P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou pripomienkou Jarjabek Dušan, nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda parlamentu.

Pani poslankyňa, všetko to, čo ste povedali, je pravdou, čo ste povedali, len má to význam, aby ste to povedali len vtedy, keď môžete dať pozmeňujúce návrhy, ako ste opäť správne povedali na záver vášho preslovu. Čiže to, čo ste povedali, to, čo máte napísané, prečítajte, prosím vás pekne, ešte raz v druhom čítaní preto, lebo teraz to naozaj nemá žiaden význam. Teraz by ste tak mohli povedať akurát pánu ministrovi, ďakujem veľmi pekne, že ste spravili digitálny zákon, preto, lebo nám sa to nepodarilo za osem rokov.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Chcete reagovať, pani poslankyňa? Pani poslankyňa bola jediná písomne prihlásená. Dávam možnosť, dámy a páni, prihlásiť sa do rozpravy ústne. Má niekto záujem? Nie je to tak. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť.

Nech sa páči, pán minister.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem, pán predseda. Predsa len v krátkosti zareagujem.

Pani poslankyňa, otvorili ste v podstate dva problémy, jednak garanciu pre verejnoprávne médiá formou nejakej priamej zmienky o verejnoprávnom multiplexe v zákone a druhú tiež dôležitú vec, ako zvládnu prechod na digitálne vysielanie sociálne ohrozené skupiny obyvateľstva. Uvedomujeme si obidva tieto problémy.

V prvom prípade musím povedať, že najmä po tom, čo aj na ministerstve kultúry došlo k istej obmene ľudí expertov a takisto v Slovenskej televízii, tak sme spoločne dospeli k takému stanovisku, že hoci aj tento návrh zákona garantuje priestor pre verejnoprávne médiá, ešte predpokladám, že príde prostredníctvom poslaneckých pozmeňujúcich návrhov aj priama zmienka, odsek, ktorý sa bude venovať verejnoprávnemu multiplexu, s čím ja súhlasím a tiež budem spokojnejší, keď sa toto v zákone objaví.

Čo sa týka toho, aby zvládli aj sociálne ohrozené skupiny obyvateľstva ten prechod, to znamená, aby si mohli zakúpiť buď priamo digitálne prijímače, alebo tzv. prídavné zariadenia set-top boxy, tomu predchádza analýza, ktorú robí ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Vláda poverila toto ministerstvo, aby takúto analýzu urobilo, na základe ktorej bude zrejmé, ktoré skupiny obyvateľstva to sú, aké je naozaj to ohrozenie, a na základe tejto analýzy a tohto prieskumu potom budú volené konkrétne opatrenia. A tie opatrenia podľa skúseností zo zahraničia sú rôzne, takže my v danom čase tiež určite zvolíme nejakú takú najlepšiu cestu, aby sa naozaj nestalo, že povedzme tí dôchodcovia, ktorých ste spomenuli, by boli zrazu z ničoho nič odrezaní od televízneho alebo rozhlasového digitálneho príjmu.

Na druhej strane musím povedať, že tá cena povedzme tých set-top boxov dosť rýchlo klesá. Dnes je to okolo 1 500 korún, tak predpokladám, že v roku 2012 to bude ešte menej. Ale naozaj rátame aj s tým, že nejaké prostriedky bude musieť štát venovať na to, aby vydotoval tie najohrozenejšie divácke a poslucháčske skupiny.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť ešte k návrhu? Ak nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Stabilizačnou a asociačnou dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej, je to tlač 123.

Spoločná správa výborov je tlač 123a.

Poprosím pána ministra zahraničných vecí, pána Jána Kubiša, aby odôvodnil návrh.

J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Dobrý deň, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja by som, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh na vyslovenie súhlasu so Stabilizačnou a asociačnou dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej. Táto dohoda nahrádza pôvodnú dohodu medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Albánskou republikou v obchode a obchodnej a hospodárskej spolupráci, podpísanou v Bruseli v máji 1992.

Účelom a predmetom dohody je posilnenie spolupráce medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej. Dohoda má prispieť najmä ku konsolidácii, k ekonomickému rastu a k posilneniu prítomnosti Únie v Albánsku. Politický dialóg, na ktorom je dohoda založená, sa týka boja proti terorizmu, šíreniu zbraní hromadného ničenia, nezákonnému obchodovaniu s drogami a psychotropnými látkami, ako i počítačovej kriminalite.

Dohoda je tiež založená na vzájomnej spolupráci, ktorá zahŕňa najmä sociálno-ekonomickú, priemyselnú, finančnú a obchodnú spoluprácu, ako aj spoluprácu v oblasti vedy, technológií a informačnej spoločnosti. Ďalej sú to perspektívy zriadenia zón voľného obchodu medzi krajinami regiónu, ako aj medzi Spoločenstvom a Albánskom do desiatich rokov od nadobudnutia platnosti dohody. V tejto súvislosti dohoda upravuje oblasť týkajúcu sa pohybu pracovníkov, slobody usadiť sa, poskytovania služieb bežných platieb a pohybu kapitálu a najmä záväzok Albánska aproximovať svoje právne predpisy k predpisom Európskych spoločenstiev v kľúčových oblastiach vnútorného trhu. Rovnako je upravená spolupráca v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti.

Dohoda ďalej obsahuje ustanovenia o vytvorení Stálej stabilizačnej a asociačnej rady, ktorá by mala dohliadať nad implementáciou Dohody o vymenovaní Stabilizačného a asociačného výboru a Parlamentného stabilizačného a asociačného výboru.

Z hľadiska vnútroštátnych právnych predpisov ide o medzinárodnú politickú zmluvu a medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, je preto potrebné vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky a ratifikácia prezidentom Slovenskej republiky. Ďalej je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla o tom, že ide o dohodu, ktorá má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

Vláda Slovenskej republiky schválila návrh na uzavretie dohody uznesením č. 434 na svojom zasadnutí v máji 2006. Minister zahraničných vecí Slovenskej republiky podpísal dohodu v Luxemburgu na zasadaní Rady EÚ v júni 2006. Uvedený materiál bol prerokovaný vo výbore pre európske záležitosti, v ústavnoprávnom výbore a zahraničnom výbore, ktoré Národnej rade Slovenskej republiky odporučili vysloviť s ním súhlas.

Dovoľujem si vás preto požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky s predkladaným materiálom vyslovila súhlas.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Poprosím pani poslankyňu Kramplovú, ktorá je určenou spoločnou spravodajkyňou zo zahraničného výboru, aby nás informovala o výsledkoch rokovania vo výbore.

Z. Kramplová, poslankyňa: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Stabilizačnou a asociačnou dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej (tlač 123) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 126 zo 14. novembra 2006 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky za gestorský výbor.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením zo 16. januára 2007 č. 88, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením zo 6. decembra 2006 č. 50 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 17. januára 2007 č. 16 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

A. vysloviť súhlas so Stabilizačnou a asociačnou dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Albánskou republikou na strane druhej;

B. rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Stabilizačnou a asociačnou dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej, vyjadrených v ich uzneseniach, a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Stabilizačnou a asociačnou dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Stabilizačnou a asociačnou dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. januára 2007 č. 18. Zahraničný výbor prijal toto uznesenie:

"Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyjadruje súhlas so Stabilizačnou a asociačnou dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej a Národná rada Slovenskej republiky rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi."

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a zároveň končím rozpravu. Pán minister, chcete ešte? Pani spravodajkyňa? Ak nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnosti personálu Organizácie Spojených národov a pridruženého personálu, je to tlač 144.

Spoločná správa výborov je pod č. 144a.

Pán minister, opäť vás požiadam, aby ste uviedli návrh.

J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnosti personálu OSN a pridruženého personálu.

Protokol bol schválený Rezolúciou Valného zhromaždenia OSN v decembri 2005 a bol otvorený na podpis do 16. januára 2007. Protokol bol prijatý ako reakcia na neustálu hrozbu a pokračovanie útokov na personál OSN v rámci činnosti v oblasti preventívnej diplomacie, nastoľovania, udržiavania a upevňovania mieru a humanitárnych operácií a z dôvodu potreby rozšírenia prípadov poskytnutia ochrany tomuto personálu. Protokol dopĺňa Dohovor o bezpečnosti personálu OSN a pridruženého personálu, ktorý Slovenská republika ratifikovala 7. júna 1996.

Účelom protokolu je rozšírenie rozsahu právnej ochrany poskytovanej na základe dohovoru. Personálu OSN, ako aj pridruženému personálu sa na základe protokolu poskytuje právna ochrana počas ich účasti na všetkých operáciách OSN uskutočňovaných na základe rozhodnutia príslušného orgánu OSN na účely poskytovania humanitárnej, politickej alebo rozvojovej pomoci, pri udržiavaní mieru alebo poskytovaní pomoci pri výnimočných humanitárnych situáciách.

Slovenská republika je presvedčená o nevyhnutnosti existencie efektívneho režimu na zabezpečenie toho, aby boli páchatelia útokov na personál OSN a pridružený personál odovzdaní spravodlivosti, a jednoznačne podporuje zvýšenie ochrany personálu, ktorý sa podieľa na operáciách OSN.

Vláda Slovenskej republiky schválila protokol uznesením č. 334 na svojom zasadaní dňa 26. apríla 2006 a predseda vlády SR podpísal dohovor v New Yorku dňa 22. septembra 2006. Keďže tento protokol je v podmienkach Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou, na vykonávanie ktorej je potrebný zákon, podlieha súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky a ratifikácii prezidentom Slovenskej republiky.

Uvádzam, že Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj výbor pre obranu a bezpečnosť odporučili Národnej rade Slovenskej republiky, aby s protokolom vyslovila súhlas. Po vyslovení súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky bude protokol predložený na ratifikáciu prezidentovi Slovenskej republiky. Pred nadobudnutím platnosti protokolu pre Slovenskú republiku bude publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada vyslovila s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnosti personálu OSN a pridruženého personálu súhlas.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Aj pre tento návrh je určenou spravodajkyňou pani poslankyňa Kramplová. Poprosím vás o informáciu o priebehu rokovania vo výboroch.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené plénum, vážený pán minister, spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnosti personálu Organizácie Spojených národov a pridruženého personálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnosti personálu Organizácie Spojených národov a pridruženého personálu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 160 z 2. januára 2007 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky za gestorský výbor.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením z 23. januára 2007 č. 35 a zahraničný výbor uznesením zo 17. januára 2007 č. 17 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnosti personálu Organizácie Spojených národov a pridruženého personálu.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnosti personálu OSN a pridruženého personálu, vyjadrených v ich uzneseniach, a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnosti personálu OSN a pridruženého personálu.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnosti personálu OSN a pridruženého personálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 23. januára 2007 č. 20.

Návrh uznesenia znie: "Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnosti personálu OSN a pridruženého personálu."

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne do rozpravy. Ak nie, končím možnosť sa prihlásiť a zároveň uzatváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce ešte navrhovateľ alebo spravodajca vyjadriť. Ak nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov a zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z., je to tlač 176.

Návrh na pridelenie prerokovania vo výboroch je rozhodnutie č. 179.

Poprosím pána ministra vnútra a podpredsedu vlády Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona uviedol.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán predseda.

Vážené dámy, vážení páni, predkladám návrh zákona v súlade s Rámcovým plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na IV. volebné obdobie. Tento zákon reaguje predovšetkým na novú úpravu volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a dôvodom jeho predloženia je predovšetkým zosúladenie zákona o vykonaní referenda s týmto zákonom.

Ide teda predovšetkým o zjednotenie právnej úpravy volieb a referenda vôbec. Predkladaný návrh zákona rieši aj ďalšie otázky, ktorých úpravu vyvolalo uplatňovanie predmetných zákonov v praxi a vlastne aj to, aby sme mohli po prijatí úpravy nových zákonov o voľbách do Národnej rady vôbec referendum na Slovensku vykonať v súlade s ústavou a ostatnými zákonmi.

Rieši v novom znení predovšetkým možnosť hlasovať v referende občanom Slovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Umožňuje hlasovať v referende aj vo voľbách osobám, ktoré sa nachádzajú vo výkone trestu. Zakotvuje konanie referenda v jeden deň. A umožňuje, čo je vlastne dôležitá úprava pre referendum, umožňuje petičnému výboru, aby mala vo všetkých, aby mala možnosť dať do všetkých referendových komisií svojho zástupcu. To je v globále hlavná časť úpravy, ktorú vám v tejto chvíli predkladám.

Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o postúpenie návrhu zákona do druhého čítania.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi vlády.

Poprosím teraz určeného spravodajcu predsedu ústavnoprávneho výboru pána Mamojku, aby nás informoval za výbor.

M. Mamojka, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo 16. januára tohto roku určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov a zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Návrh zákona o spôsobe referenda, vykonania referenda sa predkladá podľa Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na IV. volebné obdobie, ako už bolo konštatované, s tým, že konštatujem, že spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v ustanovení § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a jeho ratio legis. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať dosah na štátny rozpočet ani rozpočty obcí, ani rozpočty vyšších územných celkov, ani dosah na obyvateľstvo, hospodárenie, podnikateľskú sféru, životné prostredie ani zamestnanosť.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, je upravená v práve Európskej únie. Nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Súdu 1. stupňa Európskych spoločenstiev.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z ustanovenia § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa ustanovenia § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. januára tohto roku č. 179 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 15. marca 2007 a gestorský výbor do 16. marca 2007.

Pán predseda, dohovoril som.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda výboru.

Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Končím možnosť sa prihlásiť. Uzatváram rozpravu a pýtam sa, či chce ešte navrhovateľ alebo spravodajca sa vyjadriť. Ak nie, prerušujem rokovanie o tomto bode.

A budeme v prvom čítaní pokračovať prerokúvaním

vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z., je to tlač 178.

Pridelené na prerokovanie vo výboroch je tlač 181.

Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Veľmi pekne ďakujem, pán predseda.

Predložený návrh novely zákona o archívoch a registratúrach reaguje predovšetkým na požiadavku zrušiť povinnosť vypracúvať registratúrne poriadky všetkými osobami, predovšetkým podnikateľskou obcou. Zdalo sa, že toto ustanovenie je pomerne silným šikanovaním bez toho, aby prinieslo želateľný efekt v rámci dôležitých záznamov z pohľadu historických archívov. Z tohto pohľadu teda dochádza k rozšíreniu okruhu subjektov oslobodených od povinnosti mať registratúrne poriadky tak, aby neboli diskriminované aj nepodnikateľské subjekty.

Návrh novely zákona ráta s tým, že táto povinnosť sa bude vzťahovať len na taxatívne určených pôvodcov registratúrnych záznamov. To sú predovšetkým orgány verejnej správy, právnické osoby zriadené týmito orgánmi a zákonom a právnické osoby, u ktorých to upravuje zákon.

Naďalej zostane navrhovaná ako všeobecná len povinnosť vypracúvať registratúrny plán, čo je vlastne zoznam vecných skupín záznamov s výnimkou však tiež tých osôb, z činnosti ktorých nevznikajú dokumenty s trvalou dokumentárnou hodnotou, ako sú napríklad strední a drobní živnostníci. Predpokladá sa, že sa to bude týkať väčších podnikov, u ktorých je práve predpoklad, že sú významnými pôvodcami archívnych dokumentov.

Ďalšie zmeny v tomto zákone už potom reagujú na aplikáciu zákona v praxi. Tou najvýznamnejšou z nich je potreba ustanoviť podrobné podmienky obmedzenia prístupu k archívnym dokumentom, pretože pôvodcovia registratúr tento inštitút využívali, resp. zneužívali v rozpore so zmyslom archivovania dokumentov.

Zavádza sa aj maximálna dĺžka obmedzenia prístupu k dokumentom, ktorá je navrhnutá na 30 rokov a je štandardnou lehotou, ktorou disponujú zákony aj v ostatných európskych krajinách.

Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, návrh zohľadňuje zásadné požiadavky predložené adresátmi zákona a odporúčam preto jeho schválenie.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Poprosím teraz predsedu určeného gestorského výboru pána Tibora Cabaja, aby nám predniesol spravodajskú informáciu.

T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o stanovisku Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorý ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z. (tlač 178). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom finančnom vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Vážení panie poslankyne, páni poslanci, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. januára 2007 č. 181 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 15. marca 2007 a gestorský výbor do 16. marca 2007 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Toľko, pán predseda, k informácii spravodajcu. Prosím, keby ste otvorili rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Ústne - pán poslanec Gábor Gál, pani poslankyňa Ágnes Biró, pán poslanec Rudolf Bauer. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Nech sa páči, pán poslanec Gál, máte slovo.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán podpredseda a pán minister vnútra, len veľmi krátko chcem vystúpiť, chcem upriamiť vašu pozornosť na dve malé zmeny, ktoré by sa mali udiať touto novelou v zákone o archívoch a registratúrach.

V bode 1 sa v § 1 doplňuje o nový text, ktorý je textovo nerozsiahly odsek, ale ktorý aj citujem: "Tento zákon sa nevzťahuje na registratúrne záznamy, ktorých správu a uchovávanie upravuje osobitný predpis¹⁾."

Poznámka pod čiarou, odkaz 1 znie: "¹⁾ § 17 ods. 3 a 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení zákona č. 256/1999 Z. z. a § 17 ods. 3 a 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve."

Čiže zákon o archívnictve sa nebude vzťahovať na registratúrne záznamy Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva. Čo to znamená v laickej reči? Že nebude možné sledovať a kontrolovať evidovanie, tvorbu, ukladanie a hlavne vyraďovanie záznamov spravodajských služieb, lebo budú to mať vo vlastnej réžii. Nebude sa na nich vzťahovať všeobecné pravidlo o archívnictve, ako je to v zákone o archívnictve a registratúre. Čo sa tým sleduje? Neviem. Máme si domyslieť? Aj tak už v minulosti sme mali problémy s kontrolou, činnosťou tajných služieb, hlavne s kontrolou. No keď takto budeme pokračovať, ten problém len znásobíme.

V odôvodnení sa uvádza, že zmyslom tejto úpravy zákona o archívnictve a registratúre je zabezpečiť vytváranie podmienok na prístup k archívnym dokumentom - čo je pravda. Prístup k dokumentom, ktoré vytvára SIS a Vojenské spravodajstvo, nie je až taký prístupný, ale predsa len nemôže tam dôjsť k tomu ako pred rokom 1989, že oni si vytvoria vlastný režim archívnictva, vlastné podmienky na vyraďovanie spisov, nikto to potom nikdy neskontroluje. Povedzme ani nový riaditeľ po nástupe, keď dôjde k výmene.

Čiže toto považujem za veľmi vážny problém, ku ktorému sa určite vrátime v druhom čítaní, keď tento zákon prejde do druhého čítania.

Druhým takým problémom je bod 3 tejto novely. Paragraf 6 ods. 3 písm. b) v prvom bode sa slová "archívnictvo a pomocné vedy historické" nahrádzajú slovami "archívnictvo a pomocné historické vedy alebo v príbuznom študijnom odbore".

Čiže archívnictvo nebudú môcť vykonávať len ľudia na to odborne vzdelaní, ale aj ľudia so vzdelaním v príbuznom študijnom odbore. Ale ktorý je ten príbuzný študijný odbor? (Reakcia z pléna.) História? Máte to tam uvedené? Nemáte to tam uvedené. Zas, neviem, potrebujete umiestniť ďalších a ďalších ľudí? Nemáte pre nich iné miesto? Ideme zas, upúšťame od odbornosti, máme voľných asi príbuzných, priateľov, známych, umiestnime ich na dobrých miestach v archívnictve, zaarchivujeme ich.

Dobre, ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca pani poslankyňa Biró. Potom, pán podpredseda vlády, vám umožním, samozrejme, vystúpiť.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem pekne. V podstate všetko, čo som chcela povedať, povedal kolega Gál. Ja sa tiež domnievam, že pán minister povedal len to, čo je naozaj populistické, že predtým bol problém s tým, že malí podnikatelia mali viesť registratúrne záznamy a registratúrne plány, ale táto novela prináša aj takú zmenu, že nebude sa zákon o archívnictve vzťahovať na SIS-ku a Vojenské spravodajstvo.

Ja sa tiež domnievam, že všetky dokumenty a všetky záznamy, ktoré vznikajú v týchto dvoch subjektoch, sú jednak súčasťou dejín Slovenska a súčasťou jednotného archívneho fondu SR. Súhlasím s tým, že keby boli vyňaté spod tohto zákona, tak by mohlo nastať bezbrehé a nekontrolovateľné skartovanie. To je prvá poznámka. A druhá poznámka je tá, že tiež neviem prijať zmenu, že sa zníži nárok na odbornosť archivárov, lebo tie tzv. humanitné alebo iné vedy nepripravujú ľudí pre archívnictvo. A keď sa pustia nekvalifikovaní ľudia do archívov, dokonca v tom zákone som našla, že nebude ani požiadavka, aby v archívoch bol aspoň jeden vysokoškolsky vzdelaný človek, môže priniesť neblahé a veľmi negatívne následky alebo môže to mať veľmi negatívne následky.

Takže, pán minister, je to naozaj pekné, že podnikatelia nebudú musieť viesť registratúrne plány, záznamy, denníky, súhlasím s tým, ale tieto tri veci sú neprijateľné.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, chcete reagovať na faktickú? Nie. Pani poslankyňa, mám tomu rozumieť tak, že prepúšťate svoje vystúpenie? Pán podpredseda vlády, chcete? Chceli ste reagovať. (Reakcia podpredsedu vlády.) Dobre.

Takže nech sa páči, pán poslanec Bauer.

R. Bauer, poslanec: Vážený pán predseda, vážení páni ministri, milí kolegovia, kolegyne, tiež chcem vystúpiť podobne ako moji predrečníci len k tejto navrhovanej zmene v bode 3, ktorá sa týka zmiernenia požiadaviek na kvalifikáciu odborne spôsobilých s vysokoškolským vzdelaním osôb v archívoch. A chcel by som ešte doplniť ďalšie argumenty, ktoré tu neboli uvedené, a preto dovoľte mi taký krátky, kratučký exkurz do minulosti.

V roku 1950 sa na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave otvorilo štúdium v odbore archívnictvo a pomocné vedy historické. Zriadenie tohto štúdia bolo reakciou na potrebu obsadiť miesta v archívoch na Slovensku erudovanými a špecializovanými odborníkmi archivármi, ktorí by dokázali zabezpečiť plnenie hlavných úloh v odbore archívnictva, chrániť, spracúvať a sprístupňovať archívne súbory a dokumenty uložené v archívoch. Týmto úlohám sa prispôsobil aj študijný program odboru.

V súčasnosti sa absolventi odboru počas svojho štúdia detailne oboznamujú s problematikou archívnictva v teoretickej i aplikovanej rovine, významom pomocných vied historických, súbor vedeckých disciplín umožňujúcich analýzu, interpretáciu archívnych prameňov a dejinami správy. Porozumenie informácií v prameňoch by bolo nemožné bez znalosti jazyka prameňov - latinčiny, nemčiny a maďarčiny, a tak v spisovnej, ako aj v ich stredovekej podobe. Študenti sa oboznamujú aj so starou slovenčinou a češtinou. Počas štúdia absolvujú študenti odboru aj kurzy z národných a svetových dejín a špeciálne kurzy zamerané na ochranu dokumentov, využívanie informatiky v archívnictve, správu archívov a registratúr a archívny manažment. Absolventi archívneho štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského prispeli k rozvoju slovenského archívnictva a sú aj zárukou ďalšieho jeho napredovania.

Zriadenie vysokoškolského štúdia archívnictva v roku 1950 bolo výsledkom dlhodobého úsilia o oživenie a skvalitnenie práce v archívoch. V roku 1919 vznikla v Prahe Štátna archívna škola, ktorá sa usilovala pripraviť odborníkov pre prácu v archívoch. Trojročnú školu absolvovali popri svojom štúdiu univerzitní poslucháči histórie, prípadne iných humanitných odborov. Už vtedy bolo zrejmé, že štúdium humanitného zamerania, ktoré nie je špecializované na archívnu problematiku, nemôže saturovať skutočné potreby a požiadavky archívnictva.

Návrh úpravy textu v tomto bode 3 je teda z tohto pohľadu určitým návratom späť, a to viac ako o polstoročie. V súčasnosti dosahuje odborná výchova archivárov na filozofickej fakulte úroveň a úroveň našich absolventov európske parametre. Obsadzovanie miest archivárov absolventmi špecializovaného archívneho štúdia je bežnou praxou v mnohých európskych krajinách, napr. vo Francúzsku, Poľsku, Maďarsku či v Českej republike. Na katedre archívnictva sa pripravuje aj projekt bakalárskeho štúdia z práva registratúry, ktorý už má aj podporu rektora. V predchádzajúcich rokoch sa počet študentov odboru zvýšil a v súčasnosti zabezpečujú výchovu archivárov na Slovensku dokonca dve vysokoškolské pracoviská, okrem Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave aj Filozofická fakulta Prešovskej univerzity.

Problémy s obsadzovaním miest v štátnych archívoch teda nie sú z nedostatku záujemcov zo strany absolventov tohto špecializovaného štúdia, ale pravdepodobne aj v nepružnosti, zdĺhavosti konkurzného konania a pravdepodobne aj v motivácii, v odmeňovaní v týchto funkciách.

Preto zdôvodňovanie týchto navrhovaných zmien nie je dostatočne obhájiteľným argumentom a už teda v tomto prvom čítaní dávam takisto predkladateľovi na zváženie, či naozaj toto zmiernenie podmienok na požiadavky na kvalifikáciu týchto vysokoškolsky vzdelaných osôb nespôsobí zníženie kvality a naozaj nebude krokom späť v histórii archívnictva na Slovensku.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pána poslanca. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, uvedené diskusné príspevky boli pre mňa naozaj pocitom, že sú iba preto, aby bolo niečo povedané, keď už nie je čo povedať. (Reakcia z pléna.) Predovšetkým preto - vystúpenie prvé, mladého kolegu, pán poslanec, vy máte pocit, že dnes môžu archivári prísť do Slovenskej informačnej služby a kontrolovať priebeh, archiváciu a ukladanie dokumentov? Tak potom ako voláme ustanovenie, ktoré nie je možné uplatňovať? Máte právnickú fakultu. Voláme ho absolútne ustanovenie. (Reakcia poslanca.)