Čtvrtek 1. února 2007

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať v rozprave bude pani poslankyňa Mušková. Pripraví sa pán poslanec Kužma.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložená novela zákona vyvolala búrlivú diskusiu. Táto diskusia - ďakujem všetkým, ktorí vystúpili - sa skutočne vedie v odbornom tóne, pretože táto problematika si vyžaduje tento pohľad. Vidíme z vystúpení, že tento problém je veľmi komplikovaný a vyžaduje si odborné riešenie.

Uvedomovala si to aj minulá vláda, a preto posunula termín deregulácie na jún tohto roku s tým ale, že sa v podstate do tohto obdobia nič neudialo. Ak by sa nechala táto právna úprava, ako teraz je, teda s tým, že sa od júla dereguluje prostredie, dostaneme sa do situácie - ako tu už bolo viacej citovaných vynesení stanovísk ústavných súdov -, do ktorej sa dostala Česká republika a ja si dovolím tiež zacitovať.

Ústavný súd o deregulácii sa vyjadril, že: "Jednostranne zvýšiť nájomné prenajímateľa nebudú môcť, pretože ..." (to u nás nastala táto situácia). Že nie je možné spochybňovať vnímanie naliehavosti systémového riešenia problematiky, povedal Ústavný súd svojím nálezom č. 231/2001, že "opatrenia smerujúce k regulácii nájomného sa nedajú považovať za formálne ani faktické vyvlastnenie, pretože nejde ani k prevodu majetku sťažovateľov, ani k pozbaveniu práva ho užívať, prenajímať alebo predávať. Napadnuté opatrenie, ktoré ich nepochybne zbavilo časti výnosu ich majetku, je možné chápať ako kontrolu užívania tohto majetku."

Totižto druhý ods. v čl. 1 dodatkového protokolu č. 1 poskytuje štátom právo prijímať takéto zákony, ktoré považuje za nevyhnutné ku kontrole užívania majetku v súlade s verejným záujmom. Také zákony sú obzvlášť potrebné a obvyklé v oblasti bývania, ktoré v moderných spoločnostiach sa stávajú ústrednou otázkou sociálnej a hospodárskej politiky.

Je samozrejmé, že keď my odďaľujeme termín deregulácie, nechránime len nájomcov, ale chránime aj prenajímateľov, teda majiteľov, pretože je dôležité spravodlivé nastavenie výšky nájomného tak, aby umožňovalo dosahovať prenajímateľom zisk a kryť ich výdavky, aby kvôli regulácii nájomného nemuseli vykrývať straty z vlastných finančných zdrojov. K tomuto sa aj práve vyjadril súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý vôbec nespochybnil regulovanie, ba práve ho uvítal, ale, samozrejme, nesmie to byť na úkor majiteľov.

Zákon, o ktorom vlastne predpokladáme, že bude prijatý na základe nášho predĺženia, verím, že bude prijatý skôr, ako to tu už vyhlásili páni poslanci, že budú iniciovať, predpokladám, že aj uznesenie pri druhom čítaní bude, kde budeme apelovať na vládu, aby sa čím skôr zaoberala týmto problémom, a nie do troch rokov, prípadne do dvoch, do jedného roka prijala zákon, ktorý bude riešiť túto problematiku.

Vieme, že ak by teda táto deregulácia nastala, nastáva právne vákuum, pretože práve Občiansky zákonník v § 696 ods. 1 predpokladá takúto právnu úpravu, a preto veľmi chcem pekne poprosiť všetkých pánov poslancov, ktorým záleží na tom, aby nenastal právny chaos od 1. júla, aby prijali tento náš návrh v prvom čítaní. Nebránime sa, samozrejme - ja predpokladám, že pani poslankyňa povie to isté čo ja -, že sa nebránime pozmeňujúcim návrhom, ale ide predovšetkým o ten zákon, na ktorý sa odvoláva práve Občiansky zákonník, ktorý bude musieť pripraviť ministerstvo a s ktorým sa počíta v legislatívnom pláne vlády.

Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne. V tejto súvislosti, čo hovorila pani poslankyňa Mušková, mi napadol jeden úplne iný problém, ale súvisí to, samozrejme, s týmito domami, resp. bytmi, o ktorom sa doteraz nehovorilo. Mám na mysli napríklad domy, ktoré sú v súkromnom vlastníctve a pritom majiteľ sa o ne z rôznych dôvodov nemôže starať, z rôznych dôvodov sa o ne nemôže starať. Nemá na to, nájomné je malé atď., atď. Ten kolobeh, samozrejme, je všetkým známy. Pozrite sa - a je to také paradoxné -, keď sa nestaráte o dieťa, ktoré máte, tak vám ho zoberú do tzv. ústavnej starostlivosti. Keď sa nestaráte o auto, tak až kým to auto na vlastné náklady vám niekto nezoberie a nehodí ho do šrotu, tak jednoducho ho nemáte. Keď máte dom vo vlastníctve, napríklad nemocnicu - nechcem špecifikovať v Bratislave, ktorá to je - a žijú tam potkany a bezdomovci a dlhé roky nikto s tým nič nerobí. Hovorím, nemám riešenie, ja to hovorím ako problém, s ktorým by sa takisto niečo malo robiť preto, lebo v Bratislave máte, a nielen v Bratislave, máte niekoľko domov, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, v ktorých bývajú ľudia, majitelia sa nemôžu o tieto domy starať preto, lebo jednoducho na to nemôžu mať peniaze z vyššie uvedených dôvodov - nájomné malé, neregulované atď., atď. Čo s týmto problémom? Ako sa k tomuto problému postaviť, keď tie domy, povedzme, už nespĺňajú ani tie najzákladnejšie hygienické kritériá? Čo s týmto problémom, keď ten majiteľ sa o ne nestará? A môže to byť aj v takom zmysle, že nie je ochotný sa o ne starať. Čo s týmto závažným problémom?

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Kužma.

Š. Kužma, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, predkladaná novela je z technického hľadiska veľmi jednoduchá. Je to v podstate len zmena dátumu. Dátumu, ktorým sa predĺži ochrana nájomníka oddialením zrušenia cenovej regulácie. Je tu ale určitý problém, ktorý sa týka určitej skupiny ľudí. Zoberme si majiteľov obytných domov, ktorým boli tieto domy vrátené v reštitúcii. Už to tu bolo niekoľkokrát povedané, ide o domy a o majiteľov, ktorým ich majetok zobral komunistický režim. Môžeme rovno povedať, že im ich ukradol.

My sa dostávame do takejto pozície, zabúdame na tieto krivdy, ktoré boli spáchané voči týmto ľuďom a to bola priama, priama krivda na nich a trošku ich posúvame - alebo aspoň na verejnosti to tak znie -, ako keby to boli tí bohatí, majetní ľudia, pred ktorými musíme chrániť chudobných nájomníkov. Ale mnohokrát, mnohokrát je to presne opačne. A chcem práve otvoriť alebo zdôrazniť iný pohľad na vec, aby sme aj to brali do úvahy, že nie je to vždy tak, aby sa nevytvorila atmosféra ochrany chudákov nájomcov pred chamtivými zbohatlíkmi.

Ja poznám prípad, a iste ich je veľmi veľa, keď človeku zobrali dom, vyhnali ho do českého pohraničia na Sudety, do domu sa dostal bývať nie jeden, ale viacerí vtedajší funkcionári, stranícky sa hovorilo komunistickí. Keď mu bolo umožnené sa vrátiť, skončil na sídlisku v panelovom dome, keďže nemohol pracovať v oblasti, v ktorej predtým pôsobil.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja vás preruším, pán poslanec Kužma, na chvíľočku. Prosím vás, ak máte dosah na ten telefón, ktorý nás tu vyrušuje. (Hlasy z pléna.) Dajte, povedzte svojmu kolegovi, že je tu dobrý zvyk a zároveň aj prísne pravidlo mobilné telefóny nepoužívať, nech nás nevyrušujú.

Prepáčte, pán poslanec, pokračujte.

Š. Kužma, poslanec: Keď mu bolo umožnené sa vrátiť domov, tak žil na sídlisku, nemohol pracovať vo svojej profesii z dôvodov politických. V dome, ktorý vlastnil, dnes bývajú deti tých, ktorí mu ho doslova ukradli. Sú to veľmi úspešní ľudia nakoniec aj vďaka zázemiu, ktoré mali, sú nezrovnateľne bohatší, on je na minimálnej penzii. Ich chránime pred ním. Nie je to zriedkavý prípad, lebo priznajme si, že mnohokrát títo majitelia domov presne takto skončili a veľmi, veľmi často, hlavne na lukratívnych miestach tam nešli sociálne slabé vrstvy, ale do týchto domov boli umiestňovaní rôzni funkcionári, často aj tí, ktorí prichádzali do hlavného mesta za funkciami a bolo im to dávané. (Nezrozumiteľný hlas z pléna.) Áno, aj, samozrejme. A, samozrejme, aj z východného Slovenska boli vysťahúvaní aj do českého pohraničia alebo do maďarského pohraničia a podobne, ľudia. Áno.

Čiže chcem túto problematiku otočiť z pohľadu, že je to len čisto ochrana sociálne slabých proti silným, ale aby sme sa na to pozreli komplexne a že je to mnohokrát v prípade reštitúcií aj ochrana sociálne silných proti sociálne slabým. A veľmi dobre povedal pán Jarjabek, keď povedal, čo s tými, ktorí nemôžu udržiavať domy. No, keď ja vám dám regulované nájomné, z ktorého nie je dostatok peňazí na to, aby som ten dom opravil a potom niekto za mnou príde, že sa oňho nestarám, tak najlepšie by bolo, keby mi ho vzali, tak to už úplne by sme sa mohli dostať do paradoxu. Ja viem, že toto ste nepovedali, ste nemysleli, ale hovorím, že aj s takýmto myslením sa neraz stretávame.

Poviem vám otvorene, ja poznám priamy prípad, keď za socializmu nie všetky domy sa zobrali, ale táto metóda regulovaného nájomného bola aj za socializmu a poznám veľmi z blízkej rodiny prípad, kedy dom musel prenajímať za tisíc korún ročne, a keď sa pokazila strecha, tak štát urobil opravu a poslal mu účet na stotisíc korún za opravu domu, lebo on ako vlastník zodpovedal za budovu. Čiže takýto systém regulácie už poznal aj socializmus a bol krajne nespravodlivý.

Mnohokrát hovoríme o tom, že táto ochrana je nutná z dôvodu, že u nás nie je trh s bytmi. My veľmi dobre vieme, že aj ochrana vlastne a regulácia nájomného práve bráni rozvoju trhu s bytmi, lebo keď je niečo regulované, automaticky tam nie je snaha do takéhoto segmentu investovať.

Ale poviem to aj trochu ináč. Keď si predstavíte aj finančne silnú rodinu žijúcu v centre mesta, ktorá má regulované nájomné a oni sú schopní, poviem príklad do Petržalky ísť a tam si prenajať byt, v Petržalke, tak to v živote neurobia a budú nám stále tvrdiť a písať petície, že tu nie je trh s bytmi a oni tam predsa nemôžu ísť. Lebo kto by to nakoniec urobil? Hej? Z lukratívneho miesta ísť niekde na koniec sídliska z jedného regulovaného nájmu, dajme tomu, do druhého regulovaného nájmu, alebo dokonca v prípade tej Petržalky mnohokrát už neregulovaného, lebo keď niekto ten byt odkúpil a ďalej prenajíma, tak už tam nie je regulovaný. Čiže, bude večná snaha týchto ľudí, logická - a ja sa im nedivím - tvrdiť, že u nás nie je trh s bytmi, že oni by aj teda to uvoľnili, ale nemôžu a podobne, bez ohľadu na ich skutočné príjmy, lebo konali by proti sebe. Že tu ten trh s bytmi je do istej miery, to rovno poviem, tisíce, aj ako kolega povedal, z východu aj ľudí prichádza do Bratislavy, tisíce, tisíce, ktorí si tu nachádzajú bývanie, ale títo ľudia, ktorí žijú, čo ja viem, v centre mesta v týchto reštitúciách, tí si toto bývanie nájsť nevedia, lebo tu nie je trh s bytmi. Čiže, trošku sa na tento problém musíme pozrieť komplexnejšie.

Som za posunutie tohto zákona do druhého čítania tak, ako povedala kolegyňa Radičová, lebo skutočne tento problém musíme riešiť. Uznávam aj zároveň, že sa mohol riešiť skôr, čiže dopredu sa ospravedlňujem aj za tieto výčitky. Ale chcem vyzvať panie predkladateľky, aby sme sa dali dohromady a my máme ambíciu už na najbližšej schôdzi predložiť zákon, ktorý by riešil veci komplexne. Tým chcem trošku aj vás zbaviť obavy, že v júni končí regulácia, že to nestihneme. Myslím si, že spoločnými silami sme schopní na marcovej schôdzi dať dokopy nový zákon, ktorý by chránil tých, čo potrebujú chrániť. Čiže, na obidvoch stranách. Teraz hovorím o tých bytoch reštituovaných, lebo tam niekedy treba chrániť nájomníka, niekedy treba chrániť vlastníka skutočne aj podľa sociálnej situácie, ale aj podľa krívd, ktoré na ňom boli spáchané.

Iný problém sú byty, ktoré sú obecné byty a neboli predané, iný problém sú byty, ktoré sú podnikové byty. To tiež si myslíme, že by sme vedeli nájsť riešenie a to obdobie medzi prvým a druhým čítaním je dostatočne dlhé na to, aby sme sa pokúsili o komplexné riešenie.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kužma bol posledný v rozprave s faktickou poznámkou.

Pani poslankyňa Mušková? Tak faktickú poznámku má pani poslankyňa Mušková. Posledná zároveň, končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem ešte ďalší argument na podporenie postupu nášho návrhu do druhého čítania, pretože za prijatie uvedenej úpravy hovorí tá skutočnosť, že aj po zrušení regulácie, ak by sa teda neprijal tento náš návrh, nájomné by sa tvorilo podľa Občianskeho zákonníka dohodou medzi zmluvnými stranami nájomnej zmluvy, teda obidvoma, a ak nedôjde ku kompromisu, že nájomca nepristúpi k takejto dohode, nebude môcť jednostranne zvýšiť nájomné a teda dôjde k totálnej, absolútne patovej situácii. A ak by aj chcel nájomca pristúpiť, tak, ak prenajímateľ dá zasa neuveriteľne vysokú sumu, nemôže teda pristúpiť. Takže skutočne tento problém treba riešiť. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pani navrhovateľka, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľmi úprimne chcem poďakovať všetkým, ktorí v tejto diskusii vystúpili, pretože zo všetkých vystúpení je zrejmé, že táto snemovňa vníma problém. Vníma spoločenskú naliehavosť riešenia tohto problému, aj keď nie všetci máme úplne jasné rovnaké postupy, akými krokmi, ale všetci cítime, že nejaké kroky tu musia byť.

Ja plne súhlasím s myšlienkou, ktorá od vystúpenia pani poslankyne Radičovej až po posledné vystúpenie rezonovala, že nestačí len posunúť účinnosť, ale treba, aby tu komplexne boli riešené kroky a tie kroky nemôžu byť jednoliate, pretože skupina tých rôznych prípadov je variabilná. Je úplne niečo iné, keď reštituent má nájomcu a má regulované nájomné, ako keď má obec vo vlastníctve byty, ktoré získala bezodplatne od štátu na základe dohody s vtedajšou vládou. A ja som bola členkou tímu, ktorý to dohodoval so zástupcami ZMOS-u a podmienka bezplatného posunutia bola, že budú za určité vyhláškou stanovené ceny tieto byty predané, a obce sa napriek tomu, že zákon im dáva povinnosť odpredať tieto byty, keď prejaví nájomca záujem, použijem slovo, zaťali, prepáčte, je to neprávnický výraz, ale dodnes ich nepredali, hoci takú povinnosť zo zákona majú. Takže to je úplne iná situácia.

Myslím, že predkladateľky sú prístupné krokom, ale ja vnímam ten komplex otázok tak široko, že bude potrebné tlačiť na komplexný jeden zákon, ktorý toto upraví. Pokiaľ mám predkladaciu správu ministerstva financií do vlády, tak tam je už uložené urýchlene urobiť analýzu, pripraviť novelu vyhlášky so stropovým nájomným a navrhnúť kroky riešenia. Je to skutočne komplexný problém. Dokonca chcem uviesť, že ten problém je až taký komplexný, že sa budeme musieť - a tu reagujem sčasti na faktickú poznámku pána poslanca Jarjabka -, že sa budeme musieť pozrieť na vlastníkov, ktorí berú podľa vyhlášky napríklad dnes maximálny strop nájomného, budú ju ochotní brať aj po zvýšení hladiny, ale nie sú ochotní čo i korunu investovať a nechávajú nehnuteľnosť chátrať. Aj toto je problém, pán poslanec Kužma. Aj tu musíme zasiahnuť, pretože podľa Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje, a keď on berie nájomné, nie je možné, aby z tohto nájomného ani korunu neinvestoval, aby tí nájomcovia, ktorí sú tam, z vlastných prostriedkov preukázateľne investovali do toho vlastníctva a ten vlastník je ochotný len brať nájomné a nič nezabezpečiť. Čiže, aj takto stojí problém.

S jedinou otázkou, ktorá odznela v diskusii, nesúhlasím. Pán poslanec Kužma, poviem to otvorene, lebo vy ste vyhlásili, že keďže je regulované nájomné, nie je záujem investovať do výstavby bytov. Pán poslanec, to nie je pravda. Všetky nové byty, ktoré vzniknú na základe investícií, tam sa regulované nájomné netýka, tam si stanovuje nájomné voľne alebo ide o vlastníkov, čiže oni sa stávajú, je staviteľ a dáva do vlastníctva jednotlivé byty a má pokryté všetko, dokonca je to aj zisková aktivita. Takže, je to zavádzanie. Prosím vás pekne, tento moment nemožno v súvislosti s týmto legislatívnym návrhom ... (Nezrozumiteľný hlas z pléna.) Potom je v poriadku, potom ja beriem svoju vinu, že ja som vám zle rozumela. Ale dovolím si upozorniť na túto skutočnosť, že investovanie do bytového fondu vôbec nie je tlmené regulovaným nájomným.

Záverom chcem uvítať aj snahu poslancov opozície prispieť námetmi na riešenie, pretože nedá mi nepovedať - ale ja to chcem len konštatovať a neberte to ako nejaký politický boj -, že posledné odsunutie účinnosti deregulácie nebolo sprevádzané s riešením otázky, ktorá by umožnila nastúpiť reguláciu. Neboli prijaté opatrenia. A že tie opatrenia treba prijať, na tom sme sa zhodli. Som veľmi rada, že sme sa na tom zhodli. Ale aby to bolo možné urobiť, je nutné odsunúť účinnosť deregulácie, lebo som hlboko presvedčená, že do 1. júla nie je možné prijať komplexnú úpravu, ktorá by jednak vynulovala, ako sa hovorí, tie záujmy tak, aby konflikt spoločenských záujmov nebol riešený na úkor jednej strany.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja vám ďakujem za záujem, ktorý ste prejavili nášmu legislatívnemu návrhu. A sa skutočne veľmi uchádzame o to, aby ste ho podporili do druhého čítania. Budeme hľadať spoločnými silami možnosti, čo môžeme v parlamente ešte vyriešiť a čo bude musieť urýchlene riešiť vláda, súčasná vláda Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pýtam sa pána spravodajcu, chce sa vyjadriť. Nech sa páči, pán poslanec Mikuš Tibor.

T. Mikuš, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Dovolím si jednu poznámku. Ak tu bola určitým spôsobom spochybnená činnosť samospráv, musím sa ich zastať. Aj v tomto parlamente sedí množstvo kolegýň a kolegov, ktorí pôsobia aj na miestnej úrovni, myslím si, že slovenské obce a mestá sa vysporiadali s mnohými problémami, ktoré nedokázala riešiť centrálna vláda. Takže tu by som polemizoval o tej výčitke vo vzťahu k samosprávam. V každom prípade je ale určite potrebné súčinnosť zladiť do naozaj jedného tímu miestnej regionálnej samosprávy a vlády.

Chcel by som záverom povedať, pán predsedajúci, že táto diskusia bola naozaj vecná, korektná a vyvážená. Želal by som si, aby takých diskusií bolo viacej, nielen v záujme tých, ktorí tu sedíme, ale v záujme tých, ktorých zastupujeme. Je vidieť, že všetci majú snahu - tí, ktorí diskutovali - hľadať adresné, principiálne, systémové a komplexné riešenie v reálnom čase, ale tu treba povedať, že reálny čas pre nás znamená možno dva alebo tri roky.

Ďalšia vec, chcel by som povedať, že prijatie tejto novely podľa mojej mienky práve vytvára ten časový priestor, aby sa mohlo reálne riešenie naozaj nájsť. Znovu zdôrazňujem, že na reálne riešenie treba naozaj spoluprácu miestnej samosprávy, regionálnej samosprávy a, samozrejme, centrálnej vlády, čiže spoluprácu naprieč celým politickým spektrom, pretože jednotlivé pozície sú obsadené reprezentantmi rôznych politických strán. Som naozaj rád, že dnes o tejto téme bola koaličná diskusia, pretože to bola diskusia ľudí, ktorých spája snaha vyriešiť jeden vážny spoločný spoločenský problém.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zároveň vítam na našom zasadnutí predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

Návrh ste dostali ako tlač č. 169. Rozhodnutie o pridelení výborom má č. 158.

Dávam slovo pánovi Tiborovi Cabajovi.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som veľmi stručne odôvodnil návrh, ktorý predkladám v tomto parlamente, novelu zákona 39 a ďalších teda následných zákonov, ktoré s touto problematikou súvisia.

Materiál sme dostali spoločne pod tlačou 169, kde všetky náležitosti sú uvedené s konkrétnymi návrhmi na novelu. A pripomínam, že zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov je ako osobitný predpis upravujúci pôsobnosť a postavenie Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, a tým chcem zároveň aj odpovedať pani kolegynke Tkáčovej, keď včera hovorila, prečo v tom svojom vyjadrení, aj keď spomenula okrajovo tento zákon, prečo nepredkladá tento návrh zákona vláda, ale prečo to predkladám ako poslanec.

Len do pozornosti chcem dať jednu maličkosť. Najvyšší kontrolný úrad vznikol ako nezávislý orgán podľa ústavy. Nepracuje na ňom vláda. Je to záležitosť poslancov Národnej rady, a preto aj z toho dôvodu tak trochu načriem aj do minulosti.

Bol som ten, ktorý v tejto oblasti pôsobil od samého začiatku, keď sa Najvyšší kontrolný úrad vytváral, keď sa prijímal prvý zákon o Najvyššom kontrolnom úrade, tak trochu som sa tejto problematike venoval. A ak si dobre spomeniete, časť tohto návrhu, ktorý teraz predkladám, bol pripravený na zaradenie ako novela zákona pri zákone o štátnej službe.

Vzhľadom aj na to, že takisto zastávam názor, že nie je vhodné nepriamymi novelami vstupovať pri zákone o štátnej službe, preto som sa aj vtedy rozhodol, že napriek pripravenému návrhu a zozbieraným podpisom tento návrh som nepredložil do návrhu zákona o štátnej službe, ale jednoducho predkladám to samostatne, pretože je to samostatný zákon a myslím, že je to čistejšia legislatívna záležitosť tak, ako to máme teraz momentálne pred sebou.

Táto novela navrhuje doplniť zákon 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade o charakteristiku platových tried zamestnancov Najvyššieho kontrolného úradu, platové tarify, a tiež navrhuje spôsob hospodárenia s rozpočtom Najvyššieho kontrolného úradu, povinnosť štátnych zamestnancov úradu prehlbovať si kvalifikáciu. Pripomínam, že o tejto problematike až tak veľmi nie je potrebné hovoriť. Je to len zosúladenie vecí, pretože podobným spôsobom máme riešené aj iné inštitúcie, t. j. Kancelária Národnej rady, Kancelária prezidenta a Kancelária verejného ochranu práv. Takže z tejto pozície navrhujem riešiť aj otázku zamestnancov Najvyššieho kontrolného úradu.

Návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Aj keď možno niekto bude namietať, že pri riešení tarifných tried pracovníkov Najvyššieho kontrolného úradu dochádza k určitému posunu. Ale už v dôvodovej správe je skonštatované a potvrdilo to aj ministerstvo financií pri hodnotení tejto predkladacej správy k návrhu zákona, ktorý vám predkladám teraz na zaradenie a posunutie do druhého čítania, konštatovali, že nebude to mať dosah na rozpočet, pretože v rámci kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu je táto otázka poriešená a vychádzajú tie prostriedky tak, aby mohli byť náležitosti tohto zákona uspokojené.

Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť, aby sme spoločne hlasovaním posunuli zákon do druhého čítania tak, aby sme doriešili aj tento určitý rest, ktorý zostal Národnej rade tak trochu ešte z minulého funkčného obdobia, pretože Najvyšší kontrolný úrad patrí Národnej rade Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Opäť dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Tiborovi Mikušovi.

T. Mikuš, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady 350 o rokovacom poriadku vystúpil ako spravodajca k návrhu poslanca Národnej rady pána Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 169).

Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, tak ako to uviedol predkladateľ.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Nikto sa nehlási do rozpravy.

Uzatváram všeobecnú rozpravu alebo považujem, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje prvé čítanie o

návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov,

tlač 175.

Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí číslo 171.

Návrh zákona uvedie predseda výboru pred ľudské práva, národnosti a postavanie žien pán poslanec László Nagy. Pred chvíľočkou tu sedel a už tu nie je.

Takže 5-minútová prestávka. Pán poslanec mal byť na mieste. Skúsime ho zohnať. Prepáčte, ale musím vyhlásiť prestávku na 5 minút a zoženieme pána poslanca Nagya.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Končím. Poslanec Nagy, poďte sa ujať slova. Poprosím, keby ste uviedli návrh zákona za váš výbor.

Nech sa páči.

L. Nagy, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, prosím o ospravedlnenie môjho meškania.

V mene Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako navrhovateľa mi dovoľte uviesť dôvody predloženia novely zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva popri svojich pôvodných úlohách, rozšírených novelizáciou zákona z roku 2003 antidiskriminačným zákonom, bolo určené za národnú špecializovanú inštitúciu, ktorá podporuje dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania. Zákon o zriadení strediska v znení neskorších predpisov vo všeobecnosti možno charakterizovať ako kvalitný. Potvrdzuje to aj posledná ročná správa Európskeho monitorovacieho strediska rasizmu a xenofóbie, ktorá naše stredisko z hľadiska jeho právneho postavenia a právomocí zaraďuje medzi tie špecializované inštitúcie plniace úlohy podľa príslušných ustanovení zamestnaneckej a rasovej smernice Rady Európskej únie, ktoré prispievajú k efektívnemu výkonu antidiskriminačnej legislatívy. Stredisko sa významnou mierou podieľa aj na plnení Národného plánu implementácie európskeho roka a rovnakých príležitostí.

V súčasnosti stredisko má dobré vyhliadky aj na to, aby bolo akreditované Medzinárodným koordinačným výborom národných inštitúcií na podporu a ochranu ľudských práv pri Organizácií spojených národov. Činnosť tejto významnej inštitúcie však popri jej podfinancovanosti sťažujú určité nejasnosti v ustanoveniach týkajúcich sa postupu pri menovaní členov jej Správnej rady.

Jedným zo zámerov predloženého návrhu zákona je práve presné definovanie tohto postupu, aby nedošlo k situácii, keď je Správna rada nefunkčná. Preto sa presne definuje začiatok a koniec funkčného obdobia členov Správnej rady strediska a určuje sa osoba zodpovedná za oznámenie zániku členstva v niektorých špecifických prípadoch.

V ďalšej časti návrhu sa upravuje termín predloženia ročnej správy o stave dodržiavania ľudských práv. Spracúvanie tejto správy, ktorú dostávajú aj poslanci Národnej rady, nie je fyzicky možné do konca januára príslušného kalendárneho roka spracovať a predložiť, pretože v tom období ešte stredisko nemôže mať k dispozícii všetky relevantné údaje za predchádzajúci rok. Pripomínam, že všetky ostatné subjekty, vrátane napríklad verejného ochrancu práv, predkladajú svoje výročné správy koncom prvého štvrťroka.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu a posunutie tohto návrhu zákona, ktorý vo výbore má jednoznačnú podporu koaličných i opozičných poslancov, do druhého čítania. A zároveň ešte na záver vám aj oznamujem, že stanovisko Legislatívnej rady vlády je tiež pozitívne a podporujúce.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pani poslankyni Darine Gabániovej.

D. Gabániová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 podala v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu výboru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov, tlač 175.

Návrh bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku. Návrh spĺňa z formálnosprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Na základe týchto skutočností predseda Národnej rady zaradil návrh do programu schôdze Národnej rady.

Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa zrozumiteľne informuje o potrebe novej právnej úpravy, obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu nie je upravená.

K návrhu zaujalo kladné stanovisko ministerstvo financií, ktoré konštatuje, že návrh zákona nemá dosah na štátny rozpočet.

Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 171 z 10. januára 2007 a v zmysle § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorský výbor, a to do 15. marca, resp. v gestorskom výbore do 16. marca 2007.

Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Informujem vás, že písomne sa prihlásila jedna pani poslankyňa.

Dostane slovo ako prvá. Pani poslankyňa Sabolová vystúpi za Klub Kresťanskodemokratického hnutia.

Potom dám možnosť ústnych prihlášok do rozpravy.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcem len veľmi krátko poprosiť o podporu tejto novely zákona. V minulom období som bola predsedníčkou Správnej rady. A vlastne problémy, ktoré chceme aj dnes odstrániť, boli to také praktické skúsenosti, že nie je možné urobiť správu o dodržiavaní ľudských práv na Slovensku za predchádzajúci rok v termíne do 31. januára. Je to problematické, pretože nie sú ešte mnohé analýzy, nie sú výsledky. Správa sa robí z materiálov rôznych inštitúcií a aby bola objektívna a aby bola správna, aby sme dodržali zákon, je potrebné túto lehotu posunúť.

Čiže, je to vyložene praktická novela zo skúseností a ja si myslím, že Slovenské národné stredisko za tie posledné roky, keď začalo už v zmysle zákona aj vydávať správu o dodržiavaní ľudských práv, urobilo kus práce a je, myslím, skutočne jednou inštitúciou, za ktorú sa nemusíme hanbiť.

A preto by som bola veľmi rada, ak by táto novela prešla do druhého čítania. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Teraz sa pýtam, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu. Nikto sa nehlási.

Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Uzatváram, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o starobnom dôchodkovom sporení,

tlač 183.

Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 173.

Dávam slovo pánovi poslancovi Frešovi, aby sa skupinu poslancov návrh ústavného zákona uviedol.

Nech sa páči, pán poslanec.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh ústavného zákona o starobnom dôchodkovom sporení má za cieľ zabezpečiť pre občanov - sporiteľov v 2. kapitalizačnom pilieri nezhoršovanie podmienok sporenia počas celého sporenia. Z toho následne aj vyplýva nezhoršovanie príjmu sporiteľa v starobe, teda výšky jeho dôchodku poberajúceho z 2. piliera.

Demografický vývoj na Slovensku si vyžiadal ráznu dôchodkovú reformu vo forme zavedenia 2. piliera, v ktorom si sporitelia dnes ekonomicky aktívni občania formou individuálnych účtov sporia na svoj budúci dôchodok. Priebežné financovanie dôchodkov, na ktorom je postavený 1. pilier, je z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Na tom nič nezmenia ani tvrdenia súčasnej pani ministerky, že nie je možné predpovedať vývoj žiadneho piliera do budúcnosti. Keď dnes na jedného dôchodcu pripadá 5 ekonomicky aktívnych občanov, v priebehu 30 - 40 rokov podľa demografického vývoja to budú len dvaja ekonomicky aktívni občania.

Je zrejmé, že v priebežnom pilieri bude oveľa menej peňazí a teda na dôchodky z neho tiež, menšie budú tieto dôchodky. Nie je to otázka len právnych predpisov, ako hovorí pani ministerka. To je otázka zodpovednej ekonomickej logiky. A práve tu je základný rozdiel v ponímaní reality medzi predkladateľmi ústavného zákona a socialistami vo vláde. Predkladatelia uznávajú demografickú a ekonomickú realitu a týmto zákonom chcú podporiť individuálnu zodpovednosť ľudí za svoju budúcnosť. Dnes 1,5 milióna ľudí v 2. pilieri túto zodpovednosť za svoj osud prijalo a majú právo si byť istí, že ich úsilie nevyjde nazmar.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia v pléne, hlavným účelom zákona je ochrániť ľudí, ktorí sporia na dôchodok pred takými zmenami v 2. pilieri, ktorý by poškodil ich záujmy v budúcnosti. Do systému starobného dôchodkového sporenia sa od jeho vzniku zapojilo 1,5 milióna občanov Slovenska s približne 2,3 milióna pracujúcich, to znamená veľmi, veľmi drvivú väčšinu.

Sporitelia v 2. pilieri už dnes majú nasporených 28 až 29 miliárd korún. Ak 1,5 milióna občanov Slovenska prejavilo dôveru v systém dôchodkového starobného sporenia a prevzalo na seba zodpovednosť za svoj príjem v starobe, je povinnosťou štátu garantovať stabilitu systému starobného dôchodkového sporenia ako celku a rovnako je povinnosťou štátu garantovať pre individuálneho sporiteľa podmienky, za ktorých do systému vstúpil, že tieto sa nebudú zhoršovať v neprospech individuálneho sporiteľa.

Medzi hlavné hrozby voči stabilite systému, samozrejme, patrí aj zníženie percenta odvodu do 2. piliera. Už pred voľbami socialisti atakovali dnešný pomer percent 9:9, rovnako ako atakovali celý kapitalizačný alebo sporivý 2. pilier. Po ich nástupe začali úvahy o znížení percenta odvodu do 2. piliera naberať na sile, či už ústami pána premiéra alebo cez ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny boli, jemne povedané, testované rôzne varianty. Jeden z nich taký jemný 9 na 8 %, ale potom aj taký podstatný 9 na 6 %.

Každé zníženie odvodu do 2. piliera znamená, že ľudia, ktorí sporia, budú mať na svojich účtoch menej a teda aj ich dôchodky z tohto piliera budú menšie. Tu stoja predkladatelia na strane ľudí sporiacich v 2. pilieri. Navrhovaný ústavný zákon chráni už nadobudnuté úspory občanov, ale aj percento budúcich odvodov, ktoré prejdú priamo na individuálne účty sporiteľov. Inými slovami, cez ústavnú ochranu dosiahneme, že vláda nebude môcť predkladať také zákony, ktoré by poškodili ľudí sporiacich v 2. pilieri a teda nebude môcť ľuďom siahať na ich budúce dôchodky.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, socialistická vláda hovorí o príspevkoch do 2. piliera ako o kŕmení gágorov. Hovorí to priamo tu, na pôde Národnej rady. Peniaze pochádzajúce z každodennej práce našich občanov, ktorí si ukladajú na dôchodok, sú považované za kŕmenie gágorov. Socialisti jedným dychom aj dodávajú, že by ich miesto toho radi spotrebovali hneď a na iné účely, tiež tu, na pôde Národnej rady o tom hovoria. Keď sporenie ľudí je kŕmenie gágorov, potom ťažko uveriť súčasným vyhláseniam socialistov, že oni chcú pomer 9:9 zachovať. Nechcú, ale dúfam, že budú musieť.

Ako málo sa dá veriť vyhláseniam socialistov, dokazuje čerstvý prípad z rezortu zdravotníctva. Minister Valentovič pri predkladaní poslaneckej novely o Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou hovoril, že to neznamená automaticky odvolanie jeho predsedu. Samozrejme, znamenalo to. Predseda tam vydržal týždeň po nadobudnutí účinnosti zákona a keby si vláda bola dala sobotnú brigádu a zasadla v sobotu, tak tam vydrží iba 3 dni.

Preto je dôležité, aby taká vážna a dlhodobá vec, ako je sporenie si na dôchodok, nemohla byť predmetom okamihových zmien názoru. Je to približne 10 dní, čo socialisti začali opatrne tvrdiť, že zachovajú 9% odvodu do 2. piliera. Opatrne preto, že zachovanie percenta odvodu spájali s časovým prívlastkom momentálne alebo termínom hodiacim sa skôr do práčovne takzvanými informáciami z prvej vody. Čo bude vo vode druhej, to je dnes vo hviezdach, hoci vyjadrenia o gágoroch jasne napovedajú, že chrániť ľudí sporiacich na dôchodok je viac ako na mieste.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, v prípade 2. piliera dôchodkového zabezpečenia boli práve socialisti pod vplyvom predkladaného ústavného zákona odhalení a začali vypúšťať krycie dymové clony. Práve vyhýbavými odpoveďami o jeho podpore, či nepodpore začali byť v podozrení, že ozaj chcú siahnuť na percento odvodu do 2. piliera, samozrejme, v neprospech ľudí, ktorí v ňom sporia. Na to prišli na rad spomínané dymové clony.

Prvou clonou boli takzvané investície do rizikového kapitálu. Premiér buď nevie alebo nerozumie, keď v súvislosti s 2. pilierom hovorí o rizikovom kapitáli. Podľa dnešnej dikcie zákona úspory z 2. piliera nemôžu byť ukladané do rizikových investícií, úspory z 2. piliera sú stopercentne garantované štátom, úspory z 2. piliera sú pod prísnou kontrolou NBS a dokonca sa dá povedať, že ich ochrana je lepšia ako ochrana peňazí v bankách.

Druhou dymovou clonou bolo porovnanie úspor v 2. pilieri s pyramídovou hrou. To už je vážnejšie. Keby niekto podobné tvrdenia použil v súvislosti s inou finančnou inštitúciou, napríklad bankou, riskuje trestné oznámenie za šírenie poplašnej zvesti. Stupeň ochrany úspor v 2. pilieri je príliš vysoký na to, aby zniesol akékoľvek porovnanie s pyramídou, inak povedané, kto toto porovnávanie robí, ten klame.

Je zaujímavé, že práve klamstvo zohráva kľúčovú úlohu pri skutočných pyramídových hrách. Klienti sú v nich klamaní, že ich peniaze sú ukladané a investované, ale v skutočnosti ich peniaze sú vyplácané iným klientom ako takzvané úroky. Pyramída nielenže vklady nezhodnocuje, ale priamo ich míňa a to bez náhrady. Celá pyramída je odhora až nadol založená na klamstve. Opakom klamstva sú jasné vyjadrenia, ktoré nasledujú činy, ktoré sú zhodné so slovami. Preto si myslím, že aj v prípade tohto ústavného zákona a 2. piliera vôbec by sa nikto zodpovedne nemal ku klamstvám uchyľovať. A to ani ku klamstvám v podobe spomenutých dymových clôn. Práve naopak, teraz je príležitosť ukázať, či to, čo hovorím, aj konám. Rovnica je jednoduchá. Nechcem zhoršiť podmienky sporiteľov v 2. pilieri a teda podporím ústavný zákon do druhého čítania.

Vážené kolegyne a kolegovia poslanci, hlavným dôvodom, prečo podporiť ústavný zákon, je, že zákon ochranou sporiteľov istým spôsobom oceňuje snahu a odvahu ľudí. Ľudí, ktorí v takej vážnej veci, ako je zabezpečenie v starobe, prevzali za seba zodpovednosť. Tak ako ľudia zodpovedne a tvrdo každý deň pracujú, tak rovnako zodpovedne aj sporia. Od nás poslancov by bolo zodpovedné ich v tomto nie jednoduchom živote skutočne podporiť. Podporiť ich v nádeji, že v starobe budú skutočne užívať plody svojej práce. Podporiť ľudí a ich nádej zmeniť na istotu. Práve o tento druh podpory vás v mene ľudí chcem poprosiť.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP