P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ešte doplňujúca otázka, pani poslankyňa Gibalová, nech sa páči.
M. Gibalová, poslankyňa: Áno, áno, ďakujem pekne za slovo, ďakujem pekne, pani ministerka. Toto všetko, čo ste povedali, to je vlastne obsahom zákona, čiže toto všetko mi je jasné. Ja som chcela od vás jasné stanovisko, musí, alebo nemusí podľa prílohy č. 14 samosprávny kraj poskytnúť finančný príspevok subjektu na základe registrácie a uzatvorenej zmluvy na dohodnutý rozsah.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Áno, ja som to povedala hneď v úvode a je to tá moja prvá veta. Pokiaľ ide o výšku finančného príspevku, zákon o sociálnej pomoci garantuje, zdôrazňujem, garantuje neverejnému poskytovateľovi, teda fyzickej a právnickej osobe, ktorá má so samosprávnym krajom uzatvorenú písomnú zmluvu o poskytnutí finančného príspevku na dohodnutý rozsah poskytovanej sociálnej služby, sociálnej prevencie, sociálneho poradenstva tzv. finančné minimum, t. j. finančný príspevok vo výške určenej v prílohe č. 14 k zákonu č. 195. Je to jednoznačne povedané. A takto som to aj povedala hneď v úvode. (Hlasy v sále.)
Žiaľ, už nerozumiem. (Hlasy v sále.) Áno, ja sa teraz púšťam do diskusie, ale je pravdou, že sme sa stretli s porušovaním zákona zo strany samosprávnych krajov a dá sa povedať vo všetkých samosprávnych krajoch a musím povedať, že to isté sa stalo aj na úseku miestnej samosprávy, kde aj miestna samospráva poskytuje v týchto prípadoch zákon.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka.
Ďalšia otázka je od pána poslanca Ivanča, ktorý ale nie je v rokovacej sále. Áno, a je taká neobvyklá, pán podpredseda vlády, škoda, že tu nie je pán poslanec.
Ďalšia otázka je od predsedu Gábora Gála, ten je tu, a je na pána ministra obrany Františka Kašického a znie: "Pán minister, mieni váš rezort pokračovať v zbavovaní sa nadbytočného majetku, na ktorého stráženie a konzervovanie vynakladáme nemalé prostriedky?"
Pán minister obrany, nech sa páči, odpovedajte.
F. Kašický, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, vážený pán predseda výboru, ministerstvo obrany spravuje majetok štátu a nakladá s ním podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu a potom podľa zákona č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok. V dôsledku reformy Ozbrojených síl a redukcie počtu personálu dochádza k zníženiu počtu posádok, útvarov a zariadení, čím sa stáva časť hnuteľného, ale aj nehnuteľného majetku spravovaného ministerstvom, prebytočná. Prevod správy, odpredaj prebytočného hnuteľného majetku sa realizuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi normami a internými normatívnymi aktmi ministerstva, buď formou priameho odpredaja, formou ponukových konaní, alebo osobitných ponukových konaní. Príjmy z predaja prebytočného hnuteľného majetku štátu sú pre ministerstvo hlavnými zdrojmi plnenia príjmov kapitoly, ktoré sú rozpočtované na tento rok vo výške 170 mil. Sk.
Ďalším uplatňovaným spôsobom nakladania s prebytočným hnuteľným majetkom v správe ministerstva obrany je jeho darovanie v súlade so zákonom o správe o majetku štátu a tiež darovanie vojenského materiálu v rámci poskytovania pomoci na základe medzivládnych zmlúv. Darovanie v zmysle zákona o správe majetku štátu obciam prebieha a takisto aj darovanie vojenského materiálu v rámci poskytovania pomoci na základe medzivládnych zmlúv.
Vo vzťahu k prebytočnému nehnuteľnému majetku štátu má v rámci rozhodovacieho procesu pri prevodoch jeho vlastníctva obciam alebo vyšším územným celkom podľa zákona č. 172/2004 Z. z. rozhodovaciu právomoc vláda. V súlade s uvedeným zákonom ministerstvo obrany pripravuje a posudzuje návrhy na prevod vlastníctva prebytočného nehnuteľného majetku štátu vo svojej správe. Ako príklad uvediem navrhovaný prevod vlastníctva objektu kasární v Rimavskej Sobote. Na základe požiadavky mesta Rimavská Sobota o bezodplatný prevod vlastníctva objektu Kasární SNP v Rimavskej Sobote pre účely zabezpečenia vhodných prevádzkových priestorov v zmysle memoranda o spolupráci, ktoré podpísalo mesto Rimavská Sobota s potenciálnym investorom v tejto oblasti, som 24. januára 2007 rozhodol predložiť na medzirezortné pripomienkové konanie a následne na rokovanie vlády návrh na prevod vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti mestu Rimavská Sobota. V prípade udelenia súhlasu vlády s prevodom bude bez zbytočného odkladu vykonaný prevod vlastníctva formou darovacej zmluvy.
K tomu by som ešte len poznamenal, že ministerstvo obrany bude aj naďalej pokračovať v nakladaní s prebytočným nehnuteľným majetkom štátu v zmysle uvedených všeobecne záväzných právnych predpisov. Bude pri predkladaní návrhov na prevod vlastníctva zvažovať spôsob jeho ďalšieho použitia nadobúdateľmi, ktoré by malo byť v prospech obyvateľov obce alebo mesta, na území ktorého sa nachádza.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Doplňujúca otázka, pán poslanec Gál?
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, len sa vám chcem poďakovať za stručnú a vyčerpávajúcu odpoveď. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Budeme pokračovať šiestou otázkou od pani poslankyne Sárközy na pána ministra financií Jána Počiatka, ktorá znie: "Vážený pán minister, ako vníma váš rezort súčasné nastavenie dôchodkového systému a ako sa staviate k avizovaným zmenám?"
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, súčasná vláda sa vo svojom programovom vyhlásení prihlásila k sociálnemu štátu a solidarite. Ak hovoríme o solidarite, máme na mysli nielen vnútrogeneračnú solidaritu, kde je bohatší solidarizmus s chudobnejšími, ale, samozrejme, aj medzigeneračnú solidaritu, kde súčasná generácia solidarizuje s budúcou tým, že na ňu nebude zbytočne presúvať dlhové bremeno.
Ministerstvo financií v súčasnosti komplexne analyzuje dôchodkový systém po reforme v roku 2004 a 2005. Predpokladáme, že oficiálne stanovisko k fungovaniu 1. a 2. piliera spolu s našou víziou riešení do budúcnosti predložíme na jar. Čo sa však týka koncepčnej otázky znižovania príspevkov sadzby do 2. piliera, prevláda názor zachovať súčasný stav.
Uvedomujeme si, že súčasné rozhodnutia o nastavení dôchodkového systému ovplyvnia nielen životy dnešných dôchodcov, ale aj dôchodcov pracujúcich o 50 rokov, kedy sa predpokladá, že populačná kríza bude vrcholiť, preto musíme tento problém riešiť veľmi obozretne a citlivo. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa, doplňujúca otázka.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán minister, za vašu odpoveď. No, s prekvapením som toto počula, že chcete zachovať súčasný stav, pretože pred pár minútami sme niečo iné počuli. A v súvislosti s tou vašou odpoveďou by som sa chcela vás spýtať, ako by ste sa vedeli vyjadriť k prepočtom pani ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanovej, ktorá niekedy koncom minulého roku povedala, že asi 40 % sporiteľov, ktorí sú v 2. kapitalizačnom pilieri, pri súčasných podmienkach nemá šancu nasporiť si na svoj dôchodok a pritom iste viete, že výška dôchodkov vždy závisí od príjmov jednotlivých občanov bez ohľadu na to, či sú v 1. alebo v 2. pilieri.
Z nízkeho platu, teda z nízkych odvodov vysoká penzia nikdy nebude, nehovoriac o tom, že výška dôchodkov vyplácaných iba od štátu bude vždy viazaná politickou vôľou. Žiadny politik dnes určite nevie dať garanciu a záruku, že štátny dôchodok z 1. piliera bude vyšší ako dôchodok z 2. piliera. Takže, keby ste sa k tomuto vedeli vyjadriť. A hlavne aj preto, že ste povedali, že tie analýzy, ktoré budú hotové z vášho ministerstva, budeme mať k dispozícii niekedy koncom jari. Tak odkiaľ sú tieto prepočty a ako sa k tým 40 % staviate?
Ďakujem pekne.
J. Počiatek, minister financií SR: Ako som už povedal, ministerstvo financií v súčasnosti pripravuje komplexnú analýzu a ja vyjadrím naše závery až potom, ako ich budem držať v rukách. Čiže, akékoľvek čísla predtým by som nerád komentoval. Čo sa týka citlivosti toho dôchodkového systému a administratívne zásahy, ako vidíme, už táto súčasná diskusia potvrdzuje, že riziko a tá citlivosť 1. aj 2. piliera je viac-menej rovnaká. Takže tá otázka mi príde taká nepodstatná v tomto momente.
Takže, dôležité je pozrieť sa na to komplexne a naozaj nechcem sa k tomu vyjadrovať skôr, ako budem mať hotové všetky hĺbkové analýzy niekedy koncom marca. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Ďalšia vyžrebovaná otázka je od pána poslanca Ivanča. Pán poslanec, vaša otázka je na pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, neobvykle znie: "Vážený pán minister, prečo chcete rušiť krajské úrady a čo pozitívne podľa vás prinesie táto zmena, ktorú ste avizovali v Programovom vyhlásení vlády SR?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
R. Kaliňák, minister vnútra SR a podpredseda vlády SR: Veľmi pekne ďakujem.
Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, chcem povedať, že ma veľmi teší, že ten záujem o reformu verejnej správy je naozaj mimoriadny a v podstate pán poslanec Ivančo podal 9 otázok rovnakého znenia, na ktorú som už odpovedal. A táto druhá je štyrikrát podaná.
Ja rád zopakujem, čo som povedal, ale umožním aj ďalším pánom ministrom ešte, aby mohli, samozrejme, v určenom čase odpovedať a skúsim teda byť naozaj mimoriadne stručný.
Otázka, prečo chceme rušiť krajské úrady, je daná vývojom, ktorý v tejto chvíli v Slovenskej republike je. A keď si porovnáme krajské úrady spred 10 rokov a dnes, ako postupne vlastne sa vyvíjala reforma správy, zisťujeme, že krajské úrady sú plnohodnotne nahraditeľné v prípade, že prenesieme kompetencie na obvodné úrady a na ostatné orgány štátnej správy napríklad ministerstvo vnútra. To je teda vlastne tá otázka na vašu odpoveď, že je možné, aby existujúce štruktúry bez toho, aby boli posilnené, dokázali absorbovať všetku prácu, ktorú dnes v rámci štátnej správy vykonávajú krajské úrady.
Jediný problém, ktorý je, je nastaviť taký legislatívny proces, aby nenastal žiadny chaos, aby nenastala žiadna diskontinuita v tom, ako vykonávajú svoju prácu, aby plynulo ministerstvo vnútra a ostatné obvodné úrady prevzali tie úlohy, ktoré majú pred sebou.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Ešte doplňujúca otázka, pán poslanec?
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne. Využijeme ešte chvíľu času, ktorú máme.
Pán minister, ja si myslím, že táto otázka nie je až taká jednoduchá, ako sa zdá. Svedčí o tom aj to, že polroka o tejto otázke len rozprávate, neurobili ste ešte nič pre to a hovoríte stále o nejakej analýze len. A myslím si, že v konečnom dôsledku zrušenie krajského úradu ani nenastane. To je celá pravda o reforme verejnej správy. Ja som sa v tejto otázke pýtal, aký očakávate efekt zo zrušenia krajských úradov a vy ste v predchádzajúcej odpovedi povedali, že je to efekt šetrenia nejakých zamestnancov štátnej správy. Je tam, opakujem, 1071 zamestnancov, čo je 0,4 % všetkých zamestnancov štátnej správy. Takže, pán minister, buďte láskavý a povedzte pravdu, že jednoducho krajské úrady už nezrušíte.
Ďakujem pekne.
R. Kaliňák, minister vnútra SR a podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, ja by som naozaj nemal žiadny problém, keby pri tejto hodine tu stál detektor lži, ja by som si napojil všetky tie elektronické senzory, ďakujem pekne, pán minister, a mohli by sme sledovať tú krivku na tej obrazovke o tom, že teda všetko, čo hovoríme, myslíme, samozrejme, úplne vážne.
Ale keď sa bavíme o počte zamestnancov napríklad ministerstva vnútra v oblasti verejnej správy, ktoré sa pohybuje na úrovni 10 000, tak vidíte, že tá tisícka už je prvých 10 %. Keď sa bavíme o 20-percentnom znížení úradníkov. Nemôžete teda spájať rušenie krajských úradov len so samotným počtom všetkých úradníkov štátnej správy. Ale v podstate musíte to vnímať aj v tej šírke, ktorá - chvíľku ma pán poslanec nepočúva -, ale musíte to chápať aj v tej šírke, že nie všetci úradníci pracujú na krajských úradoch, ktorých chceme, samozrejme, znižovať. Ale krajské úrady ako-také sú jedným z prvkov, ktoré chceme rušiť a nie je to jediné. Nielen všeobecná štátna správa dozná zmien.
To znamená, ak vy ste presvedčený o tom, že nebudeme tieto krajské úrady rušiť, budem veľmi rád, ak opätovne k tejto otázke, veď tá diskusia bude aj počas samotného legislatívneho procesu jednotlivých zákonov, ale môžeme sa k tomu vrátiť na jeseň tohto roka, ale povedzme si na rovinu, že pred koncom roka, keď teda budú tie krajské úrady zrušené, sa postavíte a verejne poviete, že ste sa hlboko mýlili v tomto úsudku a že ste veľmi rád, že sme aj vaše predsavzatia naplnili aj za vás.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády, presne ste naplnili hodinu otázok.
Takže končím tento bod, dámy a páni, a o chvíľočku po krátkej prestávke, ktorú potrebujeme na prepnutie systému, budeme pokračovať písomnými odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady.
(Technická prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať
písomnými odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady, ktoré boli písomne podané do 30. decembra 2006,
ktoré ste dostali ako tlač č. 191. Ešte vás chcem požiadať, aby pre prehľadnosť ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa nachádza písomná odpoveď člena vlády tak, ako je to uvedené v tlači č. 191.
Otváram rozpravu a písomne sa do rozpravy prihlásili pani poslankyňa Gibalová, Sabolová a Slafkovský. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo. (Ruch v sále.)
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o väčší pokoj v rokovacej sále. Ďakujem.
M. Gibalová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené pani kolegyne, kolegovia, ja som pred chvíľou videla pána ministra Jahnátka a ja by som, keďže reagujem na jeho odpoveď na moju interpeláciu, by som bola veľmi rada, keby bol tu.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, chvíľočku. Kolegyne, kolegovia, naozaj vás poprosím o trošku pokoja a pozornosti. Venujme si pozornosť, pani poslankyňa vystupuje k písomnej odpovedi člena vlády.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Gibalová, poslankyňa: Vážený pán minister, vo svojej interpelácii som upozornila na konkrétne nedostatky súvisiace s výskytom nebezpečných výrobkov na trhu Slovenskej republiky v nádeji, že ako šéf rezortu hospodárstva usmerníte zodpovedných pracovníkov svojho ministerstva tak, aby ich práca bola nespochybniteľným prínosom pre spotrebiteľov, teda aj pre všetkých nás, vrátane vás.
Moja interpelácia nebola samoúčelnou kritikou poslankyne z tábora opozície, veď som upozorňovala na nedostatky z obdobia pôsobenia vášho predchodcu pána Malchárka, ktoré majú tendenciu pretrvávať i počas vášho pôsobenia a ak nezasiahnete, zdedí ich váš nástupca.
Žiaľ, písomná odpoveď na interpeláciu, ktorú vypracovali vám podriadení pracovníci a ktorú ste podpísali, je povrchná, plná vaty, vyhýba sa podstate problémov alebo ignoruje položené otázky, teda ani neposkytuje záruku nápravy nedostatkov, na ktoré som poukázala.
Po prvé najskôr uvediem, v čom ma odpoveď aspoň čiastočne uspokojila. K stanovisku k interpelácii je daný prísľub prijať opatrenia, ktorými sa dosiahne skrátenie jednotlivých etáp administratívneho procesu kontroly a vyhľadávania nebezpečných výrobkov. Tento prísľub však zostáva iba v rovine bližšie nešpecifikovaných opatrení. Po ich prijatí by už teda nemalo dochádzať k tomu, aby vzorka výrobku odobratá z trhu čakala dva mesiace na doručenie do skúšobného laboratória alebo k tomu, aby bola informácia o výskyte nebezpečného výrobku na trhu Slovenskej republiky odoslaná do systému RAPEX až po uplynutí 160 dní od odberu vzorky.
Po druhé vyslovujem svoju nespokojnosť nad tým, že niektoré problémy nastolené v interpelácii zostali nepovšimnuté. Bez odozvy zostala požiadavka, aby ministerstvo hospodárstva vypracovalo všeobecne záväzný predpis na ustanovenie spôsobu rýchlej výmeny informácií o výskyte nebezpečných nepotravinárskych výrobkov, ako to ukladá splnomocňovacie ustanovenie v § 23 ods. 4 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.
Nepovšimnutá zostala aj požiadavka, aby SOI opätovne vykonala na trhu Slovenskej republiky hĺbkovú kontrolu textilných výrobkov na prítomnosť zakázaných azofarbív, aby sa preverilo, či alarmujúce výsledky poslednej kontroly z mája 2006 neboli náhodné. Na osvieženie pamäti pripomínam, že podľa posledných známych výsledkov zo súboru 90 odobratých vzoriek bol každý pätnásty textilný výrobok pre deti vyfarbený zakázanými karcinogénnymi azofarbivami, teda každý pätnásty textilný výrobok odobratý na trhu bol nebezpečný. (Hlasy v sále.)
Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, naozaj je nám jedno, čo nosia deti v Slovenskej republike? Naozaj nestojí za povšimnutie požiadavka vytvoriť predpoklady na to, aby ľudia mali väčšiu istotu, že textilné výrobky dostupné na trhu neohrozujú ich zdravie? Nezasluhuje si tento námet vyčerpávajúcu odpoveď a urýchlené prijatie primeraných opatrení? Veď nie každý občan môže nakupovať u Versaceho.
Nedostala som ani odpoveď na otázku, či Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky informovalo komisiu o tomto štatisticky významnom výskyte výrobkov farbených zakázanými azofarbivami na trhu Slovenskej republiky, ako to ukladá ustanovenie § 23 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa. Ak sa tak nestalo, je potrebné urobiť tak dodatočne a vyvodiť dôsledky voči osobám, ktoré si nesplnili svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona.
Po tretie považujem za neudržateľnú argumentáciu uvedenú v prvom a treťom odseku na strane 2 stanoviska k interpelácii, ktorou sa odôvodňuje neuloženie pokuty subjektom obchodujúcim na trhu Slovenskej republiky s nebezpečnými výrobkami. Je nesporné, že ak sa vyskytne situácia, že v niektorom členskom štáte EÚ bolo preukázané, že výrobok je nebezpečný, a táto informácia bola zverejnená v systéme RAPEX, potom nález rovnakého výrobku na trhu Slovenskej republiky po jeho zverejnení v RAPEX-e je nespochybniteľným a sankcionovateľným porušením zákona o ochrane spotrebiteľa napriek tomu, že v odpovedi na moju interpeláciu sa tvrdí opak. Podnikateľ, ktorý uvedie na trh alebo predáva na Slovensku nebezpečné výrobky zverejnené v systéme RAPEX, sa tak už nemôže odvolávať na § 7 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý mu poskytuje možnosť vyhovoriť sa na to, že v čase predaja tohto výrobku nevedel a nemohol vedieť, že výrobok je nebezpečný.
Toto, o čom teraz hovorím, sa priamo vzťahuje na 2 z 8 nebezpečných výrobkov, ktorými som sa v poslaneckom prieskume zaoberala. Jeden z týchto výrobkov bol na trhu zachytený dokonca po 20 mesiacoch od zverejnenia v RAPEX-e bez uloženia akejkoľvek sankcie. § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa ustanovuje, že nikto nesmie uviesť do obehu, ponúkať, ani predávať nebezpečné výrobky. § 18 zákona o ochrane spotrebiteľa a podzákonné právne normy, napríklad vyhláška ministerstva hospodárstva č. 635, obsahujú ustanovenia, ktoré vytvárajú tlak na podnikateľa v tom smere, aby vo vlastnom záujme predchádzal riziku a obchodoval iba s bezpečnými výrobkami. Pokiaľ teda podnikateľský subjekt v Slovenskej republike uvedie na trh, ponúka alebo predáva nebezpečné výrobky, porušuje citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa. Z tohto dôvodu je uloženie sankcie elementárnym spôsobom postihovania nepoctivých podnikateľov, a tak to bolo treba riešiť aj zostávajúcich 6 prípadov nebezpečných výrobkov sledovaných v poslaneckom prieskume.
Ale to nie je všetko. SOI má povinnosť uložiť subjektom, o ktorých sa preukáže, že obchodovali na našom trhu s nebezpečnými výrobkami, uhradiť náklady na skúšky vykonané v laboratóriách, ako to ukladá § 7 ods. 4 zákona č. 128 o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Mám dôvod domnievať sa, že sa tak nestalo, a tak poplatok za vykonanie skúšok namiesto obchodníkov "so smrťou" zaplatila SOI-ka z daní občanov. Vrcholom slovnej ekvilibristiky, ignorancie a cynizmu je posledný odsek na strane 2 odpovede na moju interpeláciu. Priznáva sa v ňom, že síce všetky nebezpečné výrobky, ktoré som v interpelácii uviedla, ohrozovali zdravie spotrebiteľov, ale poškodenie ich zdravia vraj nebolo dokázané, a keď sa tak stane, spotrebitelia si môžu vymáhať náhradu spôsobenej škody súdnou cestou.
Nuž, ak budeme čakať na to, kedy sa prejaví poškodenie zdravia spôsobené napríklad karcinogénnym azofarbivom alebo ftalátmi a podobne, potom to rovno zabaľme a netvárme sa, že chránime spotrebiteľa.
Mohla by som ešte vyjadriť údiv nad tým, prečo ma chcú autori odpovede na interpeláciu presviedčať o tom, že predraženie tovaru o 80 halierov, ktoré bolo pokutované sumou 15 000 Sk a ktoré zákon o ochrane spotrebiteľa považuje v zmysle § 24 ods. 4 za menej závažné, je vážnejším porušením zákona o ochrane spotrebiteľa ako predaj nebezpečných výrobkov zverejnených v systéme RAPEX, za ktoré sa pokuta neudelila, i keď v zmysle zákona sa tak malo stať. Treba jasne povedať, že ak pracovníci SOI neukladajú pokuty vtedy, keď ich majú povinnosť uložiť a ak pracovníci podriadení ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky, ktorí sú zároveň, predpokladám, autormi odpovede na moju interpeláciu, takýto postup obhajujú, dostávajú sa do podozrenia, že motívom ich konania môže byť aj korupcia.
Vážený pán minister, dúfam, že argumenty, ktoré som uviedla, budú dôvodom k tomu, aby ste sa interpeláciou opätovne zaoberali v zmysle vznesených námietok. Chcem týmto požiadať aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, aby sa problematike ochrany spotrebiteľa a témam, ktoré som nastolila, venoval na niektorom zo svojich najbližších zasadaní. Záujmy spotrebiteľov stoja zato a treba nadradiť ich arogancii trhu.
Ďakujem za vypočutie.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pani poslankyňa Mária Sabolová, pripraví sa pán poslanec Alexander Slafkovský.
Pani poslankyňa, máte slovo.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, páni ministri, kolegyne, kolegovia, reagujem na odpoveď v interpeláciách č. 11, ktorá bola adresovaná pánu ministrovi zdravotníctva.
Od roku 2005 platí nariadenie o verejnej minimálnej sieti, ktoré nadväzuje na zákon o zdravotnej starostlivosti č. 578, kde boli do ambulantnej starostlivosti zaradené mobilné HOSPIC-e, teda zo zákona. Do dnešného dňa neboli do nariadenia doplnení títo prevádzkovatelia mobilných HOSPIC-ov. Moja interpelácia, pán minister, bola na urobenie nápravy, nie na vysvetlenie krokov pri optimalizácii siete ministerstva zdravotníctva. Totiž sieť mobilných HOSPIC-ov nepokrýva ani najzákladnejšie potreby v regióne, a preto nie je potrebné dnes ju optimalizovať, ale v zmysle zákona zaradiť tieto mobilné HOSPIC-e do nariadenia vlády. Neviem, pán minister, kto vám pripravoval túto odpoveď, ale myslím si, že nemal prehľad o tom, ako fungujú alebo ako sú zaradené, alebo mali by byť zaradené do siete tieto mobilné HOSPIC-e a koľko poskytovateľov v Slovenskej republike pre túto hospicovú starostlivosť dnes funguje.
Preto vás budem, pán minister, opäť v interpeláciách interpelovať, aby sa urobila náprava a aby už, či z nedopatrenia, či z nejakého zámeru nariadenie vlády nenapĺňa zákon Slovenskej republiky prijatý v tomto parlamente.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Slovo má pán poslanec Alexander Slafkovský.
A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené dámy kolegyne a páni ministri, chcem požiadať pani ministerku o odpoveď alebo o doplnenie interpelácie, ktorú máme v dokumentoch pod č. 14, v ktorej som sa dopytoval, prečo vianočný príspevok nedostali aj poberatelia pozostalostných dôchodkov. V odpovedi som dostal, je teda napísané, že pozostalostných dôchodkov a dôchodkov manželky, ktorí v období ekonomickej aktivity neparticipovali na tvorbe druhého systému zabezpečenia, sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, t. j. na tvorbe verejných, verejnoprávnych fondoch Sociálnej poisťovne, t. j. z tohto titulu, že sa nezúčastnili na tvorbe sociálnych zdrojov, im vianočný príspevok neprináleží. Ale v tom čase sa mnohí títo poberatelia pozostalostného dôchodku, teda predovšetkým dôchodkyne starali niekedy aj o 4 - 5 detí a hovoriť o tom, že neprispievali pre našu spoločnosť a že by si neboli zaslúžili rovnako ten vianočný príspevok aj za tú časť svojho života, kedy nemohli tvoriť zdroje reálne, si myslím, že toto nebolo správne rozhodnutie, že boli vyňatí z tohto vianočného príspevku.
Takisto je tu uvádzané, že tento pozostalostný dôchodok dostávajú predovšetkým ľudia, ktorí sú ešte súčasne v produktívnom veku. Myslím si, že to nie je tak, že v tom produktívnom veku je dnes tých ľudí už oveľa menej a že by si to zaslúžili.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Vážené kolegyne, kolegovia, to boli stanoviská poslancov k odpovediam členov vlády, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne.
Teraz sa pýtam, kto sa hlási so stanoviskom na odpoveď člena vlády ústne. Dvaja poslanci, ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa so stanoviskom.
Teraz vystúpi pán poslanec Daniel Lipšic, pripraví sa pán poslanec László Szigeti. (Hlasy z pléna.) Dobre. Ústne sa prihlásil do rozpravy iba pán poslanec Lipšic Daniel.
Nech sa páči, máte slovo.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Ja som mal interpeláciu na ministra spravodlivosti.
Ako je celej snemovni známe, tak prakticky jediná aktivita ministra spravodlivosti bola smerom ku zrušeniu Špeciálneho súdu a Špeciálnej prokuratúry a išlo to až tak ďaleko, že boli vyhadzovaní sudcovia a prokurátori z ubytovní, a keď sa potom na to prišlo, tak ministerstvo zareagovalo spôsobom, že, samozrejme, prešetria konkrétne pochybenie, že išlo o náhodu a minister vyvodí zodpovednosť. Tak som sa potom pýtal po mesiaci, aká bola zodpovednosť a voči ktorému zamestnancovi bola vyvodená. A na prekvapenie som sa dozvedel, že voči nikomu. Lebo asi nezodpovedal zamestnanec, ale minister. A dostal som odpoveď na interpeláciu, že prebehlo šetrenie o vzniknutej situácii, žiadne porušenie zákona nebolo zistené a voči nikomu nebola zodpovednosť vyvodená.
Zdá sa mi už také smiešne, až úbohé útoky na Špeciálny súd a Špeciálnu prokuratúru, ako je vyhadzovanie sudcov a prokurátorov z ubytovne alebo zobratie áut, ktoré mal špeciálny prokurátor a predseda Špeciálneho súdu a poslanie Škody Fabie naspäť ako výmena, to už si myslím, že nie je dôstojné ani ministerstva spravodlivosti a ani takej fungujúcej inštitúcie, ako je Špeciálny súd a Špeciálna prokuratúra.
Z toho dôvodu, že ministerstvo nedodržalo vlastné slovo a nevyvodilo zodpovednosť voči zamestnancom, pretože zrejme žiadna, samozrejme, nebola, teda beriem, ten pokyn prišiel odinakiaľ, považujem odpoveď ministra spravodlivosti za neuspokojivú. A rád by som ho vyzval, aby už s takýmito úbohými útokmi konečne prestal.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Teraz sa pýtam, či sa chce k vystúpeniam poslancov vyjadriť člen vlády. Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Konštatujem, že sme prerokovali písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a dovoľte mi, aby som tento bod programu vyhlásil za skončený.
Teraz v rokovaní budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým sú
interpelácie poslancov.
Dovoľte mi úvodom pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady.
Do bodu interpelácie sa písomne prihlásili štyria páni poslanci: pani poslankyňa Gibalová Monika, pani Sabolová, pán poslanec Martin Fronc a pani poslankyňa Žitňanská.
Dávam teraz slovo pani poslankyni Gibalovej Monike, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči. (Hlasy z pléna.) Nech sa páči, pani poslankyňa Zamborská?
Tak, pán poslanec Béla Bugár, s procedurálnym návrhom, nech sa páči.
B. Bugár, poslanec: Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Ja viem, že je to nepríjemné, ale aj ja som tam zažil veľakrát situáciu, keď ma upozornili poslanci, samozrejme, hlavne z opozície, že je málo členov vlády. Bolo by dobré, keby ste zariadili, aby sa členovia vlády, ktorí sú tu niekde v blízkosti, vrátili do rokovacieho priestoru.
Ďakujem za pochopenie.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Poprosím členov vlády, ktorí sú prítomní v budove parlamentu, aby sa dostavili na prerokovanie bodu interpelácie.
Dobre, pani poslankyňa, nech sa páči.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja opäť interpelujem ministra hospodárstva, pána ministra Jahnátka.
Vážený pán minister hospodárstva, ak niekde ste v budove Národnej rady ... Ďakujem pekne. Ja sľubujem, že táto interpelácia bude veľmi krátka.
"Vážený pán minister, na základe obsahu vašej odpovede na moju interpeláciu zo 14. decembra 2006 a nespokojnosti s ňou, ktorú som tlmočila vo svojom predchádzajúcom vystúpení, opätovne vás žiadam o zodpovedanie tých častí interpelácie, ktoré vo vašej odpovedi zostali nepovšimnuté.
V decembri som konštatovala, že na trhu Slovenskej republiky sa vyskytujú textilné výrobky farbené zakázanými karcinogénnymi azofarbivami a že podľa posledných, mne známych výsledkov testovania textilných výrobkov pre deti, ktoré na trhu odobrala SOI-ka, bol každý pätnásty výrobok vyhodnotený ako nebezpečný. Žiadala som vtedy, aby SOI opätovne vykonala na trhu hĺbkovú kontrolu textilných výrobkov pre deti zameranú na prítomnosť zakázaných azofarbív a aby sa tomuto problému venovala pozornosť dovtedy, kým sa nepreukáže návrat do normálu. Na svojej požiadavke trvám preto, že tieto a im podobné výrobky predstavujú priame ohrozenie zdravia veľmi veľkého počtu spotrebiteľov.
V decembri som tiež konštatovala, že ide o štatisticky taký významný výskyt nebezpečných výrobkov medzi textilnými výrobkami pre deti a že ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky malo informovať komisiu, pretože ho k tomu zaväzuje ustanovenie § 23 ods. 2 zákona 634/1992 Zb., trvám na odpovedi na otázku, či sa tak stalo, a ak o náleze nebola komisia informovaná, aby tak zodpovední pracovníci ministerstva hospodárstva dodatočne urobili.
Som presvedčená o tom, že počet nebezpečných výrobkov na trhu Slovenskej republiky bude klesať iba vtedy, ak si zodpovedajúce štátne orgány budú plniť svoje úlohy určené zákonom, ak sa iniciuje sústredený a trvalý tlak na nepoctivých podnikateľov obchodujúcich s nebezpečným výrobkami. Toto úsilie bude v Slovenskej republike úspešné iba vtedy, ak v jeho čele bude stáť minister zodpovedajúci za príslušný rezort."
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Pani poslankyňa Damborská, Tóthová, to je zrejme pokus prihlásiť sa ústne. Hneď ako dokončíme vystúpenia písomne prihlásených, vytvoríme potom priestor na ústne prihlášky do rozpravy.
Teraz dávam slovo pani poslankyni Márii Sabolovej a pripraví sa pán poslanec Martin Fronc.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážení páni ministri, pán predsedajúci, niekoľkokrát k interpelácii.
Prvá je tá, ktorú som v odpovediach považovala za nedostatočnú.
"Opäť vás interpelujem, pán minister zdravotníctva, vo veci doplnenia nariadenia 751/2004 o verejnej minimálnej sieti, kde chýbajú zariadenia mobilných HOSPIC-ov. Dodnes nemajú mnohé subjekty, ktoré poskytujú tieto služby, uzatvorené zmluvy s poisťovňami, snáď až na spoločnú zdravotnú, nakoľko tieto poisťovne, ako dávajú svoje negatívne stanovisko, opierajú sa o nariadenia, že nie sú vo verejnej minimálnej sieti. Tieto subjekty majú na svoju činnosť súhlas ministerstva zdravotníctva, teda mali byť v sieti.
Ako teda majú postupovať subjekty, ak zdravotná poisťovňa odmietla s nimi uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, na ktoré majú platné povolenie a teda z hľadiska nariadenia vlády by mali byť vo verejnej minimálnej sieti a sú dokonca v regiónoch jediným poskytovateľom v danom odbore alebo type. Ak nedopatrením alebo zámerom v minulosti nebola táto starostlivosť zavedená do nariadenia, je tu naďalej záujem vlády a rezortu trestať ľudí odkázaných na tieto služby, že nemajú možnosť dostať tieto služby?"
Druhá moja interpelácia, opäť na vás, pán minister zdravotníctva, je tiež vo veci vykonania kontroly zameranej na uzatváranie zmlúv zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v mobilných HOSPIC-och. K danej téme som vás už interpelovala, lepšie povedané, položila otázku v hodine otázok v októbri v roku 2006, kedy ste odpovedali, že takéto kontroly neboli vykonané. A preto vás, pán minister, chcem požiadať, aby tieto kontroly vzhľadom aj na dokumenty, ktoré som vám odovzdala, na ministerstve zdravotníctva boli vykonané.
Tretia moja interpelácia je na predsedu vlády.
"Interpelujem vás, pán predseda, vás ako predsedu vlády, ale aj predsedu strany Smer vo veci, ako chcete naplniť predvolebné sľuby, ktoré ste dali na 30-percentné navýšenie miezd. Ani v programovom vyhlásení, ani kroky rezortu nenasvedčujú, že je tu reálna možnosť naplniť tieto sľuby. Môžete popísať, pán predseda vlády, konkrétne kroky, ako sa naplnia zdroje v zdravotníctve, aby ste naplnili tieto sľuby? Asi ani vy, ani vaši poslanci Smeru - zdravotníci nemajú záujem hľadať riešenie, pretože nie sú už ani ochotní počúvať napríklad vo výbore pre zdravotníctvo odborníkov, zástupcov poskytovateľov komôr a ďalších odborníkov, lebo asi oni problémy so zmluvami a platbami v zdravotníctve nemajú. Teda aké konkrétne kroky môžeme od vás očakávať?"
Štvrtá moja interpelácia je opäť na ministra zdravotníctva.
"Pýtam sa vás a interpelujem vás, pán minister, kedy pripravíte reálne východiská, aby ste naplnili vaše predvolebné sľuby a sľuby programového vyhlásenia vlády. Kedy sa dočkáme úpravy cien výkonov, aby sa v nich odzrkadlila skutočná reálna cena zdravotnej starostlivosti a aj reálna cena práce zdravotníckeho pracovníka, pretože len tak budete môcť naplniť kroky, ktoré ste sľúbili."
A moja piata interpelácia je na predsedu vlády a zároveň tá istá na ministra životného prostredia.
"Interpelujem vás, pán predseda vlády, a zároveň, pán minister životného prostredia, vo veci refundácie nákladov, ktoré obce, resp. iné subjekty vynaložili na likvidáciu následkov povodní v roku 2006. Kedy a v akej výške vláda rozhodla o úhrade a vyrovnaní svojich podlžností voči obciam iným subjektom?"
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Martinovi Froncovi, nech sa páči.
M. Fronc, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, najprv by som chcel interpelovať pána ministra financií.
"Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov a § 129 interpelujem pána ministra Jána Počiatka.
Pri schvaľovaní vládnej novely zákonov 596/2003 a 597/2003 o financovaní základných a stredných škôl, parlamentná tlač č. 88, sa uvádza v stanovisku ministerstva financií, že tieto novely nemajú dosah na štátny rozpočet. Vláda však minulý týždeň na svojom zasadnutí dňa 24. januára 2007 schválila 386 miliónov korún pre samosprávu na dosah uvedenej novely č. uznesenia vlády 72/2007.
A len tak na okraj ešte pri obdobnej poslaneckej novele, ktorú predkladali opoziční poslanci v septembri minulého roka, išlo o zákon č. 597, parlamentná tlač č. 51, ministerstvo financií uviedlo v stanovisku, že takáto novela má dosah na štátny rozpočet.
Pán minister, nemám ho tu, žiaľbohu. Pán minister Počiatek, interpelujem vás, na základe čoho vydáva vami riadené ministerstvo financií takéto rozporuplné stanoviská. Je to len neodbornosť vašich pracovníkov alebo politická objednávka k návrhom opozičných poslancov?"
Ďalšiu interpeláciu mám na pána ministra školstva.
"Interpelujem vás, pán minister školstva pán Mikolaj. Pri nástupe do funkcie ste zriadili množstvo komisií a svojich poradných orgánov. S tými orgánmi, ktoré vám majú radiť ale zo zákona, a myslím tým konkrétne reprezentácie vysokých škôl, s nimi diskutujete len minimálne a často len formálne.
Pán minister, zmenili ste metodiku financovania vysokých škôl, pričom na vyjadrenie k tejto zmene mala Rada vysokých škôl a Slovenská rektorská konferencia, ktorá má nárok zo zákona sa k tomu vyjadrovať, doslova len pár hodín. Informácie o zmene metodiky financovania vysokých škôl, ktoré reprezentácie vysokých škôl dostali, boli navyše absolútne nedostatočné. Tak sa stalo, že ste navrhli zmeny koeficientov typu XX, totiž za XX, ktoré ste tam uviedli, si každý môže dosadiť také číslo, aké sa mu páči najviac. Ale tu nejde, pán minister, o lúštenie krížoviek, ale táto metodika po vašom dosadení konkrétneho čísla XX za koeficient výrazne poškodila viaceré vysoké školy. Univerzita Komenského prišla o vyše 120 miliónov korún oproti metodike z roku 2006. Naopak, niektoré iné vysoké školy touto zmenou neoprávnene získali finančné prostriedky navyše.
Pán minister, chápem, že zvýšenie rozpočtu vysokých škôl len o 570 miliónov v rozpočte na rok 2007 oproti zvýšeniu o 1 miliardu 150 miliónov z roku 2006 je nedostatočné. Ale na to sme vás, pán minister, pri schvaľovaní rozpočtu upozorňovali a dokonca sme dávali pozmeňujúce návrhy, ktoré ste vy ako vládna koalícia zamietli. Pán minister, navrhnutá zmena metodiky financovania vysokých škôl je nie dobrá a nespravodlivá, a preto vás žiadam, aby ste urobili nápravu a informovali ma o tom.
Mám ďalšiu interpeláciu, znova na pána ministra školstva Jána Mikolaja. A to je vážne, prosím.
"Pán minister, keďže ste urobili mnohé personálne zmeny vo vašom rezorte a došlo aj k zmene riaditeľa Štátneho pedagogického ústavu, ako aj k zmene organizačného poriadku v tejto organizácii, žiadam vás, aby ste nás informovali, ako je zabezpečený priebeh maturitnej skúšky v tomto školskom roku a aké kroky realizuje ministerstvo školstva spolu so Štátnym pedagogickým ústavom na to, aby témy maturitných skúšok neboli prezradené a nedošlo k ohrozeniu zákonného priebehu skúšok. (Ruch v sále.) Je pravdou, pán minister, ... (Počúvajte, prosím, kolegovia.) ... že na základe personálnych zmien, ktoré ste od nástupu urobili, sú za realizáciu maturít znovu zodpovední páni Vladimír Repáš a Marián Hanula, ktorí boli zo svojich funkcií odvolaní práve pre pochybenie pri maturite roku 2005. Je podľa vás v poriadku, ak sa takéto zásadné zmeny uskutočňujú len niekoľko mesiacov pred písaním maturitných testov, a keď sa navyše nový námestník riaditeľa Štátneho pedagogického ústavu aspoň podľa médií vyjadril, že ešte sa len oboznamuje s tým, v akom stave je príprava maturitných skúšok?
Súčasne vás interpelujem, pán minister, aby ste poskytli informácie o bezpečnostných opatreniach maturitnej skúšky v školskom roku 2006 - 2007. Pán minister, je nový riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu pán Pajtinka a príslušní pracovníci zabezpečujúci prípravu testov preverení Národným bezpečnostným úradom na úroveň dôverné? Podal už vôbec nový pán riaditeľ žiadosť o takúto previerku na Národný bezpečnostný úrad? Ak sa tak totiž nestalo, nebude môcť pracovať a zoznamovať sa s materiálmi týkajúcimi sa maturity a zostavenia tém či otázok a rovnako aj ostatní nepreverení pracovníci na úseku maturít.
Ďalej sa vás, pán minister, pýtam aj to, či je pravdou, že vyčlenené prostriedky v minulom roku na 20 pracovníkov práve pre oblasť maturít, pre oblasť certifikačných meraní budú tento rok použité na iné účely a že stav funkčných miest tohto oddelenia i jeho postavenie sa zmenou organizačnej štruktúry znížil. Pán minister, žiadam vás, ak sú uvedené skutočnosti pravdivé, aby ste naozaj urýchlene urobili nápravu na zabezpečenie bezproblémového priebehu maturitnej skúšky a informovali ma."
Ďakujem, pán predsedajúci.