hodina otázok,
ktorý otváram. Poslanci písomne predložili do včera do 12.00 hodiny 53 otázok predsedovi vlády a členom vlády 60 otázok.
Nedá mi, aby som znovu nezopakoval to, čo obvykle, že veľa otázok sa opakuje, napriek tomu sme ich zaradili do poradia. Upozorňujem na to len preto, aby ste neboli prekvapení, že sa niektoré naozaj úplne identicky opakujú.
Ešte chcem upozorniť, že, samozrejme, na otázky poslancov, ktorí nie sú v sále, sa nebude odpovedať.
Pán predseda vlády, chcem vás požiadať, aby ste nás oboznámili, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií niekoľkých neprítomných členov vlády.
Rád by som ospravedlnil ministra životného prostredia pána Izáka, bude ho zastupovať pri odpovediach na otázky a v interpeláciách minister pôdohospodárstva pán Jureňa. Ďalej by som chcel ospravedlniť ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Vážneho, bude ho zastupovať minister financií pán Počiatek, ďalej ministra zahraničných vecí pána Kubiša, zastúpi ho minister obrany pán Kašický, a ešte podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Harabina, zastúpi ho minister obrany pán Kašický. Z dôvodu práceneschopnosti ma ešte požiadal o ospravedlnenie, pretože chrípka neobchádza ani členov vlády, minister kultúry Slovenskej republiky pán Maďarič, ale keďže nie je, pokiaľ ide o otázky, postavený tak vysoko, že by došiel na rad, nie je potrebné v danom okamihu stanovovať osobu, ktorá by za neho odpovedala.
Pán predseda Národnej rady, to sú všetky informácie.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán premiér.
Teraz vás požiadam, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky podľa vyžrebovaného poradia.
Ako prvá bola vyžrebovaná otázka od pána poslanca Stanislava Kubánka a znie: "Pán predseda vlády, minulý týždeň ste na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia vlády ukázali list vtedajšej ministerky I. Radičovej ministrovi J. Malchárkovi o možnosti investovania DSS do fondov rizikového kapitálu. Priblížte mi, čo znamenal obsah tohto listu."
Nech sa páči, pán premiér.
R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem za túto otázku a dovoľte mi, aby som na ňu odpovedal nasledovne.
Vytvorenie druhého súkromného kapitalizačného piliera v dôchodkovom zabezpečení rozdeľuje a bude rozdeľovať slovenskú politickú scénu. Je to prirodzený dôsledok toho, že bývalý minister pán Kaník a ani jeho poradkyňa pani Radičová nedosiahli širokú politickú dohodu medzi opozíciou a vtedajšou vládnou koalíciou. Čiže, je celkom prirodzené, že máme rozdielne pohľady na obsah dôchodkovej reformy.
Podľa nás, aj podľa vlády je zákon dosť nevyvážený, je jednoznačne orientovaný v prospech súkromných akciových spoločností - dôchodkových správcovských spoločností a môžeme ho naozaj čítať stokrát odpredu aj odzadu, ale veľmi ťažko v ňom nájdeme rovnováhu záujmov sporiteľov a súkromných spoločností. Nemôže preto nikoho ani prekvapiť, a je to legitímne, naozaj to hovorím s plnou vážnosťou, ak sa pravicová opozícia dnes pri úvahách vládnej koalície o určitých zásahoch do 2. piliera aktivizuje a chráni záujmy súkromných dôchodkových správcovských spoločností.
V čom je teda problém v súvislosti s rizikovým kapitálom a kto je na strane tohto rizikového kapitálu? Kto je na strane dôchodkových správcovských spoločností a kto je na strane sporiteľov, ktorí si vkladajú peniaze?
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov vo svojom ustanovení § 14 ods. 1 ukladá povinnosť veľkému okruhu ľudí vstúpiť do 2. piliera a posielať 9 % príspevkov do súkromných fondov. (Ruch v sále.) Ak zákon v roku 2004 niekoho prinútil ukladať si peniaze na dôchodok do súkromných fondov (šum v sále) - cítim sa ako v kostole - očakával by som, že tento zákon bude súčasne obsahovať jasné garancie pre takýchto ľudí, že o svoje peniaze neprídu, ako sa stalo v prípade nebankových subjektov. Opakujem to ešte raz, ak niekoho zákon núti, aby si peniaze ukladal do súkromných dôchodkových správcovských spoločností na fondy, očakávame, že zákon bude obsahovať aj určité garancie, ktoré zachránia v prípade rizika tieto peniaze.
Opak je pravdou. Zákon neobsahuje nič osobité, pokiaľ ide o ochranu uložených príspevkov na dôchodkové zabezpečenie. Stačí, keď si ten zákon poriadne prečítame a vieme, že v tom zákone dohromady nič nie je. Tomuto by sa dalo rozumieť vtedy, teda, že tam nie je žiadna významná ochrana vkladov, ak by zákon bol postavený na úplnej dobrovoľnosti a ľudia by si mohli vybrať, či celý svoj dôchodok budú realizovať cez prvý priebežný pilier, teda cez Sociálnu poisťovňu alebo čiastočne aj cez súkromný pilier. Takáto dobrovoľnosť však nie je, pretože, ako som už povedal, významná časť ľudí musí zo zákona svoje peniaze ukladať do súkromných dôchodkových správcovských spoločností.
Úprimne poviem, že šokujúca bola pre nás aj mediálna kampaň na vstup do 2. súkromného piliera, ktorá veľkými písmenami hovorila o bohatstve na dôchodok, o dovolenkách dôchodcov na Havaji, či o vození sa dôchodcov na motorkách Harley-Davidson alebo o parašutizme dôchodcov, upozornenie, že výnos v súkromnom pilieri nikto negarantuje, sa však uvádzal iba maličkými písmenami, ktoré nikto nevedel prečítať. Ba čo viac, robili sa prípravy na to, aby súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti mohli peniaze vyzbierané od ľudí investovať v prostredí rizikového kapitálu.
Najskôr to bolo uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 389 z 18. mája 2005. V tomto uznesení z mája 2005 vláda uložila úlohu vtedajšiemu ministrovi financií v spolupráci s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, aby identifikovali a pripravili návrh na odstránenie legislatívnych bariér pre investovanie do fondov rizikového kapitálu. Môžem to prečítať ešte raz. Bolo uznesenie vlády z 18. mája 2005, ktoré uložilo ministrovi financií v spolupráci s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny identifikovať a pripraviť návrh na odstránenie legislatívnych bariér pre investovanie do fondu rizikového kapitálu.
Potom prišiel úplne jasný list pani ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny pani Radičovej z 9. marca 2006. V tomto liste sa hovorí, že: "V súlade s uznesením vlády", ktoré som citoval, "vám oznamujem", je to list, ktorý adresuje vtedajšiemu podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva pánu Malchárkovi, že "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súlade s uloženými opatreniami pripraví v termíne do 30. júna 2006 analýzu, ktorá bude identifikovať a analyzovať legislatívne bariéry a možnosti investovania", a teraz už nie vo všeobecnosti, "investovania dôchodkových správcovských spoločností do fondov rizikového kapitálu."
Čiže, je tu jasný dôkaz toho, že predchádzajúca vláda pripravovala jasné kroky, aby umožnila dôchodkovým správcovským spoločnostiam zdroje, ktoré tieto správcovské spoločnosti získavajú od ľudí, investovať do rizikového kapitálu. Potvrdzuje to aj uznesenie vlády, potvrdzuje to aj list príslušnej pani ministerky, ktorý som teraz citoval.
Budem úprimný a poviem, že dobre sa zabávam, keď dnes na obhajobu týchto pokusov hazardovať s peniazmi ľudí v rizikovom kapitálovom priestore, čítam niekde v novinách, že vraj zákon o starobnom dôchodkovom sporení priamo zakazuje dôchodkovým správcovským spoločnostiam investovať do rizikového kapitálu a vraj naše obavy sú úplne neopodstatnené, keď hovoríme o takomto čosi.
Prosím vás, ukážte mi to ustanovenie v zákone, kde je napísané, že dôchodkové správcovské spoločnosti nemôžu investovať v rámci rizikového kapitálu. Práve naopak, vy ste im to chceli ešte uvoľniť a chceli ste im to umožniť tým, lebo ste pripravovali analýzu ako odstrániť akékoľvek bariéry, ktoré ešte existujú v iných právnych predpisoch, pretože v zákone o dôchodkovom starobnom sporení nič nie je, a mohli by brániť takémuto postupu.
Úplne opodstatnená potom ale je otázka, vážené dámy a páni, prečo teda predchádzajúca vláda pripravovala vstup 2. piliera do rizikového podnikania a investovania, ak podľa nich v zákone jednoducho taký zákaz je. Tak to jednoducho nejde nejako dohromady. Samozrejme, že zákon nič nezakazuje a umožňuje dôchodkovým správcovským spoločnostiam investovať aj v tomto prostredí.
Je pravda, ak dobre a pozorne čítame zákon č. 43/2004, je pravda, že tento zákon hovorí o obozretnom podnikaní. Hovorí o investovaní. Hovorí o obozretnom nakladaní. Hovorí o obozretnej správe, ale nehovorí o zákaze investovania do rizikového kapitálu. (Hlasy v pléne.) A to vedela aj predchádzajúca vláda, a preto chcela ešte viac pomôcť súkromným dôchodkovým správcovským spoločnostiam, aby s týmito zdrojmi mohli primerane nakladať. Čo tam po tom, ak nejaký rizikový obchod s peniazmi ľudí nevyjde, aj na to totiž myslel zákon.
Dovoľte mi teda, vážené dámy a páni, aby sme si povedali o tých neuveriteľných zárukách, ktoré zákon o dôchodkovom sporení dáva ľuďom, pretože všetci tvrdia, že sa nemusia ľudia obávať o svoje vklady, že všetko je v poriadku, že keď dôchodková správcovská spoločnosť by náhodou o peniaze prišla, tak ľudia dostanú peniaze naspäť. To je obyčajné klamstvo.
Chcem prečítať, čo hovorí zákon, pretože o tomto opozícia úmyselne mlčí. Predovšetkým chcem povedať, že Sociálna poisťovňa ručí v plnom rozsahu z rezervného fondu solidarity za škodu spôsobenú rozhodnutím, postupom alebo konaním dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom. To znamená, ak konanie nie je v rozpore so zákonom, tak vtedy nikto neručí za straty, ktoré sú spôsobené. Ak teda zákon nezakazuje investovanie v rizikovom kapitáli, ak by súkromná dôchodková správcovská spoločnosť zainvestovala v rizikovom kapitáli, neporušila by zákon, došlo by k stratám, nikto ľuďom nevráti ani korunu. (Potlesk a ruch v pléne.) Toto je pravda o dôchodkových správcovských spoločnostiach.
Idem ďalej. Dokonca v prípade, že by došlo k porušeniu zákona činnosťou alebo postupom dôchodkovej správcovskej spoločnosti, vtedy nastupuje Sociálna poisťovňa a má garantovať nejakú náhradu škôd, ktoré sú spôsobené. Tak chcem teda povedať, že Sociálna poisťovňa tak urobí len v rozsahu z rezervného fondu solidarity, ktorý ani zďaleka nemusí pokrývať škody, ktoré sú vytvorené, ale čo je najpodstatnejšie ...
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Pado, budete taký láskavý a budete naozaj v tejto rokovacej sále sa správať tak, ako to vyžaduje rokovací poriadok? Buďte taký láskavý. Ďakujem pekne.
R. Fico, predseda vlády SR: Pokiaľ ide o náhradu škody, o náhrade škody rozhoduje vždy súd, takže najskôr musí prísť rozhodnutie súdu, potom je to obmedzené výškou rezervného fondu, ale toto všetko platí len v prípade úmyselného porušenia zákona. Ak zákon, ja hovorím veci, ktoré vy úmyselne zamlčujete. Ja sa veľmi teším na to, že kedy nám poviete, kto zaplatil tie billboardy. Ja verím, že tie billboardy na ochranu dôchodkových správcovských spoločností platili ste sami a že vám to neplatili dôchodkové správcovské spoločnosti. (Potlesk a ruch v sále.)
Vážené dámy a páni, vláda Slovenskej republiky nedovolí špekulácie, pokiaľ ide - nedovolí, pán poslanec, - nedovolí špekulácie, pokiaľ ide o peniaze ľudí, ktoré si tam ľudia dávajú povinne, lebo vy ste prinútili ľudí, aby si tam tie peniaze dávali. Aj preto sme sa rozhodli a na poslednom zasadnutí vlády Slovenskej republiky sme pristúpili k zrušeniu uznesenia vlády Slovenskej republiky z roku 2005. Ba dokonca, ideme ešte aj ďalej. Ideme ešte aj ďalej, pretože pripravujeme garancie, ktoré zabezpečia ochranu týchto vkladov, aby dôchodkové správcovské spoločnosti neskončili ako nebankové subjekty, pretože tak, ako je nastavený zákon, tak, ako je nastavený zákon ... (Hluk a krik v pléne.) ... tak, ako je nastavený zákon - môžete kričať, koľko chcete, páni poslanci, - ako je nastavený zákon, reálne hrozí, že peniaze môžu, o svoje peniaze môžu dôjsť tak, ako skončili v nebankových subjektoch. Môžete podať na mňa trestné oznámenie, ak je to šírenie poplašnej správy, ja sa rád s tým vysporiadam. (Potlesk.)
Preto je potrebné, vážené dámy a páni, aby v Národnej rade Slovenskej republiky vznikla široká politická dohoda, aby sa dohodla opozícia s vládnou koalíciou na tom, aké zásahy urobíme do príslušného zákona č. 43/2004. My máme záujem na takejto dohode, pretože chceme, aby ľudia mali svoje peniaze garantované.
Vážené dámy a páni, som za, ak sa nedohodneme, pán podpredseda Národnej rady, my ten pokus urobíme, vy ste ten pokus ani nikdy neurobili. To je ten podstatný rozdiel medzi vami a nami. (Hlasy v sále.)
Ak dnes si zoberieme históriu prijatia zákona č. 43, pýtali ste sa opozície, čo si o tom myslí? Urobili ste si, ako ste chceli, mali ste jasné pokyny od súkromných dôchodkových správcovských spoločností, čo máte urobiť, ako máte urobiť. Vždy to bolo o týchto veciach. (Ruch a potlesk.) Vždy to bolo o týchto veciach.
Vážené dámy a páni, ja som za takúto štandardizáciu politického systému na Slovensku. Nech pravica kričí na ochranu dôchodkových správcovských spoločností, veď je to vaša agenda. Ja vám v tom v žiadnom prípade nebudem brániť. Ja však chcem povedať ... (Neutíchajúci ruch v sále.)
P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť, aby ste aspoň elementárnu slušnosť dodržiavali, zásady. Pán premiér odpovedá na otázku, ktorá bola vyžrebovaná, ak naozaj máte problém, stanovte na budúcej hodine otázok inú otázku, požiadam vás, aby ste počúvali pána premiéra. Ďakujem pekne.
R. Fico, predseda vlády SR: Nerobím obštrukcie, pán poslanec, ja odpovedám presne na otázku, ktorá mi bola postavená. Chcel som povedať veci, ktoré vy úmyselne zatajujete. Zatajujete, že vašou jedinou ambíciou je pomôcť súkromným dôchodkovým správcovským spoločnostiam nabaliť sa. (Ruch a potlesk.) My hovoríme, že našou ambíciou, našou ambíciou je pripraviť takú právnu úpravu, ktorá bude chrániť, chrániť záujmy ľudí, pokiaľ ide o ich vklady.
A dokončím tú myšlienku, lebo ste mi ju nedovolili dokončiť. Chcem povedať, že som za takú štandardizáciu politického systému na Slovensku. Prosím, nech pravica kričí a chráni súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti. (Opätovný ruch v sále.) Naša vláda je sociálne orientovaná. Vy ste v živote nechránili občanov, tak radšej buďte ticho. (Krik a potlesk.) Naša sociálne orientovaná vláda bude kričať na ochranu záujmov ľudí, ktorí dobromyseľne alebo povinne ukladajú svoje peniaze na dôchodky do súkromného piliera.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pán premiér, chcem vás upozorniť, že váš čas 15 minút vypršal. (Potlesk a výkriky.) Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v hodine otázok odpoveďami na vyžrebované otázky členom vlády.
Ako prvá bola vyžrebovaná otázka od pani poslankyne Biró na pána ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča a znie: "Ako chcete obnoviť dôveru občanov - pacientov i lekárov? Zrušíte limitovanie a zdravotné výkony budú "objednávať" pacienti, a nie zdravotné poisťovne a nadlimitné výkony nebudú už len vecou lekárskej cti a svedomia?"
Pán minister, nech sa páči.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa, vážené dámy, vážení páni, v zmysle § 4 zákona č. 576/2004 je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. A ďalej sa hovorí, zdravotná starostlivosť sa poskytuje vo vzťahu k chorobe určenej zdravotníckym pracovníkom.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že poskytovateľ je osoba, ktorá rozhoduje o poskytnutí adekvátnej zdravotnej starostlivosti pacientovi, ktorá sa má uskutočniť tak, aby sa správne určila choroba so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu a poskytovanie nie je možné realizovať na základe objednávky pacienta tak, ako je uvedené vo vašej otázke.
Poistenec má právo v zmysle platných právnych predpisov na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným právnym predpisom. Tým predpisom je zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia. Zdravotná poisťovňa podľa zákona č. 581/2004 Z. z. uhrádza na základe zmlúv uzatvorených s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
V zmluvách s poskytovateľom si poisťovňa dohodne pre svojich poistencov požadovaný rozsah zdravotnej starostlivosti. V prípade poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti poistencovi nad tento dohodnutý zmluvný rozsah postupujú zdravotné poisťovne podľa vopred dohodnutých zmluvných podmienok s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá uzatvorenú zmluvu s príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca, ktorému sa poskytla neodkladná zdravotná starostlivosť, má nárok na úhradu za poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť vo výške ceny obvyklej v mieste a v čase jej poskytnutia.
V prípade, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť, teda nie neodkladnú, je zdravotná poisťovňa povinná vytvoriť a viesť v zmysle platných právnych predpisov zoznam poistencov, čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti, na ktorú je povinná vytvárať technickú rezervu. Poskytovateľ je povinný dodržiavať poradie poistencov v zozname poistencov, čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Do uvedeného procesu vstupujú pacienti slobodnou voľbou poskytovateľa v zmysle § 11 zákona č. 576/2004.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa, máte právo položiť doplňujúcu otázku v rozsahu 2 minút. Chcete uplatniť toto svoje právo? Nech sa páči.
Á. Biró, poslankyňa: Áno, pokúsim sa, ďakujem pekne.
Pán minister, ďakujem za poučenie a ďakujem, že ste odcitovali zákon. Mne však išlo o niečo iné, a tak sa trošku teším, že pán premiér tak dlho hovoril a spomenul aj to, že teda, alebo tak to nazval, že ľudia sa v minulosti prinútili k niečomu, napríklad k vstupu do dôchodkových správcovských spoločností. Hovorím to preto, lebo ste začali také ťaženie proti súkromným zdravotným poisťovniam a prinútite ľudí, aby boli prepoistení do Všeobecnej a Spoločnej zdravotnej poisťovne. A ja som sa pýtala na tie limity a veľmi nevýhodné zmluvné vzťahy, ktoré ponúka Všeobecná zdravotná poisťovňa a Spoločná zdravotná poisťovňa súkromným lekárom, preto, lebo to sú také nízke limity, že tí lekári, ak chcú dodržať literu zákona, konkrétne § 4 zákona 576/2002, robia nadlimitné výkony a musia fakticky úverovať Všeobecnej aj Spoločnej zdravotnej poisťovni. Okrem toho tieto dve poisťovne dávajú oveľa menšie bodové ohodnotenie jednotlivých výkonov. Navyše ešte to, neviem teraz, v akom je to štádiu, že ste mali v pláne opäť zaviesť ten povinný obvod pre súkromných lekárov, ktorý naďalej zneisťuje. To znamená, v tejto súvislosti sa pýtam na limity a aj na osud jednak lekárov a jednak pacientov.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Pán minister, nech sa páči.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Som rád, že ste upresnili svoju otázku, lebo sa priznám, že som vôbec nevedel, ako na tú otázku tak, ako bola položená, odpovedať. Teraz už viem, že vám išlo o nadlimitné výkony.
Môžem len toľko povedať, Všeobecná zdravotná poisťovňa a Spoločná zdravotná poisťovňa ukončili rokovania so všetkými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a napriek tomu, že máte iný názor, sa zdá, že tie rokovania boli úspešné. Naopak, a o tom svedčia aj vyhlásenia napríklad Asociácie nemocníc Slovenska, že rokovania s niektorými súkromnými zdravotnými poisťovňami nevedú tam, kde by mali viesť. Čiže, v tejto chvíli zásadne nesúhlasím s tým, čo tvrdíte. Okrem toho je, existuje taký mechanizmus Spoločnej zdravotnej poisťovne, volá sa, že ročné doúčtovanie. Na základe toho ročného doúčtovania Všeobecná zdravotná poisťovňa prehodnocuje každého jedného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na základe toho, aký mal zmluvný limit a koľko urobil nadlimitných výkonov. A všetky nadlimitné výkony, ktoré boli urobené a išlo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, sú poisťovňou preplatené.
Takže, myslím si, že možno to, čo vy tvrdíte, je nejaká minulosť. Nám sa podarilo tú situáciu zmeniť a ja vám garantujem, že tie dve poisťovne budú mať také zmluvy, že poskytovatelia budú veľmi spokojní.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Druhou otázkou, ktorá bola vyžrebovaná, bola otázka, ktorú položil pán poslanec Jaroslav Ivančo ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Robertovi Kaliňákovi a otázka znie: "Vážený pán minister, vedeli by ste sa už jednoznačne vyjadriť, k akému dátumu navrhnete zrušiť 8 krajských úradov?"
Nech sa páči, pán minister. Poprosím oznámiť ukončenie.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Pekný deň. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, bohužiaľ, už iba 36 minút máme k dispozícii, ale skúsim teda dať priestor čo najrýchlejšie odpovedi na túto ťažkú otázku. (Hlasy v sále.)
Pán poslanec, keby som vám odpovedal jedným slovom, mali by ste pocit, že sa nedostatočne venujem otázkam opozičných politikov a podobne, ako pred niekoľkými minútami tu niektorí z vašich kolegov vykrikovali, že sa bojíme opozičných otázok. Ja si myslím, že sa nebojíme, a keď chceme na ne odpovedať, potom zase hovoríte, že odpovedáme príliš dlho. Proste tá opozičná schizofrénia, ktorá vás postihla, je pochopiteľná po zlom volebnom výsledku, ale napriek tomu vám držíme palce, aby ste sa skoro uzdravili. (Hlasy v pléne a potlesk.) Naozaj sa nemám za čo. To bola iba otázka, reakcia vlastne na pána poslanca Galbavého. (Nezrozumiteľné slová z pléna.) Ja si to plnohodnotne uvedomujem, pán poslanec. Takže, treba byť tolerantný. Ja som už povedal, že to je proste problematické a že z toho sa treba dostať.
Vaša otázka teda znie, vážený pán poslanec, či sa môžeme už jednoznačne vyjadriť, k akému dátumu navrhneme zrušiť 8 krajských úradov. Chcem povedať, že možno mnohí v uplynulom období boli zvyknutí na to, že politické rozhodnutie predchádzalo akémukoľvek serióznemu odbornému uvažovaniu, a preto povedal sa nejaký cieľ a k tomu cieľu sa smerovalo. Musím povedať, že my teda zastávame opačný názor, a preto chceme každú problematiku, ktorá je veľmi dôležitá pre tento štát, chceme naozaj veľmi podrobne analyzovať.
Preto chcem povedať, že po posledných reformách a všetkých úpravách v rámci štátnej správy a samosprávy a vlastne aj prenesených kompetencií, ktoré samospráva dnes vykonáva, nám narástlo niekoľko tisíc úradníkov navyše oproti stavu spred reformy a ten problém je v tom, že tak by sa reformy robiť nemali. A preto si myslíme, že chceme ísť presne opačnou cestou, a to cestou, ktorá by v konečnom dôsledku znamenala menší počet úradníkov, menšie náklady štátu na štátnu správu, a čo je úplne najpodstatnejšie, je ústretovosť smerom k tým, pre ktorých štátna správa má pracovať, a to sú vlastne daňoví poplatníci, ktorí štátnu správu využívajú ako servis. A my teda vlastne chceme, aby servis štátu za peniaze, ktoré občania cestou svojich daní platia do štátu, aby ten servis bol veľmi kvalitný. Na základe tejto skutočnosti teda chceme naozaj pripraviť v rámci ministerstva vnútra hlbokú štúdiu s návrhmi, ktoré predložíme v priebehu najbližších 3 týždňov do vlády Slovenskej republiky, aby sme mohli začať s procesom verejnej diskusie.
Keďže na tomto, na tejto otázke vzhľadom na skutočnosť, že zrušenie krajských úradov je súčasťou programového vyhlásenia vlády, pracujeme v podstate od nastúpenia do vlády, sú už mnohé návrhy rozpracované. (Hlas z pléna.)
V každom prípade, pán poslanec, ja tomu rozumiem, že vaše nutkanie rozprávať je určené, ale proste vyčkajte si na svoj čas, aj ten príde a my si vás radi vypočujeme, keď budete. Rozumiem, že slušnosť je vec, ktorá sa nedá niekedy naučiť, to by mal mať človek vrodené, ale vo vašom prípade je to asi ťažko očakávať.
A aby som pokračoval. Dovoľte, páni poslanci, aj pán poslanec Bugár, môžem reagovať, keď vy môžete vykrikovať počas tejto hodiny. Mohli by ste mi, prosím vás pekne, odcitovať príslušné ustanovenie rokovacieho poriadku, pán Bugár, že nemôžem komunikovať? Ja si myslím, že by ste mi vyčítali. Viete, musíte si uvedomiť, že my ako exekutíva, ktorú vy kontrolujete, my sa snažíme byť otvorení. A ja, keď počas svojho prejavu počujem, že pán poslanec niečo chce, ja mu rád na to odpoviem. Rád s ním budem komunikovať. My radi diskutujeme, pretože iba na základe diskusie môže vzísť nejaký rozumný výsledok. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ja ešte by som doodpovedal.
M. Číž, podpredseda NR SR: Tak potom, nech sa páči.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne.
Takže to, čo je dôležité v podstate pre zodpovedanie vašej otázky, je predovšetkým začiatok procesu, na ktorom, predpokladám, že sa budete mať možnosť zúčastniť aj vy. Naozaj, v prípade takej dôležitej otázky, ako je zrušenie krajských úradov, je veľmi dôležité, aby bola čo najširšia diskusia. Čiže 28. februára by malo v podstate odštartovať to samotné rokovanie, aj tie samotné diskusie o tom, akým spôsobom naložíme so štátnou správou.
Príprava zrušenia krajských úradov je naozaj zložitý proces a v podstate od roku, v podstate od marca tohto roku začne vlastne samotný legislatívny proces, a keďže nie je možné ísť cestou a nechceme ísť cestou skráteného legislatívneho konania, pretože to neprináša kvalitu, boli by sme radi, keby v 2. štvrťroku bola prvá časť zákona prijatá, ktorá s tým súvisí, a v 3. štvrťroku by bola prijatá druhá časť. Boli by sme veľmi radi, ak by sme mohli celú otázku verejnej správy a jej vlastnej reformy, ktorá by mala priniesť predovšetkým otázku zrušenia krajských úradov v prvej etape, mohli odštartovať v 2. polovici roka, to znamená približne po letných prázdninách. S tým, samozrejme, súvisia majetkové otázky, s tým súvisia otázky personálne, s tým súvisia všetky otázky, ktoré je potrebné veľmi podrobne vyriešiť.
Čiže, ak mám odpovedať na vašu otázku, nedá sa stanoviť jednoznačný dátum, pretože to nebude jeden zákon, jeden paragraf, jedno ustanovenie zákona. Bude to séria zákonov, ktoré musia reflektovať na prenos všetkých kompetencií, ktoré sa jednotlivých úradov dotýkajú.
Čiže záver, keď som povedal, že spustenie samotnej reformy bude niekedy v polovici tohto roka, ten záver by mal byť naprogramovaný tak, že k 31. decembru by mali byť skončené všetky legislatívne úkony na to, aby od 1. januára komplexne fungovala verejná správa úplne po novom. Čiže, štart predpokladáme v septembri, keď postupne budú nabiehať účinnosti všetkých zákonov a záver je niekedy na začiatku roka.
Čo je veľmi dôležité, je nielen zrušenie krajských úradov a nechceme mať iba nejakú tézu z programového vyhlásenia, že zrušíme 8 krajských úradov v pôsobnosti ministerstva vnútra, splnili sme vládny program. To nie je vec, ako chceme k problému pristupovať. To, ako chceme k problému pristúpiť, je, aby sme komplexne vrátane obvodných úradov urobili komplexnú reformu.
To znamená, sám viete najlepšie, a váš región je najpríznačnejší v tom, aká rozpoltenosť dnes, alebo možno povedať, až rozštvrtenosť v rámci verejnej správy existuje. Typickým príkladom je mesto Giraltovce, ktoré na to, aby si vybavilo, aby občan Giraltoviec si vybavil všetky náležitosti a komunikáciu so štátnou správou, musí pre niektoré dochádzať do Svidníka, pre niektoré do Stropkova, pre niektoré do Bardejova a pre niektoré do Prešova.
Čiže, nesmieme dopustiť, aby vlastne sme atomizovali jednotlivé časti štátnej správy tak, aby občan mal sťažený prístup k samotnej štátnej správe. Jedna otázka je, samozrejme, internetizácia a elektronická komunikácia, ktorá je ale, ktorá sa nedotýka priamo týchto legislatívnych opatrení, ktoré chceme dosiahnuť v rámci zrušenia krajských úradov.
Pre mňa je teda podstatné, aby tento návrh, ktorý 28. februára by mal prísť do vlády, už do určitej miery odzrkadľoval prácu odborníkov na tom, akým spôsobom harmonizovať štátnu správu na úrovni obvodov, na úrovni teda obvodných úradov, ako bude vyzerať prechod kompetencie z krajských úradov smerom k obvodným úradom a smerom k ministerstvu vnútra, keďže krajské úrady by mali zaniknúť bez akejkoľvek náhrady. To je najpodstatnejšie. Iba vtedy môže dôjsť k ušetreniu úradníckych miest, iba vtedy môže dôjsť k efektivite štátnej správy a k ušetreniu finančných prostriedkov. Štát naozaj v týchto časoch vynakladá na štátnu správu nemalé prostriedky, ktoré z nášho pohľadu minimálne na úrovni tých 20 % nie sú vynakladané efektívne.
Záverom teda môžem povedať, že ten návrh, ktorý bude 28. predložený, bude naozaj obsahovať celý rad opatrení, čo nebude jeden zákon. Sám viete najlepšie, že otázky bezpečnosti štátu v oblasti bezpečnosti, otázky odvolania v druhostupňových konaniach budú práve problémovým kameňom. Predbežne uvažujeme nad tým, že časť tých kompetencií, ktorá jednoznačne v regióne musí ostať, dáme napríklad na obvodné úrady v sídle kraja. Inú časť, ktorú v podstate môžeme preniesť na ministerstvo vnútra aj vzhľadom na to, že tých podaní a tých odvolaní nie je toľko, aby ministerstvo nezvládlo tú agendu vybaviť v rámci existujúceho stavu úradníkov.
Čiže, naozaj verím, že keď spoločne 1. januára 2008 spočítame všetky miesta, ktoré sa v rámci reformy štátnej správy ušetrili, dôjdeme k číslu, ktoré bude jednoznačne záporné, to znamená mínus toľko a toľko úradníkov, a naopak, v štátnej kase, v peniazoch, ktoré môžeme rozdeliť medzi daňových poplatníkov naspäť, bude výrazné plusové číslo.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Doplňujúca otázka, pán poslanec Ivančo? Nech sa páči.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo.
V prvom rade sa, pán minister, chcem poďakovať za taký obšírny výklad pripravovanej reformy štátnej správy zo strany vlády. Samozrejme, že sa trošku treba na to pozrieť bližšie z hľadiska toho, ako som postavil otázku, a to je všeobecná štátna správa a krajské úrady. Tu len by som vám trošku chcel upresniť, že počet zamestnancov na všeobecnej štátnej správe, na krajských úradoch je 0,4 % všetkých zamestnancov štátnej správy. A keď už ste tak obšírne hovorili o reforme, myslím si, že už padli slová niektorých členov vlády o tom, že nemajú záujem nejako vstupovať do zmien na špecializovaných úradoch štátnej správy, takže sa skutočne bavme len o krajských úradoch. Ja chápem komplikovanosť tejto témy, len nechápem to, že ste ako bývalý poslanec nevedeli o tom, že je to téma skutočne komplikovaná a svedčia o tom aj vyhlásenia nastupujúcej vlády, počnúc júlom cez 28. september a končiac uznesením vlády č. 705, myslím, že do konca roka pripravíte analýzu. Je 1. február, preto som postavil túto otázku, či teda už máte analýzu a viete povedať termín, jednoznačný termín zrušenia krajských úradov.
A na záver chcem povedať ešte jednu vec a opäť ako reakciu na vás, že plán legislatívnych úloh vlády neobsahuje konkrétne zmeny zákonom súvisiacich so zrušením krajských úradov, až na ten zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, to je ten ústavný zákon, ktorý do legislatívnej... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou po uplynutí časového limitu.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda vlády, nech sa páči, odpovedajte.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
To je práve otázka zodpovednosti prístupu k problematike. My sme postupne rozširovali tú tému len z krajských úradov na všeobecnú problematiku fungovania štátnej správy. My máme naozaj záujem po štyroch rokoch alebo po rokoch, ktoré budeme mať k dispozícii, odovzdávať štátnu správu v úplne inej kondícii, v omnoho lepšej kondícii a v efektívnej kondícii. A ak sa nám podarí urobiť všetky tieto kroky, rád budem stáť a budem konfrontovaný s kritikou toho, že sľúbili sme, že krajské úrady budeme zrušovať čo najrýchlejšie ešte do konca roku 2007 alebo do konca roku 2008. Jednoducho, tým výsledkom má byť efektívna samotná štátna správa, nielen jej heslá, a práve to rozširovanie, rozumiem svojim kolegom vo vláde, každý môže mať svoj názor na svoju špecializovanú štátnu správu, ale musím upozorniť, že v tomto prípade bude vláda rozhodovať ako kolektívny orgán a po predložení analýz budeme o tom vo vláde diskutovať.
Vzhľadom na to, že, či vláda, alebo vôbec celá republika sme v demokratickom systéme, ja vítam, ak má niekto iný názor, lebo ak má iný názor, znamená, že bude s mojím konfrontovať a z toho môže vzísť ten najlepší. Obidvaja môžeme byť tak trochu mimo toho stredu a hneď potom, po diskusii môže vzniknúť ten, ktorý je najefektívnejší a ktorý práve občanom môže priniesť ten najvyšší osoh, ktorý zo štátnej správy potrebujeme dostať, a to je vlastne jej efektivita.
Čiže, áno, plán legislatívnych úloh vlády z môjho pohľadu je predovšetkým informatívny materiál so záväzkami, ktoré plánujeme robiť v plánovanom čase, ale situácia v rámci riadenia krajiny, sám viete najlepšie, vyžaduje byť iniciatívnym v mnohých oblastiach. Čiže, skôr by som povedal, že plán legislatívnych úloh je minimálny dokument toho, akým spôsobom chceme postupovať v obnove našich právnych noriem a podobne. Otázka je dôležitá v tom, aby ten výstup bol kvalitný. Dá sa to urobiť, pripraviť za týždeň, dá sa to dať okamžite do legislatívneho konania cez vládu, dokonca sa to dá urobiť cestou poslaneckého návrhu. Pán poslanec, to všetko viete, ale sám viete najlepšie, že práve regióny, ktoré sú nám najbližšie a zhodou okolností je nám najbližší spoločný región východného Slovenska v oblasti Svidníka a Bardejova, týchto častí, by najviac mohol trpieť práve tým, že by sme túto prácu neodviedli kvalitne a práve tá kvalita je tou pointou, ktorú chceme 28. februára vo vláde predstaviť.
Pán poslanec, ja ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Ako tretia bola vyžrebovaná otázka pani poslankyne Gibalovej. Je tu? Áno, je tu, a je smerovaná k pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny pani Vierke Tomanovej a znie: "Môže samosprávny kraj navrhnúť subjektu, ktorý poskytuje sociálne služby, finančný príspevok nižší, ako je uvedené v prílohe č. 14 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov?"
Nech sa páči, pani ministerka.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi teda zaujať stanovisko a myslím si, že ide o otázku, ktorá je nesmierne mnohokrát a priam skloňovaná na vyšších územných celkoch, čiže, pani poslankyňa Gibalová, určite vám mnohé vyššie územné celky budú ďakovať za tento výklad.
Pokiaľ ide o výšku finančného príspevku, táto sa poskytuje v súlade so zákonom č. 195/1998 Z. z. § 85 až § 87 tohto zákona, § 85 a § 86 hovorí o možnosti, § 85 o možnosti, § 86 o poskytnutí a § 87 hovorí o jednorazovom finančnom príspevku fyzickým, právnickým osobám, ktoré sú oprávnené poskytovať sociálne služby v súlade práve s týmto zákonom o sociálnej pomoci. Pokiaľ ide o tento príspevok, treba jednoznačne povedať, že zákon o sociálnej pomoci garantuje neverejnému poskytovateľovi, teda tej fyzickej a právnickej osobe, ktorá má so samosprávnym krajom uzatvorenú písomnú zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na dohodnutý rozsah poskytovanej sociálnej služby, sociálnej prevencie alebo sociálneho poradenstva finančný príspevok, takzvané finančné minimum.
To znamená, že na príslušnú sociálnu službu, sociálnu prevenciu, vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany, sociálne poradenstvo mu musí byť poskytnutý finančný príspevok minimálne vo výške určenej v prílohe č. 14 k zákonu č. 195 o sociálnej pomoci, pričom tá minimálna výška príspevku, finančného príspevku závisí predovšetkým od druhu poskytovanej služby, od jednotky výkonu, teda napríklad pri prepravnej službe od množstva najazdených kilometrov, pri opatrovateľskej službe od množstva poskytnutých hodín opatrovateľskej služby, alebo je stanovená priamo, trebárs, na sociálneho poradcu, kde je jednoznačne na celý rok stanovená suma, ale, samozrejme, aj od spôsobu vykonávania sociálnej pomoci, čiže od spôsobu, či ide o poskytovanie starostlivosti denne, týždenne, prechodne, celoročne.
Spôsob výpočtu tohto finančného príspevku je upravený v § 86 citovaného zákona v ods. 2 a to v závislosti od toho, o aký druh služby ide, či je to prepravná služba, opatrovateľská služba, starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb a podobne. A odvíja sa, samozrejme, aj od toho napríklad prepravná služba, na aký počet kilometrov bola poskytnutá.
Príloha č. 14 je pomerne sporná príloha, parlament ju schvaľoval a bola účinná príloha v prvom momente od 1. marca 2004, kedy vlastne z tejto prílohy vypadlo niekoľko druhov zariadení sociálnych služieb a následne bola upravená s účinnosťou od 1. 4. 2004 a myslím si, či domnievam sa a zastávam názor, že sumy, ktoré sú v tejto prílohe stanovené na poskytovanie sociálnych služieb, nie sú stanovené na základe vykonanej analýzy a skutočne rozboru finančných výdavkov, ktoré takouto službou sú, pretože už neodvíjajú sa tieto sumy a výška minimálneho finančného príspevku od náročnosti služby a rozsahu poskytovanej starostlivosti. Je to možné vidieť napríklad na zariadení opatrovateľskej služby, kde na rok na občana sa poskytuje príspevok vo výške 125 000 Sk, kým v domove dôchodcov, kde je oveľa väčší rozsah starostlivosti, je to len 110 000 Sk na občana a na rok. Takže treba povedať, že treba aj túto prílohu novelizovať.
V prípade, že samosprávny kraj poskytuje finančný príspevok obci, pretože aj obci môže byť poskytnutý finančný príspevok, je ten systém trochu iný, pretože zákon v § 86 hovorí, že vyšší územný celok, teda samosprávny kraj môže poskytnúť príspevok, ale najviac vo výške určenej práve v prílohe č. 14 a mala by to byť dohoda medzi obcou a vyšším územným celkom a to, samozrejme, zase podľa jednotlivých druhov sociálnych služieb a podľa výkonu.
Z uvedeného teda vyplýva, že obec v porovnaní s neverejným poskytovateľom, teda fyzickou a právnickou osobou, ktorá má podľa zákona 195 oprávnenie poskytovať sociálnu službu, nemá automaticky nárok na výšku príspevku určenú v prílohe 14 a môže mu byť poskytnutý tento príspevok aj v nižšej sume, teda obci môže byť poskytnutý príspevok aj v nižšej sume.
V súlade s § 86 zákona o sociálnej pomoci samosprávny kraj môže tým neverejným poskytovateľom, teda fyzickým a právnickým osobám poskytnúť finančný príspevok aj v sume vyššej, ako je určená v prílohe č. 14, a to, samozrejme, v prípade splnenia podmienok, ktoré sú zákonom na tento účel určené.
To je všetko. Ďakujem.