M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Ešte s faktickou poznámkou, ak tomu dobre rozumiem, pán poslanec Halecký?
Slovo má pán poslanec Halecký, keby ste ho zapli, prosím.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, vážený pán poslanec Brocka, chcel by som sa vás opýtať a podľa možnosti, pokiaľ by ste vedeli zodpovedať na otázku, prečo pomer odvodov sporiteľov, resp. klientov v našom systéme je 50 na 50 %, čím je to zdôvodnené, čím je to vypočítané, keďže v ostatných krajinách, v ktorých prebieha transformácia penzijného systému, ten pomer je podstatne nižší, nie 50:50 %, ale, čo ja viem, 20:80, 30:70 alebo 40:60 radovo. Prečo je tak a či toto je faktorom stability alebo nestability?
V druhej otázke chcel by som sa vás opýtať pri dôchodcovských správcovských spoločnostiach, v budúcnosti podľa vášho názoru by bolo možné, aby vstupovali na akciové a ďalšie finančné trhy v rámci Európy alebo aj USA alebo iných krajín, dajme tomu, ázijských krajín? Pokiaľ je tu téza, že ten nebezpečný nejaký penzijný profil týchto dôchodcovských správcovských spoločností by mal byť čo najliberálnejší.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Brocka, nech sa páči máte slovo.
J. Brocka, poslanec: Vážená pani kolegyňa Tóthová, nevidím ju v sále, aha, tak ma nepočúva. (Hlasy v z pléna.) Pani kolegyňa, ja súhlasím s časťou vašej reakcie, ak ste hovorili o tom, že chcete zvyšovať garanciu úspor sporiteľov v 2. pilieri. No veď to je zámer aj predkladateľov, čiže v tomto sa my, a predpokladám ani tí, ktorí sú podpísaní pod návrhom zákona, v budúcnosti tomu nebránia, ak garancie budete zvyšovať. Ale aj miera zvyšovania garancií cez reguláciu rôznymi administratívnymi opatreniami má svoje hranice. Ak príliš regulujete, tak napríklad znižujete výnosy dôchodkových správcovských spoločností pri nakladaní s akciami a v snahe maximálne zvýšiť vložené prostriedky. Čiže, áno, môžeme diskutovať o tom, do akej miery by sme mali vstupovať rôznymi reguláciami do tohto systému, aby už úspory a zhodnocovanie tých prostriedkov, lebo to je zmyslom sporenia, nielen sporenie, ale aj zhodnocovanie prostriedkov, ak ste si sporili alebo ak ste odvádzali poistné odvody do prvého piliera priebežného, to nebolo sporenie. To nebolo sporenie, to bolo z ruky do úst, to znamená, žiadne vyššie garancie pre tých, ktorí sú odkázaní len na výnosy, nie výnosy, na dôchodok z prvého piliera, neexistujú.
Pán kolega Petrák, hovorili ste o tých päťstokorunáčkach pri ... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa písomne za Klub Strany maďarskej koalície vystúpi pani poslankyňa Klára Sárközy.
Nech sa páči, má slovo.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, dovoľte mi, aby som sa v mene poslancov Klubu Strany maďarskej koalície-Magyar Koalíció Pártja v krátkosti vyjadrila k predloženému ústavnému návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení.
No ja na rozdiel od pána poslanca Brocku som rada, že tá diskusia prebieha práve dnes a práve po hodine otázok, keď sme na prvú otázku od pána premiéra vo svojom expozé počuli jeho odpoveď. Mne sa tiež zdalo vtedy, keď sme začiatkom januára podpisovali tento zákon, teda náš predseda poslaneckého klubu podpisoval zákon, ktorý podávajú opoziční poslanci, že už to asi prichádza trošičku neskoro a asi to už nebude mať opodstatnenie, pretože pomaly, a nemôžem povedať, že isto, ale deň čo deň sme počúvali iné vyjadrenia, a pretože verejná mienka bola taká, že 75 % opýtaných na otázku, ako sú spokojní s nastaveným systémom a oni vyjadrili svoju spokojnosť, tak zdalo sa, že vláda a hlavne pán premiér nejako ustúpili od svojich plánov. No ale potom, čo dnes tu pán premiér povedal na hodine otázok, myslím si, že je veľmi opodstatnené, aby sme o tomto rokovali a aby sme predložili takýto ústavný zákon.
Na začiatku by som povedala zopár všeobecností a dovolím si tieto všeobecnosti povedať práve preto, lebo v sociálnom výbore som pracovala aj v minulom volebnom období, aj teraz a môžem vlastne povedať, že z tých bývalých poslancov, ktorí sa podieľali na vypracovaní zákona o dôchodkovom sporení, som v dnešnom sociálnom výbore asi sama. Poznám tú ťažkú cestu, ktorou sme museli prejsť pri vypracovaní tohto ťažkého reformného zákona. A vieme zhodnotiť tú časť práce, ktorú vynaložili na tento zákon hlavne poslanci za sociálny výbor.
A na tú poznámku pána premiéra, ktorú tu povedal, že mali by sme prijať také zákonné zmeny, s ktorými by súhlasila aj opozícia, aj koalícia, táto možnosť bola v minulom volebnom období. Pretože na rozdiel od dnešného vedenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny exminister Kaník aj exministerka Radičová spravili všetko pre to, aby na všetky okrúhle stoly a kolégiá ministra a na rokovania výboru boli prizvaní jednak poslanci koalície, aj opozície.
Ja si pamätám veľmi dobre na to, keď sme finišovali s týmto zákonom, pre pána exministra Kaníka bolo veľmi dôležité, aby sa tam prijali a hlavne vo výbore, teraz hovorím o odbornej stránke, pozmeňujúce návrhy, ktoré podávala opozícia, hoci my sme ho upozorňovali, že opozícia za tento zákon nebude hlasovať, mali sme pravdu.
Keď nastúpila pani exministerka Radičová, tak presne o mesiac, teda do dňa, pretože, ak si dobre pamätám, ona nastupovala 16. októbra, a presne o mesiac 17. novembra pozvala celý sociálny výbor, pozvala všetkých, ktorí do tohto zákona alebo do dôchodkovej reformy mali čo povedať, legislatívcov z ministerstva, aj vedenie Sociálnej poisťovne a každý si tam povedal svoje vízie, čo a v ktorom zákone chce zmeniť. Musím povedať hneď teraz na začiatku, že táto vláda nastúpila pred siedmimi mesiacmi. Ešte sa nestalo, aby pani ministerka zvolala sociálny výbor na nejaké výjazdové rokovanie, kde by sme si vyjasnili víziu, okrem iného napríklad aj o takomto dôležitom zákone. Takže vidím opodstatnenie toho, čo je tu predložené.
No dovoľte, aby som sa teraz vrátila k meritu veci. Prečo je pre nás dôležité predložiť ústavný zákon a prečo naša strana tento zákon podpísala?
Tak po prvé, pretože pre nás je veľmi dôležité, aby 2. pilier dôchodkového systému zostal aj v budúcnosti zachovaný. Prečo? Pretože sa do toho zapojilo viac ako 1,5 milióna ľudí. Tí ľudia sú dospelí, nikto ich neprinútil k tomu, aby sa zapojili do tohto systému. Ja už teraz počúvam, že ale áno, pretože sme prinútili tých, ktorí sa objavili prvýkrát, nastúpili do pracovného pomeru. Nuž, ale je to pravda, pretože sme chceli, aby mladá generácia zobrala zodpovednosť do svojich rúk, ale tí ostatní si to vybrali sami, mali na to dostatok času. Určite tu bola aj silná reklamná kampaň, no ale tak títo ľudia vedeli, čo podpisujú. Možnože sa medzi nimi nájde nejaké to promile, ktorí boli zavádzaní, ale kvôli tomu netreba zmeniť celý systém. Určite sú na to individuálne možnosti ako toto vyriešiť.
Ku koncu roka 2006 boli už na osobné dôchodkové účty prevedené príspevky v celkovom objeme 27,4 miliárd korún. Povinnosťou štátu je garantovať stabilitu systému starobného dôchodkového sporenia a podmienky pre sporiteľa, za ktorých vstúpil do systému. Povinnosťou štátu je aj chrániť záujmy tých, ktorí sa rozhodli serióznym spôsobom riešiť svoju budúcnosť a šetriť si na dôchodok.
Ktoré sú výhody existujúceho systému a prečo je pre nás dôležité, aby tento systém zostal? Pretože si myslíme, že týmto sa vyrieši demografická kríza. No my na rozdiel, teraz myslím Stranu maďarskej koalície, sme si vedomí toho, že demografická kríza je dôležitá a tie hodinky tikajú. Pani ministerka má na to iný názor, ale nielen Slovensku, ale aj celej Európe hrozí práve demografická kríza, takže okrem iného sme túto dôchodkovú reformu zavádzali aj kvôli tomuto. Chceli sme tým dosiahnuť, aby dôchodky v budúcnosti boli vyššie. Už som spomenula, že určite sme vedeli presvedčiť ľudí, ktorí sa do tohto systému zapojili, pretože 70 % obyvateľov si neželá zmeny v dôchodkovom systéme. (Hlasy v pléne.)
A teraz hlavné politické problémy súčasnosti. Pretože, či sa nám páči, či nie, to nie sú odborné problémy, ale politické. Práve tie vyjadrenia jednak zo strany pána premiéra a aj zo strany pani ministerky zneistejú sporiteľov. Mohli sme to počuť aj dnes. Je to premyslený politický krok vedúci k chaosu a zneprehľadneniu súčasného systému. Niečo iné sme počuli niekedy v októbri, potom, keď rástla vlna odporu, tak v utorok bolo povedané zo strany, povedzme, pani ministerky, že budeme meniť percento odvodov, v stredu zasadala vláda, bolo to dementované a v piatok už z úst pána premiéra ste počuli niečo iné.
A keby sme spravili taký chronologický sled tých prejavov, pán poslanec Štefanec to vo svojom príspevku začal, tak my si myslíme, že pomaličky už môžeme vydať nejaký zborník o tom, čo bolo v októbri v utorok, stredu, štvrtok a takto by sme mohli pokračovať. Takže zneistenie ľudí prebieha. A to, čo sme dnes počuli od pána premiéra, treba uznať, že má veľmi dobré piár. Viackrát opakovaná lož sa pre niektorých môže zdať potom pravdou. (Potlesk.)
Ale treba povedať aj to, a budú to silné slová, ktoré teraz poviem, ale ja to vysvetlím. Pán premiér klamal alebo prinajmenšom zavádzal, pretože on povedal len to, čo mu vyhovovalo. Áno, povedal a začal tu citovať zákon, podľa ktorého nie je stopercentná garancia vkladov. No, lenže on zabudol povedať alebo tí, ktorí mu to pripravovali, zabudli povedať, že mám taký dojem, že to bolo v apríli minulého roku, keď sme robili veľkú novelu tohto zákona, tak sme okrem iného prijali aj také zákonné normy, ktoré zaisťujú práve tie veci, o ktorých tu pán premiér teraz hovorí a tie otázky, ktoré teraz otvára.
No a či sa nám páči, či nie, je veľká snaha zoštátniť 2. pilier dôchodkového poistenia, čo je najdôležitejšie. Pán premiér tu aj dnes viackrát spomenul nenásytné gágory dôchodcovských správcovských spoločností. Hovoril o tom, že je nemožné, aby tieto peniaze išli na súkromné účty dôchodcovských správcovských spoločností, ale tak jedno je dôležité, to sú súkromné účty sporiteľov. To je to najdôležitejšie, čo treba povedať. (Potlesk.) A pretože tam je veľký obnos peňazí, pre sociálnodemokratickú vládu je neprijateľné, aby ona nemohla šafáriť so súkromnými peniazmi. (Potlesk.)
Takže tie snahy, výpadok príjmov v rozpočte Sociálnej poisťovne nevznikol kvôli dôchodkovej reforme, je to len zviditeľnením demografickej krízy. Všetci sme vedeli, ktorí v tejto oblasti robia, že problémy v Sociálnej poisťovni sú, no my sme to vedeli už aj v minulom volebnom období, dokonca sme to vedeli už aj predtým. Ja som bola prekvapená, keď pán premiér niekedy v októbri povedal, že s hrôzou zistil, aká sekera je v Sociálnej poisťovni. (Potlesk a ruch v sále.) Nuž, určite, on sa touto problematikou nezaoberá, ale tí, ktorí v tejto oblasti robili, tak vedeli a boli si toho vedomí, preto bolo pre nás dôležité, aby sme tento zákon prijali a spustili.
Musím povedať, že ja som bola členkou tej delegácie, ktorá na pozvanie Svetovej banky bola na mieste, kde boli základy dôchodkovej reformy v Chile. Slovensko nepreberalo čílsku dôchodkovú reformu. To treba povedať. Boli sme na mieste sledovať, ako tam tá reforma prebehla, ale boli tam aj všetci poslanci opozície. Celý sociálny výbor. Keď už kvôli inému, táto cesta nebola dôležitá, bola veľakrát kritizovaná, hlavne zo strany médií, tak tam pán Piñera nám vyslovene povedal, pretože vtedy ten zákon bol pripravovaný ešte tak, že tie peniaze nebudú na osobných účtoch sporiteľov. On nám vyslovene povedal: "Keď mienite spraviť dôchodkovú reformu tak, že tie peniaze nebudú na súkromných účtoch sporiteľov, tak radšej nerobte nič." Keď sme sa vrátili, vo výbore pre sociálne veci a bývanie sme podali pozmeňujúci návrh a vďaka tomuto pozmeňujúcemu návrhu tie peniaze sú na osobných účtoch každého sporiteľa. Pre mňa a pre našu stranu je neprijateľné, aby sme menili pravidlá počas hry. Rok a pol od spustenia dôchodkovej reformy uvažovať o tom, že sa zníži suma, ktorú sporitelia vložili na svoje osobné účty, no či sa to páči niekomu, alebo nie, nemožno inak nazvať ako podvod.
Spustenie 2. dôchodkového piliera bolo v prvom rade reformou pre mladých ľudí a pre súčasných pracujúcich. Ak nechceme pripustiť a hazardovať s budúcnosťou mladých ľudí a svojich detí, neexistuje iná udržateľná možnosť postarať sa o ich dôchodky, než je dôchodkové sporenie. A oslabenie tohto piliera je krokom do priepasti, ktorým hazardujeme s budúcnosťou mladých ľudí. Na rozdiel od štátneho priebežného systému, teda od toho prvého piliera, v druhom pilieri peniaze skutočne existujú, pracujú a zhodnocujú sa. Zostávajú naším súkromným vlastníctvom a v prípade nešťastného predčasného úmrtia tak môžeme zanechať aspoň časť svojim deťom a dedičom. Pre mnohých z 1,5 milióna občanov, ktorí dobrovoľne vstúpili do druhého piliera, práve toto dedenie bolo argumentom, pre ktorý sa rozhodli odísť zo štátneho systému.
A je zaujímavé, že na Slovensku kapitalizačný systém zaviedla pravicová vláda. Preto hovorím, že je to zaujímavé, pretože napríklad v krajinách, ako je Poľsko alebo Maďarsko, tento systém zaviedli už skôr a tam to zavádzali práve ľavicové vlády. Dôchodková reforma je totiž reformou výhodnou pre pracujúcich a pre zamestnancov a najviac výhodnou je pre ľudí s nižšími príjmami. Pretože dôchodková reforma prináša výhody ľuďom, ktorí nemajú veľké platy. Bohatí ľudia totiž princípy 2. piliera nepotrebujú, jednak si dokážu nasporiť aj investovať sami. Chudobnejším však jedine dôchodkové sporenie prináša možnosť ako sa stať majiteľom kapitálu a investorom bez akýchkoľvek dodatočných nákladov. Zvlášť to platí v prípade Slovenska, kde dnes je prvý štátny dôchodkový pilier založený na princípe zásluhovosti. No, a ja si myslím, že cieľom každej vlády a pevne verím, že aj v sociálnodemokratickej vláde by malo byť, aby jej občania bohatli.
Teraz sa ešte ku koncu vyjadrím k dobrovoľnosti systému. Nuž, vtedy, keď sme túto dôchodkovú reformu spúšťali, sme nemysleli na to, že ten druhý pilier je dobrovoľný, pretože dobrovoľný je tretí pilier. Tak nemá význam potom zavádzať 2. kapitalizačný pilier, keď máme okrem toho ešte aj 3. dobrovoľný pilier. Takže tie úvahy o tom, že treba zmeniť výšku odvodov, no dnes sme počuli aj na moju otázku, pán minister financií povedal, že na to dnešná vláda nepomýšľa, uvidíme ďalšie kroky. Hovoriť o dobrovoľnosti systému, keď práve dobrovoľnosťou systému 2. kapitalizačný pilier a dôchodková reforma stratí svoj cieľ a myslím si, že je veľmi riskantné zahrávať sa jednak s 1,5 mil. sporiteľmi, ktorí do tohto systému vstupovali za nejakých jasných pravidiel, je veľmi nebezpečné robiť zmeny počas jazdy, teda meniť pravidlá. Ale podľa mňa momentálne najnebezpečnejšie je vnášať chaos do tohto systému. Preto naša strana podpísala ústavný zákon a všetci poslanci Strany maďarskej koalície budú za tento zákon hlasovať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami - páni poslanci: Angyalová Edita, Halecký Jozef, Bugár Béla. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pani poslankyňa Angyalová.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcela som reagovať na viac vecí, ale je tak, že skrátka, keď sa otvorí v diskusnom príspevku veľa tém, tak potom nevystačujú tie dve minúty, takže len k poslednej veci a potom v mojom diskusnom príspevku aj na niektoré iné veci.
Dobrovoľnosť v 2. pilieri a dobrovoľnosť v 3. pilieri je úplne iný pojem. Dobrovoľnosť v 3. pilieri znamená, že človek zo svojej takmer čistej mzdy, lebo čosi sa mu, samozrejme, môže odrátať do nákladov, sa sám rozhodne z vlastných disponibilných zdrojov ukladať peniaze na budúci dôchodok, kým v 2. pilieri z princípu veľmi povinne odvádzať odvody a rozhoduje sa o tom, že či chce, aby sa tie peniaze zhodnocovali iba v štátnom systéme alebo majú ísť aj do súkromných DSS. To je dosť vážny rozdiel dobrovoľnosti. Tie ostatné veci potom v diskusii.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalší s faktickou poznámkou je pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa Sárközy, chcel by som len pripomenúť k ústavnosti zákona, že k ústavnosti zákona je samozrejmá vec potrebný súhlas viacej ako opozície. Takže bez nejakých dlhších rokovaní, ale nakoniec aj bez predloženej analýzy, ktorú už sľubuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, je dosť ťažké získať 90 hlasov. Takže to, že má to aj politickú dimenziu, tento návrh zákona, návrh ústavného zákona, to je pre každého zrejmé. O to by nešlo. Podstatné je, že mne sa zdá, že ten ústavný zákon je dosť všeobecne písaný a očakával som, že tam bude aspoň niečo konkrétne, o čo sa bude dať oprieť, a to je fixácia tých odvodov 9:9 %, čo je niečo konkrétne, o čom sa dlho hovorilo, boli kontroverzné vyjadrenia premiéra, ďalších osobností, ktoré majú čo do toho hovoriť, takže túto otázku tam je dosť ťažké hľadať.
Uviedli ste ešte, pani poslankyňa, že tento ústavný zákon alebo 2. pilier dôchodkovej reformy je výhodný pre tých, čo zarábajú menej. Mne sa zdá, že ste sa asi zmýlili, pretože pre tých, čo zarábajú menej v porovnaní s 1. pilierom, keď započítame aj postupnú valorizáciu, asi to tak nebude. Takže v tejto veci, ako vidím, sa veľmi nezhodneme, ale vidím v tom tiež vec na diskusii v ďalšom.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Béla Bugár.
B. Bugár, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Chcem reagovať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Sárközy, kde sa dotkla rétoriky pána premiéra Fica počas hodiny otázok ohľadne dôchodkových správcovských spoločností. Keď pán premiér Fico tvrdil, že koalícii ide o ochranu záujmov občanov, ja si myslím, že je to obyčajná lacná "imidžovka", ktorá fakticky má zakryť pôvodný návrh pána premiéra Fica, znížiť odvod z 9 % na 6 %. Koniec koncov, takúto lacnú "imidžovku" robí Smer priebežne. Stačí si spomenúť napríklad na predvčerom schválený návrh novely zákona v prvom čítaní o ochrane spotrebiteľa, kde minister za Smer navrhol z tohto návrhu novely vypustiť § 23 platného zákona o ochrane spotrebiteľa.
Pred voľbami premiér, vtedy ešte opozičný politik Robert Fico, sľuboval svojim voličom zo sociálne slabších vrstiev, že im poskytne práva, ktoré im pravicová koalícia zobrala. Teraz, keď je po voľbách, svojim voličom odníma práva, ktoré im pravicová koalícia dala.
(Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pani poslankyňa Klára Sárközy s reakciou na faktické poznámky. Máte slovo, nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem pekne. No, musím sa priznať úprimne, nerozumela som faktickej poznámke pani poslankyne Angyalovej, takže na to nemôžem reagovať.
Na reakciu pána predsedu výboru Haleckého, no, my sme naschvál dali taký všeobecný návrh zákona. Tu je najdôležitejšie to, aby tretí článok, ktorý hovorí o tom, aby neboli zmenené v neprospech zabezpečenia jeho príjmu v starobe a príjmu pozostalých pre prípad jeho úmrtia. Takže môžeme viesť o tomto diskusiu.
Myslím si, že pani poslankyňa Radičová si nechala dostatok času na to, aby presvedčila aj koaličné kluby, aby hlasovali za tento zákon. Uvidíme, ako sa budú chovať k tomuto dôležitému zákonu. My sme si vedomí toho, že karty sú rozdané. Koalícia má 85 poslancov, opozícia 65, ale myslím si, že povinnosťou nás, opozičných poslancov bolo, aby sme takýto zákon predložili.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, máme za sebou vystúpenia poslancov, ktorí sa prihlásili písomne do rozpravy za svoje poslanecké kluby.
Teraz pristúpime k prejavom a vystúpeniam poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Preto dávam slovo pánovi poslancovi Miklošovi Ivanovi a pripraví sa pani poslankyňa Lucia Žitňanská.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi vyjadriť sa k tejto téme, ktorá celkom určite je jednou z najdôležitejších, ale aj najcitlivejších tém, ktoré hýbu slovenskou spoločnosťou.
Dôchodková reforma a v nej najmä zavedenie 2. piliera je jednou z najdôležitejších reforiem, štrukturálnych reforiem, ktoré uskutočnila druhá vláda Mikuláša Dzurindu a ktorá zabezpečuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a vytvára predpoklady na to, aby aj v dlhodobejšom časovom horizonte mohli dôchodky rásť. Pretože, a to treba veľmi jasne zdôrazniť, ak by takáto reforma prijatá nebola, tak by bola ohrozená, jednoznačne by bola ohrozená udržateľnosť verejných financií a nebolo by možné vyplácať dôchodky ani na takej výške vo vzťahu k mzdám, ako je to dnes.
Musím, žiaľbohu, skonštatovať, že to, čo som povedal pri hodnotení programového vyhlásenia tejto vlády a totiž, že text programového vyhlásenia svedčí okrem iného o ideologickej obmedzenosti a odbornej nespôsobilosti tejto vlády, platí aj, čo sa týka krokov, ktoré vláda podniká alebo avizuje podniknúť v oblasti dôchodkovej reformy. A týka sa to najmä predsedu vlády Roberta Fica, pretože on je hlavným hovorcom útokov proti dôchodkovej reforme a, samozrejme, aj pani ministerky, keďže to patrí do jej portfólia.
Po prvé za zdroj ideologickej obmedzenosti, z ktorej potom vyplývajú mnohé návrhy, útoky alebo aspoň avizované opatrenia, za takýto zdroj považujem apriórnu nedôveru predovšetkým predsedu vlády Roberta Fica k súkromnému vlastníctvu, k podnikaniu, k podnikateľom a k trhu. Dôkazom toho sú útoky nielen voči dôchodcovským správcovským spoločnostiam, ale aj voči súkromným zdravotným poisťovniam, voči energetickým podnikom, bankám a podobne. Dôkazom tejto ideologickej obmedzenosti nakoniec sú zahraničnopolitické priority a sympatie predsedu vlády.
Chcel by som pri tejto príležitosti pripomenúť, pretože to považujem za kľúčové, že práve slobodný trh, súkromné vlastníctvo a podnikanie za účelom dosiahnutia zisku viedli k prosperite západných krajín a práve ideologicky motivovaný boj a obmedzovanie týchto inštitúcií viedli k zaostávaniu a biede východných krajín, najmä krajín, ktoré museli prejsť desaťročiami komunizmu. Teda takýto ideologicky obmedzený boj proti súkromnému vlastníctvu, súkromnému podnikaniu, súkromného trhu nie je v záujme ľudí, ale je proti ľuďom, pretože vedie k ekonomickému zaostávaniu a aj k chudobe.
Odborná nespôsobilosť. V čom sa prejavuje odborná nespôsobilosť tých návrhov a tých útokov voči dôchodkovej reforme, ktorých sme svedkami? Myslím si, že jedným z jasných dôkazov odbornej nespôsobilosti bol napríklad výrok pani ministerky práce, sociálnych vecí Tomanovej, keď tu, z tohto miesta pri prerokúvaní programového vyhlásenia vlády povedala, že demografický vývoj nie je dôvodom na to, aby sme museli mať dôchodkovú reformu. Je to taký evidentný nezmysel, že ja si myslím, že je jasným dôkazom odbornej nespôsobilosti.
Dôkazom toho, že opak je pravdou, je už len skutočnosť, že kým dnes na jedného človeka v postproduktívnom veku pripadá šesť ľudí v práceschopnom veku, v roku 2050 to budú len dvaja ľudia. Len dvaja ľudia v produktívnom veku budú v roku 2050 pripadať na jedného človeka v dôchodkovom veku. A každý kto vie, na akom princípe funguje priebežný systém, keď teraz pracujúci platia dôchodky terajším dôchodcom, musí vedieť, že už len z tohto čísla, ak by k zásadnej zmene a zavedeniu druhého piliera nedošlo, že už len z tohto čísla by vyplýval kolaps verejných financií a, alebo nevyhnutnosť zásadného zníženia dôchodkov, a, alebo zásadné zvýšenia odvodov. Mimochodom aj vaše čísla vo vašich dokumentoch, vážené dámy, vážení páni z koalície, potvrdzujú tieto čísla.
V konvergenčnom programe, ktorý ste schvaľovali, ktorý vaša vláda schvaľovala v decembri minulého roka a zasielala do Bruselu, v tomto konvergenčnom programe sa hovorí, že podiel ľudí starších ako 65 rokov na celkovom počte obyvateľov bol v roku 2004 11,5 %, ale v roku 2050 už bude takmer 30 %, 29,3 %. Čiže, takmer trojnásobne vzrastie podiel ľudí starších ako 65 rokov na celkovej populácii, čo presne korešponduje s tým číslom, o ktorom som hovoril predtým.
Mimochodom, demografický problém vzniká nielen preto, že pôrodnosť je nižšia, ale aj preto, že sa zvýšil priemerný vek rodičiek. Za posledných 15 rokov sa nám zvýšil priemerný vek rodičiek o 5 rokov. Kým predtým to bolo 21 rokov, dnes je to 26, dokonca 26,5 roka, čo znamená mimochodom to isté, ako keby sa 5 až 6 rokov nenarodilo ani jedno dieťa. Takže aj toto je faktor, ktorý prispieva k tomu, že sa rodí menej detí a že podiel obyvateľov v dôchodkovom veku rastie.
Musím skonštatovať, že výroky, najmä výroky predsedu vlády Roberta Fica svedčia nielen o ideologickej obmedzenosti a odbornej nespôsobilosti, ale svedčia aj o zámernom klamstve a zavádzaní verejnosti. Preto som ho verejne nazval nebezpečným luhárom a preto aj na tomto mieste znovu tento fakt konštatujem. Konkrétne to dokladám nasledovnými výrokmi predsedu vlády.
Predseda vlády nedávno, pred týždňom 24. januára 2007 povedal, citujem: "Vláda nepripravovala a nepripravuje žiaden zákon o zmene pomerov, pokiaľ ide o 9:9, teda tých 18 %, ale pripravuje väčšie garancie, aby súkromné dôchodcovské správcovské spoločnosti nemohli špekulovať a investovať do rizikového kapitálu." Pritom viackrát a opakovane v minulom roku tvrdil opak. Napríklad 31. mája 2006, ale opakovane aj po voľbách, keď sa stal predsedom vlády, napríklad 31. októbra 2006, keď povedal, citujem: "V budúcom roku otvoríme diskusiu o 2. pilieri. Začína prevládať názor, že pomer odvodov nie je dobrý a bude ho treba prerozdeliť, ak chceme druhý pilier zachovať." V máji hovoril konkrétne o znížení z 9 % na 6 % v 2. pilieri a 31. októbra 2006 na konferencii Klubu 500 povedal doslovne, citujem: "Nevidíme inú cestu ako znížiť odvody do dôchodcovských spoločností."
Takže pýtam sa, a mimochodom pýtal sa aj predseda poslaneckého klubu SDKÚ - DS Stanislav Janiš v otázke v hodine otázok na predsedu vlády a zhodou okolností jeho otázka bola vyžrebovaná ako v poradí druhá a nie je náhoda podľa môjho názoru, že pán predseda vlády nám tu 15 minút čítal zákon a opakovane zavádzal verejnosť, aby na tú otázku nemohlo prísť, pretože Stanislav Janiš sa ho v tej otázke pýtal: "Pán predseda vlády, kedy ste klamali, 31. októbra 2006, keď ste hovorili: ´Nevidíme inú cestu, ako je zníženie odvodov do dôchodkových spoločností.´, alebo 24. januára 2007, kedy ste hovorili: ´Vláda nepripravovala a nepripravuje žiadny zákon o zmene pomerov.´." (Potlesk.)
To ale nie je jediné klamstvo, ktorého sa Robert Fico opakovane dopúšťa, klamstvo ohľadom zámerov, alebo nezámerov meniť pomery medzi 2. a 1. pilierom. Robert Fico napríklad opakovane tvrdí a spomenula to aj pani poslankyňa Sárközy, že sme zanechali sekeru práve vďaka dôchodkovej reforme, alebo časovanou bombou to nazýva, vo výške 20 mld. Sk a že s hrôzou to zistili, ako povedala pani poslankyňa, citujúc predsedu vlády, že s hrôzou zistili v októbri, že tam nejaká sekera je.
No, po prvé chcem povedať, že nejde o žiadnu sekeru, nejde o žiadnu sekeru a nakoniec ani nejde o náklady 2. piliera, ako sa niekedy hovorí, ale ide o náklady neudržateľnosti 1. piliera, pretože ak by bol prvý pilier zachovaný a nebol by urobený druhý pilier, tak tie náklady by boli rádovo väčšie a skumulovali by sa v tých desiatkach miliárd korún do rokov najmä 2040 a 2050, ale začalo by sa to výrazne negatívne prejavovať už v najbližších rokoch a viedli by ku kolapsu.
Mimochodom rád by som podotkol, inak by som to možno ani nehovoril, ale v súvislosti práve s tým ideologickým zameraním predsedu vlády mi nedá nespomenúť, že my sme tu vlastne kapitalizačný systém, teda 2. pilier mali. V Česko-Slovensku, ešte po I. Česko-Slovensku a on pretrval aj počas II. svetovej vojny na Slovensku, vo vtedajšom Česko-Slovensku existoval 2. pilier, existovali dôchodcovské správcovské spoločnosti, na ktoré si ľudia sporili, len sa stalo to, že komunistický režim znárodnil tieto spoločnosti, prostriedky v nich, tieto peniaze minul a prešiel plne na priebežný systém, ktorý je časovanou bombou aj z demografického, aj z ekonomického hľadiska.
No ale, aby som ilustroval, že ak bol predseda vlády a vláda prekvapená, ak ste boli prekvapení, že tam je nejaký záväzok a že to má isté náklady, tak potom musím povedať, že to svedčí o absolútnej nekompetentnosti a o tom, že ste nieže nečítali, ale ani letmú pozornosť nevenovali počas celého obdobia rokov 2002 až 2006 takým zásadným vládnym dokumentom, ako je štátny rozpočet, ako je rozpočet verejnej správy, ako sú východiská štátneho rozpočtu a ako je konvergenčný program. Chcem vám pripomenúť, že všetky tieto dokumenty ste mali ako poslanci k dispozícii, dokonca sme o mnohých z nich tu rokovali a štátne rozpočty ste schvaľovali v parlamente. A odcitujem, aby bolo jasné, že je to tak, že ak to bolo prekvapenie, tak to svedčí len o nekompetentnosti.
Napríklad východiská rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009, ktoré schvaľovala vláda v apríli 2006, hovoria, citujem: "Vo východiskách rozpočtu na roky 2007 až 2009 je už zapracovaný negatívny vplyv nákladov na dôchodkovú reformu. To znamená, že odvody na dôchodkové sporenie už nie sú príjmami verejných financií, čím sa automaticky zvýši deficit. Do roku 2009 budú používané finančné prostriedky štátnych finančných aktív a v roku 2009, kedy sa očakáva vyčerpanie týchto zdrojov, sú vyčlenené financie aj priamo v štátnom rozpočte v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Rovnaký model sa predpokladá aj v nasledujúcich rokoch. Financovanie dôchodkovej reformy preto nebude z pohľadu verejných financií problém."
Iný citát zo štátneho rozpočtu na rok 2005, teda z rozpočtu, ktorý sa tu, v tejto snemovni prerokúval v roku 2004. Tento dokument hovoril: "Za predpokladu, že by sa výpadok príjmov Sociálnej poisťovne financoval len z týchto prostriedkov, z tých, ktoré sú uložené na tento účel z privatizácie, ministerstvo financií by z tohto účtu vybralo poslednú čiastku v roku 2011. Po tomto dátume sa finančné zdroje budú musieť získať zvýšením verejného dlhu, prípadne vytvorením prebytkového hospodárenia štátneho rozpočtu. Po dotiahnutí všetkých potrebných štrukturálnych reforiem by sa mal vytvoriť priestor na financovanie transformačných nákladov dôchodkovej reformy úsporami na strane výdavkov verejných financií."
A ešte by som mohol citovať konvergenčný program na roky 2005 až 2010, ktorý schvaľovala vláda v roku 2004 a ktorý sme prerokúvali napríklad aj vo výbore pre európske záležitosti, kde sa zase hovorí, že: "Jedným z hlavných cieľov fiškálnej politiky je zníženie deficitu verejnej správy do roku 2007 pod úroveň 3 % HDP, vrátane nákladov na zavedenie 2. piliera dôchodkového systému."
Toľko na ilustráciu toho, že tvrdenie o tom, že malo ísť o akúsi sekeru, z ktorej bola vládna koalícia prekvapená, je minimálne dôkazom o nekompetentnosti.
Ďalšia lož, ktorej sa predseda vlády dopúšťa, je tá, že opakovane tvrdí, že sme si my, rozumej vláda Mikuláša Dzurindu, mali vybaviť akúsi výnimku v Európskej únii, aby sme do marca 2007 tieto náklady nemuseli započítavať. Nevybavovali sme si žiadnu výnimku a keby to tak bolo, že sa dá vybaviť výnimka, tak by asi bola logická otázka, prečo si takú výnimku nevybaví Robert Fico a jeho vláda. Ale nešlo, samozrejme, o vybavovanie žiadnej výnimky. Podľa novelizovaného, inovovaného paktu rastu a stability, ktorý bol schvaľovaný, ak sa dobre pamätám, v roku 2005, sa menil trochu obsah paktu rastu a stability a podľa tohto paktu pre všetkých, vtedy 25 členských krajín Európskej únie, dnes 27 členských krajín Európskej únie, platí všeobecné pravidlo možnosti neuplatňovania si týchto výdavkov do verejných výdavkov do marca roku 2007.
Ďalšie zámerné zavádzanie, ktoré s veľkou obľubou predseda vlády používa, je ohľadom investovania do rizikového kapitálu alebo do rizikových obchodov. Bolo to tu už x-krát vysvetlené, že práve zákon, ktorý navrhla vtedajšia ministerka Radičová v apríli roku 2006, sprísnil a vylúčil takéto investovanie. Ale musím na margo týchto útokov a špeciálne tejto témy, v ktorej predseda vlády opakovane, musím povedať, že až goebbelsovsky neustále opakuje tieto lži, že ide okrem iného aj o súčasť až grobianskej a chrapúnskej kampane, nielen čo sa týka dôchodkovej reformy, ale aj čo sa týka dámy, čo sa týka Ivety Radičovej, a to považujem za neakceptovateľné. (Potlesk.)
Ďalšia téma, ktorej by som sa chcel dotknúť, sa týka dobrovoľnosti vstupu, ale aj prípadného výstupu zo systému. Faktom je, čo sa týka dobrovoľnosti, na prvý pohľad to znie sympaticky, veď je sympatickejšie umožniť niečo dobrovoľne, ako to niekomu nariaďovať. Na druhej strane si ale myslíme, že už samotná zmena na dobrovoľný princíp by mohla systém poškodiť a teda poškodiť nie systém, ale v konečnom dôsledku ľudí, a nielen ľudí v 2. pilieri, ale, ako sa budem snažiť vysvetliť, aj ľudí v 1. pilieri, a to z viacerých dôvodov.
Po prvé tá otázka, ktorú postavila pani poslankyňa Sárközy, je legitímna, aj keď pani poslankyňa Angyalová sa snažila argumentovať, že nie, ale je to legitímne. No, ak máme prvý pilier, ktorý je povinný priebežný, druhý, ktorý je povinný kapitalizačný a tretí, ktorý je dobrovoľný kapitalizačný, a urobíme aj z druhého dobrovoľný kapitalizačný, tak vyvstáva otázka, načo potom je tretí. Čiže meníme ten základný princíp trojpilierového systému. A istý rozdiel tam síce je, pani poslankyňa Angyalová, ale ten rozdiel vôbec nie je v tom, čo ste povedali vy. Ten rozdiel je v tom, a jedine v tom, že v treťom pilieri si môžem vybrať, koľko si budem sporiť, kým v tom druhom si môžem vybrať, či doňho pôjdem, ale keď už doňho pôjdem, tak musím sporiť toľko, ale ten rozdiel, ktorý ste spomínali vy, tam vôbec nie je. Vy ste povedali, že si môže vybrať, či mu budú peniaze zhodnocovať súkromné spoločnosti alebo nejaká verejná inštitúcia. A to je zásadný omyl. Veď v prvom pilieri nikoho peniaze sa nezhodnocujú. (Potlesk.) V prvom pilieri sa tie peniaze vyplácajú, berú od dnešných zamestnancov a vyplácajú dnešným dôchodcom. (Potlesk.) Takže mám obavu, mám obavu, že z vašej strany, z tvojej strany, pani poslankyňa, išlo skôr o nepochopenie základného princípu fungovania prvého a druhého piliera. (Šum a hlasy v sále.)
Čo sa týka ďalšieho argumentu, chcem povedať, že nikde, kde je, v žiadnej krajine, ktorá má trojpilierový systém, nie je ten druhý, teda ten kapitalizačný dobrovoľný, čo má, samozrejme, svoje racionálne dôvody. Jeden z tých racionálnych dôvodov je ten, že pri neznámych parametroch prvého piliera, a parametre prvého piliera nikdy nebudú definitívne známe, pretože ich každá vláda môže, dokonca aj tá istá vláda, každý rok zmeniť, a dokonca so zmenou vlády je toto riziko zmien parametrov prvého piliera dokonca ešte výraznejšie. Ak príde k moci populistická vláda, nie je nič ľahšie, a to nie je teória, ako rozdať vianočné príspevky, alebo ako zvýšiť valorizáciu v prvom pilieri, alebo, naopak, keď prídu ekonomické problémy, ako znížiť tieto parametre. Teda, nechať sa rozhodovať ľudí, či vstúpia, alebo nevstúpia za situácie, kedy parametre prvého piliera, teda alternatívy, oproti ktorej to môžu porovnávať, sú zmeniteľné a sú dokonca pod politickým vplyvom a môžu byť motivované najmä populistickými vládami meniť ich, alebo potom zodpovednými nevyhnutnosťou ich prípadne sprísňovať. Teda problém je v tom, že prvý pilier vždy bol, je a bude aj možným nástrojom politického populizmu alebo politických rozhodovaní, ak chcete.
Zaujímavým príkladom ako možnosť dobrovoľného rozhodnutia, či do druhého piliera ísť, alebo nie, môže byť riziko, je Chile. V Chile samostatne zárobkovo činní ľudia sa môžu dobrovoľne rozhodnúť, či vstúpia do kapitalizačného piliera, alebo nie, a to vedie práve k problému, že mnoho takýchto ľudí nevstúpi, a potom nemá príjmy v starobe a musí sa o nich starať štát, resp. majú existenčné problémy. No a problémom, samozrejme, je, že menej ľudí v 2. pilieri znamená, má v zásade podobný efekt ako menšie percento, menší objem peňazí, menšie zhodnotenie a relatívne nižšie dôchodky. Ale hlavne, a to by som veľmi rád zdôraznil, dobrovoľnosť vstupu a výstupu sama osebe je problém, aj keď nie možno takej dôležitosti ako nejaké výrazné zníženie príspevkov, ale čo je v našich podmienkach, v našich aktuálnych podmienkach veľmi nebezpečné, je, že o tejto dobrovoľnosti sa hovorí alebo navrhuje sa spolu s nevyberanými útokmi zo strany vlády, najmä jej predsedu, na 2. pilier spolu so zastrašovaním ľudí a so zavádzaním ľudí v tom zmysle, že je to podobné ako nebankové subjekty, spolu s výrokmi, s útokmi voči DSS v tom, že majú nenažraté gágory a že si tie peniaze chcú privlastniť, spolu so zneužívaním a zavádzaním ohľadom rizikových obchodov, spolu s tvrdením, zase nesprávnym a nepravdivým, že značné percento ľudí, ktorí vstúpili do 2. piliera, že to bude pre nich nevýhodné. V tomto je hlavné riziko rozvrátenia systému aj bez toho, aby ste menili percentá. Zdá sa, že zmeny percent sa vláda zľakla aj vplyvom prieskumov verejnej mienky, aj vplyvom toho, že je tam veľa ľudí, ale myslím si, že aj vplyvom našich aktivít, našej kampane, aj návrhu tohto zákona. Ale chcem upozorniť a varovať pred tým, že rozvrátiť ten systém sa dá aj tým, že sa presadí dobrovoľnosť a zároveň sa bude viesť ďalej takáto nevyberaná, nepravdivá kampaň voči 2. pilieru.
Tu by som rád poukázal na jeden podľa mňa zo zdrojov práve toho ideologického obmedzenia a odbornej nespôsobilosti. Vláda, najmä ústami predsedu vlády, sa snaží vytvoriť dojem, musím povedať, že veľmi lživý dojem, aj keď zároveň musím konštatovať, že zdá sa, že sa mu to čiastočne darí, dojem, že vláda je na strane ľudí a opozícia je na strane súkromných spoločnosti. Je to lož. A je to naopak. Pričom naopak nie úplne na 100 % v tom zmysle, že vláda nechápe, resp. minimálne predseda vlády - ale zachytil som to aj v reakcii pána poslanca Petráka vo faktickej poznámke - nechápe jeden princíp, ktorý v ekonómii platí.
V zásade sú možné 2 prístupy z hľadiska výhodnosti a nevýhodnosti, tzv. princíp hry s nulovým koncom, ktorý znamená, že keď je pre niekoho niečo výhodné, tak pre druhého, ktorý je v tom istom vzťahu, to musí byť nevýhodné, že ten výsledok je vždy rovný nule, a keď niekto dosahuje zisky, iný musí dosahovať straty. V ekonómii tento princíp väčšinou ale neplatí. V ekonómii platí tzv. win-win princíp alebo princíp vzájomnej výhodnosti, ktorý hovorí o tom, že keď je to výhodné pre jedného, v tomto prípade napríklad pre dôchodkové správcovské spoločnosti, tak to neznamená, že to musí byť nevýhodné pre sporiteľov, ktorí tam majú peniaze, ale naopak, že to môže byť výhodné aj pre nich.
Hovoríte, krútite hlavou, že nie. Ale vo vašej reakcii, spomeňte si, ako ste reagovali, že keď ľudia musia platiť poplatky tým správcom, z ktorých oni žijú a že musia v konečnom dôsledku hradiť aj náklady reklamnej kampane, čo je pravda, musia, ale to vôbec neznamená, že to pre nich musí byť nevýhodné, naopak, pretože výnosy zhodnocovania prostriedkov, ktoré tieto spoločnosti zhodnocujú na kapitálových a finančných trhoch, sú také vysoké, že, samozrejme, pokryjú aj tieto náklady, ale zároveň znamenajú vyššie zhodnotenie prostriedkov sporiteľov ako prostriedky v 1. pilieri, pretože platí, a platí to aj z demografických, aj z ekonomických dôvodov a čísla z Nemecka to napríklad potvrdzujú, že postupne klesá výnosovosť prostriedkov v 1. pilieri, resp. výnosovosť, tam nejde o zhodnocovanie, ale pomer z hľadiska toho, koľko človek vkladá v priemere a koľko človek dostáva, ale naopak, výnosovosť, dlhodobá výnosovosť prostriedkov investovaných v 2. pilieri rastie aj preto, že z dlhodobého hľadiska napriek výkyvom je zhodnocovanie kapitálových a finančných trhov vyššie ako schopnosť vlád financovať tieto výdavky.
No, ale otázka teda znie, chcel by som teda povedať, že tie návrhy, ktoré by akýmkoľvek spôsobom obmedzili a zhoršili podmienky pre ľudí, ktorí sú dnes v 2. pilieri, aj vôbec podmienky fungovania 2. piliera by nešli v prospech ľudí, ale išli by proti ľuďom. Ďalšia dôležitá vec, ktorú chcem povedať, nielen proti ľuďom, ktorí vstúpili a v budúcnosti vstúpia do 2. piliera, lebo niekedy sa to aj tak stavia, že no, dobre a čo my starší, ktorí sme v tom 1. pilieri ostali. Zásahy poškodzujúce 1. pilier alebo znevýhodňujúce podmienky fungovania 2. piliera by poškodili aj tých ľudí, ktorí ostali v 1. pilieri, pretože čím menší a horšie fungujúci bude 2. pilier, tým vyššie budú náklady na krytie 1. piliera, ktoré z demografických a ekonomických dôvodov budú tak či tak znamenať veľkú záťaž, čo potvrdzuje aj váš konvergentný program, schválený ministerstvom financií v decembri minulého roka.
Takže ešte raz to, čo považujem za kľúčové, je, že zásahy poškodzujúce alebo zhoršujúce podmienky v 2. pilieri poškodzujú všetkých ľudí, nielen tých, ktorí sú v 2. pilieri, ale všetkých.
No, a otázka znie teda, prečo, ak je to tak, prečo to vláda vôbec pripravuje a robí. Po prvé tým jasným a zjavným dôvodom, prečo uvažovala o znížení príspevkov do 2. piliera, je, že chce míňať viac. Zníženie z 9 na 6 % znamená okamžite každý rok k dispozícii o 7 miliárd korún viac, ktoré sa dajú rozdať. A keďže vláda, vládna koalícia nasľubovala všetko všetkým, nasľubovala nad rámec toho, čo je možné aj z hľadiska maastrichtských kritérií rozdať, tak, samozrejme, tieto peniaze jej chýbajú.
Ale myslím si, že za tým je viac. Myslím si, že za tým je nielen snaha rozdať týchto ďalších 7 miliárd korún, ale za tým je aj to, že čím blude silnejší 1. pilier - 1. pilier je totiž nástrojom, ktorý má vláda v rukách, má v rukách cez Sociálnu poisťovňu, ktorú ovláda svojimi nominantmi aj tie prostriedky a má v rukách, samozrejme, tým pádom najmä nástroje na zmenu parametrov 1. piliera, ktorými sa napríklad veľmi ľahko vyhrávajú voľby, aj keď napríklad na úkor dlhodobého zaťaženia verejných financií, na úkor zadlženia budúcich generácií.
Takže, ja som si veľmi rád vypočul od pána ministra financií odpoveď na otázku, myslím, že pani poslankyne Sárközy v hodine otázok, kde hovoril o tom, že táto vláda je zástancom aj medzigeneračnej solidarity, čo znamená, že nechce presúvať záťaž na budúce generácie, ale potom neoslabujte 2. pilier, pretože jeho oslabovanie znamená opak.
Rád som si tiež vypočul, že ministerstvo financií neuvažuje s oslabovaním 2. piliera. No ale, ak je to tak, vážené dámy, vážení páni, neviem, prečo by potom mala mať vládna koalícia problém s podporou zákona, o ktorom teraz rokujeme. Ten zákon nehovorí o tom, ako pani poslankyňa Tóthová povedala, že chceme niečo zabetónovať alebo zafixovať. Nie, ten zákon hovorí o tom, že sa zaviažeme, že nebudeme zhoršovať podmienky fungovania 2. piliera, čo neznamená, že ich nemôžeme zlepšovať či už z hľadiska bezpečnostných záruk regulácie, pričom ale tá regulácia, ktorá tam je, je dostatočná. A vy viete veľmi dobre, že to tvrdí napríklad aj Národná banka, ktorá tvrdí, že tá regulácia je prísnejšia a efektívnejšia ako dokonca v prípade bánk.
Takže, chcel by som uzavrieť svoje vystúpenie, ak dovolíte, tým, že nie vy ochraňujete záujmy ľudí a predovšetkým nie zásahy do 2. piliera, ktoré by prípadne znížili príspevky alebo iným spôsobom oslabili tento pilier, sú v prospech ľudí, tie sú v neprospech ľudí. Takéto zásahy by boli v neprospech nielen tých ľudí, ktorí investovali do 2. piliera a zapojili sa doňho, ale všetkých ľudí.
Preto vás chcem požiadať o podporu, ak myslíte úprimne tie vaše slová, že nechcete meniť parametre, že nechcete zhoršovať podmienky, chcem vás vyzvať, aby ste podporili návrh ústavného zákona. Ak tento návrh ústavného zákona neprejde, budeme to považovať za jasný signál toho, že sú to reči, ktorým sa nedá veriť a že má zmysel a budeme robiť všetko, čo budeme vládať, aby sme zabránili takému konaniu, ktoré môže tento systém poškodiť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)