A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

S reakciami na vystúpenie pani poslankyne Sárközy sa s faktickými poznámkami prihlásili pani poslankyňa Belásová, pán poslanec Goga. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A dávam slovo pani poslankyni Belásovej.

M. Belásová, poslankyňa: Ja by som chcela reagovať na moju predrečníčku. A tiež by som chcela položiť otázku, čo bude s tými rodinami, ktoré si adoptovali deti. Tiež je to taký príklad, že keď to dieťa v podstate príde do tej rodiny, je maloleté alebo sa narodí, adoptujú ho, či počítate aj s týmto v tom návrhu zákona.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ako ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Goga.

P. Goga, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, kolegovia, kolegyne, samozrejme, tento návrh je pomerne pozoruhodný, už to tu bolo povedané. A by som chcel reagovať aj na pani predrečníčku, poslankyňu. Áno, súhlasím s tým, že sú rozporuplné názory na tento zákon aj zo strany súkromných spoločností, firiem, pretože ma oslovili viacerí či už kladne alebo záporne. A tiež si v podstate neviem predstaviť tú konkrétnu realizáciu čerpania dovolenky, keď napr. mnoho mužov otcov odchádza na dlhodobý pracovný pomer do zahraničia a tak ďalej, či teda na dovolenku nárok má alebo nemá aj takýto otec, učitelia, ktorým sa narodí syn alebo dcéra prvý týždeň riadnej letnej dovolenky, ktorú majú, a tak ďalej a tak ďalej. Čiže je tam viacej asi tých problémov, ktoré by bolo treba konkrétne vyriešiť.

Ešte, ak môžem a mám slovo, by som chcel povedať, že sa mi táto diskusia páči, pretože sa vedie korektne a vidieť, že tento návrh zaujal asi všetkých v sále. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Chcete zareagovať ešte, pani poslankyňa Sárközy? Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ďakujem za všetky podnetné príspevky. Myslím si, že aj z tohto vidno, že sú tam technické záležitosti, ktoré v druhom čítaní treba vylepšiť. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ako posledný sa ústne do rozpravy prihlásil pán poslanec Madej. Pán poslanec, máte slovo.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, pani spravodajkyňa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi len niekoľko poznámok k predmetnému návrhu zákona.

Len tak úsmevne na úvod si dovolím podotknúť, že možno pobyt v opozícii je pozitívny pre mnohé politické strany, pretože po ôsmich rokoch znova začínajú rozmýšľať o návrhoch, ktoré sú pozitívne pre občanov alebo sa tak zdajú alebo naozaj tak vyznejú.

K predmetnému návrhu zákona treba naozaj skutočne uviesť, že má na jednej strane pozitíva, má, samozrejme, aj svoje negatíva. Pre tých otcov ako jednu skupinu obyvateľstva to môže byť pozitívne opatrenie. Na druhej strane ak máme prijímať systémovo zákony, treba dlhšie diskutovať o tom, či otcovská dovolenka v rámci Zákonníka práce je systémovým riešením, keď si aj zoberieme sociálnu situáciu rodiny a aj jej riešenie v čase pôrodu dieťaťa. Na jednej strane máme mamičku, ktorá je riešená formou nemocenských dávok, ktorých výška je 55 % miery náhrady mzdy. Na druhej strane v inom, kratšom, ale predsa v určitom časovom období budeme mať riešeného otca formou otcovskej dovolenky so 100-percentnou náhradou mzdy, samozrejme, kratšie, týždňové časové obdobie. Jeden je riešený formou sociálneho poistenia nemocenského, druhý je riešený zamestnávateľom, teda pôjde na trovy zamestnávateľov. To je prvá skutočnosť, ktorú treba pri tomto návrhu zákona zvážiť.

Druhá skutočnosť je systémové zaradenie a riešenie otcovskej dovolenky ako dovolenky, či neuvažovať o tom, že by to malo byť v rámci ustanovenia o prekážke v práci a tak ďalej a tak ďalej. Treba ale povedať, že aj predmetný návrh zákona je predložený v čase možno nie najšťastnejšom, keď nie je vhodné predkladať parciálne čiastkové novely Zákonníka práce, najmä z toho dôvodu, že už podľa oznámení by budúci týždeň mala ísť novela Zákonníka práce, veľká novela, vládna novela Zákonníka práce do medzirezortného pripomienkového konania a mala by byť prerokovaná na najbližšej, marcovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Aj z hľadiska tohto dôvodu by asi nebolo vhodné, aby sme mali na jednej schôdzi dve novely Zákonníka práce, čo by sa z tohto dôvodu mohlo stať (Hlasy z pléna.). Na jednej schôdzi jeden, pani poslankyňa, v druhom čítaní a druhý, vládna novela, v prvom čítaní. Čo sa týka aj tohto dôvodu, preto si myslím, že určite treba zohľadňovať akýkoľvek pozitívny návrh pre rodinu a, samozrejme, ho dopracovať tak, aby sa stal dobrou a fungujúcou súčasťou právneho poriadku, a možno v tomto časovom období tak, aby bol aj súčasťou komplexnej novelizácie, ktorá je ohlásená v rámci Plánu legislatívnych úloh už naozaj dávno. Ďakujem veľmi pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S reakciou na vaše vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Miššík, pán poslanec Hrušovský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Miššík, máte slovo.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja, Robo, sa ťa chcem opýtať, že ako si to myslel, že vy máte všetko vyriešené, veď predsa poslanci majú právo podávať akékoľvek návrhy zákonov. A osobne mám taký pocit, že aj vy niekedy robíte obdobné kroky. Takže treba sa pozrieť najprv na svoje konanie a potom posudzovať konanie iných.

A. Belousovová, podpredsedníčka, NR SR: Ďakujem.

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hrušovský.

P. Hrušovský, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec, trošku vám nerozumiem, či ste za predloženú novelu alebo ste proti. Argument, ktorý ste použili ako dôvod odmietnuť, som zaregistroval len v tom, že sa vám nezdá, že parciálne sa predkladajú novely Zákonníka práce, keď vláda Slovenskej republiky pripravuje jednu veľkú novelu, ktorá bude predložená na najbližšiu alebo na niektorú z ďalších schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky.

Pokiaľ ale počúvame diskusiu o pripravovanej novele. Nuž mnohé tie ustanovenia nebudeme môcť podporiť. Takže nenúťte nás teraz do niečoho, čo je pre nás neprijateľné. A vy nás chcete nútiť k tomu, aby sme schválili to, čo my nechceme, lebo si myslíte, že bude lepšie, keď tento náš návrh dáme potom do toho jedného uceleného balíka návrhu na zmenu Zákonníka práce. Tak ja vás veľmi pekne prosím, aby ste zvážili svoj postoj, lebo nepočul som zatiaľ žiadny argument, ktorý by bol tak zásadný, ktorý by vyvracal náš návrh ako zlý, aby ste tento návrh podporili. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

S reakciou na vystúpenia vo faktických poznámkach chce reagovať pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Nikdy, pán poslanec Miššík, som, to vieš veľmi dobre, nepopieral legislatívnu iniciatívu poslancov. Veľmi často dokonca bol som jeden z tých, ktorí najčastejšie aj v minulom, aj tomto volebnom období predkladali návrhy zákonov. V žiadnom prípade by som si to nedovolil tak, keď neviem, ten výrok odkiaľ sa zobral. Ale, samozrejme, treba, a to musím povedať, oceniť každý námet na diskusiu, to v každom prípade určite áno.

Druhá vec je, že som aj hovoril nielen o tom formálnom procesnom dôvode, že budú dve novely Zákonníka práce na schôdzi, ale aj o tom, že, tak ako som naznačoval, treba tento inštitút prehodnotiť a rozmýšľať o systémovom riešení alebo o úprave tohto riešenia, pretože máme riešeného na jednej strane jedného rodiča jedným systémom, na druhej druhého druhým, či naozaj neuvažovať o nejakom zjednotení, či musí byť zaťažovaný zamestnávateľ alebo môžeme to vyriešiť inak a tak ďalej a tak ďalej. Chcel som tým naznačiť, panie poslankyne, páni poslanci, len to, že v rámci komplexnej novelizácie Zákonníka práce bude určite množstvo pozitívnych opatrení pre rodinu, o ktorých bude táto Národná rada diskutovať. A ja budem veľmi rád, keď budeme môcť diskutovať naozaj aj o tomto opatrení. Ale z hľadiska aj vecného, aj formálneho, ja odporúčam s týmto návrhom zákona ešte mesiac počkať. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Pán poslanec Kvorka, vy ste sa hlásili s faktickou poznámkou? Ale to už bolo po čase, keď bola uzavretá možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami, bohužiaľ.

Vyčerpali sme vystúpenia všetkých, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.

A o slovo ešte požiadal a chce zaujať stanovisko navrhovateľ pán Brocka.

J. Brocka, poslanec: Dámy a páni, ja mám štyri deti. Predpokladám, že ak by sme taký návrh schválili, tak neviem, či ja ešte túto možnosť využijem. Ale musím vám takú jednu osobnú vec povedať, že keď som sa pripravoval na rokovanie o tomto návrhu, tak môj najmladší syn, keď som mu hovoril, že, vieš čo, to je možno taký návrh, ktorý ani nezaujme sálu, lebo tu sa rokuje o všeličom, tak on mi povedal, že ak by ich to náhodou nezaujalo, tak toto ich určite zaujme. A ja som mu sľúbil, že to vyskúšam, pozrite. On je veľmi vtipný, musím povedať, ale teraz vážne.

K vystúpeniam tých, ktorí vystúpili v rozprave, začnem kolegom Madejom, aj keď on bol posledný. Pán kolega, vo faktickej poznámke ste vecne diskutovali viac ako vo svojom vystúpení. Vo svojom vystúpení ste preukázali umenie, ako sa dá odmietnuť vec kedykoľvek. Veď predsa ja dávam každý mesiac návrhy. A ak mi bude zdravie slúžiť, tak predpokladám, že s takými návrhmi podobnými budem vychádzať aj v ďalších mesiacoch. Ale vy ste ma upozornili, že ak návrhy, ktoré ja dávam v záujme zlepšenia podmienok rodín, majú výrazný dopad na rozpočet ako napr. zvyšovanie daňového bonusu alebo prídavkov na deti či iné zaujímavé veci pre rodiny s deťmi, tak som si povedal, naozaj, je schválený štátny rozpočet, tak návrhy poslanecké by mali byť skôr také, ktoré ten rozpočet nenabúrajú ale zároveň splnia účel, že budú zaujímavé, že to pomôže rodinám s deťmi. A tento návrh je taký, z takej kategórie.

Teraz k tým ostatným.

Pán kolega Halecký, ešte len zopakujem, že navrhujeme o týždeň predĺžiť zákonnú dovolenku, pre ktorú v Zákonníku práce platia jasné pravidlá financovania, kto to platí, prečo to platí, čiže o týždeň dlhšiu dovolenku, ale len v tom roku. Nenavrhujem to všetkým, tomu veľkému množstvu zamestnaných ľudí, lebo to by bola možno pohroma pre zamestnávateľov a z toho by teda naozaj reakcia bola výrazne negatívna.

Pán poslanec Bačík, ďakujem pekne, že to považujete za dobrú myšlienku. A súhlasím s vami, že dnes rodiny sú rôzne typy a že ak by sme chceli pomôcť všetkým, tak si to vyžaduje isté zmeny. Ale ja som vychádzal v mojom návrhu len z dnes platného Zákonníka práce, ktorý operuje len takýmito pojmami: manžel, manželka. Čiže ja som si netrúfal predložiť veľmi zložitú a komplikovanú novelu, akú napr. pripravuje ministerstvo sociálnych vecí. Ale keď bude návrh v druhom čítaní, tak nevylučujem a nebránim sa tomu, aby sme to upravili tak, aby teda tento návrh postihoval aj situáciu, na ktorú ste vy mysleli.

Kolegyňa Sárközyová hovorila o... (Reakcia z pléna.), ďakujem tiež za podporu, že zamestnávatelia nebudú jasať. No oni by jasali, keby sme dovolenku o týždeň skrátili všetkým, keby ľudia menej boli na dovolenke a viac pracovali. Oni by jasali, keby sme zrušili jeden štátny alebo cirkevný sviatok. To ja poznám, že majú takéto zámery. Ale ja navrhujem pre možno 30 000 - 40 000 otcov zamestnaných v tomto alebo v budúcom roku, aby mohli mať o týždeň dlhšiu dovolenku. A to nie ja žiadna pohroma pre zamestnávateľa. Naopak, ja vychádzam z odborných štúdií. Palcovými titulkami nedávno v tlači bolo písané, že spokojný zamestnanec pracuje lepšie a naopak, nespokojný zamestnanec pracuje horšie. Čiže ak bude spokojný zamestnanec, že má doma pomery zabezpečené v čase, keď jeho manželka je v nemocnici alebo keď sa vráti, no tak sa to prvé pozitívne prejaví aj na situácii zamestnávateľa. Čiže v tomto smere žiadna krivda sa zamestnávateľom nestane.

Pani Belásová vlastne rozšírila tú množinu o adoptívne rodiny. Samozrejme, nebránim sa tomu, ak taká situácia bude, ale viem si to predstaviť v druhom čítaní pri pozmeňujúcich návrhoch, že môžeme tento návrh upravovať. Ja som urobil len jednu drobnú novelu v tom, že dnes Zákonník práce určuje, aké druhy dovolenky poznáme. A nie sú to všetko dovolenky, ktoré prepláca zamestnávateľ, napr. dodatková dovolenka, ktorú si majú právo vyčerpať isté okruhy zamestnancov, sa neprepláca. Ale je to v paragrafe, ktorý hovorí o zákonnej dovolenke. Ja som to doplnil o písmeno otcovskej dovolenky, lebo tak som ju nazval, otcovská dovolenka, aby bolo jasné, že to nie je dovolenka pre všetkých, že to je dovolenka len pre tento titul. A je jasne aj v ďalšom paragrafe popísaná, aby sa tento inštitút nedal zneužívať. Ak niekto reagoval, že niekto oslavuje príchod nového človeka, na to poviem, že komu sa narodí prvé dieťa , toho alebo kohokoľvek no proste, samozrejme, nekontrolujeme, či dovolenku čerpá v pohostinstve alebo ju čerpá na zotavenie. Proste takéto zámery som ja nemal, aby som takéto komplikované úlohy riešil.

Pán poslanec Goga hovoril takisto o ďalšej situácii, keď dnes je veľa otcov za prácou aj v zahraničí odcestovaných. Rovnako viem si predstaviť v druhom čítaní úpravy, ktorými môžeme tento návrh v istom zmysle vylepšovať. A som rád, že vás môj návrh zaujal.

Dámy a páni, ďakujem za podporu tohto návrhu.

Pardon, kolegyňa Sárközy hovorila o tom, že ten mesiac sa jej zdá byť krátkym obdobím. Tu platí to isté ako pri predchádzajúcich návrhoch. Ak sa dohodneme, že možno túto otcovskú dovolenku čerpať do dvoch mesiacov od narodenia dieťaťa alebo bude nejaký iný návrh, samozrejme, môžeme o tom diskutovať. Mne sa tiež rozprava k tomuto bodu veľmi páčila. Ešte raz ďakujem za vašu pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ.

A, pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A ďalej budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 186, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 177.

Pán poslanec Daniel Lipšic, máte slovo a uveďte návrh zákona.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť pomerne stručnú novelu Občianskeho zákonníka, ktorá sa týka väčšinou prípadov, keď rôzne obchodné spoločnosti za pomerne vysoké úroky, ale to nie je zakázané, požičiavajú peniaze, ktoré si ale zabezpečujú nie záložným právom, ale cez tzv. zabezpečovací prevod nehnuteľnosti. To znamená, že už po podpise zmluvy sa nehnuteľnosť, väčšinou byt, dom, prevedie na túto obchodnú spoločnosť a v prípade nesplatenia čo len časti pohľadávky už nie je potrebné ísť cez žiadnu dražbu, exekúciu, už je nehnuteľnosť na liste vlastníctva tejto obchodnej spoločnosti.

Prečítam vám jeden e-mail, ktorý som dostal asi dva dni po podaní návrhu zákona, ešte to nebolo ani zverejnené: "Sme päťčlenná rodina. Máme dospelého syna a dve nezaopatrené deti. Minulý rok sme sa dostali do dočasnej platobnej neschopnosti platiť nájom za užívanie nášho družstevného bytu. Tento dlh na nájomnom som riešila tak, že som si od spoločnosti," a je tu jej názov, "zobrala pôžičku vo výške 60 000 korún. Spoločnosť si dala podmienku, že mi poskytnú pôžičku iba v tom prípade, keď dám môj byt prepísať na konateľa spoločnosti. V tejto zmluve vôbec nejde o vrátenie pôžičky aj s úrokmi, ale ide im iba o to, ako pripraviť našu rodinu o náš jediný byt. Do mája tohto roku som pravidelne platila splátky uvedené v zmluve. V máji tohto roku," zrejme roku 2006, "sa spoločnosť, v mene ktorej som získavala poistencov pre zdravotné poisťovne, omeškala s odmenou pre mňa za získanie poistencov. Z tohto dôvodu som nemohla splátku za máj a jún spoločnosti zaplatiť. Dňa 2. 10. 2006 som od spoločnosti," tu je názov, "dostala dopis, v ktorom ma vyzvali, aby som aj s rodinou vypratala náš byt. A tento je už nastálo v rukách konateľa spoločnosti." Ďalej tu píše o tom, ako informovala políciu, ktorá ale v tejto veci nekonala, ako jej v ranných hodinách niekto zazvonil, jej syn podišiel ku dverám, pred dverami však nikto nestál. Aby sa presvedčil, kto to zvoní, pootvoril dvere a v tom momente násilím vnikli do bytu konatelia spoločnosti. Následne bol byt vyprataný a oni boli vysťahovaní na ulicu. Pani píše v závere: "Táto a im podobné spoločnosti doslova okrádajú rodiny o ich byty a nezáleží im na tom, že rodina stratí strechu nad hlavou a rozpadne sa. Môj byt má hodnotu 2 mil. a za 60 000 som oň prišla."

A opakujem ešte raz, tu nejde o zabezpečenie pohľadávky záložným právom, pretože som zaregistroval vyjadrenie ministerstva spravodlivosti. A budem naň reagovať pomerne diplomaticky, pretože tam k žiadnej dražbe neprichádza, samozrejme. Tam už je byt na liste vlastníctva. To ide cez zabezpečovací prevod práva. Takže tam asi došlo k nedorozumeniu.

Takisto bolo poukazované na návrh pána poslanca Ondriaša, ktorý tu mám, ktorý síce podobnú vec rieši, resp. mal riešiť, ale úplne inak. On navrhoval vypustiť zabezpečovací prevod práva z Občianskeho zákonníka. Navrhoval v Občianskom zákonníku, aby výška dohodnutých úrokov pri pôžičke peňazí bola najviac vo výške úrokovej sadzby pre príslušný druh úveru stanoveného Národnou bankou. Čiže išlo tam o obmedzenie aj zmluvnej slobody pomerne výrazné. Asi to nie je možné porovnávať. A predpokladám, že asi došlo k chybe, v tomto budem diplomatický.

Návrh novely Občianskeho zákonníka vychádzal z právnych úprav BGB v Nemecku, ABGB v Rakúsku a švajčiarskeho Občianskeho zákonníka, ktorý práve takéto prípady umožňuje sankcionovať pod hrozbou relatívnej neplatnosti.

Diskutoval som o návrhu zákona s kolegami, najmä z ústavnoprávneho výboru, a som si vedomý, že návrh zákona je na diskusiu zrelý. A som ochotný urobiť v ňom v rámci druhého čítania zmeny, najmä napr. zmeny, aby tento inštitút sa nedal ľahko obísť cez § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka tým, že si strany dohodnú príslušnosť Obchodného zákonníka, a nie Občianskeho. To sú veci, ktoré bude potrebné v rámci druhého čítania vyriešiť.

Ale poviem to, čo bolo povedané pri diskusiách o novele zákona, ktorý posunul reguláciu nájomného. Je to návrh, ktorý nie je ideálny, ale rieši veľmi vážnu sociálnu, ľudskú situáciu mnohých ľudí. A preto by som chcel požiadať poslancov či vládnej koalície alebo opozície o podporu návrhu. Nejde o politický návrh, ide o návrh, ktorého cieľom je pomôcť tým, ktorí sú v núdzi, ktorí sú v slabšej vyjednávacej pozícii. To je aj cieľom Občianskeho zákonníka na rozdiel od Obchodného zákonníka. A preto by som rád požiadal o podporu návrhu do druhého čítania s tým, že v druhom čítaní budem veľmi rád, keď návrh novely spoločným úsilím budeme vedieť vylepšiť. Ďakujem, pani predsedajúca.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, určil ako spravodajkyňu k tomuto návrhu zákona pani poslankyňu Katarínu Tóthovú. Pani poslankyňa, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister spravodlivosti, milé kolegyne, milí kolegovia, na základe príslušných právnych predpisov ústavnoprávny výbor ma určil za spravodajkyňu tohto legislatívneho návrhu. Preto mojou povinnosťou je predniesť spravodajskú informáciu.

Musím konštatovať, že predložený legislatívny návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky predpísané náležitosti. Ďalej, musím konštatovať, že nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty ani na štátny rozpočet, ani na zvýšenie pracovných síl, nebude mať vplyv na zamestnanosť a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Je taktiež v predloženom legislatívnom návrhu pripojená povinná doložka zlučiteľnosti. Toľko zo spravodajskej informácie.

Ak dovolíte, niekoľko vlastných konštatovaní. Predložený legislatívny návrh, novela Občianskeho zákonníka, skutočne ide do problematiky veľmi citlivej, do problematiky, ktorú treba regulovať. Ja však mám tú výhodu alebo i nevýhodu, že v tomto parlamente som pracovala aj minulé volebné obdobie, keď pán predkladateľ pán poslanec Lipšic bol podpredsedom vlády pre legislatívu aj predsedom Legislatívnej rady.

Tento problém ale v širších súvislostiach sa pokúsil riešiť pán vtedajší poslanec za Komunistickú stranu Karol Ondriaš, ktorý až tromi návrhmi v rôznych polohách ponúkol parlamentu riešenie tejto otázky. Mám vybraté tieto návrhy.

Prvý návrh podal v marci 2004. A návrh bol na vydanie zákona o ingerencii do niektorých občianskych a obchodných záväzkových vzťahov plynúcich zo zmluvy o pôžičke, zmluvy o výpožičke, zmluvy o úvere a kúpnej zmluvy, aby nedochádzalo k neekvivalentnému vzájomnému plneniu, k porušovaniu etických princípov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pán poslanec, zrejme vnímate, že tu ide o to v širšej súvislosti, než čo vy ponúkate tomuto parlamentu. Ako predseda Legislatívnej rady a člen vlády ste toto neodporučili prijať v parlamente s odôvodnením, že sa pripravuje novela Občianskeho zákonníka, kde to budete riešiť. Poslanci vtedajšej vládnej koalície hlasovali proti tomuto legislatívnemu návrhu.

Keďže všetci sme vnímali, že skutočne v praxi dochádza k takým javom, ako ste uviedli, došiel ďalší legislatívny návrh od toho istého autora v novembri 2004. Tento návrh bol o ingerencii do niektorých občianskych a obchodných záväzkových vzťahov plynúcich zo zmluvy o pôžičke, zmluvy o výpožičke, zmluvy o úvere a kúpnej zmluvy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Čiže opätovne ten istý problém, avšak už hutnejšie legislatívne stvárnený. V dotyčnej dôvodovej správe sa uvádzalo, že ak ide o pôžičku peňazí, je možné požadovať úroky len také, ktoré nesmú presahovať výšku, v minulosti, áno, ktorú stanovil bývalý vykonávací predpis Česko-slovenskej národnej banky. Potom došlo k vypusteniu tohto predpisu a pán poslanec, ako aj ďalší, ktorí vystupovali v parlamente, poukazovali, a je to aj v dôvodovej správe, že po roku 1989 mnohí zbohatli aj porušením práva a etických princípov aj takým konaním, ako vy uvádzate vo vašom legislatívnom návrhu. Nechcem to celé čítať, chcem len upozorniť, že ešte naviac bola riešená aj výška úrokov z omeškania a poplatok z omeškania, čo je iné, ale obdobným spôsobom negatívne postihuje občanov. Opätovne, žiaľ, tento legislatívny návrh ste vy z vašej funkcie neodporučili prijať, nevideli ste dôvod pre prijatie a poslanci vtedajšej vládnej koalície ho zamietli.

Pretože skutočne išlo o otázky, ktoré parlament cítil už aj v minulom volebnom období, že v praxi spôsobujú neplechu, takto ľudovo by som to nazvala, došiel ďalší legislatívny návrh, a to v auguste 2005, nech sa páči, pán poslanec, mám ho tu znovu vytiahnutý z archívu. A bol to zákon o konaní v rozpore s dobrými mravmi v prípade, v ktorom jedna zmluvná strana zneužíva sociálny a duševný stav druhej zmluvnej strany, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pán poslanec, všade je to tiež to, s čím prichádzate teraz ako záchranca vy. Je to obdobné, je to o tej istej problematike. Pán poslanec, musím znovu opakovať, že Legislatívna rada ho neodporučila vláde prijať napriek tomu, že v parlamente rezonovali upozornenia, že ide tu o otázku, ktorú treba riešiť. Viete, sľubovali riešenie z vládnej úrovne, ale k takému riešeniu nedošlo.

K predloženému legislatívnemu návrhu chcem uviesť len to, čo som už na začiatku povedala, áno, ide o problém, ktorý treba vyriešiť. Podľa môjho názoru predložený legislatívny návrh ho rieši v dosť úzkej podobe.

Osobne, vzhľadom na to, že som tu už prežila minulé volebné obdobie, keď sa odmietal tento akútny stav v parlamente riešiť, budem navrhovať, aby predložený legislatívny návrh prešiel do druhého čítania. Avšak zároveň budeme požadovať od vlády, ktorá už rozpracovala, ako štátna tajomníčka uviedla hneď po nástupe, riešenie týchto otázok, aby urýchlene do parlamentu prišla úprava, ktorá širšie a v stupni vyššej kvality, ako je predložený legislatívny návrh, rieši tieto otázky, ktoré v praxi skutočne spôsobujú mnohé také javy, ako ste uviedli, pán poslanec, pretože ja mám tiež viacero listov od občanov, kde poukazujú na skutočnosť, že v dôsledku určitých postupov, ktoré nebudem opakovať, ale chceme zamedziť, sa dostali ľudia na dlažbu. Dokonca v televízii Markíza bol prezentovaný jeden prípad, keď v dôsledku neregulácie týchto otázok sa dostala matka s deťmi na chodbu a bývali na studenej chodbe s ročným batoľaťom, ktoré dostalo zápal pľúc a ktoré museli niesť do nemocnice. Čiže dochádza až k takýmto sociálne drastickým situáciám. Preto zastávam stanovisko, že tieto otázky treba riešiť. Ja som rada, že je tu aj prítomný pán minister spravodlivosti, ktorý možno tiež sa k tomu vyjadrí, ale vyjadrila sa už štátna tajomníčka, že rezort urýchlene po nástupe novej vlády pripravuje novelu Občianskeho zákonníka, v ktorom v širších súvislostiach bude riešiť všetky tieto spoločensky neželateľné prípady, ktoré, žiaľ, v minulosti tiež boli, poukazovalo sa na ne a neboli riešené. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Urbáni. Máte slovo.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca a dámy a páni, ja len chcem podporiť, čo pani prof. Tóthová tu povedala a čo sa tu rozpráva, že mnoho ľudí je poškodených a nemôžeme stáť bokom a nehľadať riešenie. Na druhej strane ale treba povedať, že aj my ako občania musíme robiť všetko preto, aby právne vedomie občanov bolo lepšie, aby takým rôznym podvodníkom, ktorí ich potom dostanú o majetky, nepodľahli. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som zatiaľ nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Prihlásil sa pán poslanec Mamojka a pani poslankyňa Žitňanská. Chce sa ešte niekto prihlásiť? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť do rozpravy ústne.

A ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mamojka.

M. Mamojka, poslanec: Pani predsedajúca, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi pár slov na margo tohto navrhovaného ustanovenia. Ja sa otvorene hneď priznám na začiatku majúc rád priamu reč, že som bol rozpoltený ako právnik, a to z nasledujúcich dôvodov. Tento návrh tohto ustanovenia predmetného má totiž dva aspekty. Prvý je vyslovene pragmatický, právny, aplikačný a interpretačný vo väzbe na každodenný prozaický život občana a Občianskeho zákonníka. Druhý pohľad je trošku iný, k tomu sa zmienim za chvíľočku.

Tá právna poloha je skutočne diskutabilná, pretože poviem dôvody. V Občianskom zákonníku sú § 39, § 40, ktoré v podstate riešia túto navrhovanú problematiku. Najmä v § 39 je možnosť uplatnenia neplatnosti právneho úkonu relatívnej aj pre rozpor s dobrými mravmi. Takže ide o istú duplicitu toho, čo už v Občianskom zákonníku je. Vo väzbe na ďalšie možné riziká to ustanovenie obsahuje päť až šesť vyslovene vágnych, neurčitých pojmov. V prípade súdneho sporu, keď niekto bude žiadať tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu, pričom bude na ňom dôkazné bremeno, tak chcem vidieť, ako dokáže tieseň, neskúsenosť, nedostatočnú schopnosť, aká je dostatočná, nedostatočná, možnosť posúdiť obsah právneho úkonu, možnosť posúdiť alebo neposúdiť vo väzbe. Na čo? Na vzdelanie, skúsenosť, kvalifikáciu, právnickú rodinu alebo na čo? Zjavná ľahkomyseľnosť, proste to sú pojmy, ktoré sú vždy rizikové i v súkromnom práve. Takže myslím, že unesenie dôkazného bremena v prípade súdneho sporu bude hodne, hodne diskutabilné.

Ďalej si myslím, to som nevedel, čo ma zaujalo a čo teraz spomenul pán poslanec Lipšic, že sa uvažuje aj o niečom, ako zamedziť využitiu Obchodného zákonníka cez jeden paragraf, § 262, hovorím o tzv. fakultatívnych obchodoch. No to som sa trochu ľakol, pretože keď je nosným princípom súkromného práva i občianskeho, i obchodného princíp zmluvnej slobody, tak by som asi nemal zamedzovať nejakým obdobným spôsobom tomu, aby si nepodnikatelia vybrali prípadnú aplikáciu Obchodného zákonníka.

Takže, skrátka a dobre, ešte jednu poznámočku na právnu polohu vyslovenú. To ustanovenie sa snaží možno v dobrej viere špecifikovať dôvody tej ochrany, ľahkomyseľnosť, neschopnosť a pod., ale tá snaha po detailizácii a špecifikácii skôr možnosť ochrany zužuje, ako rozširuje, pretože momentálne aktuálny § 39 je hodne široký a pod tento aktuálny paragraf je subsumovateľných x situácií z hľadiska rozporu s dobrými mravmi.

Čo sa týka druhej polohy a mojej rozpoltenosti, kde vidím určité pozitíva, ja mám rád objektívny pohľad a tie pozitíva nesporne sú tam, to je určitý sociálno-preventívno-ochranný aspekt tohto ustanovenia. Ja som zas rád v rámci pozitívne a dobre myslenej recesie, myslím, že všetci sa meníme v priestore a čase, to je dobré, že takýto návrh vyšiel z vašej dielne, kde je silný sociálno-preventívno-ochranný aspekt, beriem. Ja neviem, čo urobím. Možno ho podporím v tomto štádiu, pretože starí Rimania povedali, čo je navyše, neškodí, čo je, samozrejme, pozitívne a kladné navyše, keď nás bijú, tak to škodí, ale čo je navyše, neškodí. Takže to ustanovenie je vyslovene, končím tým, z hľadiska pragmatického, právneho, aplikačno-interpretačného čiastočne navyše a hodne diskutabilné, lebo momentálne tá úprava je v Občianskom zákonníku, jej aspekt sociálno-ochranno-preventívny a vo väzbe na preventívnu úlohu práva tam ten pozitívny akcent, prvok určitý je. Takže uvidíme, ako ďalej. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

S reakciou na vystúpenie pána poslanca Mamojku sa s faktickými poznámkami neprihlásil nikto.

Budeme preto pokračovať v rozprave a ďalšia prihlásená bola pani poslankyňa Žitňanská. Pani poslankyňa, máte slovo.

L. Žitňanská, poslankyňa: Pani predsedajúca, ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, možno na úvod trošku všeobecnejšie. Ale úplne na úvod by som chcela povedať, že poslanecký klub SDKÚ - DS sa dohodol, že tento návrh podporí. A osobne budem hlasovať zaň do druhého čítania. Ale v tomto mojom vystúpení chcem povedať niektoré moje otázky, poznámky, o ktorých by som potom rada v rámci druhého čítania debatovala. Začnem trošku možno zoširoka.

Koncepcia ekonomiky založenej na trhu, na súťaži je nemysliteľná bez akceptácie princípu zmluvnej slobody ako nosného princípu právnej úpravy súkromnoprávnych vzťahov. Zmluvná sloboda v zásade obsahuje dve nosné roviny. Po prvé, je to sloboda rozhodnúť sa, či vôbec zmluvu uzavriem, po druhé, je to sloboda určiť obsah zmluvy, ktorú podpíšem. Obidve tieto roviny, zásady zmluvnej slobody premietajú v súkromnom práve všeobecnú zásadu, na ktorej stojí právna úprava súkromného práva, a to, že súkromnoprávne subjekty, fyzické, právnické osoby, majú oprávnenie samostatne rozhodovať o svojom právnom postavení. Zásada zmluvnej slobody neodmysliteľne súvisí s uplatňovaním zásady rovnosti v súkromnoprávnych vzťahoch. A myslím, že tu sa dostávame k podstate veci aj k podstate návrhu pána poslanca Lipšica. Množstvo článkov bolo napísaných na tému právom zakotvená rovnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov, ale faktická nerovnosť účastníkov týchto vzťahov a množstvo článkov bolo napísaných na tému, kde je tá hranica, pokiaľ má právo chrániť toho slabšieho účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Právo to robí, sú to celé odvetvia práva, ktoré idú v tomto smere, či je to ochrana spotrebiteľa, ale, povedzme, aj ochrana nájomcu v rámci nájomného vzťahu. A občianskoprávna úprava v tomto smere má aj všeobecnoprávnu úpravu, dnes platnú právnu úpravu, ktorá okrem už spomínaných dobrých mravov umožňuje v prípade právneho úkonu, ktorý je urobený v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok, odstúpiť od zmluvy. Tým chcem povedať, že návrh pána poslanca Lipšica je v zásade v línii alebo v línii filozofického nastavenia občianskoprávnej úpravy, tak ako ju poznáme dnes, pretože táto kompenzácia na strane slabšieho účastníka občianskoprávnych vzťahov vlastne je len vyriešením toho rozporu na jednej strane právne zakotvenou rovnosťou, ale faktickou nerovnosťou účastníkov vzťahu. A myslím si, že tam smeruje ten návrh. A ako som povedala, je v súlade s koncepciou, nad ktorou je právna úprava Občianskeho zákonníka postavená. Preto podporujem posunutie tohto návrhu do druhého čítania.

O čom chcem diskutovať alebo o čom podľa mojej mienky treba diskutovať pri tomto návrhu. V prvom rade ja som zacitovala dnes platné ustanovenie Občianskeho zákonníka. Pokiaľ je zmluva uzatvorená v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok, je možné od zmluvy odstúpiť. Je tu, samozrejme, úplne iný následok. Jedna vec je možnosť odstúpiť od zmluvy, druhá vec je relatívna neplatnosť právneho úkonu. Ale chcela by som si vyjasniť ten vzťah medzi týmito dvomi inštitútmi, vedomá si toho, že návrh je postavený širšie ako dnešná právna úprava, za ktorej možno od zmluvy odstúpiť. Tá druhá otázka, o ktorej asi treba diskutovať, pán poslanec Lipšic to už otvoril v rámci svojho úvodného vystúpenia, áno, právna úprava Obchodného zákonníka vylučuje použitie ustanovenia, ktoré hovorí o tiesni a uzavretí zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre obchodnoprávne vzťahy. Z dobrých dôvodov podľa mojej mienky, vychádzajúc z toho, že obchodnoprávne vzťahy uzatvárajú predovšetkým profesionáli, ja som pochopila v rámci úvodného vystúpenia, pretože sme sa aj rozprávali krátko na túto tému, to vyjadrenie pána poslanca Lipšica tak, že treba vyriešiť podľa mojej mienky, a to budem navrhovať, aby ani takéto novo navrhované ustanovenie sa nevzťahovalo na obchodnoprávne vzťahy. My sme hovorili o tom, že pre ten prípad treba vyriešiť to, aby nebolo možné v prípade voľby Obchodného zákonníka toto ustanovenie obchádzať. To by znamenalo nejaké riešenie, aby v prípade voľby Obchodného zákonníka pre určité typy vzťahov toto ustanovenie platilo, aj keď plošne pre obchodnoprávne vzťahy platiť nebude. Myslím, že je to téma, o ktorej sa rozprávať dá.

Tretia rovina, o ktorej asi rozprávať treba, je rovina prechodných ustanovení, a síce, na ktoré vzťahy sa má táto navrhovaná právna úprava aplikovať. Ak som správne pochopila návrh, tak predpokladá sa spätná účinnosť. Ja nerozporujem ústavnosť takéhoto riešenia, chcem len povedať, že v súkromnom práve štandardne zvykneme aplikovať tú tzv. nepriamu právnu retroaktivitu v zmysle, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanoveniami novej právnej úpravy sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou novej právnej úpravy s tým, že vznik týchto právnych vzťahov aj nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa doterajších predpisov. To je typické prechodné ustanovenie v rámci Občianskeho zákonníka a asi je to dobré riešenie.

Vyjadrím sa aj k debate, ktorá tu prebehla, a k tomu, čo povedala pani poslankyňa Tóthová, pretože myslím si, že sa tu otvára širší problém. A ja by som bola veľmi opatrná pri riešení tohto širšieho problému, pretože ja si nemyslím, že návrh pána poslanca Lipšica smeruje do tej istej oblasti. A hlavne nepoužíva tie isté prostriedky, ako boli návrhy pána poslanca Ondriaša. Ja si myslím, že v trhovom hospodárstve aj pri zohľadnení sociálnych a ekologických aspektov zmluvná sloboda a rovnosť účastníkov sú nosné zásady, na ktorých stojí súkromnoprávna úprava. Pre zneužitie práva v individuálnom prípade musí existovať právny nástroj, ako sa brániť. Ale myslím si, že v príkrom rozpore s týmito zásadami je plošné regulovanie či už úrokov, ceny alebo pod., pretože to už sa pohybujeme úplne v inej rovine a ja tu vidím jasný rozpor s týmito princípmi, o ktorých som hovorila.

A možno ešte jedna poznámka vôbec na tému zabezpečenia záväzkov. Pán poslanec povedal, tieto problémy sa nevyskytujú tak často alebo sú veľmi zriedkavé v prípade uplatňovania právnej úpravy záložného práva, lebo tá je doriešená takým spôsobom, že prakticky vylučuje nejaké plošné zneužívanie tohto inštitútu, tieto problémy sa zvyknú vyskytovať pri využívaní alebo zneužívaní inštitútu, zabezpečovacieho prevodu práva. To je dlhá debata v odborných kruhoch o tom, ako doupraviť inštitút zabezpečovacieho prevodu práva. To, čo navrhoval pán poslanec Ondriaš, vypustenie tohto inštitútu z nášho právneho poriadku by totiž nič neriešilo, pretože na základe zmluvnej slobody môžem uzatvoriť inominátnu zmluvu a tak či tak by bolo možné takéto vzťahy uzatvárať. Skôr by som navrhovala zamyslieť sa, ako stransparentniť tento inštitút. Právna úprava záložného práva môže byť dobrou inšpiráciou.

Ale ešte jedna poznámka k tejto celej téme. Zabezpečenie záväzkov je inštitút, ktorý má zabezpečiť veriteľovi plnenie v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok. To je dôležité. Zabezpečovacie inštitúty slúžia na ochranu veriteľov, ktorí už poskytli svoje peňažné prostriedky. A preto nejaké zásahy, ktoré zásadným spôsobom by uprednostňovali dlžníkov, malo by to zásadný vplyv na trh s poskytovaním úverov, pôžičiek, pretože by sa toto riziko pre veriteľov, samozrejme, premietlo do ceny peňazí. To znamená, táto právna úprava musí byť v každom prípade vyvážená.

Nechcela som byť príliš komplikovaná v mojom vystúpení, chcela som povedať veci, o ktorých by som rada diskutovala v druhom čítaní, a vyjadriť sa k tej širšej diskusii, ktorá tu prebehla, ktorá je podľa môjho názoru možno nebezpečnejšia, ako ten návrh zákona, ktorý máme na stole. Ďakujem pekne.