Piaty deň rokovania
7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
6. februára 2007 o 9.00 hodine
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, aby som vás na úvod informoval o tých poslancoch, ktorí sa ospravedlnili z rokovania dnešnej schôdze. Sú to poslanci pán Vladimír Mečiar, Peter Gabura, Martin Fedor, Stanislav Kubánek, Ján Pataky, Zoltán Horváth a Juraj Horváth.
Na úvod mi tiež dovoľte, aby som vás teda zoznámil s priebehom rokovania 7. schôdze Národnej rady v tomto týždni, tak ako sme sa dohodli v piatok. Teda ako prvý bod prerokujeme zaradenie poslanca Bobríka do výboru. Potom budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu novely zákona o autorskom práve, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. A ďalej už potom budeme pokračovať podľa schváleného programu.
Takže, vážené poslankyne, vážení poslanci, pristúpime k
návrhu na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výboru.
Poslanci, členovia klubu poslancov za stranu Smer - sociálna demokracia, navrhujú, aby poslanec Anton Bobrík bol zaradený do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Dovoľte, aby som otvoril rozpravu k tomuto bodu programu. Chcem povedať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
A zároveň rozpravu vyhlasujem za skončenú.
Prerušujem tiež rokovanie o tomto bode programu.
Takže teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.
Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 166 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 166a.
Poprosím ministra kultúry Slovenskej republiky Marka Maďariča, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladanou právnou úpravou sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. S ohľadom na prierezový charakter spomínanej smernice sa dohodli ministerstvo kultúry, ministerstvo spravodlivosti a Úrad priemyselného vlastníctva, že právna úprava bude pozostávať z novelizácie príslušných predpisov, pričom z nich každý pripraví úpravu predpisov v rámci svojej pôsobnosti.
Navrhované úpravy reflektujú členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii, a to najmä v kontexte s rozvojom jednotného trhu, voľného pohybu tovaru a služieb s predmetmi chránenými právami duševného vlastníctva, ktoré sú ovplyvňované sústavným rozvojom nových technológií, ktoré umožňujú nielen rozširovanie predmetov ochrany v hmotnej podobe, ale aj ich cezhraničné rozširovanie v nehmotnej podobe.
V tejto súvislosti je dôležitým aspektom aj uplatňovanie tzv. zásady teritoriálnej pôsobnosti autorskoprávnej legislatívy, z ktorej vyplýva, že slovenská právna úprava sa aplikuje aj na práva zahraničných autorov, pokiaľ sa ich diela stávajú predmetom použitia na území Slovenskej republiky.
Súčasťou predloženého návrhu je aj novelizácia Občianskeho súdneho poriadku, Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Exekučného poriadku, ako aj úpravy v legislatíve dotýkajúcej sa ochranných známok, patentov, ochrany topografií polovodičových výrobkov, dizajnov, označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov a úprava týkajúca sa práv k novým odrodám rastlín a plemien zvierat.
Prosím vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Jánovi Senkovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.
J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, z poverenia gestorského výboru predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 166), v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 206 z 30. januára 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 96 z 31. januára 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 45 z 1. februára 2007.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný vládny návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy 166a pod číslami 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 7.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schválený návrh zákona (tlač 166) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v časti IV tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveruje ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 46 z 1. februára 2007.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Chcem ale informovať, že písomne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Rydlo. Len pán poslanec Rydlo v sále nie je, takže stráca poradie. Pýtam sa preto, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Žitňanská Lucia, nikto iný. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy s tým teda, že ako prvý sa prihlásil do rozpravy spravodajca, v zmysle príslušného paragrafu zákona o rokovacom poriadku mu dávam teda slovo.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
J. Senko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám pozmeňujúci návrh na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 166), a síce, že v čl. I bode 55 sa v § 87a ods. 5 slová "1. marca 2007" nahrádzajú slovami "30. marca 2007".
Túto zmenu odôvodňujem legislatívnotechnickou úpravou, ktorá nadväzuje na navrhovanú zmenu účinnosti právnej úpravy. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Skončili ste, pán spravodajca. Ďakujem pekne.
Ďalej prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči, máte slovo.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, dámy a páni, môj pozmeňujúci návrh je čisto technický. Ja som pôvodne mala pripravené dva pozmeňujúce návrhy. Keďže jeden z nich je obsiahnutý v spoločnej správe, týka sa tej otázky vstupu do obydlia, tak tam len budem hlasovať za spoločnú správu a pozmeňujúci návrh nepredložím. Tento pozmeňujúci návrh, ktorý predložím, je čisto technický, týka sa čl. III, kde navrhujem v čl. III za bod 3 vložiť nový bod 4, ktorý znie: "V § 672 ods. 2 sa slová "súdnym vykonávateľom" nahrádzajú slovami "osobou poverenou súdom"."
Ide o návrh novely Občianskeho zákonníka, kde po novele Občianskeho súdneho poriadku, ktorým boli zrušení súdni vykonávatelia, v tejto časti Občianskeho zákonníka ostala stará formulácia, nahradením slovami "osobou poverenou súdom". Súd rozhodne, koho poverí výkonom rozhodnutia v súlade s Exekučným poriadkom, ktorý túto formuláciu pozná. Pôjde o exekútora. Ide o technickú záležitosť. Poprosím o jej odsúhlasenie. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Takže teraz má slovo pán poslanec Rydlo. Nech sa páči.
J. Rydlo, poslanec: Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, ja prakticky nemám žiadne poriadne pripomienky, pretože tých pripomienok, ktoré by som mal, by bolo niekoľko a v tomto urýchlenom prerokovávaní ani nemá zmysel ich predkladať. Chcel by som iba upozorniť pri budúcom reformovaní tohto zákona, aby sa s ohľadom na súčasný rozmach produkcie on line publikácií, najmä tých, ktoré sa nepublikujú v nijakej inej verzii, v súčasnom znení zákona sa osobitne uvádza len databáza a počítačový program, brala do úvahy táto kategória elektronických publikácií. Osobitnú pozornosť si zasluhujú elektronické publikácie publikované výhradne on line. Čím ďalej, tým viac autori uprednostňujú tento typ publikovania. A hoci sú diela ako také chránené autorským právom, treba týmto typom publikácií venovať zvýšenú pozornosť z viacerých dôvodov. Po prvé, je to slabé legislatívne zázemie spôsobujúce obavy z on line publikovania. Po druhé, diela publikované výhradne v on line podobe zahŕňa zákon o povinnom výtlačku č. 212/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov, skrátka, nezahŕňa ich zákon o povinnom výtlačku. A takisto ich nezahŕňa ani tlačový zákon č. 81/1966 Zb. v znení neskorších predpisov. Po ich stiahnutí z internetu a v prípade elektronických časopisov po ukončení publikovania diela nenávratne "zmiznú" bez toho, aby boli zachované pre ďalšie generácie. A po tretie, úlohou knižníc je uchovávať a sprístupňovať kultúrne dedičstvo, ktorého súčasťou by mali byť diela bez ohľadu na to, akým spôsobom boli publikované. Preto by mal autorský zákon v budúcnosti zakotviť ustanovenia o uchovávaní a sprístupňovaní tohto typu publikácií v knižniciach. V súvislosti s uvedeným bude preto v budúcnosti potrebné doplniť znenie autorského zákona. Doplnené časti v tej budúcej novelizácii tohto zákona navrhnem a s konkrétnymi pripomienkami ich budem formulovať. Chcel by som tuná budúcim tvorcom tejto novely zákona pripomenúť napr. textáciu českého autorského zákona, kde už sú niektoré z týchto skutočností zohľadnené. Mám na mysli zákon č. 121/2000 Sb. o právu autorském a právech souvísejících s právem autorským v znení neskorších predpisov a nota bene smernicu 2001/29/ES o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv informačnej spoločnosti. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Tým sme vyčerpali, vážené kolegyne, kolegovia, program k tomuto bodu. Teda uzatváram rozpravu.
Pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať k rozprave stanovisko. Nech sa páči, pán minister.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem pekne. Dovoľte mi dve poznámky povedať.
Čo sa týka autorského zákona v tom zmysle, že pozostáva z novelizácií viacerých predpisov, ide o zložitú právnu normu. A ja predpokladám, že po určitej dobe, keď bude urobená analýza aplikačnej praxe, môže dôjsť v parciálnych otázkach k jeho vylepšovaniu. To len na margo posledného vystúpenia pána poslanca Rydla.
A akceptujem dva technické pozmeňujúce návrhy, ktoré tu odzneli v rozprave. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ.
Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi za aktívnu účasť.
Vážené kolegyne, kolegovia, ďalším bodom programu je prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 184, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 174.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Brockovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, vážení kolegovia, v piatok mali moje deti prázdniny, predpokladám, že aj vaše. Mesiac predtým mali dva týždne vianočné prázdniny. O mesiac budú mať možno týždeň jarné prázdniny. Potom budú veľké letné prázdniny dva mesiace a okolo sviatku Všetkých svätých zasa bývajú jesenné prázdniny. Prečo to hovorím a prečo začínam práve takto, keď budeme rokovať o návrhu novely Zákonníka práce? Hovorím to preto, lebo zamestnaní rodičia ak sú mladší, tak majú štyri týždne dovolenky, ak majú odpracovaných 15 rokov, tak majú päť týždňov dovolenky. Ale ani v súčte im táto dovolenka nestačí na to, aby vykryla voľno, ktoré majú školopovinné deti počas školského roka. A pritom by bolo možno ideálne, to odborníci odporúčajú, že jeden týždeň by rodina, rodičia a deti mali dovolenku stráviť spoločne.
Nechcem, samozrejme, riešiť tento problém pre všetky prípady, ktoré vznikajú, ale jeden prípad by som predsa len chcel pomôcť riešiť. A to je prípad, keď sa v rodine a v tom roku narodí dieťa. V novele Zákonníka práce navrhujem, aby sme predĺžili zákonnú dovolenku o jeden týždeň zamestnanému manželovi v čase narodenia dieťaťa, teda v tom roku, keď sa v rodine narodí dieťa.
Cieľom tohto návrhu je zlepšiť životné podmienky rodín s deťmi. Narodenie dieťaťa, to neznamená len zvýšené finančné nároky. Narodenie dieťaťa znamená aj zvýšenú záťaž pre oboch rodičov a tiež nové problémy so zabezpečením rodiny, najmä v prípade rodín s deťmi v čase manželkinej neprítomnosti. Týždeň otcovskej dovolenky, ktorú môže zamestnanec čerpať v prvom mesiaci po narodení dieťaťa, je opatrením výrazne zlepšujúcim atmosféru v rodine, pomáha rodičom i pri návrate mamičiek z pôrodnice a v konečnom dôsledku zlepšuje atmosféru v spoločnosti. (Hlasy v sále.) Pán kolega, vyrušuje ma to. Dlhšia dovolenka rodiča pomôže najmä v rodinách so školopovinnými deťmi, pretože dĺžka zákonnej dovolenky oboch rodičov v súčte nedosahuje počet voľných dní a prázdnin.
Navrhujem, samozrejme, aj určité obmedzenia pri čerpaní otcovskej dovolenky v snahe posilniť jej jasný zámer. A tým je podpora rodiny pri narodení dieťaťa. Aby sa tento návrh nezneužíval, otcovská dovolenka sa môže čerpať, teda ak by sme ten návrh schválili, ak by ste ho podporili, iba do mesiaca od narodenia dieťaťa a tomu zamestnancovi, ktorý si ju nevyčerpá, tak povinnosť zamestnávateľa nie je preplatiť túto dovolenku.
Nedávno sme tu v Národnej rade schválili návrh, ktorým sme výrazne zvýšili podporu rodinám pri narodení prvého dieťaťa. Táto novela Zákonníka práce pomáha každej rodine, v ktorej sa zamestnanému rodičovi narodí dieťa, a to nielen prvé, je jedno, či je to druhé, tretie alebo ďalšie dieťa. Tento návrh je tiež reakciou aj na pretrvávajúci nepriaznivý demografický vývoj.
Z prijatia tohto návrhu nevznikajú žiadne mimoriadne výdavky, najmä pre verejné financie a pre štátny rozpočet. V štátnom rozpočte by to boli výdavky iba v prípade otcov, ktorí by boli zamestnancami štátu alebo verejného sektora. V dôvodovej správe som použil aj jeden príklad finančného dopadu z prijatia tohto návrhu. Predpokladám, že ak by túto možnosť využilo 70 % zamestnaných otcov rodičov z počtu narodených detí v bežnom roku pri predpoklade, že týchto príjem je nižší, ako je priemerný príjem v národnom hospodárstve, ja som predpokladal 70 % priemernej mzdy, tak finančný dopad by bol okolo 170 mil. korún prevažne na strane súkromného zamestnávateľského sektora. Súkromný zamestnávateľský sektor, s ktorým som teda konzultoval tento návrh, lebo to nie je návrh z tohto mesiaca, o tomto návrhu diskutujeme už dlhšie, tak zásadne nemal výhrady, pretože si veľmi dobre uvedomuje, že spokojný zamestnanec pracuje lepšie a dosahuje lepšie pracovné výsledky. Čiže aj keď by teda vznikol zamestnávateľovi výdavok, tak je zanedbateľný proti efektu, ktorý z tohto opatrenia na druhej strane vznikne. Aj pri počte, o ktorom hovorím, rádovo 2,1 mil. ľudí zamestnaných v našom národnom hospodárstve, ide rádovo o 30 000 až 40 000 osôb.
Účinnosť tohto návrhu zákona sa navrhuje od 1. mája tohto roka.
Dámy a páni, skutočný rozvoj jednotlivcov i blahobyt spoločnosti je dôsledkom najmä zdravých, harmonických a fungujúcich rodín. Vytvárať priaznivé prostredie pre rodiny, to je najlepšia sociálna politika štátu. Ďakujem za vašu pozornosť aj za prípadnú podporu tohto návrhu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Ľubici Roškovej. Nech sa páči, máte slovo.
Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 10. schôdzi.
V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Cieľom návrhu zákona je predĺženie zákonnej dovolenky o jeden týždeň manželovi v čase narodenia dieťaťa a zlepšiť životné podmienky rodín s deťmi.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 174 z 11. januára 2007 prideliť návrh zákona (tlač 184) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne ďalej navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 15. marca 2007 a gestorský výbor v lehote do 16. marca 2007.
Ďakujem a prosím, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Poslanci Halecký, Fronc, Gibalová, Sárközy, Madej. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Slovo má pán poslanec Halecký Jozef.
J. Halecký, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, vážený pán poslanec, myslím si, že ako príspevok do sociálneho rozvoja a sociálnej starostlivosti o rodinu návrh zákona pána poslanca Brocku je pozoruhodný, zaujímavý, pretože nám poskytuje možnosť, aby starostlivosť o rodinu a starostlivosť o dieťa, hlavne o dieťa a matku bola na vyššej úrovni. Je však potrebné, aby sme si objasnili aj niektoré ďalšie aspekty, ktoré súvisia s týmto zákonom, a niektoré ďalšie okolnosti, ktoré by mali byť nápomocné pri rozhodovaní, ako postupovať ďalej.
Je vhodné, aby sme povedali, že súčasná ekonomická situácia, ale aj sociálna a politická situácia je zložitá, čo sa týka navyšovania finančných prostriedkov aj v tomto sektore, aj keď si myslím, že tá starostlivosť o ženu, dieťa, rodinu by mala mať prioritu.
Pri tejto otcovskej dovolenke je pozoruhodné to, že je to fenomén, ktorý nie je ojedinelý. Po prvé, je v súlade s európskymi smernicami, ktoré určujú stratégiu rodičovskej a materskej starostlivosti, to je pravda, a sú už aj určité skúsenosti v celoeurópskom alebo dokonca v širšom kontexte, ktoré by som si dovolil tuná povedať. Takže z európskych krajín, myslím si, najväčšie a najdlhšie skúsenosti v tomto smere majú vo Švédsku, kde tento fenomén a tá otcovská dovolenka, je vhodné a potrebné povedať, sa ujala. Avšak môžem uviesť aj jeden príklad trochu vzdialenejší. A to je z Japonska. V určitom regióne zaviedli takisto otcovskú dovolenku a skúsenosť bola taká, že prakticky v zákonnej lehote a platenú otcovskú dovolenku si nikto nevyčerpal. Takže je to niečo, čo bolo hovorené, že nebude preplácaná, je to niečo, čo možnože má aj svoje ďalšie aspekty.
Chcel by som však povedať, že pri rozhodovaní o tejto otázke je potrebné si uvedomiť, že máme tzv. rodičovskú dovolenku, teda dovolenku, ktorá by mala nastupovať po materskej dovolenke matky, ktorá by mohla byť do troch, resp. pri nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa až do 6 rokov. Takže aj tu je priestor, aby aj otec sa mohol zúčastniť starostlivosti o dieťa. Ako by to vyzeralo, pokiaľ by tá dovolenka nadväzovala hneď po narodení dieťaťa prvý týždeň u slovenských mužov? Nie som si istý, aký by to malo priebeh.
Chcem pripomenúť ešte dva aspekty rozhodovania o tomto zákone, a to najskôr túto skutočnosť, že chcel by som sa opýtať pána predkladateľa, či bude to ako štátna sociálna dávka alebo či to bude preplatenie z niektorého druhu poistenia, teda cez Sociálnu poisťovňu. Nie je to zanedbateľné. Ako už bolo povedané, ročne na Slovensku sa narodí asi 50 000 detí, 170 mil. nie je veľa ani málo. Ja, čo mám skúsenosti, viem, že súkromný sektor nemá až tak pozitívny vzťah k takémuto riešeniu, ale, skôr by som povedal, rezervovaný až negatívny.
Ešte jeden aspekt chcem pripomenúť. A to je ten, že pokiaľ terajšia koalícia navrhovala také solitárne riešenie starostlivosti o rodinu, matku a dieťa, a to je príspevok pri narodení prvého dieťaťa, a môžem spomenúť aj vianočný príspevok, boli sme ako koaliční poslanci, ale aj ako exekutíva dosť kritizovaní, že je to nesystémové, ojedinelé riešenie. Myslím si, že aj toto riešenie tiež presne možno zaradiť do tejto kategórie. Nechcem to popierať, že je to požadované alebo vhodné, ale stojí za úvahu, či takéto ojedinelé riešenia by nemali byť zakomponované v Zákonníku práce, v jeho novelizácii, ktorá by mala nasledovať v krátkej dobe. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Teraz má slovo pán navrhovateľ. Nech sa páči. (Hlasy z pléna.)
Prepáčte, pán poslanec, vybavíme faktickú a potom hneď vy pôjdete. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Chcem nadviazať na tú časť pána poslanca Haleckého, kde hovoril o nedoriešení finančného krytia. Pán poslanec, vy viete, že každý legislatívny návrh musí mať doriešené finančné krytie. Ja tu mám aj stanovisko ministerstva financií, kde uvádzajú, že ste uviedli, že pôjde o minimálny dopad na štátny rozpočet a verejné financie, ale nevyčíslili ste ani ten minimálny. Čiže túto otázku finančného krytia treba doriešiť už z hľadiska legislatívnych pravidiel, pretože parlament môže schváliť jedine taký legislatívny návrh, ktorý má vyriešenú aj túto otázku. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Teraz má slovo navrhovateľ. Nech sa páči.
J. Brocka, poslanec: Využijem príležitosť, že môžem hovoriť po pani poslankyni Tóthovej. A by som odpovedal aj na jej poznámku, aj keď to bola reakcia na predrečníka, pána predsedu výboru pána poslanca Haleckého. Ďakujem pekne, pán predseda, že návrh považujete za pozoruhodný a zaujímavý, len polemizovali ste nie s mojím návrhom, lebo, áno, rodičovská dovolenka, to znamená, že muž otec zostane do troch alebo do šiestich rokov pri dieťati, dnes existuje. A keď o to požiada ktokoľvek z vás, páni, tak zamestnávateľ podľa Zákonníka práce je povinný vám toto umožniť. Tak ako je žena na materskej dovolenke, tak môže ju nahradiť pri starostlivosti o dieťa do troch rokov aj muž. To dnes náš zákon pripúšťa. Ale ja sa nepúšťam do takýchto náročných vecí, napr. aby muž sa staral o dieťa miesto rodičky, miesto matky hneď od prvého dňa narodenia. Ja navrhujem jednoduché zlepšenie situácie rodiny, v ktorej sa dieťa narodí, že navrhujem predĺžiť zákonnú dovolenku o jeden týždeň. To znamená, kto ju má 4 týždne, tak v tom roku, v ktorom sa mu narodí dieťa, ju bude mať 5 týždňov, kto má 5 týždňov dovolenky, lebo už 15 rokov odpracoval, tak bude mať 6 týždňov dovolenky, napr. učitelia majú minimálne 8 týždňov dovolenky. Čiže ja navrhujem o jeden týždeň predĺžiť zákonnú dovolenku. A preto zdôrazňujem zákonnú, lebo v tom je aj odpoveď, kto to platí. Zákonnú dovolenku platí zamestnávateľ. To znamená platí ju ten, kto zamestnáva. A keďže dnes u nás najviac, a teda v prevažnej miere sú ľudia zamestnaní v súkromnom sektore, tak platiť to bude súkromný zamestnávateľský sektor.
No a aký je dopad na štátny rozpočet, no dopad z čerpania zákonnej dovolenky neviem, kto si trúfa teraz presne odhadnúť, či na ministerstve financií, no proste je to odhad. Ja som ho uviedol aj v dôvodovej správe. Aj som to vo svojom úvodnom slove povedal, že nepredpokladám, že všetci využijú túto možnosť. Niekto, kto má zodpovedné zamestnanie a nemôže si dovoliť v práci týždeň chýbať napr. vtedy, tak si to zariadi inak. Možno má rodičov, ktorí povarujú zatiaľ staršie deti alebo pomôžu manželke, keď príde z nemocnice.
Ale sú najmä mladé rodiny, pre ktoré je to veľmi dôležité. A ja dostávam veľa listov, predpokladám, že aj vy ste ich dostali, od matiek, ktoré toto vedia posúdiť, že keď príde žena po týždni z pôrodnice a keď teda ju nečakajú starosti nielen samu o seba, ale aj o deti, ktoré už sú doma, ak by manžel mohol byť pri deťoch v tom čase, keď to žena najviac potrebuje, tak je to veľká pomoc. Čiže je to veľmi pozitívne vnímané. A ja som zaregistroval, že keď som o tom prvýkrát hovoril, urobili anketu televízia a rozhlas na uliciach takisto a ľudia tomu rozumeli. Neplietli si to s rodičovskou dovolenkou. Ja jednoducho len navrhujem o týždeň dlhšiu dovolenku.
A to stanovisko jedného zväzu zamestnávateľského, s ktorým som sa stretol, považujem trochu za, by som povedal, alibistické alebo povrchné, pretože dnes naozaj mnohí ľudia, ktorí sú zamestnaní a keď sa ocitnú v takejto situácii a nevedia si poradiť, tak sa ocitnú na maródke, "urobia sa" chorí. A tak riešia situáciu, že budú doma ten týždeň alebo toľko, koľko potrebujú, aj tých niekoľko dní. No a vtedy to kto rieši? Vtedy to riešime všetci cez sociálny systém, cez nemocenské poistenie. A to je korektné? Nemocenský systém by mal riešiť situáciu, keď je človek naozaj chorý, keď ošetruje člena rodiny, chorého, ale nie vtedy, keď potrebuje uniknúť, lebo má zložitú situáciu vo svojom blízkom okolí, svojich príbuzných, ktorí by mu v tej chvíli pomohli alebo nejako mohli v tej rodine byť po ruke.
Čiže môj návrh nie je rozširovaním alebo zavádzaním nových modelov správania, je elementárna dovolenka predĺžená o týždeň. Tí, ktorí majú 4 týždne, tak raz za rok alebo v roku, keď sa im narodí dieťa, by mali o týždeň dlhšiu dovolenku. To je obsah tohto návrhu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ.
Teraz má slovo pán poslanec Fronc.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nejde o nejaký veľký svetoborný návrh, ide relatívne o maličkosť v tejto oblasti. Ale ľudský život sa skladá z množstva maličkostí a sám osebe nie je maličkosťou. Myslím si, že toto prorodinné opatrenie naozaj má svoj význam.
A rád by som povedal aj k tomu, čo sa dialo doteraz. V kuloároch som počul, že tento návrh je smiešny. A to argumentovanie bolo tým, nakoniec istým spôsobom na to reagoval aj môj predrečník, pán poslanec Halecký, že ako to využijú otcovia, budú mať týždeň navyše na oslavovanie. No ak by sme zvolili takýto pohľad na vec, tak každý z nás by asi sa bránil mnohým iným sociálnym dávkam, pretože každý z nás zrejme pozná ľudí, ktorí čakajú na sociálne dávky a v okamihu, keď im prídu, tak prvá cesta vedie do najbližšej krčmy. Myslím si, že zneužívanie sociálnych dávok a sociálneho dobrodenia je jedna vec. Ale ja by som rád povedal, že ten návrh nie je smiešny, že je skôr zosmiešňovaný. A to nie je dobrá cesta na diskusiu o veciach, o ktorých sa diskutovať má v tejto snemovni. Takže ja si myslím, že by sme mali tento návrh nášho kolegu podporiť.
A poviem ešte jeden pohľad. Slovenská tradičná rodina funguje tak, že rodinu zabezpečuje muž skôr externe a žena interne. Často sa stretávam s tým a počúvam aj z rôznych NG-oviek a organizácií žien, že je to rozdelenie funkcie rodiny nespravodlivé a nie dobré, keď manželka sa stará hlavne o domácnosť a muž tej domácnosti málo prispieva. A myslím si, že je to aj pravda, že to takto do značnej miery ešte dlhodobo tradične funguje. Ale toto opatrenie práve môže urobiť malý posun v tom, že ten muž bude viac vtiahnutý do starostlivosti o rodinu.
Čiže to som chcel povedať vo svojom krátkom vystúpení.
A posledné. Chcem dať návrh, aby tento návrh zákona bol prerokovaný aj vo výbore pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Teraz má slovo pani poslankyňa Monika Gibalová. Prepáčte, pán poslanec, niečo vám vypadlo, pravdepodobne to je telefón. Prepáčte, pani poslankyňa. Nech sa páči.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, v čase, keď sa veľmi výrazne mení štruktúra rodiny, keď prakticky zaniká model viacgeneračnej rodiny, kde princíp solidarity a subsidiarity v rodine mal presný a jasný rytmus, predkladaná novela zákona je síce na prvý pohľad nepatrnou zmenou, ale v tom čase významnej udalosti v rodine, keď sa narodí dieťa, je vítanou a, myslím si, celkom štandardnou a nutnou úpravou. K výchove detí prispieva činná prítomnosť otca, ktorý musí mať možnosť postarať sa o rodinu aj v náročnom čase príchodu nového člena do rodiny. Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, podporuje rodinu ako takú, podporuje rodinnú solidaritu a hodnoty prirodzeného poriadku v rodine, dáva priestor pre uplatnenie si ľudských a občianskych práv. Pre prijímateľov otcovskej dovolenky je možnosť, ktorú môžu využiť všetci rodičia otcovia v zmysle Zákonníka práce ako stály nástroj pomoci v rodine.
Táto novela má jasné legislatívne mantinely s vylúčením akejkoľvek špekulácie a zneužívania zo strany prijímateľov tejto dovolenky. Keďže však rodinná politika a jej rozvoj v intenciách spravodlivých riešení je veľmi vážnym portfóliom štátu, možno by bolo dobré počítať s objektívnejším modelom financovania otcovskej dovolenky s akcentom preniesť ťažisko financovania na štát, ktorý by mal mať najväčší záujem na dobrom demografickom vývoji a pomoci rodine, a preto sme otvorení počúvať všetky výhrady a návrhy na vylepšenie tejto novely. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
S reakciou na vystúpenie pani poslankyne sa s faktickými poznámkami prihlásili pán poslanec Halecký, pán poslanec Bačík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A dávam slovo pánovi poslancovi Haleckému.
J. Halecký, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, ja by som sa hneď chytil slov pani poslankyne Gibalovej, ktoré povedala na konci, kto by to mal financovať, lebo v tomto sme nemali jasno, vieme, o tých 170 mil., ktoré v prevažnej miere by financoval súkromný sektor, či je správne, aby o rodinnú politiku, o dieťa sa staral práve súkromný sektor, či skutočne by to nemal byť štát v nejakej štátnej dávke. Toto je otázka, ktorá, myslím, je dosť dôležitá.
Chcel by som uviesť ešte jednu skutočnosť, že ženy na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke najviac trápi to, že sa nemôžu včas zapojiť do pracovného procesu, hlavne tam, kde ich kariérny postup je veľmi dôležitý a veľmi žiadaný, aby sa v tom pokračovalo.
No a nakoniec myslím si, že pán predkladateľ nám povie, aké sú iné skúsenosti v iných štátoch s otcovskou dovolenkou, lebo nie je to prvá dovolenka, ktorá sa zavádza v Európe alebo vo svete. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ako ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Bačík.
B. Bačík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani kolegyňa, samozrejme, predkladaný návrh novely tohto zákona má jednu dobrú myšlienku, a určite s ňou súhlasia aj moji kolegovia, že vytvárať priaznivé prostredie pre rodiny s deťmi je tá najlepšia sociálna politika štátu. Ja sa však chcem spýtať vás aj predkladateľa návrhu zákona, ako chcete riešiť nemanželské páry s deťmi, či nie sú diskriminované, pretože váš návrh novely rieši len rodiny s deťmi, kde sú manželia. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Pani poslankyňa Gibalová, chcete reagovať na vystúpenia vo faktických? Nie.
Takže ďalej sa hlási... (Reakcia v sále.)
S procedurálnym, pán poslanec Brocka, sa hlásite? Pardon, prepáčte, nevidela som. Pán poslanec Brocka, máte slovo.
J. Brocka, poslanec: Niektorí sa ponáhľate. Ak by vám nevadilo, ja by som zareagoval na záver potom na otázky, ktoré boli položené. Ja zase som chcel reagovať na to hneď, pretože mohol by som na niečo zabudnúť, ale pripomeňte mi to, ak by som na vašu otázku neodpovedal.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Ako ďalšia do rozpravy bola prihlásená pani poslankyňa Sárközy.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi úplne v krátkosti sa vyjadriť k novele Zákonníka práce, ktorú predkladá pán poslanec Brocka. Ja osobne podporím tento návrh novely zákona, pretože si myslím, že všetky pozitívne veci, ktoré by mali prispieť k zlepšeniu stavu rodiny na Slovensku, treba podporiť, ale ja musím povedať, že sú v tejto kratučkej novele viaceré také veci, ktoré nie sú doriešené. Odznelo to už aj v predchádzajúcich vystúpeniach. Myslím si, že súkromný sektor nejasá z tejto novely, pretože zvýšené náklady bude znášať zamestnávateľ. A keď sa nám nepodarilo znížiť odvody práve pre túto skupinu, tak si myslím, že toto je ďalšia záťaž. Ale ja som sa neozvala kvôli tomuto, ale ja som sa ozvala kvôli § 108 bodu 3, keď hovorí o tom, a to je základ tejto novely, že túto otcovskú dovolenku treba vyčerpať v prvom mesiaci. Môj problém je ten, že keď sa tento zákon dostane do druhého čítania, budem predkladať pozmeňujúci návrh. A podľa mňa treba vyriešiť práve ten prvý mesiac. A moja otázka na vás, pán predkladateľ, znie asi tak, čo bude s tými rodinami, kde z nejakých dôvodov to dieťa zostane v nemocnici, povedzme, 5 týždňov, pretože je predčasne narodené alebo má nejaké zdravotné problémy, ktoré nedovoľujú, aby sa matka s dieťaťom alebo teda dieťa vrátili do rodinného prostredia v tom prvom mesiaci. Ony nebudú mať nárok na túto dovolenku? Takže to je technická záležitosť. A keď sa tento zákon dostane do druhého čítania, toto treba vyriešiť. A keď to nevyriešite vy, tak budem predkladať pozmeňujúci návrh. Ďakujem pekne.