návrh na vyslanie chirurgického tímu ozbrojených síl Slovenskej republiky do misie OSN UNIFIL na území Libanonu na dve rotačné obdobia po dobu dva a pol mesiaca na plnenie úloh v prospech personálu UNIFIL, miestneho obyvateľstva alebo ktorejkoľvek inej, aj nepriateľskej osoby (podľa Ženevských konvencií).
Tento návrh vlády ste dostali ako tlač 194.
Návrh uvedie minister obrany Slovenskej republiky František Kašický. Zároveň ho prosím, aby sa ujal slova.
F. Kašický, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pôvodnými úlohami misie UNIFIL v Libanone sú stiahnutie Izraelských ozbrojených síl z južného Libanonu, poskytnutie pomoci pri znovunastolení mieru a bezpečnosti a poskytnutie pomoci libanonskej vláde pri získavaní autority na území Libanonu. Po konflikte medzi Izraelom a hnutím Hizballáh na území Libanonu v júli 2006 Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov 11. augusta 2006 prijala rezolúciu č. 1701, ktorá výrazne rozšírila veľkosť misie UNIFIL, ako aj jej mandát a vyzvala členské štáty OSN na posilnenie prítomnosti v Libanone.
Medzinárodné spoločenstvo vrátane Slovenskej republiky deklarovalo pripravenosť pomôcť libanonskej vláde pri implementácii rezolúcie č. 1701 a prisľúbilo prijatie konkrétnych opatrení na posilnenie nového mandátu UNIFIL. Z pozície voleného člena Bezpečnostnej rady OSN sa Slovenská republika zaviazala aktívne prispievať k riešeniu svetových a regionálnych problémov hrozieb a výziev, bezpečnosti spojených najmä s terorizmom a šírením zbraní hromadného ničenia. V tomto kontexte je v programovom vyhlásení vlády deklarovaná aj snaha posilniť účasť Slovenskej republiky v misiách Organizácie Spojených národov. Vláda Slovenskej republiky navrhuje vyslanie 6-členného chirurgického tímu, ktorý pozostáva z 2 chirurgov, 1 anestéziológa, 3 zdravotných sestier, do misie UNIFIL bez logistickej podpory, ktorej riešenie je podmienené uzavretím osobitného zmluvného dokumentu. Chirurgický tím bude pôsobiť pod belgickým vedením v poľnej nemocnici na úrovni nemocnice ROLE 2. Bude plniť úlohy v priestore definovanom mandátom misie UNIFIL, v prospech personálu UNIFIL, miestneho obyvateľstva alebo ktorejkoľvek inej aj nepriateľskej osoby. Tím je určený na vykonávanie odbornej chirurgickej a traumatologickej starostlivosti v prípade zranení, úrazov a chorôb. Príslušníci chirurgického tímu budú plniť úlohy v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, v súlade s medzinárodnými zmluvami, ustanoveniami predpisov ozbrojených síl Slovenskej republiky a zásadami vojenského humanitárneho medzinárodného práva, pričom budú dodržiavať pravidlá nasadenia a stále operačné postupy misie OSN UNIFIL.
Vyslanie chirurgického tímu ozbrojených síl Slovenskej republiky sa uskutoční v prípade vyslovenia súhlasu od 1. marca 2007 do 31. júla 2007 v dvoch rotačných obdobiach v trvaní 2,5 mesiaca.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu tohto návrhu a vyslovenie súhlasu s navrhovaným vyslaním. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz prosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Juraja Lišku, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Liška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 186 z 18. januára 2007 pridelil tento návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený materiál a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s vyslaním chirurgického tímu ozbrojených síl Slovenskej republiky do misie OSN UNIFIL, tak ako je uvedené v návrhu uznesenia.
Dovoľte mi, aby som prečítal uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. februára 2007: "Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním chirurgického tímu ozbrojených síl Slovenskej republiky do misie OSN UNIFIL na území Libanonu na dve rotačné obdobia po dobu dva a pol mesiaca na plnenie úloh v prospech personálu UNIFIL, miestneho obyvateľstva alebo ktorejkoľvek inej, aj nepriateľskej osoby (podľa Ženevských konvencií)." Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči zaujať miesto.
Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa prihlásil písomne pán poslanec Martin Fronc. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
M. Fronc, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som krátko vystúpil k návrhu vlády vyslať do Libanonu chirurgický tím ozbrojených síl Slovenskej republiky v počte 6 príslušníkov v rámci misie OSN a na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN.
Otázka vysielania príslušníkov ozbrojených síl je mimoriadne vážna vždy a v KDH sa touto otázkou vždy veľmi vážne zaoberáme. Takpovediac v predstihu sme čosi podobné predpokladali. A preto sme si objasňovali situáciu. Navštívili sme Generálny štáb Armády Slovenskej republiky, kde sme si zistili technické možnosti vysielania príslušníkov Armády Slovenskej republiky. Takisto sme navštívili ministerstvo zahraničia, aby sme poznali koncepciu vysielania príslušníkov Armády Slovenskej republiky v rámci rôznych misií.
Uvedomujeme si pritom aj jednu veľmi dôležitú vec, že Slovenská republika musí prevziať svoj diel zodpovednosti pri zaistení mieru a bezpečnosti vo svete. Ale pri vysielaní na územia, hlavne potenciálneho konfliktu alebo prebiehajúceho konfliktu, vždy treba podľa nás zvážiť niekoľko významných skutočností. Jednak je to dôvod, poslanie vyslaných ozbrojených síl Slovenskej republiky, miera ich bezpečnosti v konfliktnom priestore, materiálne a technické možnosti Slovenska a, samozrejme, aj politický dopad takéhoto vyslania.
Konkrétne pre vyslanie do Libanonu by som rád povedal, že ide o oblasť, ktorá je významná pre zabezpečenie mieru pre Európske spoločenstvo, a teda aj pre Slovensko vzhľadom aj na pomerne relatívnu geografickú blízkosť tohto priestoru. Takisto v súčasnosti nemožno hovoriť o tom, že tento priestor je vysoko rizikový, i keď domnievame sa, že práve v prípade Libanonu tá vec je ťažko predvídateľná a situácia sa môže veľmi rýchlo zmeniť. Na druhej strane, samozrejme, materiálne možnosti Slovenska v tomto smere nie sú problémom aj vzhľadom na to, že je to misia OSN, kde, čo sa týka financovania, je tam aj čiastočné hradenie z prostriedkov OSN.
Ale čo pokladám ja za dôležité, jednak je to, že naozaj ide o misiu OSN, ktorá má vysokú prestíž. A myslím si, že z tohto pohľadu je to dôležité, že Slovensko posiela svojich príslušníkov na takúto misiu.
Vzhľadom na to, čo som povedal, sa domnievame, že túto misiu treba vyslať a treba podporiť návrh predložený vládou. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa pýtam, či sa do rozpravy chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Milan Urbáni. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a zároveň dávam slovo pánovi poslancovi Urbánimu.
M. Urbáni, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, vážený pán exminister, nedá mi, aby som sa nevyjadril k tejto téme, pretože aj naša strana má európske a transatlantické ašpirácie a podporujeme, aby sa všetky medzinárodné zmluvy a dohody dodržiavali.
Ja opakovane som v tomto parlamente vyzýval k tomu, že Slovensko sa musí zviditeľniť, musí dodržiavať zmluvy, sme v NATO, ale, ako bolo povedané aj predo mnou, som za to, aby všetky aktivity, ktoré sa chystajú a ktoré budú, boli dobre pripravené po každej stránke, po organizačnej, ekonomickej, samozrejme, aj po bezpečnostnej. Bezpečnostné riziko je pri každej aktivite, keď ide o ozbrojené zložky, či to je doma alebo v zahraničí, ale treba to riziko minimalizovať. Preto si myslím, že vyslanie vojsk, hlavne s tak humanitárnym cieľom, ako je zdravotnícky tím, treba podporiť a budeme ho stále podporovať, ale zároveň by som aj tohto pána ministra vyzval, ako som vyzval v minulosti vládu aj ministra, aby sme pri dojednávaní a vyjednávaní takýchto misií povedali aj B, aké budú vzťahy po dokončení misie, aké budú vzťahy do budúcnosti, ako aj v budúcnosti, keď bude rekonštrukcia štátov, ktorým pomáhame, sa slovenská strana tam bude zúčastňovať, ako sa slovenská strana bude zúčastňovať na niektorých technických a priemyselných aktivitách s výzbrojou v NATO. Skrátka, toto sú všetko otázky, ktoré treba komplexne pripraviť. A myslím si, že tu ešte ostáva malý priestor, aby ministerstvo aj vláda pripravila taký dlhodobejší projekt, ako sa bude situácia vyvíjať v tejto oblasti. Ale môžem povedať, že tento návrh, samozrejme, podporíme, ako podporíme všetky rozumné návrhy, ktoré budú viesť k tomu, že Slovensko môže pomôcť druhému štátu v tom, aby tam bola stabilita, aby sa zlepšila situácia v danom regióne. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Tým sme vyčerpali vystúpenia všetkých prihlásených poslancov k tejto téme.
Uzatváram rozpravu a vyhlasujem ju za skončenú.
Pýtam sa... Ale pravdepodobne pán navrhovateľ požiadal o slovo. Nech sa páči.
F. Kašický, minister obrany SR: Ďakujem veľmi pekne pánom poslancom za tieto podporné vystúpenia. Ja len niekoľko poznámok týkajúcich sa celkového zabezpečenia tejto misie. Venujeme jej náležitú pozornosť. Návrh uznesenia obsahuje konkrétne informácie, na čo dostáva táto jednotka mandát. Uskutočnila sa rekognoskácia priamo v mieste pôsobenia. Jej výsledky vrátane fotografií mám k dispozícii. Takže vieme presne, kde a za akých podmienok táto jednotka bude pôsobiť. Zúčastnila sa jej priamo časť príslušníkov, ktorí budú vyslaní. Následne treba povedať, že absolvovali kompletné školenie v Belgicku s Ozbrojenými silami Belgicka, nakoľko ich vysielame bez logistickej podpory, tak aby boli všetky veci týkajúce sa vyslania zabezpečené. No a mysleli sme ešte aj na jeden ďalší dôležitý moment a ten v materiáli je zvýraznený, že príslušníci našich ozbrojených síl budú plniť úlohy výhradne v rámci zdravotníckeho zariadenia, to znamená v rámci priestoru tejto nemocnice, ktorá je kompletne zabezpečená. A toto bude obsahovať aj memorandum o porozumení, ktoré by som mal v prípade, že to Národná rada schváli, v čo pevne aj verím, podpísať v priebehu štvrtka alebo piatka na neformálnom stretnutí ministrov členských krajín NATO v Seville s ministrom obrany Belgického kráľovstva. Takže všetky tieto veci budú doriešené vrátane takýchto detailov týkajúcich sa aj bezpečnosti. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pýtam sa spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Ďakujem veľmi pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 167, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 168.
Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Štefana Harabina, aby vládny návrh zákona uviedol.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je predložený na rokovanie Národnej rady s cieľom predovšetkým zosúladiť legislatívne prostredie Slovenskej republiky s rozhodnutím Rady z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust za účelom posilniť boj proti závažnej trestnej činnosti.
Podstatou návrhu je zmena spôsobu vymenovania a odvolania národného zástupcu Slovenskej republiky a asistentov národného člena.
Prijatie uvedenej zmeny je nevyhnutné najmä z dôvodu zabezpečenia plnenia úloh súvisiacich s účasťou Slovenskej republiky v Eurojuste prokurátorom a zjednodušenia procesu odvolania asistenta národného člena. Po dvoch rokoch od účinnosti zákona č. 530/2004 Z. z. a po rekodifikácii trestných kódexov sa ukazuje, že ak by bol sudca národným zástupcom Slovenskej republiky v Eurojuste, nemôže plniť všetky úlohy tak, ako to predpokladá čl. 6 a čl. 7 rozhodnutia Rady z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom. Z tohto dôvodu je vhodné určiť, že národným členom, resp. asistentom národného člena môže byť len prokurátor, a primerane k tomu zmeniť aj spôsob jeho menovania a odvolania. Novela zákona zároveň zjednodušuje proces odvolávania asistenta národného člena a zástupcu spoločného dozorného orgánu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, ktorého ambíciou je nielen zosúladenie právnej úpravy Slovenskej republiky s právnym nástrojom EÚ, ale najmä zefektívnenie plnenia úloh Slovenskou republikou v rámci Eurojustu. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda a pán minister spravodlivosti, za uvedenie vládneho návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, to znamená ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Janke Laššákovej. Nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spravodajskú informáciu v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte ako tlač 167. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo 16. januára 2007 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa vyjadrenia navrhovateľa predmetná právna úprava nebude mať finančný, ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. januára tohto roku č. 168 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 15. marca 2007 a gestorský výbor do 16. marca 2007.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k predloženému návrhu zákona.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne za poslanecké kluby prihlásili za poslanecký klub SMK József Berényi a za poslanecký klub KDH Daniel Lipšic.
Teraz má slovo pán poslanec József Berényi.
J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, dámy a páni, pravdepodobne naruším doterajší pokojný priebeh dnešného rokovania, nakoľko za klub poslancov Strany maďarskej koalície tento návrh zákona nemôžeme podporiť, lebo ho považujeme za neaktuálny a zbytočný. Jednak nerieši problém Slovenska, nerieši problém občanov Slovenska, skôr prináša problémy pre Slovenskú republiku. A podľa nášho názoru nerešpektuje legislatívny stav v EÚ, pravdepodobne je protiústavný tento návrh, je účelový a neodborný.
Prečo nerešpektuje legislatívny stav EÚ? Preto, lebo tento návrh v § 2 uvádza, že národným členom v Eurojuste musí byť výlučne prokurátor oproti súčasnému stavu, keď na základe platného zákona tento post môže obsadiť aj sudca pôsobiaci na úseku trestného práva. Avšak rozhodnutie Rady EÚ z 28. februára 2002 konštatuje, že národným členom Eurojustu môže byť sudca, nielen prokurátor, ale aj sudca alebo policajný dôstojník. Takže právny stav Európskej únie predkladanú novelu nevyžaduje. Poznamenávam, že momentálne bývalými sudcami v rámci Eurojustu sú aj členovia z Rakúska, Dánska, Španielska, Fínska a Slovenska.
Návrh je retroaktívny a účelový podľa nášho názoru. Totiž vynucuje, a to je podstata veci, skoršie ukončenie funkčného obdobia súčasného člena Eurojustu zo Slovenska. Nakoľko predkladaná novela predvída prokurátorskú funkciu ako jedinú možnú kvalifikáciu ohľadom členstva v Eurojuste pre súčasného slovenského člena, ktorý je vzhľadom na okolnosti sudcom, skončí funkčné obdobie taktiež 1. mája 2007 nadobudnutím účinnosti tohto zákona namiesto pôvodného termínu, 1. mája 2008, tzv. nepravá retroaktivita, o ktorej v tomto prípade môžeme hovoriť, je pravdepodobne protiústavná.
Išiel by som ďalej. Tento návrh ponižuje princíp odbornosti, pán minister, pri výbere člena v Eurojuste zo Slovenska, nakoľko nepožaduje od kandidátov desaťročnú prax na úseku trestného práva, tak ako to určuje doterajší platný zákon. V dôvodovej správe sa uvádza, že táto zmena je potrebná "v dôsledku kvalifikačnej nadbytočnosti". Len poznamenávam, že v rámci nedávno uskutočnených výberových konaní vedúcich pracovníkov Trnavského samosprávneho kraja desaťročná prax bola prirodzenou podmienkou pri výbere kandidátov na riadiace funkcie. Je to pre mňa zarážajúce, že kým v regionálnej verejnej správe sa požaduje desaťročná prax, ministerstvo spravodlivosti takúto požiadavku do európskej inštitúcie považuje za kvalifikačný nadbytok.
Predkladaná novela navrhuje ďalej vypustenie § 2 ods. 5 súčasného zákona, ktorý znie: "Ak si národný člen neplní svoje povinnosti, môže byť odvolaný z funkcie po predchádzajúcom písomnom vyjadrení prezidenta Kolégia Eurojustu." A navrhuje tento návrh odvolať národného člena Eurojustu i bez dôvodov a bez vyjadrenia predsedu Kolégia Eurojustu. Tým predkladaný návrh neakceptovateľným spôsobom otvára možnosti neprijateľného spolitizovania procesu odvolávania a vymenúvania tohto člena. A preto je pre nás namieste otázka, prečo je tento návrh prerokovaný v Národnej rade Slovenskej republiky. Sudcovia na Slovensku veľmi dobre poznajú spory pána ministra Harabina a pána Petra Paludu, slovenského člena Eurojustu, ešte z obdobia predsedovania pána Harabina na Najvyššom súde. Lenže spory z minulosti viackrát osobného charakteru nie sú dôvodom na odvolanie Petra Paludu z funkcie a vôbec už nie prostredníctvom účelovej zmeny zákona. Ak však existujú v súčasnosti dôvody pracovného alebo morálneho charakteru, pán minister, máte možnosť odvolať člena Eurojustu aj teraz.
Táto novela nielen nepriamo odvoláva súčasného člena Eurojustu, ale ide ďalej. Zrušuje desaťročnú prax, ako som už hovoril, pri výbere kandidátov na tento post. Preto sa pýtam, pre koho je tento návrh zákona pripravený, koho chcete, pán minister, delegovať do tohto významného európskeho inštitútu, kto nespĺňa desaťročnú prax. Len poznamenávam, že kým obsadenie napr. riaditeľa Pozemkového úradu v Kežmarku je istou vizitkou dotyčného ministra, resp. vlády v očiach občanov, spôsob odvolania a vymenovania, resp. samotná osoba slovenského zástupcu v Eurojuste, ktorý je zároveň aj vedúcim diplomatickej misie, je vizitkou Slovenskej republiky v Európskej únii, a preto je tento návrh nebezpečný. Hnutie za demokratické Slovensko, vážené kolegyne, kolegovia, sa menilo za posledných osem rokov k lepšiemu podľa môjho názoru, zdá sa mi, že, pán minister, ste sa nepoučili z chýb vládnutia v rokoch 1994 až 1998, nakoľko tento návrh je arogantný, je zbytočným prejavom arogancie moci. Preto verím, že poslanci tento návrh nepodporia do druhého čítania. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Teraz má slovo za poslanecký klub KDH pán poslanec Lipšic.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, vystúpim pomerne stručne k návrhu zákona, zrejme do druhého čítania prejde, niečo z ministerstva predsa len prejsť musí. Nie? Za sedem mesiacov, áno, je to prvý návrh zákona po siedmich mesiacoch, s ktorým prišlo ministerstvo spravodlivosti, teda pripravený návrh zákona súčasným vedením ministerstva spravodlivosti. A už sa pýtal pán kolega Berényi, aký je jeho cieľ.
Podľa komunitárneho práva národným členom môže byť sudca, prokurátor alebo v niektorých prípadoch aj policajt. Ale je pravda, že národný člen vykonáva najmä prokurátorské funkcie, a preto by som nemal problém s tým, keby návrh novely zákona riešil len túto otázku. To znamená, že by národným členom mohol byť do budúcnosti len prokurátor. Koniec koncov aj dnešný člen, národný člen JUDr. Paluda, bol navrhnutý Generálnou prokuratúrou ako odborník, ktorý väčšinu svojej profesijnej kariéry pôsobil na prokuratúre. Ale niekoľko členských štátov má aj sudcov. Spomeniem príklad Rakúska alebo Španielska, kde dokonca ide o sudcu Najvyššieho súdu. Tento návrh ale rieši ešte aj dve ďalšie veci, a to zjednodušuje odvolanie národného člena a jeho asistenta a zakotvuje miernejšie odborné podmienky na vymenovanie. Ako povedal pán kolega Berényi už, národný člen nebude musieť mať desaťročnú prax, čo je zdôvodnené veľmi milo, trošku úsmevne v dôvodovej správe, v dôsledku "kvalifikačnej nadbytočnosti".
Takže aký je cieľ? Podľa platnej právnej úpravy je možné odvolať národného člena, len ak si neplní povinnosti a je potrebné vyjadrenie predsedu Kolégia Eurojustu. Dnes to je britský prokurátor, nie je priateľom ani vaším, ani mojím, je to erudovaná právnická osobnosť. Prečo chceme vypustiť možnosť vyjadriť sa predsedovi kolégia, či národný člen dobre plní svoje úlohy alebo nie? Prečo chceme, aby minister mohol bez dôvodu odvolať národného člena? A teraz odcitujem JUDr. Szabóa, riaditeľa medzinárodného odboru našej Generálnej prokuratúry, ktorý povedal 4. novembra k tejto novele: "Pokiaľ by to prešlo, tak by to asi znamenalo toľko, že by sa politická vôľa dokázala preniesť do činnosti apolitických orgánov." To je vyjadrenie šéfa medzinárodného odboru Generálnej prokuratúry.
Nebudem teraz hovoriť o tom, ako v súčasnosti politizuje ministerstvo aj justíciu, síce dnes nevedie schôdzu pani kolegyňa Belousovová, ale nebudem to riskovať radšej, aby som nebol od témy. Ale kto má byť kandidátom na post v Eurojuste? Je naozaj len náhoda, že sa vypúšťa potreba desaťročnej praxe pre prokurátora? Nesúvisí to znovu so snahou vymenovať nejakého známeho na zaujímavý post v zahraničí? To, si myslím, by bola tragédia aj pre justíciu a pre jej renomé v zahraničí.
Záverom. Nevidím žiaden racionálny dôvod zľahčovať podmienky odvolania našich predstaviteľov v Eurojuste ani zmierňovať odborné podmienky na vymenovanie národného člena a jeho zástupcu.
Z uvedených dôvodov navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali vystúpenia poslancov prihlásených do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, nebudem hovoriť dlho, pretože moji predrečníci v zásade vecne zhrnuli všetky výhrady k tomuto návrhu zákona, ktoré by som mohla formulovať aj ja. Chcem povedať aj za poslanecký klub SDKÚ, aj za mňa osobne, že tento návrh zákona nemôžeme podporiť, považujeme ho po prvé za zbytočný a naozaj v niektorých častiach neprijateľný, najmä pokiaľ ide o zníženie požiadavky na kvalifikačný predpoklad. Preto aj za seba podporujem návrh pána poslanca Lipšica, aby tento návrh zákon bol vrátený predkladateľovi. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pýtam sa, pán minister, či chcete zaujať stanovisko. Nech sa páči, máte slovo.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, milí poslanci, zareagujem najprv na pána poslanca Berényiho o bodoch, ktoré tu uviedol: spory z minulosti s pánom Paludom. Odcitujte mi aspoň jeden súdny spor, ktorý som ja niekedy s Paludom viedol. Tak potom môžem na toto reagovať. Pán Paluda podal účelové trestné oznámenie na mňa. Vieme, z akých dôvodov to bolo. Zrejme preto získal politickú trafiku. Trestné oznámenie bolo odmietnuté ako krivé. I napriek tomu som ja na neho trestné oznámenie nepodával. Čiže ja s pánom Paludom nemám žiadne spory, pán Berényi. Keď... (Hlas z pléna.) Odcitujte mi spisovnú značku, lebo treba rozprávať k veci, a nie od veci, lebo toto je politizácia, čo ste produkovali vo svojom vystúpení. Keby som ja pristupoval politicky k riadeniu rezortu spravodlivosti, tak ako pán poslanec Lipšic tu uvádzal, tak by som musel viesť ten rezort tak politicky, ako ho viedol on 8 rokov ešte aj v pozícii vedúceho úradu až do takého stavu, že sudcovia sa báli vyjadriť svoj názor. Ale k pánovi poslancovi Lipšicovi sa vyjadrím trošku neskôr. Keby som chcel ja politicky reagovať, tak sa opýtam: Viete vy, ako bol do funkcie kreovaný alebo inštalovaný pán Paluda? Rozhodnutím ministra spravodlivosti o stáži. Keby som ho chcel odvolať, zruším rozhodnutie o stáži a tým pádom pán Paluda končí vo funkcii zástupcu Eurojustu. Ale to nerobím, takže nepodsúvajte mi motívy, ktoré zrejme ste vyčítali niekde inde.
Pokiaľ ide o pána prezidenta Eurojustu, ten jednoznačne vyjadril, že je to vnútorná záležitosť Slovenskej republiky, nedávajte rozmer tomuto legislatívnemu návrhu medzinárodný. Mne sa tu podsúva niečo, čo práve bolo k dispozícii počas celého osemročného pôsobenia na poste ministrov spravodlivosti robené. Veď návrh smeruje k tomu, že by minister spravodlivosti na návrh generálneho prokurátora menoval zástupcu. Čiže ja podávam návrh, keď zmenšujem právomoci ministra spravodlivosti, čiže kladiem veci z hlavy na nohy, kde pán Lipšic atrahoval všetky právomoci na seba, ešte aj v tomto právnom predpise.
Pokiaľ ide o pána Lipšica. Hovorí o prvom návrhu. Áno, ja nemienim toto robiť, čo robil pán Lipšic, že by som dennodenne predkladal zákony a robil o tom hneď tlačové konferencie a tie isté zákony novelizoval za krátky čas sám po sebe a vytváral právny chaos a destabilizáciu. Všetci voláte po tom, aby sa znížili prieťahy v súdnom konaní. Veď práve 75 % prieťahov v súdnom konaní je zapríčinených nekvalitnou legislatívou. Okrem iného tento problém majú napr. aj v Taliansku a teraz to ostro kritizovali. Takže právna stabilita nie je meraná tým, koľko právnych predpisov predložil pán Lipšic a koľko tlačových konferencií o tom urobil, ale je meraná kvalitou predkladaných návrhov.
Bola tu jedna poznámka o tom, že pán Paluda bol aj prokurátorom niekedy. To je pravda, ale podstatou tohto návrhu je niečo iné. Tu ide o to, že keď sudca je v tejto pozícii, nemá také možnosti kooperácie s generálnym prokurátorom ako prokurátor, pretože tam je iné postavenie. Preto navrhujeme prokurátora.
Pokiaľ ide o generálneho riaditeľa medzinárodného odboru Generálnej prokuratúry. Pre mňa je dôležité stanovisko generálneho prokurátora, nie jeho podriadeného. K tomu iba toľko. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pýtam sa spravodajkyne, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o európskom družstve.
Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 118 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 118a.
Opäť prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Štefana Harabina, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, milí poslanci, prijatie uvedeného právneho predpisu v širších súvislostiach predstavuje plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z jej členstva v Európskej únii a vychádza z požiadavky na harmonizáciu nášho právneho poriadku s právom Európskej únie.
Návrhom zákona o európskom družstve sa vykonávajú niektoré ustanovenia nariadenia Rady (ES) 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách európskeho družstva, ktoré je ako právny akt Európskeho spoločenstva v dôsledku svojej právnej povahy priamo záväzné na území jednotlivých členských štátov vrátane Slovenskej republiky. Z pohľadu právneho poriadku Slovenskej republiky uvedená skutočnosť znamená, že nariadenie je súčasťou slovenského právneho poriadku od okamihu nadobudnutia svojej účinnosti, t. j. od 18. augusta 2006.
Predkladaný návrh zákona o európskom družstve predstavuje doplnkovú právnu úpravu k nariadeniu 1435/2003. t. j. návrh zákona neupravuje otázky priamo upravené nariadením, čo by predstavovalo nadbytočnú duplicitu, ale rieši otázky, ktoré nariadenie výslovne ponecháva na národnú úpravu, a zároveň zmenou a doplnením slovenskej právnej úpravy zabezpečuje súlad vnútroštátnej právnej úpravy s jednotlivými článkami nariadenia.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že európske družstvo ako osobitná európska právna forma je regulované v prvom rade priamo nariadením a každá ďalšia právna regulácia je len doplňujúca. To znamená, že priamo z právnej sily nariadenia vyplýva, že niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, aj napriek všeobecnému odkazu na Obchodný zákonník, sa na európske družstvo neuplatnia, pretože nie sú zlučiteľné s režimom nariadenia. Účasť zamestnancov na riadení európskeho družstva sa má spravovať ustanoveniami smernice 2003/72/ES, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskeho družstva s ohľadom na účasť zamestnancov, pri ktorej je lehota na transpozíciu zhodná s dátumom nadobudnutia účinnosti nariadenia. Gestorom tejto smernice je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré pripravilo návrh tej časti vykonávacieho zákona, ktorá zabezpečuje transpozíciu uvedenej smernice. Európske družstvo predstavuje najmladšiu národnú právnu formu podnikania, t. j. právnu formu umožňujúcu výkon podnikateľskej činnosti v právnej forme družstva naprieč celým Európskym spoločenstvom. Pri posudzovaní obsahu návrhu zákona o európskom družstve je potrebné vždy prihliadať na vzájomnú súvislosť medzi predkladaným návrhom zákona a citovaným nariadením, keďže len týmto spôsobom je možné získať úplnú predstavu o postavení európskeho družstva.
Pokiaľ ide o stanovisko k spoločnej správe. Predkladateľ návrhu zákona súhlasí so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV v bodoch 1 až 11 spoločnej správy výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o európskom družstve vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy obsahujú predovšetkým legislatívne úpravy spresnenia použitých pojmov, legislatívnotechnické pripomienky a opravy nesprávnych vnútorných odkazov vzniknutých v dôsledku zmeny štruktúry zákona zmenené na Legislatívnej rade vlády. Vzhľadom na lehoty v legislatívnom procese súhlasím s pozmeňujúcim návrhom uvedeným v časti IV v bode 11 spoločnej správy výborov, a to posunutím nadobudnutia účinnosti zákona o európskom družstve na 1. apríl 2007. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda, za uvedenie návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni výborov z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Lucii Žitňanskej a žiadam ju, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o európskom družstve prijal spoločnú správu, z ktorej vyplýva, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 13. decembra 2006 pridelila vládny návrh zákona o európskom družstve na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona o európskom družstve odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 90 zo 16. januára 2007 a výbor pre hospodársku politiku uznesením č. 87 z 23. januára 2007.
Súčasťou spoločnej správy ako časti IV sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť vo všetkých bodoch, tak ako sú uvedené v spoločnej správe, ktorá je vám k dispozícii. A zároveň gestorský výbor navrhuje hlasovať o týchto bodoch spoločne.
Gestorský výbor odporúča následne Národnej rade vládny návrh zákona o európskom družstve schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teda, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem. Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Stanovisko chcete zaujať, keďže nebola rozprava? Nie. Ďakujem.
Ďakujem aj pani spoločnej spravodajkyni.
Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode, ktorým je podľa schváleného programu schôdze
informácia o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2006 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2007.
Tento materiál sme dostali pod tlačou 193.
Opäť dávam slovo podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti pánovi Štefanovi Harabinovi a prosím ho, aby materiál uviedol. Nech sa páči.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené dámy, vážení páni, informácia o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2006 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v I. polroku 2007 sa na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania.
Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky možno prevziať právne záväzné akty ES/EÚ prostredníctvom zákonov alebo aproximačných nariadení vlády. Využitie aproximačných nariadení vlády je limitujúce, nakoľko nimi nie je možné upraviť kompetencie orgánov a ani sankcie, pričom práve sankcie sú jednou z podmienok náležitého prebratia smerníc Európskych spoločenstiev alebo vykonania implementačných opatrení k nariadeniam alebo rozhodnutiam Európskych spoločenstiev. Aj napriek tejto skutočnosti vláda prijala od účinnosti zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády, viac ako 350 aproximačných nariadení. V hodnotenom období vláda prijala a bolo vydaných 28 aproximačných nariadení vlády, v I. polroku 2007 vláda predpokladá prijať celkom 21 aproximačných nariadení vlády. Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcie Európskej únie a krátke transpozičné lehoty niektorých smerníc Európskych spoločenstiev sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré aproximačné nariadenia vlády aj nad rámec tohto zámeru, aby boli zabezpečené záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z členstva v Európskej únii. Ďakujem, pán podpredseda.