Siedmy deň rokovania
7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
8. februára 2007 o 9.03 hodine
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste postupne zaujali miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážení páni poslanci, otváram 7. rokovací deň 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Viliam Veteška, Vladimír Mečiar, Peter Gabura, Martin Fedor, Jozef Berényi, Stanislav Kahanec, Juraj Liška, Zoltán Horváth, Viliam Novotný a Ľuboš Micheľ.
Vážené kolegyne, kolegovia, v rokovaní 7. schôdze pokračujeme druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (zákon o tripartite).
Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 146 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 146a.
Registrujem dva procedurálne návrhy. Pani podpredsedníčka požiadala o slovo, tak, pardon, s procedurálnym návrhom pán poslanec Lipšic. Zapnite mu, prosím, mikrofón.
D. Lipšic, poslanec: Pán predsedajúci, včera bolo požiadané v mene troch poslaneckých klubov poslanecké grémium o zvolanie, bezodkladne. Pani podpredsedníčka informovala, že nemá na to puvoár, ale vy asi už máte, tak by bolo fajn, keby ste nám oznámili, kedy zvolávate poslanecké grémium.
M. Číž, podpredseda NR SR: Pán kolega, veľmi rýchlo vyhodnotíme toto vaše želanie. Zaujmem k tomu stanovisko. Teraz poprosím, aby sa ujala slova pani podpredsedníčka parlamentu pani Belousovová.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ak ste pozerali na svetelnej tabuli, ja som sa hlásila skôr, len pre tých, ktorí nemajú oči, ako pán poslanec Lipšic, a zase ako včera pán podpredseda Číž doplatil na slušnosť.
Takže ja by som sa chcela, ak dovolíte, vyjadriť k tomu, čo sa tu dialo zo strany opozície včera večer a myslím si, že už je na čase zaujať aj z mojej strany také osobné, ale aj politické stanovisko. Ja chápem, že vám išlo o to, aby ste oddialili čas a prerušili včerajšie zasadnutie kvôli tomu, že nasleduje zákon, ktorý predkladá pani ministerka Tomanová a chýbalo vám tu ako opozícii publikum na balkóne zastúpené novinármi, ktorí by vám potom mohli robiť poriadne piáv. (Potlesk.)
Takisto som rozmýšľala nad tým, či vôbec vystúpiť, pretože ako sa hovorí, a včera to bola zvlášť pravda, svojím správaním a vonkajšími prejavmi si každý už vystavuje vysvedčenie sám. A tí, ktorí ste včera vystupovali, ste si ho vystavili jednoznačne, že ste arogantní, že jednoducho nie ste slušní a že sa s vami nedá normálne spolupracovať. Ale potom som si to rozmyslela a myslím si, že aj moje vystúpenie v tejto chvíli bude mať význam a možno medzi vami je niekto, kto si aspoň uvedomí, o čom je parlament a aká je to inštitúcia a s akou dôstojnosťou treba v ňom vystupovať.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som človek, ktorý nevyhľadáva konflikty a myslím si, že život ma naučil aj potrebnej pokore a tolerancii, rešpektovaniu názorov iných, aj keď sa nezhodujú s mojimi. Za dlhé roky pôsobenia v politike sa snažím oddeľovať osobné pocity a osobné vnímanie, ale keďže politik, a ja som tiež len človek, nie vždy sa to dá zvládnuť a myslím si, že teraz je taká chvíľa.
Po 4-ročnej prestávke som sa vrátila ja, aj Slovenská národná strana do parlamentu a musím konštatovať, ale s poľutovaním, že viac-menej sa tu nič nezmenilo. Myslím, nič sa nezmenilo, čo sa týka atmosféry. Nevadí mi, keď dochádza v parlamente k názorovému a politickému súboju alebo, ak chcete, súťaži - ja radšej používam ten výraz súťaži - medzi politickými stranami alebo medzi koalíciou a opozíciou. Ak však má mať Národná rada Slovenskej republiky váhu v očiach verejnosti, ak si má napraviť pokazenú reputáciu, je potrebné, aby politická súťaž prebiehala korektne a mala určité pravidlá a začala sa riadiť tým hlavným, možno jediným princípom, od ktorého by sme sa mohli odraziť, a to je dodržiavaním elementárnych pravidiel slušnosti. (Ruch v sále.) To som vám vlastne chcela povedať, páni poslanci. Ale myslím si, že už tým správaním teraz dokazujete, že asi elementárne princípy slušnosti sú vám úplne cudzie.
Obrátim sa priamo na poslancov opozície. Veľmi často v minulosti, aj teraz sa pasujete v spolupráci s médiami, ktoré vám nahrávajú, do roly akejsi elity slovenskej spoločnosti. Tak sme to tu počúvali a tak nám to tu pchali do uší a do očí 8 rokov vami spriaznené médiá, že ste akási elita, ktorá jediná má tie najsprávnejšie, najdemokratickejšie a najkresťanskejšie názory. Ako to skutočne je, dokázali parlamentné voľby, chvalabohu, zdravý rozum majú obyvatelia Slovenska. A to, čo sa deje hlavne na tejto schôdzi Národnej rady, aká atmosféra tu vládne, je jednoducho nedôstojné. Nedôstojné inštitúcii, ktorá nesie názov Národná rada Slovenskej republiky. Hovorím to preto, lebo ja tu zastupujem Slovenskú národnú stranu. Tú Slovenskú národnú stranu, ktorú ste práve vy opľúvali za to, keď chcela samostatnú Slovenskú republiku. Takže na tom, akú dôstojnosť, akú váhu v spoločnosti bude mať táto inštitúcia, nám, poslancom Slovenskej národnej strany záleží tým viacej.
Uznávam opozícii určitý nárok aj na nervozitu, veď príčiny na nervozitu tu jednoznačne sú. Najskôr je to zdrvujúca prehra v parlamentných voľbách a teraz prieskumy verejnej mienky, ktoré opakovane potvrdzujú takú podporu súčasnej vláde a súčasnej koalícii, akú nemala žiadna v histórii samostatného Slovenska a v akú ste vy nemohli ani dúfať, že budete mať. Z pohľadu opozície každý náš úspech a každý ďalší prieskum, každá dobrá správa o Slovensku a pre Slovensko musí byť, ak sa vcítim do vášho postavenia, sypanie soli do vašich rán a umieráčik vašej politike a budúcim politickým šanciam. Myslím si však, že i pri veľkej tolerancii a rešpektovaní všetkých druhov a príčin frustrácie opozície správanie viacerých jej poslancov sa nedá hodnotiť ináč, ako nevhodné, neslušné a nedôstojné.
A budem, ako zvyknem byť, aj konkrétna. Veľmi sa ma dotýka napríklad, páni poslanci opozície, keď vám dôjdu vecné argumenty, čo sa stáva pomerne často, a znižujete sa a útočíte, urážate nielen mňa, ale aj ďalších poslancov, a hlavne si na útoky vyberáte ženy poslankyne podobným spôsobom, ako napríklad sa snažil včera uraziť alebo zosmiešniť mňa pán poslanec Lipšic, ktorý včera nezabudol úplne od veci mi pripomenúť, že som bola učiteľkou. A často to používate viacerí. (Ruch v pléne.) Aj teraz tam niektorí vybuchujete smiechom, ale často používate toto označenie "pani učiteľka" s príchuťou nejakej nadávky. Viete, pán poslanec Lipšic, aj ostatní, ja som bola učiteľkou a ja sa za to nehanbím, ja som na to hrdá a som hrdá na to, že som bola učiteľkou, ktorá pôsobila na Kysuciach. Šokuje ma však, ak vy ako predstaviteľ KDH, ktoré bolo 8 rokov zodpovedné za školstvo a podieľa sa na tom, že postavenie učiteľa po tých 8 rokoch vášho bačovania, postavenie v súčasnosti učiteľa má nízky status. Tak ako ste dokrvavili školstvo, ako ste znehodnotili postavenie učiteľa, vy teraz budete s úškrnom ironicky používať učiteľ, označenie učiteľ ako nadávku? A nadávať doslova niekomu do učiteľov? Chvalabohu, že tento rezort má Slovenská národná strana a bude robiť všetko preto, aby, keď sa spomenie učiteľ, v nikom, ani vo vás, táto profesia nevyvolávala úškrny alebo posmešky. Znova opakujem, že za to, že som bola učiteľkou, sa nehanbím.
Ale na doplnenie a vašu inšpiráciu, vážení páni opoziční poslanci, chcem ešte zo svojho životopisu uviesť, že som bola aj riaditeľkou úradu práce alebo primátorkou okresného mesta. Každé z týchto povolaní mi veľmi veľa dalo a obohatilo ma. Určite lepšie, ako mnohí vy a ďalší spomedzi vás tu, v Bratislave, poznám pocity ľudí tam na tom, čo vy označujete ako nepodstatný vidiek, poznám ich poníženie, napríklad keď som bola riaditeľkou úradu práce, keď títo ľudia, nie vlastnou vinou sa ocitne napríklad živiteľ rodiny na úrade práce alebo aké pocity vyvolalo v obyvateľoch Kysúc to, že vaša vláda na ne doslova kašľala a už aj v takej situácii, ako bola snehová kalamita, keď po 10 či 14 dňoch sa prišiel pán Dzurinda pozrieť na Kysuce ako vtedajší premiér nie preto, aby pomohol pri kalamite, ale preto, aby sa išiel v rámci predvolebnej kampane predvádzať na Raču. Chvalabohu, Pán Boh je spravodlivý. (Hluk v sále.)
Na rozdiel od vás do vysokej politiky som sa nedostala tak, ako mnohí z vás ľahko. Všetko, čím som prešla, všetko, čo som si preskákala, ma však formovalo k pokore a k porozumeniu tých obyčajných ľudí, pre ktorých ochranu a pre ktorých prospech chcem teraz tak ako celá súčasná vládna koalícia robiť to najlepšie. Z podobných prejavov vás a vašich kolegov hovorí, neviem to inak nazvať, len zlo, zlo a obrovská pýcha. A pýcha, pán poslanec, a ďalší kresťanskí demokrati, ako všetci vieme, peklom dýcha, určite nie ničím dobrým.
Mojím cieľom však nie je vás tu vychovávať, ani školiť, považujem za potrebné a korektné vám i ďalším podobným kolegom povedať nasledovné a chcem, aby ste si to veľmi dobre zapamätali. Neznižujte sa k osobným urážkam, zvlášť takým, keď sa snažíte urážať mňa alebo ďalšie kolegyne ako ženy. Dávate tým svedectvo o vlastnej úbohosti a robíte hanbu ostatným normálnym slovenským mužom, ktorých väčšina si ženy vedia vážiť a vedia sa správať slušne. Naučte sa rešpektovať stav, ktorý vznikol po voľbách nielen v parlamente, pretože je to výsledok regulárnej politickej súťaže, ktorú sme my vyhrali a vy ste ju prehrali. Viem, že po 8 rokoch sa ťažko zvyká na výmenu úloh, ale v rámci vašej psychohygieny vám radím, aby ste si zvykli veľmi skoro, pretože toto bude na 4 roky a som presvedčená, keď obyvatelia Slovenska vidia, čo predvádzate v parlamente, že to bude aj na ďalšie 4 roky a ešte na ďalšie.
A ešte jedna úplne osobná poznámka na záver. Ja som povedala, ak si vymieňame argumenty, ak útočíte na mňa ako na politika, mne to neprekáža, ak však prekročíte hranice a budete používať osobné útoky ako na ženu, potom ja zabudnem na to, že som politik a vybavím si to s vami ináč.
Ďakujem pekne. (Smiech a potlesk v sále.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, opäť sa nám nedarí dodržiavať elementárne zásady slušnosti a elementárne pravidlá rokovania v parlamente. (Krik v sále.) Poprosím vás, pán podpredseda Národnej rady, keby ste aspoň vy dodržiavali elementárne zásady slušnosti a svoju pozíciu podpredsedu Národnej rady, keby ste smerovali k tomu, aby sme udržali normálny poriadok a korektné, slušné vzťahy v parlamente.
Vážené kolegyne, kolegovia, siedmi reagujete na pani poslankyňu. Chcem vás upozorniť, že pani poslankyňa vystúpila ako podpredsedníčka Národnej rady v reakcii na včerajšiu situáciu a požiadala o slovo podľa § 28 ods. 1. V danom prípade to nebolo vystúpenie v rozprave, ale chcela zaujať stanovisko k situácii, ktorá vznikla v parlamente. Na túto tému sme diskutovali a zaujal stanovisko ústavnoprávny výbor k tomu, že na takéto vystúpenia sa s faktickými poznámkami nevystupuje.
Poprosím o stanovisko predsedu ústavnoprávneho výboru, či v danej situácii je možné vystupovať s faktickými poznámkami k takémuto vystúpeniu. Aké bolo stanovisko výboru?
M. Mamojka, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, ja si len dovolím pripomenúť veľmi čerstvé stanovisko ústavnoprávneho výboru spred týždňa, kde sme okrem iného riešili ustanovenie § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku, kde sme skonštatovali, že predsedovi Národnej rady, podpredsedom Národnej rady a prezidentovi republiky a členom vlády sa udelí slovo kedykoľvek, teda aj mimo rozpravy. A vo väzbe na to, na ustanovenie § 33 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vychádzame z toho, že poslanci majú v rozprave, keďže toto bolo vystúpenie mimo rozpravy, tak by nemali existovať v tomto prípade faktické poznámky na takéto vystúpenie.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Takže v danom prípade procedurálne návrhy: pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Bugár Béla.
Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová, zapnite ju, prosím.
M. Sabolová, poslankyňa: Zapnite mi mikrofón, buďte taký láskavý. Ďakujem za slovo.
Aby ste nehovorili, že nepoviem skôr procedurálny návrh, tak žiadam okamžite zvolať grémium, tak ako bolo dohodnuté včera za 3 poslanecké kluby.
A teraz vysvetlím dôvody, prečo ešte grémium. Jednak je to zákon o reklame, kde novelizujeme zákon o verejnom obstarávaní a druhá vec je teraz toto vystúpenie. Pán predsedajúci, doteraz sme nedostali, ani predsedovia klubov vyjadrenie ústavnoprávneho výboru. Veľmi dobre viete, že je to len schválené koalíciou, čiže bolo by veľmi, veľmi prezieravé a múdre, keby ste nám boli toto uznesenie výboru doručili. To nie je tajné uznesenie, aby sa prednieslo vtedy, kedy vám vyhovuje. A to, čo tu predniesla pani podpredsedníčka, skutočne záver bol učiteľský syndróm a to ostatné bolo komentovanie vystúpení ... (Vstúpenie automaticky prerušené časomierou.)
(Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Opäť zneužívate rokovací poriadok - to je procedurálny návrh -, aby ste politicky komentovali vystúpenie vašej oponentky. Znamená, hrubo zneužívate, pani poslankyňa, svoju pozíciu a to, že sme benevolentní a nechávame týmto spôsobom vaše vyjadrenia.
Teraz poprosím, dajte slovo pánu poslancovi Bugárovi.
B. Bugár, poslanec: Pán podpredseda, pripájam sa k tomu procedurálnemu návrhu, procedúre, lebo takto, keď budeme rokovať, tak dnes rokovať nebudeme. To znamená, že zvolajte poslanecké grémium, to je jedna vec. Druhá vec, no nemali by ste komentovať vystúpenia jednotlivých poslancov. Tretia vec, pani podpredsedníčka, nech sa páči, má právo vystúpiť, v poriadku, ale neexistuje, že na jej vystúpenie nemôže reagovať opozícia. Tu nás poučovať a horšie ako dedinská učiteľka nebude. Ak niekto tu vytvára zlú atmosféru, tak to je ona ...
M. Číž, podpredseda NR SR: Zoberte mu, prosím, slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Nikto sa nehlási do rozpravy. Do akej rozpravy? Na základe žiadosti vyhlasujem 15-minútovú prestávku a zvolávam poslanecké grémium.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní 7. schôdze Národnej rady.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme teda pokračovať v rokovaní 7. schôdze, a to druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o trojstranných konzulátiách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (zákon o tripartite).
Poprosím pani ministerku ešte o strpenie. O slovo požiadal podľa § 28 ods. 1 podpredseda Národnej rady Milan Hort.
M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, bola snaha aj včera, aby sme zvolali grémium predovšetkým preto, lebo nepriame novely zákonov sa začínajú vyskytovať ako huby po daždi, aby sme si na grémiu vysvetlili, či chceme takýmto spôsobom legislatívny proces nasmerovať, aj keď sa v minulosti tiež aj v tejto oblasti udiali občas prešľapy, ale teraz sa nám zdalo, ako by sa to stávalo normou spôsobu fungovania tejto Národnej rady. Plus sme chceli aj upokojiť situáciu po tom, čo sa tu už po niekoľkýkrát udialo počas vedenia schôdze pani kolegyňou Belousovovou.
Nebola iná snaha, iba aby sme si vysvetlili aj stanovisko ústavnoprávneho výboru, ale aj naše pocity vo vzťahu k tomu, ako sa tu narába s rokovacím poriadkom. Ak je v § 28, ktorý je v časti rozprava, povedané, že môže vystúpiť kedykoľvek prezident, generálny prokurátor, člen vlády a člen vedenia parlamentu, tak sme mali za to, že sa to v minulosti tak chápalo a vysvetľovalo a dialo vždy vo vzťahu k otvorenej rozprave. Ak sa tu prvýkrát, a bolo to prostredníctvom vystúpenia pána predsedu Národnej rady, zaviedol iný mechanizmus a ústavnoprávny výbor ho potvrdil, že ten mechanizmus je správny, tak máme za to, že na každé takéto vystúpenie je možné reagovať minimálne faktickou poznámkou. Ak ani toto právo nám nie je dané, alebo ak nám je upierané, tak sme na grémiu mali snahu, aby sme sa aspoň na tomto dohodli. Bolo povedané, že zasadne najnovšie ústavnoprávny výbor a bude sa touto problematikou zaoberať.
Ja len chcem povedať, že ak by sme mali byť svedkami takej situácie, aká tu bola pred chvíľou, keď pani podpredsedníčka môže rozprávať a nie je možné na ňu reagovať, tak v takom prípade je niečo choré v štáte dánskom, lebo každý, kto sa za tento pult postaví, tak nesie so sebou aj riziko, že si vypočuje aj názor na to, čo povie, so všetkými rizikami. Ak sa to nemôže diať, tak hovorím, litera zákona aj v tomto prípade je určite nad duchom zákona, a to by nám všetkým malo ísť o to, aby to bolo o možnosti diskutovať, a nie o zatváraní úst. Takže to je stanovisko k tomu, čo sa tu udialo.
A pokiaľ ide o pani podpredsedníčku, mrzí ma to, mrzí ma to, že ak chce niekto vystúpiť ku spôsobu rokovania Národnej rady alebo k tomu, aké má pocity počas toho rokovania a skĺzne na takú úroveň, že nepriamo naznačí, že ju naplnilo uspokojením, že bývalý premiér si na Rači zlomil nohu, tak vydáva vysvedčenie o svojej morálke, mravnosti a o svojom charaktere, o ničom inom. A to, čo som sa dozvedel pri pulte hore, keď celé to extempore skončilo, nebudem tu komentovať, pretože sa to na hovorenie z tohto miesta absolútne nehodí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, vrátime sa k vládnemu návrhu zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. a o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, teda zákon o tripartite.
Pani ministerka, máte slovo.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženého vládneho návrhu zákona o tripartite je upraviť fungovanie sociálneho dialógu na celoštátnej úrovni medzi štátom, zamestnávateľmi a zamestnancami prostredníctvom ich zástupcov, podporovať uskutočňovanie účinného sociálneho dialógu na celoštátnej úrovni ako demokratického prostriedku na riešenie hospodárskeho a sociálneho rozvoja, rozvoja zamestnanosti a zabezpečenie sociálneho zmieru. Vládny návrh zákona analogicky aplikuje konzultácie širšieho obsahu tak, ako sú upravené Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 144 z roku 1976 o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem.
Podpora trojstranných konzultácií je zakotvená aj v čl. 136 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Vládny návrh zákona predpokladá konzultácie na celoštátnej úrovni medzi vládou Slovenskej republiky ako zástupcom štátu a reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov a reprezentatívnymi združeniami zamestnancov ako zástupcov sociálnych partnerov. Sociálne partnerstvo podľa vládneho návrhu zákona je budované na princípe vzájomne preukázanej reprezentatívnosti sociálnych partnerov. Z uvedeného dôvodu vládny návrh zákona zároveň určuje podmienky reprezentatívnosti sociálnych partnerov.
Ďalej tento návrh zákona upravuje riešenie sporu o určenie reprezentatívnosti sociálnych partnerov v prípade vyslovenia pochybností o naplnení všetkých podmienok reprezentatívnosti ustanovených zákonom. Navrhuje sa, aby spor týkajúci sa určenia reprezentatívnosti zástupcov zamestnávateľov alebo zamestnancov riešil nezávislý rozhodca, ktorého si po vzájomnej dohode určia sociálni partneri, a ak sa nedohodnú, určí ho Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Týmto návrhom zákona sa zriaďuje Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky ako konzultačný a dohodovací orgán vlády Slovenskej republiky a sociálnych partnerov na celoštátnej úrovni. Navrhuje sa, aby Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky vykonávala svoju činnosť prostredníctvom svojich orgánov, a to plenárnym zasadnutím a prostredníctvom.
Vládny návrh ďalej ustanovuje kompetencie týchto orgánov, a, samozrejme, aj ich zloženie. V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa vládnym návrhom zákona v čl. 2 mení a dopĺňa zákon č. 575 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti si dovolím pripomenúť, že súhlasíme a odporúčame dámam poslankyniam a pánom poslancom schváliť aj pozmeňujúce návrhy z gestorského výboru.
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby zdôvodnil návrh stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (zákon o tripartite).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k predmetnému vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 176 z 13. decembra 2006 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 80 zo 16. januára 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 91 z 23. januára 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením pod č. 41 z 26. januára 2007.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v časti IV. spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (zákon o tripartite) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy s návrhom schváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Róberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní Národnej rady Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pod č. 41 z 26. januára 2007.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. (Hlasy z pléna.) Nie, zatiaľ som nedostala. Čože? Tak poprosím písomné prihlášky. Pardon, to je ešte zo včera. Máte pravdu.
Takže som dostala do rozpravy tieto písomné prihlášky. Za Klub Kresťanskodemokratického hnutia pán Daniel Lipšic a ďalej poslanci pani Klára Sárközy, pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Radičová a pán poslanec Abrhan.
Takže ako prvý vystúpi pán poslanec Lipšic, ale hlási sa ešte pred ním pán spravodajca, ten má prednosť. Takže potom vystúpi pán poslanec Lipšic.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Len veľmi v krátkosti mi dovoľte predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa bude týkať len účinnosti zákona o tripartite.
Aj vzhľadom na ústavné lehoty, ktoré je potrebné dodržať v prípade schválenia predmetného návrhu zákona, sa navrhuje k článku 3 tohto návrhu zákona: V článku 3 sa slová "1. marca" nahrádzajú slovami "1. apríla".
Navrhovaná účinnosť zabezpečí dostatočnú legisvakančnú lehotu a navyše umožní, aby v prípade schválenia návrhu zákona bol dostatočný priestor časový na podpis schváleného zákona ústavným činiteľom.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Pán poslanec Lipšic, po ňom vystúpi pani poslankyňa Sárközy.
D. Lipšic, poslanec: Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, dotknem sa dvoch právnych problémov a jedného obzvlášť, ktorý nespomenula ani pani ministerka a ktorý rieši otázku rokovania vlády. Nijako nesúvisia s tripartitou. Ja som sa už pani ministerky pýtal v prvom čítaní, aký je dôvod tejto zmeny. Ako táto zmena súvisí s tripartitou? Pani ministerka po ukončení rozpravy ani nereagovala. Považujem to za prejav vašej pýchy, arogancie.
V minulosti sme sa nemuseli zhodnúť na mnohých veciach, ale nereagovať vôbec na veľmi jasnú otázku poslanca to tu zvykom nebývalo. Máte iný názor na rokovania vlády, že majú byť neverejné, občania nemajú mať prístup k zvukovým záznamom. V poriadku. Ja mám iný názor. Ale ani ho nepovedať, báť sa ho povedať na rokovaní pléna, to, si myslím, že je pomerne veľká trúfalosť. A je to nový zvyk v parlamente, musím povedať. Nový zvyk, ktorý zavádza vládna koalícia a nie je to jediný nový zvyk. Vládna koalícia do poslednej schôdze predkladala cez poslancov svoje návrhy zákonov, aj vy, pani ministerka, cez poslanecké návrhy zákonov. To tu nebývalo. Sústavne, sústavne sa v druhom čítaní objavujú návrhy na novelizáciu ďalších zákonov. Do dnešného dňa vládna koalícia vyčíta bývalej vláde, že sa snažila novelizovať nesúvisiaci zákon v zákone o Horskej službe. Do dnešného dňa to počúvame. A bola to chyba.
Aká je prax dnes? Dnes na každej schôdzi sú minimálne tri zákony, v ktorých sa novelizujú nesúvisiace právne predpisy. Včera sme mali dva také zákony v zákone o reklame, dnes rovnako v spoločnej správe sa otvára iný zákon, zákon o kolektívnom vyjednávaní. To je nová kvalita legislatívy, pani ministerka, ktorú sľubovala táto vláda, keď sa rokovalo o vládnom programe v pomerne bujarej nálade.
Sú nové zvyky aj pri hodine otázok a odpovedí. Hodina otázok a odpovedí sa zmenila na hodinu otázok a odpovede. Jednej odpovede. Lebo to tiež prispieva k politickej kultúre vzťahov koalície a opozície. Odoberajú sa slová vo faktických poznámkach a vládna koalícia prelomila vo výbore hlasovaním stanovisko, podľa ktorého vedenie parlamentu, členovia vlády môžu vystúpiť kedykoľvek mimo rozpravy, a nie je možné na nich ani reagovať. Keď sme argumentovali tým, že veď § 28 je v časti, ktorá má názov Rozprava, a keď som sa spýtal, či je to náhoda, že tento paragraf bol taký voľne poletujúci elektrón, ktorý nemal kam zakotviť, tak zakotvil v časti rozprava, vládna koalícia nevedela odpovedať. Účel svätí prostriedky. No a nové nóvum je nereagovať vôbec na vážny problém v rozprave.
Aký je dôvod takejto pýchy a arogancie? Pani ministerka nám to povedala včera v rozhovore, že tu budeme dvadsať rokov, ste povedali. Boli takí, čo si mysleli, že sú na večné časy, iní na tisíc rokov a nedopadlo to dobre. Takže uvidíme.
Teraz sa vyjadrím k dvom konkrétnym právnym problémom a budem mať na vás, pani ministerka, dve konkrétne otázky k návrhu zákona o tripartite.
Prvá otázka. Hospodárska a sociálna rada je definovaná ako konzultačný a dohodovací orgán vlády a sociálnych partnerov. Už som sa vo výbore pýtal, aká je povaha tohto orgánu. Je to orgán exekutívny, je to orgán poradný? V rámci trojdelenia moci kam tento orgán patrí? Vaša štátna tajomníčka potom povedala, že to bude občianske združenie. No tak to je naozaj veselé. To tu rokujeme o občianskom združení nazvanom tripartita? No, to bola odpoveď vašej štátnej tajomníčky. Takže by ma zaujímalo naozaj, aká je povaha tohto orgánu z pohľadu trojdelenia štátnej moci. Som si vedomý, že aj v roku 1999 prijatý zákon mal podobnú definíciu. Bol navrhnutý Stranou demokratickej ľavice a predložený jej ministrom za účasti podpredsedu vlády pre legislatívu Fogaša. A ten problém tu je.
Po druhé. V tomto návrhu zákona máme ďalší pokus obmedziť právo na informácie. V tomto návrhu zákona je ustanovenie nijako nesúvisiace so zákonom o tripartite, a to je ustanovenie, podľa ktorého sú schôdze vlády neverejné. Chcem sa opýtať, aká je súvislosť tohto ustanovenia so zákonom o tripartite podľa legislatívnych pravidiel. Je to len náhoda, že ste prechádzali rokovací poriadok vlády a zrazu na ministerstve vám napadlo, aha, toto by bolo fajn aj do zákona. Na to sme predtým nemysleli.
Zdôvodnenie v dôvodovej správe je naozaj kúzelné. Píše sa tam: "Absencia takéhoto ustanovenia v zákone spôsobuje aj v praxi značné ťažkosti." A ja sa pýtam: Aké ťažkosti spôsobuje v praxi? Aké konkrétne ťažkosti spôsobuje v praxi? Bol som tri a pol roka vo vláde a žiadne ťažkosti absencia tohto ustanovenia nespôsobovala. Aké spôsobuje dnešnej vláde? Nie náhodou tie, že by mohli mať občania prístup k zvukovým záznamom z rokovania? Nie náhodou tie, že je podozrenie, že keď sa odvolávali na 1. schôdzi vlády štátni tajomníci, boli odvolaní protizákonne? Nie je to preto, že prebieha súdne konanie, aby ste sprístupnili zvukový záznam, ktorý preverí, či podozrenie je oprávnené, alebo nie je oprávnené? Je to zrejme tak. Znovu je vláda dôležitejšia ako občan?
Včera tu bol doplňujúci návrh k inému zákonu o reklame, ktorý sa týkal zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pani poslankyňa Angyalová ho nakoniec stiahla, čo som rád, tvrdiac, že kvôli hystérii, ktorá vznikla v pléne. Neviem, či to bolo kvôli hystérii alebo kvôli tomu, že by návrh asi neprešiel ani vo vládnej koalícii, ale odcitoval by som vyjadrenia organizácií, nie opozície, zo včerajšieho dňa, ktoré sa vyjadrili k návrhu, ktorý tu bol predložený. Podľa združenia Občan a demokracia a Transparency International Slovensko išlo o mimoriadne závažný spôsob zásahu do práva občanov na informácie:
"Navrhovaná formulácia zjavne nerozumná žiadosť je veľmi nejasná a nie je nikde definovaná. Posúdenie, či žiadosť občana o informácie je zjavne nerozumná, by záviselo iba od subjektívneho názoru konkrétneho úradníka. Navyše, novela navrhuje, aby úrad ani nemusel písomne zdôvodniť, prečo považuje žiadosť za zjavne nerozumnú. Toto ustanovenie umožní svojvoľne a bez zdôvodnenia zamietať žiadosti občanov o informácie. Vágne a nejasné ustanovenie zároveň narúša princíp právnej istoty, a preto je v rozpore s ústavou. Pokus o vážnu zmenu takéhoto zásadného zákona prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k inému nesúvisiacemu zákonu, a to bez akejkoľvek verejnej diskusie o dôsledkoch tohto návrhu a bez jeho prerokovania vo výboroch parlamentu je veľmi neférovým prístupom." Takýto prístup hrubo porušuje princípy demokracie a transparentnosti, zdôrazňujú organizácie vo svojom stanovisku.
Ale naspäť k rokovaniam vlády. Aký je platný stav a prečo je nevyhovujúci? Platný stav je taký, že zákon nerieši verejnosť, alebo neverejnosť schôdzí vlády. Rieši to rokovací poriadok, ktorý je interným predpisom. Tým, že v zákone nie je ustanovené, že schôdze vlády sú verejné na rozdiel napríklad od Národnej rady alebo pojednávaní súdov, čo je dokonca v ústave, nie je na nich možný prístup verejnosti. Pred úradom vlády nestoja každé ráno v stredu zástupy ľudí dožadujúci sa pozrieť na svojich ministrov. Zatiaľ. Možno o dvadsať rokov áno, ale zatiaľ nie. Takže, kde je problém? Kde je problém? Problém je v tom, že vláda nechce zverejňovať zvukové záznamy. Ale v minulosti tieto zvukové záznamy boli využívané aj opozičnými poslancami v rámci poslaneckých prieskumov.
Nie je tu pán poslanec Jarjabek, ale chcel by som to zdôrazniť, a budem zvlášť zvedavý na jeho hlasovanie, pretože v minulosti, keď bola diskusia o predaji Národného divadla, minister Rusko v tom čase predložil návrh do vlády, aby išlo o nejakú formu nájmu so spoločnosťou Trutheim a vtedy opoziční poslanci, vrátane pána poslanca Jarjabka urobili poslanecký prieskum. Boli na úrade vlády, vyžiadali si zvukový záznam z rokovania vlády, dostali ho, vypočuli si ho a využili ho na svoj poslanecký prieskum. Vtedy to bolo v poriadku. A dnes to už v poriadku nie je? Aké nové zvyky chce ešte táto vládna koalícia v parlamente zavádzať?
Navrhujem jeden ďalší návrh. Nielen rokovania vlády by mali byť neverejné, ale podľa mňa v ďalšom kroku aj rokovania výborov Národnej rady. Po tom, čo predviedol minister Kubiš vo výbore Národnej rady, by to asi bolo zjavne rozumné, terminológiou včerajšej novely zákona bolo by to zjavne rozumné. Minister Kubiš poškodil Slovenskú republiku a podrazil Srbsko veľmi nepekným a neférovým spôsobom.
Keď nechcem ísť do ďalekej histórie, tak spomeniem minulé storočie, keď nás zradili spojenci v Mníchove, v Srbsku boli demonštrácie na našu podporu. Keď prišli sovietske vojská, v Srbsku boli demonštrácie na našu podporu a my sme včera Srbom vypálili tak neférovým spôsobom, že by sa im minister Kubiš mal za svoje slová ospravedlniť. Aká hyperbola? Čo to bolo za hyperbolu? To bol proste škandál ...
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, upozorňujem vás v zmysle rokovacieho poriadku, že odbočujete od témy, ak to urobíte ešte raz, zoberiem vám slovo.
D. Lipšic, poslanec: ... je potrebné sa ospravedlniť. Pani predsedajúca, neodkláňam sa od témy. Pani predsedajúca, no skúste tú zábavu urobiť. Hovorím k veci, hovorím o tom, že navrhujem, aby ďalším krokom boli neverejné rokovania výboru a spomínam konkrétny príklad. To, čo urobil minister Kubiš na predvčerajšom rokovaní výboru. Takže, počúvajte, čo hovorím.
Tento návrh je zacielený práve na to, aby sa občania nedozvedeli, čo si ministri skutočne o nich myslia, čo skutočne hovoria vo vláde, nie v parlamente, kde sú médiá, nie na "tlačovkách", ale čo skutočne hovoria na rokovaní vlády. Vy sa znovu, pani ministerka, bojíte občanov, aj keď ich máte plné slová.
Z tohto dôvodu mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh 15 poslancov k tomuto návrhu, ktorého cieľom je v čl. 2 vypustiť bod 1, to je práve bod, podľa ktorého by mali byť neverejné rokovania vlády. Odovzdávam pánovi spravodajcovi.
Pán spravodajca vo výbore, a je to v spoločnej správe, podal pozmeňujúci návrh alebo doplňujúci návrh, podľa ktorého rokovania vlády budú neverejné, ale týmto nie je dotknutá povinnosť vlády zverejňovať texty materiálov podľa osobitného predpisu. To mi odľahlo. To znamená, návrhy zákonov prídu do parlamentu normálne verejne, nie tajne, že budeme vedieť, aké sú. To je veľmi fajn, to je fajn, to je dobre.
Ale tento návrh len potvrdzuje, o čo vláde ide. Ide o to, aby nemusela zverejňovať zvukové záznamy z rokovania vlády nikomu - občanom, médiám, opozícii. O to ide. A som prekvapený, že takéto nové zvyky do parlamentnej demokracie chcete zaviesť. Možno preto, že si myslíte, že tu budete 20 rokov. Obávam sa ale, že sa môžete veľmi ľahko mýliť.
Ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ešte predtým ako budú reagovať s faktickými poznámkami, chcem znovu zopakovať, aby ste sa držali, páni poslanci, vo svojich vystúpeniach témy, pretože rokovací poriadok umožňuje odobrať slovo, ak sa rečník odkláňa od témy po jednom upozornení. Odklonili ste sa od témy vtedy, keď ste začali hovoriť o, v úvodzovkách "zrade" pána Kubiša. Ja možno poruším rokovací poriadok tiež, keď vám poviem, že boli ste vo vláde vtedy, keď vaša koalícia a KDH spolu povolili bombardovanie Belehradu. (Hlasy a ruch v sále.)
Takže s faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Bačík, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Madej, pán poslanec Gál, pán poslanec Frešo, pán poslanec Halecký a pani poslankyňa Sabolová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Bačík.