B. Bačík, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Vážený pán poslanec Lipšic, ja budem reagovať len na jednu záležitosť vo vašom vystúpení, že si tu zakladáte politický kapitál na vašom pojme, že posudzovanie žiadosti, keď bude žiadosť zjavne nerozumná, a hovoríte, že tento výraz neustanovuje žiadna právna úprava, ani nie je možné nejakým spôsobom ku nej zaujať stanovisko. No, tak ja sa vás teda pýtam a pýtam sa z toho dôvodu, že vy ste nám tu v utorok ako navrhovateľ predstavili novelu Občianskeho zákonníka, kde chcete spochybniť relatívnu neplatnosť právneho úkonu na základe zjavnej ľahkomyseľnosti. No, ja som už len zvedavý, keby táto vaša novela Občianskeho zákonníka prešla, ako by súdy posudzovali, či právny úkon bol vykonaný na základe toho, že bol zjavne ľahkomyseľný. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalšia faktická - pani poslankyňa Vaľová.
J. Vaľová, poslankyňa: Vážený pán kolega Lipšic, nechápem, aký má súvis zákon o tripartite s osobnými invektívami na adresu pani ministerky, že ju hodnotíte ako pyšnú, ako arogantnú. Pán Lipšic, pokiaľ ma neklame to, čo o vás viem, tak ste právnik, nie ste psychológ, tak sa vás chcem spýtať, keďže nemáte na to právo, ani vzdelanie, kto vás poveril tým, aby ste charakterizovali vlastnosti ministrov a kolegov v parlamente. Pretože to tu odznieva dennodenne.
A ďalšiu vec, ktorú chcem povedať, podľa § 5 ods. 4 vláda Slovenskej republiky je povinná zverejniť texty materiálov, návrhy, správy a rozbory a odkazuje na to aj ustanovenie. Jediné, čo nebude dávať verejnosti, sú zvukové prepisy. A pokiaľ viem, ani vláda Mikuláša Dzurindu zvukové prepisy verejnosti neposkytovala. Uznesenie vlády, záznamy o uznesení vlády, program rokovania, materiály, ktoré nie sú predmetom utajenia, s tým všetkým počítame, že to budeme zverejňovať. Takže ja by som k tomu len toľko a poprosila by som vás, tak ako jeden mladý muž, myslím si, že už len trošku by ste sa mohli zdržať toho, aby ste hodnotili kolegov, či sú učiteľky, či sú pyšní, či sú arogantní, lebo myslím si, že toto so žiadnym zákonom nesúvisí.
Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšia faktická - pán poslanec Madej.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Lipšic, v roku 2001 uznesením prvá vláda Mikuláša Dzurindu schválila rokovací poriadok vlády. Jedno z úvodných ustanovení ustanovuje, že schôdze vlády sú neverejné. Vážený pán poslanec Lipšic, ako ste uviedli, boli ste 3,5 roka ministrom a takéto ustanovenie vám neprekážalo?
Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu, chcem povedať len to, pán poslanec Lipšic, že namiesto toho, aby niečo bolo v rokovacom poriadku vlády, ustanovuje sa v zákone.
Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu, ten bol do spoločnej správy presadený len v čo najväčšom záujme toho, aby nevznikali pri aplikačnej praxi problémy a aby sa na poskytovaní informácií naďalej vzťahoval tzv. infozákon. Práve preto si myslím, že ak bol uvedený návrh zákona o tripartite aj s týmto článkom predložený, treba ho precizovať tak, aby nevznikali nijaké pochybnosti a aby právo na informácie nebolo uprené. Podstatné je, že si nepamätáte, na základe akého rokovacieho poriadku zasadala vaša vláda.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalšia faktická - pán poslanec Gál.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Viacerí ste sa z pléna pri vystúpení pána poslanca Lipšica pýtali, ako to súvisí s danou problematikou, ktorú prerokúvame. No ako súvisí zákon o tripartite s tým, či rokovania vlády budú verejné, alebo neverejné.
Pán poslanec Lipšic sa niekoľkokrát spýtal, prečo chce mať vláda neverejné zasadnutia, či sa zmenilo niečo, či máme výnimočný stav. Však predchádzajúca vláda s tým problémy nemala. Pán poslanec Lipšic, odpoviem vám, prečo chce mať vláda neverejné zasadnutia. Po tom, čo odvolala nezákonne štátnych tajomníkov, nezákonne previedla výkon práv akcionára DMD Group, a. s. z Fondu národného majetku na ministerstvo hospodárstva, inak sa to ani nedá, je to nutnosť tejto vládnej koalície, aby zatajila svoje nezákonné kroky. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Frešo.
P. Frešo, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Ja by som tiež chcel reagovať na predrečníka pána poslanca Lipšica, keď sa pýta, prečo vláda potrebuje neverejné zasadnutia. Ale on si odpovedal vo svojom vystúpení v tej časti, keď hovoril o tom, že niekto tu má ambíciu fungovať 20 rokov, tak isto ako mnohí terajší členovia tých, čo chcú fungovať 20 rokov, predtým chceli fungovať na večné časy. Pán poslanec Lipšic, je predsa zrejmé, že keď niekto chce fungovať 20 rokov, tak sa mu nie veľmi hodí, aby ľudia boli informovaní. Sami sme to zažili za socializmu a pozerám, že socialisti znova chcú prijímať opatrenia, ktoré smerujú k tomu, aby ľudia neboli informovaní, lebo tak sa ľahšie vládne, tak sa ľahšie ľuďom vysvetľuje.
A ešte by som chcel zareagovať na tú časť, kde pani ministerka nechodí predkladať vlastné zákony, kde ich predkladajú poslanci alebo pri zásadných zákonoch, ktoré súvisia s jej ministerstvom, sa nevyjadrí k rozprave, hoci má na to právo. Dnes sme tu o tom veľmi široko debatovali, kto kedy má právo vystúpiť a sám som sklamaný z toho, ako to dopadlo, hlavne, čo sa týka toho, že nemáme právo na to reagovať. A pani ministerka nereaguje na také debaty a nereagovala ani na ústavný zákon o ochrane sporiteľov a zareagovala nanovo nakoniec tlačovou konferenciou, ktorej nebolo veľmi dobre rozumieť, lebo hovorila toho veľa, ale nejako to nedávalo hlbší zmysel. A čo bolo úplne typické a dokladuje moje tvrdenie o tom, že nebyť občan informovaný, je, že, samozrejme, na záver tlačovej konferencie nepripustila žiadne otázky novinárov.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, k vystúpeniu pána poslanca Lipšica chcem toľko dodať, že nejako spochybňoval alebo nevedel prísť na inštitucionalizáciu alebo obsahovú náplň Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky. Chcel by som len zdôrazniť, že podobné inštitúcie už existujú od roku 1990 a vždy pri činnosti odborového hnutia a styku medzi zamestnávateľmi, zamestnancami a vládou taká vrcholná inštitúcia musí byť. Takže môžeme hovoriť o tom, čo by mala robiť, čo by nemala robiť, ale je to jednoznačný orgán, ktorý má charakter konzultatívny a dohodovací. Myslím, že je to tak aj v súlade so smernicami Európskej únie a podobný princíp existuje vo všetkých, aj európskych centrálach.
Chcel by som ešte k tým neverejným zasadnutiam vlády. Myslím, že je to dosť striktná požiadavka a bolo by vhodné, aby sme sa pozreli, ako je to v iných krajinách v Európe. Nenazdávam sa, že je to spôsob, ktorý by nejako vyriešil kontakt alebo dôveryhodnosť občanov.
Chcel by som sa na záver ešte pristaviť aj pri tom, že trošku ste, pán poslanec, hovorili viacej mimo témy, ako už bolo konštatované aj v prechádzajúcich vystúpeniach. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Posledná faktická - pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Chcela by som len podporiť vystúpenie pána poslanca, povedať to, že tak ako aj spoločná správa, ako mnohé iné normatívy, ktoré v tomto parlamente predkladáme, idú s vašimi pozmeňujúcimi návrhmi z vládnej koalície tak širokospektrálne, že aj jeho vystúpenie, ktoré sa dotklo viacerých tém súvisiacich aj s týmto návrhom zákona, je v poriadku a myslím si, že prerušovanie poslanca počas rokovania a vystúpenia tým, že mu odoberiem slovo, môže viesť len k ďalšiemu nedobrému konfliktu. Pani podpredsedníčka nebola na grémiu, tak ona nevie, na čom sme sa zrejme dohodli, na akých vzťahoch a bolo by veľmi dobré, keby sme sa nepokúšali opäť porušovaním rokovacieho poriadku, keď by mala odovzdať slovo a chce reagovať, vyvolať akési nové napätie.
Chcem zvlášť spomenúť práve ten bod ešte vo vystúpení pána poslanca, na ktorý reagoval aj môj predrečník, ale práve tým podporným stanoviskom, že proste rokovania vlády sa nemôžu stať neverejné. Ako je pravda, že sú určení ľudia, ktorí sa zúčastňujú, ale informácia, dokumenty z rokovania vlády by mali byť tak prístupné a nemalo by sa nič meniť na mechanizme, ktorý dnes bol zaužívaný a bol dobrý, pretože sa potom dostaneme opäť k takej situácii ako včera, že proste už ani občan, ani poslanec, ani nikto nebude mať možnosť prístupu k informáciám, pretože budú zjavne nerozumné.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Nevyvolávanie napätia bude závisieť od toho, keď budú všetci dodržiavať rokovací poriadok.
Takže, pán poslanec Lipšic bude reagovať vo vystúpeniach vo faktických poznámkach. Máte slovo, pán poslanec.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Poprosím vás nekomentovať vystúpenia vo faktických poznámkach. Budem veľmi stručne reagovať na mojich predrečníkov.
Najskôr pani kolegyni Vaľovej o charakteristike ministrov. Ja som v tejto snemovni predkladal ako minister mnohé zákony. Nikdy som si nedovolil neodpovedať na otázku opozičného poslanca alebo ju odignorovať. Ak to minister robí, je to podľa mňa prejav arogancie a pýchy. Áno, hovorím to veľmi zodpovedne. Ja som komunikoval s opozičnými poslancami aj mimo snemovne, pretože som chcel, aby na základných veciach bola konsenzuálna zhoda. A väčšinou aj bola. Bol iný štýl komunikácie. Ja som to zažil. Takže ma, prosím vás, nepoučujte. Áno, považujem to za prejav arogancie.
Nikoho som tu inak nekvalifikoval ako učiteľku. To si pozrite záznam. Najlepšie reagovať na niečo, čo sa nestalo. Ale poprosím vás pozrieť si záznam zo včerajšieho dňa. To už nebudem ani komentovať.
K pánovi poslancovi Madejovi v súvislosti s rokovacím poriadkom. Áno, bolo to v rokovacom poriadku a je to v rokovacom poriadku, čo znamená, že nikto nemá právo ísť na galériu vlády. Ale vláda nemôže odmietnuť poskytnúť zvukový záznam, pretože je to len interný predpis vlády, a nie zákon. Ale veď to priznajte, o čo vám ide. Veď vám ide o to, aby ste zakázali prístup k zvukovým záznamom z rokovania vlády. Už to tu viacerí priznali. Veď o to ide. Ak by ste nič nechceli zmeniť, tak načo to dávate do zákona, pán poslanec? V zákone o tripartite. Len tak z plezíru? Veď konečne to priznajte a povedzte, že sa bojíte, keby sa občania dozvedeli, čo si ministri na rokovaniach vlády rozprávajú a ako zmýšľajú o občanoch. To je celý dôvod vašej novely. Nič iné.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sárközy a pripraví sa pani poslankyňa Vaľová.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na začiatku povedať pár viet. Pani podpredsedníčka, pani predsedajúca, parlament alebo parlamentarizmus na celom svete je o dialógu, znamená dialóg medzi opozíciou a koalíciou, medzi poslancami. A v demokratických krajinách to znamená dialóg medzi opozíciou a koalíciou. Vašou povinnosťou je viesť rokovanie schôdze. Predsedajúci vedie rokovanie schôdze. Môže hocikedy vystúpiť, boli sme toho svedkami aj dnes, ale musí odovzdať vedenie schôdze niekomu inému. Máte na to právo. Takže komentovať vystúpenia poslancov to môžete robiť vtedy, keď odovzdáte vedenie schôdze.
A teraz k problematike, ktorú prerokúvame. Priznám sa úprimne, pôvodne som nechcela vystúpiť k tomuto zákonu, teda k zákonu o tripartite, pretože v sociálnom výbore, kde nám tento návrh zákona predkladala pani štátna tajomníčka, ona nejako v prvej alebo druhej vete povedala, že tento zákon predkladá v súvislosti s programovým vyhlásením vlády. Je to v poriadku, majú sa k tomu vyjadrovať vládni poslanci. Opozícia tento zákon nechcela. My sme tam boli, nezúčastnili sme sa na diskusii, pretože nebolo o čom.
Tento svoj názor som zmenila tento týždeň, keď som sa dozvedela z médií, že bod 4 spoločnej správy, ktorý predložila pani poslankyňa Vaľová, dokonca udobril Výbor pre sociálne veci a bývanie. Áno, udobril to Výbor pre sociálne veci a bývanie hlasmi, čo je regulárne a bezproblémové, hlasmi koaličných poslancov. Opoziční poslanci sa nezúčastnili na hlasovaní pri tomto návrhu, ani teda o spoločnej správe.
Na začiatok by som chcela povedať pánovi spravodajcovi, dávam procedurálny návrh, aby zo spoločnej správy bod 4 bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Prečo? Prerokúvame návrh zákona o tripartite a tento bod 4 hovorí o tom, že sa mení zákon č. 2/1991 o kolektívnom vyjednávaní. Tento pozmeňujúci návrh vo výbore predložila pani poslankyňa Vaľová. Tam síce nepovedala, ale potom som sa dozvedela, že to bolo prerokované aj s ministerstvom. (Hlasy v pléne.)
Tak potom mením svoj pozmeňujúci návrh aj bod 1, pretože tam ide o zmenu názvu zákona, takže musí tam byť zmenené aj to. Bolo to prerokované aj zo strany ministerstva. No tak určite to bolo, pretože to bol návrh ministerstva. V pôvodnom zákone o tripartite tento návrh bol, ale pretože pripomienkovým konaním ... Ďakujem. Inak teraz ste mali napomenúť, že, no ale v poriadku. Bolo to aj za udobrenia partnerov. To tak nebolo, preto ministerstvo pristúpilo k tomuto.
A o čom hovorí tento bod 4? Bod 4 hovorí o tom, že za článok 2 sa vkladá nový článok 3, ktorý znie: "Zákon č. 2/1991 o kolektívnom vyjednávaní v znení zákona Národnej rady," nebudem čítať všetky veci, ale ja by som povedala len teda § 7 ods. 1 sa za slovo "uzavrela" vypúšťa čiarka, vypúšťajú sa slová "len ak tento zamestnávateľ s rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasí", toto treba vypustiť.
Krátke zdôvodnenie, ktoré je tu v spoločnej správe. Účelom navrhovanej zmeny zákona o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov je umožniť podľa objektívnejších kritérií rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľov, na ktorých sa nevzťahuje žiadna platná kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Platný právny stav umožňuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa len so súhlasom zamestnávateľa, na ktorého sa navrhuje takáto zmluva rozšíriť. Túto podmienku sa navrhuje v tejto novele zo zákona vypustiť. To znamená, zákon o kolektívnom vyjednávaní bez prerokovania s partnermi pripravuje vážny zásah do práv zamestnávateľov. Navrhuje sa vytvoriť zmeny v zákone o kolektívnom vyjednávaní v tom zmysle, aby bola rozšírená záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, na ktorých sa nevzťahuje žiadna platná kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Teda nemá sa brať do úvahy názor zamestnávateľa, či súhlasí, alebo nesúhlasí. Doterajšia podmienka súhlasu sa navrhuje zo znenia zákona vypustiť. Je to jeden z prípravných krokov rozšíriť vplyv odborárov na riadenie firmy. Odborári by chceli mať veľké právomoci a žiadnu zodpovednosť. Samozrejme, treba sa odborárom nejako odvďačiť za tie hlasy, ktoré strana SMER dostala pred voľbami.
Čo to znamená v preklade? Podstatou novely je, že rast miezd, ale aj ostatné sociálne atribúty, napríklad dĺžka dovolenky, budú riadené centrálne cez kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. Pre mňa zarážajúce na tom celom je, že zmluvy budú platné aj pre podniky, ktoré nie sú členmi takýchto združení. Ak teda firma podniká v hociktorom zväze, zmluva, ktorú zväz vyjedná v tripartite s odbormi, bude záväzná aj pre neho a absolútne ich nebude zaujímať, či s tým súhlasí, alebo nie.
Niekde som čítala z vyjadrení pani poslankyne, že však úplne iná je situácia v Bratislave a iná situácia je na východe a týmto pozmeňujúcim návrhom fakticky aj v nadväznosti na programové vyhlásenie vlády chcú zmierniť regionálne rozdiely. No možno, že to bolo myslené asi aj dobre. Ale treba si uvedomiť, že dnes na Slovensku asi 90 % produkujú práve súkromné firmy a nanútiť na niekoho štátny dirigizmus, to tu už bolo a, myslím si, že práve kvôli tomuto, že sa zamestnávatelia nebudú môcť vyjadriť k tomu, či majú napríklad na zvýšenie platov, alebo nie, práve sa to obráti naruby, pretože fakticky nebudú mať peniaze na to, aby tieto mzdy zvyšovali a pomaly tieto podniky pôjdu do krachu.
Takže chceli znížiť nezamestnanosť a možno že to nebude v priebehu mesiaca alebo v priebehu dvoch mesiacov, ale postupne to bude smerovať k niečomu inému. Takže, protestujem proti tomuto návrhu. Prosím kolegov, aby v súvislosti s tým, čo som povedala, bol bod 4 vyňatý na osobitné hlasovanie, aby za tento zákon nehlasovali.
Ďakujem pekne. (Potlesk).
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Sárközy sa prihlásil pán poslanec Halecký, pán poslanec Kužma. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy a páni, myslím si, že pri vystúpení pani poslankyne Sárközy mali by sme vychádzať zo základného princípu, či je rovnovážne postavenie medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Túto otázku, myslím, že možno zodpovedať toho času jednoznačne po týchto dlhších skúsenostiach, že práva a ochrana zamestnancov je znížená významne, nedostatočná, a preto aj úpravy v tripartite v Zákonníku práce a v zákone o kolektívnom vyjednávaní musí sa to odraziť. Takže myslím si, že pokiaľ z tohto vychádzame, tak by to tak malo byť. Čo sa týka extenzibility vyšších kolektívnych zmlúv, je to horúca téma týchto minút a sekúnd a myslím, že sa konzultuje, aký záver by sme mali dnes prijať. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktická - pán poslanec Kužma.
Š. Kužma, poslanec: Pani poslankyňa, keď sa má zvýšiť podiel odborárov na rozhodovaní vo firme a na jej vedení, nemal by sa potom zaviesť aj ich podiel prípadne na uhradení škôd, keď firma skrachuje alebo keď zamestnanci prídu o prácu, aby sa odborári tiež podieľali aj na tom? (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktické? Nech sa páči, máte slovo.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán predseda výboru Halecký, maximálne s vami súhlasím. Ja som z toho, čo ste povedali, vyrozumela, že budete o tom konzultovať. Takže mám taký dojem, že to, čo som povedala, má šancu na to, aby to tak prešlo, ako som to ja navrhovala. A plne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Kužma. Áno, nielen právomoci, ale aj zodpovednosť odborov. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keďže sa blíži 11.00 hodina, ešte predtým ako vyhlásim prestávku, chcela by som povedať alebo upozorniť aj ďalších vystupujúcich v rámci toho, čo spomínala pani poslankyňa Sabolová, pokojnej atmosféry a dobrých korektných vzťahov pri ďalšom rokovaní parlamentu, aby ste si zobrali do pozornosti § 32 rokovacieho poriadku bod 1: "Ak sa rečník odchyľuje od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci a ak ani po opakovanej výzve nebude hovoriť k veci, odoberie mu slovo." To hovorím na adresu aj pani poslankyne Sárközyovej, pretože spôsob vedenia Národnej rady nie je vec. My hovoríme o zákone o tripartite. Takže to je všetko.
Teraz vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku a po nej bude nasledovať hlasovanie.
(Päťminútová prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím ešte kolegov, ktorí sa zdržujú v priestoroch mimo rokovacej sály, aby sa do nej dostavili, pretože ideme hlasovať o prerokovanom bode programu.
Ako viete, prerokovali sme iba jeden bod programu, to znamená, na hlasovanie máme
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
tak, ako ho máme uvedený v tlači 117.
Takže dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Pavlovi Pavlisovi a prosím ho, aby hlasovanie uvádzal.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave k zákonu vystúpilo sedem poslancov, ktorí predniesli pozmeňujúce návrhy.
Pani poslankyňa Sabolová predložila návrh na vyňatie bodov 6, 7 a 8 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Pani poslankyňa Angyalová podala pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka novely zákona o sprístupnení informácií a v tejto súvislosti požiadala o vyňatie bodu 1 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Pani poslankyňa Mušková predložila pozmeňujúci návrh a požiadala o vyňatie bodu 4 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Pani poslankyňa Angyalová následne svoj pozmeňujúci návrh stiahla.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať spoločne o bodoch 2, 3 a 5 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, vážené kolegyne a kolegovia, hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za návrh 124 poslancov, zdržal sa 1 poslanec, nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.
Nech sa páči.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o bode 4 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za návrh 57 poslancov, proti 69 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem. Ďalej budeme hlasovať o bode 6 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za návrh 77 poslancov, proti 36 poslancov, zdržalo sa 19 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem. Ďalej budeme hlasovať o bode 7 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za návrh 111 poslancov, zdržalo sa 22 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
P. Pavlis, poslanec: Ďalej hlasujeme o bode 8 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za návrh 79 poslancov, proti 36 poslancov, zdržalo sa 18 poslancov.
Tento návrh sme schválili.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem. A budeme ešte hlasovať o bode 1 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti 23 poslancov, zdržalo sa 31 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
P. Pavlis, poslanec: Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Muškovej.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za návrh 118 poslancov, zdržalo sa 14 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh pani poslankyne Muškovej sme schválili.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pozmeňujúcich návrhoch, mám splnomocnenie gestorského výboru a odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti 23 poslancov, zdržalo sa 29 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Ak to tak nie je, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Nech sa páči, pán spravodajca.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti návrhu 28 poslancov, zdržalo sa 26 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.
Vážené kolegyne, kolegovia,
konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame.
Tým sme vyčerpali program, bod programu hlasovanie.
Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní o
vládnom návrhu zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (zákon o tripartite).
Poprosím pani ministerku a pánu spravodajcu.
Podľa prihlášok do rozpravy teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Vaľová. Poprosím ju ešte o pár minút, aby sme ukončili hodinu pre naše médiá a poprosím pánov poslancov, aby postupne zaujali miesta, buď v rokovacej sále, alebo, ak potrebujú niečo prekonzultovať, aby to urobili mimo rokovacej sály, aby sme nerušili kolegyňu, ktorá bude vystupovať.
(Ruch v sále.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Budeme pokračovať v rokovaní 7. schôdze druhým čítaním zákona o tripartite. Poprosím pani ministerku, aby zaujala miesto pre navrhovateľa.
Ďalšia prihlásená do rozpravy bola pani poslankyňa Vaľová, po nej bude vystupovať pani poslankyňa Radičová.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, som rada, že môžem vystúpiť po rozprave pani poslankyne Sárközyovej, lebo ak dva - samozrejme, ja používam spisovnú slovenčinu, Sárközyovej, pardon - lebo ak dvaja hovoria to isté, vážení kolegovia, nie je to nikdy to isté.
Chcela by som vás požiadať o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu, tak ako bol predložený spravodajcom k tlači 146. Za čl. II. sa vkladá čl. III v § 7 ods. 1 za slovom "uzavrela" vypúšťa sa čiarka a vypúšťajú sa slová "len ak tento zamestnávateľ s rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasí".
Dovoľte mi, aby som vysvetlila a odôvodnila opodstatnenie tohto pozmeňujúceho návrhu.
Terajší platný právny stav umožňuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa len so súhlasom zamestnávateľa, na ktorého sa navrhuje takáto zmluva rozšíriť. Túto podmienku sa navrhuje v tejto novele zo zákona vypustiť. Takýto návrh, vážení kolegovia, nie je nový. Novo navrhovaný text predtým platil takmer 14 rokov od 1. 2. 1991 do 30. 11. 2004. To je 13 rokov a 10 mesiacov, aby som bola presná.
Zmenený bol počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu na podnet ministra Ľudovíta Kaníka, ktorý presadzoval do pracovnoprávnej legislatívy liberálny prístup. Inštitút extenzie má dva ciele. Zabezpečiť rovnakú úroveň sociálnej ochrany zamestnancov, ktorí pracujú v rovnakých ekonomických podmienkach, v rovnakom odvetví, aby mali aj sociálnopodnikovú politiku na úrovni bežných štandardov, opakujem, bežných štandardov toho istého odvetvia, pretože práve zamestnanci sú tí, ktorí pomáhajú firmám vytvárať zisk. Zároveň zabezpečuje vyrovnané podmienky zamestnávateľov na konkurenčnom poli, čo znamená, že zamestnávateľ, ktorý uskutočňuje priaznivú sociálnu politiku, má aj určité náklady na pracovnú silu. Zamestnávateľ, ktorý redukuje sociálnu politiku pre zamestnanca, má na minimum výrazne znížené náklady na pracovnú silu. Tým pádom má obrovskú konkurenčnú nevýhodu.
Vôbec nejde o poškodenie zamestnávateľov, absolútne. Ide o vyrovnanie podmienok na konkurenčnom poli. Nechceme, aby konkurencieschopnosť firiem bola zabezpečená cestou sociálneho dumpingu. Preto v takýchto prípadoch môže štát zasiahnuť, aby sa vytvorili rovnaké konkurenčné podmienky pre firmy a tým sa vyrovnala úroveň sociálnej ochrany zamestnancov.
Preto inštitút extenzie vyrovnáva uvedené podmienky. Rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov je podoprené aj v programovom vyhlásení vlády, kde sa v časti 3.2. Pracovné vzťahy a sociálny dialóg uvádza, citujem: "V záujme zvýšenia stability sociálneho prostredia bude podporovať bipartitný sociálny dialóg medzi zamestnávateľmi a odbormi, a to predovšetkým legislatívnymi opatreniami, ktoré odstránia bariéry účinnosti kolektívneho vyjednávania a zavedú model rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v súlade s relevantnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce.
Ak máme odstraňovať regionálne rozdiely, môžeme na to práve použiť aj extenziu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, zabezpečovať to tak, že za rovnakú prácu a v rovnakých podmienkach budú zamestnanci rovnako zarábať v ktorejkoľvek časti Slovenska a nebudú zneužívané zlé podmienky, nezamestnanosť, ako je to napríklad na východnom Slovensku. Pretože práve tieto zlé sociálne podmienky tlačia ľudí, aby pracovali za minimálne mzdy.
Treba brať do úvahy skutočnosť, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa obsahuje pracovné podmienky a podmienky zamestnania, na ktorých sa však zmluvné strany musia dohodnúť. Nie je to diktát, ako to uviedli Hospodárske noviny zo dňa 2. februára 2007. Veď predsa kolektívna zmluva je dobrovoľná na základe dohody. Je určitým štandardom na vytváranie pracovných, mzdových a sociálnych podmienok zamestnancov v príslušnom rezorte alebo odvetví, ktoré spadá do pôsobnosti kolektívnej zmluvy.
Ako navrhovateľka som vychádzala z poznatkov aplikačnej praxe v zahraničí a odporúčaní medzinárodných inštitúcií. Inštitút rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov je bežnou praktikou využívanou vo vyspelých členských štátoch Európskej únie, uvediem Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Portugalsko, Španielsko. Uplatňuje sa takisto v Českej republike, Maďarsku, Poľsku a v ďalších európskych krajinách.
Odvetvové kolektívne zmluvy sa rozširujú napríklad v Holandsku kráľovskými výnosmi. V Nemecku bola v roku, vážení - a to by som dala do pozornosti - v Nemecku bola v roku 2006 na žiadosť zamestnávateľov rozšírená kolektívna zmluva platná v stavebníctve na všetky stavebné firmy, aby sa zabránilo nekalej konkurencii z východných spolkových krajín. Čiže, môže požiadať aj zamestnávateľ. A toto je príklad. Aj toto je príklad, že vôbec nejde o poškodenie zamestnávateľov, ale o vyrovnanie podmienok na konkurenčnom poli, kde by sa mali vytvárať rovnaké konkurenčné podmienky firmám, ktoré uskutočňujú dobrú sociálnu politiku na úrovni bežných štandardov.
Na vyvrátenie kritických stanovísk k inštitútu extenzie, ktoré sa v ostatných dňoch objavili v niektorých médiách, mi dovoľte ešte poznamenať toto. Ak by extenzia vyšších kolektívnych zmlúv mala nepriaznivé účinky, spomenuté krajiny, ktoré som spomenula, by už boli dávno vymazané z európskej mapy, z ekonomickej európskej mapy. My tu nejdeme zavádzať nič nové. Tieto krajiny naďalej úspešne prosperujú a zároveň podporujú priaznivú sociálnu politiku voči zamestnancom a starajú sa o svoj ľudský kapitál.
Vážení, veď ľudský kapitál je obrovským bohatstvom tejto krajiny a každej jednej. Ak chceme napredovať, musíme vytvárať rovnaké ekonomické podmienky a sociálnu politiku. Verím, že tieto argumenty sú dostatočné na to, aby ste podporili tento pozmeňujúci zákon.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Reagovať faktickými poznámkami na vaše vystúpenie budú pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Prokopovič, procedurálny návrh? Či omyl? Faktická? Niečo iné. Dobre. Takže pán poslanec Prokopovič posledný s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pani kolegyňa Vaľová, ja by som vám chcela povedať, že vy ste porušili tento zákon ešte skôr, ako začal platiť. Je to zákon o tripartite a k tejto nepriamej novele zákona sa nemali možnosť vyjadriť všetci partneri, ktorých sa týka. Tieto zmeny sú podľa Republikovej únie zamestnávateľov v zásadnom rozpore s tými dohodami sociálnych partnerov, ktoré boli výsledkom rokovaní pri príprave návrhu zákona.
A po druhé, pokiaľ ide o argumenty o zmenšovaní rozdielov medzi regiónmi a posilňovaní konkurencieschopnosti, tak ste na fatálnom omyle a vyzerá to tak, že nerozumiete veci. Na východnom Slovensku sú platy síce nižšie, ale i ceny v obchodoch a za služby sú nižšie. Sú prispôsobené kúpnej sile. Ak vstúpite do cenotvorby umelým zvyšovaním miezd, stane sa nasledovné.
Po prvé vyriešite možno výšku platov určitej malej skupiny zamestnancov, ale zároveň ohrozíte ich pracovné miesta, pretože ak podnik nebude na vyššie platy mať, zareaguje zrušením pracovných miest. Výsledok: zvyšovanie nezamestnanosti, znižovanie kúpyschopnosti, možný krach podnikov a tým oslabenie konkurenčného prostredia a hlavne na východnom Slovensku.
Po druhé zvýšené mzdy sa premietnu do nákladov a tým do vyššej ceny výrobku. Opäť výsledok: zníženie kúpyschopnosti, opäť hlavne na východnom Slovensku.
A po tretie podporíte silnejšie a väčšie podniky, ktoré majú akumulovaný kapitál, ktoré dočasne nebudú musieť premietnuť do cien zvýšené mzdové náklady a tým zlikvidujú konkurenciu cenovým dumpingom. Výsledok: menej podnikov v skupine a menšia konkurencia v sektore. Dosiahnete presne pravý opak toho, čo chcete.
Ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktická poznámka, pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. V nadväznosti na slová pani poslankyne Vaľovej, ktorá naozaj veľmi správne vysvetlila problematiku tohto zákona, a nie ako istý poslanec z malej frakcie KDH, ktorý demagogicky zneužíva neinformovanosť istej časti verejnosti ohľadne poslaneckých prieskumov. A chcel by som len povedať, že ohľadne poslaneckých prieskumov sa absolútne nič nezmení aj po prijatí toho § 1/a. Škoda, že tu ten nemenovaný poslanec Lipšic v tejto chvíli nie je. Veľmi rád by som mu to povedal aj takto z očí do očí, samozrejme, v nadväznosti na slová pani poslankyne Vaľovej. (Šum v sále.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalší s faktickou poznámkou, pán poslanec Janiš.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Prvá základná poznámka, že pani kolegyňa vôbec nepochopila, o čo kráča a navrhuje niečo, čo je realizovateľné a bolo tu realizované roky, roky dozadu. Pomôžem si vaším výrokom: "Za rovnakú prácu rovnaká mzda na celom Slovensku." Ale toto neplatilo ani za socializmu, tak neviem, kam cúvate. Pred nejaký socializmus? Toto neplatilo ani za socializmu. A potom sa pýtam, na čo tu robíme manévre s nejakým zákonom o tripartite. Dajte návrh zákona rovno. Za rovnaký tovar rovnaká cena na celom Slovensku. Jednoriadkový zákon a je svätý pokoj. Čo tu nacvičujete Spartakiádu!
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Posledný s faktickou poznámkou prihlásený bol pán poslanec Prokopovič.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, snažili ste sa tu veľmi presvedčivo vystúpiť. Mali ste to celkom pekne pripravené, niekto vám to veľmi poradil, aby to malo taký spád. Ale ono by to bolo omnoho hodnovernejšie, keby ste mali skúsenosti aj s podnikaním, aby ste hovorili aj za podnikateľov. Ja som veľmi zvedavý, čo by vám v Humennom povedali v Chemese, čo by vám povedali v ďalších firmách aj z toho druhého pohľadu.
Vrátim sa aj k tomu, čo hovoril pán kolega Janiš predtým, k tým rovnakým podmienkam pre prácu. Vy ste nám dokonca spomenuli, že všade v Európe to je tak. Ja sa vás chcem spýtať kde. Vo Francúzsku to tak nie je, v Taliansku sú úplne iné podmienky na priemyselnom severe a na priemyselnom juhu, absolútne rozdielne podmienky. To isté je v Anglicku, v Nemecku - východ a západ. Takže, prosím vás, dávajte také príklady, ktoré sú hodnoverné, nie také, ktoré sa dajú okamžite argumentmi napadnúť.
A na záver tak všeobecne. Viete, celá táto novela, aj ten váš pozmeňujúci návrh podľa môjho názoru smeruje k potlačeniu podnikateľov a k zvýšeniu práv zamestnancov. Len ja sa pýtam jedno. Keď takto pôjdete proti podnikateľom všeobecne, kto bude tých zamestnancov zamestnávať? Začnú zamestnanci podnikať a stanú sa oni podnikateľmi?