A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktické? Nech sa páči.

J. Vaľová, poslankyňa: Reagovala by som na pani poslankyňu Tkáčovú. Nemáte pravdu s tým, že vlastne nebolo o tom vyjednávané, pretože s pôvodným návratom k pôvodnému stavu na rozširovanie kolektívnych zmlúv súhlasila aj Republiková únia zamestnávateľov. To je po prvé. Na ministerstve práce sa to odohralo.

Potom by som chcela reagovať na pána Janiša. Pán Janiš, samozrejme, že nebolo to myslené - ja som tomu veľmi správne rozumela -, že za rovnakú mzdu na celom Slovensku rovnaké peniaze. Je to vecou vyjednávania. A ak ste si dobre prečítali tripartitný zákon, tak každý, kto sa prihlási ku kolektívnej zmluve, tak sa zúčastní na komisii, kde je tripartitná komisia, ktorá posúdi, či sú tam rovnaké ekonomické podmienky. Tak isto posúdi, či sú tam podmienky na to, aby k tejto tripartitnej zmluve pristúpili. My nechceme nikoho viesť do kolapsu a nechceme ani nikomu ubližovať, ak nebude možné použiť túto vyššiu kolektívnu zmluvu.

A, pán Prokopovič, vám by som chcela povedať, vy ste východniar, prosím vás pekne, veľa nerozprávajte, lebo ja som videla, čo ste na východe všetko dokázali a hlavne v Stropkove. Mňa sa budú pýtať v Humennom, máte pravdu. Ináč 13 rokov som bola podnikateľka, ak vám to niečo hovorí a zamestnávala som 15 zamestnancov bez toho, aby som spôsobila nejakú ujmu alebo finančné vyrovnanie. Nikomu nie som nič dlžná. Takže nemusíte mi o podnikaní nič rozprávať. A takisto by som chcela povedať, že predstavte si, keď som šla do parlamentu, tak v Humennom bolo sedenie podnikateľov, môžete si to overiť, a ja som na tom sedení podnikateľov vystúpila s týmto pozmeňujúcim návrhom a dokázala som normálne komunikovať s podnikateľmi, pretože oni to na rozdiel od vás možno pochopili ináč alebo sa snažili to pochopiť a chceli vedieť, že ozaj ten ľudský kapitál a tie ľudské zdroje musíme podporovať v tejto republike. Takže to by som vám chcela povedať. A to by tak asi bolo všetko.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Radičová a pripraví sa pán poslanec Abrhan, ktorý je posledný z písomne prihlásených rečníkov.

I. Radičová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, ja predsa len na úvod zareagujem. Ak použijeme jednoduchý logický úsudok, pani poslankyňa Vaľová, ak podnikatelia v Humennom nemajú problém s uplatnením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, tak by dali bez problémov súhlas na jej prijatie vo svojom podniku. Nevidím dôvod im to nariaďovať. Hej? Takže požiadame ich o súhlas, keďže s tým nemajú problém a podpíšu. A teraz vecne.

Predkladáte pozmeňujúci návrh, ktorý má umožniť rozšíriť záväznosť zmlúv vyššieho kolektívneho stupňa aj na zamestnávateľov, ktorí s ňou nesúhlasili. Pozmeňujúci návrh teda rozširuje doteraz platné kolektívne zmluvy o kompetenciu tripartitnej komisie, ktorá bude môcť nariadiť, že sa zmluvou bude riadiť aj firma, ktorá sa ňou riadiť nechce alebo na to nemá jednoducho prostriedky, momentálne.

Ďalej rozširujete návrh, ktorý pred komisiu bude môcť podať, takýto návrh, aj odborový zväz a zároveň je v tom návrhu konštatovanie, predmet činnosti firmy musí byť rovnaký, ako majú podniky, ktoré zmluvu dohodli. Rozšírenie kolektívnej zmluvy v rámci Európskej únie nie je prijaté žiadnym jedným regulatívom, ani Rada ministrov práce sociálnych vecí a rodiny nedospela k jednému jednoznačnému stanovisku. Je to spôsobené jednoduchým dôvodom. Krajiny v rámci Európskej únie majú veľmi rozdielnu ekonomickú situáciu, majú rozdielnu mieru zamestnanosti, majú rozdielne nástroje riešenia zamestnanosti, majú inú mieru organizovanosti v rámci odborov a majú iný spôsob kolektívneho vyjednávania. Tieto rozdiely sú tu, ktoré sa podpisujú i pod nie jednoznačné rozhodnutie o rovnakom riešení v rámci rozšírenia platnosti kolektívnej zmluvy.

V dôvodovej správe argumentujete istými príkladmi niektorých krajín, kde toto rozšírenie existuje. Ale dovolila by som si pripomenúť, že i toto rozšírenie má tri rôzne podoby. Tri rôzne podoby. Tá prvá je podobou, kedy sa rozširuje na zamestnancov a zamestnávateľov i na tých, ktorí jednoducho nesúhlasili a nie sú členmi dohodovacích orgánov. To je návrh, ktorý predkladáme my.

Druhý moment je pre takých, že sa to rozširuje aj na podniky a firmy, kde jednoducho odborová organizácia alebo zamestnanecká rada neexistuje.

A tretie rozširovanie, rozširovanie nie cez legislatívu, ale v podstate funkčné rozšírenie, formálne, ktoré vyplýva z iných nariadení alebo zákonov vlády, keď sa to automaticky aplikuje na existujúce organizácie.

Krajiny, ktoré uvádzate ako príklady, pripomeniem, uplatňujú rozšírenie kolektívnej zmluvy naozaj týmito tromi rozdielnymi spôsobmi. Príklad Maďarsko rozširuje kolektívnu zmluvu len na oblasť verejnej správy. Príklad Poľsko ostatná hodnotiaca správa, máte ju k dispozícii na internete, kde konštatuje, že síce v legislatíve istá možnosť rozšírenia kolektívnej zmluvy existuje, ale v realite sa vôbec neuplatňuje. Iné spomínané krajiny, Španielsko je princíp naozaj rozšírením nie formou prvou, ale tou druhou spomínanou formou, to znamená tam, kde neexistuje odborová organizácia.

Ja by som rada podčiarkla tento moment a upozornila vás, že v dôvodovej správe tie príklady nie sú uvedené náležite a presne. Zostáva totiž pravdou, že väčšina členských krajín Európskej únie žiadnu formu rozšírenia kolektívnej zmluvy nemá. Navyše, lebo keď to zrátame, je to 6 + 4. Hej? Ale je to fakt. Je to fakt. Reagujú na svoju konkrétnu ekonomickú situáciu.

Doplním ďalšími argumentmi. Sociálna politika je tiež jeden dnes už z vážnych nástrojov konkurencieschopnosti jednotlivých podnikov a firiem. Slovensko sa dostáva našťastie do etapy, keď začíname mať aj iný dopyt po pracovnej sile a to je dopyt po kvalifikovanej, špecializovanej pracovnej sile, ktorej cena práce potom naozaj veľmi rýchlo stúpa. A práve pre takýchto zamestnancov je sociálna politika, dobrá sociálna politika firmy a podniku tým, čím môžu týchto zamestnancov dlhodobejšie udržať alebo pre svoju firmu získať.

Chcem zároveň upozorniť, že rozšírenie kolektívnej zmluvy nebude riešiť a nerieši regionálne rozdiely. Regionálne rozdiely nie sú totiž riešiteľné len tým, že za istých podmienok nariadim zamestnávateľom zvýšiť mzdy. Naozaj je tu riziko opačného, úplne kontrafinalitného efektu, väčšieho prepúšťania alebo, naopak, najímania lacnej pracovnej sily zo zdrojov migrácie. Toto riziko tu jednoducho je. Alebo presunu firiem do iných oblastí. Chcem zároveň zdôrazniť, že žiaden medzinárodný dohovor, ktorý sa aj uvádza v dôvodovej správe, jednoznačne nehovorí, akým spôsobom aplikovať rozšírenie kolektívnej zmluvy a už vôbec nehovorí o tom, že by sa automatický mala v krajinách aplikovať.

To, čo ste tu spomínali ako argument, že to v tejto krajine 13 rokov bolo praxou, nepriviedlo k nejakým vysokým efektom v praxi. Veď aplikácia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na firmy a podniky dnes za tú éru, kedy sme to mali v legislatíve, sa ujala len v 50 % prípadoch firiem. Zároveň si dnes musíme uvedomiť, že organizovanosť v rámci odborov dosahuje len jednu štvrtinu pracovníkov a zamestnancov. My sme úplne v odlišnej situácii, ako je spomínané Belgicko a podobne, kde je vyššia organizovanosť a kde dobrovoľné prijatie kolektívnej zmluvy z prvej etapy, a potom rozšírené, viedlo k úplne inej miere jej aplikácie.

Na záver. Implantovanie alebo nariadenie bez súhlasu zamestnávateľa nebude riešiť priamočiaro, ak vôbec, regionálne rozdiely. Nie je možné ním už vôbec aplikovať nejakú prax rovnakej mzdy v rovnakých regiónoch, keďže sú tie regióny cez celú štruktúru ukazovateľov v úplne rozdielnej situácii. Motivácia získania investorov a investícii do zaostalejších regiónov je tiež jedným z argumentov. Pretože potom sa pýtam, prečo by nemali zostávať tu na hranici alebo opäť v Bratislavskom kraji. Zároveň neplatí, že zamestnanci sú jediní tí, ktorí sa podieľajú na tvorbe zisku jednotlivých firiem a podnikov. To predsa záleží od toho (do akej miery je pracovná sila, jej podiel, aký je silný), na nákladoch danej produkcie. Sú odvetvia, kde je to prevládajúce a sú odvetvia, kde je to už zanedbateľné. A to už nehovorím o probléme z hľadiska odvetví a aplikácií, rozdielmi medzi veľkými podnikmi a malými a strednými podnikateľmi. Veď sú vnútorne štruktúrovaní v tom istom odvetví. Ak aplikujete túto kolektívnu zmluvu na veľký podnik a aplikujete ju na malú výrobňu, tak pre malé výrobne je tu vážne riziko nezvládnutia takýchto podmienok a takýchto regulatívov.

A je tu ešte jeden vážny problém, ktorý vyplýva z existujúcej legislatívy. Ten pozmeňujúci návrh sa nedotýka jednej veľmi dôležitej podmienky a tá sa vždy, pri každom type kolektívnej zmluvy prvého princípu, t. j. aplikujem to aj na ostatné firmy a podniky, vždy je to doplnené o klauzulu reprezentatívnosti. Kto ju podpíše v prvom kole a na koho sa ďalej aplikuje. Vy nenavrhujete novelu práve v tejto miere reprezentatívnosti a zatiaľ v zákone znie, aby som to povedala presne "väčší počet zamestnávateľov". Ja sa pýtam, čo je to väčší? Ako budeme konštatovať v prípade povinnosti, čo je väčší počet zamestnávateľov, ktorí túto zmluvu podpíšu? Traja, piati, desiati? Nie je tam explicitne povedané väčšina. Potom treba zadefinovať práve tieto podmienky, ktoré sú presne v spomínaných krajinách zadefinované. Toto v návrhu jednoznačne chýba. A bez presnej definície bude veľký problém vôbec výkladu takto prijatého návrhu.

Toto sú dôvody, pre ktoré sa jednoznačne pridávam k návrhu pani poslankyne Sárközy a žiadam vyňať na osobitné hlasovanie body 1 a 4 spoločnej správy a doplniť naozaj vetou: Ak podniky a podnikatelia a firmy majú dostatočné zdroje na to, aby pristúpili k podpisu kolektívnej zmluvy, a komisia, ktorá to posudzuje, s nimi na túto tému bude komunikovať, nevidím dôvod, aby pre takéto zvýšenie nebol požadovaný ich súhlas.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami ako reakciami na vystúpenie pani poslankyne Radičovej sa prihlásili pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Mikloš, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Halecký a pani poslankyňa Smolková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Opravila by som kolegyňu Radičovú, lebo povedala, že som vravela, ja to mám pred sebou napísané, že zamestnanci sú len tí, ktorí vytvárajú zisk. Nie, ja viem, kto vytvára zisk, aj manažment, ale ja som napísala, že zamestnanci sú tí, jednými z tých, ale nielen tí. Dobre? Aby sme to upresnili.

Druhú vec by som chcela povedať, že nehovorte tu o nejakom diktáte. Veď ak ich tripartitná komisia vyjednáva, Odborový zväz podá písomne žiadosť o rozšírenie kolektívnej zmluvy, dá tripartitnú komisiu. Veď to je vyjednávanie, veď to nie je diktát, veď sú tam zastúpení aj zamestnávatelia. Prečo sa toho vyjednávania bojíme? A komisia posúdi, či daná firma má obdobné sociálno-ekonomické podmienky. Veď my nejdeme nikoho likvidovať.

Takisto by som sa vyjadrila o zahraničných firmách. Samozrejme, pani kolegyňa, v každom štáte je to ináč, ale myslím si, že to je na dlhú diskusiu, v ktorom štáte to ako funguje. A nemôžeme tu to dnes rozoberať, ale môžeme si sadnúť a môžeme si tieto štáty bez problémov porovnať.

A takisto by som sa ešte chcela vyjadriť k jednej veci. Chcela by som vám povedať - takú jednu zaujímavú tabuľku tu mám, a potom vám ju môžem postúpiť aj k nahliadnutiu -, zásadný zlom v rozširovaní nastal v roku 2002 kolektívnych zmlúv, keď minister Kaník začal podmieňovať rozširovanie kolektívnych zmlúv súhlasom zamestnávateľa, hoci to nebolo podmienkou určenou v zákone. Z prehľadu vyplýva, že za rok 2002 požadovalo KOVO rozšírenie o 104 podnikov, ale súhlas dalo len 26 podnikov. Na základe kritiky sociálnych partnerov, že postup ministra nie je v súlade so zákonom, prijal sa v roku 2004 zákon č. 585/2004 Z. z., ktorý dodatočne podmienky súhlasu zlegalizoval.

Vážená kolegyňa, ja nehovorím o tom, že vyriešime regionálne problémy, ale je to jeden z nástrojov. A ja sa pýtam, dokedy naši ľudia budú takto robiť. Čiže, budeme tu posielať zahraničné firmy na to, aby naši ľudia robili len za mininálne mzdy. V Humennom máme belgickú a taliansku firmu. Pozrite si kolektívnu zmluvu jednej firmy a druhej. Ja som ju videla, donesiem vám ju k nahliadnutiu. Je to skutočne neporovnateľná vec, ľudia chcú pracovať pre túto firmu ... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Slovo má pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. V nadväznosti k tomu, čo povedala pani poslankyňa Radičová, ešte jednu perličku. Jediná možnosť, ako sa môže podnik dostať spod povinnosti dodržiavať odvetvovú kolektívnu zmluvu, je žiadosť, ktorú podá na ministerstvo práce. Keď ministerstvo uzná jej opodstatnenosť, podnik sa zmluvou nemusí riadiť. No ale teraz to dôležité. Žiadosť by však mal podať ešte predtým, ako vstúpi do platnosti daná kolektívna zmluva. Nie potom.

Tak vy hovoríte o sociálnom dialógu, no, ale toto by bola sociálna diktatúra. A prečo si myslíte, že všetci podnikatelia sú gauneri? A myslím si, že odbory by sa mali zastať zamestnancov. Ale pani poslankyňa Radičová hovorila, že však v tých odborových zväzoch je združená len jedna štvrtina ľudí, ale odbory sa pasovali do politickej roviny. Napríklad iniciovali referendum a podobné záležitosti. Takže, myslím si, že každý by si mal ujednotiť, koho práva bude hájiť a nielen jednostranne sa k tomu vyjadrovať.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som vyzdvihnúť najskôr zrozumiteľnosť a vyargumentovanosť toho, čo povedala pani poslankyňa Radičová. V nadväznosti na to by som chcel ešte povedať, chcem zdôrazniť to, čo povedala, že sociálna politika je jedným z vážnych faktorov konkurencieschopnosti. Týmto zákonom, najmä ustanovením o rozšírení kolektívnej zmluvy naozaj konkurencieschopnosť môžete ohroziť a, myslím si, že v mnohých prípadoch aj ohrozíte.

Chcel by som vyzvať poslancov, najmä poslancov Smeru, aby naozaj už zabudli na marxistické poučky o antagonistickom vzťahu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Z tých návrhov je to cítiť, je to proste z nich cítiť. A v tomto zmysle si myslím, že ste zaspali dobu, pretože, ak sa pozrieme na iné krajiny, a keď sa odvolávate napríklad na niektoré západoeurópske krajiny, tak práve silné postavenie odborov je dnes často prekážkou ich konkurencieschopnosti a je to aj jeden z dôvodov, prečo majú také vážne problémy, aké majú.

Myslím si, že keď tvrdíte a dôvodová správa tvrdí, citujem: "Realizácia predloženého návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie." Tak zrejme žartujete, zrejme žartujete, pretože nielen na podnikateľské prostredie, ale aj na to, čo možno v dobrej viere si myslíte, že tomu pomôže, že budú vyššie mzdy a väčšia zamestnanosť, opak bude pravdou. To je dokázané mnohými aj empirickými štúdiami.

A ešte na jednu vec by som chcel poukázať, ktorá tu nebola spomenutá. To, že ministerstvo bude posudzovať, či podnik je schopný, alebo nie je schopný zvládnuť rozšírenie kolektívnej zmluvy, považujem za absolútne neakceptovateľné. To je ďalší zdroj subjektivizmu a korupcie. Možno nielen priamej korupcie, ale aj takej, že to bude nástroj tlaku na podnikateľov, aby podporovali napríklad tú správnu stranu. A ktorú asi? Skúsme hádať.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšia faktická - pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem. Pani poslankyňa, na tom sme sa zhodli, že extenzia kolektivizmu je bežná, štandardná aj v iných krajinách Európy. Nový zákon zlepší však nielen podmienky pre zamestnancov, na ktoré ste sa zamerali vo svojom vystúpení, ale asi sa zhodneme aj v tom, že zlepší podmienky aj pre samotných zamestnávateľov. Aj tento aspekt by sme mali rozoberať. Veľa firiem nechce kolektívne vyjednávať a hoci majú veľké zisky, svojim zamestnancom dávajú len minimum a cez sociálny dumping si na trhu vytvárajú konkurenčnú výhodu. Usmievate sa pri tom, ale je to fakt. Je teda potrebné týmto zákonom zabezpečiť, aby bola konkurenčná rovnosť aj na poli zamestnávateľov.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Slovo má pán Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že sme pri uzlovom bode tripartitného vyjednávania, pretože rozsah pôsobnosti vyššej kolektívnej zmluvy, zdá sa, bude nás zamestnávať ešte trošku dlhšie. A je niekedy dosť ťažké zodpovedať, pokiaľ by mal ten rozsah až siahať. Predpokladám, že máme v záujme vždy rovnováhu medzi záujmami zamestnávateľov, ale aj zamestnancov a v neposlednom rade aj vlády a parlamentu a to na tomto princípe, aby bol sociálny zmier. Aby neboli rozsiahle štrajky, aby životná úroveň, či už jedných alebo druhých, rástla v rozsahu ekonomického dosahu. Chcem zdôrazniť, že tento zákon sa bude dotýkať predovšetkým zamestnancov s nižším príjmom, zamestnancov, ktorí majú mzdy okolo minimálnej mzdy. To znamená, že ide väčšinou o ľudí, ktorí pracujú vo firmách s menším počtom zamestnancov. A tam aj kvalita odborárskych funkcionárov, ale aj založenie odborovej organizácie je niekedy sporné a otázne. Takže, ich záujmy by mal ochraňovať niekto, kto je silnejší a kto má na to svoju určitú právnu silu, aby mohol ich záujmy ochraňovať. Takže, je možný na to aj ten pohľad.

Samozrejmá vec, uznávam, že musí byť rovnováha. Ale tú rovnováhu vieme napríklad zistiť podľa počtu a rozsahu sociálnych dávok. Za posledných 8 rokov dvoj- až trojnásobne vzrástli dávky v sociálnej sfére práve pre túto kategóriu nezamestnaných a tých, ktorí mali nižšie mzdy.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Posledná faktická poznámka - pani poslankyňa Smolková.

M. Smolková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa Radičová, chcela som reagovať obšírnejšie, len už moje predrečníčky reagovali. Čo sa týka vašej pripomienky, že klesla organizovanosť odborov na jednu štvrtinu. Kde sú vlastne príčiny? Príčina je za vášho vládnutia. Je to na dlhšie, ale pani Vaľová v krátkosti to zodpovedala. Ja by som sa chcela skôr spýtať, pretože z vášho vystúpenia som neporozumela, čoho sa vlastne bojíte, keď sa ten zákon prijme.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Reagovať na faktické poznámky bude pani poslankyňa Radičová.

I. Radičová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. V inom poradí.

Pán poslanec Halecký, citujem vaše vyjadrenie z médií: "Tripartitné dohody by sa mali robiť na úrovni podniku. Vnucovanie dohôd vyššieho stupňa nemusí byť dobré pre podnik. To snáď už máme za sebou," z 5. februára. To je odpoveď na vašu faktickú poznámku.

K pani poslankyni Vaľovej. Ja som reagovala na dôvodovú správu, pani poslankyňa, kde vymenúvate krajiny, v ktorých je táto aplikačná prax, kde, keď ich spočítate, tak to nie je väčšina krajín EÚ. A navyše, hovorila som jednoznačne, že i tam má iné uplatnenia a navyše, má ďalšie podmienky, pri ktorých je možné takúto zmluvu nariadiť aj zamestnávateľovi, ktorý nedá súhlas. Toto bola moja pripomienka. A že mi toto, táto špecifikácia vo vašom pozmeňujúcom návrhu naozaj vážne chýba.

K regionálnym rozdielom. Viete, domýšľate situáciu, ktorú riešila vaša vláda a to bola dotácia 182 miliónov napríklad firme Siderit, ktorej, ak nariadite kolektívnou zmluvou ďalšie zvyšovanie miezd, ako udržíme tieto firmy? Pýtam sa. Ale viete, že boli v platobnej neschopnosti. Ja som tiež riešila už hroziace odpojenie plynu a podobne. Boli v platobnej neschopnosti. Mám vymenúvať ďalšie a ďalšie firmy? Ja sa bojím, áno, ohrozenia takýchto firiem, ktoré prežívajú len a len za tých podmienok, ktoré teraz majú a hrozí tam masové prepúšťanie. Toho sa bojím a ... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Panie poslankyne, páni poslanci, keďže sa blíži 12.00 hodina a ostal posledný vystupujúci, pán poslanec Abrhan, vyhlasujem obedňajšiu prestávku, ktorá bude do 14.00 hodiny a po nej vystúpi, začneme rokovanie vystúpením pána poslanca Abrhana. Pardon.

(Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.07 hodine.)

 

 

Siedmy deň rokovania

7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

8. februára 2007 o 14.07 hodine

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, poprosím vás, aby ste postupne zaujali miesta v rokovacej sále. Nasleduje bod programu hodina otázok, tak poprosím, aby sme vytvorili čo najskôr dôstojné prostredie na prerokovanie tohto bodu.

Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní 7. schôdze Národnej rady pravidelným bodom

hodina otázok,

ktorý týmto otváram. Písomne poslanci predložili včera do 12.00 hodiny 9 otázok predsedovi vlády a členom vlády 27 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil z dôvodu zahraničnej služobnej cesty. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

Nech sa páči, pán podpredseda.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

Medzi neprítomnými sú: pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti Štefan Harabin, pracovná cesta mimo Bratislavy, zastupujem ho ja. Minister pôdohospodárstva Milan Jureňa, zahraničná pracovná cesta, zastupuje pán minister životného prostredia Izák. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek je na pracovnej ceste s pánom prezidentom, zastúpi ho pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Vážny. Ďalej ospravedlňujem pána podpredsedu vlády Dušana Čaploviča, ktorý je na Konferencii o rodovej rovnosti, nie sú naňho kladené žiadne otázky, pán minister zdravotníctva, ktorý nám ochorel, nie sú naňho kladené otázky, pán minister obrany František Kašický je na zahraničnej pracovnej ceste v Španielsku, nie sú naňho kladené otázky.

Pán podpredseda, skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Teraz vás poprosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

Prvá otázka je od pána poslanca Rudolfa Bauera, je v sále, ktorá znie: "Pán predseda, v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky ste sa zaviazali venovať zvýšenú pozornosť vyrovnávaniu regionálnych rozdielov na Slovensku. Čo ste pre to doteraz urobili a aké nástroje sa chystáte použiť v najbližšom čase?"

Nech sa páči, pán podpredseda. Poprosím vás zároveň o oznámenie ukončenia odpovede.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, chcem sa predovšetkým poďakovať za otázku pánovi poslancovi, myslím si, že ako dlhoročný politik, ktorý pôsobil aj v komunálnej, aj vo vysokej regionálnej politike, presne vie, na čo sa pýta. Samozrejme, aj tuší, že za uplynulé obdobie nebolo urobené v tejto oblasti toľko, ako by sme očakávali. Myslím si, že sám mohol sledovať, keďže bol členom vládnej strany, že znižovanie regionálnych disparít v uplynulom období nenapredovalo nijakým spôsobom veľmi rýchlo dopredu.

Na druhej strane je aj pravda, že táto otázka nepatrí medzi jednoduché a medzi tie, ktoré sa dajú vybaviť šmahnutím čarovného prútika. Je teda, samozrejme, správne, pán poslanec, že ako člen výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj aj týmto spôsobom sa zaujímate o predmetnú problematiku.

Na túto otázku však je možno aj z našej strany odpovedať veľmi jednoznačne. Hlavnou úlohou regionálnej politiky vlády je zastaviť pokračujúci trend regionálnych disparít účelnou kombináciou centrálnych rozvojových impulzov a parciálnych politík samosprávnych krajov tak, aby bol podporený harmonický a trvalo udržateľný rozvoj na celom území Slovenskej republiky.

Slovensko predložilo do Európskej komisie Národný strategický referenčný rámec na roky 2007 a 2013, ktorý má absolútne priamy súvis s riešením regionálnych rozdielov v rámci Slovenskej republiky a tiež riešenie rozdielov medzi regiónmi v rámci celej Európskej únie. Tento dokument stanovuje národné priority, ktoré budú financované zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období roku 2007 až roku 2013. K tomu je potrebné prirátať zdroje zo štátneho rozpočtu a vlastné zdroje konečných prijímateľov.

Strategický cieľ Národného strategického referenčného rámca je výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosti pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja. Na Národný strategický referenčný rámec nadväzuje séria operačných programov, cez ktoré bude priamo zabezpečovaná implementácia projektov v regiónoch a obciach Slovenskej republiky. Treba uviesť, že absolútna väčšina vyčlenených finančných prostriedkov bude použitá pod cieľom, ktorý sa nazýva konvergencia a ide o územie 7 krajov s výnimkou kraja bratislavského, voči ktorému práve sa snažíme tieto regionálne disparity čo najviac vyrovnávať.

Každý z uvedených operačných programov má svoj regionálny priemet, nielen regionálny operačný program. A tiež Európska komisia požaduje, aby v rámci operačných programov boli stanovené alokácie aj na úrovni tzv. NUTS2, kde ide o začlenenie a o členenie na západné Slovensko, stredné Slovensko a východné Slovensko v rámci cieľa konvergencie a tak, ako sme poznali členenie Slovenska pred rozdelením na 8 krajov.

Na regionálne aspekty bude potrebné prihliadať aj v samotnej príprave implementačného mechanizmu. Realizácia operačných programov bude jednoznačne vyplývať a vplývať na znižovanie rozdielov jednak medzi regiónom Bratislavského kraja a zvyškom Slovenskej republiky a tiež medzi regiónmi navzájom v rámci spomínaného cieľa konvergencie a tiež medzi regiónmi NUTS2 na Slovensku a ostatnými regiónmi Európskej únie.

Niet žiadnych pochýb o tom, že niekoľko tisíc projektov, ktoré sa budú v rámci zostávajúcich regiónov realizovať v období rokov 2007 až 2013, bude mať pozitívny dosah jednak na sociálno- -ekonomický rozvoj a tiež na znižovanie regionálnych disparít.

Riadiace orgány sa poučili z programového obdobia rokov 2004 a 2006 a kladú veľký dôraz na to, aby finančné prostriedky na podporu rozvoja regiónov mali synergický efekt. Nesmieme zabudnúť ani na tzv. európsku územnú spoluprácu, do ktorej spadá aj cezhraničná spolupráca. Na obdobie rokov 2007 až 2013 sú pripravené programové dokumenty na rozvoj cezhraničnej spolupráce a tým aj všetkých regiónov nachádzajúcich sa pozdĺž hraníc Slovenskej republiky. Ide o spoluprácu regiónov Slovenskej republiky s českými, poľskými, rakúskymi, maďarskými a, samozrejme, aj ukrajinskými prihraničnými regiónmi.

K znižovaniu regionálnych disparít bude prispievať aj Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky na programovacie obdobie 2007 a 2013, ktorý sa momentálne dopracúva. Tento zdôvodňuje nové priority rozvoja vidieka. Obsahuje 4 základné osi: zvýšenie konkurencieschopnosti sektoru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, zlepšenie životného prostredia krajiny, kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva a realizácia prístupu LEADER.

Celkový objem finančných prostriedkov na roky 2007 až 2013 predstavuje vyše 2,5 mld. eur, z toho takmer 2 mld. eur príspevok z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a zvyšok približne 0,6 mld. eur predstavuje nárok, ktorým bude v budúcnosti zaťažený štátny rozpočet Slovenskej republiky.

Vláda Slovenskej republiky rovnako v súlade s programovým vyhlásením vlády pripravuje novelizáciu zákona č. 503/2001 o podpore regionálneho rozvoja v znení zákona č. 351/2004 Z. z., ktorá predpokladá vytvorenie lepších legislatívnych podmienok pre rozvoj regiónov Slovenskej republiky. Potreba aktualizácie uvedeného zákona vzniká aj na základe nevyhnutnosti reflektovať nové zmeny v oblasti regionálnej politiky, ktoré reforma verejnej správy počas posledných rokov priniesla.

Návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja Slovenskej republiky musí byť zároveň v komplementárnom vzťahu k pripravovanému návrhu zákona o využívaní pomoci Európskych spoločenstiev podľa novoprijatých relevantných nariadení Európskych spoločenstiev a finančného rámca na obdobie rokov 2007 a 2013.

Hlavnou úlohou novelizácie zákona č. 503/2001 o podpore regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je ustanoviť podmienky podpory regionálneho rozvoja a pôsobnosť orgánov štátnej správy obcí a samosprávnych krajov na Slovensku.

Nevyhnutné je predovšetkým stanoviť základné pojmy, hlavné ciele podpory regionálneho rozvoja, vymedziť základné programové dokumenty a pôsobnosť orgánov štátnej správy obcí a samosprávnych krajov pri podpore regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

V rámci prípravy predmetného zákona bude medzi dôležité úlohy patriť aj potreba zadefinovania integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr, euroregionálnych a mikroregionálnych združení iných spôsobov vzájomnej spolupráce na regionálnej a lokálnej úrovni, napríklad tzv. tvorba klastrov, ako i aktivít v oblasti cezhraničnej spolupráce. Pokiaľ sa budú jednotlivé regióny Slovenskej republiky za účelom spolupráce prirodzeným spôsobom spájať a vytvárať tak priestor ku konkurencii, môže v intenciách trhového mechanizmu rásť aj ich rozvojový potenciál.

Doplnkovými zdrojmi na finančné zabezpečenie podpory regionálneho rozvoja budú fondy Európskej únie, pričom prostriedky z fondov Európskej únie nesmú nahrádzať verejné alebo iné rovnocenné výdavky štátu. Osobitný zreteľ si vyžaduje potreba vytvorenia vhodných podmienok na územnú spoluprácu jednotlivých regiónov.

Predmetný návrh zákona musí klásť dôraz nielen na regionálnu, ale aj na lokálnu úroveň. Bez previazanosti s vytváraním územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie či už na celoštátnej, regionálnej alebo lokálnej úrovni nie je možné vyhotoviť základné programové dokumenty vyšších územných celkov a obcí.

Pán poslanec, myslím, že nám obom je jasné, že desiatky a stovky rokov tvoriace sa regionálne rozdiely sa budú odstraňovať postupne a verím, že aj vaším prístupom podobným, ako bolo položenie tejto otázky, prispejeme k tomu, aby sme spoločne tieto rozdiely čo najrýchlejšie odstránili, keďže je to v záujme nielen koalície a opozície, ale naozaj všetkých, všetkých občanov Slovenskej republiky.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

Takže, pán poslanec Bauer, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu 2 minút. Chcete položiť túto otázku?

Nech sa páči, zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda, za referát, ktorý vám pripravili, ktorý ste nám tu predniesli. Keď ste ďakovali na úvod za otázku, myslel som, že to myslíte vážne, že naozaj vás táto téma zaujíma. V zmysle tohto poďakovania ste mysleli, že som vám umožnil tou otázkou predniesť takýto referát a potiahnuť tento čas, týchto 15 minút, ktoré má premiér vyčlenených na úvod. Tieto veci, ktoré ste tu prednášali, si myslím, že každý, kto sa zaujíma o túto problematiku, ovláda, čiže nebolo potrebné informovať o tom.

A jediný nástroj, ktorý som počul, pretože moja otázka smerovala, aké nástroje chcete použiť do budúcnosti, súhlasím s tým, že tých 7 či 8 mesiacov je relatívne krátky čas a že teda nebolo urobené toľko, ako by sme očakávali. Ale jediný nástroj, o ktorom ste hovorili, to je zákon 503 o podpore regionálneho rozvoja, kde ste odpovedali len jeden cieľ, a to lepšie legislatívne podmienky. Lepšie legislatívne podmienky ešte nemusia prispieť k tomu, aby proste sa zastavil trend zvyšovania regionálnych rozdielov, ktorý existuje. Keď chodíte po Slovensku, každý vidí, že proste situácia je iná na východe a na juhu Slovenska ako na západe, na západnom a na Považí.

To, že sme predložili Národný strategický referenčný rámec a že to je vlastne naša hlavná ako keby nádej na znižovanie regionálnych rozdielov, to asi tiež nebude tak celkom pravda, lebo jednak je tam tá citlivosť len Bratislava voči 7 krajom a to nezohľadní rozdiely Považia a východného Slovenska. A jednak tie alokácie sú také, ktoré vôbec nezastavia narastajúce rozdiely. Moja doplňujúca otázka znie: "Ako chcete zastaviť odliv kvalitných vysokoškolsky vzdelaných ľudí z menej rozvinutých regiónov Slovenska?"

M. Číž, podpredseda NR SR: Prosím pána podpredsedu o odpoveď na doplňujúcu otázku.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Áno, pán poslanec, väčšina z nich za posledných 8 rokov už odišla. Čiže, možno by tá otázka bola správna, keby sme ju formulovali, ako skúsime motivovať tých ľudí, ktorí už odišli za uplynulých 8 rokov, na to, aby sa vrátili späť na Slovensko.

Samozrejme, znižovanie regionálnych disparít sa dá robiť na úrovni teoreticky, ale aj prakticky každého rezortu, ktorý dnes vláda má. Aj na úrovni ministerstva vnútra máme pripravené veci, ktoré budú z regiónu robiť región zaujímavejší. Predovšetkým z pohľadu civilnej stránky ministerstva, kde by sme zabezpečovali kvalitný servis štátnej správy, ktorý by bol lákavý aj pre podnikateľov, že zabezpečiť si všetky legislatívne a povoľovacie podmienky na svoje podnikanie bude u nás omnoho jednoduchšie ako v ktorejkoľvek inej krajine.

Ale čo je dôležité, samozrejme, je vytvorenie kvalitného trhu s ponukami práce, ktoré môžeme robiť iba cestou kvalitných ponúk, ktoré budú reprezentovať aj zvýšenú mzdu, ktorá bude atraktívna pre tých, ktorí dnes za vysokými platmi chodia do zahraničia.

Na to je naviazaná, samozrejme, predovšetkým dopravná infraštruktúra, ktorá je asi tou hlavnou chrbticou rozvoja každého regiónu, pretože iba na základe dopravy, kedy každý moderný podnikateľ väčšieho rozmeru sa snaží šetriť peniaze na takých záležitostiach, ako je skladové hospodárstvo, pre ktoré je dobrá cestná infraštruktúra nevyhnutná. (Nezrozumiteľná komunikácia medzi predsedajúcim a podpredsedom vlády.) Možno ako človek, ktorý je z Košického kraja, budete vnímať pozitívne tlak, ktorý je vyvíjaný smerom k tomu, aby sme čo najrýchlejšie uzavreli cestu Košice - Miškolc. To je pre nás podľa mňa alfa a omega práve pre ten región, na ktorý sa konkrétne vy pýtate.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Čas určený odpovediam na otázky položené predsedovi vlády uplynul. Ďakujem vám za vaše odpovede.

Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

Prvá otázka na ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Vieru Tomanovú je od poslankyne Kláry Sárközy a znie: "Aké odborné a kvalifikačné predpoklady museli spĺňať novovymenovaní riaditelia úradov práce a sociálnych vecí?"

Nech sa páči, pani ministerka.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci ...

M. Číž, podpredseda NR SR: Ešte, ak dovolíte, len poprosím, aby ste oznámili ukončenie odpovede. Poprosím, aby ste po skončení odpovede oznámili, že ste skončili, v zmysle rokovacieho poriadku.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Áno, ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pripomeniem, že zákonom č. 664/2006, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 453/2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí a rodiny a zákon č. 312/2001 o štátnej službe, o zmene a doplnení niektorých zákonov, samozrejme, v znení neskorších predpisov, sa funkcie riaditeľov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny stali funkciami politickými. Na návrh ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny týchto riaditeľov vymenúva vláda Slovenskej republiky. Podmienkou na vymenovanie riaditeľov ako štátnych zamestnancov na uvedenú funkciu je splnenie ustanovení § 14 zákona č. 312/2001 o štátnej službe.

Aké sú podmienky prijatia do štátnej služby podľa tohto zákona? Mimochodom, podľa zákona, ktorý vytvorila predchádzajúca vládna koalícia a ktorý novelizovala vyše dvadsaťkrát, aby ho napokon dostala do podoby ementálu, vymenovanie riaditeľov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v súlade s právnou úpravou, ktorá vyšla z dielne predchádzajúcej vlády. Podmienkou vstupu do štátnej služby sú vek minimálne 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť, zdravotná spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby, trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ovládanie štátneho jazyka, kvalifikačné predpoklady, ktoré sú podľa zákona vysokoškolské vzdelanie II. stupňa.

Všetky uvedené podmienky zákona novovymenovaní riaditelia spĺňali. Na doplnenie však považujem za potrebné uviesť, že riaditelia vymenovaní do 31. 12. 2006 prešli výberovými konaniami. Tieto výberové konania však boli terčom kritiky nielen verejnosti, ale aj samotných zamestnancov štátnej správy, pretože zloženie výberových komisií a predurčenie víťaza výberového konania bolo objednávkou dohôd politických strán. Celý tento proces zaťažoval výkon štátnej správy a odoberal personálne a finančné zdroje na plnenie tých úloh, ktoré spoločnosť a občan očakávali. Riešenie politických nominácií ukázalo spôsob, že ak niečo ako politické deklarujeme, tak nech ním bude pokryté a neskrývame sa za tzv. pseudovýberové konania s vopred vybraným víťazom.

Určite pán exminister práce, sociálnych vecí a rodiny, pán exgenerálny riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pani exvedúca služobného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj riaditeľka osobného úradu, bývalá, vedia o čom hovorím, keďže bez ich súhlasu nebol vybraný žiadny víťaz výberového konania. A tak sa stali víťazmi výberových konaní predchádzajúci riaditelia úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí veľmi seriózne a čestne boli nahradení politickými nominantmi.

Okresné úrady boli vtedy rozdeľované podľa dohôd medzi politickými stranami, výberové konania boli degradované na komparz pre budúcich a pre určených víťazov. Odborná úroveň riaditeľov úradov práce - aká je? Vláda Slovenskej republiky odvolala 42 riaditeľov úradov práce a menovala nových 42 z celkového počtu 46 riaditeľov. 4 riaditelia ostali na svojich miestach. Sú to riaditelia Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach, Starej Ľubovni, Humennom a v Spišskej Novej Vsi. Áno, vymenovali sme aj riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, do ktorého sa s obľubou pustili a, púšťate aj vy, a pustili aj médiá. Na jednej strane sa síce deklaruje dať šancu mladým, na druhej strane sa kritizuje, že riaditeľom je mladý človek, ktorý má vzdelanie, prax, ambície, jazykové znalosti, ale aj chuť popasovať sa s problémami. Má vlastný názor, víziu a dostal šancu.

Predchádzajúca vláda vymenovala do funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pána Ing. Ladislava Kollára v Leviciach. Bol v takom istom veku, ako je pán Ing. Valentovič, bol vo veku, teda aj je doteraz, musím povedať, riaditeľom úradu práce a ponechali sme ho v tejto funkcii. Ukázal sa ako zdatný, ambiciózny. Nevidíme dôvod ho meniť. Môžem hovoriť ďalej o iných riaditeľoch. Napríklad spomeniem bývalého riaditeľa úradu práce, člena DS v Prešove, ktorý je postavený mimo činnej štátnej služby, väzobne stíhaný úradom boja proti korupcii, čaká na súd. Aké boli jeho odborné znalosti? Aké boli jeho predpoklady?

Môžem hovoriť o ďalšom riaditeľovi úradu práce, bývalom riaditeľovi úradu práce v Topoľčanoch. Taktiež postavený mimo činnej služby pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa a porušovania zákona o štátnej službe. Za necelé tri roky vymenil cca 2/3 personálu, protizákonne vyhodil z úradu ľudí, ktorí súdnou cestou dokázali jeho protizákonné konanie. Pocítili teda veľkosť objektívnych výberových konaní a vybratého víťaza výberového konania.

Musím spomenúť, alebo, nedá mi nespomenúť milióny korún vynaložených na nezmyselné rekonštrukcie, nákupy a tieto sú dôkazom takého arogantného groteskného prístupu obchodníkov z minulej vládnej koalície. Mohla by som spomenúť, prečo sa stal Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny úrad práce, ktorý je v Banskej Štiavnici, ktorý bol dovtedy iba detašovaným pracoviskom. A je to množstvo ďalších vecí, o ktorých by som mohla hovoriť. Žilinu, riaditeľa, ktorý sa neunúval ani po 9 mesiacoch po výsledkoch výberového konania vymenovať do funkcie vedúcu osobného úradu, pretože sa mu víťazka výberového konania nehodila. Čiže v určitých prípadoch je možné konštatovať, že sa politické strany požierali a ich nominanti požierali medzi sebou.

Ako odborne riadili bývalí starí riaditelia v Michalovciach, v Lučenci, v Galante, keď ich podriadení vymysleli popri nich systém na vlastné obohacovanie sa, okrádanie štátu o státisíce korún?

Vážené dámy, vážení páni, zo súčasných riaditeľov sú riaditeľkami tri riaditeľky pôvodným povolaním učiteľky - Nové Zámky, Dunajská Streda, Námestovo. Pred svojím menovaním do funkcie riaditeliek absolvovali stáž na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny. Prešli všetkými odbornými úsekmi zamestnanosti sociálnych vecí a rodiny, kontrolou i osobného úradu. Prevažná väčšina riaditeľov sú zamestnanci, ktorí na úradoch pracovali, a to od pozícií samostatných radcov, po hlavných radcov, dlhé roky. Veľká časť z nich boli predchádzajúcou vládou odvolaní riaditelia úradov práce. Do funkcií riaditeľov však nastúpili za predchádzajúcej vlády aj riaditelia v Žiline pán Ing. Igor Braniša, vedúci úradu poistného, v Čadci pán Peter Špita a podobní. Mohla by som menovať ďalších.

Ale spomeňme ešte systém vzdelávania rekvalifikácií, ktorý poznáte už aj z televízie z TA3. Bývalý námestník Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny - milióny pre jeho firmu. Odbornosť verzus etika.

Vážené dámy poslankyne a páni poslanci, spochybňovať odbornú a kvalifikačnú úroveň súčasných riaditeľov je možné len porovnaním a nastavením štandardu. Vy ste ho nastavili v predchádzajúcom období a vy ste nastavili pravidlá zákona o štátnej službe. My si ctíme zákon. O ľuďoch, ktorí dostali dôveru a šancu pracovať v tomto rezorte, hovorme teda vtedy, keď za nich budú hovoriť výsledky. Žiaľ, za veľa vašich riaditeľov hovorí aj niečo iné. Sú to policajné štatistiky, chátrajúce budovy, vyhodené investície, súdne spory pre neplatnosť o skončení pracovnoprávnych vzťahov, netransparentné verejné obstarávanie a podobne.

Systém, ktorý sa odďaľoval občanovi, bujnel byrokraciou, šíril aroganciu moci, bral ľuďom dôveru v prácu úradníka v rezorte práce, sociálnych vecí, týmto krokom sme sa snažili odstrániť.

Ďakujem, skončila som.