Pátek 9. února 2007

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Teraz má slovo s faktickou poznámkou pán poslanec Markovič Peter.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Ja ďakujem pánovi poslancovi Kurucovi za jeho názory. A súhlasím s tým, že ide o čisto vecný návrh, aj keď tá diskusia už tomu nenasvedčuje. Myslím si, že dôvodom toho bolo skôr zamietavé stanovisko vlády k tomuto návrhu napriek tomu, že ide o čisto vecný návrh, možno preto nie niektoré reakcie v tomto zmysle. Myslím, že nikto ale ani nespochybňuje zámer vlády komplexne riešiť túto problematiku. A myslím, že to všetci tak v koalícii, ako aj v opozícii vítame. Ale akýkoľvek deň, tak ako to už aj odznelo, ktorým vieme túto situáciu zlepšiť a prijať len jednoduchú novelu a naozaj zavedením svietenia zlepšiť situáciu na našich cestách, je to tak či tak dobrý návrh napriek tomu, že všetci privítame komplexné riešenie, ktoré prinesie minister vnútra. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

S odpoveďou na faktické otázky je pán poslanec Martin Kuruc.

M. Kuruc, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel reagovať na faktické poznámky. Samozrejme, nikto neberie ten návrh vlády, podľa stanoviska vlády Slovenskej republiky má byť na rokovaní vlády Slovenskej republiky predložený komplexný zákon v mesiaci december 2007 čiže v podstate o rok, o rok. Za ten rok naozaj keď zachránime čo len jeden ľudský život tým, že budeme svietiť celý rok, bude to mať význam. A nikto neberie to, že za rok príde komplexná novelizácia alebo nový zákon. Však určite, samozrejme, budeme o tomto diskutovať a budú viacerí za to. Ale naozaj, keď počas toho jedného roka touto malou novelou zachránime čo i len jeden ľudský život, tak bude to mať naozaj význam.

A, pán Richter, k vracaniu sa do dôb minulých. To by som mohol povedať, že aj vy, keď SDĽ bola vo vláde, mohli ste to aj predkladať.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

K rozprave chce zaujať stanovisko navrhovateľ. Nech sa páči.

M. Pado, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, dámy a páni, ja som veľmi veľa rozprával v úvodnom slove, takže tie veci nechám bokom.

Pán poslanec Richter, začnem vami, prepáčte, lebo vy ste sa pýtali, prečo som to neurobil ja, prečo sme to neurobili my, bývalé vedenie ministerstva. Keby ste ma dobre počúvali, tak by ste počuli to, čo som povedal na začiatku, že ja som predkladal vo výboroch ako štátny tajomník návrh novely zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. A povedal som, že som to považoval vtedy za zlé rozhodnutie, aj teraz to za to považujem, že novela zákona nebola schválená. Stačí počúvať. Rovnako som chcel predložiť na rokovanie parlamentu ešte vo februári, marci minulého roka štyri novely zákonov. Vtedajšie vedenie parlamentu spolu, teda politické grémium sa dohodlo, že už tie novely zákonov nepôjdu, pretože je koniec volebného obdobia, pán poslanec Richter. Nedávajte mi za vinu to, čo nie je mojou vinou. Dobre? Buďte taký láskavý.

Hovoriť o politickom vydieraní, to môže len cynik. Vy hovoríte o politickom vydieraní vo veci záchrany ľudských životov. Z nás nikto nehovorí, že kto zahynie vďaka tomu, že sa nebude svietiť, tomu alebo jeho pozostalým treba povedať, že to je kvôli tomu alebo tomu. To nikto nehovorí. To nie je vydieranie. Je to reálna snaha o to, ako zlepšiť situáciu.

Pán Richter, stačí si pozrieť vývoj dopravnej nehodovosti. Ja som vás tu nechcel kŕmiť číslami celý čas. Počet dopravných nehôd v roku 2004 bol 61 228, v roku 2005 bol pokles, bol 59 972. To bolo aj vďaka zavedeniu tých nepopulárnych jastrabov. A v roku 2006 je ten počet 62 033. Je to opätovný nárast dopravnej nehodovosti. Počet usmrtených na cestách v roku 2004 bol 603, v roku 2005 bol 560, je to pokles o 43, a v roku 2006 bol 579. Ja som takisto nehovoril o tom, že v prvom polroku bol počet dopravných nehôd v porovnaní s rokom 2005 nižší o 10 alebo 11 a v druhom polroku to stúplo tak, že je vyšší o 19. Ja som nepovedal, že na vine je Kaliňák a vedenie ministerstva vnútra, ale došlo reálne k zvýšeniu počtu dopravných nehôd, usmrtených, ťažko zranených aj ľahko zranených. To sú objektíve fakty.

Hovorili ste tu o systémovom opatrení. Ja sa pýtam, či systémové opatrenie v duchu prijatia rozsiahlej novely zákona v roku 2008 vráti život tým ľuďom, ktorí zahynú na cestách v tomto roku. Pýtam sa, či im ich to vráti a či toto systémové opatrenie je tak dôležité z hľadiska záchrany ľudských životov.

Vy hovoríte o naplnení cieľa Európskej komisie znížiť to o 50 %. Ja nehovorím o tomto naplnení cieľa. Ja hovorím o znižovaní počtu dopravných nehôd a o záchrane ľudských životov. To je dôležitejšie ako naplnenie cieľa systémovými opatreniami.

A ešte jedna vec. No neurobil som to ani na druhý deň, keď som sa stal poslancom, ale čakal som na to, aké kroky z hľadiska vývoja dopravnej nehodovosti pripraví ministerstvo vnútra, vedenie ministerstva vnútra. A to som povedal hneď na začiatku. Vývoj dopravnej nehodovosti a plán prerokovať takúto novelu zákona v decembri v roku 2007, to sú dôvody, prečo som túto novelu podal. Pre mňa nebol nijaký problém zobrať tú novelu zákona, ktorá bola pripravená v roku 2004, možno ju trošku upraviť a predložiť sem rozsiahlu novelu zákona. To nebol nijaký problém.

A ak vy považujete to, čo som navrhol, za nedostatočné, nie je nijaký problém v tom, aby ste cestou pozmeňujúcich návrhov upravili môj návrh novely zákona. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem navrhovateľovi.

O slovo požiadal spravodajca. Nech sa páči.

B. Bugár, poslanec: Ďakujem. Pán podpredseda, v rozprave vystúpili traja páni poslanci. Len jeden pán poslanec predložil dva pozmeňujúce návrhy, pán poslanec Miššík, ktorý žiada o týchto dvoch návrhoch hlasovať spoločne. Ďalší dvaja poslanci len hodnotili návrh zákona.

Dovoľte, aby som povedal aj k tým vystúpeniam pár slov.

Veľa sa hovorilo o tom, že návrh zákona rieši celoročné svietenie, ale sa nehovorilo o druhej časti novely zákona, ktorá reaguje na to, kde fakticky súčasné vedenie ministerstva vnútra správne, podotýkam, teda sa rozhodlo, že kamióny na určitých častiach a nákladné vozidlá na určitých častiach autostrád, našich diaľniciach nemôžu predbiehať. Dobre viete, tí, ktorí cestujete, a o tom dnes tu reč nebola, že ak sa dostanú za pomalšie auto v úseku, kde je zákaz predbiehania pre tieto nákladné vozidlá, pre kamióny, tak ide aj 20 kamiónov, povedzme, za Aviou, ktorá maximálne jazdí šesťdesiatkou. Máme povolenú najnižšiu rýchlosť na diaľniciach 50 km/h. Táto novela toto rieši. To znamená, že pomáha aj teda vedeniu ministerstva vnútra v tom, aby tá premávka bola plynulá a nielen plynulá, ale aj bezpečná.

A, samozrejme, nikto tu ani z vládnych, ani z opozičných poslancov nehovorí o tom, že vôbec toto riešenie nie je potrebné. A z opozičných poslancov nikto ani nenaznačil to, že poprípade vláda by nechcela znížiť nehodovosť. My hovoríme o jednej veci, a táto novela je o tom, vláda má riešiť komplexne túto záležitosť v legislatívnom pláne až v decembri tohto roku. To znamená, keď sa to dostane v decembri, ak tam nebude nejaký posun, na vládu, na pripomienkové konanie, v Pláne legislatívnych úloh vlády, je december 2007, tak najskôr Národná rada môže o tom rokovať budúci rok niekedy na jar, možnože neskoršie. Takže rozdiel medzi dvoma návrhmi je v tom, že teraz môžeme minimálne o rok skôr vyriešiť dva problémy, z toho jeden, musím povedať, na diaľniciach v súvislosti so zákazom predbiehania kamiónov, kde je otázka, ktorá nestrpí žiadny odklad. Takže preto ja odporúčam, aby sme aj pozmeňujúce návrhy, ale aj novelu zákona potom počas hlasovania podporili. Ďakujem, pán predsedajúci.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Mám tomu tak rozumieť, že je to odporúčanie výboru alebo vaše, spravodajcu, osobné? (Odpoveď z pléna.) Dobre, ďakujem. Iba upresňujem. Ďakujem.

Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k ďalšiemu bodu rokovania, ktorým je

správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za II. polrok 2006.

Správa výboru vám bola rozdaná ako tlač 198. Súčasťou materiálu je aj návrh uznesenia Národnej rady.

Správu uvedie poverený člen výboru pre obranu a bezpečnosť pán poslanec Viliam Jasaň. Prosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 32 zo 4. augusta 2006 a § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za II. polrok 2006.

V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Slovenskú informačnú službu, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Policajný zbor, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Vojenské spravodajstvo, zvlášť vojenské obranné spravodajstvo a zvlášť vojenskú spravodajskú službu, ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií, Železničnú políciu, ministerstvo spravodlivosti, Zbor väzenskej a justičnej stráže, ministerstvo financií, colnú správu v mesiaci december 2006 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za II. polrok 2006. Správu o použití informačno-technických prostriedkov za II. polrok 2006 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti a niektoré z nich predložili aj informácie vo verzii obsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 23. januára 2007 a zobral ju na vedomie. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie, ktorým ju vezme na vedomie.

Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto materiálu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie správy výboru.

Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Köteles László z SMK. Nech sa páči, má slovo.

L. Köteles, poslanec: Ďakujem. Vážená Národná rada, pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, v minulom období pod vedením veľmi agilného predsedu špeciálneho Výboru Národnej rady na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov poslanca Vavríka na základe viacerých poslaneckých prieskumov sme zistili, že v predošlých rokoch ani poverené bezpečnostné orgány, ani súdy nemali jednotný systém vedenia evidencie žiadostí o vydanie súhlasu na použitie ITP. Tento stav komplikoval zisťovanie počtu žiadostí, vydaných súhlasov z jednotných príslušných súdov. Vyskytli sa nezrovnalosti medzi počtom vydaných a použitých informačno-technických prostriedkov. Napriek tomu hlavne v spolupráci s vtedajším ministrom spravodlivosti pánom Lipšicom sme dosiahli, že naše zainteresované orgány aspoň z formálno-administratívneho hľadiska tie počty zosúladili. Ale treba konštatovať aj to, že niektoré nejasné prípady sa vyjasnili až na tretí či štvrtý pokus. Pri každej zistenej nezrovnalosti bolo dokázané, že išlo o administratívnu chybu. Takže nezákonné použitie ITP sme vtedy nezistili, tak ako ich teraz nezistili poslanci z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Čo dodať?

Aké závery som robil z tohtoročnej správy.

Po prvé. Podľa správy výboru všetky prípady použitia informačno-technických prostriedkov boli legálne. Všetky žiadosti boli schválené príslušným súhlasom sudcu. Nedošlo k ani jednému prípadu nezákonného použitia informačno-technických prostriedkov. Napriek tomu by som konštatoval, že sme robili, resp. oni robili len administratívnu kontrolu. Veď ani nemáme právo na konkrétnu kontrolu, len porovnávať predložené čísla. Od našich bezpečnostných orgánov by bolo naozaj neprofesionálne, keby sme dokázali zistiť len tú najmenšiu chybu, tak ako vtedy správne predpovedal poslanec Vavrík. Som presvedčený, že pri ďalších skúmaniach nášho výboru v jednotlivých rezortoch nebudeme na ten druhý alebo tretí alebo štvrtý raz dohliadať prostredníctvom súdu, či teda to odpočúvanie bolo legálne alebo ilegálne.

Po druhé. Len vo výnimočných prípadoch boli žiadosti na použitie ITP odmietnuté. Vzhľadom na fakt, že naše súdy sú zo zákona nezávislé a na základe vlastného uváženia samostatne rozhodujú o týchto žiadostiach, tak tieto rozhodnutia len akceptovať môžeme. Doposiaľ ale ani raz sa nestalo, že podľa § 5 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov zákonný sudca dodatočne by nevydal povolenie na použitie informačných prostriedkov v prípade, keď Policajný zbor, vo výnimočnom prípade, ak existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, pri ktorom možno použiť ITP, vec neznesie odklad a súhlas zákonného sudcu nemožno vopred získať, môže použiť informačno-technický prostriedok aj bez predchádzajúceho súhlasu. To uznám, že v týchto prípadoch existuje aj časový stres. Ale právom sa vynorí otázka, či nie je najväčšia šanca práve takto využívať alebo zneužívať takto získané povolenie.

Podľa správy použitia informačno-technických prostriedkov prevažne väčšina prípadov splnila zákonom dané účely, ale len minimálne boli využívané ako dôkaz v trestnom konaní. Existuje tu jasný nepomer. Napriek tomu, že uznáme právo odborníkov aj subjektívne na základe vlastného uváženia hodnotiť výsledky použitia informačno-technických prostriedkov, je nejasné, kto, kedy a ako hodnotí tzv. splnenie zákonom daných účelov.

Po štvrté. Podľa mňa v tejto správe je jedným z najcitlivejších konštatovaní to, že sa opäť vynorila otázka zákonnosti a efektívnosti odpočúvania telefonických hovorov. O tejto otázke sme viackrát diskutovali aj vo výbore na kontrolu Slovenskej informačnej služby. Obsahuje toto aj správa Vojenského spravodajstva, či je vôbec efektívne vydať povolenie na odpočúvanie konkrétnych telefónnych čísel. Veď pri dnešných technických možnostiach každý smrteľník a hlavne profesionáli si môžu dovoliť niekoľko SIM kariet a telefónnych prístrojov, teda možnosť využívať konkrétne telefónne číslo len na jeden rozhovor, potom to zahodiť alebo, keď chce niekto väčšiu zábavu, dať to niekomu. Pravdepodobne právom sa sťažovali rodinní príslušníci Eugena Čuňa a Pavla Bielika, že ilegálne boli odpočúvaní. Veď v našich rodinách je všeobecným zvykom, že si občas požičajú alebo vymieňajú telefónne prístroje, teda aj telefónne čísla. Ak príslušné orgány mali povolenie na odpočúvanie konkrétneho telefónneho čísla, je naozaj ťažké odhadnúť, kedy bude alebo či vôbec bude práve to telefónne číslo používať inkriminovaná osoba. Vážená Národná rada, v súčasnej dobe je kritizovaná prax O2 mobilného operátora, že nezaregistruje všetky údaje zákazníkov. Dotyčná firma zase argumentuje tým, že zo zákona to nie je jej povinnosťou. Tu sa vynára otázka: Takže Orange a T-Mobile doposiaľ nezákonne zberali údaje o zákazníkoch? Či zbierať alebo nezbierať tieto údaje z národno-bezpečnostného hľadiska, to je otázne. Nedávno som urobil pokus. V jednom mestečku som oslovil človeka vo viac-menej ťažkej sociálnej situácii, nechcem tvrdiť, že to bol asociál, a bez najmenších ťažkostí mi za 200 korún, nový poplatok, na svoje meno kúpil SIM kartu s telefónnym číslom. Teda mám k dispozícii telefónne číslo bez toho, aby som tam bol nejakým spôsobom uvádzaný ako majiteľ. A z tohto dôvodu nesúhlasím s cieľom Vojenského spravodajstva, aby právomoci spravodajstva boli rozšírené na všetky dostupné telefónne čísla. Podľa mňa ani toto riešenie by neznamenalo ani z legislatívneho, ani z technického hľadiska efektívne monitorovanie osôb. Zároveň by som dodal, že takto by sme nevyriešili otázku SMS, MMS, e-mailov a tak ďalej a tak ďalej.

Po piate. Pri súčasnej forme práce našich bezpečnostných orgánov nie je vylúčené, že na tom istom prípade pracujú viaceré zložky. Bolo by načase vytvoriť určitú formu koordinácie alebo kontrolu na hodnotenie efektivity práce aj v tejto oblasti. V niektorých susedných štátoch je takouto kontrolou poverený minister bez kresla, pod ktorého patria všetky bezpečnostné zložky používajúce informačno-technické prostriedky. Je na uváženie, či by sme sa nemali zaoberať opäť návrhom SMK, aby sme vytvorili špeciálny úrad alebo útvar na vykonávanie práce s informačno-technickými prostriedkami. Jednak by sme odbremenili od týchto citlivých a ťažkých úloh naše špeciálne orgány a zároveň by sme radikálne mohli znížiť možnosti zneužívania nelegálneho použitia týchto prostriedkov.

Vážená Národná rada, v súčasnom svete teraz, keď sa zosilneli teroristické trendy a organizovaný zločin, ktoré súvisia aj s naším členstvom a angažovanosťou v NATO, je už určitý tlak, aby sme rozšírili právomoci našich bezpečnostných a spravodajských zložiek na preventívne konanie. Dodal by som, že je načase, aby sme zároveň prehodnotili náš kontrolný systém bezpečnostných služieb. Som pevne presvedčený, že tento spôsob, ako my, presnejšie, Národná rada Slovenskej republiky hodnotí a kontroluje zákonnosť a efektivitu práce slovenských bezpečnostných a spravodajských služieb, je maximálne neefektívny. Mali by sme vytvoriť naozaj efektívny a pružný systém kontroly a nielen robiť administratívne úlohy. Tak by sme možno dosiahli, aby sa neopakovali prípady napr. ilegálneho odpočúvania podpredsedu Národnej rady Ruska alebo keď predseda Vladimír Mečiar právom alebo neprávom obvinil slovenské spravodajské služby, že odpočúvali, monitorovali centrály politických strán.

Na záver mi dovoľte podať návrh. Odporúčam, aby v budúcnosti túto správu najprv prerokovali výbory na kontrolu Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva. Pán kolega Šimko z KDH bude mať aj konkrétny návrh. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.

Boli ste jediný písomne prihlásený. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Šimko. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Šimko, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v krátkosti pár poznámkami by som chcel reagovať na predloženú správu výboru pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov v II. polroku 2006.

Treba povedať, že táto správa je zložená zo 7 čiastkových správ subjektov v pôsobnosti rôznych ministerstiev. Každá z nich v súlade so zákonom o ochrane pred odpočúvaním uviedla počet realizovaných prípadov použitia informačno-technických prostriedkov v jednotlivých kategóriách.

Najpodstatnejšie v správach je, že ani v jednom prípade nedošlo k nezákonnému využitiu informačno-technických prostriedkov.

Najobšírnejšiu správu predložilo ministerstvo obrany, Vojenské spravodajstvo, ktoré asi najviac analyzovalo aj súčasný právny stav. A práve problémy alebo slabé miesta v legislatíve sa dajú zneužiť a prinášajú niektoré paradoxy aj do práce Vojenského spravodajstva. Ja upozorním len na jeden možno takýto paradox. V súvislosti so zákonom č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zanikla povinnosť telekomunikačných operátorov, ktorá je viazaná na udelenie licencie, spĺňať podmienky priemyselnej bezpečnosti. Dôsledky toho sú niektoré údaje v súvislosti s používaním ITP, ktoré sú pri Vojenskom spravodajstve chránené ako celok, ako utajované skutočnosti poskytované operátorom. Vzhľadom na závažnosť informácií, ktoré sú získavané v súvislosti s plnením úloh Vojenského spravodajstva, predstavuje ich postupovanie operátorom, a opakujem, ktorí nespĺňajú podmienky priemyselnej bezpečnosti, závažné riziko pre bezpečnosť a obranu štátu. A, samozrejme, mohol by som hovoriť aj o ďalších slabých miestach v súčasnej legislatíve.

Ale dovoľte mi, aby som sa ešte vrátil do predchádzajúceho obdobia. Viete, že predtým existoval aj Výbor Národnej rady na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov, potom zanikol tento výbor a jeho kompetencie prebral výbor pre obranu a bezpečnosť. A práve tento výbor na kontrolu ITP v minulom období prijal niektoré odporúčania. A ja dovolím si vrátiť sa k týmto odporúčaniam.

Je tu jedno odporúčané opatrenie, rozšíriť kontrolnú právomoc výboru aj na ITP, realizované podľa zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Čiže to je vlastne aj v správe, keď je uvedené, že informácie získané použitím ITP neboli využité ako dôkaz v trestnom konaní. Teda my ideme podľa zákona, nejdeme podľa Trestného poriadku.

Ďalšie také opatrenie je ustanoviť povinnosť pre orgán štátu s právom používania ITP, upraviť činnosť špecializovaných útvarov a pracovísk pri používaní ITP a spracovaní, evidovaní, ukladaní a vyraďovaní dokumentácie z informačno-technického úkonu internými predpismi. Tu treba tiež podčiarknuť, že špecializovaný útvar, ktorý realizuje použitie ITP, musí rešpektovať dva právne predpisy, to je Trestný poriadok a zákon o ochrane pred odpočúvaním. Avšak umožňujú vznik situácie, keď jeden orgán štátu žiada v zmysle zákona o ochrane pred odpočúvaním zničenie záznamov a druhý v zmysle Trestného poriadku žiada ich uchovanie. Takže myslím si, že aj toto odporúčanie stojí za to, aby sme sa v budúcnosti venovali odstraňovaniu týchto problémov, a teda doplňovaniu možno alebo kontrolovaniu interných predpisov, poprípade novele zákona.

Ďalšie odporúčanie je upresniť povinnosti, lehoty a postup príslušného orgánu štátu a zákonného sudcu v nadväznosti na povinnosť vyplývajúcu zo zákona pre orgán štátu a zákonného sudcu pri sústavnom skúmaní dôvodov použitia ITP.

Ďalej je to stanovenie povinnosti pre všetkých príslušníkov alebo zamestnancov orgánu štátu, ktorí plnia úlohy súvisiace s ITP, podrobiť sa psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti v lehotách určených orgánom štátu, pre všetky orgány štátu s právom používania ITP určenie povinnosti určenia dopadu na pracovníka v prípade pozitívneho zistenia.

Preto sa možno tak tomu venujem alebo dovolil som si upozorniť na tieto opatrenia, pretože ozaj za týmito opatreniami alebo týmto návrhom sa skrýva, myslím, kvalitná práca predchádzajúceho výboru.

Mne chýba v tejto správe možno taký istý teda prehľad, ako sa tieto opatrenia využívajú, ako sú premietnuté do interných predpisov, ktoré teda tú problematiku riešia, samozrejme, mimo tých okruhov, ktoré si vyžadujú zmenu v zákonoch.

Dovoľte mi, aby som predniesol návrh a takú technickú záležitosť, že túto správu prerokúval len výbor pre obranu a bezpečnosť. A myslím si, že je logické, že pokiaľ máme osobitné kontrolné výbory v Národnej rade, ktoré by mali zasahovať aj do kontroly tých príslušných subjektov, tak bolo by dobré, aby táto správa sa dostala na rokovanie aj týchto výborov, pretože podľa zákona o Vojenskom spravodajstve nám minister obrany ročne predkladá správu o použití ITP komplet za celý rok, zákonom o ITP bolo rozhodnuté prerokovať túto správu jedenkrát polročne za všetky subjekty, ktoré majú právo vyžadovať nasadenie alebo používať ITP. Podľa zákona prerokúva túto správu teda ešte iba výbor pre obranu a bezpečnosť.

No a vzhľadom na to, že v správe je aj obsiahnutá teda oblasť Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby, tak dopĺňam návrh na uznesenie, že za uznesením teda by sa zmenilo, že A. berieme správu na vedomie a B. by bolo pridelenie správy na prerokovanie osobitnému kontrolnému výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a osobitnému kontrolnému výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Je to teda po dohode aj s pánom predsedom Prokopovičom ohľadom Slovenskej informačnej služby. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Končím rozpravu.

Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce ešte vyjadriť. Nech sa páči.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ja len možno tromi poznámkami zareagujem, lebo v minulom období som tu nebol a tejto problematike sa nejako veľmi dlhodobo nevenujem. Ale napriek tomu si myslím, že každé použitie informačno-technických prostriedkov je vždy citlivé a vždy bude vyvolávať otázky, či použité správne boli alebo neboli. Samozrejme, keď sme to prerokovali na výbore, tiež tam hovorili o akomsi nesúlade medzi použitím a výsledkami. Ale nie vždy sa použitím týchto informačno-technických prostriedkov hľadá len dôkazový materiál. Tam sa hľadá aj informácia, ktorá môže viesť k ďalším nejakým dôkazovým materiálom.

A k tomu návrhu, čo predložil pán Šimko. Myslím si, že aj doteraz mohol každý výbor, dokonca má právo sa zaoberať využitím týchto prostriedkov a navrhnúť riešenie prípadných nejasností. Ale, neviem, ja som konzultoval s predsedom nášho výboru, či túto kompetenciu, túto komplexnú správu môžu mať aj obidva tieto osobitné kontrolné výbory okrem tej svojej časti, má SIS svoju, Vojenské spravodajstvo svoju. Ale ak Národná rada sa uzhodne, ja s tým problém nemám. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ.

Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Prejdeme k poslednému bodu dnešného programu rokovania okrem hlasovania, ktorým je

návrh na zriadenie Stálej komisie Národnej rady Slovenskej republiky pre Ústavu Slovenskej republiky a rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky.

Poprosím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Pavla Pašku, aby návrh na zriadenie tejto komisie predložil.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, ja sa chcem ospravedlniť za ten hlas, ale asi to s tou našou imunitou nie je až tak dobre, ako si myslia občania.

Dovoľte mi, aby som predniesol návrh na zriadenie Stálej komisie Národnej rady Slovenskej republiky pre Ústavu Slovenskej republiky a rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky. A predkladám ho podľa § 61 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. A navrhujem, aby sme zriadili túto stálu komisiu, ktorej účelom bude analýza právnych predpisov, predovšetkým Ústavy Slovenskej republiky, ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a doteraz platného zákona o poslancoch Slovenskej národnej rady a definovanie problémov a nedostatkov v nich obsiahnutých.

Stála komisia podľa môjho názoru ponúka priestor pre politickú a odbornú diskusiu o možnom vývoji nielen ústavy, ústavných zákonov a rokovacieho poriadku Národnej rady, jej cieľom a ambíciou je sústredenie poznatkov a rozvoja v oblasti spoločenského a ústavnoprávneho systému zhromažďovania a systematizovania novelizačnej matérie.

Vytvorenie stálej komisie pre ústavu a rokovací poriadok je logickým vyústením a reakciou na diskusie a aktivity, ktoré sa uskutočnili v politických kruhoch, laickej, odbornej verejnosti, ale aj ktoré prebiehajú na základe požiadavky občanov Slovenskej republiky. A bolo by veľmi nešťastné, ak by sme na tieto podnety nereagovali a aby tieto podnety na základe odbornej analýzy neboli zhmotnené v legislatívnej podobe.

Tá technika navrhovanej komisie je nasledovná, aby v nej bol predseda Národnej rady a členmi po dvaja poslanci z každého poslaneckého klubu. Členmi komisie budú aj odborní konzultanti, významné osobnosti z oblasti ústavného práva. A každý klub si, samozrejme, nadeleguje ešte aj svojho odborného zástupcu z tejto oblasti. Ďalej by som bol rád, aby tam pracoval zástupca, ktorého navrhne pán prezident. Jedného navrhne vláda Slovenskej republiky a jedného predseda Ústavného súdu a jedného Slovenská akadémia vied. Sekretariát, keďže táto komisia ako inštitút musí mať zabezpečené aj svoje materiálno-technické a personálne pozadie, by bol úsek legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady. A, samozrejme, komisia musí informovať o činnosti minimálne raz ročne, to ale znamená na základe či už požiadavky pléna alebo jednotlivých výborov, kde obsah činnosti súvisí.

Dámy a páni, toľko z predkladacej správy.

Chcem hneď na úvod povedať, že dávam návrh, aby sme rokovanie o tomto bode programu dnes prerušili a pokračovali v ňom až na marcovej schôdzi. Ten dôvod je veľmi prozaický. Chcem sa naďalej pokúšať o získanie širšej alebo celej politickej podpory v rámci politického zastúpenia v Národnej rade Slovenskej republiky.

Neberte, dámy a páni, tento môj návrh ako určitý prejav bezradnosti, pretože existujú aj dnes viaceré možné aj legislatívne čisté riešenia. Cez to všetko si myslím, že by bolo dobré, ak by sme, a možno tak trochu aj na základe toho, s čím sa stretávame počas rokovania Národnej rady, vytvorili túto komisiu.

Chcem znovu zdôrazniť to, čo som niekoľkokrát zdôrazňoval aj na stretávaní sa počas poslaneckých grémií, že nie je ambíciou nikoho ani mojou vytvárať v rámci fungovania tejto komisie akýkoľvek typ dominancie či už obsahovej alebo politickej, ktorá by mala byť potom transponovaná do diania alebo do aktov súvisiacich či už so samotnou legislatívnou činnosťou alebo s rokovaním pléna Národnej rady.

Dovoľte mi už naozaj povedať len krátko, ak už pre nič iné, tak preto, že rokovací poriadok, a asi sa na tom zhodneme, nás dostáva často do úzkych. Moja osobná skúsenosť, a už som tu bol aj minulé volebné obdobie, je, že naozaj plénum Národnej rady dnes funguje tak trošku na mixe výkladu rokovacieho poriadku a zvykového práva. Veľmi veľa ustanovení, a už sme to zistili, ja spomeniem len včerajšok aj predvčerajšok, sa nedá pravdepodobne vyložiť taxatívnym spôsobom. A, úprimne hovorím, budem veľmi rád, ak nájdeme také formulácie a také úpravy rokovacieho poriadku, ktoré nám umožnia sa veľmi jasne a nielen nám, ale potom aj z pohľadu výkladu pred občanmi vyhnúť akémukoľvek konfliktu počas vedenia Národnej rady.

Preto vás chcem požiadať, aby, a znovu zopakujem ten návrh, sme dnes prerušili rokovanie o tomto bode programu, samozrejme, rozprava bude otvorená.

A chcem vás požiadať, hlavne vedenia jednotlivých politických klubov zastúpených v Národnej rade, aby sme sa napriek tomu, že som sa stretol v poslednom období s odporom najmä v opozičných kluboch, pokúsili nájsť riešenie, aby sme vytvorili túto odbornú pôdu, na ktorej by sme si vedeli odkomunikovať problémy, ktoré sa týkajú fungovania Národnej rady a, samozrejme, aj súvisiacich ústavných právnych noriem. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda, za uvedenie návrhu.

Otváram rozpravu, vážené kolegyne, kolegovia. Do rozpravy sa písomne za poslanecký klub KDH prihlásila predsedníčka klubu pani Sabolová. Má slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážení páni podpredsedovia, kolegyne, kolegovia, krátke vystúpenie za poslanecký klub KDH.

Tak ako sme k tejto téme diskutovali aj na grémiu, ako sme zaujali stanovisko aj na grémiu, aj verejne chcem povedať, že tento návrh na zriadenie stálej komisie, tak ako ho predložil aj teraz pán predseda parlamentu, je príliš všeobecný na to, aby sme robili analýzu právnych predpisov, tak ako to bolo teraz vymenované, lebo nemáme predkladaciu správu k tomuto bodu. Je to vlastne predložená správa teraz ústne.

Iste, je možné robiť analýzu k rôznym právnym predpisom, ktoré pociťujeme, že sa týkajú nás poslancov, rokovania, niektorých možno názorov alebo výkladových pohľadov. Ale táto komisia sa nazýva stála komisia pre ústavu a rokovací poriadok.

Prvou výhradou aj Kresťanskodemokratického hnutia, ale tak ako sme aj opozícia hovorili, je, že by sme nemali spájať tieto dve normy, pretože nikto zatiaľ nepovedal, pán predseda, ani vy vo svojom vstupnom vystúpení ste nehovorili, prečo treba novelizovať ústavu. Alebo treba vytvoriť novú ústavu? Nepovedali ste konkrétne dôvody, o ktoré sme vás žiadali, aby boli uvedené, aký dôvod nás vedie k zriadeniu takejto komisie. Chceme urobiť novú ústavu? Počuli sme to možno z úst pána predsedu HZDS, ktorý má predstavu o inom modeli fungovania niektorých inštitútov štátu. Chceme urobiť len nejakú novelu, lebo chceme rozšíriť, zúžiť kompetencie? Žiadali sme vás, pán predseda, o konkrétne dôvody, prečo treba zriadiť takúto stálu komisiu. Na to, aby sme niečo analyzovali, nepotrebujeme stálu komisiu. Na to potrebujeme sa zísť a povedať si k jednotlivým zákonom konkrétne témy, ktoré chceme otvoriť pri rokovaní, a potom môžeme zriadiť aj komisiu.

To, čo je možno skôr také legitímne. A myslím, že tento týždeň bol ukážkou aj takých nedokonalostí, možno nedopovedaných vecí. Ale žiadna norma, žiaden zákon neurobí vykonávací predpis k tomu, ako sa má používať, na to je rokovací poriadok. A tu už si možno vieme skôr predstaviť diskusiu, že urobíme nejakú komisiu z poslancov, vychytáme všetky problémové okruhy a možno pustíme sa do jedného veľkého projektu, otvoríme rokovací poriadok so všetkými nuansami, ktoré sme zachytili počas rokovania parlamentu aj v predchádzajúcich obdobiach, aj teraz.

Preto si myslím, že takto komisia, ako bola teraz predložená, nebude riešiť problém, lebo nie sú zadefinované dôvody na zriadenie komisie pre Ústavu Slovenskej republiky.

Nie je veľmi dobré ani spájať ústavu a rokovací poriadok, a preto za klub Kresťanskodemokratického hnutia môžem povedať, že nie sme zatiaľ stotožnení s tým, aby takáto komisia vznikla.

Nebola ani zhoda nejaká na grémiu a bolo by dobré, keby sme možno ani dnes o takomto zložení alebo o takomto inštitúte ako stálej komisii Národnej rady nehlasovali. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pani Sabolovej sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová. Máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pani poslankyňa, mňa veľmi prekvapuje postoj súčasnej opozície, ktorá chce zadefinovať dôvody. Je to politická slepota, pretože tie dôvody tu existujú a všetci o nich vieme.

Pani poslankyňa, nepamätáte si, keď bolo a malo byť teda referendum k parlamentu, aké diskusie boli na stránkach tlače, ako dôležité je zadefinovať, aký je vzťah výsledku referenda k hlasovaniu a postojom poslancov a aká je jeho záväznosť? Naraz nevidíte problém? A vtedy boli útoky, nedoriešená ústava, že to treba riešiť a podobne.

Ďalej, otázka kontrolných výborov parlamentu, keď boli tvrdé diskusie, tvrdé politické útoky z jednej strany, áno, na tých, ktorí ich navrhovali. A dneska to nevidíte. Vy o tomto nechcete diskutovať? Mohla by som tu uviesť veľa dôvodov, prečo treba v kľude za účasti odborníkov porozprávať si o týchto otázkach, ktoré už v minulosti vyvolali rôzne názory, a skutočne sme sa nevedeli ujednotiť. Nepovažujem za dobré diskutovať vtedy, keď je konkrétny problém. Treba diskutovať vtedy, keď vieme, že takýto konkrétny problém už bol, a v kľude na základe odborných znalostí.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

S odpoveďou na faktickú poznámku sa prihlásila pani Sabolová. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ja nevidím dôvod, čo vám bráni, aby to, čo ste teraz vo faktickej poznámke dali k tomuto návrhu na zriadenie takejto komisie, bolo ako konkrétne dôvody. Veď zjavne z úst vášho predsedu zaznelo, že by bolo dobré hovoriť o druhej komore čiže zmeniť ten systém. Vy dnes hovoríte o komisiách, o referende. A myslím si, že ale táto komisia, tak ako zaznelo z úst pána predsedu v úvodnom slovo, nie je na to, aby sme si o tom porozprávali, ale aby sme zadefinovali problémy. A tie problémy, tak ako teraz o nich hovoríte, ste mohli pokojne zadefinovať na grémiu, mohli ste ich odovzdať pánu predsedovi parlamentu. Bol by predložil konkrétny návrh, pretože my dnes a zjavne teraz nevidíme dôvod na to, aby sme išli nejakým smerom meniť ústavu. Ak k tomu vy poviete dôvody, my povieme dôvody. Ale zatiaľ sme nepočuli konkrétne reálne výstupy, prečo treba zriadiť komisiu na porozprávanie si, to môžeme urobiť na ústavnoprávnom výbore, na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, všade tam, kde sú zákony, ktoré sa nás bezprostredne dotýkajú a ktoré chceme upraviť, novelizovať. To sa vieme dohodnúť. Ale nevidím dôvod na zriadenie tej komisie. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Vážené kolegyne, o slovo sa prihlásil navrhovateľ. Nech sa páči.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP