V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy som nedostal žiadne. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 209).

Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 210.

Opäť prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Štefana Harabina, aby vládny návrh zákona uviedol.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady sa predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 93/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 21. februára 2007 uznesením č. 143/2007.

Hlavným cieľom navrhovaných zmien je predovšetkým zrýchliť súdne konanie, odstrániť zbytočné prieťahy v civilnom procese, a tým posilniť procesnú ekonomiku konania vrátane zásady hospodárnosti konania. Ďalej odstrániť vybraný okruh naliehavých aplikačných a interpretačných problémov, ktoré sa vyskytli v súdnej praxi.

Pokiaľ ide o článok I Občiansky súdny poriadok a zrýchlenie súdneho konania, základný pilier navrhovanej právnej úpravy tvorí korekcia platnej koncepcie predkladania spisu odvolaciemu súdu, ktorá vychádza z doterajších viac ako ročných skúseností súdov. Upúšťa sa od mechanizmu, keď celé ťažisko narábania s odvolaním, aj chybným, bolo prenesené na odvolací súd. S podaním odvolania je spojená spisová agenda, ktorú predstavujú úkony vykonávané súdnymi úradníkmi, a to predovšetkým vyberanie súdnych poplatkov, doručovanie odvolania ostatným účastníkom konania a odstraňovanie chýb odvolania.

Zákonom č. 341/2005 Z. z. došlo k presunu týchto viac-menej úradníckych úkonov na odvolacie súdy, pričom tie neboli na nárast odvolacej agendy personálne ani materiálne pripravené. Presunom vybavovania úradníckych úkonov spojených s predkladaním spisu na súdnymi úradníkmi lepšie vybavené prvostupňové súdy sa dosiahne efektívnejšie využitie súdnych úradníkov a zrýchli sa proces vybavenia vecí od podania odvolania, pretože odvolací súd už nebude zaťažovaný úradníckymi úkonmi a sústredí sa na svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť. Ťažisko úkonov podľa § 209 ods. 1 je v návrhu zákona rozdelené medzi súdy prvého stupňa a odvolacie súdy, a to v závislosti od toho, či sa podanie nachádza na súde prvého stupňa alebo či už bolo predložené odvolaciemu súdu.

Ďalším zámerom zmien je odstrániť prieťahy vznikajúce s predkladaním spisu odvolaciemu súdu len v súvislosti s odvolaniami podanými proti uzneseniam, ktorými súd nerozhodol vo veci samej. Rozhodujúce je to, aby prvostupňový súd mohol pokračovať v konaní aj bez predloženia spisu a veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní proti takémuto rozhodnutiu po tom, čo súd prvého stupňa rozhodne vo veci samej, takéto odvolanie až následne postúpi odvolaciemu súdu, prípadne aj spolu s odvolaním proti rozhodnutiu vo veci samej. Tak sa bude minimalizovať opakované predkladanie veci odvolaciemu súdu.

Navrhuje sa, aby po predložení veci odvolaciemu súdu v prípade, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa § 209a ods. 1, odvolací súd sám vyzval toho, kto podal odvolanie, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučil ho o následkoch neodstránenia chýb odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d) OSP, t. j. o odmietnutí odvolania. Výnimkou sú nesporové veci a veci vypočítané v § 120 ods. 2. Po predložení veci odvolací súd bude odstraňovať už nielen chyby týkajúce sa náležitostí odvolania, ale zároveň odstráni chyby pri doručovaní odvolania a výzvy na vyjadrenie účastníkov k odvolaniu. Jednoducho ide o to, aby sa odstránil pingpong predkladania spisu medzi prvo- a druhostupňovým súdom.

Novela rozširuje okruh vecí bez nariadenia pojednávania tzv. neverejných vecí vybavovaných odvolacím súdom pri splnení zákonných podmienok rešpektujúcich princíp ústavnosti. Rozsudok sa vyhlási vždy verejne. Zákonné podmienky, rozsudok súdu prvého stupňa je napadnutý odvolaním iba z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, účastníci konania sa vzdali práva zúčastniť sa na pojednávaní alebo súhlasia s tým, aby bol vo veci vydaný rozsudok bez nariadenia pojednávania. Nie je daný rozpor k dôležitým verejným záujmom.

Novela odstraňuje problémy v doručovaní. Súd poučí účastníka konania o možnosti žiadať o doručenie písomnosti i na adrese iného miesta v Slovenskej republike, ak na takéto miesto môže byť písomnosť doručená zákonom predpísaným spôsobom, prípadne zvoliť si zástupcu na doručovanie. Ak by si kedykoľvek počas konania účastník neprevzal niektorú zásielku určenú do vlastných rúk, všetky nasledujúce doručované písomnosti môže súd tomuto účastníkovi ukladať na súde a za dátum doručenia sa považuje deň, keď sa mu zo súdu odošle rovnopis uloženej písomnosti. Nie je pritom významné, či si zásielku s rovnopisom účastník prevezme. Ak sa niektorá zásielka určená do vlastných rúk vráti z miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, alebo z miesta, ktoré na doručovanie označil účastník konania, alebo od zvoleného zástupcu pre doručovanie ako neprevzatá, súd môže všetky nasledujúce písomnosti pre tohto účastníka ukladať na súde s účinkami doručenia ku dňu odoslania rovnopisu doručovanej písomnosti. Predkladateľ taxatívne vypočítal okruh osôb, pri ktorých nebude možné zásielky ukladať na súde, napríklad osoby umiestnené v zariadeniach pre výkon ústavnej starostlivosti a ochrannej výchovy. V tomto prípade ide o odstránenie obštrukcie v prípade doručovania zásielok.

Ďalej novela realizuje zmeny v piatej časti zvanej správne súdnictvo. Zmeny v časti rozhodovania opravných prostriedkov proti rozhodnutiam o správnych orgánoch podľa tretej hlavy piatej časti OSP sledujú priblíženie sa konaniu podľa druhej hlavy piatej časti. Takáto potreba vyplýva zo skúseností a požiadaviek praxe. Navrhuje sa rozšíriť dôvody, na základe ktorých správny súd môže rozhodnúť o žalobe proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov bez pojednávania. Pôjde o veci, v ktorých je zrejmé, že rozhodnutie správneho orgánu je potrebné zrušiť pre závažné vecné a procesné pochybenia v zmysle § 250j ods. 3. Z dôvodov procesnej ekonomiky po zadovážení vyjadrenia žalovaného správneho orgánu nie je efektívne a ani potrebné nariaďovať pojednávanie. V ustanovení § 250ja ods. 3 sa zakotvuje možnosť, aby odvolací súd spravidla nemusel vykonať odvolacie pojednávanie pri rešpektovaní požiadavky, že neverejné zasadnutie nie je v rozpore s verejným záujmom. Navrhovaná zmena vyplýva z poznatkov doterajšej súdnej praxe pri aplikácii úpravy dvojinštančného správneho súdnictva.

Úmysel, ktorý sleduje, spočíva v ďalšom zrýchlení a zefektívnení konania o opravnom prostriedku v právnych otázkach na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Na základe potrieb, ktoré vyvstali v prokurátorskej praxi, precizujú sa otázky súvisiace s aktívnou legitimáciou prokurátora v správnom súdnictve, napríklad v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, úprava lehoty na podanie žaloby proti rozhodnutiam a postupom správneho orgánu. Novela odstraňuje i aplikačné problémy, najmä vyprecizuje niektoré aspekty právnej úpravy, námietky zaujatosti, ukladania poriadkovej pokuty, skúmania miestnej príslušnosti a ďalšie. Ďalej doplňuje dôvody, na základe ktorých je generálny prokurátor oprávnený podať návrh na začatie konania a tiež dôvody, keď môže vstúpiť do začatého konania (§ 35).

Článok II predmetnej novely zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov upravuje zmeny spojené hlavne s navrhovaným prerozdelením úkonov pri narábaní s odvolaním medzi súd prvého stupňa a odvolací súd. Navrhuje sa, aby sa v odvolacom konaní poplatok platil na účet súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania, predtým ako nariadi pojednávanie, tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako 2 mesiace. Predsedovi súdu sa priznáva oprávnenie z dôležitých dôvodov povoliť predĺženie dvojmesačnej lehoty. Ak ide o podanie odvolania, navrhuje sa, aby nezaplatenie súdneho poplatku v súdom určenej lehote nebolo dôvodom na zastavenie konania. Úprava smeruje k tomu, aby sa odvolanie dostalo čo najrýchlejšie do štádia meritórneho rozhodovania a odstránil sa tak stav prílišného procesného formalizmu, teda procesného zastavenia konania. Navrhovanou právnou úpravou pritom nie je, samozrejme, dotknutá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.

Ďalej ide o odstránenie výkladových otáznikov. Štylisticky sa upresňujú vybrané dikcie napríklad v spoločných poznámkach, k položkám 1 a 2 sa expressis verbis rieši dlhodobý aplikačný problém spoplatňovanie žaloby na vypratanie nehnuteľnosti a tiež žalôb na vydanie veci. V sadzobníku súdnych poplatkov sa vypúšťa osobitná paušálna suma 3 000 korún, ktorou sa spoplatňovali žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Na základe pripomienok uplatnených v medzirezortnom pripomienkovom konaní predkladateľ upúšťa od súdneho poplatku zakotveného v položke 10 písm. s) zákona o súdnych poplatkoch, ktorý sa týka správneho súdnictva, konkrétne agendy, v ktorej je vecne príslušným Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Ďalej ide o vypustenie súdneho poplatku za podanie odporu proti platobnému rozkazu. S cieľom stimulovať účastníkov, aby dosiahli zmier, navrhovaná právna úprava znižuje percentuálnu sadzbu súdneho poplatku za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade zmieru z doterajších 3 na 1 %.

Novonavrhovaný súdny poplatok v položke 20a nadväzuje na úpravu v § 42 OSP, ak bolo podanie urobené elektronicky, podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, súd si bude účtovať za vyhotovenie rovnopisu takéhoto podania a jeho príloh, ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podania a ich príloh doručovaných účastníkom súdny poplatok za každú stranu 2 Sk, najmenej 200 korún za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami, najmenej 50 Sk za ostatné podania.

V prípade takto urobených podaní súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov. Už samotný novozavedený poplatok v sebe zahŕňa aj náhradu vecných nákladov tak, že v prípade podaní urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom súd už osobitne nebude žiadať od účastníka náhradu nákladov podľa § 42 ods. 3 posledná veta OSP.

Článok III zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v tomto smere zmena v § 41a reaguje na praktické problémy, ktoré vznikajú pri posúdení zásady lex fori, právomoci súdu vo veciach osvojenia dieťaťa, navrhované znenie vyjasňuje súčasný právny stav tým, že umožňuje slovenskému súdu, ktorý rozhodol o zverejnení maloletého dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti, rozhodnúť tiež o osvojení, a to aj v prípade, že dieťa v čase rozhodovania o vlastnom osvojení nemalo pobyt v Slovenskej republike. Táto zmena smeruje k prehĺbeniu zapojenia slovenských orgánov do osudu detí, ktoré mali pôvodne svoj obvyklý pobyt v Slovenskej republike a ktoré boli zverené do predosvojiteľskej starostlivosti rozhodnutím slovenského súdu. Súčasne sa sleduje zvýšenie právnej istoty takýchto detí a ku konaniu o osvojenie z rôznych dôvodov či administratívno-právnych dôvodov nemôže v primeranej dobe dôjsť v štáte, do ktorého bolo dieťa premiestnené.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Jane Laššákovej.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte ako tlač 209, podala spravodajskú informáciu.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 15. marca 2007 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 209. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny návrh Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Konštatujem, že spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Doložka finančných, ekonomických a iných vplyvov uvádza, že predmetný návrh zákona nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet. Dopad zmien navrhovaných v zákone o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov na príjmovú časť štátneho rozpočtu je vyčíslený v doložke finančných vplyvov spolu s uvedením návrhu na úhradu dôsledkov navrhovaných zmien na rozpočet verejnej správy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a súdu 1. stupňa Európskych spoločenstiev.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. februára 2007 č. 210 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 3. mája 2007 a gestorský výbor do 4. mája 2007.

Skončila som so svojou spravodajskou informáciou, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Ešte niektoré postupy musíme najskôr zvládnuť.

Otváram všeobecnú rozpravu, po prvé. Po druhé, oznamujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky. Po tretie, pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Ako prvá pani spravodajkyňa Laššáková a potom do rozpravy sa hlásia pán poslanec Miššík, pán poslanec Lipšic a pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

A teraz vystúpi pani spravodajkyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom čítaní rokujeme o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok. Dovoľte mi, aby som pár poznámkami vyzdvihla legislatívne zmeny, ktoré predkladateľ navrhuje, ktorých cieľom je riešiť problémy v aplikačnej praxi súdov a tiež vytvoriť ďalšie mechanizmy na zrýchlenie súdneho konania.

Za prieťahy v súdnom konaní, ako aj nízku vymožiteľnosť práva v Slovenskej republike kritizujú Slovenskú republiku nielen domáce subjekty, ale aj medzinárodné inštitúcie. K vzniku prieťahov v občianskom súdnom konaní výraznou mierou prispievajú problémy súvisiace s úpravou doručovania. Úprava obsiahnutá v navrhovanej novele v § 49 v ods. 2 až 4 podľa mojej mienky zamedzí tzv. nekonečnému doručovaniu, ale hlavne nebude trpieť poctivá strana sporu.

Vzhľadom na citlivosť otázky doručovania a s tým spojené právne následky navrhovaná právna úprava na rozdiel od platnej právnej úpravy zakotvuje mechanizmus na zvýšenie ochrany účastníka konania bez toho, aby trpeli ostatní účastníci konania. Tým, že sa rovnopis každej písomnosti, ktorá sa ukladá na súde, doručuje účastníkovi konania spolu s oznámením, že sa táto písomnosť považuje za doručenú uložením na súde s účinkami doručenia ku dňu odoslania zásielky, má účastník možnosť oboznámiť sa s doručovanou písomnosťou a nie je mu bránený prístup k súdu. Navrhovaný postup bude nútiť účastníkov starať sa o svoje záležitosti v súdnom konaní. Navrhované ustanovenia budú prínosom aj z hľadiska rýchlosti konania, pretože problémy s doručovaním boli dôvodom aj na posúvanie spisov z vyššej inštancie na prvostupňový súd.

Ďalej považujem za správny náhľad k vymedzeniu osobitnej miestnej príslušnosti vo veciach ochrany osobnosti tak, ako to bolo do 30. augusta 2003, to znamená, že príslušnosť súdov sa bude riadiť bydliskom žalobcu. K urýchleniu konania podľa môjho názoru prispeje aj úprava vybavovania agendy súvisiacej s vybavovaním úradníckych úkonov v odvolacom konaní.

Chcela by som povedať, že skutočne dôvodová správa a hlavne jej osobitná časť, ktorá zdôvodňuje navrhované zmeny, je vypracovaná veľmi precízne a ja môžem povedať, že si nepamätám, aby v minulom volebnom období pri zmenách Občianskeho súdneho poriadku alebo iných legislatívnych zmenách v oblasti justície bola tak podrobne vypracovaná dôvodová správa aj s poukazom na judikatúru. A chcem vysloviť presvedčenie, že navrhovaná zmena prispeje k zrýchleniu a zefektívneniu súdneho konania, preto vás prosím o jej podporu.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Miššík. Pripraví sa pán poslanec Lipšic.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som naozaj len v krátkosti vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

Tento právny predpis naozaj patrí medzi najdôležitejšie právne predpisy, ktoré upravujú konanie pred súdom v civilných veciach. Cieľom môjho vystúpenia nie je hodnotiť návrh zákona komplexne, skôr sa chcem vyjadriť k tej časti, myslím, že je to druhá časť, návrhu novely týkajúcej sa súdnych poplatkov, pretože ide o tému, ktorá býva často skloňovaná nielen tu na parlamentnej pôde, ale rovnako je dôležitá pre činnosť súdov a rýchlosť ich konania, ako aj náhradu trov konania.

Navrhovaná úprava totižto počíta so zrušením súdnych poplatkov za podanie odporu voči platobnému rozkazu. Toto je vec, ktorá ma teda mimoriadne prekvapila, pán minister. A poviem prečo. Som si istý, že tento krok neprispeje k zrýchleniu konania, skôr k jeho spomaleniu. Tu môžeme o tom polemizovať, ale myslím si to a poviem aj prečo. Poviem to preto, že doteraz človek voči platobnému rozkazu mohol podať odpor a zároveň podanie odporu bolo spoplatnené. V prípade, ak podanie odporu nebude spoplatnené, je úplne logické, že ľudia, ktorí nebudú musieť platiť poplatok za podanie odporu, budú tieto odpory podávať, samozrejme, častejšie, ako to bolo doteraz.

Osobne som chcel naznačiť len naozaj túto vec a myslím si, pán minister, že v osobitnej časti, teda v druhej časti, kde hovoríte o súdnych poplatkoch, je to asi najväčšia, najzávažnejšia chyba, ja sa nebudem k tej ostatnej veci vyjadrovať. A zároveň musím povedať, je tu prítomný aj pán minister financií, že tento výpadok súdnych poplatkov ročne robí sumu okolo 28 mil. korún, ktorá bola uvedená v dôvodovej správe. Ja teraz nehovorím, či to bude chýbať, či to nebude chýbať, ale pokiaľ vieme o tom, že súdnictvo je naozaj poddimenzované finančne, tak skôr si myslím, že ministerstvo spravodlivosti by v tejto veci malo skôr zastávať ten názor, že tento bod do tejto novely jednoducho nedá. Z tohto dôvodu aj z ďalších dôvodov budem veľmi uvažovať nad tým, či tento návrh zákona podporím do druhého čítania.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Lipšic. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, najskôr by som povedal, čo na návrhu oceňujem, do čoho skôr nejde a zvýraznil by som však aj tri problémové body tohto návrhu. Jeden už povedal pán kolega Miššík, ktorý prispeje k spomaleniu konania, nie k zrýchleniu a spomeniem ešte dva ďalšie.

Oceňujem, že návrh novely nadväzuje na viaceré procesné zmeny, ktoré sme urobili v minulom období s cieľom eliminovať prieťahy v konaní. Po prvé riešenie námietok zaujatosti a po druhé, a to je dôležité, prevaha apelačného princípu v odvolacom konaní. To znamená, že sa výrazne zúžili možnosti zrušenia a vrátenia veci na nové konanie novelou Občianskeho súdneho poriadku v roku 2005. A oceňujem, že rezort spravodlivosti nejde naspäť. Polemické je, kto má vykonávať administratívne úkony pri podanom odvolaní, ale o tom budeme hovoriť v rámci druhého čítania, na to sú názory rozdielne, najmä medzi sudcami súdov okresných a súdov krajských. Ale to, že princíp zostáva zachovaný, že sa nevraciame k pingpongu, ktorý tu bol pred rokom 2005.

Keď si pozriete prevažnú väčšinu, absolútnu väčšinu prípadov, ktoré končia v Štrasburgu, to nie sú veci, ktoré boli na jednej inštancii. To sú veci, ktoré išli na odvolanie, boli zrušené, vrátené naspäť a niekedy hore-dole niekoľkokrát. Takže som rád, že v tomto, pevne verím, rezort spravodlivosti bude posilnenú apeláciu v odvolacom konaní naďalej podporovať.

Kde vidím tri problémové body?

Po prvé, znovu sa zavádza nie povinnosť uloženia poriadkovej pokuty, ale len možnosť bez akýchkoľvek kritérií. Teraz nenamietam späťvrátenie možnosti následného odpustenia, to si myslím, že môže byť v poriadku. Ale stanoviť súdu možnosť bez akýchkoľvek kritérií uložiť alebo neuložiť poriadkovú pokutu, to považujem za krok späť a krok, ktorý nebude prospievať disciplíne súdneho konania.

Po ďalšie, na rozdiel od pani kolegyne Laššákovej nevítam zmenu miestnej príslušnosti v sporoch na ochranu osobnosti. Prečo tu má byť osobitná miestna príslušnosť podľa bydliska žalobcu? V dôvodovej správe, ktorá je naozaj pomerne podrobná, sa dočítame, že je to tak preto, že väčšina médií, ktoré v praxi vystupujú na strane žalovaného, má svoje sídlo v Bratislave. Čiže čo riešime? Riešime politikov? Lebo vo väčšine prípadov, keď ide o médiá a spory na ochranu osobnosti, tak na strane žalobcov sú politici, v absolútnej väčšine prípadov. Čiže my čo riešime? My riešime, aby politici mohli žalovať médiá na svojom súde? V mieste svojho bydliska?

Ja by som sa veľmi rád opýtal pána ministra, keď bude počúvať, v akej inej krajine je osobitná miestna príslušnosť pri sporoch politikov, pri sporoch na ochranu osobnosti? Lebo iné zdôvodnenie som v dôvodovej správe nenašiel okrem zdôvodnenia, že kde sídli väčšina médií.

No a po tretie, a to je podľa mojej mienky najdôležitejšie, už to spomenul kolega Miššík, vypustenie súdneho poplatku za odpor. Samozrejme, že nájdeme dôvody, pre ktoré by sa nemal platiť poplatok za odpor. V poriadku. Len uvedomme si, že to bude mať za následok, samozrejme, zvýšenie počtu podávaných odporov, to je logické. Človek je Homo economicus, keď to bude bezplatné, bude podávať odpor takmer každý. To je jasné, to si nemusíme vysvetľovať. A tým pádom to bude mať za následok zvýšenie počtu vecí v občianskoprávnej a obchodnej agende. To je veľmi jednoduché. Čiže povedzme, že riešime akýsi legitímny záujem potenciálnych dlžníkov, v poriadku, ale na úkor rýchlosti súdneho konania. To znamená, týmto krokom spomalíme súdne konanie tým, že sa zvýši počet vecí v občianskoprávnej a obchodnej agende. Úplne evidentne. Čiže novela neprispeje k zrýchleniu konania, ale k spomaleniu konania.

V posledných rokoch od roku 2004 už našťastie súdy sú schopné vybaviť viac vecí, ako im v bežnom roku napadne, to znamená, že postupne sa znižuje, aj keď pomaly, počet neskončených vecí. Ale keď zvýšime počet nápadov v občianskoprávnej a obchodnej agende práve týmto krokom, tak ten trend podľa moje mienky zvrátime.

A posledná poznámka. Mnohé veci zostávajú v novele nevyriešené, chápem, že je to obmedzená novela Občianskeho súdneho poriadku pomerne stručná, ale napríklad by ma zaujímalo, či rezort nezvažoval, čo sme zvažovali my a parlament s tým vtedy nesúhlasil, aby pri bagateľných deliktoch bolo len jednostupňové konanie. Urobili sme pokrok v § 238 ods. 5 OSP, že nie je tam prípustné dovolanie, teda vo veciach, kde je hodnota sporu maximálne trojnásobok minimálnej mzdy, v obchodných veciach maximálne 10-násobok. To je úplne štandardný prvok v občianskych súdnych poriadkoch veľkej väčšiny krajín Európskej únie, že pri sporoch s malou hodnotou veci je len jednostupňové konanie. Zaujímalo by ma, či sa tým rezort zaoberal a do akej miery, aký má k tomu postoj, pretože to by mohlo prispieť k zrýchleniu súdneho konania najmä vo veciach akejsi menšej závažnosti, aj keď nerád to používam, pretože pre každého môže byť jeho spor pomerne závažný, ale to meradlo výšky sporu, hodnoty sporu je zrejme objektívne.

Takže si myslím, že návrh novely má pomerne veľa sporných ustanovení v sebe, o ktorých určite budeme diskutovať, najspornejšia je otázka spoplatnenia alebo zrušenia spoplatnenia odporu, tento krok spomalí súdne konanie, preto nemôžem podporiť návrh novely OSP do druhého čítania.

Ďakujem, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Gál. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami. Pán poslanec, nech sa páči.

G. Gál, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja plne súhlasím s mojím predrečníkom pánom poslancom Lipšicom. Neviem, koho nápad bol zrušiť súdne poplatky pri odporoch. Keď podávam odpor proti vydanému platobnému rozkazu, tak mám za to, že navrhovateľ v tomto spore nemá pravdu. Podám odpor, zaplatím súdny poplatok, a keď vyhrám súdne konanie, tak súd mi tento zaplatený súdny poplatok prizná ako náhradu trov konania. Tu fakt dôjde k tomu, že budú podávané aj v takých evidentných prípadoch opravné prostriedky, v ktorých dnes nie sú. Predĺžime, natiahneme súdne spory aj v tých najjednoduchších, v najelementárnejších konaniach. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave ako posledná prihlásená pani poslankyňa Tóthová.

 

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení páni ministri, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som veľmi stručne, nie do hĺbky, ale ku koncepcii predloženého legislatívneho návrhu, pretože v prvom čítaní je viac predmetné o tom hovoriť ako o jednotlivých štylizáciách konkrétnych ustanovení.

Osobne si myslím, že zlepšovať v občianskosúdnom konaní a v občianskom konaní je čo, pretože v týchto oblastiach za minulé obdobie sme možno nesplnili všetko, čo by bolo treba k lepšej vymožiteľnosti práva v súdnom konaní. Moji predrečníci uviedli niektoré názory, viac tu rezonovali poplatky pri odpore, ja si myslím, že toto sú otázky, ktoré v druhom čítaní si objasníme, pretože aj pri tomto ustanovení možno dať ešte rôzne alternatívy.

Jednostupňové konanie, ktoré tu predo mnou uvádzal pán poslanec Lipšic, je tiež otázka, o ktorej možno diskutovať, ale osobne som tohto názoru, že účastník konania má mať právo na opravný prostriedok vždy, samozrejme, pokiaľ to výslovne zákon nevylučuje vzhľadom na charakter, ale výška financií by nemala byť tým dôvodom, ktorý robí rôzne postavenia pri možnosti dvojinštančného konania.

Osobne chcem vyzdvihnúť niektoré zmeny, a to hlavne zmenu, o ktorej som hovorila pri poslednej legislatívnej úprave súdnych poplatkov v tejto miestnosti dosť dlho, apelovala som, vysvetľovala som, ale nenašla som ohlas. A to je poplatok, ak žaluje občan náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Vážení, takáto úprava, ktorá bola prijatá, bola absolútne, ale absolútne nemorálna. A ja veľmi vítam, že tento legislatívny návrh to mení. Vžime sa do situácie, orgán verejnej moci prijme nejaké rozhodnutie, ktoré v rámci opravných prostriedkov konečne sa občan domôže toho, že je autoritatívne konštatovaná nezákonnosť, a rozhodnutie, ktorým on bol dotknutý, je zrušené pre nezákonnosť, samozrejme, logika hovorí, že by mu mala byť nahradená škoda, keď orgán verejnej moci nezákonne rozhodol. A on sa tej škody nemôže inak domôcť, ibaže sa obráti na súd. A Bože čuduj sa, ešte musí za to platiť.

Vážení, to bolo niečo také amorálne, tak priečiace sa princípom právneho štátu, čo tu za minulé volebné obdobie prešlo v tomto parlamente, a som rada, že pán exminister Lipšic sa vrátil do miestnosti, pretože s ním som tu diskutovala, argumentovala, aby sa toto zrušilo, nebolo možné, bolo to spoplatnené. Čiže toto mimoriadne vítam, pretože v právnom štáte, ak sa autoritatívne zistí, že orgán štátnej správy alebo verejnej správy vydal nezákonné rozhodnutie a ním bol spôsobená škoda, predsa musím mať otvorené dvere na súde, aby sa táto škoda identifikovala, poprípade aby som si mohla obhájiť, že škoda vznikla, keď už voči mne bolo vydané nezákonné rozhodnutie, čo už aj príslušný orgán autoritatívne zistil.

Ďalej si myslím, že treba v právnych predpisoch vždy podporovať, aby účastníci boli stimulovaní k tomu, aby uzavreli zmier. Preto doterajšie zníženie percentuálnej sadzby súdneho poplatku za vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z doterajších 3 % na 1 % osobne vítam.

Veľmi budem uvažovať v druhom čítaní, či nedám aj návrh na zníženie poplatku, ktorý enormne bol zvýšený ako súdny poplatok pri žalobách na ochranu osobnosti. Nesúhlasím s názormi, ktoré sa domnievajú, že ochranu osobnosti uplatňujú jedine politici. To je zúžený názor. Ochranu osobnosti si uplatňujú a môžu uplatňovať a uplatňujú si aj spisovatelia, ľudia z umeleckej brandže, ba dokonca podnikatelia, áno, ktorí sú obvinení, že napríklad propagujú alebo vyrábajú výrobok, ktorý je dajme tomu nevhodný alebo nebezpečný atď., a tým sa zasiahne aj do ich aktivít. Čiže tuto paleta ochrany osobnosti, pretože aj cez zníženie mojej cti môže byť nepriamo, áno, aj moja podnikateľská aktivita ohrozená, čiže tuto je veľmi široká paleta a je skutočne veľmi úzky pohľad, že by ochrana osobnosti bola len u politikov. Možno, pokiaľ dá politik návrh na ochranu osobnosti, médiá rezonujú, pretože toto je zaujímavé, senzácia, ale koľko žalôb je z iných profesií, ktoré nedostanú medializáciu. A pokiaľ minister pozerá len cez noviny na túto agendu, tak potom skutočne môže vzniknúť dojem, že to je len ochrana politikov, a ja som rada, že súčasný minister na túto problematiku len cez médiá sa nepozerá, cez bulvárne médiá myslím.

Vážené dámy, vážení páni, ja si myslím, že treba to posunúť do druhého čítania. Ako som už naznačila, možno treba ešte dať doplňujúce, možno niečo pozmeniť, ale v každom prípade je to legislatívny návrh, ktorý je aktuálny a ktorý má ambíciu zlepšiť vymožiteľnosť práva v Slovenskej republike.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, ešte najskôr s faktickou poznámkou vystúpi pán Lipšic. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Tóthová hovorila o ochrane dobrého mena, obchodného mena, ale to nie je spor o ochrane osobnosti. To znamená, že takéto ustanovenie, ktoré je v bode 11 novely § 88 ods. 1 písm. o), nijako nemení miestnu príslušnosť v týchto typoch konania. Mení len príslušnosť pri konaní o ochrane osobnosti ako fyzickej osoby.

No a máte pravdu, že nie vždy ide o politikov. Ja som len hovoril, čím zdôvodňuje rezort zmenu príslušnosti. Zdôvodňuje ju tým, keď na strane žalovaného stoja médiá, čiže medializované kauzy, to je v dôvodovej správe návrhu novely OSP. Dôvod je, že keďže väčšina médií má sídlo v Bratislave, je potrebné, aby sa zrejme viac rozvrstvili spory aj do iných kútov Slovenska. Čiže je potrebné čítať dôvodovú správu a cieľ, ktorý rezort sleduje. Áno, v absolútnej väčšine prípadov, keď na strane žalovaného stoja médiá, sú žalobcami politici. A nemali by sme prispôsobovať zákon svojim záujmom.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy ste ma poučili, ale chcem vás ubezpečiť, že už vzhľadom na svoj vek a dlhoročnú právnickú orientáciu rozoznávam ochranu dobrého mena fyzickej osoby a ochranu dobrého mena právnickej osoby a že to, čo som hovorila, ste asi nepočúvali, keď som uviedla, že cez útok na dobré meno fyzickej osoby možno znehodnotiť dobré meno právnickej osoby. Takže buďte taký dobrý, trošku počúvajte a nepredpokladajte, že takúto elementárnu vec vaši kolegovia neovládajú. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda Harabin.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená spravodajkyňa, vážení páni poslanci, teda, vážené dámy, najprv, pôvodne som myslel, že nevystúpim k tejto rozprave, ale vzhľadom na určité nepochopenie a možno aj určitú zmätočnosť niektorých pripomienok, som nútený tak urobiť.

Začnem odzadu, pokiaľ ide o tú otázku miestnej príslušnosti. Pán poslanec, zrejme, nechcem byť konfrontačný, ale vy ste asi nepochopili, o čo ide v tomto prípade, pretože je pravdou, že prevažná väčšina mienkotvorných médií, či elektronických, alebo printových, má sídlo v Bratislave. Aj v podstate prevažná väčšina politikov je koncentrovaných v Bratislave, takže tu o tento problém vôbec nejde. Tu ide o iný problém, prečo sa treba vrátiť k starej právnej procesnej úprave miestnej príslušnosti. Vy zrejme nemáte štatistické čísla a treba si ich zabezpečiť, koľko je žalôb na ochranu osobnosti, koľko je v tomto smere sporov.

Predsa pre mňa je amorálne, keď ide o človeka, ktorý je zo Svidníka alebo z Humenného, ktorý je z Považskej Bystrice, ktorý je z Lučenca a je mediálne atakovaný samými lžami dajme tomu a nepravdami, on je šikanovaný nepravdou zo strany médií, a i napriek tomu, že on je šikanovaný, on má ísť za tým účastníkom súdneho sporu do Bratislavy, lebo on tam má sídlo? To je morálne? To je spravodlivé? Takže k tomu len toľko, nejde vôbec o politikov.

Mám rád úprimnosť, pán poslanec, ale na druhej strane nemám rád farizejstvo. Začali ste tak spontánne, že nadväzujeme na vaše právne úpravy. Práve táto novela vznikla skutočne z iniciatívy ministerstva spravodlivosti. Jednoducho, zrejme mám tú výhodu oproti vám, že chodím na súdy a jednoducho viem, že nie je možné riadiť justíciu od zeleného stola, tak ako ste to robili vy, aj keď ste robili výjazdy do Košíc, tak na súde ste sa nezastavili, ani v Prešove, lebo mi to teraz povedali, ale centrály KDH ste navštevovali. Práve z podnetov sudcov mám tie poznatky, že práve vami zavedená novela č. 341/2005 Z. z. zaviedla tieto zmätky a pingpong medzi prvo- a druhostupňovým súdom, čiže práve táto novela je iba reakcia na ten zmätok, ktorý ste zaviedli do OSP. Toto sú poznatky civilných sudcov, ja som trestný sudca. Za sedem mesiacov som stihol navštíviť dokopy 25 okresných a krajských súdov. Toto sú ich iniciatívy, oni upozorňujú na to, čo ste urobili. Čiže to len vo vzťahu k tomu, že nehovorte, že nadväzujem na tie vaše zmätky, lebo to sú fakt zmätky.

Pokiaľ ide o jednostupňové konanie, na to môžem zareagovať tým, čo som povedal v predchádzajúcom odseku. Táto novela je reakcia iba na ten právny predpis, ktorý ste prijali č. 341/2005. My pripravujeme, samozrejme, komplexnú novelu OSP v časovom horizonte minimálne jedného roka, ale nechceme pripravovať novely noviel novelizovaných noviel, preto aj táto právna úprava je precízne pripravená, tak ako aj novela dražobného zákona, ktorá rieši podvody v dražbách, nie dvoj-, trojstranový návrh, ktorý je vytrhnutý z kontextu, pokiaľ ide o riešenie problému.

Pán poslanec Miššík, ale aj pán poslanec Lipšic, aj pán poslanec Gál, pokiaľ ide o platobný rozkaz. Sami ste prišli ku mne, a teda som vám povedal hneď výhradu, ktorá nás k tomu viedla. Táto vláda je ľavicová vláda. Táto vláda si dala do vládneho programu uľahčiť prístup občanov k súdu. Ale pokiaľ ide o platobný rozkaz, veď tam je zjavná duplicita, veď to je amorálne vymáhať duplicitne ten istý súdny poplatok v tomto istom úkone a to je aj v rozpore so štrasburskou judikatúrou.

Ešte jedna výhrada zo strany pána poslanca Lipšica bola, pokiaľ ide o možnosť ukladania pokuty. Veď v tom je podstata celého návrhu, že nerobíme zo sudcu stroj ani automat. Sudca je kreatívne rozhodujúci subjekt, pretože pokiaľ by nebol, tak potom jednoducho netreba nám súdy a môžeme všetko nalinkovať a upraviť tak, že budú rozhodovať automaty. Veď práve tá úprava námietok pokút a doručovania má odstrániť obštrukcie, ktoré tu doteraz boli možné a dali sa realizovať. Čiže v žiadnom prípade nemôžem v tomto smere súhlasiť s vami, že by sa obmedzila rozhodovacia právomoc, a ešte raz opakujem, kreativita sudcu, lebo sudca je tam na to, aby posúdil vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, čo je potrebné a čo je nutné.

Snáď len toľko k tomu, čo tu teda najviac odznelo z hľadiska výčitiek k tomuto návrhu.

Ďakujem za pozornosť.