V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán poslanec Haľko, netelefonovať a hlásiť sa, ak je potrebné. Pán poslanec, procedurálny návrh? Nie. Dobre, dobre. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať nasledujúcim bodom, ide o prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o uznávaní odborných kvalifikácií (tlač 217).
Rozhodnutie na pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 218.
Prosím podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky pána Jána Mikolaja, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrhom zákona o uznávaní odborných kvalifikácií sa vykonáva transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/36 Európskeho spoločenstva zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií do právneho systému Slovenskej republiky.
Cieľom návrhu zákona je okrem implementácie smernice aj zjednodušenie a sprehľadnenie súčasného právneho stavu v problematike uznávania odborných kvalifikácií, dokladov o vzdelaní a časti štúdia, spojením problematiky profesijného uznávania a zlúčením jednotlivých častí uvedenej problematiky do jedného právneho predpisu.
Oblasť uznávania dokladov o vzdelaní na profesijné účely má za úlohu eliminovať prekážky pri profesijnej mobilite, ktoré vyplývajú z existencie rozdielov v národných vzdelávacích systémoch. Každý, kto získa určitú kvalifikáciu v príslušnom štáte, ktorá ho oprávňuje v tomto štáte vykonávať špecifické povolanie, môže bez ťažkostí použiť túto kvalifikáciu na výkon povolania v tomto štáte. Každý, kto však plánuje vykonávať povolanie v inom štáte, než v ktorom nadobudol svoje vzdelanie, si musí dať uznať svoju kvalifikáciu v príslušnom štáte, kde chce toto povolanie vykonávať. Právo na prácu, či už ako platený zamestnanec, alebo podnikateľ na území členského štátu iného, než je jeho vlastný, je základným právom občana Európskej únie. V rámci Európskej únie je profesijné uznávanie prostriedkom, pomocou ktorého môžu dať občania Únie svojmu vzdelaniu a svojej odbornej činnosti európsku dimenziu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajcovi a členovi navrhnutého gestorského výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pánovi Lászlóovi Szigetimu. Nech sa páči.
L. Szigeti, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o uznávaní odborných kvalifikácií (tlač 217) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Konštatujem, že zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvodu novej právnej úpravy a o tom, že návrh nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest. Nebude mať dopad ani na životné prostredie.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 218 z 5. marca 2007 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 3. mája 2007 a gestorský výbor do 4. mája 2007.
Pán predsedajúci, skončil som a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne? Pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Dubravay. Končím možnosť podania ďalších prihlášok ústne do rozpravy k tomuto bodu programu.
Pani poslankyňa Nachtmannová ako prvá vystúpi. Nech sa páči.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, všetci sa určite zhodneme na tom, že treba eliminovať prekážky pre profesijnú mobilitu. Sú profesie a v blízkom období ich bude určite viac, ktoré sú v podmienkach Slovenskej republiky nedostatočne zastúpené. To je jedným z hlavných dôvodov, prečo je dôležité prijať predložený zákon. V súvislosti so supranacionalitou práva Európskej únie je rovnako dôležitá transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/36 Európskeho spoločenstva zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií do právneho systému Slovenskej republiky.
Predkladaný návrh zjednodušuje a sprehľadňuje súčasný právny stav v problematike uznávania odborných kvalifikácií na výkon povolania. Jasne je v ňom naformulovaný predmet úpravy a pôsobnosť zákona, sú jasne a podľa môjho názoru jednoznačne vymedzené základné pojmy, ako uznávanie dokladu o vzdelaní, regulované povolanie, regulované vzdelávanie, kto je príslušný orgán pre uznávanie odbornej kvalifikácie, čo to vôbec je odborná kvalifikácia, čo je to doklad o odbornej kvalifikácii, čo sa považuje za vysokoškolský diplom, čo sa považuje za absolventský diplom, čo sa považuje za vysvedčenie, osvedčenie, čo chápeme pod odbornou praxou, pod adaptačným obdobím, skúšok spôsobilosti, uznaná škola. Čiže myslím si, že tieto pojmy sú ozaj veľmi jasne a jednoznačne vymedzené.
Prehľadne je spracovaný systém uznávania odborných kvalifikácií. Na jednej strane systém automatického uznávania odborných kvalifikácií vrátane automatického uznávania vysokoškolského vzdelávania tretieho stupňa nadobudnutý v členskom štáte na vysokej škole uznanej členským štátom a všeobecný systém uznávania odborných kvalifikácií. K týmto paragrafovým zneniam sú rovnako jasne priložené a prehľadne priložené jednotlivé prílohy.
Za klub SMER - sociálna demokracia vyjadrujem podporu predloženému návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Dubravay.
P. Dubravay, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, dovoľte, aby som sa krátko vyjadril k navrhovanému zákonu o uznaní odborných kvalifikácií.
V školstve som strávil zhruba 35 rokov a sám som veľmi rád, že po toľkých reformách, ktoré školstvo zaznamenalo, po toľkých legislatívnych a iných úpravách, ktoré tu nejdem menovať, konečne svetlo sveta uzrel tento zákon, ktorý v prvom rade zľahčuje prácu vedeniam školy, či už základnej, strednej, alebo vysokej školy, a vnáša, samozrejme, jasný pohľad na to, ako ďalej bez toho, žeby sme sa dohadovali o existencii a právoplatnosti niektorého z dokladov alebo či dáme bodku, výkričník, malé alebo veľké písmeno.
Uznávanie dokladov o vzdelaní sa dostalo do stredobodu pozornosti začiatkom deväťdesiatych rokov, keď sa otvorením hraníc zvýšila študijná i profesijná mobilita medzi jednotlivými štátmi. Postupne sa vytvárali právne predpisy, ktoré mali za úlohu riadiť proces uznania dokladov o vzdelaní v Slovenskej republike. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa však celý proces a legislatívny rámec uznávania zmenil. Boli prijaté nové právne predpisy, ktoré boli súčasťou povinnej aproximácie práva Slovenskej republiky s právnymi predpismi Európskej únie.
Dnes prijatím Smernice č. 2005/36 Európskeho spoločenstva Európskym parlamentom proces uznávania stojí opätovne pred veľkou výzvou a transpozícia tohto právneho predpisu priniesla so sebou ďalšie početné zmeny v uznávaní dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikáciách. Vzhľadom na to, že transpozíciu uvedenej smernice Ministerstvo školstva Slovenskej republiky uskutoční tvorbou nového právneho predpisu, najhmatateľnejšou formou a zmenou bude výrazné zjednodušenie právnej úpravy tejto problematiky. V súčasnosti problematiku uznávania upravujú početné právne predpisy rôznych úrovní. Uvedený právny predpis jasne zadefinuje dva účely uznávania, ako profesijné a akademické účely. Profesijné uznanie je typ uznávania, ktorý sa vzťahuje na vôľu žiadateľa vykonávať povolanie na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či ide o regulované alebo neregulované povolanie, alebo či žiadateľom je občan členského štátu alebo tretieho štátu. Predkladaný právny predpis vnesie poriadok, právnu jasnosť a rovnaký prístup k občanom, samozrejme, Európskej únie a tretích štátov do legislatívy uznávania prostredníctvom zmien kompetencií.
Týmto sa Ministerstvo školstva Slovenskej republiky vzdá kompetencie uznávať niektoré doklady o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu. Túto celú kompetenciu prenechá vzdelávacím inštitúciám, na ktorých absolvent zahraničného štúdia má záujem pokračovať vo svojom vzdelávaní. Súčasne sa im však zoberie kompetencia uznávať odborné kvalifikácie na účely výkonu povolania. Navrhovaným zákonom sa celý proces profesijného uznávania presunie na Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, a tým sa odstránia súčasne rozdielne prístupy k uznaniu odbornej kvalifikácie na základe štátu pôvodu. Vytvoril sa jednotný rámec, ktorý každý žiadateľ o uznanie svojej kvalifikácie musí spĺňať a je v súlade s požiadavkami Európskej únie.
Môžeme len teda potvrdiť to, čo už povedal pán minister, okrem výrazného zjednodušenia legislatívy, a tým aj procesu uznávania sa predkladaným zákonom zavádzajú aj nové pojmy, ktoré majú úlohu eliminovať existujúce rozdiely v národných systémoch vzdelávania. Takýmto, Európskou komisiou zavádzané riešenie, je vytváranie spoločných platforiem, ktoré majú nahrádzať vykonávanie jednu z foriem kompenzačných mechanizmov. Spoločné platformy sú sústavou kritérií odbornej kvalifikácie, ktoré sú vhodné na kompenzovanie podstatných rozdielov, ktoré sa identifikovali medzi požiadavkami na odbornú prípravu pre dané povolanie v Slovenskej republike a v štáte pôvodu získanej kvalifikácie. Podstatné rozdiely sa definujú na základe porovnania trvania a obsahu vzdelávania v najmenej dvoch tretinách členských štátov vrátane členských štátov, kde dané povolanie regulované nie je.
Ďalej ešte dovoľte povedať, že navrhovaný zákon zruší terminologickú nejasnosť v uznávaní, určí zásady pri používaní akademických a profesijných titulov získaných v zahraničí, pretože v súčasnej dobe je v tejto oblasti nedostatok právnej úpravy a vyhovuje napredujúcim trendom odbúravania prekážok v profesijnej mobilite.
Preto to, čo bolo povedané, to, čo som konštatoval, predkladaný návrh zákona navrhujem zaradiť do ďalšieho legislatívneho procesu, samozrejme, na schválenie Národnou radou a som presvedčený, že poslanci Národnej rady bez výhrady, bez ohľadu, do ktorej skupiny koalície alebo opozície patria, zákon schvália.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásil jediný pán poslanec Fronc. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Prosím mikrofón pre pána poslanca Fronca.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec, povedali ste, že je to zákon o uznávaní dokladov o vzdelaní, dokonca o platnosti dokladov - o tom tento zákon nehovorí. Tento zákon hovorí o tom, či doklad o vzdelaní, ktorý máte, vás oprávňuje a kvalifikuje vykonávať istú odbornú činnosť, čiže je to o čomsi inom. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Chcete reagovať, pán poslanec Dubravay? Nie? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete hovoriť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (tlač 215).
Návrh na jeho pridelenie a prerokovanie máte v rozhodnutí č. 217.
Prosím teraz ministra financií Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona uviedol.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Cieľom vládneho návrhu zákona je zvýšiť efektivitu spravovania bytových domov, na ktorú sa v súčasnosti kladie hlavný dôraz, pretože prevažná časť bytového fondu je prevedená do vlastníctva občanov. Vládny návrh zákona má odstrániť aplikačné problémy praxe, a to najmä pri zmene formy správy domu uzatváraním nových zmlúv o výkone správy so správcom a súčasne vládny návrh zákona definuje aj pojem správa bytového domu a špecifikuje, ktoré platby patria do úhrad za plnenia.
Na základe skúseností správnych orgánov novela zákona spresňuje aj konanie pri registrácii spoločenstiev a zmien v spoločenstve. Podrobnejšie sa tiež upravuje zvolanie schôdze vlastníkmi bytov, zavádzajú sa sankcie pre správcu, ktorý si neplní povinnosti vyplývajúce mu zo zákona.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Jane Vaľovej.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (tlač 215) podala spravodajskú informáciu.
Ako spravodajca určený v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja vás preruším na chvíľočku, prosím vás, s tým telefónom podľa zásad, ktoré máme pre rokovanie, poprosím, keby ste opustili rokovaciu sálu. Poprosím, keby ste opustili rokovaciu sálu a netelefonovali, nepoužívali mobilné telefóny.
Nech sa páči, pokračujete.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem.
... Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Účelom vládneho návrhu zákona je upresnenie definície jednotlivých pojmov, precizovanie rozhodovacích procesov pri správe bytového domu a premietnutie poznatkov aplikačnej praxe. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 215 z 5. marca 2007 prideliť návrh zákona (tlač 215) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 3. mája 2007 a gestorský výbor v lehote do 4. mája 2007.
Ďakujem, pán predsedajúci. Skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne sa hlási kto? Vy, pani spravodajkyňa. Tak najskôr prečítam, že sa hlási ústne aj pán poslanec Miššík, a keďže ste spravodajkyňa, budete hovoriť ako prvá. Nech sa páči. Potom pán poslanec Miššík. A končím možnosť ďalších - ja tu mám takú procedúru, viete. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Teraz máte slovo, nech sa páči.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, aj za trpezlivosť. Tento zákon zlepšuje podmienky na činnosť v spoločenstve vlastníkov bytov a opravuje podmienky na správu bytov ich vlastníkmi. Návrhom zákona sa upresňujú definície jednotlivých pojmov, precizujú sa rozhodovacie procesy pri správe bytového domu a premietajú sa poznatky získané pri praktickej aplikácii zákona. Tento zákon, vážení kolegovia, kolegyne, má technický charakter, napríklad v § 2 ods. 2, a verím, že ho podporíte, pretože v praxi zjednoduší starostlivosť spoločenstva vlastníkov bytov a skutočne upravuje väčšinou technické parametre tohto zákona. Veľmi pekne ďakujem a prosím o podporu tohto zákona.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Miššík.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Ide o návrh zákona, ktorý má za cieľ upraviť legislatívu tak, aby bola pre prax precíznejšia, presnejšia, jednoducho lepšie aplikovateľnejšia pre vlastníkov bytov, správcov, ako aj pre spoločenstvá, ktoré sú vlastníkmi zriadené.
Práve prax pri spravovaní bytov, zakladaní spoločenstiev vlastníkov, ako aj uplatňovaní samotných a samostatných práv jednotlivých vlastníkov mala byť východiskom na úpravu zákona, ktorý má za cieľ upravovať podmienky pre vlastníkov bytov, ako aj pre správcu a správcov ako takých. Zámerne som v úvode použil výraz "mala byť", pretože nie vo všetkom to tak je. Je nepochybné, že legislatívnou úpravou nikdy nevyhovieme všetkým, rozhodne by však mala slúžiť čo najširšiemu okruhu dotknutých subjektov, čo však nie je podľa môjho názoru prípad tohto vládneho návrhu zákona.
Návrh síce precizuje niektoré pojmy, ktoré bolo potrebné precizovať a presnejšie vymedziť, avšak v niektorých prípadoch zavádza inštitúty, ktoré často bývajú zneužívané, pričom nerieši zložitú situáciu ohľadom kvóra pre hlasovanie jednotlivých vlastníkov bytov.
Vládny návrh zákona v § 8a počíta so zavedením inštitútu splnomocnených zástupcov vlastníkov bytov, ktorí komunikujú so správcom. Inštitút zástupcu vlastníkov bytov považujem za archaický, ktorý neprispieva k lepším susedským vzťahom, ale vo veľa prípadoch ide o osobu, ktorá je platená správcom a rozhodne teda nezastupuje práva vlastníkov, ale najmä svoj prospech, prípadne záujmy správcu. Rovnako silný argument proti splnomocnenému zástupcovi je skutočnosť, že ak má niekto reálny záujem o správu bytového domu, v ktorom sa nachádza jeho bydlisko, tak si to dokáže najlepšie zariadiť sám, pričom na to naozaj nepotrebuje zástupcu. Rovnako na druhej strane, ak niekto takýto reálny záujem nemá, tak ani splnomocnený zástupca nevyrieši jeho nezáujem o správu domu. Takáto úprava iba pomáha politikárčeniu v domoch a nadraďovaniu jedných vlastníkov nad druhými.
Výhrady mám aj k bodom 31 a 33 tohto návrhu, ktoré upravujú spôsob hlasovania. Bolo by viac ako vhodné iným spôsobom stanoviť kvórum aj pri závažnejších rozhodnutiach schôdze vlastníkov bytov. Problém spočíva v skutočnosti, že vlastníci majú právo, nie povinnosť zúčastniť sa na schôdzi vlastníkov bytov. Reálne teda aj svojou neúčasťou dokážu ovplyvniť, najmä v negatívnom zmysle slova, schôdzu vlastníkov bytov. Svojou neúčasťou alebo skôr akýmsi bojkotom obmedzujú výkon práv ostatných vlastníkov. Zastávam názor, že by bolo lepšie aj pri závažnejších rozhodnutiach ponechať kvórum nadpolovičnej väčšiny zúčastnených vlastníkov, teda tých, ktorí majú záujem na správe bytového domu. V praxi sa totiž veľmi často stáva, že schôdza vlastníkov bytov nie je schopná dlhšie obdobie platne rozhodnúť o závažných otázkach v súvislosti so správou a užívaním domu. Minimálne by stálo za úvahu znížiť kvórum na opakovanej schôdzi. V praxi by to znamenalo, že ak má schôdza vlastníkov bytov rozhodovať o zmene spôsobu správy, tak na prvej schôdzi by vyžadované kvórum dosahovalo výšku 2/3 všetkých vlastníkov bytov. Ak by takéto kvórum nebolo dosiahnuté, zvolala aby sa nová schôdza, pre ktorej platnosť by už stačilo nižšie kvórum ako 2/3.
Vládny návrh rovnako zavádza inštitút písomného hlasovania vlastníkov bytov. Na prvý pohľad sa zdá, že takýto spôsob hlasovania, keď sa v určitom časovom úseku môžu vyjadriť všetci vlastníci, môže zefektívniť spôsob výkonu správy. Na druhej strane riziká spojené s takýmto spôsobom hlasovania sú značné a podľa môjho názoru prevládla tu viac negatív ako pozitív. Tento spôsob hlasovania totiž veľmi ľahko môže byť zneužitý. Prax to v podstate doteraz potvrdila najmä tým, že pred hlasovaním budú vlastníkom poskytnuté iba určité informácie, ktoré nemusia postačovať na vytvorenie si komplexného obrazu o predmete rozhodnutia. Rovnako tento spôsob hlasovania pomáha určitým osobám, ktoré sa chcú vyhnúť diskusii na schôdzi vlastníkov bytov v presadzovaní svojich názorov, s ktorými väčšina vlastníkov bytov nemusí reálne súhlasiť.
Vážené kolegyne, kolegovia, toľko veľmi stručne k tejto veci. Pôvodne som chcel navrhnúť procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona, ale myslím si, že pokiaľ tento vládny návrh zákona sa hlasmi vládnej koalície dostane do druhého čítania, pokúsim sa niektoré tie veci, ktoré som naznačoval v tomto mojom príspevku, zlepšiť pozmeňujúcimi návrhmi, o ktorých podporu vás v druhom čítaní potom požiadam.
Ďakujem veľmi pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 210).
Rozhodnutie na jeho pridelenie výborom je pod číslom 205.
Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Ivana Valentoviča, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na zmeny vyplývajúce z pristúpenia Bulharska a Rumunska k Európskej únii dňa 1. januára 2007 je potrebné zákonnou formou upraviť oblasť vzájomného uznávania kvalifikácií získaných v členských štátov Európskej únie ako neodmysliteľnej súčasti pravidiel voľného pohybu osôb.
S požiadavkou zmeny legislatívny v oblasti vzájomného uznávania získaných kvalifikácií v rámci Európskej únie v súlade so smernicou Rady upravujúce vybrané smernice v oblasti voľného pohybu osôb z dôvodu pristúpenia Rumunska a Bulharska boli jednotlivé členské štáty oboznámené dňa 1. decembra 2006 na pracovnom rokovaní v Bruseli. Doplnením ustanovení o Bulharsku a Rumunsku sa umožní osobám, ktoré hodlajú vykonávať zdravotnícke povolanie na území Slovenskej republiky podľa stanovených pravidiel uznať ich vzdelanie, čo je jednou z požiadaviek výkonu zdravotníckeho povolania v členskom štáte.
Predloženým návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Rady č. 2006/100/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu osôb. Uvedenou smernicou sa doplnili a zmenili aj smernica Rady č. 93/16/EHS na uľahčenie voľného pohybu lekárov a vzájomného uznávania ich diplomov, osvedčení a iných dokladov formálnych kvalifikácií a smernica Rady č. 78/686/EHS o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách zubných lekárov vrátane opatrení na uľahčenie efektívneho uplatňovania práva usadiť sa a slobodne poskytovať služby.
Uvedené doplnenie a zmeny sú premietnuté v prílohe č. 3, v ktorej sa súčasne upravujú aj názvy kvalifikácií v niektorých špecializáciách, ktoré boli v období od mája 2004 zmenené alebo doplnené kompetentnými orgánmi členských štátov.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie podmienok pre zdravotníckych pracovníkov z Bulharska a Rumunska v oblasti uznávania ich kvalifikácií s prihliadnutím na ich právo usadiť sa a slobodne poskytovať služby na území Slovenskej republiky.
Navrhovaná právna úprava nezakladá zvýšené nároky na verejné financie, nemá vplyv na výdavky štátneho rozpočtu a rozpočtu samosprávnych krajov alebo obcí. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pani poslankyni Márii Sabolovej. Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, máme predložený v prvom čítaní vládny návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku bola som určená výborom pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 210). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, návrh je v súlade s ústavou, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná právna úprava nezakladá zvýšený nárok na verejné financie, nemá vplyv na výdavky štátneho rozpočtu a rozpočtu samosprávnych krajov alebo obcí. Návrh zákona nebudem mať negatívny vplyv na zamestnanosť. Toľko formálna náležitosť spravodajcu.
Krátka moja vsuvka a moja úvaha. Tak ako aj minister povedal, ide o transponovanie smernice Rady č. 2006/100/ES z novembra 2006. Je to z dôvodu pristúpenia Bulharska, Rumunska, a preto je potrebné upraviť niektoré náležitosti. Tento návrh zákona je síce obsiahly hrúbkou, ale veľmi jednoduchý. Je na škodu veci, že vlastne po trištvrte roku máme otvorený návrh zákona o poskytovateľoch a ministerstvo zdravotníctva mohlo predložiť oveľa širšiu novelu zákona, ktorá by vyriešila problémy z praxe, ktorá by mohla posunúť celý návrh zákona do reálnejšej podoby. Preto aj v druhom čítaní, tak ako sme rokovali na výbore pre zdravotníctvo, pokúsime sa nájsť nejaký spoločný súlad po prerokovaní aj s jednotlivými komorami, aj zo skúseností z praxe a doplniť tento vládny návrh zákona o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Uvidíme, aký to bude mať dopad.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada prerokovala vládny návrh zákona v druhom čítaní v zmysle § 73 ods. 3 písm. c).
V súlade s rozhodnutím predsedu odporúčam, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, Výbor NR SR pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, výbor pre zdravotníctvo do 3. mája 2007 a gestorský výbor do 4. mája 2007.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Procedurálny. Tak najskôr dokončíme túto procedúru. Keďže sa nikto nehlási do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči, s procedurálnym návrhom. Zapnite mikrofón pani poslankyni Laššákovej, poprosím.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, v mene troch poslaneckých klubov SMER-u - sociálnej demokracie, Ľudovej strany - HZDS a Slovenskej národnej strany žiadam o prestávku do 16.00 hodiny.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem prestávku do 16.00 hodiny.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zaujmite svoje pracovné miesta a chcem vás požiadať o všeobecný súhlas vzhľadom na to, že podľa programu máme prerokúvať zákon, konkrétne bod č. 9, je to informácia o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení (tlač 219), pán minister sa blíži do parlamentu, aby sme nestrácali čas, navrhujem, aby sme, ak dáte na to všeobecný súhlas, pristúpili k poslaneckým návrhom zákonov. Prišli sme k bodu 15 a bodu 16, kde poslanci pán Varga a pán Brocka predkladajú poslanecké návrhy zákonov, aby sme mohli prerokovať.
Moja otázka je, je všeobecný súhlas? Môžeme? (Reakcie z pléna.) Prosím? Pán Minárik, vy zásadne hovoríte, že nie? V rámci vlastnej strany jeden hovorí tak, druhý tak? Tak ešte raz sa pýtam, súhlasíte, aby mohol pán Varga zákon, ktorý nasleduje? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem.
Budeme pokračovať, pán Varga, nech sa páči, je to
návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Vargu a Mariana Záhumenského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 216) a rozhodnutie o pridelení č. 213.
Teraz dávam za skupinu poslancov pánovi poslancovi Ivanovi Vargovi slovo a žiadam ho, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
I. Varga, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a zákona č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predmetná novela zákona sa týka hlavne § 21a ods. 8 písm. g) a ďalších zmien, ktoré sa týkajú veterinárnych liečiv. Zákon č. 140 v znení neskorších predpisov v § 19, 20, 21a, b, 22a, b, ustanovuje podmienky na uvádzanie liekov na trh, žiadosti o ich registráciu, posúdenie žiadosti o registráciu lieku, podmienky na registráciu tradičných rastlinných liekov, rozhodnutie o registrácii lieku a stanovuje postup registrácií liekov podľa európskych pravidiel a postup vzájomného uznávania registrácií medzi členskými štátmi.
V podmienkach vymedzených v § 21a ods. 8 písm. g) dáva zákon možnosť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv zamietnuť žiadosť o registráciu liekov, ak lieky alebo liečivá obsiahnuté v liekoch sú chránené patentom alebo dodatkovým ochranným osvedčením, čo nie je v súlade s legislatívou Európskej únie. Je to direktíva č. 2004/27, s ktorou náš zákon je v rozpore, a toto rozšírenie, uvedené v našom zákone, dôvodov na zamietnutie žiadosti o registráciu liekov vlastne umožňuje alebo teda dáva nad rámec kompetenciu Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o registráciu lieku.
Slovenská republika týmto ako jediná krajina v rámci Európskej únie zabraňuje podať žiadosť o registráciu lieku, pokiaľ naň platí patentové alebo dodatkové osvedčenie ochranné, buď na liečivo, alebo na samotnú liekovú formu. Návrh novely vlastne zosúlaďuje náš zákon s podmienkami a postupmi a zákonmi, ktoré platia v členských štátoch Európskej únie.
Vypustenie § 21a ods. 8 písm. g) - vlastne týmto sa zabezpečí a zrovnoprávni sa podávanie žiadostí o registráciu generických liečiv v Slovenskej republike a, samozrejme, tým aj sa umožnia realizovať, ktoré sú už uvedené v zákone ako európske registračné procedúry.
Ďalej predmetná novela, ktorú predkladáme v oblasti distribúcie liečiv, umožňuje nadobúdať veterinárne lieky a prípravky pre chovateľov hospodárskych zvierat, ako aj od veľkodistribútorov veterinárnych liečiv, pretože doteraz platné znenie zákona vlastne túto možnosť neumožňuje a je nutné tieto prípravky, aj keď na lekársky predpis, dodávať cez lekárne. Následkom tohto vlastne nedôjde k ovplyvneniu bezpečnosti pri nakladaní s veterinárnymi liekmi a liečivami, pretože chovatelia hospodárskych zvierat aj tak môžu nadobúdať tieto len na základe predpisu na veterinárny liek a uskladňovať takto veterinárne lieky a nakladať s nimi už v nezmenených podmienkach.
Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zároveň je v súlade s právnymi normami Európskej únie, ktoré Slovenská republika ako členský štát sa zaviazala dodržiavať.
Návrh novely nezakladá nároky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov, nemá podstatný vplyv na zamestnanosť a životné prostredie. Nezakladá nároky na výdavky štátneho rozpočtu ani na podnikateľské prostredie, naopak, je podstatným pozitívnym prínosom pre štátny rozpočet z hľadiska úspor výdavkov na lieky substitúciou vlastne originálnych liečiv generickými výrobkami. Toto by malo priniesť významné úspory, ako je to aj dokumentované pri generickej substitúcii liekov a liečiv.
Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás o podporu tohto zákona. Viete, že na poslednej schôdzi v minulom volebnom období vlastne som tento pozmeňujúci návrh predkladal a neprešiel výbormi a znenie zákona ostalo vlastne v rozpore s európskou legislatívou. Preto by som vás poprosil o podporu tejto novely.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Markovičovi. Žiadam ho, aby predložil správu.