P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
O slovo v rozprave požiadal pán minister spravodlivosti. Nech sa páči, máte slovo.
Š. Harabin, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda parlamentu, vážený predkladateľ návrhu, vážené dámy, vážení páni, pôvodne som sem prišiel kvôli niečomu inému a nemal som úmysel vystúpiť k tomuto bodu, pretože je taký nezmyselný, že som to ani nepovažoval za potrebné.
Ale i napriek tomu si neodpustím zopár poznámok. Pán poslanec Lipšic sa pasuje do roly modernistu a reformistu justičného systému. Tak to aspoň prezentuje posledných osem rokov.
Tento návrh nás regresne vracia do 50. rokov minulého storočia, do obdobia policajného štátu, keď advokáti, sudcovia a prokurátori namiesto procesného postavenia v trestnom konaní, ktoré majú presne vymedzené trestným poriadkom, ústavou a aj medzinárodnými normami, sa dostávajú do pozície agentov polície. Čiže, to je návrat do obdobia policajného štátu.
Ja budem veľmi rád, keď nám pán poslanec Lipšic vymenuje krajiny Európskej únie a krajiny sveta, až na diktátorské režimy, kde agent môže byť aj v procesnom postavení advokáta. Skutočne sa dám poučiť a rád si aj preštudujem tieto právne úpravy. Ide tak ako v mnohých smeroch o deformácie nášho legislatívneho systému pánom poslancom Lipšicom ešte v iných politických postaveniach, aj teraz, o čisto populistický návrh akože bojovníka proti korupcii, lebo motívom tohto návrhu je boj proti korupcii.
Mňa zarazilo, že s takým podnetom prišiel človek, ktorý bez súdnej praxe - neviem, či vôbec niekedy pán poslanec bol na súde - za neštandardných okolností a spôsobom nesúladným so zákonom získal justičnú skúšku, čo konštatoval ústavnoprávny výbor ešte pod vedením pána Kresáka a myslím, že podpredseda bol pán poslanec Orosz. Ja sa pýtam, či toto nie je korupcia, osobno-politická súkromná korupcia. (Potlesk.) Mňa zaráža, že s týmto návrhom prišiel politik, ktorý pár mesiacov pred voľbami si nechal urobiť za takmer 2,5 milióna korún súkromno-politický prieskum verejnej mienky za peniaze daňových poplatníkov. (Potlesk.) Pýtam sa, či to nie sú najrafinovanejšie formy korupcie.
Ale predkladaný návrh nám umožňuje sa predvádzať pred televíznymi obrazovkami - ja som bojovník proti korupcii. A všetci ostatní, ktorí náhodou majú iný názor, zhodou okolností väčšinový a právny, ktorý je aj v Európe a v štandardných právnych demokratických štátoch ten správny, to sú tí, ktorí chcú podporovať korupciu, lebo ten efekt medzi televíznymi kamerami a pred verejnosťou sa dosiahne, kto je za korupciu, kto je proti korupcii.
Skutočne, teraz už nie právna poznámka, viete si predstaviť, pán poslanec Lipšic je kresťanský politik, že kňaz bude svojich spovedníkov udávať polícii?
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja by som mohla doplniť pána ministra, čo spomínal to uznesenie ústavnoprávneho výboru, bolo to z 19. februára v roku 2002, kde ústavný výbor konštatoval to, čo tu bolo uvedené. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Uzatváram rozpravu. Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, milé kolegyne a vážení kolegovia, začnem teda odzadu. Som prekvapený, že, pán minister, stále sa vyjadrujete k mojej osobe, ale keď to tak robíte, pripomína mi to trošku také obsedantné nutkanie z vašej strany, ale v poriadku. Vyjadrím sa teda ja, veľmi jasne.
Ja som mal ten názor, že justičné skúšky posudzujú orgány na to príslušné - súdna rada, advokátska komora, notárska komora a vždy ich posúdili ako zákonné. Ako je to možné? Takže nabudúce si treba preštudovať rozhodnutia orgánov na to príslušných, čo nie je ústavnoprávny výbor, čo je súdna rada, advokátska komora, notárska komora a potom treba diskutovať, ale vecne, nie hlúposti.
Po ďalšie spovedník. Spovedník je v pozícii klienta, kňaza. Preto aj tento návrh novely nijako neumožňuje advokátovi pôsobiť ako agent pri odhaľovaní korupcie svojho klienta. Je to veľmi jasné. Takže, nedá sa porovnávať neporovnateľné a treba dobre čítať návrh novely.
Pán minister nám povedal, že nás to vracia do obdobia policajného štátu. My sme dokedy mali policajný štát na Slovensku? Do roku 1989? A kto bol sudcom v policajnom štáte? Nie náhodou pán minister Harabin? Tak asi dobre vie, aký bol policajný štát, keď nás poučuje, čo bolo a čo nebolo v súlade s policajným štátom. Nabudúce by som ho varoval, aby trošku premýšľal predtým, ako niečo povie snemovni. Ale, samozrejme, že veľmi rád mu poskytnem konkrétne kauzy v demokratických štátoch, kde agent bol advokát v inej veci ako vo veci vlastného klienta, a kde vďaka spolupráci tohto agenta prišlo k odhaleniu pomerne veľkej korupčnej siete v justícii.
Teraz by som sa vyjadril k pani spravodajkyni, čiže, už sa môže pán minister vrátiť. (Hlas z pléna.) Pani spravodajkyňa prečítala stanovisko advokátskej komory, dokonca ešte aj so zlou citáciou Trestného poriadku. Agenta u nás už upravuje nie § 88 d, ale § 117 Trestného poriadku aj s tým, čo už trošku korigovala pani kolegyňa Tóthová, rozhodnutie Najvyššieho súdu, a pani kolegyňa Tóthová ho nazvala podobne ako ja, šalamúnske - my sa čoraz viac a viac v mnohých veciach zhodneme, pani kolegyňa -, lebo šalamúnske bolo v tom, že ani jedna strana nebola veľmi úspešná, ani neúspešná, pretože na jednej strane bolo potvrdené rozhodnutie o vine, ale ten drakonický rozsudok nebol znížený, bol proste úplne zrušený na nulu.
Ale aký je vlastne teraz právny stav? Môže každý, za kým príde advokát s úplatkom, vedieť, že je v suchu? Že advokát nemôže byť agent, preto nie je problém? Asi to tak je.
Pán kolega Jánoš povedal, že, a teraz ho budem citovať a opravte ma, ak zle: "Advokát nemôže byť agentom za žiadnych okolností." Čiže príde na katastrálny úrad advokát zapísať si niečo do listu vlastníctva, bude konfrontovaný s korupciou a nemôže spolupracovať pri odhalení, pretože je advokát. Ale to je nezmysel. Kto porušil nezávislosť advokácie v konkrétnom prípade, ktorý bol medializovaný? Advokát, ktorý chcel korumpovať svoju kolegyňu, aby jej klient zmenil výpoveď? Ten neporušil nezávislosť advokácie? Ten neporušil dôveryhodnosť celého fungovania justície, keď za úplatok chcel docieliť krivú výpoveď klienta svojej kolegyne? Kto porušil nezávislosť advokácie? Alebo advokátka, ktorá mala odvahu a pôsobila v pozícii agenta?
Komora hovorí a hovorili ste to aj vy, pán kolega, že veď mohol byť ako svedok. A ako by to dopadlo? Dopadlo by to možno trestným stíhaním tejto advokátky pre krivú výpoveď alebo krivé obvinenie. Prečo? No práve preto, keďže nemáme žiadnych iných svedkov, tak potom je to tvrdenie proti tvrdeniu. To znamená, advokátka by povedala, že sa ju snažil korumpovať, advokát by to poprel a vec by bola vybavená. A ešte by mohol tento advokát dať trestné oznámenie pre krivú výpoveď alebo krivé obvinenie. No, tak to proste je. Preto nie je možné bez využitia osobitných inštitútov odhaľovať korupciu. Proste nie je to možné a toho sme boli svedkami aj v minulosti, keď sa dali prípady korupcie spočítať na prstoch jednej ruky, ktoré boli odhalené. Práve preto, že sme nemali osobitné prostriedky na jej odhaľovanie.
Spomínali ste, že aj odpočúvanie je problém, ktorý môže porušiť nezávislosť advokácie. Ale veď odpočúvanie nie je závislé na súhlase odpočúvanej osoby, advokát môže byť odpočúvaný, ak sú splnené podmienky Trestného poriadku aj bez svojho súhlasu. Aj niekedy dokonca si to bude situácia vyžadovať, aby to bolo dokonca na jeho žiadosť, ak bude on potenciálnou obeťou trestného činu. Takže to neobstojí. Ja by som vás, vy ste citovali stanovisko ministerstva, to je, samozrejme, vždy strašne inšpirujúce, ale ja vám odcitujem, čo hovorí JUDr. Kováčik, špeciálny prokurátor, už som citoval jeho výrok ohľadne kľúčového faktoru, ktorým je agent pri odhaľovaní korupcie, označuje výsledky jeho použitia za veľmi dobré: "Ak mám reagovať na posledný prípad na rozhodnutie Najvyššieho súdu, ak je agent označovaný za policajného špicľa a iné prívlastky, čo bol názor predsedu advokátskej komory, nie je to veľmi dobré. Nie je to dobré z toho pohľadu, že ťažko my potom presviedčame občanov, aby spolupracovali, aby boli nápomocní pri odhaľovaní takej závažnej trestnej činnosti, ako je samotná korupcia."
Milé kolegyne, vážení kolegovia, ako som povedal v úvode, vzťah advokát - klient musí byť absolútne chránený. Je to dôverný vzťah. Ale niet legitímneho dôvodu rozširovať túto akúsi advokátsku imunitu na prípady nesúvisiace s dôverným vzťahom advokát - klient. Uzavriem tým, čo som povedal v úvodnom slove. Ja som presvedčený, že v konkrétnom prípade, o ktorom všetci vieme a o ktorom rozhodoval Najvyšší súd a na ktorého je tento návrh novely reakciou, veľmi dobre vieme, kto konal čestne a kto konal nemorálne. Podľa mňa to všetci veľmi dobre v tejto snemovni, pevne verím, veľmi dobre vieme. Podľa mojej mienky by zákon mal chrániť tých, ktorí konajú čestne, ktorí konajú slušne, ktorí neohrozujú svojím konaním oprávnené záujmy svojho klienta a práve naopak, sankcionovať tých, ktorí zákony porušujú a ktorí ohrozujú integritu celého justičného systému. Preto si vás dovolím ešte raz požiadať o podporu návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem, pán predseda. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Áno, teraz sa pýtam spravodajkyne, či chce vystúpiť. Nie. Dobre. Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz sa vrátime k prvému čítaniu o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Tento návrh máme ako tlač 213 a návrh na pridelenie výborom máte v tlači 207.
Nech sa páči, pán poslanec Miššík, máte slovo.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.
No začnem tak, že zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov upravuje vo svojej IV časti aj rokovanie na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky. Tým začnem. V tom § 28 rokovacieho poriadku je ustanovenie, ktoré dáva možnosť vystúpiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, prezidentovi republiky, podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky, predsedovi vlády Slovenskej republiky, aj ministrom vlády Slovenskej republiky, kedykoľvek o to požiadajú.
Ak si spomíname, tak to bol problém, ktorým sme sa zaoberali na niekoľkých schôdzach a zaoberal sa tým aj ústavnoprávny výbor, ktorý, musím povedať, že rozhodol, áno, rozhodol uznesením pomerom hlasov 6:4, či 7:5, kde má väčšinu vládna koalícia, o tom stanovisku, že nie je možné faktickými poznámkami v tomto prípade reagovať na takéto vystúpenie, pretože nejde o rozpravu.
Vzhľadom na to, že je asi nie veľmi demokratické nechať kohokoľvek vystúpiť v tejto krajine bez toho, aby nemal možnosť niekto reagovať faktickými poznámkami, som nastolil tento problém a navrhol som úpravu, ktorú máte pred sebou. Tá úprava znamená dve veci.
Prvá vec je, že by bolo možné vystúpiť kedykoľvek - a bolo by to v rokovacom poriadku - kedykoľvek ústavným činiteľom uvedeným pod § 28, ale zároveň by bolo normálne, demokratické a bežné, aby na tieto vystúpenia mohli páni poslanci a panie poslankyne reagovať faktickou poznámkou. Tá faktická poznámka by sa riadila potom ustanoveniami o faktickej poznámke, to znamená, po všetkých by znova vystúpil rečník.
Ja osobne mám s týmto návrhom zákona jeden malý problém. Viete, keď som predtým, ako som ho pripravoval, hovoril so všetkými ľuďmi aj z vládnej koalície, aj z opozície, tak nikto s tým nemal problém, pretože je to demokratické, je to normálne. Až do momentu, keď prišlo k tomu, že pán predseda parlamentu chcel plniť svoje vyhlásenie, ktoré tu niekedy na začiatku volebného obdobia predniesol a v ktorom povedal, že by nebolo zlé, keby sme mali nejakú komisiu, ktorá bude robiť novelu ústavy, možnú, bude sa baviť novelami rokovacieho poriadku a ďalších ustanovení, ktoré sú dôležité pre rokovanie tejto snemovne.
My sme voči tomuto názoru vystúpili úplne pokojne a normálne a povedali sme, asi to nemá význam, pretože zákonodarnú iniciatívu má v zmysle ústavy poslanec Národnej rady, výbor Národnej rady a vláda Slovenskej republiky, teda žiadna komisia. Ja nebudem tento problém rozvádzať, lebo, žiaľbohu, nestihol som začiatok, ale pán predseda tu už nie je a rád by som s ním o tom hovoril, aj v budúcnosti rád s ním budem o tom hovoriť, ale osobne si myslím, že kto nepodporí tento návrh, budem ho považovať za človeka, ktorý rozmýšľa nad tým, ako nám vráti to, že my SDKÚ nebudeme v komisii, ktorá nemá význam a Miššíkovi to vrátime tým, že za tento návrh nebudeme hlasovať.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ.
Navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny, navrhol za spravodajkyňu pani poslankyňu Tóthovú. Má slovo.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dostalo sa mi uznesením ústavnoprávneho výboru za povinnosť ako spravodajkyne predložiť tento legislatívny návrh, teda vyjadriť sa k tomuto legislatívnemu návrhu. Áno, na žiadosť pána poslanca dopĺňam a konkretizujem k legislatívnemu návrhu pána poslanca Petra Miššíka, ktorý je k rokovaciemu poriadku a má číslo tlače 213. Pán poslanec, spokojný? Ďakujem.
Dovoľte, aby som konštatovala, že tento legislatívny návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky požiadavky. Účel, ktorý chce dosiahnuť poslanec týmto legislatívnym návrhom, je zrejmý. Legislatívny návrh je v súlade s ústavou, legislatívny návrh je v súlade s medzinárodnými zmluvami. Tento legislatívny návrh nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať vplyv na životné prostredie a osobitná časť, tak ako to vyžadujú legislatívne predpisy, obsahuje odôvodnenie navrhovaných zmien.
Je pripojená aj doložka zlučiteľnosti, z ktorej vyplýva, že problematika navrhovaného právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, ani v práve Európskej únie, ani v judikatúre Súdneho dvora, ani Súdu 1. stupňa Európskych spoločenstiev, teda predkladateľ nemusel preukázať súladnosť s týmito materiálmi.
Ďalej chcem informovať ctenú snemovňu, že navrhujeme, aby predložený legislatívny návrh, keďže ide o rokovací poriadok, prerokovalo všetkých 11 výborov Národnej rady Slovenskej republiky, pričom gestorským výborom má byť ústavnoprávny výbor.
Ak dovolíte, priložím vlastnú úvahu. S poslednou vetou, ktorá tu odznela, nesúhlasím, pretože považujem legislatívny návrh za konkrétny dôkaz, že návrh predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby bola vytvorená komisia na analýzu ústavy a prípadných potrebných zmien, ako aj na analýzu rokovacieho poriadku a jeho prípadných zmien, tento návrh predsedu parlamentu bol skutočne odôvodnený, lebo sú tu otázky, ktoré v rokovacom poriadku by bolo v dohľadnom čase treba prerokovať a na novo upraviť.
Ďakujem za pozornosť, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán navrhovateľ, do rozpravy.
P. Miššík, poslanec: Kolegyne, kolegovia, ja som pôvodne nechcel vystúpiť v rozprave, ale nevdojak ma vyzvala k tomu pani podpredsedníčka ústavnoprávneho výboru v tom, ako povedala posledné dve vety vo svojom vystúpení.
No, ak spájame tento návrh zákona s tým, ako funguje parlament a ako sa rozhodol parlament pokračovať ďalej v rokovaniach koalície a opozície vo veciach rokovacieho poriadku, tak sa podľa mňa veľmi, veľmi mýlime a dostávame sa na cestu do pekla. Ja som týmto návrhom, pani profesorka, chcel riešiť len jeden, jediný problém a ten problém sa volal veľmi jednoducho. Ten problém sa volal, že keď niekto má oprávnenie vystúpiť v parlamente kedykoľvek, to znamená podľa ustanovenia dikcie § 28, následne aj vyjadrenia ústavnoprávneho výboru kedykoľvek, to znamená aj počas hlasovania, čo bolo v zrejmom rozpore s niektorými ustanoveniami rokovacieho poriadku, tak jej sa to nepáčilo, to je celé. A ja sa pýtam, čo je na tom zlé, keď zákonodarnú iniciatívu, ktorú majú poslanci Národnej rady, vláda Slovenskej republiky a výbory tejto Národnej rady Slovenskej republiky, podávajú konkrétne návrhy na zmeny zákonov a rokovacieho poriadku Slovenskej republiky. Ja nehovorím, že ste povedali zle, ja len reagujem na vás, to je celé.
A znova chcem zdôrazniť a chcem poprosiť ctených kolegov, ctené kolegyne, že prosím vás, vôbec tento môj návrh, prosím vás, nespájajte s tým, či Peter Miššík alebo ktokoľvek z vládnej koalície a opozície bude členom komisie, ktorú vytvorí predseda Národnej rady Slovenskej republiky na zmenu ústavy a rokovacieho poriadku.
Apropo, bol som spravodajcom v minulom volebnom období zákona o rokovacom poriadku. Bol to veľmi ťažký zákon, veľmi ťažké rokovania a ak možno povedať, tak tam bola takáto kvázi komisia, ktorá nebola menovaná rokovacím poriadkom alebo nebola uvedená v rokovacom poriadku, ale fungovala, kde sme sa na všetkých veciach dohodli. Len problém bol, že to došlo v druhom čítaní do posledného bodu, kde vystúpili niektorí poslanci vtedajšej opozície a chceli zaviesť do "rokováku" to, na čom sme sa všetci nedohodli, to boli vyšetrovacie komisie a na jednom pozmeňujúcom návrhu, myslím si, že poslanca HZDS, to celé padlo. To znamená, trojročná práca komisie.
Opakujem, zákonodarnú iniciatívu v tejto krajine v zmysle ústavy majú Národná rada Slovenskej republiky, jej poslanci, výbory, vláda, to je všetko. Preto vás pekne, ešte raz pekne vás poprosím o podporu môjho krátkeho návrhu zákona.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ.
Vážené kolegyne, kolegovia, pán navrhovateľ využil svoje právo vystúpiť kedykoľvek v rozprave, keď o to požiada, preto sa teraz ešte raz pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne.
Keď nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Ak dovolíte, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa ešte raz, pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko. Pravdepodobne nie, ďakujem.
Ďakujem aj pani spravodajkyni. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 167 a spoločnú správu výborov máte uvedenú ako tlač 167a.
Poprosím teda podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Štefana Harabina, aby návrh zákona odôvodnil.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ctená poslanecká snemovňa, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je predložený na rokovanie Národnej rady s cieľom predovšetkým zosúladiť legislatívne prostredie Slovenskej republiky s rozhodnutím rady z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust za účelom posilniť boj proti závažnej trestnej činnosti.
Podstatou návrhu je zmena spôsobu vymenovania a odvolania národného zástupcu Slovenskej republiky a asistentov národného člena. Prijatie uvedenej zmeny je nevyhnutné najmä z dôvodu zabezpečenia plnenia úloh súvisiacich s účasťou Slovenskej republiky v Eurojuste prokurátorom a zjednodušenia procesu odvolania asistenta národného člena. Po dvoch rokoch účinnosti zákona č. 530/2004 Z. z. a po rekodifikácii trestných kódexov sa ukazuje, že sudca, ak by bol národným zástupcom Slovenskej republiky v Eurojuste, nemôže plniť všetky úlohy tak, ako to predpokladá čl. 6 a 7 rozhodnutia rady z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom.
Z tohto dôvodu je vhodné určiť, že národným členom, asistentom národného člena môže byť len prokurátor a primerane k tomu zmeniť aj spôsob jeho menovania a odvolania. Novela zákona zároveň zjednodušuje proces odvolávania asistenta národného člena a zástupcu spoločného dozorného orgánu.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, ktorého ambíciou je nielen zosúladenie právnej normy Slovenskej republiky s právnym nástrojom a prostredím práva v EÚ, ale najmä zefektívnenie plnenia úloh Slovenskou republikou v rámci Eurojustu.
Spoločná správa výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obsahuje nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ide o tlač 167 spoločné body 1 a 2 časť IV, odporúčam súhlasiť s návrhom gestorského výboru a schváliť predmetný návrh zákona.
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.
Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledkoch prerokovania vo výboroch a aby zdôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru, nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máme ako tlač č. 167.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
V bode I spoločnej správy sa konštatuje, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 6. februára tohto roku č. 244 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a zahraničnému výboru. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Podľa bodu III spoločnej správy vládny návrh zákona odporúčali schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
V časti IV sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Predkladateľ sa vyjadril, že so všetkými návrhmi, ktoré sú tu uvedené, vyslovuje súhlas.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tak, že budeme hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach a uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z., schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 19. marca tohto roku pod číslom 134. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Predniesla som spoločnú správu výborov, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Informujem opäť, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne. Ďakujem, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Do rozpravy sa prihlásili páni poslanci Daniel Lipšic a pán poslanec József Berényi. Ďakujem.
Teraz má slovo pán poslanec Daniel Lipšic, nech sa páči.
D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi najskôr reagovať na vystúpenie ešte z prvého čítania, na záverečné slovo pána ministra spravodlivosti, pretože reagovať sa už vtedy nedalo. Pán minister vystupuje vždy len vtedy, keď sa už nedá reagovať, čo je taká osobitná povahová črta. A povedal dve veci. Povedal, že tento návrh vlastne zmenšuje právomoci ministra spravodlivosti vo vzťahu k menovaniu - mám tu prepis - prokurátorov za národného člena Eurojustu. Je to naozaj tak?
Podľa platného stavu, pokiaľ ide o prokurátora, môže byť menovaný len ministrom spravodlivosti a len na návrh generálneho prokurátora. Návrh sa mení, už to bude možné len po prerokovaní, teda minister nebude viazaný návrhom generálneho prokurátora. Takisto odvolávanie sa zľahčuje. Už nebude potrebné ani porušenie povinnosti, nebude potrebné ani vyjadrenie predsedu kolégia. To je zmenšovanie právomoci ministra spravodlivosti? Ale veď si porovnajme platný zákon a návrh novely. Takže, podľa mňa je neprijateľné prísť do parlamentu a vedome zavádzať snemovňu v záverečnom slove. Stačí si len porovnať platný zákon s návrhom novely.
Po druhé pán minister nám povedal, že síce to je prvý návrh z dielne ministerstva spravodlivosti po 9 mesiacoch, ale ide o to, aby bola tá legislatíva kvalitná, nie ako v minulosti. Koniec koncov, to sme už počuli niekoľkokrát, od ustanovujúcej schôdze počínajúc. Takže, naozaj tá vládna legislatíva sa zmenila? Je naozaj lepšia?
No, po prvé parlament sústavne mení nesúvisiace zákony cez doplňujúce návrhy v druhom čítaní. Pri novele zákona o starobnom dôchodkovom poistení sa zmenil zákon o sociálnom poistení, v ktorom sa zásadne zmenilo fungovanie Sociálnej poisťovne. Pamätáme si, pani kolegyňa Laššáková tu pomerne dlho čítala v druhom čítaní doplňujúci návrh - nesúvisiaci.
Pri novele zákona o štátnej službe sa zmenil zákon orgánov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí. V novele zákona o reklame sa zmenil zákon o verejnom obstarávaní. Posledným výkrikom bola snaha zmeniť infozákon v zákone o reklame. Doteraz počúvam a oprávnenú kritiku, že v minulosti sa mali zmeniť pravidlá cestnej premávky v zákone o horskej službe. Podľa mňa to bola chyba, ale dnes to je pravidlo. Dnes to je absolútne pravidlo fungovania legislatívy.
Po ďalšie, a to pravidlo nikdy nebolo, sa predkladajú, predkladali vládne návrhy ako poslanecké bez toho, aby prešli pripomienkovým konaním, Legislatívnou radou a vládou.
A po tretie sa schvaľujú aj evidentne protiústavné právne predpisy. Napríklad zákaz exekúcie v zdravotníctve. Mňa by zaujímalo, pán minister, ako ste hlasovali pri tomto zákone, keď vláda dávala stanovisko k tomuto návrhu, formálne bol poslanecký, vo vláde.
Ďalší návrh máme zajtra, ktorý sa týka zjednodušenia vyvlastňovania, kde sa umožňuje obmedziť vlastnícke právo priamo zákonom a bez náhrady. Aj tam by ma zaujímalo, ako ste vo vláde hlasovali.
Takže, odporúčam vám nabudúce, keď sa budete vyjadrovať ku kvalite legislatívy, skôr sa nevyjadrovať a tíško sedieť, lebo to, čo predvádza súčasná vládna koalícia v legislatíve, to tu nikdy nebolo. Nebola nikdy ani perfektná legislatíva, ale to zhoršenie je absolútne evidentné.
Takže, k návrhu novely zákona, ktorej cieľom je v zásade zjednodušiť odvolanie národného člena v Eurojuste, teda bez dôvodu a bez vyjadrenia predsedu kolégia. Zároveň návrh novely stanovuje miernejšie odborné podmienky na vymenovanie. Národný člen už nebude musieť mať desaťročnú prax a dôvodová správa čarovne píše: "v dôsledku kvalifikačnej nadbytočnosti".
Keďže som už spomenul, že ide o prvý návrh zákona pripravený súčasným vedením ministerstva spravodlivosti, moja otázka je, aký je jeho cieľ. No, prvou poznateľnou aktivitou ministerstva spravodlivosti je riešenie osobných sporov svojho ministra takmer jedinou aktivitou. Pritom nápad slovenského národného člena sa každým rokom zvyšoval. V roku 2004 to bolo 8 vecí, v roku 2005 18 vecí, v roku 2006 47 vecí. Za prvé dva mesiace v roku 2007 26 vecí. Tak kde je vecný problém?
Druhou poznateľnou aktivitou ministerstva od volieb je klientelizmus. Minister síce tvrdí, že nie je politik, ale ministerstvo pod jeho vedením sa politizuje v rozsahu, o akom sa nám od roku 1989 ani nesnívalo. Generálny riaditeľ sekcie legislatívy JUDr. Bernát bol kandidát HZDS na generálneho prokurátora. Generálny riaditeľ sekcie justičnej informatiky a štatistiky Ing. Kaffka je kandidát HZDS na námestníka riaditeľa SIS. Riaditeľ Centra právnej pomoci riaditeľka JUDr. Čutková je právnička HZDS. Príbuzných, samozrejme, že nespomínam. Tých je strašne veľa.
Kto má byť kandidátom na post v Eurojuste? Je len náhoda, že sa vypúšťa potreba desaťročnej praxe pre prokurátora? Nesúvisí to so snahou vymenovať nejakého známeho na zaujímavý post v zahraničí? Nie je pravdou, že podmienku desaťročnej praxe nespĺňa dcéra jedného sekčného šéfa, ktorá je mladou prokurátorkou na Okresnej prokuratúre v Komárne?
Citoval som z vyjadrenia v prvom čítaní riaditeľa medzinárodného odboru generálnej prokuratúry, ktorý nie je politik a ktorý k tomuto návrhu novely povedal, citujem: "Pokiaľ by to prešlo, tak by to asi znamenalo toľko, že by sa politická vôľa dokázala preniesť do činnosti apolitických orgánov."
Dovoľte mi z toho dôvodu, že nevidím žiaden racionálny dôvod zľahčovať podmienky odvolania našich predstaviteľov v Eurojuste, ani zmierňovať odborné podmienky na vymenovanie národného člena a jeho zástupcu, podať pozmeňujúci návrh, pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu a aj ich zdôvodniť. Zároveň ich dám pani spravodajkyni.
1. V bode 1 sa za slovo "byť" vkladajú slová "aspoň 10 rokov".
Odôvodnenie. Navrhuje sa zachovať požiadavku platného práva, aby mal národný člen zastupujúci Slovenskú republiku v Eurojuste aspoň desaťročnú prax z pôsobenia na úseku trestného práva.
2. V bode 2 sa slová "po prerokovaní s generálnym prokurátorom" nahrádzajú slovami "na návrh generálneho prokurátora".
Odôvodnenie. Navrhuje sa zachovať platný stav, aby národného člena prokurátora menoval a odvolával minister spravodlivosti na návrh generálneho prokurátora.
3. Bod 3 sa z návrhu vypúšťa.
Odôvodnenie. Navrhuje sa zachovanie platného právneho stavu. V prípade, ak má byť národný člen odvolaný ministrom spravodlivosti z dôvodu neplnenia si povinností, je vhodné, aby mal k dispozícii písomné vyjadrenie prezidenta kolégia Eurojustu.
4. V bode 6 sa na konci vypúšťa bodka a dopĺňajú sa slová "najmenej päť rokov".
Odôvodnenie. Navrhuje sa ponechať pre asistenta národného člena podmienku päťročnej praxe pôsobenia na úseku trestného práva.
5. V bode 7 sa slová "po prerokovaní s generálnym prokurátorom" nahrádzajú slovami "na návrh generálneho prokurátora". A rovnako pri asistentovi sa navrhuje zachovať platný stav, aby bol minister spravodlivosti viazaný návrhom generálneho prokurátora.
6. Bod 8 sa vypúšťa.
Odôvodnenie. Navrhuje sa ponechať podmienku na odvolanie asistenta národného člena v prípade, ak si neplní svoje povinnosti.
7. Bod 9 sa vypúšťa. Navrhuje sa zachovanie platného právneho stavu. V prípade, ak ním bude zástupca spoločného dozorného orgánu odvolaný ministrom spravodlivosti z dôvodu neplnenia si povinností, je vhodné, aby mal k dispozícii písomné vyjadrenie prezidenta kolégia Eurojustu.
8. Za bod 9 sa dopĺňa nový bod 10, ktorý znie: Bod 10. Za § 10 sa vkladá nový § 11, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 11. Prechodné ustanovenie k zmenám účinným od 1. mája 2007. Národný člen, asistent národného člena, národný spravodajca a zástupca vymenovaní alebo určení podľa predpisov účinných do 30. apríla 2007 zostávajú vo funkciách až do uplynutia lehoty, na ktorú boli podľa predpisov účinných do 30. apríla 2007 do funkcie vymenovaní alebo určení."
Odôvodnenie. Navrhuje sa prechodné ustanovenie, ktoré jasne určí funkčné obdobie osôb, ktoré sú vo funkciách do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Navrhuje sa, aby ich funkčné obdobie plynulo ďalej a skončilo sa uplynutím lehoty, na ktorú boli vymenovaní, resp. určení.
Keď som pred chvíľkou spomenul, a aj v prvom čítaní, vyjadrenie riaditeľa medzinárodného odboru generálnej prokuratúry, tak vo svojom záverečnom slove pán minister povedal, že "pre mňa je dôležité stanovisko generálneho prokurátora, nie jeho podriadeného". Tak by som sa ho rád spýtal, ako to je s názorom generálneho prokurátora, že zverejňovanie osobných údajov národného člena Eurojustu je v rozpore so zákonom. Či ho zaujíma stanovisko generálneho prokurátora len vtedy, keď je vyhovujúce alebo vždy? To by mňa naozaj zaujímalo. Je podľa mojej mienky prejavom takej trošku ľudskej malosti až úbohosti, ak sa publikujú správy na internete, ktoré obsahujú osobné, niekedy aj rodinné údaje národného člena Eurojustu. To, či išiel do nemocnice s deťmi, alebo nie, pokiaľ išiel vlastným autom, však. Takže, myslím si, že by bolo fajn vedieť, aký je názor aj ministerstva spravodlivosti na upozornenie generálneho prokurátora, že takouto publikáciou údajov na internete prichádza k neodôvodnenému zásahu do ochrany údajov.
Záverom. Milé kolegyne, vážení kolegovia, mali by sme mať všetci spoločný záujem, aby naši predstavitelia v Eurojuste boli odborne erudovaní. Inými slovami, aby robili dobré meno slovenskej justícii v Haagu. Preto nevidím dôvod, aby sa zľahčovali odborné podmienky na ich vymenovanie a aby sa zľahčovali a zväčšoval priestor na politické rozhodovanie o menovaní a odvolávaní. Preto vás prosím o podporu pozmeňujúcich návrhov v rámci hlasovania v druhom čítaní.
Ďakujem, pán predsedajúci.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem aj ja. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Katarína Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo dávam pani poslankyni Tóthovej.
Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcela by som sa vyjadriť k tej časti vystúpenia pána poslanca, kde hovoril o zákaze exekúcie. Pán poslanec, vy ste vlastne tým, že ste išli na Ústavný súd, strelili do vlastného terča. Totiž prvá variácia zákazu exekúcie bola za Dzurindovej vlády, keď ste boli vedúci úradu ministerstva spravodlivosti a veľmi ste to podporovali a práve HZDS ja som zastupovala na Ústavnom súde, sme išli ako protiústavnosť takéhoto riešenia a vyhrali sme. Napriek tomu, že Ústavný súd povedal, že je to protiústavné, za vášho pôsobenia ako ministra spravodlivosti bol prijatý zákon, kde ste v rozpore s nálezom, nielen s Ústavou, ale aj nálezom Ústavného súdu opätovne zaviedli exekúciu nemocníc.
Vy ste mi raz povedali, že, áno, ale ja som to nepodporoval. Boli ste vo funkcii a nevystupovali ste jednoznačne proti. Čiže, boli ste vo funkcii, keď sa prijal zákon. V parlamente došlo k džentlmenskej dohode, aby počas Dzurindovej vlády neboli problémy v nemocniciach, tak my sme nešli opätovne na Ústavný súd a dohodli sme sa, že do určitého času sa tieto exekúcie nezrealizujú a dáte zdravotníctvo do poriadku. Vy ste ho nedali, čiže, keď sme prevzali teraz po voľbách vládu, dovolili sme si to predĺžiť na niekoľko mesiacov, aby sme dali do poriadku to ... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Bohužiaľ, čas uplynul. So stanoviskom k faktickej poznámke, pán poslanec Lipšic, nech sa páči.