M. Fronc, poslanec: Chcel by som povedať pánovi ministrovi financií, že mu tak trošku závidím. Chodieva na obedy do kaviarne s tým, kde chodievam aj ja, a závidím mu, že má tam čas tráviť 2 hodiny v pokojnej rozprave s priateľmi. Viem, čo obnáša práca ministra a bolo nemálo dní, keď som mohol jesť prvé jedlo až o 8.00 hodine večer. A súvisí to aj s touto interpeláciou, pretože si myslím, že k tomu obedu by si možno mohol zobrať aj nejaké čítanie.

Interpeloval som pána ministra v súvislosti s tým, že sme podali novelu zákona ako poslaneckú a týkalo sa to zákona o financovaní škôl a školských zariadení, veľmi malú novelu, a v zmysle legislatívnych pravidiel ministerstvo financií dalo stanovisko, že táto novela má dosah na štátny rozpočet. Následne bola novela toho istého zákona predložená vládou, kde tie drobné úpravy sa prakticky v tom istom zákone, ktorý predložila vláda, nachádzali a tá akosi nemala dosah na verejné financie. Čakal som, ako mi odpovie pán minister. Pravdu povediac, priznať chybu by si žiadalo istú noblesu. Tej noblesy som sa nedočkal.

Ale čo má úplne prekvapilo, musím povedať, že pokiaľ, dovoľte, aby som odcitoval, v návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení č. 597, ktoré bolo podané vládou, sa píše: "návrh zákona nemá dopad na verejné financie", tak sa dočítam v odpovedi od pána ministra financií, citujem: "Vláda uznesením č. 72 z roku 2007 schválila sumu 386 mil. korún pre obce a vyššie územné celky na zabezpečovanie financovania týchto škôl a školských zariadení". 386 miliónov nie je žiaden dopad na štátny rozpočet? Pán minister, ja vás nechcem spochybňovať a zosmiešňovať ohľadom 386 miliónov, ale, pán minister, moja otázka znie: Čítate vôbec materiály, ktoré vám pripravia vaši zamestnanci? A, pán minister, viete vôbec, čo podpisujete?

Ďakujem, skončil som, pán predsedajúci.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa ešte, chce sa niekto z ďalších poslancov, ktorí nie sú prihlásení písomne, prihlásiť do rozpravy k písomným odpovediam členov vlády ústne. Do rozpravy pani Sániová Beata, pani Žitňanská Lucia. Uzatváram možnosť, áno, registrujem aj pána poslanca, keby ste ohlásili meno našim technikom, aby vás dali na tabuľu, pán poslanec. Uzatváram možnosť, traja ústne prihlásení poslanci.

Slovo má pani poslankyňa Sániová Beata. Prítomná je pani Sániová Beata? Pani Sániová je tu prítomná? Nech sa páči, prosím, v rozprave treba pristúpiť tiež k rečníckemu pultu, prosím. Zrejme aj s procedurálnym návrhom alebo vysvetlením stanoviska, zapnite, prosím, mikrofón pani Sániovej.

B. Sániová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja mám interpelácie, takže potom sa prihlásim, áno? Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Omyl, dobre. Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Žitňanská má k písomným odpovediam. Nech sa páči, máte slovo.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vystúpiť v rozprave k odpovedi na moju interpeláciu pod č. 11, odpovedi pána ministra Harabina.

Ja som sa pýtala na rozširovanie siete Centra právnej pomoci a musím povedať, že odpoveď, ktorú som dostala, pán minister, ma, žiaľ, neuspokojila a ani nie kvôli nejakým vecným rozporom, pretože neviem, či máme, alebo nemáme vecný rozpor, pretože ste neodpovedali vo svojej odpovedi na to, čo som sa v interpelácii pýtala. Pretože ja som sa vo svojej interpelácii pýtala na to, aké máte plány na rozvoj Centra právnej pomoci, akú máte predstavu o tom, čo stojí jedna pobočka, koľko, kedy a kde plánujete otvoriť ďalšie pobočky Centra právnej pomoci a vôbec, ako si predstavujete ďalšie opatrenia ministerstva spravodlivosti na zdokonaľovanie právnej pomoci pre chudobných, pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť advokáta. Žiaľ, v odpovedi som sa nedočkala odpovedí, pretože nejakých rozvojových plánov ste sa dotkli len jednou vetou a ja ju odcitujem: "V blízkej budúcnosti je v záujme ministerstva spravodlivosti otvoriť ďalšie kancelárie pobočky centra najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou", čo je veľmi široko a všeobjímajúca odpoveď, ale veľmi nekonkrétna a neodpovedá na to, čo som uvádzala vo svojej interpelácii.

Reagujem aj preto, pretože svojimi krokmi zatiaľ smerujete skôr proti rozširovaniu rôznych foriem pomoci pre tých, ktorí si advokáta nemôžu dovoliť. Reagujem aj preto, pretože ste zrušili právne poradne, bezplatné právne poradne, ktoré pôsobili viac ako 6 rokov vo všetkých krajských mestách, detašované boli pri krajských súdoch, v Bratislave na ministerstve, čo bola veľmi nenákladná, resp. relatívne s nízkymi nákladmi poskytovaná služba, trošku iná služba, ako poskytuje Centrum právnej pomoci, ktorú občania, najmä starší, dôchodcovia, si zvykli využívať. Ste to zrušili potichu, nikto o tom nevie a neponúkli ste žiadnu adekvátnu náhradu, pretože 4 pobočky Centra právnej pomoci, samozrejme, v tejto situácii nie sú žiadnou adekvátnou náhradou o to viac, že neviete špecifikovať, ako si predstavujete ďalšie rozširovanie tejto právnej pomoci.

Ja s vami súhlasím, pán minister, s jednou vecou, že platí to staré známe, že kvantita nezodpovedá vždy kvalite, ale v tomto prípade pre ľudí, ktorí sú v núdzi, naozaj zastavenie rozvoja Centra právnej pomoci nie je dostatočné a tu zohráva naozaj aj dostupnosť svoju úlohu. Inak som vám vďačná za tú vetu, že kvantita nezodpovedá vždy kvalite, pretože myslím, že ju budem ešte citovať v našich diskusiách.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. V zmysle rokovacieho poriadku pán minister, nech sa páči, má slovo.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážené dámy, vážení páni, nepripravoval som sa na takúto otázku, ale rád vám odpoviem, pani kolegyňa. Nie, Centrum právnej pomoci nie je ani tak vaše dielo ako dielo vášho predchodcu. Ja by som sa snažil do budúcnosti zachovať pojem Centra právnej pomoci, ale iba pojem a názov, lebo doteraz to nebola žiadna právna pomoc. Poviem vám prečo. Naše kontroly, ktoré sme tam poslali, nám ukázali, že okrem rozšafného a nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami na luxusné zariadenia kancelárií v Bratislave, Bystrici a Košiciach nás presviedčajú o tom, že išlo len o trafiky pre niektorých ľudí, ktorí vôbec neposkytovali právnu pomoc.

Budem úplne konkrétny. Kontrola zistila, že len na to, aby títo ľudia, ktorí tam boli, aby vedeli, ako majú namaľovať steny na zeleno, na bielo, si dali robiť výberové konanie na 300, 400 tisíc korún, aby im ten, ktorý takú službu im poskytol, povedal, "túto stenu namaľujete na zeleno, túto na červeno", no tak toto nie je právna pomoc, to je prvá vec.

A dostaneme sa aj k podstate veci. Aká je tam právna pomoc? Aký je systém? Tam máte osobu prvého kontaktu, druhého, tretieho, štvrtého, piateho kontaktu. Chudáčik človek z Uble má prísť do Košíc alebo do Prešova, má zaplatiť za cestu, potom musí zaplatiť 150 korún registračný poplatok a človek a osoba prvého kontaktu ho pošle k osobe druhého kontaktu, tretej, štvrtej, piatej. Tento chudáčik odíde domov s tým, že nevie, kde je sever, nevie, kde je sever, hovorím to otvorene. A Centrum právnej pomoci, sme si dali urobiť štatistiky, dosiaľ poskytlo 5 právnych pomocí. Ostatné právne pomoci boli také - choďte tam, choďte tam, choďte od Kajfáša k Judášovi. A títo chudáčikovia z Uble od Humenného chodili a právna pomoc nikde. Tak toto teda nie je právna pomoc.

Pracujeme na úplne inej koncepcii a poviem vám na akej, lebo toto ste chceli vedieť. Moja predstava je, aby išlo o skutočnú pomoc vo všetkých regiónoch, lebo právnu pomoc nepotrebujú chudobní v Bratislave, v Košiciach a v Prešove. Títo, ktorí sú z Oravy, z Uble, z Gelnice, tí, z tých najchudobnejších regiónov, tí potrebujú právnu pomoc.

Vo všetkých oblastných miestach po spolupráci s advokátskou komorou vytypujeme advokátov, ktorí budú platení štátom za poskytnutú právnu pomoc, ale tak, aby ten chudáčik z Uble nešiel až do Prešova, ale bude mať maximálne 10 km advokáta, ktorého my zaplatíme. Lebo my sme doteraz platili 30 úradníkov miliónmi korún a posielali týchto ľudí - prvý kontakt, druhý, to vám hovorím úplne otvorene - päť kontaktov bolo pre toho chudáčika, ale právna pomoc nikde. Prebiehajú rokovania aj s ministerstvom financií v tom smere, že by ten advokát si hodnotu poskytnutej právnej služby odpísal z odpočítateľnej položky, aby sme našli aj mechanizmus. Čiže, ešte raz opakujem, výsledky kontroly sú na internete, nič netajíme, nič neskrývame, môžete skutočne zistiť, o čo tam išlo. Samozrejme, nebudeme živiť tento byrokratický aparát, ktorý neposkytoval právnu pomoc. Išlo len o depozitár detí a synáčikov a dcér politických predstaviteľov minulej vlády, nehovorím konkrétne vás.

Takže, neupúšťame od tejto myšlienky. Chceme týmto ľuďom pomôcť a za tým účelom sme, samozrejme, keďže som odvolal za nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami riaditeľku, vypísali sme nové výberové konanie, je vymenovaná nová riaditeľka, ktorá okrem už vecí tých, o ktorých som rozprával, sama má predostrieť návrh koncepcie svojej predstavy, aj my pracujeme na ministerstve na určitej koncepcii a po konfrontácii najlepšieho variantu pristúpime ku skutočnej právnej pomoci. To je všetko.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. S faktickou poznámkou, pani Lucia Žitňanská. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra.

Pani poslankyňa Lucia Žitňanská má slovo.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ja som chcela len poznamenať, že moja interpelácia smerovala k tomu, akú máte predstavu, kedy a ako, čiže tá vaša reakcia podľa mojej mienky bola v tejto súvislosti nenáležitá. Nedotkla sa napríklad mojej ďalšej otázky, keď ste už reagovali, pán minister, prečo ste zrušili tie bezplatné právne poradne. A jedna poznámka. Advokáti, ktorí sú na zozname poskytovateľov bezplatnej právnej pomoci, sú rozložení po celom Slovensku, čiže tento model je zakomponovaný aj do dnešného systému a môžu túto bezplatnú právnu pomoc poskytovať. To len na margo, ale hovorím, moja interpelácia smerovala na vaše predstavy do budúcnosti a, žiaľ, túto predstavu som sa nedozvedela.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem pekne, pani poslankyňa. S krátkou reakciou - pán minister. Zapnite pána ministra.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Pani poslankyňa, o časových horizontoch sa skutočne nedá rozprávať, ale pokiaľ sa teda chceme rozumieť, ide mi o to, aby sme poskytli právnu pomoc v najchudobnejších regiónoch, aby odpadol byrokratizmus, pretože ten chudáčik zaplatil, vám hovorím, cestovné z Uble do Prešova, zaplatil 150 korún a právnej pomoci sa nedožil. Tí ľudia, ktorí ju mali poskytovať, ho posielali z jedného na druhé, na tretie, na piate miesto, ale reálne, máme štatistiky, bolo za celé obdobie vzniku Centra právnej pomoci poskytnutých 5 právnych pomocí, hovorím vám to otvorene. A o časových horizontoch nemôžem rozprávať, pretože urobíme to v čo najkratšom čase, ale musím mať aj daný návrh zo strany novej riaditeľky. Ale uisťujem vás, že sa na tom intenzívne pracuje a ide o prenos právnej pomoci do najchudobnejších regiónov. Pre nás Košice, Bratislava, Bystrica a Žilina nie sú centrá pre právnu pomoc. Aj tam bude, ale my to potrebujeme preniesť do týchto regiónov. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Vážené kolegyne, kolegovia, ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec László Szigeti, má slovo.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister Mikolaj, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, pokúsim sa byť taký krátky a stručný, aká bola odpoveď pána ministra Mikolaja na moju interpeláciu, keď som pána ministra školstva interpeloval vo veci vytvorenia svojho poradného orgánu pre národnostné školstvo, kde som sa zaujímal predovšetkým o to, akým spôsobom to bolo vytvorené a na základe akých kritérií boli vybraní ľudia do tohto poradného orgánu.

Bohužiaľ, s odpoveďou pána ministra nie som spokojný, pretože sa domnievam, keď ministri a predpokladám, že aj keď pán minister si vytvoril svoj poradný orgán pre konkrétnu oblasť, pre národnostné školstvo, tak sa usiloval o to, aby oslovil skúsených odborníkov, ktorí poznajú danú problematiku, majú nielen teoretické vedomosti, ale aj praktické skúsenosti. V poradnom orgáne by podľa môjho posúdenia mali byť ľudia, ktorí danú problematiku dôkladne poznajú, vedia, v čom a kde sú problémy a ťažkosti, majú konkrétne návrhy na riešenie, na vylepšenie situácie, jednoducho majú nadhľad.

Sám pán minister vo svojej odpovedi uvádza: "Od členov očakávam, že na základe skúseností a poznatkov pomôžu svojimi radami pri naplnení cieľov, či už legislatívnych, koncepčných alebo iných, ktoré si ministerstvo školstva Slovenskej republiky stanovilo."

Zrejme pán minister nie je zvedavý na moje stanovisko, pretože nepočúva moje vystúpenie. Pán minister, od koho, prosím vás pekne, od koho očakávate pomoc a dobré rady pre oblasť národnostného školstva, konkrétne, pretože školy s vyučovacím jazykom maďarským tvoria súčasť a najväčšiu súčasť národnostného školstva na Slovensku, keď ani jedného člena v tomto poradnom orgáne ani zo škôl, ani zo školských zariadení s výchovným, resp. vyučovacím jazykom maďarským nemáte?

Argument, ktorý uvádzate v závere svojej odpovede, citujem: "Na zasadnutie rady môžu byť prizvaní domáci a zahraniční odborníci", žiaľ, nič negarantuje, pretože veľmi dobre poznáme význam slova môžu alebo čo je to možnosť, môže, ale nemusí. To znamená, že vy môžete prizvať, ale nemusíte prizvať a, bohužiaľ, ostáva v platnosti to, čo som vám aj v interpelácii uviedol, pravdepodobne v oblasti národnostného školstva budete rozhodovať o nás bez nás a skutočne si myslím, že by ste tam mohli vybrať a zvoliť minimálne jedného, kto pozná problematiku regionálneho školstva v oblasti národnostného školstva.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme ukončili vystúpenia poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy.

Teraz sa pýtam, či sa chce k vystúpeniam poslancov vyjadriť niektorý člen vlády.

Pán minister, nech sa páči.

J. Mikolaj, minister školstva SR: Vážený pán poslanec, takisto budem veľmi stručný. Poradný orgán pre národnostné školstvo je poradný orgán ministra, kde si minister môže nanominovať toho, koho sám uzná za vhodné, pretože radia ministrovi. Pokiaľ ide o osobnostné zastúpenie, je tam pán profesor Béla László, dekan Fakulty stredoeurópskych inštitúcii z Univerzity Konštantína Filozofa z Nitry, ktorý je podľa mňa mimoriadne významný odborník. Ale ako prejav dobrej vôle, pretože poradný orgán je otvorený, osobne vám ponúkam účasť v tomto orgáne, takže akonáhle prejavíte záujem, tak budete členom. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Vážené kolegyne ... S faktickou poznámkou, pán poslanec Szigeti, zapnite mu, prosím, mikrofón.

L. Szigeti, poslanec: Pán minister, ďakujem pekne za túto ponuku a prijímam túto ponuku. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcem upozorniť, rozpravu sme uzatvorili, takže som rád, že sme našli riešenie tejto situácie.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si konštatovať, že sme prerokovali písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a dovoľte mi vyhlásiť tento bod programu za skončený.

Teraz pokračujeme bodom

interpelácie poslancov.

Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady.

Písomne sa do interpelácií prihlásilo päť poslancov: pán poslanec Köteles László, Gibalová Monika, Pásztor István, pani poslankyňa Katarína Tóthová a pani poslankyňa Damborská.

Teraz má slovo pán poslanec László Köteles.

L. Köteles, poslanec: Vážená Národná rada, pani ministerka, páni ministri, vážené dámy, vážení páni, interpelujem ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána ministra Harabina.

Vážený pán minister spravodlivosti, viacerí, hlavne starší občania sa obrátili na mňa ako na poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti legálnosti postupu firmy Inkaso pohľadávok, spol. s r. o., ktorá už aj v minulosti za uhradený 1 000 korunový dlh žiada od nich 4 589 korún, poprípade, keď to budú riešiť s exekútorom, tak s konečným dlhom vo výške 14 598 korún.

Uvedená firma podľa môjho názoru bezdôvodne šikanuje občanov Slovenska a hlava - nehlava posiela výzvy pre účastníkov druhej vlny kupónovej privatizácie. Vyzýva ich na zaplatenie údajného záväzku v súvislosti s druhou vlnou kupónovej privatizácie za nezaplatenie príslušných platieb z uzatvorenej zmluvy s investičným fondom. Podľa tvrdenia firmy Inkaso pohľadávok, spol. s r. o. so sídlom v Lučenci vraj všetci oslovení neuhradili svoj záväzok voči investičnému fondu, tak tie pohľadávky na základe dohody boli jej postúpené. Tak na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a teraz citujem z výzvy: "bol veriteľ nútený vymáhať svoju pohľadávku súdnou cestou a príslušný súd vydal na základe podanej žaloby súdne rozhodnutie, v ktorom vás zaviazal dlžnú sumu s príslušenstvom uhradiť."

Z vyššie uvedených dôvodov žiada od nich skoro 5 tisíc korún a poprípade, keď budú to riešiť exekútorom, tak skoro 15 tisíc korún. Určuje popritom krkolomnú lehotu od datovania výzvy 10 dní.

Pán minister, prosím vás o vyšetrenie legálnosti tohto postupu, ktorým zbytočne stresujú hlavne našich starších občanov, poprípade aj pozostalých, ktorí ani nevedia o takých uhradených, alebo neuhradených dlhoch. Popritom dotknutá firma nevyvíjala ani tú námahu, aby vôbec preverila, kto je im dlžný. Týmto konaním podľa mňa nielen stresuje občanov, ale ich donúti prehrabávať v lepšom prípade ešte existujúce desaťročné papiere, alebo, ako ste už spomínali Ubľu, osobne na vlastné náklady z celého Slovenska, berme tak z Uble, cestovať do Lučenca na osobné pojednávanie. K svojej interpelácii by som priložil aj fotokópiu výzvy firmy Inkaso pohľadávok, spol. s r. o. atď.

Vážená Národná rada, zároveň by som interpeloval aj ministra hospodárstva, pána ministra Jahnátka. Povedal by som, že v tejto veci som už konzultoval s pánom ministrom, len by som potreboval oficiálne potvrdenie rezortu.

Vážený pán minister hospodárstva, interpelujem vás vo veci odškodnenia podnikov za nezákonné zdraženie plynu a elektriny z roku 2003. Firmy na základe rozhodnutia Ústavného súdu žalujú štát o 2,7 mld. korún, popritom pripustili aj mimosúdnu náhradu strát, teda mimosúdnu dohodu. Na základe týchto nepotvrdených informácií zástupcovia niektorých advokátskych kancelárií navštevujú hlavne naše obce na východe Slovenska a žiadajú od nich zoznam občanov, s ktorými by podpísali zmluvy, že ich budú zastupovať v konaní voči štátu vo veci ich odškodnenia za tzv. nezákonné zdraženie plynu. Popritom žiadajú pre seba nemalé čiastky.

Pán minister, otázka vám, či môžete potvrdiť, že vláda, resp. váš rezort pripravuje vo veci odškodnenia podnikov za tzv. nezákonné zdraženie plynu a elektriny z roku 2003 a či podľa našich zákonov je to reálne, aby boli odškodnení aj občania Slovenskej republiky v tejto veci.

Tak túto odpoveď by som žiadal aj z tohto dôvodu, aby naši občania zase zbytočne nepodpísali všelijaké pofidérne zmluvy s nejasnými zámermi.

Pána ministra dopravy, telekomunikácií a športu budem interpelovať až písomne ohľadom splnenia programového vyhlásenia vlády vo veci riešenia regionálnych rozdielov na Slovensku. Ako som povedal už na hodine otázok, najväčšia nezamestnanosť je na tzv. južnej trase Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, okres Lučenec, Rožňava, Košice-vidiek. Popritom, tento rezort v budúcnosti, aspoň do roku 2010 ani korunu nechce investovať na rozšírenie cestných trás alebo cestnej komunikácie, infraštruktúry v tomto regióne.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalším prihláseným do rozpravy je pani poslankyňa Monika Gibalová, má slovo. Pripraví sa pán poslanec István Pásztor.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.

Vážená pani ministerka, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, interpelujem pani ministerku práce sociálnych vecí a rodiny.

Vážená pani ministerka Tomanová, na hodine otázok dňa 1. februára 2007 ste zaujali stanovisko a dali ste mi uspokojivú odpoveď na moju otázku, či môže samosprávny kraj navrhnúť subjektu, ktorý poskytuje sociálne služby, finančný príspevok nižší, ako je uvedené v prílohe č. 14 zákona 195 o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

S odvolaním sa na jednotlivé ustanovenia citovaného zákona zdôrazňujete garanciu poskytovania finančného príspevku zo strany samosprávnych krajov subjektom poskytujúcim sociálne služby, ktoré majú so samosprávnym krajom uzatvorenú písomnú zmluvu o poskytnutí finančného príspevku.

Vážne vyjadrenie v závere vašej odpovede, citujem: "Je pravdou, že sme sa stretli s porušovaním zákona zo strany samosprávnych krajov a dá sa povedať vo všetkých samosprávnych krajoch", koniec citácie, je podnetom, som presvedčená, pre veľmi razantné konanie, aby sa napravilo bezprávie, o ktorom všetci vieme a nepodnikáme relevantné kroky na jeho odstránenie.

Preto sa pýtam, pani ministerka, aké opatrenia prijmete vy a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ak viete, že zo strany samosprávnych krajov sa tak hrubo porušuje zákon a diskriminujú sa poskytovatelia sociálnych služieb, ale najmä občania, ktorí sú prijímateľmi sociálnych služieb prostredníctvom poskytovateľov, najmä fyzických osôb a právnických osôb. Žiaľ, postoj samosprávnych krajov k činnosti poskytovateľov sociálnych služieb je evidentne diskriminačný a centralizačný. VÚC-ky hľadajú rôzne prekážky a výhovorky, najmä na literu zákona a jeho vlastné výklady a odkazovanie na štát alebo obce.

Dovoľte mi ešte moju druhú interpeláciu, vážená pani ministerka Tomanová. V zákone č. 681/2006 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2007 sú v prílohe č. 5 vyčlenené finančné prostriedky na dotácie pre zariadenia sociálnych služieb pre obce. Ide o dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Ja sa pýtam, o ktoré konkrétne zariadenia a v ktorých obciach ide. Na základe akých pravidiel a kritérií sa prideľujú tieto dotácie? Prečo sú tieto zariadenia preferované oproti ostatným zariadeniam sociálnych služieb?

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa Gibalová.

Teraz má slovo pán poslanec István Pásztor, pripraví sa pani poslankyňa Katarína Tóthová.

I. Pásztor, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, interpelujem pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

Vážený pán minister, bývam v okrese Trebišov. V tomto okrese je vysoká miera nezamestnanosti a nedostatočný prílev kapitálu, ktorý by vytváral nové pracovné miesta a takto pomáhal riešiť túto vysokú mieru nezamestnanosti. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky je aj uvedené, že sa pripravuje nový zákon o regionálnom rozvoji, ktorý by mal podstatným spôsobom ovplyvniť hospodársky rast v zaostalých regiónoch Slovenskej republiky, teda aj vyššie uvedeného okresu. Nič bližšie sa mi dosiaľ nepodarilo získať o tomto návrhu.

Z uvedeného dôvodu, ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky vás, pán minister, interpelujem a žiadam o poskytnutie informácie, v akom štádiu je príprava tohto nového zákona a v čom by mal byť tento nový zákon prínosom oproti súčasnej platnej právnej úprave v tejto oblasti, predovšetkým z hľadiska jeho dopadu na okresy Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava a Trebišov. Za vašu odpoveď ďakujem.

Ďalej interpelujem pána podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť a európske záležitosti, ľudské práva a menšiny.

Vážený pán podpredseda vlády, v okrese Trebišov je riešenie rómskej problematiky veľmi závažnou otázkou. Z vládneho programu vyplýva, že vláda Slovenskej republiky riešenie tejto otázky považuje za jednu zo svojich priorít, čo odôvodňuje zmenu doterajšej stratégie tejto politiky. Práve v tejto súvislosti by som vás chcel požiadať, pán podpredseda vlády, aby ste mi uviedli, v čom konkrétne sa bude meniť táto stratégia, resp. aké konkrétne kroky sa budú realizovať v záujme naplnenia tejto novej stratégie vlády Slovenskej republiky. V súvislosti s touto problematikou by som rád poznal, pán podpredseda vlády, váš názor na problém, či je možné v sociálnej núdzi pozdvihnúť povedomie rómskeho etnika v súčasnosti v Slovenskej republike.

Ďalej interpelujem pána ministra financií Slovenskej republiky.

Vážený pán minister, ako poslanca Národnej rady Slovenskej republiky s trvalým pobytom v Kráľovskom Chlmci, vzdialenom asi 12 km od štátnej hranice s Ukrajinou, asi 25 km od hraničného priechodu pre chodcov a cyklistov do Ukrajiny vo Veľkých Slemenciach ma opakovane žiadajú občania o pomoc pri riešení nepriaznivej situácie na tomto priechode.

Ako vám je iste známe, ide o najnovší hraničný priechod s Ukrajinou, ktorého zámerom bolo predovšetkým spojiť pôvodne obce, ktoré boli rozdelené vďaka vytvoreniu nových hraníc v minulosti. Z uvedeného dôvodu tento priechod v súčasnosti slúži pre malý pohraničný styk. Hraničný priechod využívajú občania Slovenskej republiky predovšetkým z okresov Michalovce a Trebišov. Podstatou problémov je to, že pri návrate na územie Slovenskej republiky sa vytvárajú dlhé rady občanov, ktorí musia stáť niekedy až 4 hodiny a takto čakať na vykonanie colnej kontroly colnými orgánmi Slovenskej republiky. Tento stav trvá aj napriek posilneniu počtu colníkov o dvoch, ktorí boli dočasne presunutí z hraničného priechodu z Vyšného Nemeckého. To, že situácia je naozaj zlá, som sa osobne presvedčil. Uvedený stav potvrdil aj starosta obce Veľké Slemence.

Z uvedeného dôvodu, ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky vás, pán minister, interpelujem o vysvetlenie tejto situácie. Ďalej vás žiadam, aby ste mi oznámili, aké opatrenia prijme váš rezort na odstránenie tejto nepriaznivej situácie, ktorá je dehonestujúca pre občanov našej republiky.

Ďalej interpelujem pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci sporu zástupcov ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja a samosprávnych krajov, ktorý sa týka alokácie eurofondov vyčlenených pre regióny zo štrukturálnych fondov v novom programovom období 2007 až 2013.

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja je centrálnou koordinačnou jednotkou na čerpanie eurofondov Slovenskej republiky a presadzuje, aby alokácia eurofondov ostala v jeho kompetencii. Bez jeho rozhodnutia nemôžu vyššie územné celky vytvárať sprostredkovateľský orgán. Predsedovia samosprávnych krajov s tým nesúhlasia a požadujú, aby na alokáciu mali priamy dosah samosprávne kraje a vystupovali ako sprostredkovateľský orgán. Vyššie územné celky sú zodpovedné za rozvoj a musia preto disponovať relevantnými nástrojmi, aby mohli regionálny rozvoj zabezpečiť.

Pýtam sa vás, pán minister, či ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja umožní, aby mohli prostriedky z fondov Európskej únie alokovať samosprávne kraje, a nie úradníci vzdialení od problémov a potrieb občanov kraja a tým aj vznik sprostredkovateľských orgánov na úrovni vyšších územných celkov. Ďalej, pri alokácii finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie na základe akých kritérií chcete zohľadniť regionálne rozdiely?

A nakoniec interpelujem pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky.

Vážený pán minister, v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa hovorí o príprave nového zákona o investičných stimuloch. Pán minister, v čom by mal byť tento nový zákon prínosom oproti súčasnej platnej právnej úprave, predovšetkým z hľadiska jeho dosahu na najzaostalejšie regióny s najväčšou mierou nezamestnanosti, ako sú napríklad okresy Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, Trebišov atď? Akými opatreniami chcete docieliť rovnoprávnosť domácich a zahraničných investorov a vyššiu transparentnosť procesu poskytovania štátnej pomoci oproti súčasnému stavu? Za vašu odpoveď ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Teraz má slovo pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som interpelovala - nie je tu pán minister, možno o chvíľočku príde - pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Vieru Tomanovú.

Vážená pani ministerka, obracajú sa na mňa, zrejme tak ako aj na vás, zdravotne ťažko postihnutí občania, pre ktorých platia u nás zľavy cestovného na linkách vnútroštátnych, t. j. na území Slovenskej republiky. Ale pri vycestovaní, tak ako oni píšu, do krajín Európskej únie tieto zľavy pre nich neplatia. Takisto ako pre ich sprievodcov. Považujú to za určitý hendikep, napríklad pri cestovaní za príbuznými v okolitých krajinách.

Vážená pani ministerka, mám informáciu, že pripravujete novú právnu úpravu, v rámci ktorej mienite riešiť mnohé sociálne otázky zdravotne postihnutých občanov, ktoré minulá vláda zanedbala. Chcela by som sa vás spýtať a dať vám do pozornosti aj spomínaný problém a spýtať sa vás, či budete riešiť alebo hľadať kontakty s Európskou úniou v možnosti vyjsť ťažko zdravotne postihnutým pri zľavách na cestovaní aj v zahraničí v ústrety. Ďakujem už dopredu za vašu odpoveď.

Ďalej by som chcela interpelovať pána ministra kultúry Marka Maďariča.

Vážený pán minister, v poslednom čase sme všetci svedkami, že osobnosti kultúrneho a spoločenského života, ako aj mnohé novinárske organizácie v otvorených výzvach žiadajú, aby deštrukčné, podľa nich deštrukčné, zmeny v Slovenskom rozhlase boli zastavené.

Mne ako občianke a zároveň aj ako poslankyni parlamentu takéto výzvy nie sú ľahostajné, keďže ide o verejné výzvy a o výzvy, ktoré poukazujú podľa nich na mnohé programové nedostatky v Slovenskom rozhlase. Preto sa obraciam s interpeláciou na vás, vážený pán minister, aby ste uviedli svoj názor na tieto výzvy, ktorých početnosť si skutočne zasluhuje pozornosť.

Pokiaľ by som osobne mala vyjadriť svoj názor, osobne som nespokojná s časovým skrátením relácie Rádiožurnál a napríklad aj s výmenou známej zvučky Rádiožurnálu, ktorá nám bola všetkým známa a už zďaleka, keď sme ju započuli, vedeli sme, aká relácia nasleduje a mnohí, ktorí si zvykli počúvať Rádiožurnál, zbystrili pozornosť a často si aj naladili túto stanicu na vyššiu frekvenciu počuteľnosti. Neviem, prečo táto zvučka, ktorá sa stala už určitým takým klenotom tohto vysielania, bola nahradená zvučkou, ktorá vonkoncom nielenže neupozorňuje a neťahá pozornosť poslucháčov, ale je úplne bezvýrazná a pre mňa aj zvukovo nepríjemná. Mohli by sme sa dozvedieť, aké boli dôvody? Veď zvučka nemení obsahovú náplň. Zvučka nemá nič spoločné s kvalitou alebo s nekvalitou. Osobne by som bola aj zvedavá, či zmena zvučky pre nových konštruktérov a navrhovateľov znamená aj nejaké finančné ohodnotenie, pretože zvučka Rádiožurnálu bola skutočne veľmi charakteristická.

Vážený pán minister, vopred ďakujem za vašu odpoveď.

Ďalej interpelujem tiež pána ministra školstva na túto tému. Zavedenie etickej výchovy na základných školách považujem v našom školstve za správny krok správnym smerom. Žiaľ, doteraz nejestvujú učebné texty pre tento potrebný vyučovací predmet, čo je určitý hendikep nielen pre učiteľov, ale aj pre žiakov. V zahraničí, kde zaviedli výučbu etickej výchovy, zároveň sa postarali aj o učebné texty. Preto sa obraciam na vás, vážený pán minister, s otázkou, či sa pripravujú učebné texty, prípadne jednotné metodické príručky pre učiteľov etickej výchovy vo všetkých ročníkoch I. a II. stupňa základných škôl na území Slovenskej republiky.

Len okrajovo by som chcela pre skompletizovanie tejto interpelácie uviesť, že podľa informácií z jednotlivých základných škôl I. stupňa som zistila, že prvý ročník má k dispozícii iba pracovné listy a nemá žiadne metodické príručky. Na II. stupni niektoré ročníky síce majú metodické príručky, ale zase chýbajú im pracovné listy. Z týchto informácií som teda konštatovala, že je tu určitá medzera, že je tu skutočne situácia na prípravu učebných textov pre zavedenú etickú výchovu na základných školách.

A posledná moja interpelácia je tiež na pána ministra školstva a myslím, že ide o interpeláciu, ktorú budete vnímať aj vy, vážené kolegyne a vážení kolegovia, asi tak ako ja, pretože verejnosť, ale aj nás, musela šokovať nedávno udalosť na Základnej škole Andreja Kubínu v Trnave, kde si deviataci nahrali na mobilný telefón bitku spolužiakov a záznam posielali ako dobrú zábavu ostatným svojim priateľom a spolužiakom. Z tejto zábavy však napadnutý chlapec sa musel liečiť niekoľko týždňov. Keďže príklady priťahujú, mohli sme sa z médií dozvedieť, že to nebol jediný prípad, ba dokonca došlo k takej forme zábavy, kde došlo k upáleniu, poliatiu horľavou látkou a upáleniu zvieratka, konkrétne mačičky, tiež s nahrávkou, tiež ako zábava a tiež s rozposlaním ostatným.

Áno, sú to šokujúce hry našej mládeže. Ale pre mňa ešte ako pedagóga, dlhoročného, je ešte šokujúcejšie, že trnavská škola sa od prípadu dištancovala, pretože k nahrávke došlo mimo budovy školy, opakujem, budovy školy. Pre mňa úžasná logika. Nuž, neviem, ako budú pokračovať pedagógovia, keď si títo mladí ako zábavku pripravia prepadnutie učiteľa, tiež mimo budovy školy. Aj od tohto sa bude dištancovať pedagogický zbor za to, že to nebolo na území budovy školy? Vážený pán minister, je podľa vás nevyvodenie výchovných opatrení voči týmto žiakom správnym pedagogickým postupom? Vážený pán minister, nie je to zlyhanie vedenia školy, ktoré sa k agresivite svojich žiakov nechcelo ani len vyjadrovať, pretože sa to nestalo v rámci budovy školy?

Vážený pán minister, nejde mi o to, aby minister školstva na základe mojej interpelácie nejakým spôsobom postihol vedenie spomínanej školy, ale zaujíma ma váš postoj. Váš postoj, ktorý by ste dali k interpelácii, čo by mohlo byť aj základom ďalšej diskusie, ako majú postupovať vedenia škôl v obdobných prípadoch, aký nastal v Trnave. Pretože mňa ako ženu, matku a ženu, ktorá má vnúčatá, znepokojuje ľahostajnosť k násiliu medzi deťmi na školách, šikanovaniu navzájom a podobne. Osobne sa domnievam, že ak sa o túto problematiku nebudeme zaujímať a nebudeme jej venovať pozornosť, nebude to dobré.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za prednesený súbor interpelácií.

Teraz má slovo pani poslankyňa Marta Damborská, nech sa páči.

M. Damborská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.

Vážený pán podpredseda, ctení kolegovia, vážená pani ministerka, pán minister, interpeláciu obraciam, teda alebo smerujem ministrovi kultúry Slovenskej republiky pánovi Markovi Maďaričovi.

Vážený pán minister kultúry Slovenskej republiky, pán Marek Maďarič, interpelujem vás s nasledovnou problematikou. Nedávno sme boli svedkami rozsiahlych zmien vo vysielaní Slovenského rozhlasu, ktoré bolo ešte donedávna najpočúvanejším médiom. Možno si teda oprávnene položiť otázku, prečo ho bolo treba tak radikálne meniť. Z doterajších ohlasov totiž vyplýva, že táto zmena rozhlasu neprospela. Zaujímal by nás okrem iného aj dôvod rozsiahleho prepúšťania profesionálnych pracovníkov Slovenského rozhlasu, ktorí sa svojou dlhoročnou prácou zaslúžili o to, že Slovenský rozhlas bol najpočúvanejším médiom na Slovensku. Aký je dôvod ich prepúšťania, za koho sú títo ľudia vymieňaní? Aká je pritom záruka zachovania vysokej počúvanosti a profesionality Slovenského rozhlasu?

Hoci ide o verejnoprávnu inštitúciu, zmena zasiahla aj symbol našej štátnosti - slovenskú hymnu. O polnoci už nevysielajú kodifikovanú podobu hymny, teda spievané dve slohy, nahradila ju zrýchlená orchestrálna skladba Petra Breinera. Kým kodifikovaná verzia spievanej hymny trvá 77 sekúnd, zrýchlená verzia tohto symbolu štátnosti obrala o jej text a skrátila údajnú hymnu, ktorá ňou v skutočnosti nie je, na 50 sekúnd, teda asi o tretinu.

Kvôli spresneniu a pripomenutiu si historických súvislostí uvádzam slová z dokumentov slovenskej národnej identity a štátnosti, ktoré vydal Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied. Hymnickú pieseň Ponad Tatrou blýska zložil Janko Matúška, štúrovský básnik, vychovávateľ a úradník pod vplyvom nespravodlivého zosadenia Ľudovíta Štúra z katedry Evanjelického lýcea v Bratislave asi začiatkom januára v roku 1844. Bola inšpirovaná melódiou ľudovej piesne známej v textových verziách Kopala studienku či Pri studienke stála. Matúškova pieseň sa stala piesňou študentov, ktorí ju spievali na rozlúčke v Bratislave a cestou do Levoče, kam z bratislavského Evanjelického lýcea odišli mnohí študenti na protest proti zosadeniu Ľudovíta Štúra z katedry.

Podľa zákona č. 63/1993 Z. z. prvé dve upravené slohy sú štátnou hymnou Slovenskej republiky. Podotýkam, že k tejto zámene hymny jej zrýchlenou napodobeninou bez textu prišlo aj v minulosti, avšak na základe početných sťažností samotných poslucháčov napokon musela byť vrátená jej pôvodná pravá podoba. Na tento fakt upozornil aj vedecký grant VEGA zo Slovenskej akadémie vied, Slovenská politika a médiá po roku 1989. Vedenie Slovenského rozhlasu však vymenilo nielen kodifikovanú podobu slovenskej hymny, ale z vysielania sa stratila aj typická zvučka Kto za pravdu horí, ktorá symbolizovala toto vysielanie. Bola nahradená jinglom, ktorý pripomína už nie verejnoprávne médium, ale skôr rádio Twist. Je nám známe, že člen vedenia Slovenského rozhlasu predtým pôsobil v tomto komerčnom médiu. Podobne nedeľný príhovor Živé slová, trvajúci iba pár minút, v ktorom sa privrávali známe osobnosti slovenského spoločenského života, bol odstránený.

Takýchto a podobných deštruktívnych zmien, ktoré potláčajú prvky verejnoprávnosti, neslúžia svojim poslucháčom a nášmu národu, takýchto prvkov je aj viac a sú hodné vysvetlenia a nápravy. Očakávame, vážený pán minister Maďarič, vyjadrenie vášho ministerstva a teda vaše a vedenia Slovenského rozhlasu a nebola by od veci možno účasť vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre médiá a kultúru.

Ďakujem za pozornosť.