M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa.

Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpením pani poslankyne Damborskej sme ukončili vystúpenia písomne prihlásených poslancov.

Teraz sa pýtam, či sa ešte niekto chce do bodu interpelácie prihlásiť ústne. Sániová Beata, Berényi József. Ďakujem pekne, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do bodu interpelácie.

Slovo má pani poslankyňa Beata Sániová.

B. Sániová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, interpelujem pána ministra školstva Slovenskej republiky Jána Mikolaja.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky z 3. mája 2006 hovorí o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností. V § 7 tohto nariadenia vlády špecializačné štúdium sa uvádza, citujem: "Zdravotníckeho pracovníka do špecializačného štúdia zaraďuje Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave", to je koniec citácie.

Preto sa obraciam na pána ministra s nasledovnou interpeláciu. Či sa neuvažuje o úprave tohto nariadenia tak, aby študenti v priebehu špecializačného štúdia mali možnosť prihlásiť sa podľa svojho výberu na ktorúkoľvek akreditovanú vzdelávaciu inštitúciu. Dnes je na lekárskych fakultách v Slovenskej republike akreditovaných niekoľko špecializačných študijných programov na to, aby sa mohli vykonať atestácie lekárov. Podľa platného nariadenia vlády, ktoré som citovala, Slovenská zdravotnícka univerzita vydáva diplomy o absolvovaní špecializačného štúdia, ktoré sa končí atestačnou skúškou. Ďalej podľa informácie hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v odbore hematológia vydaný diplom po vykonaní atestácie v tomto menovanom odbore nie je platný v Európskej únii. Preto, vážený pán minister, obraciam sa s touto interpeláciou, pretože lekári v Slovenskej republike sa obracajú na mňa s takýmito otázkami.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa Sániová.

Teraz má slovo pán poslanec József Berényi.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj za prvé správne vyslovenie môjho mena.

Interpelujem pána Jána Kubiša, ministra zahraničných vecí a pána Dušana Čaploviča, podpredsedu vlády aj pre ľudské práva a menšiny.

Moja interpelácia sa týka záverov zasadnutia Výboru ministrov Rady Európy z 21. februára 2007. Výbor ministrov Rady Európy na tomto zasadnutí prijal Rezolúciu o implementácii Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov Slovenskou republikou. V texte okrem iného odporúča, teda Rada Európy odporúča, aby požiadavka 20-percentnej hranice používania menšinových jazykov v obciach bola prehodnotená, resp. znížená. Zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky bol novelizovaný s cieľom odstrániť obmedzenia používania menšinových jazykov a boli odstránené obmedzenia používania menšinových jazykov v konaní pred súdmi. A preto touto cestou si dovoľujem interpelovať pána ministra zahraničných vecí a pána podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny, ako mieni vláda Slovenskej republiky vyhovieť týmto odporúčaniam.

Vopred ďakujem za vašu odpoveď.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán poslanec, vaše vystúpenie bolo posledné v rámci bodu interpelácie. Dovoľte mi, aby som vyhlásil tento bod programu za skončený.

Vážené kolegyne, kolegovia, kým prídem, budeme pokračovať, chcem vás informovať o situácii, ktorú teraz máme. Na 17.00 hodinu máme vyhlásené hlasovanie, ale doteraz máme vlastne prerokovaný iba jeden zákon o Eurojuste a bude treba hlasovať o odpovediach na písomné interpelácie. Vzhľadom na to, že naozaj sa ukazuje zbytočné prerušovať rokovanie na tento bod, pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme teraz pokračovali v bodoch programu tak, ako nasledujú s tým, že hlasovania by sme urobil komplexne zajtra o 11.00 hodine. (Hlasy z pléna.) Je všeobecný súhlas.

Ďakujem pekne.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.

Prerušili sme rokovanie v čase, keď boli prihlásení páni poslanci s faktickými poznámkami. Pýtam sa techniky, či vieme ten stav dostať na tabuľu. Nevieme? Nevieme, tak podľa záznamov, ktoré tu mám, na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej boli s faktickými poznámkami prihlásení: pán poslanec Martinák a pán poslanec Kahanec. Je to tak?

Dobre, takže v takom prípade poprosím, dajte slovo pánovi poslancovi. Teda ďakujem pekne pánu ministrovi a spravodajcovi, že zaujali miesta, pardon.

A dávam slovo pánovi Martinákovi na vystúpenie vo faktickej poznámke.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vo svojej faktickej poznámke chcem zareagovať na dva body z vystúpenia pani poslankyne Márie Sabolovej.

Prvý bod je otázka životného prostredia. Pani poslankyňa vyslovila určité pochybnosti, či bude mať novelizovaný banský zákon skutočne pozitívny dosah na životné prostredie. Ako lesník som presvedčený, že práve tým, že vo výborových komisiách na uvoľnené dobývacie priestory budú zo zákona aj pracovníci odborov ochrany životného prostredia, som presvedčený, že tento zákon skutočne bude mať pozitívny vplyv na celé naše životné prostredie. Veď komu viac by sme mali dôverovať, ak nie odborným pracovníkom životného prostredia.

V druhom bode sa chcem zmieniť o otázke financií, a to zvýšenia verejných financií a zvýšenia financovania obcí. Je diskutabilné, či je to veľa, alebo málo. Ale faktom zostáva jedna vec, že v § 32 ods. 1 úhrada za dobývací priestor sa zvýši pre organizácie, ktoré majú určený dobývací priestor z ceny 5 000 Sk na cenu 20 000 Sk ročne za každý, aj započatý km² dobývacieho priestoru. Čiže na tomto príklade vidíme, že skutočne dôjde k zvýšeniu financií, a to jednak verejných a jednak financovanie obcí až štvornásobne.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán poslanec Stanislav Kahanec, pokiaľ vidím, nie je v sále, rovnako ani pani poslankyňa Sabolová. Takže nemôže reagovať na vašu faktickú poznámku. Takže tým sme vyčerpali faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej, ktorá sa prihlásila písomne.

Teraz sa pýtam, vážené kolegyne, kolegovia, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem, keď nikto ďalší, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

Slovo má pani poslankyňa Zdenka Kramplová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadrila k tomuto návrhu zákona. Návrh alebo zákon má veľmi krásne pomenovanie a mňa veľmi mrzí, že stále hovoríme dnes, ale aj v predchádzajúcom mesiaci, či už to bolo vo výbore alebo na iných fórach, stále hovoríme o využití nerastného bohatstva, ale ten zákon má názov a volá sa zákon o ochrane a využití nerastného bohatstva. Čiže, na prvom mieste je ochrana a ja celý tento zákon chápem aj v tomto poňatí, a preto som vystúpila aj s určitými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré si osvojil pán poslanec Kotian vo výbore pre hospodársku politiku a pán poslanec Džurina vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

Začala by som v krátkosti takými dvomi myšlienkami. Hoci ročne zahynie na cestách niekoľko sto ľudí, nemôžeme zrušiť cestnú premávku. Hoci banská činnosť ohrozuje životné prostredie, nemôžeme ju zakázať. Myslím si, že to je tá hlavná myšlienka z celého banského zákona a som veľmi rada, že pomerne veľká diskusia vo výboroch sa rozprúdila pri tejto novele zákona. Tu by som len chcela dať do pozornosti to, že samotná novela obsahuje, myslím si, 30 bodov, ktoré sa dotýkajú novely, ale spoločná správa už obsahuje 45 bodov vylepšenia tejto novely a samotné pozmeňujúce návrhy, ktoré tu dnes boli podané, je ich takmer 20.

Na čo by mal v podstate reagovať banský zákon? Banský zákon by mal reagovať na to, že banskými spoločnosťami dnes sú už súkromné firmy. Nie je to štát. Mal by reagovať na to a brať do úvahy to, že rozsiahle dobývacie priestory pokrývajú územia obcí a obmedzujú ich rozvoj. Mal by dbať o to, že čoraz častejšie sa hlbinná ťažba nahrádza povrchovou ťažkou a rovnako aj o to, že sa spracúva čoraz väčšie množstvo horniny so všetkými dôsledkami na životné prostredie. Myslím si, že nepoviem nič nové, keď zdôrazním, že témou číslo 1 v medzinárodných organizáciách, či už je to OSN, ale rovnako aj v Európskej únii, je trvalo udržateľný rozvoj, sú to princípy trvalo udržateľného rozvoja. A princípy trvalo udržateľného rozvoja musia zabezpečiť ochranu zdravia ľudí, zachovať vysokú kvalitu zložiek životného prostredia, minimalizovať využívanie neobnoviteľných zdrojov, zachovať možnosti využívania existujúcich zdrojov pre budúce generácie a uprednostniť preventívne opatrenia pred odstraňovaním nežiaducich následkov činností a súčasne rešpektovať možné riziká.

Som rada, že v návrhu zákona určitý posun existuje v súvislosti so starým zákonom a som veľmi rada, že pán minister prisľúbil, že sa bude pripravovať nový banský zákon. Skutočne som presvedčená o tom, že dnes potrebujeme kvalitný moderný banský zákon, pretože podmienky od roku ´88, keď bol prijatý starý zákon, sa skutočne zmenili, ale nie je možné všetky nedostatky vychytať v novele zákona, o čom svedčí aj pomerne veľmi rozsiahla spoločná správa a aj pozmeňujúce návrhy.

Pozmeňujúci návrh, ktorý som dala, mal 6 bodov. Som rada, že 3 body sú obsiahnuté v správe a je odporúčané sa s nimi stotožniť. Chcela by som požiadať a boli tu už tieto body spomínané, aby sa body 23 a 24 vyňali zo spoločnej správy a aby sa o nich hlasovalo spoločne a prikláňam sa k názoru, aby bod 25 bol rovnako vyňatý zo spoločnej správy.

Dnes sa tu dosť povedalo pri tomto zákone o kyanide a tu by som dala len zopár informácií do pozornosti. V minulosti banský priemysel sa sústreďoval na hlbinnú ťažbu. Dnes je to povrchová ťažba. V minulosti to bola ručná práca, dnes tú to silné mechanizmy. V minulosti to boli malé objemy hornín, dnes sú to veľké objemy hornín v porovnaní až o 160-krát väčšie objemy. V minulosti to boli malé objemy rúd, dnes sú to veľké objemy, je to 50-krát viac. V minulosti to boli malé objemy kyanidu 30 kg denne, dnes sú to veľké objemy kyanidu viac ako 100-násobné, takmer 3 tony denne. V minulosti to boli malé objemy kalu, dnes sú to veľké objemy kalu.

Je to skutočne pomerne vážna hrozba pre Slovenskú republiku, aj keď kyanidová technológia ako-taká je zvládnutá, ja ju nespochybňujem a netajím sa tým, že pokiaľ je v uzavretých priestoroch, je v poriadku, ale nie pri tých objemoch surovín, ktoré je nutné premlieť na to, aby sa získali nerasty, z ktorých sa získavajú následne kovy, myslím tým zlato a striebro. To, že sa vyťaží striebro, alebo zlato cez detoxikáciu následne kyanidu, je všetko v poriadku. Ale celá tá hlušina, všetok ten odpad zostáva tam, kde v podstate prebehla detoxikácia a tu si treba uvedomiť, že životné prostredie nesmierne zaťažujú odpady, ktoré vznikajú z banskej činnosti a práve z banskej činnosti pri ťažbe nerastov, z ktorých sa získavajú kovy. Čiže tá opodstatnenosť ohľadne kyanidu je správna.

Samozrejme, je dôležité zvoliť takú cestu, ktorá bude prijateľná aj pre banský priemysel a dáva sa možnosť práve v pozmeňujúcom návrhu, aby vo výnimočných prípadoch bolo možné použiť aj túto technológiu, ale, samozrejme, musí táto výnimka zohľadňovať súhlasné stanovisko obce, v ktorej je dobývací priestor, musí zohľadňovať stanovisko, kladné stanovisko obce, kde sa bude nachádzať hlušina, teda odpad z tejto činnosti a musí zohľadňovať aj stanovisko vyššieho územného celku. Bez týchto kladných stanovísk nie je možné výnimku použiť. Čiže v podstate je možnosť, je otvorená možnosť túto technológiu vo výnimočných prípadoch použiť, ale nie je ju možné použiť kedykoľvek, kdekoľvek a za akýchkoľvek podmienok.

Kyanid sa dnes skutočne používa pri ťažbe nerastov, z ktorých sa získavajú kovy vo veľkých množstvách. Preto aj v krajinách, v ktorých sa používa táto metóda, je to najmä Kanada, je to Švédsko a je to Fínsko, sa používa v oblastiach, ktoré sú vzdialené niekoľko desiatok, ba až stoviek kilometrov od osídiel, od obývaných oblastí. U nás by sa mali ťažiť a používať kyanid v bezprostrednej blízkosti osídiel. Nemyslím tým vôbec Kremnicu, myslím tým aj na ďalšie miesta, kde sú náleziská drahých kovov a ktoré by mali byť v budúcnosti otvorené ako ťažobné priestory.

Keď sa nájde a, verím, že v tejto snemovni, sa nájde rozumné riešenie na to, aby novela banského zákona zohľadnila aj skutočnosť ohľadne životného prostredia, tú skutočnosť, že občania Slovenskej republiky sú skutočne vystavení pomerne negatívnemu vplyvu životného prostredia aj z minulosti, že tam, kde sa ťažili nerasty, ešte dnes doznievajú negatívne vplyvy na ich zdravotný stav a na ich kvalitu života.

Z toho dôvodu by som vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosila, aby sme pri hlasovaní skutočne zohľadňovali súvislosti, ktoré sú nevyhnutné na to, aby táto novela zákona bola zrealizovaná, ale aj súvislosti, ktoré majú veľmi výrazný dosah na budúce generácie. Dávam do pozornosti aj návrh, ktorý som dávala ohľadne finančnej zábezpeky na realizáciu likvidácie pozostatkov po banskej činnosti. Tu sme tiež rozprávali s pánom ministrom o možnostiach, akým spôsobom to bude v budúcnosti realizované, ale v budúcnosti môže to byť o rok, môže to byť o dva. Z toho dôvodu v spoločnej správe je obsiahnutý aj tento bod, ako bod, ktorý by mal byť riešený na prechodné obdobie a následne nový banský zákon by ho mal vyriešiť.

Ďakujem za pozornosť a ďakujem aj za podporu tých rozumných návrhov, ktoré sú v spoločnej správe.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami - pán poslanec László Miklós, Kahanec Stanislav. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec László Miklós.

L. Miklós, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Reagujúc na vystúpenie pani Kramplovej, ja absolútne súhlasím s tými slovami, ktoré povedala o trvalo udržateľnom rozvoji a ja to všetkými desiatimi podporujem, len sme si už povedali niekoľkokrát, že je to relatívne ťažko chytateľný pojem a veľmi ťažko sa z toho konkrétne ustanovenia alebo konkrétne povinnosti a konkrétne sankcie môžu vyvodzovať. Takže nechávajme, odvolávajme sa na to, držme sa princípu trvalo udržateľného rozvoja, ale je to veľmi ťažko chytateľné.

Čo ste hovorili o novom banskom zákone. Ja si myslím takisto, keď pán minister prisľúbil, som veľmi rád, že to tak bude, len by som chcel odkázať na dôvodovú správu k tejto novele, ktorú máme pred sebou, že by nebolo šťastné a myslím si, že sa netreba usilovať spájať geologický zákon a banský zákon. To sú dve odlišné veci, aj keď navzájom veľmi silno súvisia. Totižto naozaj geologický zákon je predovšetkým o ochrane a banský zákon je predsa len predovšetkým o ťažbe a oni musia byť vo vzájomnom aj určitom protiklade, lebo by sme potom naozaj asi dospeli k nejakým nepríjemným veciam z hľadiska prírodných zdrojov.

Kyanid veľmi dobre charakterizovala pani poslankyňa, nebudem sa toho dotýkať. Ale ešte by som sa jej chcel spýtať, keby mohla na to reagovať, nespomenula, ja som dával pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú starých alebo odstraňovania starých environmentálnych záťaží aj konkrétnej formy do pozmeňujúcich návrhov. Neviem, aký má na to názor, či by sme mohli potom skombinovať jej návrhy s mojimi návrhmi.

Nakoniec, ešte o tej likvidácii. Naozaj je to dôležitá záležitosť a treba zabezpečiť aj finančne. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne. Teraz má slovo pán poslanec Stanislav Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa tu hovorila o problémoch, ktoré vyplývajú v spojení s ťažbou a v spojení s problémovými technológiami. Ja by som chcel nadviazať na to, že návrh zákona určite bude mať problém, aby zabezpečil to, čo je uvádzané v dôvodovej správe: rovnovážny vplyv na životné prostredie a vlastne, aby to zabezpečili zástupcovia odborov životného prostredia vo výberových komisiách, keďže ich úlohou by malo byť posudzovanie vplyvu ťažby na životné prostredie. A že to nebudú mať jednoduché, tak to určite vyplýva aj zo spomínaných faktov k zákonu, či už je to časová tieseň, súvis zákona, ktorý svojou novelizáciou zasahuje ďalšie súvisiace zákony, problém kompetencií, problém nepriamej novelizácie ďalších zákonov, či absentujúce vykonávacie predpisy. Ale v snahe vylepšiť stav predloženého zákona a problémy v jeho ustanoveniach riešia a sledujú aj podávané pozmeňujúce návrhy a pozmeňujúce návrhy aj v rámci tejto rozpravy.

Nepríjemné skúsenosti s haváriou, či už v Španielsku, Guyane, ale najmä v Rumunsku, ale aj nedávne nešťastie u nás na Slovensku, v Novákoch, by nás všetkých malo nabádať k tomu, aby bezpečnosť a ochrana zdravia, ale aj dôstojných a zdravých podmienok pre život obyvateľov našich obcí a miest bola prvoradá. Aj cez dôslednú prípravu prijímania zákona. Preto podporím všetky dobré pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Tým sme vyčerpali vystúpenia vo faktických poznámkach. Teraz pokračujeme v rozprave.

Slovo má pani poslankyňa Jarmila Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, rada by som obohatila dnešnú debatu o ľudský rozmer, o rozmer nášho každodenného života. Zákony sú strohou kompiláciou právnickej reči a sú napísané tak, aby boli jasne dané mantinely konania ľudí, firiem, štátu. Komplikovaná reč a jazyk práva zbavujú zákony podstatnej esencie, esencie človeka, jeho vnímania a prežívania života.

A pre mňa sa v procese diskusií k banskému zákonu, či už vo verejnosti, vo výbore alebo aj dnes vynorili ani nie odborné, ale skôr filozofické otázky, na ktoré sa snažím hľadať odpovede.

Človek je tvor nepoučiteľný. Celá ľudská história je plná dôkazov o tom, že vždy preváži okamžitý záujem pred dlhodobým záujmom. Vždy víťazia ekonomické záujmy pred inými. Žiaľ, aj v procese diskusie o banskom zákone a konkrétne o ťažbe kovov kyanovodíkovou metódou som sa stretla s podobnými argumentmi. Najviac rezonovala, samozrejme, Kremnica, pretože tam je ťažba kyanovodíkom aktuálna, ale upozorňujem na to, že nejde len o Kremnicu. Pretože napríklad ide aj o ťažbu uránu na Jahodnej pri Košiciach, kde chodia všetci Košičania športovať a relaxovať. Ide napríklad aj o ťažbu uránu pri Spišskej Novej Vsi v blízkosti chráneného územia.

Ide o to, že prijatím tohto zákona vyšleme signál, či máme odvahu chrániť si vlasť, jej obyvateľov a prírodu. Myslím si, že odvaha to je to správne slovo. Totiž chrániť niečo aj za cenu nepopulárnych opatrení, chce odvahu čeliť ekonomickým a sociálnym argumentom. Chce odvahu čeliť lobistickým tlakom. Čeliť obvineniam z podpory radikálnych ochranárskych združení, či nebodaj z populizmu. Ochrana životného prostredia nie je biznis. Práve naopak, vyžaduje veľké náklady z daní i z prostriedkov firiem. Neprináša okamžité alebo krátkodobé efekty a jej výsledky nie sú ekonomicky zmerateľné.

Pokúsim sa teraz zhrnúť tie najčastejšie argumenty z debaty, ktorá sa točila takmer výhradne okolo používania kyanovodíku. Sú to tri také najviac sa opakujúce argumenty.

Ten prvý je, metódu nemôžeme zakázať, pretože Slovensko musí využiť všetky svoje nerastné suroviny a zdroje. Ten druhý argument je tá najmenej zlá metóda z tých všetkých zlých a je relatívne bezpečná. A ten tretí argument, výhody budú mať mikroregióny, pretože sa vytvorí veľa pracovných miest.

Pokiaľ ide o ten prvý argument, že Slovensko musí využiť všetky svoje nerastné suroviny, lokality ťažobného priemyslu na Slovensku, sú lokality, kde sa kovy ťažili v minulosti a boli v podstate vyťažené. Hovoríme o tzv. zvyškovom zlate, ktoré je možné vyťažiť iba lúhovaním kyanovodíkom, a to povrchovou ťažbou. Ide o nepatrné množstvá. Sú to dva gramy na tonu horniny a ťažia sa povrchovou metódou, čo je okrem jedovatosti kyanovodíku ďalší priťažujúci fakt. Výnosy, či ekonomický efekt pre Slovensko sú neporovnateľne mizivé v porovnaní s vyvolanými nákladmi na environmentálne záťaže a mizivé v porovnaní s rizikami.

Pýtam sa: Olovo, meď, kadmium, zinok v odkaliskách, to je nič? Pýtam sa: Kto zaručí, že sa ozaj nestane žiadna ekologická havária, napríklad pri preprave kyanidu? Pýtam sa: Nespraví povrchová ťažba z krajiny mesačnú zónu? Nezničí mikroflóru a mikrofaunu a nepriamo aj celý ekologický systém daného územia?

Chcem podotknúť, že úžitok z tejto činnosti bude mať hlavne prevádzkujúca firma, ale ekologickú záťaž, náklady na túto ekologickú záťaž ponesie konkrétny región, konkrétni ľudia a slovenský štátny rozpočet. Nezabúdajme, že dnes Slovensko potrebuje podľa posledných údajov z Hospodárskych novín na likvidáciu starých environmentálnych záťaží 100 miliárd korún, ktoré nemáme. Odhaduje sa, že na Slovensku je 30 tisíc starých záťaží, ale ich presná inventarizácia sa skončí až v roku 2008, a to sa budú preverovať aj územia vo vojenských útvaroch, ktoré sú dnes veľkou neznámou a môžeme iba tušiť, čo tam nájdeme. Ak sa nebudeme dištancovať od pľundrovania svojej krajiny, tak táto suma a tieto záťaže budú narastať a budeme žiť na skládkach alebo v ich blízkosti.

K argumentácii, že ide o menšie zlo, že metóda kyanidového lúhovania je metóda z tých zlých najmenej zlá, k tomu chcem poznamenať, aj o marihuane sa tvrdí, že je mäkkou drogou, že je z tých zlých tá najmenej zlá, dokonca v niektorých prípadoch aj liečivá a napriek tomu nemáme konopné plantáže a jej pestovaním a spracovaním si nevytvárame pracovné miesta. Veď je to nenormálne a podľa môjho názoru je aj nenormálne, aby sme si vedome sypali na našu zem tony jedu. Len na ilustráciu, spotreba kyanidu sodného na jeden deň je okolo 3 ton a toto množstvo na miesto ťažby je potrebné aj dopraviť, aj uskladniť.

K tej tretej argumentácii o pracovných miestach, o význame pre mikroregióny by som chcela podotknúť, že pri bližšom skúmaní v Kremnici vyšlo na povrch, že väčšinu prác a služieb by museli poskytovať zahraničné firmy, pretože v danom regióne nie je dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Existujú však aj ekonomické argumenty, ktoré hovoria v neprospech využitia takejto metódy ťažby. Povolenie ťažby je pre Slovensko výhodné len v tom prípade, ak výnosy plynúce z vlastníctva nerastov prevýšia náklady spojené s odstraňovaním následkov ťažby. V súčasnosti platné predpisy ustanovujú úhradu za dobývací priestor a za vydobyté nerasty pre Slovensko na úrovni, ktorá je veľmi nízka a nevýhodná pre štát, avšak veľmi výhodná pre ťažiarske spoločnosti. Znamená to, že sa im oplatí využívať aj výrazne menej efektívne a mimoriadne nákladné technológie ťažby drahých kovov a s nezanedbateľným environmentálnym vplyvom, ako je napríklad kyanidová metóda. Zákon ďalej nezahŕňa do nákladov ťažby negatívne spoločenské externality, ktoré sú spojené s ťažbou, nakoľko neukladá odstrániť environmentálne záťaže vzniknuté ťažbou na náklady ťažobnej spoločnosti.

A preto, vážení kolegovia a kolegyne, prosím, kým budete hlasovať o tomto zákone, úprimne si odpovedzte na všetky spomenuté otázky a riziká. Stojí nám to za to?

A ešte mi dovoľte na záver, aby som zo spoločnej správy vybrala na osobitné hlasovanie bod 35, ktorý sa tam dostal v gestorskom výbore a ktorý vkladá do novely nový § 33a o zriadení vecného bremena. Dávam to do vašej pozornosti, pretože tento paragraf hovorí, že ak nedôjde k vyriešeniu konfliktu záujmov, vzniká v neprospech fyzických a právnických osôb vecné bremeno s rôznymi povinnosťami: povinnosť umožniť dobývať výhradné ložisko, umožniť zamestnancom organizácie vstupovať na pozemky, strpieť umiestňovanie a udržiavanie dočasných zariadení, možnosť predkupného práva k pozemkom atď. Myslím si, že mnohí ani neviete, že takýto návrh sa do spoločnej správy dostal, a preto vás chcem poprosiť, aby ste zvážili, či je to v súlade s tým, ako Ústava Slovenskej republiky chráni vlastnícke práva.

Ďakujem vám za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, vážená pani poslankyňa, za vaše vystúpenie.

Teraz má slovo pán poslanec Lebocký. Poprosím pánov poslancov v dobrej viere, aby tie faktické poznámky zneli skôr, lebo takto to vyzerá po lehote. Teda s faktickými poznámkami, pán poslanec Miklós a pán poslanec Kahanec, pani poslankyňa Radičová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec László Miklós.

L. Miklós, poslanec: Ďakujem pekne a ospravedlňujem sa. Naozaj som dosť neskoro stlačil. Ale chcel by som reagovať na vystúpenie pani Tkáčovej v dvoch bodoch. Staré záťaže - musíme dosiahnuť, aby staré záťaže nevznikli, totižto preto máme problémy, lebo tie staré záťaže tu sú a naozaj budú stáť strašne veľké peniaze. Takže nesmú vzniknúť. A keď vzniknú, musíme v tomto zákone zabezpečiť, aby boli čo najskôr zlikvidované, ľudovo by som povedal, že nesmú zostarnúť.

Druhá vec je, ešte len takú poznámku k tým výhodám alebo výnosom z baníctva vo všeobecnosti. V súčasnosti sa aj vo svete, ale aj u nás po tom, keď sa už úplne zastavili rudné a najmä stredoslovenské rudné oblasti, baníctvo môže prinášať aj naďalej zlato predovšetkým tým, že staré banské diela premeníme na turistické atrakcie a budú prinášať takým spôsobom prínosy. Takže aj na to budú musieť budúci ťažiari myslieť.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Všetko? Ďakujem. Ďalšia faktická - pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.

V predchádzajúcom vystúpení pani poslankyňa Tkáčová spomínala, že pracovné miesta nevytvárame ani zakladaním plantáží na marihuanu, i keď môžeme aj tam brať, že vznikajú tam pracovné miesta. Mne v tejto súvislosti napadá takisto problém s podporou napríklad pestovania tabaku, ktorý súčasne podporujeme v kontraste s nákladmi, ktoré vynakladáme na liečbu v dôsledku používania tabakových výrobkov, teda fajčenia. A Európska únia už pripravuje zmenu a je len otázka času, kedy sa tieto dotácie pestovania tabaku zrušia. Lebo je to úplný protiklad. Na jednej strane podporovať niečo, z čoho sa vytvárajú náklady na to, ktoré potom spoločnosť musí znášať. Preto si aj v súvislosti s metódou kyanidového lúhovania kladiem otázku, do akej miery budeme využívať také činnosti a také technológie, resp. procesy, ktoré nám spôsobujú problémy a ktoré nám síce dávajú pracovné miesta, ale na druhej strane nás oberajú o zdravé životné prostredie. Budeme to robiť, až keď nám prikáže únia? Alebo urobíme tento krok sami?

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Posledná faktická poznámka - pani poslankyňa Radičová. Nech sa páči.

I. Radičová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť návrhy, ktoré zohľadňujú pri takto vážnom rozhodnutí postoje tých, ktorých sa to bytostne dotýka, teda žijú v danej lokalite a budú žiť v danej lokalite a podporiť i návrh vyňatia na samostatné hlasovanie § 33a z bodu 35 spoločnej správy jednoducho preto, že zakladá precedens zásahu do vlastníckych práv osoby. A existuje rozhodnutie Ústavného súdu, jednoznačné, kedy v zákone takéto obmedzenie byť nemôže, ale môže vyplývať len zo zákona. A v tomto prípade by sme aj toto rozhodnutie porušili, takže odporúčam neschváliť takéto znenie paragrafu.

Ďakujem veľmi pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Posledný bol ústne prihlásený do rozpravy pán poslanec Lebocký. Pán poslanec, máte slovo. (Hlasy z pléna.) A, pardon, ospravedlňujem sa. Chcete reagovať ešte na faktické poznámky? Nech sa páči, pani poslankyňa.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja sa chcem svojim kolegom poďakovať za podporné stanoviská a myslím si, že keď podporíme kolegu Miklósa a jeho pozmeňujúce návrhy, tak sa nám aspoň čiastočne podarí predísť tým starým záťažiam.

A čo sa týka, pán poslanec Kahanec, skutočne PCB, DDT sú známe škodliviny a tiež sme ich celosvetovo zakázali, pretože neboli únosné pre ľudskú populáciu. Tak už sa ozaj raz poučme zo svojej histórie a buďme aspoň jeden krok dopredu.

Ďakujem vám.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Takže slovo má pán poslanec Lebocký.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, proces schvaľovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva, teraz nami prerokúvaný banský zákon, sa pomaly, ale isto zmenil z procesu zákonodarného na proces prezentačný. Na proces zahrňujúci prezentáciu názorov sympatizantov a odporcov jednej z technológií, ktorá sa v banskom priemysle používa bežne, dokonca v prípade získavania zlata z nerastov sa používa viac ako sto rokov a doteraz sa ňou získal viac ako 90-percentný podiel tohto vzácneho kovu.

Pomerne široká novelizácia, sledujúca zosúladenie zámerov ťažobného priemyslu a ochrany životného prostredia v súlade s legislatívou Európskej únie, je zatienená glorifikáciou nebezpečenstva využitia technológie kyanidového lúhovania pri úprave a zušľachťovaní nerastov. Príčiny, ktoré tento stav spôsobili, sú rôzne, zjavne subjektívne, dôsledky sú jasné a aj z priebehu rozpravy vo výboroch, ktorým bol tento zákon pridelený na prerokovanie a v konečnom dôsledku aj z priebehu rozpravy dnes tu, v pléne.

Čiže za iné ako subjektívne dôvody totiž nie je možné označiť iniciatívu kanadskej spoločnosti a jej slovenskej dcéry, ktorá v značnom predstihu, skôr ako sa vôbec zákon dostal do parlamentu, začala uplatňovať taktiku osobných stretnutí s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky s cieľom prezentovať metódu kyanidového lúhovania v rámci svojich plánovaných podnikateľských aktivít v Kremnici ako technológiu zlučiteľnú so záujmami štátu v oblasti ochrany životného prostredia. Zástupcovia spoločnosti sa pri snahe získať podporu u zákonodarcov, samozrejme, nezabudli posťažovať na odpor a "nepochopenie miestnej samosprávy a mimovládnych organizácií", ktoré im, čuduj sa, svete, jednoznačne vyslali signál o trvalom nesúhlase s dobývaním a úpravou nerastov v predmetnom katastri.

Cieľom tejto snahy mohlo byť dosiahnutie stavu, aby sa zo zákona oslabila pozícia regiónu pri rozhodovaní o regionálnom environmente, alebo, aby tam, kde nie je nádej získať investičné stimuly, sa získali aspoň stimuly environmentálne v podobe politickej podpory silných stránok projektu a možno, že v konečnom dôsledku naozaj išlo len o odbornú prezentáciu zámerov spoločnosti.

Z praktického poznania postupov, ktoré sú pre podobné aktivity na Slovensku záväzné podľa platnej slovenskej legislatívy, som uznal, že obavy manažmentu projektu sú opodstatnené, lebo súčasné všeobecne záväzné právne predpisy v dostatočnej miere garantujú účasť zainteresovaných pri rozhodovaní o osude ložiskových území, prípadne dobývacích priestorov, nachádzajúcich sa v katastri, ktorý považujú títo zainteresovaní za svoj životný priestor.

Otázne však je, či toto tvrdenie platí aj o možnosti vyjadriť sa a ovplyvniť postupy a metódy úpravy a zušľachťovania nerastov, prípadne, či navrhovaný návrh na zmenu a doplnenie banského zákona rieši tento problém komplexne. Subjektívnym dôvodom na vstup do tohto procesu, vyplývajúcim zo samotnej podstaty a poslania organizácie, boli a sú aktivity mimovládnej organizácie Greenpeace prostredníctvom negatívnej prezentácie dôsledkov akejkoľvek alternatívy použitia kyanidovej technológie. Táto organizácia celosvetovo bojuje proti používaniu kyanidov s premenlivými výsledkami a názor ich predstaviteľov bol prezentovaný aj na zasadnutí jednotlivých výborov Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokúvaní príslušného vládneho návrhu zákona.

V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj aktivity niektorých opozičných poslancov, ktorí sa zo subjektívnych dôvodov rozhodli využiť tento, ako som už povedal, glorifikovaný § 30 v odseku 5, prípadne 6 na svoju "pozitívnu politickú, prípadne mediálnu prezentáciu" tak, že postihnúc aj keď len nepatrný názor, názorový rozpor medzi predkladateľom alternatívy totálneho zákazu a návrhom mimovládnej organizácie, sa obratne stotožnili s návrhom "mimovládky", čomu sa v konečnom dôsledku ani nemôžeme čudovať.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, disponujeme poznaním smerníc Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o BAT technológiách, teda o technológiách najlepšie dostupných. Disponujeme poznaním o permanentnom uplatňovaní širokej účasti na posudzovaní vplyvov projektov na životné prostredie, tzv. EIA, určite to mnohí poznáte. Disponujeme poznatkami o funkčnom systéme integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia. Vieme, teda aspoň tí, čo vedieť chceme, že vláda sa v programovom vyhlásení vlády zaviazala v oblasti racionálneho využívania zdrojov na elimináciu environmentálnych rizík prostredníctvom prísnej kontroly zameranej na kontrolu environmentálnej bezpečnosti a vhodnosti stavieb, zariadení a technológií.

Určite vnímame záväzok Slovenska okamžite zaviesť sprísnené environmentálne limity, teda bez využitia prechodného obdobia do roku 2018, prípadne pri ich nových prevádzkach do roku 2008. Vieme o snahe implementovať používanie najlepších dostupných technológií rovnako, ako najvyspelejšie krajiny Európy a sveta tieto technológie už v súčasnosti využívajú a používajú. Tieto skutočnosti zaraďujú Slovensko medzi krajiny s pragmatickým prístupom k implementácii výsledkov technického a technologického pokroku do oblasti ochrany životného prostredia, pričom zmeny v oblasti legislatívy sú prioritou nielen z aspektu dostatočnej flexibility pri aktualizácii legislatívnych rámcov, ale sú aj prejavom progresívneho prístupu aproximácie práva Európskej únie.

Z uvedeného vyplýva, že Slovenská republika garantuje prostredníctvom všeobecne záväzných právnych predpisov harmonizovaných s platnou legislatívou Európskej únie nielen ochranu životného prostredia, nielen bezpečnosť a ochranu zdravia a života občanov, ale aj právo zúčastňovať sa osobne alebo prostredníctvom samospráv na rozhodovaní o dobývacích územiach. Súčasne však štát ako vlastník nerastného bohatstva by mal mať právo a nielen právo, ale aj povinnosť, aby v prípade rozhodnutia, opakujem, v prípade rozhodnutia o využití svojho nerastného bohatstva využil najlepšie dostupné technológie, a to, podotýkam, všade, nielen v Kremnici.

Vzhľadom na skutočnosť, že považujem predloženú novelu zákona o ochrane a využití nerastného bohatstva za banský zákon, a nie za zákon o Kremnici, ako aj vzhľadom na to, že predkladateľ predložil harmonizovanú právnu normu, ktorá nie je v rozpore s programovým vyhlásením vlády, podporujem filozofiu obsiahnutú v návrhu na zmenu a doplnenie zákona spracovanú predkladateľom.

Osvojujem si pozmeňujúce návrhy odporúčané na schválenie gestorským výborom, výborom Národnej rady pre hospodársku politiku a v súlade s jeho odporúčaním v bode 7 spoločnej správy v záujme vylúčenia nepriamej novelizácie zákona č. 245/2003 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia sa stotožňujem s pozmeňujúcim návrhom o vypustení bodu 12 z návrhu zákona.

V záujme podpory práv a zodpovednosti regionálnych samospráv na komplexnom rozhodovaní o projektoch banskej činnosti, vrátane úpravy a zušľachťovania nerastov podporujem návrh pani poslankyne Kramplovej na vyňatie bodov 23, 24 a 25 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

A na záver by som chcel pánovi ministrovi povedať, že sa stotožňujem aj s názorom, ktorý tu bol prezentovaný, že vzhľadom na rozsiahle úpravy, ktoré táto novela priniesla a vzhľadom na aktuálnu situáciu v tejto oblasti, plne podporujem spustenie, teda formuláciu nového legislatívneho zámeru nového zákona o baniach, resp. banského zákona.

Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S reakciou na vystúpenie pána poslanca Lebockého sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Miklós. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Miklós.

L. Miklós, poslanec: Kolegovia a kolegyne, mrzí ma, že zase som len ja prihlásený, ale chcel by som reagovať na to, čo povedal pán poslanec Lebocký celkovo o filozofii, ktorú predniesol. Ja by som chcel len upozorniť všetkých nás tu, ktorí sme v sále, tí, ktorí sú proti, ktorí sú miernejší, tí, ktorí sú za tento návrh nového zákona, veľmi pragmaticky, súčasné znenie banského zákona neupravuje nijakým spôsobom žiadne zákazy, žiadne obmedzenia na použitie kyanidovej metódy a akejkoľvek inej metódy. Sú tam ustanovenia, ale neobmedzujúce. Čiže akýkoľvek návrh, ktorý odznel v tejto sále, je o voľačo prísnejší, aj ten, by som povedal, najmenej prísny, aj najmenej prísne obmedzenie je prísnejšie, ako je súčasné znenie zákona. To, prosím, si uvedomme pri tom, keď budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

Ďakujem pekne.