A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Keďže pani poslankyňa Žitňanská bola jediná, ktorá bola prihlásená do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nie? Ďakujem.

Pani spoločná spravodajkyňa, žiadate si záverečné slovo? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom je druhé čítanie o

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 176 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 176a.

Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republika pána Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

Nech sa páči, pán minister.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Veľmi pekne ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spôsobe vykonania referenda, predkladám v súlade s Rámcovým plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na IV. volebné obdobie.

Dôvodom je potreba zosúladiť znenie zákona s právnymi predpismi, ktoré v priebehu jeho platnosti a účinnosti boli prijaté, a to predovšetkým so zákonom o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Cieľom návrhu je zjednocovanie právnej úpravy volieb a referenda vôbec.

Návrh zákona sa zaoberá viacerými aktuálnymi otázkami. Rieši možnosť hlasovať v referende občanom bez trvalého pobytu na ich území, umožňuje hlasovať v referende aj vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky osobám, ktoré sa nachádzajú vo výkone trestu odňatia slobody, zakotvuje konanie referenda v jeden deň a umožňuje petičnému výboru referenda, ak bolo referendum vyhlásené na základe petície občanov, delegovať do všetkých stupňov komisií pre referendum svojho zástupcu.

Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, dovolím si požiadať o podporu predkladanému návrhu. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Mojmírovi Mamojkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Nech a páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Mamojka, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prezentoval spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov a zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podľa § 79 ods. 1 rokovacieho poriadku v znení neskorších predpisov predkladá spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. januára 2007 č. 210 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov a zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z. na prerokovanie týmto výborom, a to:

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov a zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z. odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 124 z 15. marca 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a to uznesením č. 108 zo 14. marca 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 44 z 15. marca 2007.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh, a to zmena posunutia účinnosti zákona z 1. apríla na 1. júna z dôvodu trvania legislatívneho procesu. Gestorský výbor odporúča pozmeňujúci návrh schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov a zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z. vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov a zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z. vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 19. marca 2007 č. 129.

Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, 83 ods. 4, 84 ods. 2 a 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu k tomu bodu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Písomne sa prihlásili páni poslanci: pán Daniel Lipšic za KDH a pán poslanec Jozef Rydlo.

Takže ako prvý vystúpi pán poslanec Lipšic. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca.

Pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, mal som asi vystúpiť už v prvom čítaní, mea culpa, ale vždy radšej neskôr ako nikdy.

A chcem sa vyjadriť k zmene, ktorú označil aj pán minister, aby mohli právoplatne odsúdení aj za najzávažnejšie delikty voliť a byť volení. Priznám sa, prekvapilo ma to. Poznám síce jedno rozhodnutie Európskeho súdu v Štrasburgu vo veci proti Británii, podľa ktorého by štát nemal paušálne vylúčiť z aktívneho a pasívneho volebného práva všetkých odsúdených. Ale súd povedal, že môže, rozhodne môže vylúčiť z aktívneho a pasívneho volebného práva tých, ktorí spáchali závažnejšie, už nehovorím o najzávažnejších zločinoch. To znamená, páchateľov vrážd, lúpeží, znásilnení, podvodov, nevidím najmenší legitímny dôvod, aby takíto ľudia u nás mali aktívne a pasívne volebné právo, pokiaľ sú vo výkone trestu, pokiaľ je právoplatne konštatovaná vina. A som prekvapený, že do takéhoto zásahu v návrhu volebného zákona idete.

Navyše to môže spôsobovať pri pasívnom volebnom práve podľa mňa aj trošku ústavnoprávne problémy. Čo keď niekto taký bude zvolený do parlamentu? Ústava nepočíta s tým, že by spočíval jeho mandát. Ústava počíta s tým, že spočíva mandát poslanca, ktorý je vo väzbe. To v ústave máme. V ústave máme, že mandát zaniká, ak je niekto právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest. A čo v prípade, ak zvolíme niekoho, kto bude v treste odňatia slobody? Parlament bude mať 149 poslancov? Aká je predstava ministerstva vnútra s týmto riešením? Čiže sa mi zdá, že to nie je domyslené a ja by som veľmi varoval, aby sme prijímali právnu úpravu, ktorá umožní páchateľom najzávažnejších zločinov vykonávať aktívne volebné právo alebo aj pasívne na ten účel.

Mnohé krajiny majú osobitný trest v trestnom zákone straty občianskych práv, ktorý platí po výkone trestu. My ho nemáme. O. K. Máme iné druhy trestov. Ale prečo by osoba, ktorá sedí za vraždu, lúpež, podvod, znásilnenie, spreneveru mala mať právo zúčastňovať sa na veciach verejných? Aký je toho legitímny cieľ? Ak chcelo ministerstvo vyhovieť judikatúre štrasburského súdu, malo dať, že majú právo hlasovať tí, čo sú za prečin vo výkone trestu. O. K.? Za nedbanlivostný delikt. O. K. Ale za obzvlášť závažný zločin? Prečo?

No plus je tam teda ten problém praktický v prípade, ak bude taká osoba zvolená do Národnej rady. Podľa mojej mienky neexistuje ústavný mechanizmus, ako by takejto osobe mal spočívať mandát, lebo ústava to nepozná. Ja si myslím, že ústava umožňuje obmedzenie volebného práva, aktívneho aj pasívneho, v takomto prípade. Ustanovenie čl. 74.

Takže bol by som rád, keby ste sa k tomu vyjadrili a najmä k problému, ktorý môže vzniknúť, ak bude zvolená osoba, ktorá je vo výkone trestu. Ja si myslím, že to obmedzenie, ktoré je v platnom znení zákona o voľbách, či v aktívnom alebo pasívnom volebnom práve, je ústavné, nekonštatoval žiaden orgán na to povolaný, že to je protiústavné. Myslím si, že to je obmedzenie legitímne, legitímne obmedzenie, sledujúce legitímny cieľ ustanovený v ústave, a preto by som navrhoval zvážiť prijatie tohto zákona ako-takého alebo zmeniť jeho znenie.

Ja nemám pozmeňujúci návrh. Zaujímalo by ma vaše stanovisko možno ešte v rámci rozpravy, ak by to išlo, lebo som nevedel, že tak ďaleko chcete ísť. Keď som tu povedal určité tvrdé slová na ustanovujúcej schôdzi a nebudem ich opakovať, lebo mi ide o vecné riešenie.

Takže budem rád, keď na to budete môcť, pán minister, reagovať a naozaj, keď nám poviete, z akého dôvodu vaša vláda chce dať aktívne a pasívne právo, volebné právo, osobám právoplatne odsúdeným za najzávažnejšie zločiny v tomto štáte.

Ďakujem, pani predsedajúca.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S reakciou na vystúpenie pána poslanca Lipšica sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a vyjadriť sa chcel alebo o slovo požiadal navrhovateľ.

Máte slovo, pán minister.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Pán poslanec, jedna faktická a druhá odpovedná na hodenú loptičku.

Prvá je v tom, že naozaj išlo o veľmi jednoduchú snahu o to, aby boli odbúrané akékoľvek prekážky v aktívnom a pasívnom práve. Máte veľkú pravdu, od toho sa to tak trochu aj odvíja. V Trestnom zákone nepoznáme trest, ktorý by znamenal stratu volebného práva alebo niečo podobné. Ak máte záujem rozlišovať skupiny odsúdených, nech sa páči, čakám nejaký pozmeňujúci návrh. Ten ste ale nepodali v rozprave a neviem, či je štandardné dvakrát do rozpravy vystupovať, ale však teda ak sa dá, samozrejme.

Druhá vec, je faktom, že rozumiem, asi máte veľké obavy, že by sa vám na kandidátku dostali nejakí, ktorí sú vo výkone trestu. To je asi problém. My sa ale takej veci nebojíme, my nikoho vo výkone trestu neplánujeme na kandidátku dávať, čiže pravdepodobne to asi bola tá reakcia. A myslím si, že má byť na zvážení každej politickej strany, či si dá kandidáta na kandidátku, ktorý je vo výkone trestu. V každom prípade je to v súlade s tým, čo vlastne presadzuje a o čom hovorí aj Európska únia - o zrušení prekážok v rámci volebného práva. Ale skutočne na tom nijakým spôsobom nenástojíme. Keď príde pekný a rozumný návrh, ktorý to bude znamenať, nijako sa mu nebránime. Ale na takú otázku, ako ste mi položili v súvislosti s vaším prvým prejavom, vám môžem odpovedať iba tak, ako som povedal, že možno vás k tomu vedie vlastná obava o vašu kandidátku.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Faktická poznámka, pán Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Pán minister, s pribúdajúcou dobou ako ste vo funkcii, sa vaše vyjadrenia stávajú oveľa menej vecnými, zbytočne podľa mojej mienky politickými, lebo ja som sa vás opýtal, či je pre vás prijateľné riešenie, že by sa to napríklad stanovilo len pri prečinoch, a ak áno, tak áno, zajtra predložím pozmeňujúci návrh, môžem sa ešte do rozpravy prihlásiť ústne.

Pretože podľa našej ústavy, čl. 74 ods. 2 je pasívne volebné právo viazané na aktívne volebné právo, teda ten môže byť zvolený, kto má volebné právo. My aktívne volebné právo môžeme upravovať v tom zmysle slova, aby bolo obmedzené pri osobách, ktoré sú vo výkone trestu pre najzávažnejšie zločiny. A ak je záujem to vyriešiť, aby naozaj nemohli osoby odsúdené za najzávažnejšie zločiny ani voliť, ani byť volené, ja nemám záujem sa dohadovať za akú stranu, to sa mi zdá byť trochu smiešne, nehnevajte sa. Možno to je ako vtipné v túto večernú hodinu, ale veľmi vecné to nie je. Otázka je, či chceme, aby títo ľudia mali právo zúčastňovať sa na veciach verejných na Slovensku. Ja taký záujem nemám, ak ani vy nie, tak to poďme vyriešiť bez zbytočných rečí.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán minister, chcete reagovať na faktickú? Nech sa páči.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Pán poslanec, ja som iba odpovedal na vašu prvú otázku, to bola vecná časť a potom som odpovedal na tú druhú. To bola tá, ktorá bola tiež za vtipnú podľa vás. Čiže, myslím si, že by sme si k tomu mohli sadnúť aj spolu s ďalšími odborníkmi, povedať si bližšie, či bude treba ešte v zajtrajšom dni, keďže sa už dnes nebude pokračovať, pristúpiť k prípadnému pozmeňujúcemu návrhu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Vážení páni poslanci, ďalej bol prihlásený ešte v rámci písomných prihlášok pán poslanec Rydlo, ktorý tu nie je prítomný, čiže zatiaľ stratil poradie.

A keďže sa blíži 19.00 hodina, dovoľte mi, aby som oznámila prerušenie rokovania 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Chcem vás upozorniť, že pokračovať budeme zajtra o 9.00 hodine, ale budeme pokračovať tak, ako bola dohoda, bodmi 23 a 24 podľa schváleného programu.

Prajem všetkým ešte pekný večer a pokojnú dobrú noc. Dovidenia.

(Prerušenie rokovania o 18.58 hodine.)