Štvrtý deň rokovania
8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
23. marca 2007 o 9.00 hodine
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram štvrtý rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali poslanci Národnej rady: pán Vladimír Mečiar, pán Tibor Mikuš, pán Štefan Zelník.
Na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Pavol Paška spolu s poslancami pánom Eduardom Kukanom a pánom Milanom Urbánim.
Teraz budeme pokračovať v rokovaní v súlade s dohodnutým postupom v poslaneckom grémiu.
Pristúpime k rokovaniu v prvom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 220. Rozhodnutie na pridelenie výborom na ich prerokovanie má číslo 221.
Teraz poprosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Ľubomíra Vážneho, aby vládny návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona Národnej rady č. 160/1996 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento návrh bol vypracovaný ako iniciatívny materiál.
Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 28. februára 2007 a prijala k nemu uznesenie č. 170. Cieľom predloženého návrhu zákona je urýchliť prípravu a výstavbu diaľnic a významných ciest pre motorové vozidlá a eliminovať predražovanie ich ceny.
V zásade, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pri stručnom uvedení tohto zákona chcem skonštatovať to, že sme boli postavení pred otázku, ako postupovať ďalej vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest.
Chcem vás všetkých ubezpečiť o tom, že programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky naplníme, pretože už dnes viem, že je splniteľné, ale na druhej strane je tu spoločenská objednávka budovať viac a rýchlejšie a hlavne zabezpečiť prípravu na ďalšie obdobia, pretože tá príprava, videli sme pri vyhodnotení plánovacieho obdobia 2004 - 2006, že na nedostatočnej príprave alebo z titulu nedostatočnej pripravenosti stavieb sme museli riešiť náhradné riešenia a potom riešiť výstavbu určitých ciest, pri ktorých spoločenská objednávka nebola až taká potrebná.
Súčasný stav prípravy je veľmi dlhý. Niektoré stavby, môžem uviesť aj konkrétne príklady na diaľnici D1 Važec - Mengusovce 7 rokov a 8 mesiacov, Svinia - Prešov tiež na D1 11 rokov, D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka 11 rokov, D1 Sverepec - Vrtižer 10 rokov.
Toto, dámy a páni, hovorí o tom, že keď udržíme takýto štandard času na prípravu stavby, to znamená od technickej štúdie ako prvotného podkladu po vydanie právoplatného stavebného povolenia sú až takéto horibilné časy, a keď zachováme takéto časy na prípravu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, tak jednoducho dospejeme do toho, že, ako som už v úvode povedal, programové vyhlásenie síce naplníme, ale nebudeme vedieť zabezpečiť viac a rýchlejšie.
Myslím, že všetci vnímate tú spoločenskú objednávku, že treba viac a rýchlejšie, ale v takýchto časoch budeme možno jediná krajina z Európskej únie, ktorá nevyužije európske fondy v plnom rozsahu na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest.
Momentálne máme v operačnom programe Doprava 3,2 mld., k tomu štátny rozpočet je 0,6 mld., to znamená, sme postavení pred úlohu zmysluplne prestavať 3,8 mld. eur v rokoch 2007 až 2013. Nevieme zabezpečiť zmysluplné prestavanie tejto sumy v prípade, že budeme nové stavby pripravovať 8, 9, 10 rokov a viac. Jednoducho termín začatia tej prípravy, keď bude v roku 2007, ukončená príprava bude v roku 2017, a to už nám ušiel vlak z hľadiska zmysluplného čerpania eurofondov. Čiže je tu spoločenská objednávka viac a rýchlejšie. Máme prostriedky z eurofondov spolu financované so štátnym rozpočtom a nevieme tieto dve úlohy splniť v prípade, že nebude zmenený zákon alebo v prípade, že nebude akceptovaný tento zákon o nadradenej dopravnej infraštruktúre. Takisto chcem zdôrazniť, že máme aj stavebné kapacity, ktoré v takomto utlmenom režime jednoducho takisto nebude vedieť vyťažiť na Slovensku.
Zákon rieši dva základné okruhy problémov, a to je urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, čo som už povedal v úvode, a druhé, zlacnenie výstavby súčasných diaľnic a rýchlostných ciest z pohľadu akceptácie, resp. neakceptácie vyvolaných investícií v takom veľkom rozsahu, ako sú dnes definované v stavebnom zákone.
Podrobnejšie ešte k zákonu. Zákon zrýchľuje prenos územnoplánovacích podkladov existujúcich do územného konania. Je tam režim rýchlejšieho, operatívnejšieho odňatia pôdneho a lesného fondu, aktualizuje územnoplánovacie podklady a dopĺňa ostatné podklady pre potreby územného rozhodovania, pripája prílohy s úsekmi diaľnic aktualizované, na ktoré sa budú vzťahovať navrhované opatrenia, a novelizuje v nevyhnutnom rozsahu cestný zákon a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Chcem zdôrazniť to, že mediálne najproblémovejšia bola oblasť vyvlastňovania. Túto oblasť sme doriešili, samozrejme, po konzultácii s ústavnými právnikmi tak, že nevidíme problém v tejto oblasti ani rozpor s ústavou. Samozrejme, hľadali sme riešenia aj s ústavnými právnikmi, ako túto vec pohnúť ďalej, nielenže je to zlé, ale ako ísť na to, ako to upraviť do súladu s ústavou. Myslím, že tento režim v súlade s ústavou sme tu našli a takto je tento návrh zákona aj predložený.
Záverom tejto mojej úvodnej reči chcem vás všetkých požiadať, aby ste zvážili, ako ďalej sa naloží s týmto návrhom zákona o urýchlenej príprave a výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest, pretože to, čo som povedal v úvode v prípade, že tento zákon neschválime, budeme jediná krajina z Európskej únie, ktorá má peniaze, ktorá má stavebné kapacity a ktorá má aj spoločenskú objednávku na urýchlenú výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, ale ktorá vyriešenie týchto problémov týmto zákonom trestuhodne zahodí a možno dospejeme do stavu, že budeme musieť prehodnocovať tie prostriedky, ktoré sú alokované v operačnom programe doprava a dať ich na iné operačné programy, hoci veľmi dobre vieme, že v tej doprave a vo výstavbe ciest nás najviac trápi operačný program doprava, resp. možno budeme musieť neprestavané prostriedky vrátiť naspäť do Európskej únie.
Čiže preto, aby sme nenapĺňali ten scenár, ktorý som teraz povedal, ktorý je pre Slovensko veľmi zlý, si vás dovoľujem požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu a o jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Pelegrinimu.
P. Pelegrini, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 117 z 13. marca 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 220).
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonnej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. marca 2007 č. 221 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákon prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 3. mája 2007 a v gestorskom výbore do 4. mája 2007.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa prihlásil jediný poslanec pán Prokopovič za SDKÚ - Demokratickú stranu. Potom dáme šancu sa ústne prihlásiť do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec.
P. Prokopovič, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister dopravy sa podujal splniť "spoločenskú objednávku", ako to nazval, na urýchlenie výstavby nadradenej dopravnej infraštruktúry. Úprimne priznáva, že si naložil úlohu, ktorá ide nad rámec programu vlády.
Citujem ho: "Sľub vlády z vládneho programu nemáme problém naplniť," vyhlásil nedávno. A ja dodávam, že to bolo zrejmé už pri rokovaní o programovom vyhlásení o vládnom programe, pardon, v ktorom sa objavil záväzok odovzdať v tomto volebnom období 100 km diaľnic a rýchlostných komunikácií. Už vtedy som upozorňoval na to, že ide o alibistický cieľ.
V čase striedania vlád v polovici minulého roku bola totiž vo vysokom štádiu rozostavanosti s predpokladom ukončenia v prvých rokoch tohto volebného obdobia zhruba 120 km diaľnic a rýchlostných komunikácií.
Napriek tomu otvorene priznávam, že mi je nová ambícia pána ministra sympatická. Urýchlenie výstavby dopravnej infraštruktúry je totiž cestou k rozvoju regiónov a k ďalšiemu ekonomickému rastu. Čo mi však prekáža je spôsob, ktorým to chce ministerstvo a pán minister dosiahnuť. Kľúčovým slovom v argumentácii pána ministra je totiž rýchlosť, napokon urýchlenie je obsiahnuté už v názve zákona, ktorý máme na stole. Myslím si však, že hoci ide o takú dôležitú výstavbu, výstavbu diaľnic, žeby pred rýchlosťou malo dostať prednosť právo. Ústavou garantované právo na majetok a jeho nedotknuteľnosť, to je rozhodujúci moment, za ktorý podľa môjho presvedčenia ďalej nemožno ísť.
Nebudem opakovať množstvo argumentov, ktoré predniesli viacerí právnici a ktoré určite tu aj dnes odznejú a podľa ktorých by sa návrh pána ministra mohol dostať do kolízie s Ústavou Slovenskej republiky.
Namiesto akcelerácie zdrojov, ich neustáleho navyšovania, využitia súkromného kapitálu pri výstavbe infraštruktúry chce ministerstvo siahnuť na súkromný majetok občanov. Je to presne v duchu ideológie, ktorú nám tu strana SMER predvádza prakticky dennodenne. Je označená hlavnou prekážkou pri rýchlej výstavbe diaľnic proces vyvlastňovania pôdy.
V rozpore s pravdou, a to musím podotknúť, sa pritom argumentuje dĺžkou rozostavanosti niektorých úsekov. Poviem konkrétne príklady, ktoré aj pred chvíľou pán minister použil.
Úsek Važec - Mengusovce, ktorý sa stavia 7 rokov. Áno, je to pravda, pán minister, že sa stavia 7 rokov, ale nie pre problémy s vyvlastnením, ale výlučne pre nedostatok finančných prostriedkov. V roku 2002, keď som tam nastúpil, už sa to stavalo 3 roky a z plánu 800 mil. tam bolo poukázaných 50 mil. Minulého roku už to dosahovalo 600 mil., stále tam ešte niečo chýbalo, ale výlučne, ak by si mal o tom pochybnosti, myslím si, že vedúci predstavitelia inžinierskych stavieb, ktorí to stavajú, ti to jasne povedia, lebo 4 roky za mnou chodili s jednou jedinou požiadavkou - navýšiť finančné prostriedky na Važec - Mengusovce, a problém tam nie je.
Podobne je to Ladce - Sverepec cez Považskú Bystricu. Myslím si, že vieme o tých problémoch s trasovaním, o tých problémoch s aktivistami, o tom nesúhlase s tým riešením diaľkovou estakádou a podobne. Takže zvaľovať to čisto len na tento problém vyvlastnenia je nepravdivý.
Podobne je to, ako som spomínal, aj na iných stavbách. V skutočnosti sú však iné faktory, najmä, a to ešte raz podotknem, najmä nedostatok financií zo štátneho rozpočtu, lebo ide väčšinou o stavby, ktoré sa nemôžu z iných zdrojov financovať, výlučne iba zo štátneho rozpočtu, ktoré sa podieľajú na naťahovaní výstavby týchto úsekov v oveľa väčšej miere, ako je samotný proces vyvlastňovania.
Na ústavnosť naráža tento návrh už od svojho zrodu. Pôvodný návrh predložený do pripomienkového konania totiž predpokladal odňatie pôdy vlastníkovi bez okamžitej náhrady. Som rád, že pod tlakom odbornej verejnosti aj opozície minister dopravy toto ustanovenie z návrhu vypustil. To kvitujem. Našiel v sebe tú silu, hoci dovtedy vytrvalo tvrdil, že všetko je v najlepšom poriadku a on ako minister by si nemohol dovoliť predložiť protiústavný návrh.
Výhrada kolízie s ústavou však zaznela v rámci pripomienkového konania toľkokrát, že musel svoj názor korigovať, ako už je napokon zvyknutý podľa hesla človek mieni, ktosi vyšší mení. V tom prípade to, chvalabohu, nebol premiér, ale ústava. Teší ma, že odborná verejnosť mi dala za pravdu, keď som tvrdil, že zmena, a viackrát sme o tom debatovali aj v médiách, ktorou sa v minulom volebnom období preniesli právomoci rozhodovať o vyvlastnení a o primeranej náhrade z obcí na krajské stavebné úrady je dostatočná a rieši proces vyvlastňovania pri dodržaní ústavného rámca.
Ale teraz musím byť opäť trošku kritický. Ako zlý sen však na mňa zapôsobilo, že ministerstvo dopravy vložilo už po skončení pripomienkového konania, čo pokladám za veľmi hrubý zásah, do zákona nový odsek, ktorý opäť hrozí problémom s ústavnosťou. Mám na mysli ustanovenie, podľa ktorého, citujem: "Odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby diaľnice nemožno diaľničný stavebný pozemok zaťažiť vecným bremenom prenajať, dať do výpožičky ani založiť, previesť vlastníctvo možno len na stavebníka diaľnice."
Ministerstvo síce tvrdí, že tým chce zabrániť špekuláciám s pôdou, ale zasahuje do výkonu vlastníckych práv bez primeranej náhrady. Vlastník nemôže užívať svoj majetok, a pritom budúci stavebník nemá povinnosť od neho túto pôdu ihneď odkúpiť. Ba čo viac, deje sa tak vo chvíli, keď nikto nedokáže povedať, kedy sa tam diaľnica stavať začne, či sa vôbec začne, teda ako budú dlho ich práva obmedzené. Dokonca sa môže stať aj to, že stavať sa napokon nebude. Je teda jasné, že nám tu absentuje naliehavý verejný záujem.
Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, otázkami urýchlenia výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií som sa zaoberal veľmi intenzívne aj v predchádzajúcich rokoch a myslím, že nikto ma nebude obviňovať z toho, žeby som snáď nemal záujem o riešenie týchto problémov. Aj mne predkladali úradníci z ministerstva či zo Slovenskej správy ciest, neskoršie z Národnej diaľničnej spoločnosti rôzne "radikálne riešenia" veľmi, veľmi podobné tomuto. Neakceptoval som ich práve z tých dôvodov, o ktorých hovorím aj dnes.
Opätovne upozorňujem, pán minister, že ide o snahu niektorých úradníkov uľahčiť si svoju prácu v procese prípravy jednotlivých projektov bez ohľadu na občana, aby nemuseli za nimi chodiť, aby nemuseli vyvíjať úsilie dohodnúť sa s nimi. Je lepšie im to nariadiť. Ja si myslím, že o občana ide nám všetkým a o toho ide, aspoň tak deklaruje vládna strana SMER, ktorej ste členom, aj vám.
Som presvedčený, že zmena, ktorou sa v minulom volebnom období preniesli právomoci rozhodovať o vyvlastnení a primeranej náhrade z obcí na krajské stavebné úrady, čo som už spomínal, je momentálne dostatočná a rieši proces vyvlastňovania pri dodržaní ústavného rámca, a to je dôležité.
Ak sa chce minister, ak sa chceš, pán minister, držať vlastného vyhlásenia, že ako člen vlády si nemôžeš dovoliť predložiť protiústavný zákon, mali by tieto sporné formulácie, ktoré sa týkajú vyvlastnenia a zákazu toho, ako som citoval pred chvíľou vypustiť. Napokon to len pripomínam, SMER si hovorí sociálna demokracia a tá je všade v civilizovanom svete, uznáva nedotknuteľnosť súkromného majetku na rozdiel asi od nášho SMER-u.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, myslím si, že rýchlosť výstavby diaľnic neutrpí, ak by sme sa týmto zákonom teraz nezaoberali tým skôr, že mám informácie, že rezort výstavby pripravil komplexnejšiu normu, ktorá túto problematiku rieši. Nie je síce dokonalá, ale predstavuje dobrý fundament na ďalšiu diskusiu.
Navrhujem preto, aby sme podľa § 73, dávam procedurálny návrh, aby sme podľa § 73 ods. 3 písm. c) nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona, aby bol stiahnutý na dopracovanie. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Pelegrini. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel len spýtať pána poslanca Prokopoviča, keby mi povedal v tomto vládnom návrhu zákona, kde presne je ten odsek alebo ten citát, ktorý zacitoval v rozprave, pretože ja som ho tam zatiaľ nenašiel, keby mi povedal. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Prokopovič, chcete reagovať alebo neskôr? Nie. Dobre. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Košútová bola ako prvá, musíte to opraviť, bola predtým už. Dobre. Pán poslanec Štefanec, pán poslanec Lipšic, pani poslankyňa Košútová a Žitňanská ako posledná. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Štefanec vystúpi prvý v rozprave. Nech sa páči.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, dámy a páni, milí hostia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému zákonu k tejto novele zákona.
Oceňujem snahu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií o urýchlenie výstavby diaľnic, lebo považujem skutočne budovanie infraštruktúry za jeden z dôležitých faktorov pre náš rozvoj. Skutočne to je snaha, ktorú treba oceniť. Už menej oceňujem spôsob, akým by sa mali diaľnice podľa tohto zákona urýchľovať.
Moje tri výhrady sú formulované v nasledovných troch pripomienkach. Prvá je nedostatočná ochrana súkromného vlastníctva, druhá pripomienka sa týka odvolania proti vyvlastneniu a tretia princípu retroaktivity.
Čo sa týka ochrany súkromného vlastníctva. V návrhu zákona sa uvádza, že odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby diaľnice nemožno diaľničný stavebný pozemok zaťažiť vecným bremenom, prenajať, dať do výpožičky ani založiť, previesť vlastníctvo možno len na stavebníka diaľnice.
Podľa môjho názoru je to v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa píše, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu. Navyše, ak by vlastník chcel pozemok predať, potrebuje hneď peniaze a podľa tohto návrhu môže ho predať iba stavebníkovi diaľnice. Ten však povinnosť vykúpiť tento pozemok nemá.
Druhý problémový bod sa týka zrušenia odkladného účinku odvolania. V návrhu sa píše, že odvolanie proti rozhodnutiu o vyvlastnení nemá odkladný účinok, čo je podľa mňa v rozpore so stavebným zákonom § 114 ods. 3, kde sa uvádza, že odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o vyvlastnení nemožno vylúčiť. Z tohto je teda zrejmé, že aj stavebný zákon priznáva odvolaniu proti rozhodnutiu o vyvlastnení odkladný účinok a obdobnú ochranu by mali mať aj vlastníci, ku ktorým vyvlastneniu prišlo v súvislosti s výstavbou diaľnic. Mimochodom, takéto bolo stanovisko aj Protimonopolného úradu.
No a čo sa týka toho tretieho princípu retroaktivity. V návrhu sa píše, že konanie začaté do 31. mája 2007 sa dokončí podľa tohto zákona v znení po úprave účinnej od 1. júna 2007, čiže v prípade, že by sa nedokončili vyvlastnenia do tohto dátumu, vzťahoval by sa na nich nový zákon. Znamenalo by to teda menenie pravidiel počas hry. Navyše sa obávam, že navrhovaná novela bude samospráve prikazovať, že do územného plánu na umiestnenie diaľnice sa musí bezvýhradne zakresliť tak, ako si to predstavuje investor a tento súhlas ani schválenie zastupiteľstvom nebude potrebný.
Dovolím si ešte poznámku, že zrejme, keby sme prijali zákon v predloženej forme, znamenalo by to ďalšie množstvo súdnych sporov na už tak preťažené a nie celkom dobre existujúce a nie celkom dobre fungujúce súdy.
Dámy a páni, snažil som sa vždy pri rozhodovaní riadiť filozofiou profesora Northa, ktorý je nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu v roku 1993, ktorý vychádzal z troch princípov a vychádzal z týchto princípov pri štúdiu ekonómie v súčasnosti a v minulosti. Snažil sa vždy aplikovať svoju teóriu na rozvoj tej ktorej krajiny. A prišiel k trom záverom, že pre rozvoj krajiny je vždy dôležité, po prvé, ochraňovať súkromné vlastníctvo, po druhé, mať jednoduchú legislatívu, a po tretie, dodržiavať tieto pravidlá.
Obávam sa, že takto predložený návrh odporuje práve týmto princípom, teda koliduje s ochranou súkromného vlastníctva, je v rozpore so súčasnou legislatívou, obávam sa, že aj s Ústavou Slovenskej republiky a bolo by problematické jeho dodržiavanie.
Preto si dovoľujem pripojiť sa k procedurálnemu návrhu pána poslanca Prokopoviča, ktorý ho vzniesol podľa § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby tento návrh bol stiahnutý z rokovania na dopracovanie. Ďakujem veľmi pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Pelegrini. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Štefanec, ja tiež neviem, či ja mám zlú verziu vládneho návrhu zákona, alebo vy, pretože ustanovenie o odvolaní, ktoré ste tu spomínali, že nemá odkladný účinok, ja vo vládnom návrhu, v tom, ako ho máme predložený v tlači 220 vôbec nevidím. Čiže argumentujete na ustanovenia, ktoré vo vládnom návrhu zákona momentálne ani nie sú.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Lipšic, pripraví sa pani poslankyňa Košútová.
D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť veľmi stručne k možným právnym problémom návrhu zákona.
Chcem na jednej strane privítať, že došlo k pomerne dobrej zmene v ustanovení § 8 ods. 4, to znamená pri samotnom procese vyvlastňovania. A musím povedať, že ten model, ktorý je navrhnutý, ktorý prešiel mnohými zmenami podľa mňa spĺňa ústavné kritériá ochrany vlastníckeho práva. Čiže tam problém nevidím ústavnoprávny.
Ústavnoprávny problém ale vidím v inom ustanovení. A ten sa týka bodu 12 novely, konkrétne § 4a ods. 2, ktorý odcitujem: "Odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby diaľnice do dňa skončenia jeho platnosti sa vzťahuje na diaľničný stavebný pozemok stavebná uzávera." Myslím si, že takáto stavebná uzávera na pozemok, ktorý nie je vo vlastníctve štátu, nepochybne predstavuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva. To je ale možné vykonať podľa našej ústavy iba na základe zákona, teda nie priamo zákonom a za náhradu. Žiadna z týchto dvoch podmienok tu podľa mojej mienky nie je splnená.
Čiže som toho názoru, že v tomto znení ustanovenie v návrhu § 4a ods. 2 je v rozpore s naším článkom ústavy, ktorý chráni vlastnícke právo s čl. 20 ústavy. To je problém ústavnoprávny.
Druhý je problém komunitárny, a ten sa týka navrhovaného čl. 3 novely, podľa ktorého sa zainteresovaná verejnosť stáva z účastníka konania, dostáva postavenie zúčastnenej osoby. Ja chápem, že mnohé organizácie, ktoré sa angažujú v tejto oblasti, spôsobujú určité prieťahy v konaní. Faktom ale je, že smernica Európskeho parlamentu a Rady o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, rovnako ako aj Aarhuský dohovor priamo vyžaduje postavenie účastníka konania.
Nechcem v prvom čítaní dlho zabávať snemovňu rozdielom medzi účastníkom konania a zúčastnenou osobou, to nám sem-tam určite porozpráva pani poslankyňa Tóthová, ale v každom prípade postavenie zúčastnenej osoby v zmysle § 15a správneho poriadku pre zainteresovanú verejnosť by v žiadnom prípade nespĺňalo požiadavky smernice Aarhuského dohovoru.
Ja pevne verím, že budeme mať možnosť v druhom čítaní o tom detailne hovoriť v zmysle ustanovení nášho správneho poriadku, ale aj Aarhuského dohovoru a smernice.
Poviem len na ilustráciu. Aarhuský dohovor aj predmetná smernica zakotvujú, že zainteresovaná verejnosť musí mať v konaní o povolení činnosti vymenovaných v prílohe dohovoru a smernice viaceré práva účasti na konaní. Právo byť informovaný o konaniach o povoľovaní, právo podávať pripomienky, právo byť informovaný o výslednom rozhodnutí a dôvodoch a úvahách, z ktorých rozhodnutie vychádza. To sú všetko procesné práva, ktoré náš vnútroštátny právny poriadok priznáva len účastníkovi konania.
Zaujímal by ma názor pána ministra, aj keď chápem, že to je vecne problém. Ale, no, dovoľte mi trošku aj možno politickú poznámku. Nedávno sa premiér vyjadril o našej ochote diskutovať o harmonizácii daní, teda oblastí, kde nie sme nijako viazaní. Nijako viazaní ničím. Proste to je naše slobodné rozhodnutie. A pritom návrhy, ktoré vláda predložila, v tomto prípade svedčia o tom, že nie sme schopní plniť ani platné záväzky, ktoré máme z komunitárneho práva, ktoré môže byť ťažko splniteľné, vytvárajúce problémy, ale sú platné. Čiže by sme možno skôr, ako byť ústretoví pri prijímaní nových povinností mali určite svedomitejšie plniť už tie, ktorým podliehame.
Takže zrekapitulujem. Vidím tam jeden problém ústavný pri stavebnej uzávere. Vidím tam problém súladu so smernicou. A som rád, je to môj názor, že sa podarilo vyriešiť problém pri vyvlastnení a ten model, ktorý je navrhnutý vládou v § 8 ods. 4 si myslím, že spĺňa parametre čl. 20 ods. 1 a ods. 4 našej ústavy.
Ďakujem, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať. V rozprave vystúpi pani poslankyňa Košútová a pripraví sa pani poslankyňa Žitňanská.
M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, predkladaný návrh novely zákona je reakciou na existujúce bariéry v právnych platných predpisoch, ako aj legislatívne zmeny od účinnosti tohto zákona s dopadom na plynulejšie presadzovanie verejného záujmu a potrieb našej spoločnosti odhliadnuc od faktickej moci v štáte.
Je v záujme ľavice i pravice, liberálov i konzervatívcov, a preto očakávame široký konsenzus pri precizovaní tohto návrhu zákona za účelom odstránenia administratívnych prekážok a možných svojvoľných právnych výkladov, právnych inštitútov vzťahujúcich sa na proces územnej prípravy investícií vo verejnom záujme, ako i samotného priebehu majetkového vysporiadania pozemkov.
Vo svojom vystúpení k samotnému návrhu novely tohto zákona by som sa chcela venovať inštitútu vyvlastnenia ako bodky za majetkovoprávnym vysporiadaním pozemkov potrebných pre samotnú realizáciu stavby, ako i vydaniu stavebného povolenia s osobitným zreteľom vplyvu na efektívnosť jestvujúcich právnych predpisov na kvalitu rozhodovacieho procesu a rovnovážne postavenie účastníkov tohto konania, ako i postavenia orgánu konajúceho vo veci samej.
Vyvlastňovacím orgánom pozemkov potrebných na výstavbu diaľnic, nielen diaľnic, ale i všetkých komunikácií je v prvom stupni špecializovaný orgán štátnej správy krajský stavebný úrad. Odvolacím orgánom je ministerstvo. Orgán rozhoduje na základe návrhu o zmene vlastníckych práv v dočasnom obmedzení vlastníckych práv a vo vecnom bremene.
Neurčitosti rozhodovacieho procesu vyvlastňovacieho orgánu v existujúcom súčasnom platnom práve s možným dopadom na samotné rozhodovanie sú:
Po prvé. Právoplatné územné rozhodnutia ako podstatnej náležitosti na vyvlastnenie možno zmeniť alebo zrušiť rozsudkom súdu bez stanovenia lehoty pre jeho konečné rozhodnutie aj s dopadom na všetky už uzavreté zmluvy na kúpu pozemkov.
Po druhé. Sú to možné zmeny vlastníctva v priebehu majetkovoprávneho vysporiadania, ako i vyvlastňovacieho konania okrem dedenia, resp. rozsudkov súdov. Bude potrebné precizovať konanie o vkladoch na katastrálnych úradoch.
Po tretie. Správny orgán ani navrhovateľ Národná diaľničná spoločnosť, ľudská obec, ani súdny znalec nemá pri spracovaní návrhu stanovením primeranej ceny prístup k dokladom, ktoré viedli k zmene vlastníctva a sú v sfére pôsobnosti katastrálnych úradov. Prístup k týmto informáciám podľa doteraz platného katastrálneho zákona je umožnený iba tým orgánom činným v trestnom konaní súdom a daňovým úradom. Je potrebné toto ustanovenie upraviť aj v prospech týchto právnických osôb a znalcom pri ich aktívnom legitimovaní.
V praxi sa noví vlastníci, najmä špekulanti odvolávajú práve na nedostatočne zdôvodnenú cenu, legitímne zneužívajúc túto informačnú bariéru pri návrhu a stanovení primeranej ceny náhrady za takýto pozemok.
Po štvrté. V ojedinelých prípadoch, avšak v zákonom presne stanovených podmienkach vyvlastňovací orgán rozhoduje aj nad rozsah návrhu v petite tzv. zvyškových častiach parciel, ktoré nie sú bezprostredne potrebné na realizáciu stavby.
Vzhľadom na existujúci rozpor so zákonom o Národnej diaľničnej spoločnosti je potrebné uložiť jej povinnosť takýto pozemok previesť do vlastníctva Slovenského pozemkového fondu a v intraviláne obce na obec.
Na ilustráciu chcem uviesť informáciu o priebehu vyvlastňovania, vyvlastňovacieho konania na pozemky potrebné na výstavbu diaľnice D1 na úseku Sverepec - Vrtižer k dnešnému dňu. V súvislosti s majetkovoprávnym vysporiadaním pozemkov na tomto úseku boli podané tri návrhy na vyvlastnenie pre kataster Považská Bystrica. Všetky konania prebehli.
Proti jednému rozhodnutiu bolo podané odvolanie. Zo siedmich účastníkov dvaja podali odvolanie z dôvodu výšky náhrady. Ostatní účastníci boli upovedomení o tejto právnej skutočnosti s možnosťou vyjadrenia sa k nej v lehote sedem dní. Po uplynutí tejto lehoty bol spis postúpený na odvolací orgán. Jedno rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Navrhovateľ dostal rozhodnutie s výzvou s vyznačenou doložkou právoplatnosti.
Vzhľadom na zvolenú metódu vysporiadania pozemkov nie je dostatočne známe, koľko návrhov bolo v tejto veci ešte podaných. Proti územnému rozhodnutiu, ktoré potvrdilo rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, bolo v júli 2006 podané odvolanie a tohto času sa nachádza na Najvyššom súde. V prípade jeho spochybnenia môže byť celý doterajší výkup pozemkov, ako i vyvlastňovacie rozhodnutia spochybnené, čím sa výstavba úseku diaľnice opäť oddiali.
Na záver ešte jednu pripomienku k predmetnému návrhu zákona. Vyvlastniť možno len vo verejnom záujme, a preto sa mi zdá nedomyslený správny poplatok zaň. Obce sú od tohto poplatku oslobodené, štát nie. Tento poplatok považujem za mierne povedané byrokratický, pretože je hradený zo štátnych prostriedkov, zo štátneho rozpočtu štátnemu orgánu. Nejde o príjem, ale len o presun štátnych peňazí. Navrhujem preto, aby sme túto položku zo zákona o správnych poplatkoch úplne vypustili.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, všetci isto chápeme potrebu urýchlene dobudovať diaľničnú, ale i ostatnú cestnú sieť v tomto štáte. Obraciam sa preto na vás s prosbou o podporu tohto zákona. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou teraz vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa chcela vyjadriť k tej otázke ústavnosti, pretože to tu rezonuje a súhlasím s pani poslankyňou, že tu v otázke vyvlastnenia, tak ako je to upravené v predloženom návrhu, nie je rozpor s ústavou, pretože pokiaľ by musela byť dohoda, tak nejde o vyvlastnenie. Vyvlastnenie nastupuje vtedy, ak sa orgán alebo ten, ktorý má záujem o pozemok, ak sa nedohodne s vlastníkom. Teda nedohoda je podklad pre začatie vyvlastňovacieho konania, a pokiaľ v zákone je uvedené, že orgán, ktorý rozhoduje o vyvlastnení určí náhradu súladnú s trhovou cenou, tak je splnená požiadavka ústavy, že sa vyvlastňuje za primeranú náhradu, pretože trhová cena je primeraná.
Pokiaľ ešte by vyvlastňovaný nesúhlasil s touto výškou, má nárok sa obrátiť na nezávislý súd, ktorý posúdi, či skutočne finančná náhrada za vyvlastnenie je v súlade s ústavou. Teda nevidím tu žiadnu protiústavnosť. Už tým, že je v zákone jasne uvedené, že musí byť náhrada súladná s trhovou cenou.
Takže, prosím vás pekne, kolegovia, je tu jeden strategický záujem urýchliť výstavbu diaľnic, ktoré, žiaľ, Dzurindova vláda zahatala. Že sme s tým veľa zmeškali, vieme všetci, tak podporme toto, aby sa urýchlila výstavba diaľnic.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Žitňanská.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Dobrý deň. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, viac-menej moji predrečníci asi vyčerpali okruh vecí, o ktorých budem hovoriť aj ja, ale chcem sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona aj preto, že k tejto téme, o ktorej dnes hovoríme, mám trošku citlivý vzťah.
Moje prvé zamestnanie po skončení právnickej fakulty bolo na vodohospodárskej výstavbe na majetkovoprávnom oddelení, ktorého úlohou bolo majetkovoprávne vysporadúvanie vodných diel Gabčíkovo a podobne. Čiže aj som si to zažila. Zažila som si to v iných časoch pri iných právnych úpravách, ale zároveň som vtedy aj pochopila cenu vlastníckeho práva nielen z hľadiska práva, nielen z hľadiska ústavného, ale uvedomila som si, že ten konflikt medzi verejným záujmom a súkromným záujmom je, samozrejme, konflikt, ktorý sa musí riešiť ústavným spôsobom, ale že je to zároveň konflikt o mnohokrát veľmi pohnutých ľudských osudoch, pretože nie vždy sú to niekde pozemky, ktoré sa neobrábajú, ale často sú to aj domy, v ktorých sa býva a možno dlhé roky. Čiže nie je to len problém právny, ale vnímam ho ja aj z tohto hľadiska.
Ale prejdem skôr k tej rovine právnej. Samozrejme, aj ja by som chcela povedať, že som rada, že tá predloha, ktorá prišla nakoniec z vlády po tých mnohých peripetiách, o ktorých sme mohli čítať, dvakrát cez legislatívnu radu vlády, je iná, ako bol pôvodný návrh, je iná, ako bol prvý návrh, ktorý bol predložený do legislatívnej rady vlády najmä v tej časti, ktorá sa týka vyvlastnenia.
Súhlasím s predrečníkmi, ktorí povedali, že v tej podobe, ako je teraz navrhnutá právna úprava vyvlastnenia, asi je ústavne konformná, tam sa vám asi podarilo nájsť model, ktorý je dobrý základ. Keď to konfrontujem aj s tou inou rovinou, s tou rovinou aj ľudských osudov, je to citlivá otázka, keď naozaj dotknutá osoba sa bude súdiť o primeranú náhradu, ak má pocit, že znalecký posudok neurčil primeranú náhradu, pričom už príde o majetok, ale ako som povedala, treba asi naozaj priznať, že tento kompromis vyzerá byť ústavne v poriadku, pričom zároveň snáď jednu poznámku k tejto téme.
Som si vedomá zároveň ale aj to, že trhová cena a primeraná cena v zmysle ústavnoprávneho nie sú totožné pojmy, a to chcem ale povedať aj naopak, pretože z rozhodnutí Štrasburského súdu, niektorých, vyplýva aj to, že primeraná cena nie vždy musí dokonca dosahovať výšku trhovej ceny a naopak. Ale môže to byť aj naopak, že tá primeraná za určitých okolností môže byť vyššia ako tá, ktorá je trhová, určená znaleckým posudkom, a to budú asi tie prípady, o ktorých bude rozhodovať súd. Ale hovorím, rešpektujem, že táto právna úprava prešla obrovským posunom oproti tomu, čo bolo pôvodne predložené, a keď som si včera prečítala, čo navrhuje váš kolega vo vláde v novej právnej úprave, tak myslím si, trošku sa pokúša o tú cestu, z ktorej vy ste sa už vrátili, ale predpokladám, že o tom bude ešte raz debata.
Prikláňam sa k tomu, pán minister, aby ste zvážili alebo boli ústretový debatovať vo výboroch na tú právnu úpravu stavebnej uzávery, ktorú naznačil alebo ktorú pomenoval pán kolega Lipšic, pretože obdobne ako on sa domnievam, že tu ide o obmedzenie vlastníckeho práva a zároveň tiež za seba veľmi osobne môžem povedať, že to sú tiež veľmi citlivé otázky, lebo určite viacerí poznáme celé oblasti, kde boli dlhé roky stavebné uzávery bez náhrad.
Ja spomeniem len takú obec Slatinka, stavebná uzávera od roku 1958, markantné porušovania vlastníckych práv. Mnohé citlivo dotknuté ľudské osudy a dodnes tam nestojí to dielo, ktoré stáť malo. To znamená, stavebná uzávera v čase, keď naozaj tie rozhodnutia ešte sa môžu meniť, je veľmi konfliktná téma. Preto sa prihováram tomu, aby sme sa touto témou naozaj seriózne zaoberali vo výboroch. Ďakujem pekne.