Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2007 (tlač 203).

Spoločná správa výborov 203a.

Opäť dávam slovo ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky pánovi Kubišovi a prosím ho, aby materiál uviedol.

J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, druhý predkladaný materiál zameranie je kľúčovým plánovacím dokumentom zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2007 a môžem vás ubezpečiť, že praktický výkon slovenskej zahraničnej politiky bude s ním v plnom súlade vo všetkých otázkach.

Hlavným cieľom zamerania je definovať krátkodobú víziu zahraničnej politiky na rok 2007. Vychádza zo základných štátnych záujmov Slovenskej republiky a z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Aké sú to tie kontinuálne témy, pretože, bohužiaľ, musím tu byť v rozpore s partnermi, ktorí tu vystupovali, s pánmi poslancami, pani poslankyňou, o žiadnej diskontinuite, samozrejme, nemôže byť ani reč. To môžem povedať na základe mnohých a mnohých rozhovorov, na základe toho, ako nás vnímajú naši zahraniční partneri a podobne. Takže je mi veľmi ľúto, ale takéto tvrdenia jednoducho sú odtrhnuté od reality.

Aké kontinuálne témy teda budeme mať, pokiaľ ide o naše aktivity? Je ich mnoho, opäť zameranie o nich hovorí, ja nemôžem dať kompresívny výklad, ale v každom prípade chcem povedať, že pokiaľ ide o naše kontinuálne témy, sú tu aktivity Slovenskej republiky ako voleného člena Bezpečnostnej rady OSN, pôsobenie na západnom Balkáne a vo východnej Európe, kde sa rozhoduje o stabilite a ďalšom dlhodobom smerovaní tohto regiónu alebo týchto regiónov a krajín. Ako člen Bezpečnostnej rady OSN do konca roku 2007 sa Slovenská republika bude naďalej aktívne podieľať na prijímaní účinných opatrení smerujúcich k odstráneniu hlavných bezpečnostných hrozieb, predovšetkým problematiky šírenia zbraní hromadného ničenia, mám najmä na mysli otázky problematiky nešírenia jadrových zbraní, a to najmä zo strany Iránu, a takisto aj na aktivitách iných výborov, ktoré sa týmto zaoberajú.

V súvislosti s naším členstvom v Bezpečnostnej rade OSN musíme hľadať odpoveď na možno najhorúcejšiu otázku v Európe posledných dní - vyriešenie statusu Kosova, pričom možno predpokladať, že rezolúcia o Kosove bude do Bezpečnostnej rady OSN predložená v najbližších týždňoch a budeme stáť pred mnohými rozpornými otázkami, ktoré nebudú mať jednoznačné odpovede, či sa to zase niekomu páči, alebo nie, jednoducho nebudú mať jednoznačné odpovede. A naším základným záujmom bude podporiť riešenie, ktoré podporí stabilitu regiónu a otvorí reálnu európsku perspektívu všetkým krajinám západného Balkánu. Chceme v tejto súvislosti osobitne zdôrazniť potrebu potvrdiť pokračovať v napĺňaní európskej perspektívy Srbska.

K problematike Kosova by som sa dostal ešte v závere svojho vystúpenia, keď si dovolím predniesť stanovisko ministerstva zahraničných vecí k poslednému vývoju, t. j. k predloženiu návrhov a správy pána Ahtisaariho do konečne až Bezpečnostnej rady OSN. Takže k tejto otázke sa ešte vrátim.

Z ďalších takých priorít je trvalým dlhodobým cieľom zahraničnej politiky náš vstup do schengenského priestoru, ktorým sa naša činnosť v tomto smere dostáva do aktuálnej záverečnej fázy. Náš postup budeme ďalej koordinovať najmä so susednými štátmi, s krajinami V 4. A tento vstup, my predpokladáme, vytvorí ešte ďalší nástroj na pôsobenie jeho vzťahu k Spojeným štátom severoamerickým, prípadne Kanade s cieľom dosiahnuť zrušenie vízovej povinnosti pre našich občanov. A ja som miernym optimistom a predpokladám, že v priebehu roka, dvoch by k tomuto kroku mohlo dôjsť. Je to aj zásluhou nášho aktívneho pôsobenia v tejto oblasti, v ktorom budeme naďalej veľmi intenzívne pokračovať. Je to súčasťou všetkých mojich rokovaní s relevantnými partnermi a naďalej to ostane súčasťou takýchto rokovaní.

Mnohé témy, ktoré by sa mohli brať ako bilaterálne, akými je napr. otázka posilnenia ekonomických vzťahov s Ruskou federáciou, s Čínou, s ďalšími krajinami, ktoré, žiaľ, tak iritujú našich partnerov, my v nich budeme pokračovať a budeme v nich pokračovať aj pri hľadaní východísk na platforme Európskej únie, pretože tam sa tieto témy pertraktujú, tam sa diskutujú a vlastne hľadanie týchto vzťahov a ich, svojím spôsobom, modalít, ako prichádzať ku kontaktom s Ruskou federáciou, s Čínou, je súčasťou strategického dialógu v rámci strategického partnerstva Európskej únie s Čínou a s Ruskou federáciou. Ja to chcem zdôrazňovať a budem neustále zdôrazňovať. Aj Rusko, aj Čína sú strategickými partnermi EÚ a my sme súčasťou EÚ a takto budeme aj pokračovať.

V žiadnom prípade však tento rozmer, nový možno rozmer, našej politiky neuplatňujeme na úkor hodnotovej, prípadne ľudsko-právnej roviny. Je to jednoducho naše členstvo v EÚ, ktoré nám dáva ďalšie nástroje na to, aby sme mohli formulovať, presadzovať naše záujmy, či už bilaterálne, alebo aj multilaterálne, a to aj v oblasti energetickej bezpečnosti či v diverzifikácii surovín a podobne. A v tomto smere budeme pracovať aj s inými krajinami daného regiónu v strednej Ázii, kde opäť aj o týchto otázkach som sa len nedávno mal možnosť rozprávať v Uzbekistane a Kazachstane, kde som opäť neopomenul otázky ľudských práv, pretože tieto naozaj patria do súčasti agendy a vybavenia každého politika Európskej únie na tejto úrovni.

Pod vedením nemeckého predsedníctva bude v nadchádzajúcom období akcelerovať aj diskusia o Ústavnej zmluve. Tu vychádzame zo skutočnosti, že všetky členské štáty EÚ Ústavnú zmluvu na úrovni hláv štátov a vlád potvrdili podpisom a väčšina členských krajín EÚ Ústavnú zmluvu ratifikovala. Dôsledne sa pritom držíme mandátu, ktorý nám odsúhlasila Národná rada Slovenskej republiky v máji 2005. Nezasadzujeme sa teda za otvorenie negociácie o zmene textu Ústavnej zmluvy, hoci predpokladám, že v záujme dosiahnutia dohody sa pravdepodobne nevyhneme ďalšej diskusii o jej prípadnej úprave. Očakávame však, že tie štáty, ktoré majú vnútropolitický problém s jej ratifikáciou, predložia konkrétne návrhy a riešenia.

Otvorenou otázkou naďalej bude aj skvalitnenie spolupráce medzi NATO a EÚ. V záujme jej riešenia sa Slovensko bude aktívne zasadzovať za oživenie a rozšírenie politického dialógu medzi NATO a EÚ tak na strategickej, ako aj na operačnej úrovni. Slovensko bude podporovať všetky cesty, ktoré vedú k zbližovaniu stanoviska k spolupráci. Aktívne sa budeme podieľať na operáciách pod vedením NATO v Afganistane či v Kosove. EÚ je tiež pripravená nasadiť misiu pod svojím vedením v Kosove a my aj túto aktivitu budeme podporovať. V každom prípade budeme naďalej pôsobiť aj v ďalších misiách, vo výcvikovej misii NATO v Iraku, prípadne v operácii Althea, policajnej misii v Bosne a Hercegovine, v misiách pod vedením OSN.

Dnes je jednou z hlavných otázok aj efektívnosť pôsobenia v rozhodovacích procesoch Únie a spôsoby, akým aktívnejšie pôsobiť pri spoluvytváraní politík Európskej únie. My ešte niekoľko mesiacov budeme zastávať vo Vyšehradskej skupine post predsedajúceho a aj prostredníctvom tejto platformy budeme hľadať možnosť ovplyvňovania stanovísk Európskej únie v tom žiadanom smere, v tých otázkach, kde sa môžeme v rámci Vyšehradu zhodnúť. My budeme hľadať spoločné prieniky aj v diskusiách Vyšehradskej skupiny s Beneluxom, s Baltickou trojkou, ale aj so štátmi, ako je Portugalsko, nastupujúca predsednícka krajina, či Japonsko a niektorými ďalšími. Chceme naštartovať aj spoluprácu, aspoň dáme na zváženie, spoluprácu Vyšehradu a kontakty s Guamom, no a takisto budeme pokračovať v rámci našej aktívnej činnosti v rámci regionálneho partnerstva s Rakúskom, Slovinskom a ďalšími štátmi Vyšehradu, ktoré sa na tomto partnerstve zúčastňujú. V konkrétnom výkone, ale aj v strategickom pláne budeme klásť ďalší dôraz na pokračovanie nadštandardnej spolupráce s Českou republikou, na rozvojových výborných vzťahoch s Poľskom a Rakúskom a intenzívneho dialógu s Ukrajinou. V slovensko-maďarských vzťahoch sme dokázali vytvoriť a obhájiť naše názory a pozície. Opäť, či sa to niekomu páči, alebo nie, a takto budeme vystupovať aj ďalej. Jednoznačne sa potvrdilo, že je správne robiť vecnú a principiálnu, a keď treba aj ofenzívnu politiku, a že akákoľvek defenzíva či pasivita škodí našim záujmom. A nebojíme sa to povedať aj v našich materiáloch. Opäť, či sa to niekomu páči, alebo nie. Sú to naše záujmy a tie si budeme takto obhajovať.

Takže budeme pokračovať v takej politike, ale najdôležitejšie je, že máme záujem, aby vzťahy s Maďarskou republikou boli naozaj postavené na reálnom, vecnom základe, na základe dobrosusedskej spolupráce, tento základ posilňujeme, budujeme. Ukazuje sa, že je to možné, že je to realistické, my takto pokračujeme ďalej. A podobné želanie - a som veľmi rád, že to môžem konštatovať - cítime aj na strane našich maďarských priateľov a kolegov. Ukazuje sa zhoda v diskusiách na rôznych fórach a platformách, aj v rámci rôznych podskupín, v rámci našej veľkej zmluvy s Maďarskom. A potvrdením tohto pragmatického realistického vývoja na oboch stranách je skutočnosť, že dneska pripravujeme stretnutie premiérov, ktoré by malo vyústiť do prijatia určitých konkrétnych záverov, z ktorých by zase profitovali občania našich dvoch krajín.

V úvode som spomínal kontinuitu a ja budem zdôrazňovať, že o kontinuitu ide. Jednoducho nie je možné vydávať skutočnosť, že, bohužiaľ, strana SMER má určité otázky na riešenie so svojimi partnermi v skupine európskych socialistov, na vládnej úrovni sa to nijakým spôsobom neodráža. A kontinuita spočíva aj v našich vzťahoch, dobrých vzťahoch s našimi prioritnými partnermi, sú to štáty susedské, pochopiteľne, a ďalej štáty Európskej únie a NATO vrátane nášho strategického spojenca Spojených štátov severoamerických. A práve takýto rozvoj, dobrý rozvoj vzťahov nám pomáha aj trebárs pri tom riešení v otázkach bezvízového styku. Ako vravím, som miernym optimistom a vysoko oceňujem činnosť americkej administratívy a takisto činnosť Senátu a Kongresu, ktorý, zdá sa, reflektujú na tie pozitívne, na tie naše požiadavky, aby sa jednoducho odstránila táto vízová nerovnosť.

K profilujúcim zahraničnopolitickým prioritám v tomto roku skutočne patrí aj aktívna politika v oblasti rešpektovania ľudských práv, osobných slobôd vrátane práv osôb patriacich k menšinám. My v tomto pokračujeme a budeme pokračovať nielen vydávaním vyhlásení, i keď toto robíme, keď je to nutné, ako sme urobili v prípade Bieloruska včera po tých udalostiach, ku ktorým došlo v Minsku, ale aj konkrétnymi krokmi a rozhovormi, kde zase budeme tieto témy vnášať do dialógu. Pretože je veľmi jednoduché len vydávať vyhlásenia, treba hovoriť a ovplyvňovať mienku a my sa o toto budeme snažiť našou aktívnou politikou aj kontaktov, i keď obmedzených, pretože sú obmedzené a sú rámcované v niektorých prípadoch naozaj trošku reštriktívnou politikou zo strany Európskej únie a my toto rešpektujeme a budeme rešpektovať. Sústredíme sa v najbližšom období na predsedníctvo vo Výbore ministrov Rady Európy a dlhodobo budeme venovať tejto otázke pozornosť v rámci Európskej únie.

Pomerne novou politikou nášho rezortu je politika rozvojovej pomoci aj vzhľadom na naše záväzky sme iniciovali založenie samostatnej rozvojovej agentúry od 1. januára tohto roku a naším cieľom je v tomto roku pripraviť zákon o rozvojovej pomoci a prostredníctvom tejto agentúry zefektívniť poskytovanie tejto pomoci.

Takže toľko len niekoľko bodov a veľmi stručných nepolemických reakcií na vystúpenia, pretože do rétorických cvičení, prepáčte, ja sa púšťať nebudem. Máme tu materiály. Materiály sú založené na faktoch. Ja nemám záujem tu ísť na nejaké, ako vravím, rečnícke cvičenia, to nech robí, kto chce, to nie je môj prístup k práci. Ja som ochotný a pripravený diskutovať o faktoch, kedykoľvek, akokoľvek. Nie vždycky sa však stretávam s touto ochotou na druhej strane.

Spomenul som, že sa vrátim k problematike Kosova. Ja viem, že bude nadchádzať, nasledovať diskusia o, neviem, niekoľkých návrhoch. Mnohokrát som sa k tejto problematike vyjadroval verejne, na pôde Národnej rady Slovenskej republiky v rôznych výboroch, potom som sa na moje veľké prekvapenie dočítal rôzne interpretácie a dezinterpretácie, ktoré si - niekedy veľmi na moje zase prekvapenie, ale nie už také veľké - osvojili aj politickí partneri a rôznym spôsobom, niekedy až manipulatívne, tieto dezinterpretácie používali ďalej. Vytvárali aj určitý mýtus. Jeden z mýtov, ktorý zaznel aj dneska, je o akejsi pasivite tejto vlády. No tak keď mám hovoriť o pasivite v otázke Kosova, je mi veľmi ľúto, ale bola to vláda predchádzajúca počas ôsmich rokov, ktorá mlčky, mlčky, nebol som si vedomý žiadnych nejakých veľkých vyjadrení, jednoducho akceptovala, že sa vývoj uberá určitým smerom, mlčky endorsovala tento vývoj, potvrdzovala ho svojou mlčanlivosťou, doviedla to do toho, že pán Ahtisaari dostal určitý mandát, ktorý zase mlčky alebo expressis verbis privítala v stanoviskách Európskej únie, ktoré boli, a dneska sa tvári, aspoň časť opozície, ako keby zrazu by šli objaviť nejaký vývoj. Za tento vývoj nesie v prvom rade zodpovednosť tá vláda, ktorá tu bola predchádzajúcich osem rokov. Nebojím sa to povedať. Pretože tento vývoj, čo sa dneska deje okolo Kosova, ten bol naštartovaný a determinovaný v predchádzajúcom období od roku 1999 a nie dnes. (Potlesk.) A za tým si stojím a som pripravený to kedykoľvek dokázať zase vo vecnej diskusii, na faktoch.

Naša vláda zaujala jednoznačné stanoviská, jednoznačné stanoviská tak, ako išiel vývoj. My sme sa nezaoberali žiadnymi hypotézami, žiadnymi politizovanými vyjadreniami. Nám nejde a nesmie ísť o to, aby sme sa snažili získavať si politické body na tejto mimoriadne citlivej a zložitej otázke. My takto pracovať nemienime, ja určite nie, vážené panie poslankyne a páni poslanci, určite nie. (Reakcia z pléna.) Nedeje sa to práve. Je mi veľmi ľúto.

A práve to, že vy vediete takú diskusiu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej naozaj zostáva rozum stáť našim partnerov, zase môžem potvrdiť len rokovaniami, ktoré som mal len v priebehu včerajšieho dňa alebo minulý týždeň s ministrom zahraničných vecí predsedajúcej krajiny Európskej únie Frankom Walterom Steinmayerom, včera s ministerkou zahraničných vecí Rakúska pani Plasnik, včera s poradcom, hlavným poradcom pána Ahtisaariho pánom Rohanom. Všetkým zostáva rozum stáť nad tým, ako sa tu profiluje, s prepáčením, najmä naša opozícia. Je mi to veľmi ľúto. (Reakcie z pléna.) Áno, darmo, darmo hovoríte, je to skutočnosť. (Potlesk.) Je to skutočnosť.

Keď máte záujem reflektovať stanoviská a reflektovať stanoviská vlády, pardon, áno, áno, ospravedlňujem sa, časť opozície, aby to bolo precíznejšie, keď máte záujem o stanoviská vlády Slovenskej republiky, nájdete ich. Nájdete ich v stanoviskách Európskej únie, ktoré sa kontinuálne pripravovali počas nášho pôsobenia vo vláde. Nájdete ich aj v konkrétnych stanoviskách, keď to bolo nutné, a vyjadreniach vrátane mojich vyjadrení, vrátane vyjadrení ministerstva zahraničných vecí, len to už nikto nechcel registrovať. Nájdete ich aj v poslednom, v ostatnom stanovisku ministerstva zahraničných vecí, ktoré sme pripravili po včerajších krokoch, ktoré sa uskutočnili.

Ja si dovolím ho prečítať, aby nedošlo k nejakým dezinterpretáciám, a čítam: "Ministerstvo zahraničných vecí vzalo na vedomie zverejnenie odporúčaní zvláštneho vyslanca generálneho tajomníka OSN pre proces určenia budúceho statusu Kosova Marttiho Ahtisaariho v súvislosti s jeho návrhom na budúce usporiadanie v Kosove, ako aj skutočnosť, že generálny tajomník OSN Pan Ki-mun predložil 26. 3. 2007 návrh a odporúčania zvláštneho vyslanca Ahtisaariho členom Bezpečnostnej rady a vyjadril im svoju plnú podporu."

Tu odchádzam od citátu a chcem podčiarknuť, že generálny tajomník OSN vyjadril plnú podporu návrhom a odporúčaniam pána Ahtisaariho. Chcem podčiarknuť, že ju takým istým spôsobom v rôznych vyjadreniach vyjadril plnú podporu generálny tajomník NATO, na ktorého sa tu takisto veľmi často odvolávame, že ako je možné, v rôznych diskusiách, že nejdeme na základe jeho odporúčaní a želaní, my ideme tam, kde je to nutné, viď Afganistan. Tu sa takto vyjadril. Pán Solana takisto sa vyjadril veľmi jednoznačne, preto hovorím o týchto ľuďoch a vysokých funkcionároch medzinárodného spoločenstva, pretože sú to tí ľudia, na ktorých sa často odvolávame, tak sa odvolávajme na nich konzistentne. Ešte raz, generálny tajomník OSN vyjadril návrhom a odporúčaniam pána Ahtisaariho svoju plnú podporu, to chcem zdôrazniť a podčiarknuť. Každý k tomu môže vystupovať, ako chce, ale toto je skutočnosť, s ktorou vyšiel.

Vraciam sa k citátu: "MZV SR očakáva začatie neformálnych diskusií o Ahtisaariho návrhoch odporúčaných na pôde Bezpečnostnej rady OSN, ako aj o príprave novej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN." Začiatkom apríla malo by k tomu dôjsť na prvom zasadaní buď 3., alebo 4. apríla. A vtedy sa odštartuje diskusia o týchto otázkach. Na pôde, kam už dneska táto otázka patrí, kam sa dostala, t. j. na pôde Bezpečnostnej rady OSN. Akékoľvek diskusie na iných platformách sú svojím spôsobom už len diskusiami, aby som povedal, teraz to má v rukách Bezpečnostná rada OSN.

"V súlade s doterajšími stanoviskami Slovenská republika bude počas týchto rozhovorov presadzovať návrhy a myšlienky, ktoré budú rešpektovať objektívnu realitu v otázke Kosova a v konečnom dôsledku povedú k upevňovaniu mieru a bezpečnosti." To je naša zodpovednosť ako člena Bezpečnostnej rady. Posilňovanie mieru a bezpečnosti, to je dané Chartou Organizácie Spojených národov.

"Zároveň bude Slovenská republika usilovať o naplnenie hlavného cieľa svojej politiky voči západnému Balkánu, ktorým je posilnenie stability a európskej perspektívy celého regiónu na základe jednotného postupu Európskej únie." My si nemôžeme dovoliť a nechceme dovoliť ohroziť naše postavenie, naše štátne záujmy tým, že by sme sa teraz hrali na akúsi politiku, ktorá by nás absolútne znemožnila a ktorá by nám podkopala naše medzinárodné postavenie takým spôsobom, že by to privádzalo skutočne k podstatne sťaženému nášmu fungovaniu či už v rámci Európskej únie, alebo NATO. To je naše prirodzené prostredie, v tom je kontinuita našej zahraničnej politiky, v tom je kontinuita našej existencie a toto je naším štátnym záujmom, nie nejaké ďalšie vyjadrenia. Preto my toto budeme presadzovať aj na pôde Bezpečnostnej rady pri diskusiách o novej rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN na základe jednotného postupu Európskej únie. O tomto by bolo možné dlho elaborovať, čo by znamenala nejednota štátov Európskej únie v rámci diskusie v Bezpečnostnej rade a pre vývoj celkovej situácie v Kosove. Ja vám garantujem, že by to bolo veľké nešťastie a že Bezpečnostná rada v prípade, že by dochádzalo k nejakému tragickému vývoju, sa zase bude musieť, musela by sa, zaoberať touto otázkou, ale už z hľadiska hľadania východísk pre posilnenie mieru a bezpečnosti a to je úplne iná operácia. Toto my nechceme. My chceme riadený vývoj, riadené diskusie, nech sú akokoľvek ťažké.

Vraciam sa k citátu: "Slovenská republika v tejto súvislosti podporí všetky návrhy, ktoré by mohli priblížiť proces určenia budúceho statusu Kosova k obojstranne prijateľnému riešeniu." Podporí všetky návrhy, ktoré k tomuto, a my budeme vychádzať aj s týmito návrhmi, jednoducho budeme diskutovať o rezolúcii Bezpečnostnej rady, budeme diskutovať o tých otázkach, ktoré stavia pred nás všetkých členov Bezpečnostnej rady návrh pána Ahtisaariho a jeho správa, budeme ich reflektovať, budeme v tesnom dialógu, ako aj sme so srbskými partnermi.

Ja som dvakrát tohto roku navštívil Srbsko a rokoval som ešte aj pri iných príležitostiach s vedúcimi predstaviteľmi Srbska veľmi otvorene, kde som hovoril o našich problémoch, o našich dilemách, o našich diskusiách aj v parlamente, o našich pocitoch, ktoré toto všetko vyvoláva, ale takisto aj o realitách, o štátnom záujme Slovenskej republiky a naši partneri toto rešpektujú, jednoducho. A opäť, hovoril som o tom s pánom Koštunicom, s pánom Tadičom a budem o týchto veciach diskutovať aj ďalej. Včera som bol na návšteve v krajine regiónu v Bosne a Hercegovine, kde som opäť hovoril o týchto otázkach tak s predstaviteľmi Bosny a Hercegoviny, ako aj s predstaviteľmi Republiky srbskej, t. j. jednej súčasti Bosny a Hercegoviny, ktorá je mimoriadne dotknutá. Tí si k tomuto zachovávajú svojím spôsobom dištanc. A my sa chceme k tomuto vyjadrovať pritom spôsobom, ktorý je "unikátny" pre celú Európu. Jednoducho nechápem, tak ako nechápu všetci naši partneri v EÚ a NATO. Jednoducho nechápu to.

Vraciam sa k citátu: "Slovenská republika bude tiež presadzovať, aby rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN potvrdila, že akékoľvek riešenie v otázkach Kosova je riešením sui generis a že nepredstavuje precedens pre akékoľvek iné situácie a prípady." To je pre nás veľmi dôležité. Naši partneri o tomto vedia. My budeme takto pôsobiť aj počas našich diskusií v Bezpečnostnej rade, takto pôsobíme, budeme vyprávať aj s partnermi na najbližšom zasadaní Rady ministrov Európskej únie v gymnickom neformálnom formáte v Brémach na konci tohto týždňa (piatok - sobota).

"Ministerstvo zahraničia", citujem, "plne podporuje doterajšiu riadiacu a určujúcu úlohu" - ešte raz podčiarkujem riadiacu a určujúcu úlohu - "Kontaktnej skupiny v procese hľadania budúceho statusu Kosova." Pretože, odchádzam od citátu, pretože je to Kontaktná skupina, ktorá od roku 1999 určovala vývoj a nesie zaň plnú zodpovednosť Kontaktná skupina ako celok svojimi vyjadreniami, svojimi pozíciami, svojím mandátom, čo dala pánu Ahtisaarimu svojimi posudzovaniami jeho predbežných správ, svojimi diskusiami s nimi a svojimi stanoviskami, ktoré prijímala na základe takýchto diskusií.

"A my sme presvedčení," zase k citátu, "že význam práce Kontaktnej skupiny pre úspešné riešenie otázky statusu Kosova sa v nadchádzajúcej diskusii na pôde Bezpečnostnej rady OSN ešte zvýrazní. Z tohto dôvodu ministerstvo zahraničia verí, že členovia Kontaktnej skupiny vynaložia všetko nevyhnutné úsilie, aby obnovili svoju názorovú jednotu, ktorá je dôležitým predpokladom pre úspešné prijatie rozhodnutia o budúcom statuse Kosova a jeho implementáciu." Prečo názorová jednota? Pretože sa ukazuje, že v tomto posledné, v tej poslednej fáze rokovaní nie je plná názorová jednota a jeden člen Kontaktnej skupiny, menovite Ruská federácia, jednoducho otvára celý rad otázok. A otázka našich partnerov v Európskej únii a NATO je jednoznačná, na ktorej strane stojíme pri týchto diskusiách. A ja mám len jednu odpoveď: na strane Európskej únie, na strane NATO ako zodpovedný člen Bezpečnostnej rady, súčasťou Aliancie, súčasť Európskej únie. Ja inú odpoveď nebudem akceptovať ani v týchto situáciách, ani v týchto diskusiách.

"Čiže vo svojich stanoviskách na pôde Bezpečnostnej rady OSN, ako aj v ďalšom priebehu procesu Slovenská republika podporí názorovú jednotu EÚ a preukáže, že vie niesť svoj diel zodpovednosti ako člena EÚ, NATO a Bezpečnostnej rady OSN aj v tejto otázke takej dôležitej pre ďalšie osudy spoločnej Európy." Koniec citátu aj s doplnkami.

Vážený pán predsedajúci, pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, ja som si dovolil tento vstup o otázke Kosova, i keď je to súčasťou nášho zahraničnopolitického pôsobenia v tomto roku, ale trošku extenzívnejšie aj vzhľadom na to, aby som vstúpil do diskusie, ktorú tu budete mať onedlho. Verím, že bude živá, ako som pochopil z diskusie a prestreliek v ostatnom období, a urobím všetko, aby som mal možnosť ju aspoň tu sledovať, a pokiaľ budú otázky, veľmi rád na ne budem odpovedať.

Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Teraz požiadam predsedu zahraničného výboru pána Borisa Zalu, aby ako spravodajca zaujal stanovisko k prerokovanému návrhu.

B. Zala, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2007 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2007 (tlač 203) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie Výboru Národnej rady pre európske záležitosti, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, zahraničnému výboru a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory, ktorým bol materiál pridelený, prerokovali tento materiál v určenej lehote a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2007 (tlač 203).

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2007.

Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania Zamerania zahraničnej politiky na rok 2007 bola schválená uznesením zahraničného výboru č. 29 dňa 22. marca 2007. Týmto uznesením zároveň výbor poveril predsedu výboru Borisa Zalu plniť úlohy spoločného spravodajcu. Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda zahraničného výboru.

Otváram rozpravu. Písomne mám prihlášku od pána poslanca Tomáša Galbavého. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

T. Galbavý, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vám ponúkol moju predstavu, stanovisko k zameraniu zahraničnej politiky na rok 2007. Na začiatok chcem odmietnuť tvrdenia pána ministra, ktorý sa vyslovil veľmi jasne, že opozícia svojím správaním škodí tejto krajine v zahraničí, a v tejto súvislosti uvediem pár príkladov, ktoré hovoria o reálnych skutkoch súčasnej vlády, a ponúkam ich aj našim spoluobčanom, aby vlastným uvažovaním posúdili, kde je skutočne pravda. Je pravda tiež, že na výbore pre európske záležitosti som zhodnotil tento materiál pozitívne z jedného jednoduchého dôvodu, pretože sa hlási ku kontinuite bývalých vlád Mikuláša Dzurindu, je štandardný.

Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister nám predniesol dokument, aký by sme pred niekoľkými rokmi pravdepodobne vzali bez veľkých problémov na vedomie. V minulých rokoch totiž opozícia aj koalícia v podstate sa zhodovali v základných cieľoch, aké chce Slovensko na poli zahraničnej politiky dosiahnuť, teda na členstve v OECD, Európskej únii, NATO. Chceli sme zachovať dobré vzťahy so susednými štátmi, osobitne s Českou republikou, s ktorou nás viaže história, ale aj osobné, rodinné väzby. V tomto všetkom panovala medzi nami viac-menej zhoda. To oceňovali aj naši partneri v medzinárodných organizáciách, pre ktorých sme boli vypočítateľní, ba dokonca považovaní za spoľahlivých partnerov.

Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, aj materiál, o ktorom máme rokovať, sa hlási k tomu, že naša zahraničná politika bude pokračovať v ceste, na ktorú sme nastúpili po roku 1989 a najmä po roku 1998. Budem citovať: "Základným východiskom zahraničnej politiky Slovenskej republiky preto je kontinuálne uskutočňovanie politiky hodnotovo ukotvenej v euro-atlantickom priestore a dôsledne presadzujúcej národne a štátne záujmy Slovenskej republiky." Dokument pokračuje konštatovaním, že "členstvo Slovenskej republiky v EÚ a NATO posilnilo postavenie Slovenska na medzinárodnej scéne. Zároveň aj Slovensko prispieva k vnútornej súdržnosti oboch organizácií a k zvýšeniu činnosti a účinnosti ich pôsobenia. Aktívne sa zúčastňujeme na diskusii o budúcom smerovaní EÚ, o jej priblížení k občanom a o novej konfigurácii rozhodovacích mechanizmov." S tým všetkým možno súhlasiť. Podobne možno súhlasiť s tým, že hlavným garantom európskej bezpečnosti je NATO. Čo určuje jeden z hlavných smerov zahraničnej politiky Slovenskej republiky, ako sa uvádza v dokumente. Slovensko sa preto chce angažovať nielen v procese transformácie NATO, teda v jeho zmenách do vnútra, ale podporuje aj politiku otvorenosti NATO voči ďalším záujemcom o členstvo. Tu ide predovšetkým o krajiny západného Balkánu, teda oblasti, ktorú dokument považuje za veľmi významnú z hľadiska Slovenska. Taktiež so všetkým týmto možno, samozrejme, súhlasiť. Rovnako ako so zámerom angažovať sa v oblasti ochrany ľudských práv a slobôd a dokonca aj s tým posilňovaním ekonomického rozmeru politiky.

Vážené dámy a páni, tu vidím ale iný problém. Problém však nie je to, čo je napísané v dokumente, o ktorom teraz rokujeme, problémom je skutočnosť, že kroky vlády aj niektorých jej členov sa s deklarovanými zámermi akosi rozchádzajú. Inak povedané, koncepcia zámeru zahraničnej politiky na rok 2007 je lepšia na papieri, ako je v skutočnosti.

Vážené kolegyne, kolegovia, ak deklarujeme, že našou zahraničnou prioritou je udržiavanie transatlantických väzieb, teda členstvo v EÚ a NATO, tak by sa dalo čakať, že prvé cesty predsedu vlády povedú na Západ - do Berlína, Londýna, ak už nie do Washingtonu. Tu musím konštatovať, že náš predseda vlády sa síce vybral na Západ, ale skončil už na kubánskom veľvyslanectve na recepcii venovanej víťazstvu socialistickej revolúcie. Mimochodom tej revolúcie (potlesk), ktorá nastolila režim potláčajúci ľudské a občianske práva, o ktorých sa mimochodom môžeme dočítať aj v tomto dokumente a ktorý je mimochodom našou prioritou. Tak ako je to s tými prioritami, pán minister?

Len ako perličku v tejto súvislosti uvádzam, že čo sa ľudských práv týka, "uvedenú oblasť svojej zahraničnej politiky bude Slovenská republika naďalej presadzovať aj v spolupráci s mimovládnym sektorom". To je citát z dokumentu. S akými mimovládnymi organizáciami to chcete presadzovať? Veď podľa vami presadeného zákona budú od budúceho roka všetky tzv. politické mimovládne organizácie vylúčené z možnosti prijímať 2 % z daní občanov. Teda hrozí im zánik. To nie je žart, ale smutná skutočnosť.

Podľa predloženého materiálu je pre nás mimoriadne významná oblasť západného Balkánu. Tu sme urobili problémy rovno na dvoch frontoch. Prvý vedie do Sofie cez Tripolis, pretože je omyl si myslieť, že kauza bulharských sestričiek je zažehnaná. Pán predseda Fico síce, a to má pravdu, nepovedal natvrdo, že sú páchateľkami, teda že nakazili niekoľko 100 líbyjských detí vírusom HIV, napriek tomu však dal jasne najavo, ako si treba vysvetľovať jeho slová o tom, že treba zohľadňovať nielen páchateľov, ale aj obete, tak jasne, že to okomentoval aj jeho líbyjský partner ministerský predseda Bagdádí Alí Mahmúdí, citujem: "Sme radi, že Slovensko uznáva líbyjské súdnictvo," povedal. Nepochybne to myslel úprimne. Jeho krajina sa pri akomkoľvek spochybňovaní rozsudku smrti nad bulharskými sestričkami a palestínskym lekárom pri akomkoľvek vyjednávaní o ich prepustení, pri debatách o cene, ktorú za to bude požadovať, bude môcť oprieť o názor odborníka na trestné právo, ktorým pán premiér bezpochyby je. Alebo inak. Pán premiér narušil jednotný postoj Európskej únie, krajín Európskej únie, ktoré bránia bulharské sestričky a palestínskeho lekára, krajín, ktoré označujú rozsudok za nespravodlivý až politicky motivovaný. Ako som už povedal, myslieť si, že to ostane zabudnuté, je veľký omyl. Na také niečo sa nezabúda.

Druhým, ešte vážnejším problémom je Kosovo. Jednoducho výroky pána ministra zahraničných vecí na výbore pre európske záležitosti o informáciách z dôverných rozhovorov s kolegom o nezvratnom smerovaní Kosova k nezávislosti a podobne boli mimoriadne nešťastné. Rovnako nešťastné bolo následné hlasovanie, o ktorom viacerým poslancom nebolo jasné, čo vlastne odhlasovali. A nešťastné je aj to, do čoho všetko vyústilo. Do potreby prijať parlamentnú deklaráciu, ktorá by tento prešľap aspoň čiastočne zahladila. Pretože naozaj neslobodno zabúdať na naše historické vzťahy so Srbskom a skutočnosť, že vytvorenie samotného Kosova by bolo precedensom. Zároveň ale nesmieme zabudnúť ani na skutočnosť, že proti kosovským Albáncom sa postupovalo často neľudsky. Treba preto hľadať také riešenie, ktoré bude prijateľné aj pre Srbsko, aj pre Kosovčanov.

Vrátim sa ešte k tomu posilňovaniu ekonomického rozmeru politiky. Proti tomu v podstate nemám námietky. Politika je aj niekedy hlavne o peniazoch, o obchodných vzťahoch. Mám len prosbu, aby sa v tomto záujme konalo obozretne a s ohľadom na isté naše priority. Tu opäť hovorím o tej návšteve Líbye. Pretože ohrozenie života bulharských sestričiek a palestínskeho lekára výmenou za zákazku na opravu a modernizáciu líbyjských albatrosov, ktorá ešte nie je vôbec istá, nepovažujem za dobrý obchod, ale za medzinárodnú blamáž.

Zároveň musím konštatovať, že riadnu dieru do deklarovaného úmyslu posilniť ekonomický rozmer diplomacie vysekol aj pán minister hospodárstva Jahnátek. Je nehorázne otvorene pripúšťať, že pri zahraničných obchodoch si vie predstaviť aj netradičné formy, ergo úplatky. A na tom nič nemení, že podmienkou je, aby si tie štátne firmy dokázali nejako zaevidovať. Teraz síce pán minister tvrdí, že on nemyslel úplatky, ale provízie, lenže, kto počul originál rozhovoru, vie, o čom bola reč. Ak pán minister hovoril o úplatkoch a myslel provízie, tak by mal odstúpiť pre nedostatok vedomostí, tobôž ak tvrdí, že je dlhoročný manažér a vie, ako to v podnikaní chodí. Lenže pán minister nie je sám. Bráni ho lojálne celá jeho strana vrátane predsedu. Tu počujeme, že nemyslel, čo povedal, tam zasa, že on len pomenoval stav, aký je.

Aký je vlastne sumár? Nuž ten, že konečne vieme, prečo táto vláda nepotrebovala prijať žiadny plán boja s korupciou. Ona ho totiž už realizuje tým, že korupciu legalizuje. Stačí mať peniaze na úplatky, pardon, netradičné formy obchodovania šikovne zaevidované a je po probléme. Dokonca aj pán premiér bude mať pokoj od nepríjemných otázok týkajúcich sa finančného zabezpečenia jeho rodiny na 15 generácií dopredu. Tie firmy, ktoré mu to údajne ponúkali, to určite mali dobre ošetrené. Ostáva len jeden problém, ako toto všetko vysvetlíme našim partnerom v EÚ a NATO, tam sa totiž korupcia nenosí, práve naopak, postihuje.

Dovolím si ešte jeden citát z dokumentu, o ktorom rokujeme: "Slovenská republika je po necelých troch rokoch svojho pôsobenia v EÚ a NATO vnímaná ako spoľahlivý a dôveryhodný spojenec NATO a prosperujúca členská krajina EÚ, ktorá plní svoje záväzky vo vzťahu k svojim spojencom, partnerom a medzinárodným organizáciám." Bol by som veľmi rád, pán minister, keby sme túto vetu mohli po úprave počtu rokov s pokojným svedomím prečítať o rok či o dva.

Z mojej strany je to všetko. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Predpokladám, že na tabuli svietia kolegyne a kolegovia, ktorí chcú vystúpiť ústne. Technici, prečo sa zmenilo to poradie? Bola tam pani poslankyňa Kramplová ako prvá. Dobre. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako prvý vstúpi pán poslanec Dzurinda, ďalej pán poslanec Berényi, Kubovič, Krajkovič a pani poslankyňa Kramplová.

Pán poslanec, chcem sa opýtať, vzhľadom na to, že blíži sa 11.00 hodina, čas hlasovania, či stihnete, aby som vás potom neprerušoval.

M. Dzurinda, poslanec: Stihnem, stihnem, pán predseda. Stihnem, lebo vlastne to, čo chcem povedať, vyplynulo z toho, že som pozorne počúval pána ministra zahraničných vecí, kde významnú časť svojho vystúpenia venoval Kosovu. K zahraničnej politike za klub SDKÚ - DS vystúpil pán poslanec Galbavý, vystúpi ešte pán poslanec Kubovič.

Ale predsa len dovoľte mi, aby som reagoval vo svojom vystúpení práve na tú časť pána ministra zahraničných vecí, ktorá sa týkala Kosova. Chcem tak urobiť aj preto, že pán minister sa veľmi rozohnil a veľmi obsiahle hovoril o tejto téme tu v pléne, pričom vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky sa raz veľmi ponáhľal, takže sme sa s ním o tom porozprávať nemohli. Druhýkrát neprišiel na rokovanie zahraničného výboru ani on, ani štátny tajomník, keď sme o tejto téme hovorili. Takže sa trošku obávam, aby aj dnes sme nerokovali o Kosove bez neho. To je hlavný leitmotív, ktorý ma vedie k tomu, aby som sa čiastočne k tejto téme vyjadril, lebo meritórne sa vyjadrím práve vtedy, keď bude Kosovo samostatným bodom nášho rokovania.

Pán minister, vo vašom vystúpení ma zaujali niektoré pasáže, predovšetkým veľmi silný príklon v jednote. Vaše volanie po jednote za európskym stolom, za stolom Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. Ja by som povedal, že mi to bolo aj sympatické, len by som to chcel dať povedzme do protikladu napríklad s návrhom vyhlásenia Národnej rady k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo, ktorý mám asi 10 minút na stole, ktorý predkladajú poslanecké kluby vládnej koalície, a kde tiež sa v jednom bode očakáva od vlády Slovenskej republiky, že "bude hľadať spoločné riešenie budúceho usporiadania pomerov na západnom Balkáne v spolupráci s ďalšími členskými krajinami Európskej únie". Čo je v poriadku. To je to za. Ale hneď ďalší odsek pripomína, aké chyby sme narobili v roku 1999 v súvislosti s destabilizáciou západného Balkánu.

Pán minister zahraničných vecí, ale veď to je pokryté Rezolúciou Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1244 z 10. júna 1999. Teda to, čo pani poslankyňa Vášáryová hovorila, že vy ste tak za, že ste proti, tu máte hneď vedľa seba v dvoch odsekoch. V jednom odseku ste za, vaše vystúpenie bolo plamenným príklonom k jednote Európskeho spoločenstva a hneď vedľa v odseku nadávate Európskemu spoločenstvu. Vy ste tak za, že ste proti. (Potlesk.) A človek sa v tom lepšom prípade nevyzná. V tom skutočnom prípade je to inak, ale ak dovolíte, o tom až poobede, lebo sa blíži 11.00 hodina.

Druhá vec, ktorá ma vo vašom vystúpení, pán minister, veľmi zaujala, bola vaša vášnivá kritika zlej opozície. Pán minister, nie je to tak trošku postavené za hlavu? No prečo je opozícia aktívna? Pretože vláda je neaktívna. Kedy ste rokovali o Kosove vo vláde, pán minister? Doteraz ste nerokovali. V parlamentnej demokracii vláda vládne, opozícia kontroluje a kritizuje. A vy vládnete až tak vehementne, že začínate kritizovať opozíciu. Gratulujem vám k takémuto vládnutiu. (Smiech v sále a potlesk.) A pomaly sa budeme hanbiť za to, že sme aktívni.

Pán minister, tretia vec, ktorá ma zaujala vo vašom vystúpení, boli slzy, ktoré roní medzinárodné spoločenstvo nad nevídanými výrokmi SDKÚ - DS. Vy chodíte po svete a počúvate, ako všetci padajú na hlavu, ako vyjadrujú úžas, ako vyrážame dych našim zahraničným partnerom. Pán minister zahraničných vecí, ale nechodíte po svete len vy. Ôsmeho marca som bol na samite Európskej ľudovej strany, boli tam najvyšší predstavitelia Európskej únie pán Petering, pani Merkel, pán Barroso, 10 premiérov, v Berlíne som bol teraz na samite Európskej únie - pán minister ani slovo. Citovali ste pána ministra zahraničných vecí Steinmeira, pani Merkelová si dovolila ma pozvať aj na slávnostný koncert, ktorý bol prvou časťou Európskej rady, však som sedel vedľa neho - ani slovo.

Ale celkom iné veci nám hovoria naši zahraniční partneri. Priatelia z CDÚ mi teraz v Berlíne povedali, že kade chodíte, vy otvárate otázku zlej slovenskej opozície. S predsedom Zahraničného výboru Bundestagu ste sa pohoršovali, čo si to SDKÚ - DS na Slovensku dovoľuje. Takže vy chodíte žalovať na zlú slovenskú opozíciu, nieže by s nami medzinárodné spoločenstvo malo problémy. (Potlesk.)

No a celkom na záver. Pán minister, my robíme také nevídané psie kusy v súvislosti s Kosovom, že vás naozaj privádzame do zúfalstva, a pritom vám prečítam výrok vášho šéfa - predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, ktorý povedal po návšteve z Číny ako reakciu na to, že my sme dali našu predstavu na papier. Pán minister, prosím, počúvajte: "Snaha poskytnúť Kosovu status nezávislého štátu môže podľa mňa" (teda Roberta Fica) "viesť k nekontrolovaným pohybom v iných krajinách s nedozernými následkami. Úlohou medzinárodného spoločenstva vrátane Slovenska ako nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN je brať na zreteľ aj oprávnené záujmy Srbska a vytvárať všetky predpoklady na to, aby sa o postavení Kosova ako integrálnej súčasti Srbska dohodol delegát a Priština. Toto je stanovisko, ktoré ja budem presadzovať vo vláde. Opakovane zastávam názor, že uprednostňujem dohodu pred medzinárodným diktátom a riešenie, ktoré bude možné v prípade potreby prispôsobovať danej realite. Priznanie statusu nezávislého štátu Kosovo nenapĺňa ani jeden z týchto atribútov. Tak ako by sme sa cítili my, keby o podobnej situácii na Slovensku tu rozhodoval niekto iný? My im dáme priestor, nech sa dohodnú, nech hľadajú nejaké riešenie. Ale nemôžeme brať na zreteľ záujmy iba jednej strany a tú druhú stranu akoby sme nerešpektovali. To im hovorím, vážené dámy, páni, už pol roka. Hovoril som to na Valnom zhromaždení OSN, povedal som to priamo generálnemu tajomníkovi OSN."

Pán minister, ale veď my sme s pánom predsedom vlády Ficom v absolútnej zhode. Tak prečo na nás útočíte? Zahlasujte za našu deklaráciu. (Potlesk.)