M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, s faktickými poznámkami sa prihlásilo päť poslancov: pán poslanec Mikloš, Kubovič, Fronc, Halecký a Vášáryová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Ivan Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, ja veľmi súhlasím s tým, že súčasťou zahraničnej politiky by mala byť aj ekonomická dimenzia. Zásadne ale nemôžem súhlasiť s vaším konštatovaním, že takýto rozmer naša zahraničná politika mala v rokoch 1993 - 1998 a nemala po tomto období. Ak považujete za prínos k ekonomickému rozmeru diplomacie to, že sme boli vylúčení z integračných procesov, že sme nevstúpili do OECD, aj keď sme sa tam hlásili, že sa s nami nezačali rokovania do Európskej únie, aj keď sme tam chceli ísť, a takisto rokovania do NATO, tak potom asi áno, avšak obávam sa, že je to opačne. Dostali ste v tomto období Slovensko do medzinárodnej izolácie, čo malo aj svoje veľmi významné a silné negatívne ekonomické dôsledky, viď prílev zahraničných investícií.

A čo sa týka dnešnej vlády, ktorej ste zase súčasťou, ak považujete za ekonomický rozmer diplomacie to, že s predsedom vlády chodia na zahraničné návštevy vrátane krajín, ako je Líbya, priekupníci so zbraňami; chcem to ilustrovať napríklad, že z piatich podnikateľov v Izraeli boli s pánom predsedom vlády štyria priekupníci so zbraňami, zdôrazňujem priekupníci, nie výrobcovia, Slovensko má aj výrobcov zbraní, tak potom áno. A ak si to dáme do súvislosti aj so známymi výrokmi ministra hospodárstva, aký špinavý je obchod so zbraňami, tak potom treba konštatovať, že ak si takto predstavujete ekonomický rozmer diplomacie, tak ten prínos bude skôr ku korupcii ako k rozvoju slovenskej ekonomiky. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovom pán poslanec Pavol Kubovič. Nech sa páči.

P. Kubovič, poslanec: Pani poslankyňa, ja som, dovoľte, aby som reagoval aj trošku tým, čo som povedal v predchádzajúcom mojom vstupe, že papier naozaj asi znesie veľa, ale teraz už mám po vašich slovách aj ďalšiu vec na mysli a to je, že aj mikrofón asi znesie veľa. Pretože hovoriť o tom, že v rokoch 1993 - 1998 aktivita našej diplomacie v oblasti ekonomického rozmeru diplomacie priniesla na naše trhy, otvorila naše trhy a priniesla vlastne finančné investície na Slovensko, je prinajmenšom, ak nepoviem, že lož, tak bohapustý výmysel. Jednoducho veľmi rád by som z vašich úst počul, keby ste mi nejaký konkrétny príklad za toto obdobie povedali, pretože ak moja pamäť potiaľ siaha, tak jednoducho o ničom takom neviem. Práve naopak. Všetky aktivity a všetky, by som povedal, investície, ktoré prišli na Slovensko, prišli po roku 1998.

Veď vy hovoríte o období, keď nás nikto nechcel ani do NATO, keď s nami nikto nechcel rozprávať ani v Európskej únii. No a ja to poviem aj tu na plné ústa, však vaša politická strana bola v čele v tomto období a jednoducho presne možno aj práve ten súvis s dnešnou dobou, že tá politická strana, ktorá je tá najsilnejšia dnešná v koalícii, si myslí presne také isté nejaké vlastnosti, ktoré, keď už sme pri moci, tak môžeme všetko jednoducho. Asi v tom budú nejaké synonymá, keď sa na to tak spätne pozriem. A potom naozaj nie je problém takéto klamstvá do mikrofónu tu hovoriť.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Martin Fronc.

M. Fronc, poslanec: Pani kolegyňa, ja si takisto myslím, že diplomacia má aj ekonomický rozmer. S tým s vami celkom iste súhlasím. Ale to "aj" nemôže byť povýšené nad rozmer prirodzenej diplomacie a to je budovanie dobrých vzťahov. Jednoducho dobrý premiér buduje dobré vzťahy a nielen robí biznis. To je prvá poznámka.

A druhá, keď ste hovorili o rokoch 1993 - 1998, nuž ja si dobre spomínam, keď takto zo zahraničia priniesol vtedajší pán premiér Mečiar 100-tisíc pracovných miest a zostala z toho len bublina. Bol by som rád, keby nezostalo len pri bratských socialistických rozhovoroch Muamara Kaddáfiho a Roberta Fica, ale aby tá ekonomika sa reálne naplnila.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Aj ja. Teraz má slovo pán poslanec Jozef Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že s tým, čo povedala pani poslankyňa Kramplová, možno plne súhlasiť. Povedala to stručne a jasne. A ja pokiaľ by som sa chcel vrátiť ešte k tomu, čo tu je dosť diskutované, to je otázka rokov 1993 - 1998, myslím, že nie je možné nepovedať, že bez týchto rokov žiadne Slovensko a žiadna politika by nebola. A bez toho, že by sme si uvedomili, že sme v centre Európy a o centrum či v šachovej hre, či vo futbalovej alebo nejakej inej vždycky sa hrá a vždycky ten hráč je významný a nakoniec sa presadí. Čiže Slovensko skôr či neskôr aj tak by sa dostalo tam, kde je teraz. Takže zvaľovať to, že Mečiar to niečo zamedzil alebo zabrzdil, alebo skoro zlikvidoval, myslím si, že je to len nejaká dogma, ktorá nie je pravdivá.

Ja však v tom, čo povedala pani poslankyňa, vidím jednu dobrú vec a to túto, že zdá sa, že koaličné strany, a svedčí o tom aj to vyhlásenie ku Kosovu, predsa len počas svojho polročného pôsobenia smerujú k určitej jednotnej nejakej viac-menej línii v zahraničnej politike, ktorá má svoju odlišnú charakteristiku alebo farbu ako v tom predchádzajúcom období. Chcel by som zdôrazniť, že nie je zanedbateľná aj snaha povedať aj o slovanskom princípe v politike, či to nazveme ako nejaký juhozápadný Balkán, alebo ako, ale nehanbíme sa hovoriť ani o Ukrajine a o Rusku, pretože sú to naši susedia a krajiny, s ktorými mimo hlavného, dominantného, rozhodujúceho transatlantického fenoménu by sme mali počítať. Myslím si, že tieto veci boli zdôraznené tak, ako v skutočnosti u pani poslankyni boli povedané. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pani Magdaléna Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Dúfam, že akýsi "slovanský" princíp v zahraničnej politike sa nikdy neprejaví. Ale to len tak medzi nami.

Ja by som len chcela reagovať na bývalú pani ministerku zahraničných vecí Kramplovú. Myslím si, že konečne treba povedať jasne, že niečo iné sú cesty premiéra a niečo iné je ekonomická dimenzia slovenskej diplomacie. Činnosť našich diplomatov v zahraničí sa riadi Viedenským dohovorom. A každý, kto prekročí Viedenský dohovor, bude potrestaný. Nie raz som sa s tým stretla, s výstrahami. A prečo s výstrahami v činnosti našich obchodných zástupcov na našich misiách v zahraničí? Pretože medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom zahraničných vecí neexistuje dodnes jasná dohoda.

Ja držím pánu ministrovi zahraničných vecí palce, aby sa konečne dohodol s ministerstvom hospodárstva, že obchodní zástupcovia, ktorí majú v rukách červené pasy, budú kontrolovaní vo svojej činnosti veľvyslancami misií. To je zásadný problém, ktorý stavia pred veľvyslancov mimoriadne nebezpečné situácie a veľvyslanci vo svojej práci sú dennodenne ohrozovaní, pretože nevedia, čo im obchodní zástupcovia s červeným pasom robia za chrbtom.

Ak teda hovoríme o ekonomickej dimenzii diplomacie, netrepme tu hlúposti o "slovanských" princípoch a ja neviem o čom všetkom. Zaoberajme sa naozaj tlakom na ministerstvo hospodárstva a ministerstvo zahraničných vecí, aby sa konečne dohodli na spolupráci.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. So stanoviskom k faktickým poznámkam pani poslankyňa Zdenka Kramplová.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, ďakujem aj za vaše námety a vaše pripomienky.

Ja by som sa len chcela spýtať, že rozprávala som iným jazykom ako slovenským? Myslím, že rozprávala som po slovensky, len vy počujete len to, čo chcete počuť, a myslíte si, že len to, čo vy rozprávate, je pravda a máte pravdu vy a vždy len vy. Prosím vás, počúvajte aj nás a myslím, že to, čo som povedala, s čím som vystúpila, bolo jasné.

Nehovorila som to, že my sme za našej vlády pritiahli viac investícií ako vy. Hodnotila som integračné obdobie veľmi v krátkosti s tým, že na ekonomiku Slovenska, áno, bolo pozitívnym efektom to, že prišli investori. Ja som nehovorila v akom období. Ja som obdobie rokov 1993 - 1998 spomenula len v súvislosti s ekonomickou dimenziou diplomacie, keď boli naše zastupiteľstvá obsadzované systematicky zástupcami, obchodnými zástupcami.

Dnes, vážený pán Mikloš, vážená pani Vášáryová, napríklad pre celý región Latinskej Ameriky máme jedného obchodného zástupcu v Mexiku a nič viacej. Za našej vlády tento systém bol rozpracovaný a fungoval.

Pokiaľ ide o dohody medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom zahraničných vecí, tieto dohody existujú, platia a sú stále k nahliadnutiu a k realizovaniu. Len je smutné to, že tieto dohody sa nerealizujú. Treba ich oprášiť a treba ich realizovať. A keď je niekde nejaká chyba, treba ju opraviť.

Odporúčam vám všetkým, ktorí sa zaoberáte zahraničnou politikou, aby ste si dôkladne prečítali materiál, ktorý sa týka ekonomického aj politického rozmeru diplomacie Belgicka, ktorý je veľmi dobre spracovaný, kde sú zapracované skúsenosti z rozvinutých štátov sveta, a myslím si, že bude veľkým podnetom aj pre vás, pre opozičných politikov, ale najmä pre naše ministerstvo zahraničných vecí a pre vládu Slovenskej republiky.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci prihlásení poslanci. Dovoľte mi teda vyhlásiť rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa, či chce vystúpiť.

Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi reagovať veľmi stručne aspoň na niekoľko bodov. Ja sa nebudem púšťať do nejakej rétoriky, výmeny nejakými vyhláseniami, rečníckymi cvičeniami. Pokúsim sa držať sa faktov a aspoň v niektorých veciach odpovedať.

A som veľmi vďačný tým paniam poslankyniam a pánom poslancom, ktorí naozaj sa snažili hľadať to racionálne zrno a ponúkli ho na diskusiu aj vo svojich vystúpeniach. Ja budem veľmi vďačne reagovať na takéto veľmi konkrétne otázky.

V prvom rade tá ekonomická dimenzia, skutočne tu existuje dohoda. Bola tu snaha už aj za predchádzajúcich vlád, koľko ich nebolo, uzavreli sa dohody medzi dvoma ministerstvami a skutočne, bohužiaľ, tieto dohody sa neplnia. Je k tomu veľmi veľa dôvodov. My sa pokúšame toto napraviť a s pánom ministrom hospodárstva budeme v prvom rade dôsledne trvať, aby sa tieto dohody plnili. Pracujeme proti určitým byrokraciám. Ja sa to nebojím tu povedať, jednoducho je to skutočnosť. Budeme hľadať aj strategické východiská. Ja ďakujem za pripomienku ohľadom existujúceho materiálu belgického ministerstva zahraničných vecí a my takéto materiály dneska študujeme. Máme záujem, aby to skutočne nebolo len o sprevádzaní pána premiéra, pána prezidenta skupinami podnikateľov. Toto je veľmi dôležitá práca, ale toto keby sa malo obmedzovať len na sprievod, tak určite nedosiahneme tie výsledky, ktoré potrebujeme.

Chceme sa v tomto zmysle pozrieť aj na konkrétnu spoluprácu našich veľvyslancov a vedúcich obchodných oddelení, ako to má fungovať, pretože toto nám nefunguje. Ide nám o jednotný výkon zahraničnej politiky vrátane jej ekonomického rozmeru v zahraničí. Na to si však potrebujeme nastaviť, čo chceme v jednotlivých reláciách, v jednotlivých teritóriách. Za to zodpovedá aj veľvyslanec a v prvom rade veľvyslanec, pretože ten je predstaviteľ štátu. Tam, kde štát má ingerencie, aby vystupoval, pochopiteľne, vytvárať podmienky a prostredie pre našich podnikateľov, do toho my zasahovať zase už potom nemôžeme, ako to chcú robiť a čo chcú robiť. My môžeme otvárať dvere, ale toto musíme robiť podstatne dôslednejšie. Preto my budeme pracovať v tomto smere, je to dlhodobý projekt, nie je to záležitosť dnešného dňa.

Takže ja som veľmi rád, že tu odznelo v niektorých vystúpeniach predsa len hlbšie pochopenie a nielen taký skeč na povrchu, že vlastne nám ide o nejaké zahraničné cesty.

Nota bene, keď hovoríme o cestách. Ja sa strašne nerád vyjadrujem k týmto otázkam, pretože už som tu tiež počul o tom, kam sa cestuje, ako sa cestuje, kam chodí pán premiér, aké návštevy prijíma. A hovorí sa, ako keby existovala len jedna dimenzia. No neexistuje.

Panie poslankyne, páni poslanci, však sa len pozrite na jeho program ciest alebo na návštevy, ktoré sem prichádzajú. Nuž aj dneska, no kde je? Nech sa vám páči, trebárs vyžiadajte si od nás informáciu, pán poslanec. S radosťou, s radosťou ju poskytnem. Ja uznávam, že vy ste nezaregistrovali také cesty do zahraničia, ako je do Talianskej republiky a do Portugalska, ako je do Írska, do Českej republiky, do Poľska. Vy ste nezaregistrovali zrejme návštevu z Rakúska a podobne. Tieto všetky veci pre vás ako keby neexistovali. Je mi veľmi ľúto, že ste to nezaregistrovali. My vám v priebehu tohto roku dodáme ďalšie takéto návštevy, pretože sa pripravujú. Nie je korektné z hľadiska diplomatickej praxe hovoriť o návštevách, ktoré sú v príprave. Ony sa uskutočnia a v priebehu jedného roku určite budete vidieť predsa len komplexnejší prehľad. To vám dávam ako vecnú reakciu na politické tézy, na politické nejaké vyhlásenia, ktoré naozaj sa nezakladajú na skutočnosti. Teda skúste reflektovať realitu. Bol by som tomu veľmi rád.

Dvadsaťpercentné znižovanie a vôbec efektivita. Ja pochopiteľne a ešte raz ja uznávam, že musím neustále dopĺňať, aby som nebol misinterpretovaný tu, hej. Pochopiteľne, ako člen vlády, tak som súhlasil s určitým uznesením a, pochopiteľne, že ja ho budem rešpektovať. Toto som povedal. Ja uznávam, že to potrebujete asi počuť niekoľkokrát. Je mi veľmi ľúto. Ja myslím, že slovo rešpektovať je pomerne jasné v slovenčine, že hovorí a má tento náboj, ktorý hovorí, čo, ako to chceme robiť. Chcem to však urobiť tak, aby tu nešlo o opatrenie nejakého nastavenia stropu a potom rezania do živého. A chcem len informovať, neviem, či ste o tom informovaní, ale chcem len informovať, že na ministerstve zahraničných vecí prebieha audit, hĺbkový audit pracovných procesov. Chceme dosiahnuť trvalé udržiavanie kvality riadenia.

Tento audit sa nám pozrie na celý systém, ako funguje ministerstvo zahraničných organizácií, pripojené organizácie vrátane zahraničných zastupiteľstiev. Výsledkom tohto auditu budú aj odporúčania, ktoré my potom pretavíme do našich konkrétnych krokov v tej miere, do akej miery budeme chcieť nad tieto odporúčania ísť a, pochopiteľne, predpokladáme aj to, že privedú k racionalizácii, a tým pádom, že nám privedú aj k nejakým organizačným zmenám vrátane ušetrenia pracovných miest, ušetrenia nákladov. Takže tu do značnej miery ide o znižovanie nákladov, nielen o šetrenie pracovných miest. Toto bude naša odpoveď. A opäť v našich materiáloch, ktoré sme ako informácie predkladali do vlády, sme veľmi jasne hovorili, že výsledky sa dostavia do konca tohto roku. Dnes vám nemôžem povedať, o koľko to bude. Výsledky sa dostavia do konca tohto roku. Tam jednoducho dôjde k týmto opatreniam. To je moja vecná odpoveď. Ja vám dnes nebudem hovoriť a nechcem hádzať jednoducho číslami. Na konci roku budeme mať diskusiu a ja vám určite tieto čísla dám, pretože budú existovať, budú dostupné pre všetkých.

Sieť zastupiteľských úradov. Opätovne chcem povedať, že aj na základe uznesenia vlády vypracovávame materiál do vlády, ktorý sa tam dostane niekedy v máji-júni tohto roku, kde posudzujeme komplexne celú sieť zastupiteľských úradov v zahraničí a chceme prísť s určitými návrhmi. S návrhmi, ktoré nám povedia veľmi jasne, ktoré úrady potrebujeme, ktoré úrady nepotrebujeme, prečo a potom budeme dávať námety a návrhy, aj ktoré úrady prípadne zatvárať a ktoré otvárať. Bude sa to posudzovať, pochopiteľne, aj so sieťou obchodných zastúpení v zahraničí a budeme tento materiál potom v konečnom dôsledku posudzovať aj s ministerstvom hospodárstva, prípadne i s niektorými inými rezortmi. Zase vecná odpoveď, páni kolegovia, táto vec je v procese, dokonca do leta tohto roku vláda posúdi tento materiál. Je to záväzný materiál a bude na toto reagovať. Dávam vám kompletnú odpoveď na vaše konkrétne otázky.

Reakcia na poznámku typu "zbrojáriny" a že ministerstvo zahraničných vecí, pretože tak to zaznelo, pokiaľ to nezaznelo, ja sa ospravedlňujem, tak mne to aspoň zaznelo, ako keby ministerstvo zahraničných vecí podnikalo v "zbrojárine". Ministerstvo zahraničných vecí nepodniká v "zbrojárine". Ministerstvo zahraničných vecí je súčasť licenčného procesu, má právo veta a toto právo uplatňuje v súlade s našimi zahraničnopolitickými záujmami, v súlade s politikami Európskej únie v tejto oblasti, v súlade, aj keď je to skutočnosť, s embargami, aj ktoré boli naložené Bezpečnostnou radou OSN, a v tomto zmysle máme veľmi solídnu reputáciu, to vás chcem ubezpečiť, dlhodobo. Ministerstvo zahraničných vecí takto vystupuje a vystupovať bude.

K ďalším otázkam sa vyjadrovať nemienim, zase to považujem za určitú rétoriku a určite o týchto veciach budete diskutovať na iných formátoch, v iných diskusiách, nijako o tom nepochybujem. Ale netreba podsúvať nám, ministerstvu zahraničných vecí, teraz sa bavíme o ministerstve zahraničných vecí, záležitosti, ktoré nerobíme, ktoré nám nepatria. Prosím vás, aspoň nejakým spôsobom by som uvítal, keby sa táto diskusia aj na úrovni Národnej rady, aj na úrovni výborov viedla korektne, s faktami, s používaním proste skutočne faktov.

Preto musím sa vrátiť, žiaľ, v neprítomnosti pána poslanca Dzurindu, aj k niektorým veciam, ktoré zdvíhal on vo svojom vystúpení ešte dopoludnia, keď hovoril trebárs o Európskej únii a podobne. No je mi veľmi ľúto, ja to nerobím rád, keď sa ma moji partneri, či už na ministerskej úrovni, alebo poslanci - a je to úplne jedno, či sú to predstavitelia takého prúdu alebo onakého prúdu, ľavého alebo pravého -, dôrazne pýtajú, od momentu, keď SDKÚ - DS prišlo so svojimi stanoviskami v otázkach Kosova: Čo sa to deje? Je mi veľmi ľúto. Pokiaľ sa domnievate, že ja mám v tomto prípade mlčať, aj to mi je ľúto. Ja nemôžem, ja im chcem dať a budem dávať korektnú odpoveď. To nie je žiadna propaganda, ja tam nechodím na vás donášať, to nie potrebné, vy ste si to urobili sami. Vy ste sa tak odprezentovali ako SDKÚ - DS k otázke Kosova, že skutočne k tomuto už netreba čo dodať, hej. (Potlesk.)

Ale ešte raz vám môžem povedať, aj členovia, pretože som mal minulý týždeň rokovania v Berlíne, bol som aj s celým radom poslancov parlamentu, vrátane s predsedom zahraničného výboru, otázky otvorili oni. Neotváral som ich ja. Ja nemám v záujme takéto veci proste roznášať, ale ich to trápi, jednoducho. Tieto otázky tam vznikajú. Opäť je mi veľmi ľúto. Budem vždycky hovoriť korektne aj s partnermi, ja som ich oboznámil s tým, aká je línia SDKÚ - DS, pretože sa ma to pýtali. Čo vám poviem, boli z toho ako trošku vedľa, ale dobre, je to vaša záležitosť. To, že... (Reakcie z pléna.) Ja so vám líniu vlády prečítal a dostanem sa k tomu, keď dovolíte, ešte hovorím, ešte hovorím, takže budem veľmi rád, keď sa dostanem aj k tomu, aby som sa vyjadril aj k tejto otázke.

Z hľadiska prerokúvania na vláde, no samozrejme, že som informoval vládu o otázke Kosova. Snáď sa nedomnievate, že som si to nechával vo vrecku a že som o tom diskutoval akurát niekde v nejakých diskusiách na mimovládnej pôde, aby som to povedal takto. Vláda bola informovaná. Vláda vie veľmi dobre, vie o tom takisto, všetci tí, ktorí to majú vedieť, a o týchto veciach ďalej diskutujeme. Na základe takýchto diskusií ja potom vydávam ako člen vlády zodpovedný za stanoviská konzistentne postoje Slovenskej republiky, ktoré vyjadrujú postoj Slovenskej republiky. Ráčte sa pozrieť na vyjadrenia, ktoré existujú aj na webovej stránke, pokiaľ ide o ministerstvo zahraničných vecí a Kosovo. Takto to robíme a takto to robiť budeme.

Pokiaľ máte nejaké otázky, nech sa vám páči. Pozície sú jasné. Sú odrazené aj v spoločných pozíciách Európskej únie. Či sa vám to zase páči, alebo nie, sú to pozície, ktoré prijímame konsenzom, to znamená, tá pozícia, ktorá je spoločne prijatá, vyjadruje aj naše stanovisko, aj naše postoje.

Toľko možno len veľmi skrátka, ja by som naozaj mohol podobným spôsobom a keby som chcel ísť do polemík, tak už určite reagovať na celý rad otázok. Nemám na to absolútne chuť. Ja mám chuť na vecné diskusie. Je mi veľmi ľúto, keď sa nedostávame k vecným diskusiám, keď tu prichádzame s nejakými výkrikmi, na to si nájdite nejakých iných partnerov, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci... (Reakcie z pléna.) Áno, ja vám dávam odpoveď, ja vám dávam odpoveď na otázky... (Reakcie z pléna.)

P. Paška, predseda NR SR: Poprosím vás o pokoj, páni kolegovia, dobre.

J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Takže, pán predseda, ďakujem veľmi pekne. Vždycky budem komunikovať veľmi otvorene, veľmi jasne, veľmi ústretovo, veľmi vecne.

Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne pánovi ministrovi zahraničných vecí. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

B. Zala, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vypočul som si podrobne rozpravu, ktorá tu prebehla, a musím konštatovať, že 99 % rečníkov so správou, ktorú predložil minister zahraničných vecí, so zámermi na zahraničnú politiku roku 2007, 99 % súhlasilo a dokonca túto správu vyslovene pochválilo. Myslím si, že je to veľmi dobré ocenenie a dobrý obraz aj o samotnej činnosti ministerstva zahraničných vecí, aj o tom, čo chystá na rok 2007. Ale pokúsili sa tu rečníci urobiť jeden rozdiel a oddeliť reálnu zahraničnú politiku, ktorá je obsiahnutá v príslušnom materiáli a v konaní ministerstva zahraničných vecí, s tým, čo robí premiér Slovenskej republiky, a pokúsili sa urobiť akýsi protiklad medzi týmito dvomi základnými postojmi.

Chcel by som povedať, že všetky argumenty, ktoré tu zazneli na tento akýsi rozkol medzi postojom a materiálom ministerstva zahraničných vecí a zahraničnopolitickou činnosťou premiéra, samozrejme, založené na vyslovene vytrhnutých jednotlivých izolovaných prvkoch, ktoré, samozrejme, sa do tejto koncepcie a predstavy hodia. Preto mi dovoľte, aby som veľmi jednoznačne zdôraznil, že Slovensko je a postupuje vo svojej činnosti ako integrálna súčasť Európskej únie.

Táto vláda dala celkom jasne najavo, že podporuje integračný proces, či aj ďalší, nielen ten, ktorý bol doteraz, predovšetkým ten, ktorý sa bude dotýkať práve západného Balkánu, o čom tu ešte bude diskusia, bude sa dotýkať, ja neviem, Chorvátska, Srbska, Macedónska, Bosny a Hercegoviny atď. Veľmi jasne táto vláda dala najavo, že je aj za inštitucionálnu reformu Európskej únie, či už v podobe ústavy, návrhu Zmluvy o Ústave Európskej únie, ktorú sme ratifikovali v tomto parlamente, pretože Európska únia inštitucionálnu reformu potrebuje a bez takejto reformy sa postupne rozpadne iba na spoločný trh. A potom sa pýtam aj tých poslancov opozície, ktorí tu kedysi, keď boli vo vládnej koalícii, nás presviedčali o tom, že treba sledovať základné hodnoty Európskej únie, potom sa stratia aj tieto spoločné základné hodnoty, ako aj akcieschopnosť Európskej únie na medzinárodnom poli, ak takúto inštitucionálnu reformu nepodporíme.

Nepochybne sme aj za posilnenie NATO (Severoatlantickej aliancie). A tu chcem práve celkom jasne povedať, nie je možné oslabovať Severoatlantickú alianciu a potom sa viazať na nejaké bilaterálne vzťahy s mocnosťami, či už sú to Spojené štáty americké, či už je to Rusko, alebo ktorékoľvek iné krajiny, ktoré sú nám práve výhodné ad hoc v nejakej politike, ktorú si chceme robiť a ktorú sme videli, akým spôsobom to robila práve minulá vláda napr. pri tvorbe koalície ad hoc, pri útoku na Irak, ktorý nebol akciou Severoatlantickej aliancie a bola to akcia mimo našich bezpečnostných záväzkov, ktoré sme mali.

Práve NATO (Severoatlantická aliancia) musí byť dôsledne priestorom našej bezpečnosti, a hovorím to presne v tom kontexte, lebo o chvíľu bude v tomto parlamente debata o rozmiestňovaní radarov, či už v Česku, alebo v Poľsku, prípadne v iných krajinách, pokusu práve znovu na bilaterálnej úrovni vytvoriť istý systém alebo vzťah práve v tomto prípade so Spojenými štátmi americkými, čím sa Severoatlantická aliancia znovu posúva nabok, zmenšuje sa jej pozícia a znovu tu je protest väčšiny európskych krajín, aj predsedníckej krajiny Európskej únie, proti takémuto postupu, proti praktikám, ktoré práve vy ste mali, keď ste boli vo vláde, práve ako svoj zvyk.

Nepochybne aj zápas proti nedemokratickým režimom, ktorý nepochybne patrí ku kontinuite slovenskej zahraničnej politiky, a my sa k tejto kontinuite hlásime, aj ten musí prebiehať v rámci spoločnej politiky Európskej únie aj v rámci spoločnej politiky Severoatlantickej aliancie. Preto aj vzťahy s Ruskom ako s politickomocenským útvarom musia byť dané prostredníctvom práve politiky Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, ale to neznamená, že my do toho nemôžeme priniesť svoj vlastný prvok. Žiadna proruská, v pejoratívnom zmysle, ako to vy používate, páni poslanci z opozície, žiadna takáto proruská politika tu z tohto pohľadu neexistuje. Vy konštruujete, vo všetkých výrokoch to zaznelo, vy konštruujete želania a zo želaní vašich vyplývajúce konštrukcie, ako sa tie, ktoré sa dotýkajú Venezuely alebo ktoré sa dotýkajú Kuby, vy hovoríte o tom, čo nikdy, ja som nikdy v pláne premiéra nevidel cestu do Venezuely, a hovorím tu inak celkom otvorene, Venezuela je taká istá krajina ako ktorákoľvek iná, len vo vás, vo vašich pravicových očiach to tak nie je. (Potlesk.) Pretože vláda vo Venezuele dneska nebola nikým napadnutá, že by porušovala ľudské práva, že by bola nelegitímna alebo že by mala nedemokratický režim, pokiaľ ide o Venezuelu. (Reakcie z pléna.) To, že znárodňujú, je úplne iný problém.

To isté, len pripomínam svojmu kolegovi pánovi poslancovi, ktorý spomínal problematiku Kuby, pretože neustále a permanentne operujete problematikou Kuby. Nepochybne je potrebné viesť dialóg, to je aj koncepcia Európskej únie. Je potrebné viesť dialóg, ale vždycky tak, aby tento dialóg poukazoval na to, že ide o režim, ktorý je nedemokratický, alebo režim, ktorý porušuje ľudské práva.

Keď bol tuto na návšteve bieloruský opozičný politik Milinkievič, na tlačovej konferencii oficiálne vyzval k tomu, aby kontakty s Bieloruskom boli na všetkých úrovniach, aby neprišlo k negatívnym dopadom na obyvateľstvo, ale s tým, aby pri každej príležitosti krajina pripomínala nedemokratické praktiky Lukašenkovho režimu, áno. A to je úplne rozdielny a praktický postoj ako ten váš, ktorý je postojom iba demonštratívnym, ktorý nemá skutočne z tohto pohľadu reálny obsah.

A už som niekde, tuto spomeniem kolegovi Galbavému, len aby sme na to nezabudli, že aj kubánska revolúcia vznikla ako revolúcia proti pravicovej diktatúre Batistu a ktorá až tým, že bol bipolárne rozdelený svet, pán kolega, sa začala komunizovať táto revolúcia. Ja si myslím, že to vy, ty ako študent u mňa na katedre, že je to moja chyba, že sme ti nedali dostatočné vzdelanie v tejto oblasti. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Vášáryová, práve som sa chystal k vám povedať niekoľko slov. No nie koaličná zmluva upravuje zahraničnú politiku vlády Slovenskej republiky, ale programové vyhlásenie, to je oficiálny dokument, ktorým vláda získala dôveru tohto parlamentu, a nie koaličná zmluva, ktorá sa obsahovo zaoberá niečím úplne iným - mechanizmom koaličných vzťahov a nie obsahom reálnej politiky.

Teda celkom na záver mi dovoľte, vaše argumenty sú argumenty, ktoré vychádzajú len z toho, že musíte reálne akceptovať a oceniť smer zahraničnej politiky terajšej vlády na rok 2007 a musíte konštruovať, pretože nemáte žiaden reálny základ, konštruovať súvislosti, ktoré nezodpovedajú absolútne skutočnosti a ktoré majú signalizovať iba niečo, po čom vy túžite, ale čo nie je predmetom reálnej zahraničnej politiky.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, keďže vystúpili všetci prihlásení poslanci v rozprave, dovoľte mi, aby som prerušil rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k ďalšiemu bodu v zmysle schválenej zmeny programu, ktorú sme mali. Ja ešte poprosím pánov poslancov, ktorí nie sú tu, predpokladám, že tento bod programu bude vzbudzovať záujem, takže aby potom prichádzajúci nerušili, ďakujem veľmi pekne.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, skôr ako pristúpime k rokovaniu o návrhoch týkajúcich sa problematiky Kosova, chcem vás informovať, že predsedovi Národnej rady bolo doručené písomné oznámenie, že poslanci členovia Klubu sa Slovenskú národnú stranu berú späť svoj návrh, ktorý máte pod tlačou 205, a takisto bolo doručené písomné oznámenie, kde navrhovatelia poslanci za SMER - sociálnu demokraciu berú späť svoj návrh uvedený pod tlačou 241.

Podľa toho, čo sme na tému spôsobu prerokovania tohto bodu diskutovali, mi dovoľte povedať, že pri prerokovaní návrhov budeme postupovať tak, že najskôr vystúpia predkladatelia, po nich potom vystúpi určený spravodajca zo zahraničného výboru a rozprava k nim bude zlúčená.

Takže teraz dávam slovo predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, pánovi Pavlovi Paškovi, aby uviedol

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo v zmysle návrhu, ktorý máte pred sebou ako tlač 248.

Pán predseda, máte slovo.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Vážený pán minister zahraničných vecí, dámy a páni, dovoľte, aby som za skupinu navrhovateľov, ktorú tvoria členovia poslaneckých klubov SMER-u - sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko, predniesol návrh textu vyhlásenia Národnej rady k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo.

Národná rada Slovenskej republiky

vyjadrujúc presvedčenie, že úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu vystaveného dlhé roky tragédiám a krízam; že všetky možnosti dialógu na dosiahnutie dohody neboli vyčerpané; že riešenie budúceho štatútu provincie Kosovo musí vychádzať z rešpektovania Charty Organizácie Spojených národov a ostatných medzinárodných právnych noriem; že budúci štatút provincie Kosovo nezaloží precedens v medzinárodnom práve;

očakáva od vlády Slovenskej republiky, že bude hľadať spoločné riešenie budúceho usporiadania pomerov na západnom Balkáne v spolupráci s ďalšími členskými krajinami Európskej únie a s jasnou perspektívou integrácie krajín západného Balkánu do Európskej únie;

a pripomína rozhodnutia vlády Slovenskej republiky z roku 1999, ktoré prispeli k destabilizácii regiónu západného Balkánu;

a zároveň verí, že takto vyjadrená vôľa Národnej rady Slovenskej republiky prispeje k stabilizácii pomerov v danom regióne.

Dámy a páni, predložené vyhlásenie, vyjadrujúce stanovisko poslancov Národnej rady k riešeniu Kosova, vychádza zo skutočnosti, že stabilizácia regiónu západného Balkánu je v bezprostrednom záujme Slovenskej republiky. Za základný cieľ považuje okrem udržania stabilného prostredia v regióne predovšetkým odstránenie akýchkoľvek príčin vzájomnej neznášanlivosti, ktorá by eventuálne mohla prerásť do vojnových konfliktov.

Bezpečnostná rada OSN bude rozhodovať o prijatí rezolúcie, ktorá vytvorí priestor na stanovenie budúceho štatútu Kosova. Predložené vyhlásenie Národnej rady reflektuje skutočnosť, že Slovenská republika si uvedomuje svoj diel zodpovednosti za budúcnosť tohto priestoru, a preto chce prispieť k prijatiu takej rezolúcie, ktorá by vytvorila čo najvhodnejšie podmienky na mierové spolužitie všetkých občanov v danom regióne.

Dámy a páni, splnenie podmienok uvedených v predloženom vyhlásení Národnej rady môže vytvoriť adekvátny priestor na presadzovanie spravodlivého riešenia budúceho štatútu Kosova a na nastolenie trvalého mieru a stability v regióne, čo je, predpokladám, bytostný záujem všetkých nás, ako tu sedíme.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda.

Teraz sa pýtam pána poslanca Mikuláša Dzurindu, ktorý predkladal pôvodný návrh pod tlačou 226 v mene skupiny poslancov, či teda považuje návrh za stiahnutý z rokovania, alebo nie. Pán Dzurinda? Nie. Takže v takom prípade máte slovo, nech sa páči.

M. Dzurinda, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, ja by som si dovolil náš materiál, náš návrh uviesť v takých troch ťažiskových bodoch. V prvej časti by som chcel hovoriť vlastne o tom, prečo sme predložili náš návrh do Národnej rady. V druhej časti by som sa chcel venovať podstate nášho návrhu. A na záver v časti ostatnej, tretej sa krátko, dovolím si, zamyslieť, ako by sa vývoj v Kosove, v Srbsku celkove mohol alebo mal uberať v ďalších mesiacoch a rokoch.

Prečo sme predložili návrh stanoviska Slovenskej republiky s návrhom na uznesenie do Národnej rady? Máme na to tri dôvody. Ten prvý je skutočnosť, že riešenie štatútu Kosova považujeme za jeden z najvážnejších zahraničnopolitických problémov so širokým dopadom na oblasť strednej a juhovýchodnej Európy, ba aj širšie. Pritom vláda Slovenskej republiky k tejto téme dodnes mlčí. Vláda dodnes mlčí, hoci Ústava Slovenskej republiky v čl. 119 písm. i) hovorí: "Vláda rozhoduje v zbore o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky."

Dňa 10. marca tohto roku sa skončili vo Viedni politické rozhovory o návrhu Marttiho Ahtisaariho, ako riešiť štatút Kosova. Rozhovory skončili tak, že kosovskí Albánci s návrhom Ahtisaariho súhlasia, ale Srbsko zásadne nesúhlasí. Vláda Slovenskej republiky zostala ticho. Včera, ako je známe, predložil pán Martti Ahtisaari svoj návrh Bezpečnostnej rade a, samozrejme, ani dnes nepoznáme stanovisko vlády Slovenskej republiky, hoci je to jej ústavná povinnosť, aby k takýmto vážnym témam stanovisko zaujímala.

V tejto súvislosti chcem podotknúť, že návrhom rezolúcie o Kosove sa zaoberal napríklad Výbor Európskeho parlamentu pre zahraničné veci. Svoju pozíciu schválil dva dni po skončení neúspešných rokovaní vo Viedni, teda 12. 3. 2007. Mimochodom, presne v ten istý deň 12. 3. 2007 minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Kubiš pre Pravdu hovorí: "Slovensko si ešte len vytvára postoj k otázke Kosova." Koniec citátu. Takže v deň, keď hlasujú, a podotýkam, že aj slovenskí poslanci v Zahraničnom výbore Európskeho parlamentu o podrobnej rezolúcii ku Kosovu, ona má desať strán, si slovenský minister zahraničných vecí svoj postoj ešte len vytvára. Myslím, že toto je veľmi smutný obraz slovenskej zahraničnej politiky.

V tejto súvislosti pripomínam, že SDKÚ - DS predložila svoj návrh, návrh pozície do Národnej rady Slovenskej republiky už 12. februára 2007. O rokovaní Zahraničného výboru Európskeho parlamentu som už sčasti hovoril, ešte sa k nemu vrátim. Chcem ale najprv povedať alebo pripomenúť, že ináč, omnoho pasívnejšie sa správa Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Mrzí ma, že po predložení dvoch dokumentov, najprv z dielne SNS a vlastne súbežne aj z SDKÚ - DS, vznikol nielen, ale napokon aj štvrtý návrh vyhlásenia alebo deklarácie k tejto téme z dielne SMER-u, ktorý nebol pokusom zladiť dovtedajšie návrhy, ale myslím, že vec iba komplikoval. Bolo to už v čase, keď tri zo šiestich strán, ktoré v Národnej rade Slovenskej republiky pôsobia, boli svoje predstavy schopné zladiť do jednotnej predstavy, do jednotného záveru. Namiesto konštruktívneho príspevku však predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky skôr maril dosiahnutie širšieho konsenzu, ako by k nemu bol býval prispel.

Druhý dôvod, pre ktorý sme predložili našu predstavu, je ten, že to považujeme za povinnosť, za povinnosť Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa k takejto téme vyjadrovala. Je to povinnosť voči našim občanom, je to povinnosť voči našim krajanom, ktorí žijú v Srbsku, je to naša povinnosť voči západnému Balkánu a napokon je to aj naša povinnosť, myslím, voči medzinárodnému spoločenstvu.

Zahraničný výbor Európskeho parlamentu v zmienenej rezolúcii okrem iného vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, osobitne tie, ktoré sú členmi Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, aby "aktívne podporili životaschopné riešenie budúceho štatútu Kosova". Je to citát z bodu 14 rezolúcie Európskeho parlamentu zahraničného výboru. V bode 20 sa v danej rezolúcii vyslovene píše: "Európsky parlament žiada členské štáty Bezpečnostnej rady OSN, aby zohrávali konštruktívnu rolu, usilujúc sa zabezpečiť, že obe zainteresované strany budú konať flexibilným spôsobom a prijmú udržateľné riešenie pre Kosovo, pokiaľ je to možné, dohodou oboch strán." Teda nie diktátom, podotýkam, ale dohodou oboch strán.

Chcem teraz v tejto súvislosti vysloviť otázku: Akú rolu zohráva Slovenská republika? Nielen člen Európskej únie, ale aj Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, ak v čase, keď treba konať, jej vláda nevie alebo nechce formulovať pozíciu Slovenska. Ako je možné, že o budúcom štatúte Kosova rokoval Zahraničný výbor Európskeho parlamentu trikrát, prvýkrát v polovici decembra minulého roku, a vláda Slovenskej republiky, členského štátu Bezpečnostnej rady OSN, ani raz? Mala v takejto situácii zostať Národná rada tiež nečinná?

No a napokon, je tu aj tretí dôvod, pre ktorý sme urobili vlastný návrh. Predložili sme vlastný návrh a boli sme ochotní a schopní zladiť tento návrh s predstavou nielen Kresťanskodemokratického hnutia, ale aj s pôvodnou predstavou Slovenskej národnej stany aj preto alebo, povedal by som, najmä preto, že Slovensko má alebo malo by mať aj vlastné štátne záujmy a úlohou vlády a, samozrejme, aj Národnej rady je tieto záujmy presadzovať. Dovoľte, aby som o týchto záujmoch krátko hovoril.

Základným záujmom Slovenska je podľa môjho názoru pokoj v krajinách západného Balkánu, pokoj v Srbsku, pokojné spolužitie Srbov a kosovských Albáncov. A sme presvedčení, že pokoj bude vtedy, keď bude založený na rešpektovaní práva, na rešpektovaní pravidiel. Preto je kľúčom k nášmu základnému postoju rešpektovanie týchto základných pravidiel, rešpektovanie medzinárodného práva. Som presvedčený, že medzi základné atribúty medzinárodného práva patrí rešpektovanie princípu suverenity a územnej celistvosti štátov, rešpektovanie individuálnych práv občanov bez ohľadu na rasovú alebo národnostnú príslušnosť, bez ohľadu na pohlavie či vierovyznanie. To je záujem Slovenska.

Dovolím si povedať alebo charakterizovať aj to, čo záujmom Slovenska nie je alebo nemalo by byť. Záujmom Slovenska nie je podpora vzniku nových štátov na báze etnickej príslušnosti a bez dohody so štátom, v ktorom dané etnikum žije. Záujmom Slovenska nie sú nové štáty, pri vzniku ktorých najsilnejším argumentom je hrozba násilia a nepokojov. Za absolútne scestné a neprijateľné považujem vyhrážky typu: tí, ktorí nesúhlasia so suverénnym zvrchovaným štátom Kosovo, budú zodpovední za nepokoje, ktoré tam po prípadnom odmietnutí nezávislosti nastanú. S politikou appeasementu má Európa neblahé skúsenosti. O etickom rozmere takéhoto prístupu ani nehovoriac.

Preto veľmi vítam bod f) zmienenej rezolúcie Zahraničného výboru Európskeho parlamentu, v ktorom sa píše, odcitujem: "Konečná dohoda nemôže byť diktovaná hrozbami radikalizácie v Kosove alebo v Srbsku, ale musí byť výsledkom riešenia, ktoré berie do úvahy záujmy všetkých zainteresovaných strán." Toto považujem za nesmierne významnú pasáž záverov vyhlásenia, ktoré sa presadili v Zahraničnom výbore Európskeho parlamentu. Výsledok musí byť riešenie, ktoré berie do úvahy záujmy všetkých zainteresovaných strán, nielen kosovských Albáncov.

Toľko k tej prvej časti, prečo sme my, SDKÚ - DS, v danú chvíľu predložili náš vlastný návrh do Národnej rady Slovenskej republiky.

Teraz dovoľte, v tej druhej, najobsiahlejšej časti by som sa chcel zamýšľať nad podstatou nášho návrhu. Zmienil som sa, že záujmom Slovenska je pokoj založený na rešpektovaní medzinárodného práva. Podľa viacerých dostupných analýz rozhodnutie o vytvorení nezávislého štátu Kosovo by bolo porušením Charty OSN, napríklad čl. 2 ods. 1, ktorý garantuje suverénnu rovnosť všetkých členov. Pritom všetci vieme, že práve vznik nového suverénneho zvrchovaného štátu Kosovo je nervovým bodom, kľúčovou otázkou definitívneho štatútu Kosova. Je to evidentné napríklad z Rezolúcie Národného zhromaždenia Srbskej republiky k návrhu riešenia statusu Kosova Marttiho Ahtisaariho, prijatej 14. 2. 2007 srbským parlamentom. Hneď v prvom odseku tejto rezolúcie sa pripomína, že "Ústava Srbskej republiky ustanovuje, že provincia Kosovo a Metohija je súčasťou územia Srbska." Národné zhromaždenie Srbskej republiky pomerom hlasov 225 z 250 schválilo stanovisko, ktorého prvý odsek hovorí: "Národné zhromaždenie Srbskej republiky prijalo záver, že návrh osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN Marttiho Ahtisaariho porušuje základné princípy medzinárodného práva, pretože neprihliada k suverenite a územnej celistvosti Srbskej republiky vo vzťahu ku Kosovu a Metohiji." Koniec citátu.

Čo z toho vyplýva? Srbsko sa obáva diktátu medzinárodného spoločenstva, ktoré by mohlo rozhodnúť o nezávislom suverénnom štáte Kosovo proti vôli Srbska. A takýto štát Srbsko odmieta. Ako potom sa ale má naplniť volanie Zahraničného výboru Európskeho parlamentu, to je zase bod i) rezolúcie, ale podľa mňa aj všetkých normálnych ľudí, aby, a to je opäť citát: "Vzťahy medzi Kosovom a Srbskom dané ich tesnými kultúrnymi, náboženskými a ekonomickými väzbami mali byť rozvíjané v duchu partnerstva a susedských vzťahov v záujme celej populácie Kosova a Srbska."

Tu vás chcem informovať, že pri prerokúvaní návrhu rezolúcie v Zahraničnom výbore Európskeho parlamentu boli snahy niektorých poslancov presadiť do rezolúcie v súvislosti s Kosovom pojem nezávislosť a suverenita. Spravodajca k tejto rezolúcii, je to Holanďan, však napokon uznal, že v pléne také pojmy, ako suverenita Kosova, nezávislosť Kosova, neprejdú, a preto ponúkol kompromisný návrh. Ten návrh znel: "Suverenitu pod dohľadom medzinárodného spoločenstva." Neviem, či viete, alebo neviete, o takomto návrhu sa v Zahraničnom výbore Európskeho parlamentu hlasovalo a tento návrh poslanci odmietli najtesnejším pomerom 33 : 32. Neprešiel ani tento zmäkčujúci alebo suverenitu Kosova zmäkčujúci návrh, 33 : 32.

A tu prvýkrát by som urobil väzbu na dokument, ktorý práve predseda parlamentu pred chvíľou uviedol. V tom dokumente "Národná rada Slovenskej republiky vyjadrujúc presvedčenie, že úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu vystaveného dlhé roky tragédiám a krízam". To je trošku transponované to, čo navrhoval Holanďan Zahraničného výboru Európskeho parlamentu. Je to suverénne, nezávislé Kosovo. A tá finta spočíva v tom, že tu sa tvárime, že nie úplne a ničím neobmedzene bude suverénne. No myslí sa tým naozaj dočasná prítomnosť povedzme mierových a bezpečnostných síl Európskej únie, Severoatlantickej aliancie.

Ale aby bolo medzi nami jasno a bolo by dobré, keby aj my sme mali silu v Národnej rade hovoriť tak otvorene, ako hovorili poslanci v Zahraničnom výbore Európskeho parlamentu. Nechoďme okolo horúcej kaše. Hovoríme o suverenite, zvrchovanosti Kosova alebo o zachovaní suverenity a zvrchovanosti Srbskej republiky? To je prvý vážny problém, v ktorom sa líši predloha, ktorú uviedol predseda Národnej rady, od predstavy, ktorú sme uviedli v dokumente my SDKÚ - DS alebo, ak chcete, pán Rydlo v tom pôvodnom dokumente, ktorý si získal podporu aj KDH a SDKÚ.

Ja to poviem trošku možno britko, ale nemyslím to zle, predpokladám, že tá prvá štylizácia, to znenie, že "úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu", že to pochádza práve, alebo tak trošku je to odpísané od toho návrhu, ktorý vymyslel poslanec holandský a pre ktorý chcel získať podporu v Zahraničnom výbore a nezískal ju, pretože bolo viac tých o jedného poslanca, ktorý ten návrh odmietli, oproti tým, ktorí ten návrh podporili. Takže toto je, myslím, prvý vážny moment, ktorý si treba uvedomiť. V návrhu skupiny poslancov, ktorý uviedol predseda Národnej rady, hovoríme o suverénnom, nezávislom Kosove.

Len pre zaujímavosť, aby sme si dobre rozumeli, doplním, že sa do rezolúcie v Zahraničnom výbore Európskeho parlamentu presadil iný pozmeňujúci návrh, ktorý by človek považoval za samozrejmý, ale takým zvláštnym pomerom síl, o chvíľu vám poviem. Ten návrh znel, že "akákoľvek dohoda o budúcom štatúte Kosova musí byť prijatá v súlade s medzinárodným právom". Je zaujímavé, že za túto formuláciu hlasovalo 44 poslancov, ale 20 bolo proti a 3 sa zdržali hlasovania, vedomí si toho, že suverénne, zvrchované Kosovo bude mať do činenia s právnikmi, odborníkmi na medzinárodné právo. Taká vážna je tá situácia a tak je jasné, úplne jasné, že návrh Marttiho Ahtisaariho nespochybniteľne hovorí a vedie k suverénnemu, zvrchovanému Kosovu.

Čo z tohto vyplýva? Som si istý, že v hre je naozaj obmedzenie suverenity Srbska a narušenie jeho územnej celistvosti a že tak v zásade stojí otázka dnes pred Bezpečnostnou radou OSN, pred Európskou úniou, a teda dvojnásobne aj pred Slovenskom. Podľa mňa tak stojí otázka aj pred Národnou radou Slovenskej republiky a toto je podstata našej témy. Toto je podstata našej témy, ktorej sa nesmieme vyhnúť, nemali by sme sa vyhýbať, nemali by sme sa tváriť, že otázka stojí inak, pretože otázka stojí jasne - čo budeme podporovať? Či proces vedúci k suverénnemu, zvrchovanému Kosovu, alebo rešpektovanie medzinárodného práva, súčasťou, základnou súčasťou ktorého je rovnocenné postavenie Srbskej republiky, a teda právo Srbska udržať si suverenitu a územnú celistvosť?

Čo teda navrhuje SDKÚ - DS, ešte donedávna spolu s KDH a SMK, a čo navrhuje SMER, alebo podľa najnovšieho vývoja od včerajšieho večera vládna koalícia? Podstata nášho návrhu spočíva v presvedčení, že riešenie budúceho štatútu Kosova musí rešpektovať Chartu OSN a medzinárodné právo, teda musí rešpektovať aj alebo najmä územnú celistvosť a suverenitu Srbskej republiky.

Čo je podstatou návrhu, ktorý poznáme niekoľko hodín, čo je podstatou návrhu vládnej koalície? Odpoveď jasne vyplýva z tretej časti pôvodného návrhu predsedu parlamentu, predsedu frakcie SMER-u a predsedu výboru, z tretej časti, ale tej sa venovať nebudem, lebo je bezpredmetná, ale podstata návrhu, ktorý predkladá vládna koalícia, naozaj spočíva v dvoch bodoch, a to: v presvedčení, že "úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu vystaveného dlhé roky tragédiám a krízam", kde je schovaná suverenita a nezávislosť Kosova úplne jasne, a potom v presvedčení, že "budúci štatút provincie Kosovo nezaloží precedens v medzinárodnom práve".

No ale tu by sa mi žiadalo povedať niečo podstatné. Precedensu sa nedá zabrániť nijakou deklaráciou, precedensu sa nedá brániť nijakým vyhlásením. Precedens sa nevyhlasuje, precedens sa jednoducho stáva. A vznik samostatného štátu na etnickom princípe proti vôli samotného pôvodného štátu rozhodnutím medzinárodného spoločenstva by precedensom samozrejme bol. Taký v Európe, vo svete po 2. svetovej vojne nemáme. Môžeme o precedense hovoriť v súvislosti s Izraelom, ale to je úplne iný príbeh, po rozpade Britského spoločenstva a môžeme potom, samozrejme, siahodlho hovoriť aj o tom, ako sa darí stabilizovať vývoj na Blízkom východe. Ale takýto vznik európskeho štátu Kosovo dnes by nepochybne precedensom, unikátnym spôsobom kreovania nového suverénneho, nezávislého bol. A bol by to precedens, ktorého dôsledky si mnoho európskych politikov ani nevie dosť dobre predstaviť.

Priznám sa, že pre mňa najväčším prekvapením bolo, keď som si naozaj ten text dnes popoludní z dielne vládnej koalície prečítal. Veľkým prekvapením pre mňa to bolo preto, lebo na jednej strane, a musím povedať, že na výbore pred niekoľkými minútami, v zahraničnom výbore, to už bolo úplne jasné, že hovoríme o nezávislom, suverénnom Kosove. No ale na strane druhej bolo pre mňa toto zistenie veľmi prekvapujúce, pretože je v zásadnom rozpore s doterajšími stanoviskami súčasného predsedu vlády Slovenskej republiky.

Keď sme podali náš návrh v ten istý deň, 12. februára sa predseda vlády vyjadril po návrate z Číny prvýkrát k danej téme, a dovoľte, aby som jeho vyjadrenie prečítal, bude trvať minútu. Predseda vlády Fico povedal toto: "Snaha poskytnúť Kosovu status nezávislého štátu môže podľa mňa viesť k nekontrolovaným pohybom v iných krajinách s nedozernými následkami. Úlohou medzinárodného spoločenstva vrátane Slovenska ako nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN je brať na zreteľ aj oprávnené záujmy Srbska a vytvárať všetky predpoklady na to, aby sa o postavení Kosova ako integrálnej súčasti Srbska dohodol delegát a Priština. Toto je stanovisko, ktoré ja budem presadzovať vo vláde. Opakovane zastávam názor, že uprednostňujem dohodu pred medzinárodným diktátom a riešenie, ktoré bude možné v prípade potreby prispôsobovať danej realite. Priznanie statusu nezávislého štátu Kosovo nenapĺňa ani jeden z týchto atribútov. Tak ako by sme sa cítili my, keby o podobnej situácii na Slovensku tu rozhodoval niekto iný? My im dáme priestor, nech sa dohodnú, nech hľadajú nejaké riešenie, ale nemôžeme brať na zreteľ záujmy iba jednej strany a tú druhú stranu akoby sme nerešpektovali. To im hovorím, vážené dámy a páni, už pol roka. Hovoril som to na Valnom zhromaždení OSN, povedal som to priamo generálnemu tajomníkovi OSN." Keď tu bol premiér Koštunica, vychádzali články s takýmto titulkom: "Fico s Koštunicom sa zhodli, Kosovo nemôže byť samostatné."

Ja dnes tomu naozaj nerozumiem. Tak vy hovoríte vo svojom materiáli, ktorý predkladáte, že vyjadrujete presvedčenie, že "budúci štatút provincie Kosovo nezaloží precedens v medzinárodnom práve" a predseda vlády hovorí: "Snaha poskytnúť Kosovu štatút nezávislého štátu môže podľa mňa viesť k nekontrolovaným pohybom v iných krajinách s nedozernými následkami." Vy hovoríte vo svojom návrhu, poslanci, že precedens nemôže byť, Fico hovorí, bude to obrovský precedens. Čo sa tu vlastne hrá?

Ja by som túto kľúčovú časť zhrnul do konštatovania, ktoré bude pravdivé a pravdivé v tom zmysle slova, že ak schválime návrh vyhlásenia Národnej rady, tak ako ho uviedol pán predseda Národnej rady, dáme vláde súhlas a kredit, aby v Bezpečnostnej rade hlasovalo za to, čo predložil včera Ahtisaari Bezpečnostnej rade, to znamená, za vznik suverénneho, nezávislého štátu Kosovo. Toto je pointa veci, toto je podstata veci.

A ešte niekoľko myšlienok si dovolím pridať, prečo si myslím, že by sme takto hlasovať v Bezpečnostnej rade nemali, a dovolím si povedať pár ideí, pár nápadov, ako by sme mali v tejto veci pokračovať v budúcnosti. Skôr ako tak urobím, pre poctivosť a slušnosť považujem za potrebné sa vysporiadať ešte s jedným akože argumentom, ktorý používajú zástancovia okamžitej suverenity, zvrchovanosti Kosova, ktorý som počul aj od nášho ministra zahraničných vecí, a ktorý, treba čestne priznať, sa nachádza aj v bode č. 6 deklarácie Zahraničného výboru Európskeho parlamentu.

Sú totiž politici, ktorí hovoria, že vraj o zvrchovanosti a suverenite Kosova sa rozhodlo už na jar v roku 1999. Že o tom svojím konaním rozhodol Slobodan Miloševič a podobne. Bod 6 návrhu deklarácie, ktorú som niekoľkokrát už zmienil, Zahraničného výboru Európskeho parlamentu hovorí napríklad toto: "Kosovo nezaloží precedens v medzinárodnom práve, pretože Kosovo je pod správou OSN už od roku 1999 a rezolúcia Bezpečnostnej rady č. 1244 už obsahuje ustanovenia o potrebe riešiť otázku finálneho statusu Kosova."

Dovoľte mi, aby som sa krátko teda pozrel spolu s vami na rezolúciu č. 1244. Táto rezolúcia v preambule víta všeobecné princípy politického riešenia krízy, prijaté na stretnutí ministrov zahraničných vecí G 8 v Petersbergu 6. mája 1999. Tieto princípy definujú aj potrebu politického procesu vedúceho k dosiahnutiu cieľového riešenia, ale vždy a všade rešpektujú princípy suverenity a územnej celistvosti Juhoslávie.

Chcem vám oznámiť, pripomenúť pre tých, ktorí to čítali, na troch miestach v rezolúcii č. 1244 je expressis verbis uvedené, že "cieľové riešenie musí byť prijaté striktne a prísne, rešpektujúc územnú integritu a suverenitu Zväzovej republiky Juhoslávia". Na troch ďalších miestach sa hovorí o Kosove ako o súčasti Srbska s podstatnou autonómiou vo vnútri Juhoslávie. Teda dohromady rezolúcia č. 1244 je zaujímavá tým, že na šiestich miestach garantuje územnú integritu a suverenitu Juhoslávie a nenájdete ani jedinú pasáž, ani jediný riadok, ani jediný ani náznak, že by cieľovým riešením mohlo byť nezávislé, suverénne Kosovo.

V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som zároveň vám pripomenul, čo sme schválili aj v Národnej rade v tomto zhromaždení 14. apríla 1999. Chcem vám to prečítať aj preto, že ma mrzí pasáž v návrhu, ktorý uviedol pán predseda Paška, kde sa pripomínajú rozhodnutia vlády Slovenskej republiky z roku 1999, ktoré prispeli k destabilizácii regiónu západného Balkánu. Prekvapuje ma to, ako keby nie režim Slobodana Miloševiča, nie zabíjanie nevinných ľudí, ale Slovenská republika destabilizovala Juhosláviu, to ma veľmi prekvapilo. Je to veľmi nepravdivé, poľutovaniahodné aj preto, že podľa mňa je to urážkou všetkých slušných Srbov, ale aj medzinárodného spoločenstva, ktoré jednomyseľne rezolúciou č. 1244 verifikovalo všetko to, čo medzinárodné spoločenstvo proti režimu nie Juhoslávie, režimu Slobodana Miloševiča vykonalo.

My sme prijali 14. apríla 1999 uznesenie Národnej rady, nečakajúc na poslancov, ale bol to návrh vlády, ja vám to celé čítať nebudem, ale ak dovolíte iba písm. e): "Národná rada Slovenskej republiky vyzýva všetky zainteresované strany, aby v najkratšom možnom čase obnovili politické rokovania vedúce k mierovému urovnaniu zložitého a tragického konfliktu tak, aby došlo k urýchlenému ukončeniu vojenských operácií a zastavilo sa zabíjanie nevinného civilného obyvateľstva, čo predpokladá zastaviť etnické čistky, zabezpečiť návrat utečencov a zaručiť ich bezpečnosť a hľadať riešenie, ktoré zabezpečí práva občanov národnostných menšín a zachová územnú integritu Juhoslovanskej zväzovej republiky."

Panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz "a zachová územnú integritu Juhoslovanskej zväzovej republiky". Dnes hovoríme presne to isté, čo sme hovorili na jar v roku 1999. Ani rezolúcia č. 1244, ani uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky nezakladá ani v najmenšom zmenu toho zásadného postoja, dodržanie tohto základného princípu medzinárodného práva osem rokov po tom, čo Juhoslávia nastúpila cestu silnej a jasnej demokratizácie. (Potlesk.)

A teraz, ak dovolíte, v tej tretej avizovanej časti by som si dovolil niekoľko zamyslení o tom, ako by sa situácia v Kosove mohla alebo mala odvíjať ďalej. Myslím, že to, čo je dnes najpodstatnejšie povedať, je to, že riešeniu tejto neľahkej situácie v Srbsku chýba predovšetkým intenzívny európsky dialóg. Európsky politický dialóg o Kosove nebol, chýba a toto považujem za najväčšie manko, ktoré je potrebné vyrovnať a o ktorom je potrebné hovoriť.

Navrhujeme nahradiť kvetnaté, ale bezobsažné frázy o európskej budúcnosti Srbska a Kosova konkrétnym návrhom a konkrétnou požiadavkou tak voči Belehradu, ako aj voči Prištine. Ak chcete európsku budúcnosť, usporiadajte si svoje vzájomné vzťahy. Vzájomné usporiadanie vlastných vzťahov medzi Belehradom a Prištinou by malo byť nutnou, aj keď možno alebo zrejme nie postačujúcou podmienkou na vstup Srbska do Európskej únie. A o európskej budúcnosti Kosova bez toho, že by si usporiadalo vzťahy s Belehradom, by sme azda nemali hovoriť vôbec. Najviac zo všetkého mi v oblasti riešenia kosovského problému chýba európske angažmá, európsky dialóg a európske vodcovstvo. Pritom niet pochýb, že Srbsko je európska krajina s dobrým potenciálom rozvíjať sa a prispieť k posilneniu znovuzjednotenej Európy.

My v Európe sme schopní siahodlho diskutovať o hocičom. Kosovu sa ale urputne vyhýbame. Pán minister zahraničných vecí hovoril, že to bola naša chyba v minulosti, môžeme aj o tomto rozprávať, ako často, na akých fórach, kde všade sme navrhovali, aby sa o Kosove rokovalo, a nie sme možno ani bez chyby, ale fakt je ten, že takýto dialóg, takáto diskusia, podstatná diskusia v Európe chýba. Mali sme európsku radu 8. - 9. marca, ani slovo. Teraz sme oslavovali 50 rokov Rímskych zmlúv, ani slovo, ako keby tento príbeh nebol európsky, ako keby sa nás nedotýkal. Snažím sa tomu porozumieť, možno to tak bolo aj preto, že ten proces sa odvíjal pod taktovkou OSN. Som si ale istý, že pred týmto problémom neujdeme a ani na Američanov by sme sa vo všetkom spoliehať nemuseli alebo nemali. Práve kosovská otázka je taká, ktorej by sa mala Európa, Únia venovať viac ako ktorejkoľvek inej.

Zodpovedanie tejto otázky je veľmi zložité a vyžaduje si veľa práce a veľa trpezlivosti a zrejme aj oveľa viac času, ako by sme si všetci želali. Misia pána Ahtisaariho sa naplnila predložením jeho predstavy. Otázkou je, či túto predstavu upraví do podoby, ktorá by umožnila prijať novú rezolúciu Bezpečnostnej rady, alebo ponechať v platnosti rezolúciu č. 1244. Túto otázku by mala aktívne riešiť už aj Európska únia počas nemeckého predsedníctva a nadchádzajúce portugalské a tie ďalšie je potrebné využiť na prácu, ktorú treba v kosovskej otázke vykonať. Na intenzívny politický dialóg Európskej únie s Belehradom a Prištinou.

Dnes si však zo všetkého najviac musíme uvedomiť, že keď si na tomto kabáte, na srbskom kabáte zapneme chybne prvý gombík, môže veľmi zle vyzerať nielen výzor juhovýchodnej Európy, ale aj celej Európskej únie. Inými slovami, ktovie, či takýto pokrivený výzor by sa dal potom aj v dohľadnej dobe narovnať. Alebo inak, mali by sme sa vyvarovať prvého vážneho kroku, ktorý by sa po čase ukázal ako chybný a nebolo by ho možné napraviť. Alebo celkom inými slovami, misiu pána Ahtisaariho by sme nemali vnímať tak, že je ukončením procesu, ale práve naopak, že je začiatkom nového procesu intenzívneho politického dialógu tých, ktorých sa táto téma najviac týka - a to je Európska únia, to je Belehrad, to je Priština.

Často, azda až príliš často hovoríme o európskej budúcnosti pre Srbsko. Neustálym opakovaním akoby nám unikal cieľ tejto vznešenej perspektívy, jej samotná podstata. Ale problém neleží iba v opakovaní európskej budúcnosti. Kameň úrazu je v tom, že sa ju neusilujeme naplniť skutočným, reálnym obsahom. Ako inak by sa nám mohlo stať, že hovoríme o európskej budúcnosti Srbska a jedným dychom navrhujeme riešenie, ktoré v Európe od čias 2. svetovej vojny nemá obdobu? O ktorom hovoríme, že nemôže byť precedensom. A ak nemôže byť precedensom pre Európu, pýtam sa, môže byť riešenie, ktoré nemôže byť precedensom pre Európu, precedensom pre Srbsko? Kde sa vzala táto nadutosť, ktorá káže hovoriť, že riešenie, ktoré nie je dosť dobré pre nás samotných, má byť dobrým pre iných? Toto nie je obsah skutočného európanstva.

Aké parametre by teda malo mať európske riešenie, o ktoré by sme sa mali usilovať a čo je jeho cieľom? Z čoho by takéto európske riešenie malo pozostávať? V prvom rade cieľom je zabezpečenie udržateľného pokoja, podotýkam, udržateľného pokoja. A takýto pokoj je možný iba vtedy, ak sa rešpektujú pravidlá, ak sa neporušuje medzinárodné právo, ak je riešenie založené na rešpektovaní suverenity a územnej celistvosti krajiny, ak sa aktívny dialóg nezamieňa s nanútením, ak sa rozhodovanie o vzťahoch Belehradu a Prištiny vráti tam, kde má svoje prirodzené miesto, teda do Európy a priamo do Srbska. Riešenie vzťahov medzi Belehradom a Prištinou, ktoré sa nenarodí v Belehrade, nebude ani dobré a nebude ani udržateľné. Cieľom je zabezpečenie pokoja, ktorý bude možno docieliť iba vtedy, ak sa Európa dokáže k tejto téme postaviť priamo, ak sa nebude zbavovať ani vlastnej zodpovednosti, ale ani vlastných nástrojov na dosiahnutie udržateľného pokoja.

Takže, dámy a páni, toto sa mi žiadalo povedať ako uvedenie dokumentu z dielne SDKÚ - DS. Zhrniem toto úvodné slovo do takého zásadného obrazu, ktorý ponúka vlastne dve riešenia. Jedno riešenie, to je návrh rezolúcie, deklarácie, vyhlásenia, ktoré predstavil pán predseda Národnej rady, podotýkam, je to už piaty návrh, podotýkam, tento návrh vzišiel zo stretnutia troch lídrov strán vládnej koalície včera večer v Elektre a podstatou tohto návrhu je vlastne v lepšom prípade danie voľnej ruky vláde pri hlasovaní v Bezpečnostnej rade, ale ak pozorne politicky ten text čítame, niet najmenších pochybností, že je to vyslovenie súhlasu aj s riešením, ktoré bude znamenať suverénny, zvrchovaný nový štát Kosovo. Náš dokument hovorí, potrebujeme viac času, potrebujeme omnoho viacej práce, potrebujeme nový európsky líderšip a predovšetkým potrebujeme základnú dohodu, ktorej sa táto téma týka, dohodu Belehradu a dohodu Prištiny. A k tomuto európske vodcovstvo, k tomu ten európsky líderšip by mal viesť.

Ďakujem, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)