M. Mamojka, poslanec: Vážený pán predseda, dovoľte, aby som predniesol správu, ktorá sa týka návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu.
Sudcom disciplinárneho súdu zvoleným na základe návrhu Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2004 končí trojročné funkčné obdobie v mesiaci apríl tohto roku. Súdna rada Slovenskej republiky určila počet sudcov disciplinárneho súdu a požiadala Národnú radu Slovenskej republiky o navrhnutie 14 kandidátov na miesto 7 sudcov. Za kandidáta môže byť zvolený sudca a iná osoba, ktorí spĺňajú zákonom ustanovené podmienky. Oprávnené subjekty predložili v určenom termíne 8 návrhov, v predĺženom termíne do 20. marca ďalšie tri návrhy.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 13. schôdzi 14. marca 2007 a na 15. schôdzi 22. marca 2007 návrhy prerokoval. Konštatoval, že navrhnutí kandidáti Stanislav Beňo, Miroslava Čutková, Vladimír Kitta, Vojtech Leffler, Ladislav Lóška, Jozef Martišík, Katarína Ondrejáková, Anna Pikulová, Ladislav Tomčovčík, František Vavrač, Ľuboslava Vendrinská spĺňajú podmienky ustanovené v § 119 ods. 4 a ods. 6 predmetného zákona.
Odporučil vykonať akt voľby podľa volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov a v súlade s ním navrhol ďalší postup takto: Podľa čl. 15 ods. 2 volebného poriadku vykonať opakovanú voľbu. Do opakovanej voľby postupujú nezvolení kandidáti s najväčším počtom hlasov, a to dvojnásobok, ako treba zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci nezvolení kandidáti, ktorí majú rovnaký počet hlasov.
Z dôvodu, že požadovaný počet 14 nie je možné v tejto voľbe ani v opakovanej voľbe reálne naplniť, treba postupovať podľa čl. 16 volebného poriadku a vykonať na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky novú voľbu. Pri novej voľbe sú vylúčení kandidáti, o ktorých sa hlasovalo v predchádzajúcom kole volieb.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu, písomne som nedostal prihlášku. Chce niekto ústne v rozprave vystúpiť? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a prerušujem rokovanie o tomto bode.
A ešte požiadam pána predsedu výboru pre hospodársku politiku, pána Kondróta, aby uviedol
návrh na voľbu kandidátov na členov Rady pre reguláciu (tlač 238).
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh na voľbu kandidátov na členov Rady pre reguláciu (tlač 238).
Podľa ustanovenia § 8 ods. 1. zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola s účinnosťou od 15. marca 2007 zriadená Rada pre reguláciu ako nezávislý kolektívny štátny orgán stratégie a riadenia regulácie v sieťových odvetviach so sídlom v Bratislave. Týmto dňom sa skončilo funkčné obdobie členov regulačnej rady a účinky skončenia funkčného obdobia nastávajú dňom vymenovania nových členov Rady pre reguláciu.
Rada má 6 členov, ktorých vymenúva prezident Slovenskej republiky, a to 3 členov na návrh Národnej rady Slovenskej republiky a 3 členov na návrh vlády Slovenskej republiky, pričom na každé miesto člena rady sa navrhujú aspoň dvaja kandidáti. Za člena rady môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa citovaným zákonom ustanovené podmienky.
Na základe listu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku zo dňa 12. marca 2007, adresovaného predsedom klubov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, bolo predložených šesť návrhov.
Výbor tieto návrhy prerokoval na svojej 14. schôdzi 23. marca 2007 a konštatoval, že navrhnutí Ing. Augustín Arnold, Ing. Marián Giba, JUDr. Ing. Ján Hijj, PhD., Ing. Jozef Holjenčík, Ing. Ivan Chabana a Ing. Stanislav Reguli spĺňajú predpoklady ustanovené v § 9 ods. 2, 3, 5, 7 a 8 predmetného zákona.
Odporučil vykonať akt voľby podľa volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov, schváleného uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. septembra 2006 č. 61, a v súlade s ním navrhol ďalší postup.
Ak nebude zvolený požadovaný počet kandidátov, čiže aspoň 6 kandidátov, podľa čl. 15 ods. 2 volebného poriadku vykonať opakovanú voľbu. Do opakovanej voľby postupujú nezvolení kandidáti. Ak ani v opakovanej voľbe nebude zvolený požadovaný počet kandidátov, teda aspoň 6 kandidátov, vykonať novú voľbu podľa čl. 16 volebného poriadku na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Do novej voľby postupujú nezvolení kandidáti, o ktorých sa hlasovalo v predchádzajúcom kole volieb, a novonavrhnutí kandidáti.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu, písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je to tak. Končím možnosť prihlásiť sa ústne a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k tajnému hlasovaniu o všetkých prerokovaných návrhoch tak, ako odzneli. Chcem znovu upozorniť, že na každom hlasovacom lístku pri každom mene treba označiť alternatívu buď "za", buď "proti", alebo "zdržiavam sa".
Pri voľbe člena Dozornej komisie Slovenskej televízie je platný hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva "za" len u jedného kandidáta. Voľba členov Súdnej rady - tam volíme troch kandidátov. Pri ostatných dvoch voľbách možno alternatívu "za" označiť u všetkých navrhnutých kandidátov.
Hlasovací lístok jen neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená. Hlasovanie, dámy a páni, vykonáme na osobitných hlasovacích lístkoch, ktoré sú v pravo hornom rohu označené písmenami A, B, C a D.
Poprosím teraz overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh voľby. Súčasne ich prosím, aby odvolili ako prví. Pristúpime k hlasovaniu.
(Akt tajného hlasovania.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dúfam, že každý využil svoje právo na tajnú voľbu, a vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.
(Prerušenie rokovania o 12.27 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.04 hodine.)
P. Paška, predseda NR SR: Pekné popoludnie, dáma a páni, pozrel som sa, či tu máme nejakú kolegyňu, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na základe požiadavky predsedu poslaneckého klubu SDKÚ - DS zvolávam poslanecké grémium ihneď.
Budeme pokračovať v rozprave k zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2007. Ako... (Reakcia z pléna.) Nie, nie, nie, pán poslanec, ja som jasne hovoril, aj bolo to tak prednesené, že ukončíme rozpravu k zameraniu zahraničnej politiky a potom budeme pokračovať Kosovom.
Takže poprosím pána poslanca Berényiho. Pán poslanec, ospravedlňujem sa, môžem vás požiadať, ešte potrebujeme vyhlásiť a informovať poslancov o výsledku tajných volieb.
Takže poprosím overovateľa, aby oznámil výsledky volieb. Najprv budeme oznamovať výsledok
voľby člena Dozornej komisie Slovenskej televízie (tlač 212).
Pán poslanec, máte slovo, nech sa páči. Ospravedlňujem sa.
J. Chrbet, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, zápisnica o tajnom hlasovaní z 27. marca 2007. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Dozornej komisie Slovenskej televízie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 142 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Dozornej komisie Slovenskej televízie 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky, zo 142 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 21 neplatných.
Zo 121 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe
- pána Martina Marka hlasovalo za 88, proti 22, zdržalo sa 11 poslancov,
- Kataríny Pacnerovej hlasovalo za 0, proti 73, zdržalo sa 48,
- pána Martina Šenfelda hlasoval za 1 poslanec, proti 71, zdržalo sa 49.
Na voľbu člena Dozornej komisie Slovenskej televízie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Dozornej komisie Slovenskej televízie zvolený Martin Marko.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila pána Martina Marka za člena Dozornej komisie Slovenskej televízie.
Teraz poprosím, pán poslanec, aby ste nám podali informáciu o výsledku tajného hlasovania o
voľbe členov Súdnej rady SR (tlač 235).
J. Chrbet, poslanec: Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Súdnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 143 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 143 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Súdnej rady Slovenskej republiky 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 143 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 15 neplatných a 128 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za
- pani Elenu Berthotyovú: hlasovalo za 26, proti 66, zdržalo sa 36,
- Juraj Dubovský: za 0, proti 82 a zdržalo sa 46,
- Miroslav Ďuriš: za 1, proti 82, zdržalo sa 45,
- Peter Hulla: za 109, proti 12, zdržalo sa 7,
- Anna Marková: za 70, proti 41, zdržalo sa 17,
- Bohumil Novák: za 69, proti 41, zdržalo sa 18,
- Lucia Žitňanská: za 50, proti 46, zdržalo sa 32.
Na voľbu členov Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Súdnej rady Slovenskej republiky zvolený pán Peter Hulla.
Keďže nebol zvolený potrebný počet kandidátov, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú nezvolení kandidáti s najväčším počtom hlasov, a to dvojnásobok, ako treba zvoliť. Sú to Elena Berthotyová, Anna Marková, Bohumil Novák a Lucia Žitňanská.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Konštatujem, že Národná rada zvolila pána Petra Hullu za člena Súdnej rady.
Ďalej vás poprosím, aby ste informovali o výsledku tajného hlasovania o
voľbe kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu (tlač 236).
J. Chrbet, poslanec: Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 142 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 142 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 142 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 29 neplatných a 113 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za
- Stanislav Beňo: za 74, proti 19, zdržalo sa 20,
- Miroslava Čutková: za 76, proti 19, zdržalo sa 18,
- Vladimír Kitta: za 75, proti 20, zdržalo sa 18,
- Vojtech Leffler: za 75, proti 18, zdržalo sa 20,
- Ladislav Lóška: za 75, proti 19, zdržalo sa 19,
- Jozef Martišík: za 74, proti 21, zdržalo sa 18,
- Katarína Ondrejáková: za 75, proti 21, zdržalo sa 17,
- Anna Pikulová: za 75, proti 20, zdržalo sa 18,
- Ladislav Tomčovčík: za 75, proti 20, zdržalo sa 18,
- František Vavrač: za 75, proti 21, zdržalo sa 17,
- Ľuboslava Vendrinská: za 74, proti 20, zdržalo sa 19.
Na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu zvolení Miroslava Čutková, Vladimír Kitta, Vojtech Leffler, Ladislav Lóška, Katarína Ondrejáková, Anna Pikulová, Ladislav Tomčovčík, František Vavrač, Stanislav Beňo, Jozef Martišík a Ľuboslava Vendrinská.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Konštatujem, že Národná rada navrhuje Súdnej rade sudcov disciplinárneho súdu, kandidátov zvolených tajným hlasovaním, ako ich oznámil poverený overovateľ podľa zápisnice o hlasovaní.
Konštatujem, že všetci navrhnutí kandidáti boli zvolení.
A ešte vás poprosím nakoniec, aby ste nás oboznámili s výsledkami
voľby kandidátov na členov Rady pre reguláciu (tlač 238).
J. Chrbet, poslanec: Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na členov Rady pre reguláciu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 141 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 141 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na členov Rady pre reguláciu 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 141 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 11 neplatných a 130 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za
- Augustín Arnold: za 75, proti 34, zdržalo sa 21,
- Marián Giba: za 75, proti 35, zdržalo sa 20,
- Ján Hijj: za 76, proti 34, zdržalo sa 20,
- Jozef Holjenčík: za 73, proti 37, zdržalo sa 20,
- Ivan Chabana: za 73, proti 37, zdržalo sa 20,
- Stanislav Reguli: za 98, proti 15, zdržalo sa 17.
Na voľbu kandidátov na členov Rady pre reguláciu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za kandidátov na členov Rady pre reguláciu zvolení Stanislav Reguli, Ján Hijj, Augustín Arnold, Marián Giba, Jozef Holjenčík a Ivan Chabana.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Konštatujem, že Národná rada zvolila Augustína Arnolda, Mariána Gibu, Jána Hijja, Jozefa Holjenčíka, Stanislava Reguliho a Ivana Chabanu za kandidátov Národnej rady na vymenovanie za člena Rady pre reguláciu.
A teraz, dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní 8. schôdze, a to pokračovaním rozpravy k materiálu
Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2007, čo je tlač 203.
Pán poslanec, ešte raz, tento raz už dúfam, vám nebudem musieť zobrať slovo. Máte slovo, nech sa páči, pán poslanec Berényi.
J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nebudem sa vyjadrovať v tomto okamihu k problematike Kosova, pretože máme dostatočný priestor pri nasledujúcich bodoch.
Čo sa týka prerokúvaného materiálu s názvom Zameranie činnosti zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007, dovoľte mi položiť len dve otázky priamo na pána ministra zahraničných vecí. Prvá sa týka účasti Slovenska v mierových misiách a medzinárodných vojenských operáciách a druhá sa týka budovania zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí.
Ohľadom prvej otázky mi dovoľte najprv poznamenať, že oceňuje v predkladanom materiáli to, že deklaruje zachovanie doterajšej úrovne angažovanosti Slovenskej republiky v medzinárodných mierových misiách a vojenských operáciách. Moja otázka nadväzuje na vyjadrenie predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pri nedávnej návšteve poslancov irackého parlamentu. Vtedy pán Zala za účasti médií povedal, že si vie predstaviť, predpokladám v mene celej vládnej koalície, naďalej slovensko-irackú vojenskú alebo policajnú spoluprácu, dokonca širšiu a obsiahlejšiu ako doteraz, ale skôr na báze bilaterálnej dohody ako v rámci multilaterálnych operácií. Aký je váš názor, pán minister, na takéto vyjadrenie? Môže dôjsť k zvýšeniu počtu vojakov, slovenských vojakov v Iraku na základe takejto určitej bilaterálnej dohody, či vôbec sa takáto dohoda pripravuje aj u vás na ministerstve alebo na ministerstve obrany?
Čo sa týka druhej otázky, predkladaný materiál v bode č. 5 hovorí o budovaní zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí. Musím však poznamenať, pán minister, že táto časť dokumentu je trošku prázdna. Po prečítaní predloženého textu totižto som sa nedozvedel, kde, ak vôbec, mieni otvoriť vláda Slovenskej republiky zastupiteľský úrad v tomto roku, resp. v ktorých štátoch plánujete zrušiť existujúce veľvyslanectvo. Zamerania z minulých rokov vždy konkrétne popísali plány ministerstva zahraničných vecí ohľadom budovania a zrušenia úradov. Preto sa vás, pán minister, pýtam, v ktorých štátoch plánujete otvoriť, resp. zrušiť zastupiteľské úrady v roku 2007?
A prosím vás, aby ste na moje otázky odpovedali ešte počas rozpravy. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa neprihlásil nikto. Končím možnosť podania faktických poznámok.
Ako ďalší vystúpi pán poslanec Kubovič.
P. Kubovič, poslanec: Vážený pán minister, vážený pán predseda parlamentu, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne ako členovi zahraničného výboru aj v predchádzajúcom období, aj v tomto, aby som aj ja v rámci tejto diskusie možno zopár otázok položil pánovi ministrovi, prípadne sa ho spýtal na niektoré záležitosti, ktoré z tohto materiálu nie sú celkom jednoznačné, a myslím si, že by bolo dobré, aby sme na ne poznali odpoveď, ak to bude zo strany pán ministra možné, aby na ne odpovedal.
Pán minister, vy ste spomínali a hovorili ste aj okrem iného pri predkladaní nielen zamerania, ale aj správy zahraničnej politiky za predchádzajúce obdobie, že nás čaká reforma nástrojov v zahraničnej politike. Ja sa vás chcem opýtať, či ste tu mali na mysli nástroje a veci, ktoré sa týkajú práve uznesenia vlády, ktoré hovorí o 20-percentnom znížení stavu pracovníkov na všetkých ministerstvách, a to aj na vašom ministerstve zahraničných vecí. Prečo sa to pýtam? Pýtam sa to preto, lebo mám za to, že takéto opatrenie je nesystémové a práve zahraničná politika, ktorá potrebuje, by som povedal, dokazovať svoju dôležitosť, a hovoríme o tom veľmi často, aj o rozširovaní zastupiteľských úradov a podobne, tak jednoducho si myslím, že takéto opatrenie nie je vhodné a je nesystémové práve pre tento rezort.
Ja som sa vás na výbore aj na túto otázku pýtal, ako sa staviate k tomuto rozhodnutiu vlády. Vy ste mi odpovedali, že ho rešpektujete. Ja som vás aj vtedy poopravil a povedal som, že asi ťažko hovoriť o rešpektovaní, keď ste s týmto uznesením vlády súhlasili. Očakával som, že v tomto materiáli, či už v jednom, alebo druhom, bude aspoň nejaký náznak, akým spôsobom sa ministerstvo zahraničných vecí s touto záležitosťou vysporiada. No, bohužiaľ, som sa to jednoducho z tohto materiálu nedozvedel. Takže pýtam sa vás preto, aké kroky mienite robiť, aby ste reálne naplnili toto uznesenie vlády.
Druhým takým silným argumentom pri predkladaní takejto správy bola zmena akcentov. Zmena akcentov zahraničnej politiky, pretože si máme uvedomiť, že prišla nová koalícia, nové zloženie, no a priznám sa, že vo všetkých materiáloch aj vo vašich vystúpeniach zaregistrovávam stále len jednu silnú rezonanciu akcentu a tá hovorí o priorite zahraničnej politiky na tzv. ekonomickú dimenziu zahraničnej politiky. Priznám sa, že už dlhšie si kladiem otázku, v čom tento nový rozmer zahraničnej politiky má poslúžiť Slovenskej republike. Zatiaľ sa len, stále sa o tom presviedčam, ukazuje, že to má byť jasný signál a dôvod na organizovanie návštev nášho predsedu vlády do krajín, ak to môžem tak nazvať, netradičných, myslím, že to tak nazývate aj vo vašom materiáli, ale môžeme ho nazvať aj inak, ak chcete, do krajín blízkych zmýšľaniu nášho predsedu vlády a jeho politickej strany SMER. Mám tým na mysli krajiny, ako sú Líbya, Kuba, Venezuela a podobne, o ktorých sa stále častejšie hovorí.
Celkom určite dôkazom zvláštnosti tejto novej a dôležitej činnosti našej zahraničnej politiky sú aj iniciatívy v podnikaní vlády, a teda aj zrejme ministerstva zahraničných vecí v zbrojárskom priemysle. Kam až pri týchto výhodných obchodoch v tejto oblasti má dospieť slovenská diplomacia? Celkom jasne, myslím si, na túto otázku istým spôsobom dal odpoveď aj nedávno pán minister hospodárstva, pán Jahnátek. Pán minister zahraničných vecí, vy si naozaj myslíte, že toto je tá správna cesta a nová dimenzia zahraničnej politiky?
Popri naháňaní výhodných obchodov je však potrebné, samozrejme, nielen robiť imidž vláde, ale i najsilnejšieho politického zoskupenia SMER - sociálna demokracia. Je samozrejme potrebné, aby mal tzv. európske začlenenie medzi európskymi socialistami. Pre tento cieľ možno do budúcna bude potrebné aj niečo obetovať.
Pod heslom "cudzie nechceme, svoje si nedáme" vláda zrušila výhodnú privatizáciu bratislavského letiska s tým, že investovať budeme sami. Bohužiaľ, keď sa pozrieme na rozpočet ministerstva dopravy, ktorému zrejme finančné prostriedky nevychádzajú a nevedia zabezpečiť taký rozvoj letiska, je potrebné aj s touto vecou niečo urobiť. Niekde vznikla myšlienka - a čo tak dlhodobý prenájom tohto letiska? A určite, keď budeme hovoriť o takomto prenájme, možno by sme z toho mohli niečo vyťažiť. Bohužiaľ, tu sa nedá uplatniť návod pána ministra Jahnátka, tak prečo by sme to neskúsili nejakým iným spôsobom. Možno mohli by sme za to získať aj podporu iných krajín pri vstupe opäť medzi európskych socialistov.
Po tomto, keď sa na to takto pozriem, jednoducho mám taký pocit, že okrem tej ekonomickej dimenzie k zahraničnej politike, o ktorej hovoríte, pán minister, a veľmi rád ju zopakovávate, sa rodí aj taká nejaká nová dimenzia. Dimenzia, ktorá má poslúžiť prospechu jednej politickej strany. Pán minister, mám taký pocit a vnímam to aj ja tak, naozaj, že nemôžete hovoriť alebo jednoducho zodpovedať za to, čo nielen vy, ale, samozrejme, aj niektorí predstavitelia vlády, resp. niektorý minister povie na niektorej tlačovej besede. Ale celkom určite budete so mnou súhlasiť, že stanoviská vládnych predstaviteľov by mali byť, ak nepoviem, že rovnaké, minimálne konzistentné a ísť v jednej línii, čo sa týka zahraničnej politiky.
Keď sa pozriem napríklad na vyjadrenie k otázke Kosova, o ktorej budeme ešte určite dosť dlho hovoriť aj dnes a budú uvedené aj konkrétne príklady, keď sa pozriem na stanovisko vaše a stanovisko pána ministra obrany, tak si kladiem otázku, čo vlastne platí. Verím, že budete súhlasiť tiež so mnou, že prijímanie stanovísk vlády, a teda aj tej jednotnej línie v takýchto dôležitých otázkach sa dá dnes jednoznačne povedať, že sú oneskorené a že sú nedôsledné a jednoducho vláda o nich nerokuje. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že mám za to, že takéto návrhy pri takýchto dôležitých otázkach iniciatívne jednoducho by dnes do vlády mal predkladať minister zahraničných vecí.
Dovoľte mi, pán minister a tu prítomné dámy a páni, v závere povedať, že pokiaľ by Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2007 bolo naozaj reálne aj vykonané tak, ako je to v tomto materiáli, dala by sa možno vyjadriť aj spokojnosť s týmto materiálom. Musím však konštatovať, že praktická zahraničná politika formulovaná predsedom vlády, niektorými členmi vlády je v mnohých ohľadoch v rozpore s týmto materiálom. Preto na záver, pán minister, si dovolím otázku, aká je záväznosť tohto materiálu pre vládu a jej členov?
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Halecký. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím, že toto, čo tu bolo predo mnou povedané, môžem akceptovať. Ja len by som chcel vzhľadom na východné Slovensko povedať, že v tej analýze a perspektíve našej zahraničnej politiky na rok 2007 je pánom ministrom zahraničných vecí dobre akcentovaná aj spolupráca s Ukrajinou. Pre nás z východu je to dôležité vzhľadom aj na cezhraničnú spoluprácu, regionálnu, hlavne so Zakarpatskou Ukrajinou, pretože má to okrem politického aspektu aj ekonomickú dimenziu perspektívneho rozvoja spolupráce, ktorá možnože nám na východe najviac pomôže. Takže by som chcel doplniť, aby aj táto poznámka bola akceptovaná v tej perspektíve. A myslím, že tam sa plánuje návšteva ukrajinského prezidenta na Slovensku, resp. predsedu vlády na Ukrajine. Takže budú to impulzy pre rozvoj tejto spolupráce na vyššej úrovni. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuláš Krajkovič a pripraví sa Zdenka Kramplová.
Nech sa páči, pán poslanec.
M. Krajkovič, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som začal tým, čo je pre správu o Zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2007 príznačné, a to koncepčná jasnosť a významová obsažnosť i hutnosť, ktoré spočívajú v systematickej sumarizácii ťažiskových problémov zahraničnej politiky a v následnom načrtnutí priliehavých postupov pri ich riešení.
Okrem otázok pertraktujúcich vzťah Slovenskej republiky k Európskej únii a NATO, ktoré sú viac-menej ustálené a dané spoločenským konsenzom, za zvlášť prínosné a nosné pokladám nasledujúce momenty:
Správa minuciózne akcentuje otázky západného Balkánu. Nielenže si to momentálne vynucuje aj aktuálna situácia s ohľadom na problémy okolo budúceho statusu Kosova, ale taktiež si to žiada vplyv Balkánu na vývoj v strednej Európe vôbec a tradične dobré bilaterálne vzťahy Slovenskej republiky s týmto regiónom. To všetko nás zaväzuje prispieť k stabilite, harmónii a rovnováhe balkánskeho priestoru, k potrebe podporovať jeho rozvoj vo všetkých smeroch a postupným, racionálne uchopeným znižovaním kontroly medzinárodného spoločenstva nad jeho politickým vývojom mu pomôcť intenzívnejšie cítiť nutnosť vlastnej zodpovednosti za vývoj svojej krajiny, pretože len cesta autentických konaní a rozhodnutí podmienená silným pocitom úprimnej zodpovednosti za vlastný životný priestor môžu dať krajine konštruktívnu stabilitu a slobodu.
Ďalším dôležitým momentom dokumentu je riešenie pomeru Slovenskej republiky k štátom východnej Európy. Je len na škodu, že v posledných rokoch Slovensko podceňovalo kontakty s Ruskom a Ukrajinou. V dôsledku toho sme stratili mnoho ekonomických pozícií, ktoré zaujali firmy zo západnej Európy a Ameriky.
Zahraničná politika tu teda má ambíciu pracovať a pôsobiť v dvoch polohách, a to tou prvou je aktívne podieľanie sa na formovaní spoločnej politiky Európskej únie a NATO voči Rusku a druhá poloha spočíva v potrebe zintenzívňovať vzťahy aj na platforme regionálnej, teda slovensko-ruskej. Jej prísľubom je zachovanie mechanizmu každoročného rokovania na úrovni ministrov zahraničných vecí obidvoch krajín. Rusko ako náš dôležitý ekonomický partner si túto pozornosť nepochybne vyžaduje a zaslúži. Umocňovanie obojstranných vzťahov a paralelne intenzívnejšia práca i dôraz na ekonomickú platformu spolupráce garantujú pozitívny dosah na hospodársky rozvoj Slovenskej republiky.
Vysoko hodnotím v správe aj rozpracovanie ekonomickej dimenzie zahraničnej politiky. Tento rozmer je v dokumente tohto charakteru prítomný, myslím, po prvý raz, pričom v jeho významovom priestore sa garantujú také dôležité veci, akými sú uplatňovanie Slovenskej republiky na svetových trhoch, zvyšovanie konkurencieschopnosti, podieľanie sa na ozdravovaní a konštruktívnom inovovaní energetickej politiky Európskej únie, pričom sa nezabúda ani na utváranie a rozvoj kontaktov s krajinami mimo Európskej únie. Práca na prehlbovaní ekonomických vzťahov s inými krajinami je opätovne prísľubom hospodársky zdatnejšieho a mohutnejšieho Slovenska. Koniec koncov na rozvoji ekonomických vzťahov s krajinami mimo Európskej únie sa už začalo intenzívne pracovať. Aj preto mi dovoľte na tomto mieste oceniť už uskutočnené zahraničné cesty predsedu vlády či už do Číny, Líbye, Izraela alebo plánované cesty do Chile, Brazílie či Argentíny.
Ako posledný bod chcem vypichnúť i potrebu prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí, ktorú si zahraničná politika taktiež kladie za cieľ. S povahou a kvalitou reklamy totiž konzekventne súvisí potencia i schopnosť, obrazne povedané, predať sa a následný príliv kapitálu do Slovenskej republiky. Samozrejme, s tým sa viaže iný problém, a to úroveň našich rekreačných oblastí, schopnosti ich zatraktívnenia, kultúrneho zlepšenia a kvalita služieb. V tomto priestore vidím ešte obrovské rezervy.
Sám pochádzam z naozaj prírodne a historicky impozantného kraja, ktorého lukratívne mikročasti umierajú na nedostatok financií, chátranie a odliv obyvateľstva. A tak, samozrejme, platí rovnica, aby bolo čo v zahraničí prezentovať, bude potrebné subtílnejšie dohliadať na kvalitu ponúk a súčasne ju zvyšovať. Samozrejme, mnohé vzácne, potenciálne ekonomicky prínosné lokality krajiny ešte bude nutné objaviť a vybudovať, aby za väčším zviditeľnením Slovenskej republiky v zahraničí stála aj adekvátne kvalitná ponuka.
Na záver by som teda chcel skonštatovať, že ako som už vyššie naznačil, ako to naznačujú aj uvedené vypichnuté momenty, predkladaná správa o zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky je obsažným, racionálne konštruktívnym dokumentom, citlivo mapujúcim a riešiacim kľúčové fenomény filozofie zahraničnej politiky. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi. Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa... A, pardon, s faktickou poznámkou pán poslanec Martin Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Fronc.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister hovoril o faktoch, o tom, že máme kontinuitu zahraničnej politiky. Nuž, pán poslanec, rád by som vám povedal, vy ste vymenovali všetky tie návštevy, ako je Čína, Líbya, ktoré svedčia o presnom opaku, že tá kontinuita tu nie je. Je tu diskontinuita, že jednoducho žiadne oficiálne návštevy západoeurópskych významných krajín. Dokonca aj pracovné boli obmedzené. Mnohé tie stretnutia premiéra boli skôr náhodné ako pripravované stretnutia premiéra. A je to aj o symboloch, kolegovia, pretože vždy premiér symbolizuje zahraničnú politiku. Takže musím konštatovať, pán kolega, že ste dali v tejto chvíli za pravdu opozícii. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Zdenka Kramplová.
Z. Kramplová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa v krátkosti zapojila aj do rozpravy o takom vážnom materiáli, ako je zameranie zahraničnej politiky na rok 2007.
Viacerí ste tu skonštatovali, že ide o klasický materiál, ktorý býva predkladaný do pléna Národnej rady Slovenskej republiky každým rokom. Musím však konštatovať, že má oveľa lepšiu výpovednú hodnotu a je koncepčnejšie postavený ako tie, ktoré tu boli v predchádzajúcom období. Ide o pohľad vyváženosti zahraničnej politiky Slovenskej republiky a ide najmä o jasne definované priority zahraničnej politiky s rešpektovaním štátnych záujmov Slovenskej republiky.
Z môjho pohľadu by sme v budúcnosti pri takomto materiáli na rok 2008 mali aktívnejšie využívať dostupné všetky formy, všetky nástroje zahraničnej politiky. Je absolútne bez diskusií, že neurčujeme svetovú politiku. Ale oveľa výraznejšie by sme mali presadzovať a hájiť záujmy tohto štátu. V programovom vyhlásení súčasnej vládnej koalície sa v časti zahraničnej politiky po dlhom čase - a znovu hovorím, po dlhom čase - opätovne objavuje tzv. ekonomický rozmer diplomacie. Tento pojem tu už bol vo viacerých príspevkoch diskutovaný. Pridám sa k nemu aj ja. V rokoch 1993 - 1998 tento aspekt diplomacie bol aktívny a prinášal aj veľmi zaujímavé kontakty v zahraničí. Dúfam, že v zahraničnej politike na budúci rok táto otázka bude vypracovaná oveľa ambicióznejšie.
Vážení kolegovia z opozície, ja by som chcela len jednu pripomienku. Som veľmi prekvapená, že ani za posledných osem rokov ste nepochopili, že okrem politickej diplomacie existuje aj ekonomický rozmer diplomacie, ktorý je dnes prioritou aj v iných krajinách Európskej únie. Dnes sa tejto téme venujú takmer všetky štáty sveta a jej význam postupne rastie. To súvisí s procesmi, ako je rozpad bilaterálneho sveta, s integráciou a globalizáciou. Štáty sveta postupne upúšťajú od tradičných foriem diplomacie a ekonomická, alebo niektoré ho nazývajú obchodná diplomacia, je súčasťou každodenného života diplomatických misií, pretože dochádza k prelínaniu politických a ekonomických záujmov štátu a integračných zoskupení. Jednotlivé štáty si jasne uvedomujú, že v konkurenčnom prostredí si musia oveľa viac chrániť vlastné trhy pred zahraničnou konkurenciou a vytvárať vlastným firmám a spoločnostiam podmienky na ich expandovanie na zahraničné trhy.
V Európe sme svedkami rozširovania Európskej únie a NATO. V Ázii vznikla Šanghajská organizácia pre spoluprácu. Aktivizuje sa ASEAN, kde okrem Japonska stále významnejšiu úlohu zohráva Čína. Podobným smerom pokračujú aj zoskupenia v Amerike, Ázii, Afrike aj v ázijsko-tichomorskej oblasti. Integračné procesy sú dôležité tak pre veľké krajiny, ako aj pre malé štáty. Veľké štáty vstupujú na menšie trhy ako investori, eliminujú domácu aj zahraničnú konkurenciu a odtiaľ potom expandujú na ďalšie, tretie trhy.
Slovenská republika už môže hodnotiť výsledky tejto integrácie. Na jednej strane sa podarilo prilákať zahraničných investorov, čo bol pozitívny efekt na našu ekonomiku. Na strane druhej slovenské firmy nezískali adekvátne postavenie na zahraničných trhoch. V uplynulých 8 rokov sme boli svedkami odchodu našich firiem z krajín východnej Európy, Ruskej federácie, Číny, Arabských krajín a podobne. A hlavným dôvodom je aj to, že ministerstvo zahraničných vecí, oblasť ekonomickej dimenzie akosi potlačilo.
Často hovoríme o Európskej únii, často hovoríme o NATO. Áno, sú našimi spojencami, ale platí to len čiastočne. Čo sa týka obchodu a ekonomiky, často sú našimi najväčšími konkurentmi. A len ťažko nám otvárajú svoje trhy, nehovoriac už o spolupráci na tretích trhoch. Je to fakt, ktorý často prehliadame, a dovolím si tvrdiť, podceňujeme. Naša diplomacia musí presadzovať také postavenie, ktoré je pre Slovenskú republiku najvýhodnejšie, a nie také pozície, ktoré sú výhodné len pre veľké krajiny, prípadne pre Európsku úniu. Najmä na tretích trhoch vrátane Ruska, Balkánu, Číny a podobne sú staré krajiny Európskej únie našimi najväčšími konkurentmi. Dnes už nie je nič výnimočné, že najväčší predstavitelia krajín, napríklad francúzsky prezident, britský premiér či nemecký kancelár, na zahraničných cestách sú sprevádzaní zástupcami významných firiem a otvárajú im dvere na trhy, ktoré sú veľakrát ťažko otvoriteľné bez ich účasti. Dnes sa už nové trhy spravidla nezískavajú vojenskou intervenciou, ale slúžia na to cesty najvyšších predstaviteľov štátu, prípadne rôzne multilaterálne fóra. Aj keď v tomto boji neprichádzajú o život vojaci v zákopoch, vedie sa premyslená strategická a taktická operácia politikov, diplomatov a obchodníkov za rokovacími stolmi.
Informácie sa dnes považujú za najdôležitejšiu oblasť v ekonomickej expanzii na nové trhy a ich cena je vysoká. Pokiaľ budeme mať spojencov a nie informácie, naše možnosti a pozície budú veľmi, veľmi obmedzené. Ako príklad uvediem Belgicko, ktoré možno definovať ako modelový príklad v oblasti uplatňovania ekonomickej dimenzie a tesného prelínania diplomacie politickej a ekonomickej. Myslím si, že najnovší vývoj u nás i vo svete potvrdzuje viaceré paralely medzi Belgickom a Slovenskou republikou.
V zahraničí existujú viaceré možnosti a metódy, ako ekonomickú diplomaciu zaviesť, uplatniť a využiť v prospech záujmov Slovenskej republiky. Stačí sa pozrieť na príklady vo Francúzsku, Holandsku, USA, Číne alebo v Indii. Ekonomický rozmer diplomacie má slúžiť na presadenie našich záujmov na zahraničných trhoch. Ide o spoluprácu vlády s diplomaciou. Na to však musíme mať jasné ciele a stratégiu. Budem veľmi rada, ak súčasnej vládnej koalícii sa podarí realizovať práve v tejto oblasti krok dopredu a ak sa ekonomický rozmer diplomacie stane súčasťou práce ministerstva zahraničných vecí a vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem.