V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili páni a panie poslankyne a poslanci Vášáryová, Mikloš, Kukan, Kahanec, Miššík, Abrhan, Halecký, Frešo, Horváth ako posledný a nie, pardon, ešte pán Dzurinda, pán Jánoš ako posledný. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Ako prvá pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som sa znovu vrátila k tomu, o čom tu vlastne diskutujeme. My tu vlastne začíname diskutovať o jednej závažnej otázke, pán minister zahraničných vecí, a to je: Bude a je slovenská zahraničná politika iná v tejto novej vláde, alebo je tu diskontinuita. Myslím si, že čím viacej hovoria koaliční poslanci, tým viacej sa ukazuje, že máme do činenia naozaj s diskontinuitou našej zahraničnej politiky. Počúvame dobre, čo títo poslanci hovoria?

Dovoľte, aby som vám citovala to, čo povedala pani Štrofová včera večer v diskusii s pánom Kukanom. Povedala: "Ja si myslím, že je to tak umelo pritiahnuté za vlasy, lebo je tu stále ešte jednoznačný ťah na NATO." Ešte? Počúvame dobre túto protinatovskú kampaň, ktorá tu je v tomto parlamente? Z úst poslancov SNS, HZDS aj SMER-u? Ja si myslím, že sa jasne pre všetkých, ktorí túto debatu počúvajú, črtá jasná diskontinuita slovenskej zahraničnej politiky. Nechcela by som byť vo vašej koži, vážený pán minister, ako vaša 18-ročná spolupracovníčka.

Slovenská národná strana pokračuje vo svojej politike. Veď všetci, ktorí máme trochu ešte pamäť, si pamätáme, že Slovenská národná strana bola zásadne proti vstupu Slovenska do NATO. Presadzovala politiku neutrality, ktorá vystrašila Poliakov na smrť. (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Rafaj, ja už som za 17 rokov v politike zažil všeličo, ale salto, ktoré urobila Slovenská národná strana po návšteve svojho predsedu v Elektre v tejto veci, to bola jedna z najsilnejších vecí, aké som zažil a videl.

A čo sa týka vášho dnešného vystúpenia, musím povedať, že som bol prekvapený, že ste sa vôbec prihlásili do rozpravy, včera ste, rozumel by som tomu, keby ste mlčali, tak ako ste sa včera nespojili do TA3, kde ste sa mali spojiť a pokúšali sa s vami spojiť, pretože vy tvrdíte, citujem vás teraz, čo ste povedali: "Plán pána Ahtisaariho nie je dobrý, ja osobne ho odmietam, je to politická eutanázia."

Chcem vám povedať tri zásadné fakty. Po prvé, Ahtisaariho plán zakladá nezávislosť Kosova. Sám Ahtisaari to povedal, nie úplne a ničím neobmedzenú, ale v zásade nezávislosť.

Po druhé, Srbsko tento plán odmieta a takáto nezávislosť bude proti vôli Srbska, a po tretie, to podstatné, koaličný návrh deklarácie, teda aj návrh, za ktorý chcete hlasovať, umožňuje hlasovať slovenskému zástupcovi v Bezpečnostnej rade za Ahtisaariho plán, teda za nezávislosť Kosova proti vôli Srbska.

Vy to sami viete a vyviňujete sa práve tými dvomi odrážkami, že úplná a ničím neobmedzená nezávislosť nie je dobrá a že budúci štatút provincie Kosovo nemá zakladať precedens v medzinárodnom práve. Sami sa týmto vyviňujete a skutočnosť, že nechce odpovedať ani jeden zástupca vlády, ani SMER-u na to, ako bude slovenský zástupca hlasovať, to jasne dosvedčuje.

Vy chcete len odpútavať pozornosť tými neustálymi rečami o roku 1999 od tejto vašej zrady, od toho, že si absolútne protirečíte, keď tu rozprávate o tom, že vlastne nechcete niečo, za čo idete hlasovať. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Kukan.

E. Kukan, poslanec: Ďakujem pekne. K pánovi poslancovi Rafajovi. Ja naozaj sa vždy chcem vyvarovať toho, že nechcem byť osobný. Ale nehnevajte sa, mne vaše vystúpenie pripomínalo veľmi silne takú silnú schizofréniu. Na jednej strane hovoríte proste o tom, že, ja sa pamätám, ako ste hovorili ten veľmi zaujímavý genealogický rešerš o Ahtisaarim. Ako ste ešte pred 10, 14 dňami tu rozprávali proste, že je neprijateľné, že sú neprijateľné jeho návrhy. Ako ešte asi pred týždňom alebo aj v nedeľu váš pán predseda takto na kameru v televízii ukazoval rezolúciu, ktorú bude podporovať a o 2 dni to bolo úplne inak.

Viete a nechápem, keď diskutujete a hovoríte o tom, ako Srbi trpeli a podobne, že sa dívate naším smerom. Veď vy hovoríte v mnohých veciach to isté čo my, akurát budete inak hlasovať proti tomu, čo tu stále v diskusii, proste čím argumentujete, čo tu rozprávate, a keď príde k hlasovaniu, tak budete hlasovať proti sami sebe. Tomuto nerozumiem, to je absolútna schizofrénia.

Pán poslanec, naozaj pokojne. Viete, anglického politológa Littla, keď mi budete citovať, ja vám nájdem 37 ďalších, ktorí hovoria niečo úplne iného. Takže keď si vyberiete jedného, a tu to dávate, že to sú fakty a to sú pre vás sväté, nuž mňa tým neohromíte. Aj tie štatistické údaje, ktoré ste uvádzali, ja viem, že sú správne, ale neboli vybalansované, neboli všetky. Čiže boli účelovo vybraté. Tak hlavne na toto by som chcel apelovať, že vy jedno hovoríte a inak budete hlasovať, a to odkazmi na rok 1999 a vtedajší postup vlády.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím vás, prečo sa nám neukazuje čas, keď diskutuje s faktickou poznámkou. Zariaďte to, aby sa mohol pán poslanec zorientovať. A teraz dajte druhý čas pánovi Kahancovi. Dajte mu 2 minúty na začiatok. Dobre?

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

Pán poslanec Rafaj, vy ste hovorili o tom, čo odznelo v dokumentoch, ale ja som presvedčený, že to podstatné nie je to, čo vlastne je v dokumentoch, ale to, čo sa v skutočnosti deje. A ešte podstatnejšie je to, čo tu hovoril váš kolega pán poslanec Rydlo, že podstatná by mala byť posvätnosť ľudského života a ja si k tomu dovolím doplniť: ochrana jeho ľudských práv od práva na jeho vlastný domov až po právo na bezpečnosť, na ochranu jeho života.

Spomínali ste, pán poslanec, že SNS prišla na tlačovú besedu a prvá predložila deklaráciu po vyhlásení Ahtisaariho. A že ste tak vlastne dodržali a predložili, teda dodržali sľub a predložili dobrý text. Spomínali ste, že potom nastali stranícke preteky. Povedali ste, že sám chcete vydať signál do sveta, že plán Ahtisaariho nie je dobrý a že to osobne odmietate a na konci ste tiež rozprávali, že potvrdzuje sa, že SNS ide rovnou cestou. No v tomto smere si trošku dovolím polemizovať. Veď už viacerí tu spomínali, že SNS nemôže hlasovať za svoju vlastnú deklaráciu k návrhu na budúci štatút srbskej provincie. A dokonca, že niektorí musia hlasovať proti svojmu vlastnému svedomiu. Nezdá sa mi, že to je tá rovná cesta.

Nastal však ten spomínaný zlom v Elektre a SNS si prestala stáť za svojím vlastným návrhom. Včera takisto hovorila vaša pani podpredsedníčka, akí by sme mali byť. Že by sme mali byť, ak sme zvrchovaní, tak máme hovoriť, že sme zvrchovaní. Z uvedeného výroku mi vyplýva, že ak poslanecký klub SNS podá vlastný návrh, o ktorom navyše hovorí, že je dobrý a že je to dobrá deklarácia pre budúcnosť Kosova, tak by mal za ním stáť. Preto som sa vás... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, ja budem veľmi stručný a poviem len dve myšlienky, ktoré z toho, čo tu predniesol pán predseda poslaneckého klubu ma oslovili, a to hlavne to, že stále ste, pán predseda poslaneckého klubu, hovorili o roku 1999 veľmi podrobne, veľmi emotívne, veľmi tvrdo, ale, pán predseda poslaneckého klubu SNS, vy týmto len odpútavate pozornosť od vášho vlastného zlyhania. To je prvá veta.

Druhá veta je tá, že ste stále rozprávali, o tom, ako nikomu nechcete dať v tomto parlamente čierneho Petra. Žiaľbohu, dali ste si ho sami sebe, pán predseda poslaneckého klubu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Abrhan.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Rafaj, prečo diskutujeme túto tému alebo túto otázku. Nuž v prvom rade z toho dôvodu, že vláda nezaujala doteraz žiadne stanovisko. Vzhľadom na to niektorí poslanci a poslanecké kluby predložili vlastné návrhy deklarácií, a tým vznikla táto diskusia.

Jednou z týchto návrhov deklarácií bol aj návrh, ktorý ste predkladali vy poslanci Slovenskej národnej strany. V tomto pôvodnom návrhu vyjadrujete presvedčenie, že trvalo udržateľné riešenie pre Kosovo a západný Balkán možno zabezpečiť len rešpektovaním územnej celistvosti a štátnej suverenity Srbska. Tento návrh ste ale stiahli. A v novom návrhu, ktorý teraz podporujete, už toto presvedčenie nevyjadrujete.

Preto sa vás chcem spýtať, po tom, čo som sa spýtal pána predsedu Slotu a neodpovedal, čo som sa pýtal pani podpredsedníčky Belousovovej a neodpovedala, chcem sa aj vás spýtať, prečo ste stiahli svoj vlastný návrh a po druhé, tento návrh bol predložený ako pozmeňujúci návrh k tlači 248, a chcem sa opýtať, či so svojím vlastným návrhom v hlasovaní budete súhlasiť, alebo či opäť zmeníte názor. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja si opačne myslím, že vystúpenie pána Rafaja bolo veľmi dobré. Jeho postoj a postoje jeho strany prirovnávať k tomu, že by chceli podporovať Ahtisaariho zámer a rozhodnutia, myslím, že je minimálne úsmevné a bez komentára.

Chcem aj k svojmu stanovisku a možno aj k stanovisku Ľudovej strany - HZDS. Myslím si, že Ľudová strana k Srbsku a nebojím sa povedať aj k Slovanom vyjadrovala svoj postoj už od založenia slovenského štátu od roku 1993. Takže vtedy, keď pán predseda Mečiar dokázal zaujať stanovisko jednoznačne jasné, ostatní sa ešte báli čo len tieto slová vysloviť.

Chcel by som sa zastaviť pri slove slovanstvo, lebo som bol dvakrát okríknutý, čo to tu hovorím, že to je ako keby zakázané slovo slovanstvo. Myslím si, že je to jasný fenomén v Európe, silný, ktorý ešte bude hrať rozhodujúcu úlohu, a preto pochybovať, že hociktorý slovanský národ, slovanský štát zaujme iné stanovisko k Srbsku, ako má, je úsmevné a smiešne.

Myslím si, že Ahtisaariho plán nie je európsky plán, aj keď je Európan. Je to plán mimoeurópsky a hlavne mimoeurópske sily snažia sa postaviť tak, ako niekto tu už pripomenul, že som spomenul ľahkosť samostatnosti Kosova, vnútiť Srbsku riešenie už či za sľuby, alebo za vyhrážky, aby sa prispôsobilo plánom, ale ani Európska únia nikdy neprijme stanovisko, ktoré by bolo totožné alebo približné s Ahtisaariho plánom. Je to plán mimo Európy a je to prieskum, ako zareagujú európske štáty a myslím si, že realizácia tohto plánu bude až o 5, 10 rokov, teraz sa iba, je to vlastne prieskum verejnej mienky, prieskum... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pozorne som si vypočul prejav pána poslanca Rafaja a pochopil som, akože v mnohých súvislostiach sa snaží túto problematiku nám osvetliť. Ale, pán poslanec Rafaj, prípad je veľmi jasný. Je to tak, že je na stole plán, ktorý hovorí o faktickej samostatnosti Kosova.

Slovenská republika je nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN, a teda môže o tom pláne hlasovať, aj hlasovať o ňom bude. My navrhujeme, aby ho v súvislosti s tým, čo si tu všetci myslíme odmietla a vy hovoríte o tom, že v zásade ste proti, ale nechcete zaviazať k tomu našu vládu, nechcete, aby tento parlament sa vyjadril tak jasne, aby tu sediaci minister pán Kubiš tomu rozumel.

A čo je na tom veľmi smutné, je, že aj vy, aj ja viete, že pán Kubiš podporí tento plán a vy aj ja sedíme tu a stále si hovoríme o tom, ako keby sme si nerozumeli, ako by sme boli v takej situácii, že vlastne to je problém, že podporujeme Srbov, že sme proti samostatnosti Kosova. Nie. Pravda je taká, že ja budem hlasovať za to, aby sme Ahtisaariho plán nepodporili a práve tak, že vy budete hlasovať za to, aby ten plán sme koniec koncov podporili. A na tom nič nezmenia žiadne reči o čiernom Petrovi, žiadne exkurzy do histórie, to je holá realita. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Horváth.

J. Horváth, poslanec: Vážený pán poslanec Rafaj, dovoľte mi reagovať na tú časť vášho vystúpenia, kde ste sa dotkli tých straníckych pretekov. Len možno pre malé vysvetlenie, no, tie stranícke preteky tu nastali, tie sú tu od samého začiatku. Tento súťažný postup zvolil Mikuláš Dzurinda hneď na začiatku, keď sám vlastne týmto postupom vylúčil konsenzuálny prístup, po ktorom dnes volá on, celá strana SDKÚ, prípadne ostatné strany. Toto bol ten dôvod, prečo nie je konsenzus, to je dôvod, pre ktorý sa rozbehol celý tento vývoj vo veci Kosova v parlamente takto, ako sa vyvíja.

Doplním to len, že tento postup, tak ako som ho nazval a pokojne sa k tomu vrátim, politicky lacný a zvrátený postup, ktorý bol motivovaný podradným motívom, veľmi podradným motívom vylúčil konsenzus, vylúčil a dnes už je to problém.

A doplním ešte, že sklamaním pre mňa je, že KDH neprišlo so svojím návrhom, ktorý by bol možno prijateľný pre konsenzus v tomto vývoji a že by sa dosiahol ten konsenzus. KDH je síce oveľa kultivovanejšie, je síce, nesmelo sa k tomu hlási, ale hlási sa už k tomu postupu, ktorý zvolilo SDKÚ. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jánoš. Prepáčte, ospravedlňujem sa. Pán poslanec Dzurinda.

M. Dzurinda, poslanec: Nie je problém. Pripájam sa, pán poslanec Rafaj, ku kolegovi Miklošovi. Naozaj také salto mortale v parlamente, a ja som poslancom od roku 1992, som tiež ešte nezažil. My dvaja sme sa dohadovali, ako budeme v utorok rokovať a zlaďovať stanoviská. Reči o roku 1999 používate iba preto, aby ste odpútali pozornosť od vlastnej zrady.

Pán Rafaj, zradili ste text svojho vlastného kolegu pána Rydla, podpredsedu zahraničného výboru. Chcete tú zradu zakryť, chcete prekryť, že budete hlasovať za suverénne, zvrchované, nezávislé Kosovo. O tom bolo celé vaše vystúpenie. Ale je úplne evidentné, že budete podľa návrhu, ktorý bol nadiktovaný na stretnutí troch predsedov koaličných strán, bude Slovensko hlasovať za Ahtisaariho plán. Budete sa spolupodieľať na tom, ako sa bude realizovať.

Vaše hlasovanie v Národnej rade dnes za text bude hlasovaním za suverénne a nezávislé Kosovo. Môžete o tom rozprávať zľava, sprava, je to neodškriepiteľný fakt. Tak stojí otázka. Dnes, nie v roku 1999, v týchto dňoch sa rozhoduje a bude rozhodovať, ako bude vyzerať finálny štatút Kosova. A otázka znie, či budeme rešpektovať územnú celistvosť a suverenitu Srbskej republiky, alebo sa zaradíme k tým, ktorí budú diktovať suverénne, nezávislé Kosovo. Nenecháme sa odpútať od vašich, by som povedal, rečičiek, ktoré sa týkajú rôznych iných vecí, len nie podstaty tejto témy. Aj SNS, aj HZDS, aj SMER dalo návrh, ktorý je návrhom za suverénne, zvrchované Kosovo ako samostatný štát.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jánoš.

V. Jánoš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Rafaj, chcel by som reagovať na vás a som veľmi rád, že ste poukázali skutočne na to salto mortale od roku 1999, ktoré tu predvádzali aj v priebehu včerajšieho dňa niektorí poslanci.

Som veľmi rád, že ste poukázali na skutočnosti, ako je 45-tisíc preletov nad Juhosláviou v roku 1999, 10-tisíc rakiet, 35 450 bômb, ktoré boli zhodené na územie Juhoslávie. Toto rozhodnutie v roku 1999 niekto predsa podporil.

Takže ak dnes niekto hovorí o schizofrénii, tak mi je to prinajmenšom čudné, ak niekto vôbec takýto výraz používa, ako je schizofrénia a včera odzneli aj iné výrazy, slušnejšie ako výraz, že to bolo slušné rozhodnutie. Takže 35-tisíc bômb zhodených na Juhosláviu bolo slušné rozhodnutie? Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Máte pravdu. Pán poslanec Rafaj bude teraz reagovať.

R. Rafaj, poslanec: Pôvodne som ani nechcel, ale na rôzne psychoanalýzy kolegov sa nedá nereagovať. Predovšetkým chcem povedať, že Slovenská národná strana sa na túto problematiku pozerá komplexne a máme veľmi dobrú historickú pamäť, nielen čo sa týka Maďarov, ale aj iných káuz, a preto s nami by som odporučil, keby ste sa nesporili, lebo väčšinu nosím tuto vo svojej hlave a tá je absolútne v poriadku.

Chcem vás ubezpečiť, že naozaj nič nebolo nadiktované, že autorom prvého textu som bol ja, dokonca toho nultého textu, takže ani nepoznáte celú pravdu. Bol som aj pri tom poslednom texte a je plne v kontinuite toho, čo je v tejto sále alfou a omegou. Nestačí len kričať a robiť zo seba geroja, musíte mať na to aj dostatok hlasov. Jednoducho pragmatika nepopustí, koaličná väčšina tu je a toto je text (potlesk), za ktorý zahlasuje, áno, väčšina tohto parlamentu zahlasuje (reakcie z pléna), zahlasuje väčšina tohto parlamentu. (Hlasy v sále.) A ja by som si, žiadne rozkazy tu nie sú, vy prijímate, viete, ja by som áno splnil rozkaz môjho šéfa, ale nikdy by som neplnil rozkazy cudzích mocností, ako ste to robili vy. A nikdy to ani neurobím. (Potlesk a reakcie z pléna.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Vestenický a ako posledný prihlásený vystúpi potom pán poslanec Mikloško.

E. Vestenický, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, dovoľte aj mne podeliť sa s vami o názor na problém Srbska, Kosova a v tej súvislosti aj nás. Myslím si, že nielen virtuálne stojíme na križovatke charakteru tvorcov dejín, a preto by som poprosil, aby sme nehovorili o Kosove s cieľom osobného či straníckeho profitu, vnucovaním potreby brať všetko. Hovorme s cieľom pomôcť riešiť stav, ktorý tam je, ktorý nevznikol sám od seba a ktorý mnohí z nás tu prítomní pomohli sformovať.

Otázka budúcnosti Kosova sa priamo alebo nepriamo dotýka takmer všetkých obývaných svetadielov a v rámci nich väčšiny štátov sveta. Logika tohto tvrdenia spočíva v tom, že existuje len veľmi málo štátov pozostávajúcich z jedného národa a že takmer každý národ je historicky zaťažený nejakým etnickým alebo náboženským problémom a taktiež to vyplýva z premisy, že existuje len malý počet štátov, ktorých sa historické hranice dôsledne prekrývajú so súčasnými hranicami. Mnoho týchto štátov a ich demokraticky zmýšľajúcich elít vidí v násilnom riešení kosovského problému nebezpečný precedens, priamo ohrozujúci budúcnosť ich vlastnej národnej suverenity.

Svetová komunita svojím málo principiálnym postojom k riešeniu kosovského problému a hlavne NATO, pani Vášáryová, svojím bombardovaním Juhoslávie vytvorili v oblasti medzinárodných vzťahov a v globálnej bezpečnostnej oblasti nebezpečný mentálny model, ktorý ako budúci vzor má svoju vnútornú kapacitu destabilizovať existujúci svetový poriadok.

Z týchto dôvodov, vážené panie poslankyne, páni poslanci, sme my ako zákonodarcovia svojho demokratického štátu spôsobilí chápať, že v Kosove sa dnes sprostredkovane rozhoduje aj o Slovensku a prijať také postoje a rozhodnutia, za ktoré by sme v budúcnosti mohli niesť zodpovednosť pred našimi deťmi aj vnukmi za nami spôsobené následky. Pozorne som sledoval a sledujem reakcie mocensky významných štátov na vývoj v Kosove. Svetové mocenské centrá a za nimi stojace médiá sa ešte na začiatku 90. rokov rozhodli pre mediálnu agresiu voči Srbsku, čo považujem za tragédiu a prejav hlbokej krízy demokracie a nezávislosti médií, našich z toho nevynímajúc.

Ako to už v mocenských hrách býva, po mediálnej agresii pekne podľa biblického vzoru - a na počiatku bolo slovo -, nasledovala faktická vojenská agresia trvajúca 78 dní. Napriek tejto agresii a pokračujúcej zlovoľnej mediálnej kampane, ostatný vývoj ukazuje, že ani Medzinárodný súdny dvor v Haagu doteraz nespochybniteľne nedokázal žalované skutky srbskej genocídy v Kosove a podľa nedávnych vyhlásení ani priamu zodpovednosť Srbska za genocídu voči Moslimom v Srebrenici v roku 1995. A Medzinárodný súdny dvor v Haagu ani v najmenšom nemožno upodozrievať z nejakého nadŕžania Srbom. Práve naopak. Má však k tomu svoje dôvody, ktoré ja vidím takto.

Čo sa týka obvinenia zo srbskej genocídy v Kosove. Kanadský policajný tím spolu s tímom investigatívnych filmárov a žurnalistov vyslaných do Kosova Haagskym tribunálom už v roku 2004 vydali kritické vyhlásenie voči pani Arbourovej, vtedajšej vysokej komisárke pre ľudské práva za jej obvinenie, že Srbi zabili 200-tisíc civilistov v priebehu etnických čistiek v Kosove. Toto obvinenie z masakrov bolo následne využité ako dôvod na bombardovanie Juhoslávie a intervenciu do Kosova. Jej domnienky boli rutinne prezentované ako pravdivé fakty v televíznych staniciach ako CBS a CNN. Kanadské forenzné tímy však potvrdili, že sa podarilo nájsť a odkryť len 5 080 obetí, čo je ľudsky hrozné. Je to ľudsky hrozné! Ale na druhej strane je to žalostne málo oproti proklamovaným 200-tisícom. Pritom bola používaná najmodernejšia satelitná aj letecká vyhľadávacia technika.

Nepripomínam to, vážené dámy a páni, len tak pre nič za nič. Nepripomínajú tieto vyfabrikované a svetovými médiami rozšírené falošné obvinenia niečo takého, čo sa udialo v Iraku? Nepripomína vám to niečo z tých argumentov obviňujúcich Irak, že vlastní zbrane hromadného ničenia, ktoré ako oficiálna zámienka poslúžili na vyvolanie vojny v Iraku? Ani tieto dôvody vedúce k začatiu vojny, ako vieme, sa dodnes nepotvrdili.

Taktika postupu bola a je jasná každému, kto ju vidieť chce. Krivým obvinením nepohodlných štátov si propagačne vytvoriť podmienky a takto odôvodnenou vojnou si naplniť svoje národné a koaličné ciele. A keď sa neskôr ukáže, že proklamované zámienky na vojnu sa ukázali nepravdivé, tak nevadí, pretože víťaza už súdiť nikto nebude.

Chceme takéto mentálne modely kodifikovať ako metódy riešenia medzinárodných problémov 21. storočia? Ak áno, predpovedám, že toto storočie bude ešte agresívnejšie ako to predchádzajúce. Nedostatok sily a vplyvu nás síce bude ospravedlňovať, ale pravda nás obviní.

Napodiv mnohých existujú, i keď v menšine, ale aj iné médiá. Za tie médiá a autorov, ktorí sa nebáli nepopulárne pomenovať daný vývoj, spomeniem aspoň profesora Paula Eiderberga, ktorý prezentoval izraelsky prezieravo pohľad na riešenie kosovskej otázky bombardovaním Juhoslávie vzdušnými silami NATO. Toto veľmi jasne vyjadril vo svojom článku "Od Kosova k Izraelu", publikovanom tlačovou agentúrou GAMLA dňa 29. marca 1999. Citujem: "Ak prijmeme dôsledne NATO-m presadzovanú optiku, útoky NATO na Juhosláviu sú pozvánkou pre akúkoľvek nespokojnú skupinu v ktorejkoľvek krajine na zneužitie osamostatnenia sa pod demokratickým transparentnom sebaurčenia. NATO sa pustilo do realizácie politiky, ktorá podporuje medzinárodnú anarchiu." Koniec citátu.

Ďalej sa tento profesor tiež odvoláva na popredného izraelského profesora z hebrejskej univerzity Rafaela Israeliho, ktorý v novinách Jeruzalem Post z 29. marca 1999 odmietol útoky na Juhosláviu ako medzinárodné pirátstvo. Citujem profesora Israeliho: "Predstavte si zvyšujúcu sa mexickú populáciu v južnej Kalifornii alebo rastúcu arabskú komunitu vo Francúzsku, ktorá deklaruje odtrhnutie sa od Ameriky alebo od Francúzska a bude používať násilie alebo teror na dosiahnutie svojho cieľa. Bude mať Mexiko alebo Alžírsko právo bombardovať Los Angeles alebo Marseille na podporu požiadaviek disidentov o samostatnosť?"

Budem ďalej citovať tohto autora: "To je viac či menej podobné tomu, čo sa deje dnes v Kosove. Srbi považovali Kosovo za svoju kolísku kultúry a etnickej identity a miesto, odkiaľ sa odvíja ich história od 14. storočia. V priebehu posledných dekád z dôvodu chudoby a biedy v susednom Albánsku desiatky tisíc prevažne nevzdelaných migrantov infiltrovalo do Kosova hľadať nové možnosti. To nie je nepodobné procesu nelegálnej migrácie z Mexika na juhovýchod USA alebo zo severu Afriky do Francúzska. A dnes tie isté krajiny, ktoré by nedovolili populácii ilegálnych imigrantov politicky sa osamostatniť tým, že odtrhnú časť národného územia Spojených štátov či Francúzska, stoja na čele západného úsilia delegitimizovať srbskú snahu chrániť svoje národné teritórium a navyše používajú silu na dosiahnutie tohto morálne a politicky problematického cieľa." Koniec citátu.

Dnes sme znova v situácii, keď hore uvedené trendy dostávajú vyšší cieľ prejavujúci sa v rozhodnutí o medzinárodnom uznaní Kosova ako samostatného štátu a subjektu medzinárodného práva, v čom vidím iba pokračovanie tej istej politiky, ktorá už raz viedla k bombardovaniu Srbska, k pokračovaniu takej politiky, ktorá môže viesť i k ďalšiemu ozbrojenému násiliu nielen voči Srbsku, ale aj voči ďalším krajinám, ktoré si dovolia vzoprieť sa medzinárodnému diktátu.

Nebude na škodu pripomenúť si aj na nás potvrdenú historickú skúsenosť, že silnejší alebo väčší národ má tendenciu vyhlasovať, že má vyššie postavenie než akýkoľvek národ iný, že si uzurpuje právo nútiť iných slúžiť jeho vlastným politickým potrebám. Že výsledkom takých nárokov je nevyhnutná zrážka, ak sa slabší nepodvolí.

Takže dnes otázka znie čomu? Opakujem čomu? Nie komu to budeme pomáhať svojimi postojmi, ak ponecháme Srbov s ich kosovským problémom osamotených.

Podľa môjho názoru kosovská otázka predstavuje ťažký etnicko-nábožensko-politický problém, ktorý sa vytváral a komplikoval naprieč celou históriou regiónu. Rozpliesť všetky hybné sily, ktoré celkový stav až do dnešnej podoby vytvárali a formovali si preto vyžaduje interdisciplinárnu metodológiu využívajúcu historické, politologické, etnografické, kultúrno-antropologické, ale aj religionistické metódy skúmania.

Na základné pochopenie problémov súčasného srbsko-kosovského problému je potrebné popísať etnickú mapu Kosova, podať aspoň krátke charakteristiky zainteresovaných etník a tiež i osvetliť politickú a demografickú históriu Kosova. Bol Ahtisaariho plán vypracovaný na základe niečoho podobného? Bez zaujatosti, spravodlivo, prezieravo? Ak by odpoveď na túto otázku bola súhlasná, nemohol by tak bohorovne pripraviť Srbsko o takmer 11-tisíc štvorcových kilometrov územia a vytvoriť precedens na získanie cudzieho územia susediacim štátom cestou programového množenia sa, cestou podnecovania násilia a vyvolávaním nepokojov záujmových národnostných menšín.

Ako vyzerá Kosovo dnes? S príchodom vojsk NATO do Kosova opustilo svoje domovy viacej ako 300-tisíc osôb, prevažne Srbov a Nealbáncov. Doteraz sa z nich do svojich domovov vrátilo len okolo 20-tisíc osôb hlavne kvôli strachu o svoje životy. Mnoho srbských domov bolo vypálených a zvyšok srbskej populácie žije v uzatvorených enklávach prevažne na severe Kosova.

Situácia albánskej populácie je podstatne lepšia, pretože väčšina Albáncov sa už vrátila do svojich domovov a začali si budovať normálny život. Albánske polovojenské jednotky doteraz zničili alebo poškodili mnoho významných srbských pamiatok, monumentov, medzi ktorými pripomínam 156 pravoslávnych kostolov. Násilie, vraždy a všetky typy teroru voči nealbánskemu etniku Kosova sú častým zjavom doteraz, a to aj napriek prítomnosti vojsk OSN.

Na podloženie tohto tvrdenia uvediem aspoň najmasovejšie etnické násilie proti srbskému nealbánskemu obyvateľstvu Kosova zo 17. marca 2004, keď viacej než 50-tisíc etnických Albáncov páchalo fyzické násilie proti nealbánskej populácii, jej vlastníctvu a duchovným pamiatkam.

Aj keď Kosovo doteraz formálne ostáva súčasťou Srbska, pre srbský národ je vplyvom riadeného formovania podmienok dočasne stratené. Všetky doterajšie politické rokovania medzi belehradskými vládami a reprezentantmi kosovsko-albánskej "autonómnej vlády" a veľmocami zodpovedajúcimi za správu Kosova doteraz neviedli k žiaducim výsledkom. Okrem troch severných okresov provincie a polovice Mitrovice nemá srbský štát na území Kosova prakticky významný vplyv.

Veľmi zložitý, nákladný a miestami chaotický proces budovania medzinárodného protektorátu využila Kosovská oslobodzovacia armáda na faktické mocenské ovládnutie krajiny. Nesplnili sa ani ciele nacionalistov túžiacich po osamostatnení sa a spojení s Albánskom. Splnili sa ale ambície militantného a kriminálneho krídla, čo sa týka dosiahnutia moci a kontroly nad ekonomickými aktivitami. Napriek svojmu formálne najvyššiemu postaveniu v krajine zostal prezident Rugova až do svojej smrti v januári 2006 izolovanou reprezentatívnou figúrkou v rukách skutočného vedenia, teda elity bývalej KLA. Tá si zmonopolizovala mocenské posty a ovládla hospodárske aktivity.

Medzinárodnej správe sa len veľmi pomaly a nestabilne darí presadzovať spravodlivosť a štandardné fungovanie politických a občianskych inštitúcií. Väčšina skutočných vinníkov konfliktu zostáva nepotrestaná.

Celkom izolovaní a odsunutí do úzadia sú v provincii kosovskí Srbi. Po odchode srbských inštitúcií z Kosova boli vystavení verejným aj skrytým násiliam, pričom vojenské sily OSN, prípadne OBSE ich nedokázali efektívne ochrániť. Telegramy o tomto prichádzali na naše ministerstvo zahraničných vecí zo srbskej ambasády takmer každý týždeň. Okrem zmienených severných okresov Srbi dnes prežívajú v Kosove len v malých izolovaných enklávach v ťažkých životných podmienkach pod stálou hrozbou násilia. Na ostatné menšiny, ako sú Turci, Rómovia, lebo slovanskí moslimovia je vyvíjaný silný albanizačný tlak. Samotné Albánsko sa zatiaľ usiluje o zbližovanie s európskymi atlantickými štruktúrami a nateraz nemá na zjednotení otvorený záujem. Súčasné veľmoci tak svojimi rozhodnutiami podporujú vznik štátnych subjektov s nedostačujúcou demokratickou kontrolou moci, čím podkopávajú budúci demokratický vývoj na Balkáne.

Taktiež ma prekvapujú vysoké politické hodnotenia, vysoký rating demokratizácie Albánska a kosovských Albáncov zo strany Spojených štátov, pričom civilizačne a demokraticky rozvinutejšie Srbsko sa dlhodobo umelo účelovo démonizuje. Civilizačné rozdiely sa nedajú prekonať za niekoľko málo rokov a demokratické nálepky, ktoré Albánsku a kosovským Albáncom niekto dnes prisudzuje, veľmi rýchlo prekryje doteraz krytá kriminálna a mafiánska podstata týchto spoločenstiev. Toto musím povedať aj napriek tomu, že osobne rozvoju demokracie v Kosove a v Albánsku veľmi nadŕžam.

Dnešné pomery v Kosove boli zámerne vyvolané a zatiaľ ponúkajú predčasne jednoznačné východisko zo situácie. Možno, že by bolo najúčinnejšie súčasný stav zakonzervovať a staviť na postupné riešenie daného problému so silným kontrolným a demokratizačným vplyvom Európskej únie. V takom prípade by malo medzinárodné spoločenstvo stále možnosť korigovať daný vývoj i naďalej doň vstupovať. Domnievam sa, že v prípade uznania samostatnosti Kosova medzinárodnou komunitou pôjde o proces už nezvratný a cesta späť možná nebude.

Odchod medzinárodných mierových síl a civilných štruktúr z Kosova zatiaľ neprichádza do úvahy, a to predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Súčasná politická reprezentácia Albáncov sa vyčerpáva vo frakčných mocenských bojoch, za ktorými stojí obohacovanie sa často i veľmi pochybným podnikaním, ktoré je v priestore považované ale za takmer normálne.

Nie bezvýznamnou je aj otázka vyhrotenia vzťahov kresťanskej a moslimskej civilizácie. Kosovo a Albánsko sa ľahko môžu stať bázou islamistických extrémistov, pretože obe krajiny doteraz nie sú a kvôli moci rodinných klanov dlho ešte nebudú pod skutočnou demokratickou kontrolou štátnych inštitúcií. Zdá sa, že systém uplatňovania medzinárodného práva v novodobej histórii je vo veľmi hlbokej kríze. Znova sa prechádza na právo silnejšieho. Nepísaná zásada, že víťaz berie všetko a že supermoci sa nikto na nič pýtať nemôže, by nemala byť vôbec v novodobej diplomacii akceptovaná, a teda ani pri riešení medzinárodných bezpečnostných výziev 21. storočia.

Medzinárodná komunita by preto mala pri riešení kosovskej otázky byť maximálne neutrálna a nemala by v žiadnom prípade nikomu nadŕžať. Doteraz tak tomu nebolo a postoje medzinárodnej komunity boli jednoznačne proalbánske a výrazne protisrbské. Takže na pozitívne riešenie tejto závažnej otázky, ale aj ďalších podobných problémov vo svete nie je potrebná len pacifikácia a privedenie zainteresovaných znepriatelených strán k zmierlivejšiemu postoju, ale aj vnútorná sebareflexia medzinárodnej komunity a jej snaha o vlastný dôsledný neutrálny postoj pri riešení ktoréhokoľvek problému.

Pokiaľ celá medzinárodná komunita nebude ochotná riešiť tento a podobné konflikty spravodlivo, neutrálne a nebude hľadať prijateľné východiská pre všetky zainteresované strany, tak daný problém svojou činnosťou len zhorší a urobí ho ešte krvavejší. V lepšom prípade ho len na nejakú dobu zakonzervuje.

Čo dnes Kosovo potrebuje, nie je ani tak podpora jeho samostatnosti, ale výdatná podpora jeho ekonomiky, vzdelávania, školstva, rozvojových kultúrnych programov a podobne. Je Európa a medzinárodná komunita schopná a ochotná pomôcť v tejto veci? Osobne si myslím, že jednu šancu sme už premárnili, pretože keby boli štáty NATO preinvestovali zdroje, ktoré venovali do bombardovania a celej vojny voči Juhoslávii do pozdvihnutia sociálnej a kultúrnej úrovne Kosova, dneska by sme už boli ďalej.

Vážené panie poslankyne a páni poslanci, teší ma, že sa, či to chceme priznať, alebo nie otvorene, znižuje počet tých, ktorí veria, že vojenský úder v roku 1999 situáciu v Kosove nevyriešil. Vývoj situácie v Kosove a postup medzinárodného spoločenstva...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ja vás musím, keď dovolíte, prepáčte mi to, prosím, ale ja vás musím prerušiť na sekundu z organizačných dôvodov. Je 11.00 hodín, dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, včera sme si odhlasovali o tom, že hlasovať o všetkých bodoch programu, ktoré sme prerokovali, budeme až po prerokovaní tohto bodu programu, ktorý ešte teraz stále prebieha. (Hlasy zo sály.) Včera, keď sme (hlasy z pléna), dajte mi dokončiť a potom sa dohodneme, určite. Včera sme nepredpokladali, že ešte budeme naďalej pokračovať. To znamená, že moja otázka je. Je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali v tomto bode programu a až potom hlasovali? (Reakcie z pléna.) Keďže nie je všeobecný súhlas, musím, pán poslanec, prerušiť vaše vystúpenie a budeme hlasovať.

Na prípravu hlasovania potrebujeme aspoň 5 minút prestávku. Päťminútová prestávka.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.

Dobre, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k hlasovaniu. Ešte predtým s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: V mene troch poslaneckých klubov SMER - sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana - HZDS navrhujem, aby sme hlasovanie presunuli na popoludňajšie, teda o 17.00 hodine.

M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme. Prezentujeme sa a hlasujeme, prosím.

(Hlasovanie.) Prítomných 120 poslancov, za návrh 68 poslancov, proti 30 poslancov, zdržali sa 2 poslanci, nehlasovalo 20 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

Podľa hlasov zo sály boli ešte niektoré iné procedurálne návrhy. Pristúpili sme k hlasovaniu. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, berme to na vedomie.

Pán poslanec Peter Miššík.

P. Miššík, poslanec: Pán podpredseda, ja chcem povedať, že toto hlasovanie podľa môjho názoru je neplatné. Z jednoduchého dôvodu. My sme si včera odhlasovali, že dnes o 11.00 hodine hlasujeme. To znamená, znova hlasovať o tom istom nie je možné. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec, chcem veriť, že ste vedený dobrou vôľou. Poprosím vážne dodržiavať rokovací poriadok. Ste právnik a viete, že nejde nám o nič, aby sme dodržiavali rokovací poriadok. Ak máte tento procedurálny návrh podľa rokovacieho poriadku, môžete ho vzniesť a môžeme sa k tomu niekedy vrátiť. Dobre, ďakujem pekne.

Prosím vás pekne, takže budeme za týchto okolností pokračovať ďalej v rozprave o predloženom...

Pán poslanec Janiš s procedurálnym návrhom.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dávam procedurálny návrh, aby ste hlasovanie, ktoré sme uskutočnili asi pred minútou, vyhlásili za neplatné. A to z toho dôvodu, že včera sme hlasovali o tom, že budeme hlasovať dnes o 11.00 hodine. To značí, že toto hlasovanie sme si odhlasovali a dvakrát o jednom a tom istom hlasovať nemôžeme. Vyhláste ho za neplatné.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem vám za váš názor, pán predseda klubu. Ešte sa hlási s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Páni podpredsedovia, teraz sa obraciam na všetkých. Chcela by som vedieť dôvody, prečo odsúvame hlasovanie o banskom zákone.