M. Číž, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nechcem vás vypnúť, ale prosím vás, demonštratívne nezneužívajte procedurálny návrh. Prosím, návrh na hlasovanie pre poslancov a potom ho odôvodnite.
M. Sabolová, poslankyňa: Pán podpredseda, nevidím dôvod, prečo máme už od minulého týždňa odkladať hlasovanie o zákone, kde je úplne transparentné, že o ňom môžeme hlasovať.
M. Číž, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, používate inštitút procedurálneho návrhu, prosím, neporušujte flagrantne a vedome rokovaní poriadok.
Páni poslanci, nemám ten váš názor, beriem váš názor na vedomie. Ja ten názor nemám, nemôžem vám vyhovieť. Pokračujeme ďalej v rozprave. Nerozumiem tomuto problému opäť. Pokračujeme ďalej v rozprave. V rozprave by mal pokračovať pán poslanec Vestenický.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: No, ďakujem. Mám procedurálny návrh, aby sme pokračovali, pretože včera bolo odsúhlasené 11.00 hodín pod podmienkou, že skončíme rokovania ku Kosovu. (Smiech zo sály.) Samozrejme, vtedy bolo povedané, že o všetkých prerokovaných návrhoch budeme hlasovať. Pokračujme v rokovaní.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Áno, pán poslanec Vestenický, máte slovo.
E. Vestenický, poslanec: Mrzí má, že nešetríme energiu a kvôli takémuto krátkemu prerušeniu som musel dvakrát premiestniť svojich 80 kíl. (Smiech v sále.) Ale ja skončím o chvíľočku. (Ruch v sále.)
Vývoj situácie v Kosove a postup medzinárodného spoločenstva pri riešení kosovskej otázky sa stáva mentálnym modelom pre budúci vývoj v ďalších juhoeurópskych i stredoeurópskych štátoch. Teda Slovensko nevynímajúc. Hovorilo sa to často v rôznych ekonomických súvislostiach a prosperite vo väzbe na túto otázku.
Chcel by som na adresu výrokov práve o tejto ekonomickej prosperite v súvislosti s Kosovom i nútenou spoluprácou často s mnohými mocnosťami pripomenúť, že aj biblických 30 strieborných predstavovalo ekonomickú prosperitu. A v nadväznosti už na reakcie na predchádzajúcich rečníkov by som si dovolil konštatovať, že povinnosť, pravda, manévrovanie, pocit viny, predsudky, bezzásadovosť môžu vytvoriť a určite aj vytvoria veľmi zaujímavý prienik množín aj pri dnešnom hlasovaní o tejto problematike. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Áno. S faktickými poznámkami pán poslanec Slafkovský, Janiš, Dzurinda. Uzatváram možnosť hlásiť sa faktickými poznámkami.
Slovo má pán Slafkovský.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem na pána Vestenického reagovať, pretože ma nenecháva pokojným. Nenechávajú pokojným jeho výroky o agresii, o bombardovaní a podobne o tom rozhodnutí súdu v Haagu, pretože to sú veci, ku ktorým sa treba vrátiť. Jednoznačne bombardovanie Srbska bol ako výsledok určitého dlhodobého procesu a bol to posledný krok, ktorým bolo možné zabrániť oficiálnu a riadenú genocídu Belehradu. To nikto nespochybňuje.
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážení poslanci, poprosím, zaujmite miesta v poslaneckých laviciach, prosím.
A. Slafkovský, poslanec: Medzinárodný súd v Haagu neodsúdil Srbsko ako krajinu, ako národ za pokus o genocídu, ale chce súdiť a bude súdiť, pokiaľ sa tam dostanú Mladič alebo Radovan Karadžič, Miloševič už je, bohužiaľ, mimo hry.
Hovoriť o Mexiku a arabskej komunite v rovnakom porovnaní, ako je, keď hovoríme o Srbsku, je absolútnym nezmyslom a nepoznaním medzinárodných súvislostí. Je, bohužiaľ, asi pravda, že kým sa nenarodí niekto podobný ako Maurice Schumann alebo Kondrad Adenauer v Srbsku a Kosove, asi ťažko dosiahneme nejaký pokojný stav na tomto území. Preto bude dlhodobo nevyhnutná prítomnosť medzinárodných síl na tomto území, aby tam bol zachovaný určitý pokoj a status tej krajiny taký, aký je momentálne, kde je umožnená existencia aj srbskému etniku, aj albánskemu etniku.
A vrcholom bolo hovorenie o 30 strieborných, o ktorých tu nemusíme hovoriť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Janiš.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Veľmi šarmantne predrečník naznačil tých biblických 30 strieborných a moja otázka znie, že koľko strieborných bolo predvčerom vo vile Elektre za súhlas SNS s Ahtisaariho plánom. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Dzurinda. Ešte raz poprosím pánov poslancov a pána ministra, aby si sadol, aj iných poslancov v sále, nech máme dôstojné prostredie. Vážení páni poslanci, zaujmime miesta v sále, aby sme nerušili pokojný priebeh.
Nech sa páči, slovo má pán poslanec Dzurinda.
M. Dzurinda, poslanec: Pán poslanec Vestenický, priznám sa, že vaše vystúpenie bolo pre mňa zaujímavé. Nesúhlasím s vaším hodnotením minulosti, ale zistil som, že povedzme dopredu sa pozeráme veľmi podobne, čo sa týka Kosova. Ale viete, čo ma mrzí, že aj keď to bolo naozaj nielen dlhé, ale aj zaujímavé, ste sa vyhli tomu podstatnému. My rokujeme o konkrétnej predlohe, pán poslanec. Naozaj, čo chcete podporiť? Ahtisaariho plán alebo pôvodnú predstavu vášho kolegu Rydla?
Chcem vás poprosiť, aby ste doplnili, ešte raz poviem, toto vaše pre mňa vskutku zaujímavé vystúpenie, aby ste sa vyjadrili k tomu kľúčovému. Či podporíte návrh, ktorý spúšťa vznik suverénneho nezávislého štátu, alebo či budete hlasovať za alternatívu, ktorá má hľadať riešenie, rešpektujúc územnú celistvosť Srbska. Ocenil by som, keby ste toto svoje vystúpenie naozaj doplnili. Pretože návrh troch poslaneckých klubov alebo vládnej koalície je, jednoznačne spúšťa suverénne nezávislé Kosovo bez najmenších pochýb a o niekoľko týždňov hlasovanie v Bezpečnostnej rade to preukáže.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz sa prihlásil o slovo podľa rokovacieho poriadku podpredseda Národnej rady pán Hort. (Ruch v sále.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, najskôr sa ospravedlňujem pánovi Mikloškovi, ale tentoraz to bude kratšie.
No, milé dámy, vážení páni, počnúc vystúpením predsedu SNS pána Slotu cez pani podpredsedníčku Belousovovú, pána Rafaja a teraz pána Vestenického je zrejmé, že všetky tieto vystúpenia, ktoré idú hlboko k podstate veci, ktoré sa zamýšľajú nad problémom Srbov sú iba zadúšaním vlastného svedomia za zradu, pre ktorú ste sa včera rozhodli, ku ktorej ste sa včera znížili. Najlepšie to pomenoval pán kolega Rydlo, keď tu z tohto miesta povedal, že ten návrh, ktorý nakoniec vzišiel z dohody v Elektre mu pripomína klbko vreteníc. Včera som dostal jednu peknú SMS-ku, ktorá hovorila. "To musela byť v Elektre žatva pre pána Mečiara a pána Slotu, keď dokázali urobiť takýto zásadný hodnotový kotrmelec." Dnes pán kolega Vestenický zakončil tým, že zbytočne bolo to ex tempore kvôli hlasovaniu, pretože musel premiestniť svojich 80 kíl.
Pán kolega, niekedy je dobre sa aj prejsť a je to zdraviu prospešné, ale premiestniť svedomie tam, odkiaľ ho nie je počuť, je ďaleko horšie a náročnejšie pre každého z nás. (Potlesk.)
No, pán kolega Jarjabek, vy ste tu po nás pokrikovali, že sme slovenskí Američania. Viete, ja by som sa vás chcel spýtať, čo ste vy vlastne? Ste pravičiar, ľavičiar, HZDS, SMER? (Hlas zo sály a smiech.)
Priateľu, mám pocit, že ani dva kozmodisky nepomôžu tomu, aby tá chrbtica bola tam, kde patrí. (Smiech a potlesk.)
No a pani...
M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec, poprosím vážne o správanie medzi poslancami, prosím.
M. Hort, podpredseda NR SR: ... Sabolovej odpoviem, keď som už pri pulte. Pani Sabolová, bola otázka na podpredsedov. Využijem ten čas, keď som tu. Ja neviem, prečo sa to hlasovanie stále odkladá. To za seba hovorím ako za podpredsedu. Ďakujem pekne. (Potlesk v sále.)
M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Jánoš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Slovo má pán poslanec Dušan Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, ja by som pekne poprosil pána poslanca Horta, aby sa nezhadzoval. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Jánoš.
V. Jánoš, poslanec: Ďakujem pekne. Takisto v krátkosti. Pán poslanec Hort, pán podpredseda Hort, prosím vás pekne, vy ste kde mali chrbticu v roku 1999? Aká žatva bola v roku 1999? Ako používate takéto expresie, ako je to neskutočné. Veď tu bola predsa analýza, čo spôsobilo to rozhodnutie z roku 1999, veď to boli desaťtisíce bômb, ktoré boli zhodené aj na civilné obyvateľstvo. A teraz sa snažíte aj s vaším poslaneckým klubom SDKÚ si umývať ruky ako ten mýtický alebo reálny Pontius Pilatus.
M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou podpredseda Hort.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán kolega Jánoš, nebudete mi veriť, ale mám priateľov aj v Kosove. A bol som v tom období vystavený jednému ataku. Jeden neurochirurg z Kosova mi telefonoval a povedal: "Dokedy vy, ktorí máte moc a žijete v civilizácii a nič vám nehrozí a máte aj zbrane, sa budete pozerať na to, čo sa tu s nami deje? Bezbranných zabíjajú, vyháňajú z domovov, deti tu zomierajú." Aj takéto stanovisko som počul z Kosova. A pýtal sa ma: "Vy ste kresťania, keď sa na toto vraždenie a na toto vyháňanie a na tento exodus a na túto genocídu môžete dívať?"
Ja sa vás pýtam, pán kolega. Vám to vtedy nevadilo? Zadúšate sa tu rokom 1999. Ja som povedal včera a opakujem to dnes. Ak sa takéto niečo deje kdekoľvek na svete a tí, ktorí majú moc tomu zabrániť a nezabránia, tak sú rovnako vinní ako tí, ktorí to páchajú.
A po druhé. Viete čo, už by som bol rád, keby ste sa niekedy prihlásili a išli tam k pultu, lebo zatiaľ reagujete iba vo faktických poznámkach, a konečne nám povedali svoj názor ucelený a nielen na Pontského Piláta, ale aj na to, o čom tu rokujeme nielen dnes, ale inokedy, keď ide o veľmi dôležité veci vo vzťahu k tomu, ako bude vyzerať slovenská pospolitosť ďalej. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz po dlhších peripetiách vystúpi pán poslanec Mikloško riadne prihlásený v rozprave.
F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, na úvod budem trošku polemický. Včerajšie vystúpenie Jána Slotu a pani Belousovovej, podpredsedníčky parlamentu, kde bojovali a zastávali sa historického a kresťanského Srbska, bolo také dojímavé, že som plakal nielen ja a moji kolegovia, ale ešte aj tieto lustre. Naozaj zápas za kresťanské a historické Srbsko bol dojímavý.
Ale druhá vec je, že obidvaja títo rečníci to Srbsko absolútne jednoducho a pokojne predali. (Potlesk.)
Kolegyne a kolegovia, v tomto dokumente slovo Srbsko neexistuje. Nespomína sa vôbec. Ak dovolíte, Ahtisaariho plán hovorí o obmedzenej nezávislosti Kosova. My sa tu dovolávame neobmedzenej nezávislosti Kosova. Z tohto dôvodu je to veľmi jednoduché logické myslenie, ku ktorému nás včera vyzývala aj pani podpredsedníčka, aby sme ho používali, že toto vyhlásenie sa netýka Ahtisaariho vyhlásenia a jeho plánu.
A teraz idem ešte ďalej k tomuto vyhláseniu. Vyhlásenie je značne vnútorne rozporné, ale viem si predstaviť, že v dramatických situáciách diplomatická reč možno musí byť taká. Vyhlásenie hovorí o tom, že neobmedzená nezávislosť provincie Kosova nie je v záujme stability.
Na druhej strane v ďalšom bode, teda v treťom odseku spomína chartu OSN, ktorá veľmi všeobecne žiadnymi podmienkami hovorí o práve národov na sebaurčenie, čo je vlastne cesta k nezávislosti.
Na druhej strane spomína ďalšie medzinárodné právne normy, medzi ktoré nutne musí patriť aj Helsinský dokument z roku 1997, ktorý hovorí o nemeniteľnosti hraníc. Čiže je tam spomínané všetko a každý, ako by si tam mohol niečo nájsť.
Vyhlásenie je jemne komické v bode 4, o ktorom som diskutoval, lebo naozaj medzinárodný precedens nebudeme určovať my, ale určujú ho, ako som povedal veľmoci, a najmä povedal by som mocenská realita, ktorá v tej ktorej historickej situácii nastane.
A, samozrejme, trošku problematicky vyznieva aj bod 7, v ktorom Národná rada vyjadruje akúsi vôľu, ale pričom túto vôľu odovzdáva vláde a jej predstaviteľom. Ale prosím, aj toto si viem predstaviť, že je súčasť diplomatického textu.
To, čo sa vlastne stalo predmetom celej tejto diskusie a posunulo tento medzištátny dokument alebo medzištátnu, medzinárodnú diskusiu do vnútropolitickej situácie je ten bod 6, ktorý považujem za úplne zbytočný, pretože tento bod 6 poškodí aj vládnej koalícii. Tento bod 6 otvorí znovu problém, ktorý tu dávno je, ktorý je za nami a ktorý dnes, či chceme, či nechceme, sme členmi NATO a otvorí sa na pôde NATO a európskych inštitúcií.
Čiže považujem ho za zbytočný, môžeme my o ňom tu koľkokrát diskutovať, ale ísť týmto nazad do zahraničia, pretože toto naše vyhlásenie bude súčasťou štúdia zahraničných politických elít. Tak toto považujem za zbytočné.
Teraz, ak dovolíte k meritu celého vyhlásenia. Niekedy od roku 1996 začali kosovskí politici hovoriť o nezávislosti snáď s výnimkou Rugova a bolo to sprevádzané násilnosťami, to všetci vieme.
Otázka je, či veľmoci v tej chvíli zareagovali správne, adekvátne, ale ešte vážnejšia otázka je, či veľmoci sú povinné vždy, keď sa nejaké štáty do seba pustia, robiť svetového žandára.
Pamätám si na výrok staršieho prezidenta, prezidenta Busha staršieho, teda Georga Busha, ktorý ešte pri vojne v Iraku v roku 1991 povedal, že Spojené štáty nie sú svetový žandár, aby zasahovali všade tam, kde sa do seba pustia ľudia. Samozrejme, keď nezasiahnu, je zle, keď zasiahnu, je často ešte horšie. Ale poraďme veľmociam, ako sa majú správať.
A druhá vec je, a tá sa mi zdá podstatná, že Srbsko robilo po roku 1988, 1989 tragickú a zločineckú politiku. Výsledok tejto tragickej politiky prezidenta Miloševiča a celej jeho garnitúry je, že Srbsko stratilo všetko. Však Srbsko nemá ani more, proste nemá už nič. To je výsledok politiky.
Dámy a páni, ale taká je logika dejín, taká je logika veľmocí. Nezmyselná politika Budapešti na konci 19. storočia a na začiatku 20. storočia spôsobila, že v roku 1918 došlo k radikálnym zmenám hraníc. To bola logika veľmocí, o ktorej dodnes nikto nevystupuje. Proste stalo sa to status quo. To bol výsledok nezmyselnej politiky.
Dámy a páni, keby Slovensko v roku 1944 a 1945 nebolo preskočilo veľmi divne z krajiny porazenej spojeneckej s Nemeckom na krajinu víťaznú, bol to veľmi beťársky krok, by som povedal, no tak by ste videli, ako by veľmoci zachádzali so Slovenskom ako s porazenou krajinou. No proste v politike sa za takéto tragické kroky platí. Takáto je tá tragika omylných krokov v politike a taká je logika veľmocenských rozhodnutí. Diskutovať o nich môžu nanajvýš historici.
Na druhej strane Srbsko naozaj za dramatických okolností, pamätáme si vysielania televízie, keď sa Koštunica dostával k moci, za dramatických okolností si vybojoval svoju cestu k demokracii. To zase nemožno na tomto celom nevnímať a nevidieť. A čo teda povedať? Samostatné Kosovo je precedensom, pokiaľ ide aj o helsinský proces z roku 1977.
Na druhej strane samostatné Kosovo presadzujú títo politici už v roku 1996, a teda všetci sme to sledovali. Ale dôležitejšia pre mňa a takmer rozhodujúca je iná vec.
V medzinárodnej politike platí niečo ako tradičné priateľstvo. Ak dovolíte nie v mene slovanstva. To je pre mňa nezmyselný pojem. Ale v mene overených a vyskúšaných známych postojov týchto krajín v minulosti. To je niečo, to je bonus, to je tradícia, s ktorou sa nehazarduje. Takéto postoje sa pamätajú aj do budúcnosti.
My sa veľmi dobre pamätáme, akým spôsobom predseda vlády niekedy v roku 1996 sa zachoval voči predsedovi vlády Rumunska. Ubezpečujem vás, že Rumunsko nám to už aj niekoľkokrát vrátilo. Na takéto veci sa nezabúda. A takéto tradičné postoje boli medzi Srbskom a Slovenskom a takéto tradičné postoje boli aj medzi Juhosláviou a Československom.
A podľa mňa preto Národná rada Slovenskej republiky nemôže prijať vyhlásenie, ak to nemá byť len vôľa vyslovene teda politickej väčšiny, ktoré nebude brať do úvahy aj postoje Srbska. Proste to sa celkom dobre v politike nerobí.
A preto dávam tri pozmeňujúce návrhy k tejto deklarácii. Prvý pozmeňujúci návrh je, že v ods. 3, to znamená, že riešenie budúceho štatútu provincie Kosovo atď. Prečítam to, že riešenie budúceho štatútu provincie Kosovo musí vychádzať z rešpektovania a teraz dodávam legitímnych požiadaviek Srbska, ako aj Charty Organizácie Spojených národov a ostatných medzinárodných právnych noriem. To znamená, že za "rešpektovanie" dodávam "legitímne požiadavky Srbska".
Druhý pozmeňujúci návrh, že bod 4 totiž, že ods. 4, že budúci štatút provincie Kosovo nezaloží precedens v medzinárodnom práve, aby bol vylúčený.
A šiesty. Ak hovoríme, že by sme mali prijať nejaký spoločný dokument, ktorý nás vzájomne nebude, nazval by som to, zásadne rozdeľovať, tak navrhujem, aby bol vypustený ods. 6. A to je tá pripomienka parlamentu, že z rozhodnutia vlády Slovenskej republiky v roku 1999, ktoré prispeli k destabilizácii regiónu západného Balkánu. Navrhujem takýto kompromis.
Pokiaľ by bol prijatý, ja osobne si viem predstaviť, alebo ja osobne vyhlasujem, že za takéto vyhlásenie budem hlasovať, pretože v danej chvíli nie je možné absolútne víťazstvo žiadneho politického názoru. A je snáď možné dať vyhlásenie, ktoré bude aj zásadným spôsobom zahrnovať stanovisko aj druhé. A za takéto považujem zmienku o legitímnych požiadavkách Srbska.
Dávam na vaše zváženie. Toto je môj pozmeňujúci návrh. Ďakujem. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami pán poslanec Zala, Rydlo, Horváth, Rafaj, Belousovová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Slovo má pán spravodajca Zala.
B. Zala, poslanec: Ďakujem pekne. Ja len poznámku k argumentom, že stav Kosova je výsledkom zlyhania srbskej politiky. Áno, je to tak z istého pohľadu. Ja som o tomto mal diskusiu aj s pánom Ahtisaarim, ktorý mi tiež tvrdil presne tieto argumenty. To bola podstata jeho argumentov. A ja som oponoval týmto argumentom, že možno z hľadiska reality, ktorá prebiehala, je to tak, ale to neznamená, že kvôli týmto chybám Miloševiča je potrebné postaviť Srbsko do nespravodlivej polohy.
Je pravda, že sa za to trpí, že výsledky či prvej, či druhej svetovej vojny mali tento charakter a že mocnosti postupujú týmto spôsobom, ale my by sme sa mali usilovať o to, aby sa to minimalizovalo. A tak som aj pochopil vystúpenie pána poslanca Mikloška, že by to nemalo negatívne dopadnúť na srbské záujmy.
Pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, ktoré boli dané. Ja som si ich veľmi pozorne vypočul a myslím si, že nie sú nijakým spôsobom v protiklade s duchom ani s cieľom vyhlásenia, ktoré sme podali a z mojej osobnej stránky si myslím, že by boli akceptovateľné. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Rydlo, nech sa páči.
J. Rydlo, poslanec: Ďakujem za slovo. Som rád, že v tejto snemovni dochádza k určitému konsenzu. Bol by som rád, aby táto snemovňa prijala nielen politickou väčšinou väčšiny uznesenie týkajúce sa Kosova. A bol by som rád, aby táto snemovňa jedným slovom povedala to, čo si o Kosove myslí. Podporujem pozmeňujúce návrhy poslanca Mikloška. Podporujem aj to, čo povedal pán Zala. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Horváth.
J. Horváth, poslanec: Vážený pán poslanec Mikloško, dovoľte mi reagovať na tú časť prejavu, kde ste sa dotkli faktu, že veľmoci podľa vašich slov, že veľmoci budú určovať status Kosova a že by sme mali poradiť veľmociam, ako sa budú správať, teda inými slovami, aby sme mali nejaký poradný hlas v tomto procese.
Dovoľte mi na margo toho poskytnúť malú informáciu, že Slovensko tak robí, Slovensko tak robí nielen dnes, ale už dosť dlho a bude robiť naďalej, pretože disponuje takou výbavou diplomatickou, takým personálom diplomatickým, ktorý je jeden z najkompetentnejších vo veci Balkánu, západného Balkánu, a preto to robí. Ale robí to diskrétne. Presne tak, ako je to obvyklé v medzinárodnom prostredí. Robí to spôsobom kultivovaným, spôsobom, ktorý je obvyklý medzi diplomatmi. Toto beží.
To znamená, že v kontraste s týmto sa v Národnej rade pokúšame veľmi pokútnym spôsobom prijať jednostranný unilaterálny prejav vôle Národnej rady ako poradný hlas, ktorý je len zbúchaný narýchlo v nejakých straníckych pretekoch.
Takže mi dovoľte informovať vás, že toto dávno beží, a ak budete mať záujem, určite sa dozviete potom v diskrétnejších debatách viac o týchto konzultáciách, ktoré prebiehajú.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Rafaj.
R. Rafaj, poslanec: Dovoľte, aby som aj ja vyjadril úprimné poďakovanie za snahu o kompromis a ktorá môže zmeniť charakter tejto diskusie. Ale napriek tomu ako presvedčený Slovan si dovolím zacitovať: "Slávne slávme slávu slávou slávnych." A to budem hovoriť stále bez ohľadu na to, aký máme názor na rok 1918, pretože si myslím, že v roku 1918 sa žalár národov nerozpadol preto, že Budapešť, Baťáni a ďalší mali zlú politiku voči všetkým nemaďarským národom, ale že išlo o uplatnenie základného práva národov na sebaurčenie a práve o tomto istom práve a jeho rozsahu dnes diskutujeme, že patrí len a patrilo a patrí a aby aj patrilo len národom tak, aby sme prispeli k stabilite.
A k tomu slovanskému rozmeru len pripomínam. Keď som si čítal, ako Štúrovci so Srbmi a ďalšími riešili spoločne veci slovanské, mali aj vtedy v 19. storočí rozdielne názory, ale vždy, keď si zaspievali hymnu Hej Slované alebo Hej Slováci, alebo v tej poľskej verzii, ako chcete, alebo v srbskej, čo sú vlastne štátne hymny, tak vždy našli spoločnú reč. A ja verím, že aj do budúcnosti budeme nachádzať aj slovanský rozmer, ktorý v našej zahraničnej politike chýba. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pani podpredsedníčka Belousovová.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážený pán poslanec Mikloško, ako aj ďalší poslanci opozície, už odvčera počúvam dojímavé prejavy starostlivosti o Slovenskú národnú stranu. Vystupujete, a nakoniec aj pán poslanec Mikloško to zdôrazňoval, čo sa asi udialo v Elektre atď., naznačujete tu kadejaké, by som povedala, detektívne zápletky.
Možno, pán poslanec Mikloško, vychádzate z vlastných skúseností spolu aj s ostatnými vašimi kolegami z KDH, keď 8 rokov vaše kádehacke svedomie uspávali koaliční partneri. Čím asi, keď všetci vieme, že tu zúrila privatizácia, ktorá bola v neprospech Slovenskej republiky. Aké uspávanky vtedy spievali svedomiu KDH, ktoré spalo sladko 8 rokov a zobudilo sa až pár mesiacov pred voľbami.
Takisto pán poslanec Mikloško, máte popletené, ak hovoríte, že Charta OSN zabezpečuje pre kosovských Albáncov právo na sebaurčenie. Veď oni nie sú národ. Teda zasa tá logika, v ktorej máte v KDH určité, ale vnímam, že už dostatočne veľké medzery. Máte to trošku popletené s menšinovými právami vôbec. Veď stačilo, a ja som si vás naživo predstavila, pán Mikloško, že by ste pri tomto rečníckom pulte mohli obhajovať menšinové práva s tým hrdým vyznamenaním Esterházyho na svojej hrudi, ktoré ste prijali práve za tú podlízavú politiku voči Maďarom. To je všetko.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Mikloško s odpoveďou na faktické poznámky. Máte slovo.
F. Mikloško, poslanec: Pani poslankyňa Belousovová, ďakujem vám za vaše vystúpenie. Som už na ne zvyknutý. Česť práci. (Smiech a potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpením pána Mikloška vystúpili všetci poslanci, ktorí boli do rozpravy prihlásení písomne. Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Pán poslanec Palko, Lipšic, Horváth, Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a slovo dávam pánovi poslancovi Palkovi.
V. Palko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som krátko zhrnul, čo sa udialo v slovenskej politike v posledných dňoch na tému Kosovo a čo sa udialo počas týchto dvoch dní v slovenskom parlamente.
Moja prvá poznámka. Myslím si, že stále sa máme čo učiť, aby naše debaty vedeli vystihnúť dnes už historické udalosti v ich plnej šírke a presne. Tá pravda o Kosove nie je čierno-biela. Nemožno ospravedlňovať srbskú politiku vo všetkom. Už vôbec nemožno byť bezvýhradne na strane Albáncov. Je úplný nezmysel obviňovať Ameriku za všetko zlo sveta. Ale bolo by tiež chybou zamlčiavať, že aj medzinárodné spoločenstvo robí chyby.
Správne už bolo z úst predrečníkov viackrát povedané, že v tom čase na jar 1999, keď bolo vyháňanie Albáncov z Kosova a bol to Miloševičov zločin, tak už ťažko sa tomu dalo zabrániť inak ako vojenskou akciou NATO. Ale pre úplnosť treba povedať, že pred vojnou a pred vyháňaním Albáncov boli rokovania vo francúzskom meste Rambouillet, ktoré už spomínal pán poslanec Berényi. Bolo to rokovanie, ktorého sa zúčastňovala srbská strana, kosovskí Albánci, USA, Veľká Británia a Rusko.
Pán poslanec Berényi povedal, že bolo historickou chybou Srbska, že dohody s Rambouillet nepodpísalo. Nuž to si nemyslím. Podmienky s Rambouillet boli totiž na úrovni dnešného Ahtisaariho plánu. Napríklad obsahovali klauzulu, že do niekoľkých rokov to budú obyvatelia Kosova, ktorí rozhodnú o definitívnom štatúte Kosova. No aj to predsa by znamenalo referendum do niekoľkých rokov a výsledkom tohto referenda by bolo, samozrejme, rozhodnutie o samostatnosti.
Toto nemohol podpísať žiadny srbský politik. Či už demokrat, komunista, alebo fašista. Nemohol a bolo chybou medzinárodného spoločenstva, že do takéhoto niečoho bolo Srbsko tlačené. To, samozrejme, nijako neospravedlňuje ďalšie Miloševičove zločiny, ďalšie i predchádzajúce. Ale toto treba povedať pre úplný obraz o udalostiach.
Ďalšia moja poznámka sa týka toho, čo sa deje v slovenskom parlamente. Rád by som sa vyjadril k politike Slovenskej národnej strany.
Slovenská národná strana bola proti bombardovaniu Juhoslávie. Slovenská národná strana hovorí o všeslovanskej vzájomnosti. A Slovenská národná strana predložila zmysluplný návrh, za ktorý by sme boli radi hlasovali. Návrh odmietajúci Ahtisaariho plán a garantujúci alebo prihovárajúci sa za územnú integritu Srbska. Ale SNS tento návrh stiahla.
Včera sme počuli vyhlásenia, prejavy politikov SNS, ktorí stále hovorili slová Srbsko, Srbi, srbský. Len v návrhu, ktorý nám dnes predkladajú na hlasovanie, sa slovo Srbsko, srbský nevyskytuje.
Prejavy politikov SNS zakrývajú jednu vec. Verbálne odsudzujú Ahtisaariho plán, ale deklaráciu, ktorú nám dávajú, do tejto deklarácie nedali jasné odmietnutia Ahtisaariho plánu. Naopak, sú tam formulácie, ktoré pre každého, kto bude mať zlú vôľu, je tam umožnené, aby za ten Ahtisaariho plán hlasoval.
Politici Slovenskej národnej strany hovorili o potrebe zachovania územnej integrity Srbska, ale nechcú, aby sme vo vyhlásení explicitne nenarušiteľnosť tejto integrity potvrdili.
Pán poslanec Rydlo kritizuje politiku appeasementu a robí politiku appeasementu.
Prejavy politikov SNS zakrývajú jednu vec, ktorá je podstatná. SNS stiahnutím svojho pôvodného návrhu a navrhnutím návrhu, ktorý je prinajmenšom bezzubý, bohužiaľ, hodili Srbov cez palubu.
Tretia poznámka. Prečo to Slovenská národná strana robí? Asi našla nejakú vyššiu prioritu, ako je obhajoba princípu národného štátu v Európe. Vyššia priorita je v tomto prípade zrejme poslušnosť voči predsedovi vlády a SMER-u Robertovi Ficovi so všetkým, čo z tejto poslušnosti vyplýva.
V ďalšej poznámke sa chcem dotknúť toho, čo robí strana SMER. Je to strana SMER, ktorá donútila SNS stiahnuť svoj návrh. SMER spôsobil toto. Bola tu šanca na širokú zhodu v slovenskom parlamente, lebo naozaj mnohí sme naprieč politickými stranami, opozičnými a vládnymi, cítili, že Kosovo môže byť precedens, že to môže vyvolať istý dopad niekedy na budúcnosť Slovenska.
Táto široká zhoda sa črtala, ale zabránil jej práve SMER. Prečo jej zabránil? SMER má totiž predsedu vlády. SMER má ministra zahraničných vecí. SMER by bol nútený takúto širokú dohodu v prospech Srbska proti Ahtisaariho plánu obhajovať v zahraničí. Ale SMER a predseda vlády Robert Fico toto nie je schopný robiť. Robert Fico dostal šancu nerobiť pudlíka. Túto šancu sa ani nepokúsil premeniť, lebo vedel, že takúto politiku nie je schopný robiť. SMER teda obetoval možnosť širokej zhody v slovenskom parlamente, ktorá by bola v konečnom dôsledku i na prospech štátneho záujmu Slovenskej republiky.
Moja ďalšia poznámka sa týka toho, ako to strana SMER maskuje. Robí to tak, že odvádza pozornosť do roku 1999 a kritizuje povolenie preletov vládou Slovenskej republiky. Tým zamlčiava, že predseda SMER-u Robert Fico ako politik SDĽ v roku 1999 k týmto veciam mlčal a najmä zamlčiaval, že ministri, ktorí schvaľovali v roku 1999 prelety lietadiel cez územie Slovenska, sú dnes politikmi SMER-u. Neviem, ako je dneska s pánom Fogašom alebo Magvašim, alebo Schmögnerovou, ale pokiaľ viem, tak vtedajší minister školstva, ktorý hlasoval za prelety, Milan Ftáčnik je dnes starostom Petržalky za stranu SMER. Tak sa pýtam, či ste si to už v SMER-e vyjasnili?
Tým prichádzame k problému kontinuity myslenia v slovenskom parlamente. Slovenská národná strana aspoň v otázke Kosova zachováva určitú kontinuitu myslenia, prinajmenšom celé roky aspoň verbálne podporovala srbskú stranu. Myslím si, že kontinuitu myslenia vykazujú i KDH a SDKÚ.
Nikdy sme nevideli problematiku Kosova v čierno-bielom, a aj keď sme sa snažili v tom roku 1999 zabrániť vyháňaniu Albáncov, ale zároveň od toho istého roku, celých 8 rokov sme hovorili, že územná integrita Srbska nemôže byť narušená. Čiže dnes robíme to, čo sme robili aj pred ôsmimi rokmi a celý čas.
Jedine strana SMER vykazuje veľkú diskontinuitu myslenia. Mysliac si, že keď niekto premenuje stranu, alebo keď zmení stranícky dres, tak jeho minulosť je zabudnutá. Ale tak to nefunguje.
Ďalšia poznámka sa týka istého zvláštneho vzťahu medzi SMER-om a SNS. Tento vzťah v konečnom dôsledku bráni robiť efektívnu politiku v prospech štátneho záujmu Slovenskej republiky. Na začiatku je prehnaná radikálna, občas trošku vulgárna rétorika nacionalistická zo strany SNS, ktorá spôsobí, že SNS si pokazí svoj imidž v zahraničí. Potom nasleduje vytvorenie koalície SMER - SNS a dôsledkom toho je, že ten zlý imidž zdedí aj SMER v Európe, aspoň v socialistických kruhoch, a následne sa SMER snaží tento imidž nejakým spôsobom zlepšovať, a to tak, že sa bojí zastať sa aj úplne normálneho národnoštátneho záujmu Slovenskej republiky, len aby si svoj imidž nezhoršil, a dokonca potom tlačí do postojov, ktoré sú proti štátnemu záujmu Slovenskej republiky aj Slovenskú národnú stranu, ktorá sa rada zatlačiť nechá.
Dôkazom toho napríklad je nielen dnešná diskusia o Kosove, ale dôkazom toho je aj diskusia, ktorá tu už bola, ktorá nás čaká napríklad o obhajobe záujmov Slovenskej republiky v oblasti daňovej suverenity. Toto je začarovaný kruh. A je to dôkaz toho, ako prehnaná nacionalistická rétorika v konečnom dôsledku smeruje k politike, ktorá je proti štátnemu záujmu Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som na záver stručne zhrnul, čo sa stalo a čo sa deje počas posledných dvoch dní v slovenskom parlamente.
Po prvé. SMER a predseda vlády nechcú prijať skutočné vyhlásenie slovenského parlamentu, skutočne odmietajúce Ahtisaariho plán a skutočne podporujúce územnú celistvosť Srbska. Robí tak preto, lebo nemá politickú schopnosť a silu obhajovať takúto správnu politiku v zahraničí.
Po druhé. SMER donútil k rovnakému postoju i SNS, ktorá hodila Srbsko cez palubu v rámci pokoja vo vládnej koalícii.
Po tretie. Opozičné strany KDH, SDKÚ podnikli reálne kroky ku prijatiu deklarácie, ktorá by skutočne odmietla Ahtisaariho plán, skutočne by podporila integritu Srbska a skutočne by tým podporila jej princíp obhajoby národného štátu v Európe. Vládna koalícia tomuto kroku v prospech Slovenska pravdepodobne dneska zabráni. Takto to vojde do histórie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami poslanci Zelník, Jasaň, Jánoš, pani podpredsedníčka Belousovová, pán poslanec Podmanický, Horváth, Rafaj, Paška. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.
Slovo má pán poslanec Zelník.
Š. Zelník, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán poslanec Palko, ja som nemal záujem o reagovanie, ale nemôžem nereagovať na vaše slová, že Slovenská národná strana robila nejakú nacionalistickú rétoriku alebo robí nejaký nacionalizmus. Ten obraz, bohužiaľ, v zahraničí sa vytvára takto umelo aj vďaka takýmto vyhláseniam. Mohli by ste mi konkrétne povedať, kedy Slovenská národná strana sa buď takouto rétorikou, alebo nejakými konkrétnymi činmi prejavovala? Či v tomto parlamente, alebo vôbec navonok? Ak hájila národné záujmy, to neznamená, že pôsobila alebo robila, alebo vytvárala nejaké nacionalistické snahy. Prosím vás, aby sme v budúcnosti takéto označovania nepoužívali. Ďakujem veľmi pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Jasaň.
V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len pár poznámkami, lebo zrejme pán kolega Palko nemá dostatok informácií, tak chcem len upozorniť, že SMER nie je SDL a SMER nie je nacionalistická strana. To po prvé.
Po druhé. Nikto z bývalých ministrov, ktorí vtedy hlasovali za to, čo väčšina vlády nie sú členmi SMER-u, ani starosta Petržalky nie je členom SMER-u.
Po tretie. Viete, odvolať sa na minulosť je niekedy dobré, ale niekedy aj dosť škodlivé. Ja keď sa pozriem do tejto sály, vidím tu množstvo ľudí, ktorí počnúc VPN boli v rôznych politických stranách, kým sa dostali do tých, kde sú. Nikdy sme to nepoužívali, používať to nebudeme, pretože každý má svojím spôsobom nárok na určitý vývoj, vývin svojej osobnosti.
Po štvrté. Mnohokrát a zvyčajne aj vy sa odvolávate na Ústavu Slovenskej republiky, na ústavu, za ktorú poslanci KDH nehlasovali. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Jánoš.
V. Jánoš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Palko, reagujem faktickou poznámkou, aj keď sa to pánovi podpredsedovi Hortovi nepáči, ale chcel by som uviesť niektoré skutočnosti. Ako včera bolo spomenuté, v roku 1999 pán vtedajší poslanec Národnej rady, súčasný predseda vlády pán Fico nehlasoval za prelety, áno, to je k veci, za prelety bojových lietadiel cez územie Slovenskej republiky na rozdiel od vás, ktorí ste hlasovali a tie dôsledky toho bombardovania, ktoré tu už dnes odzneli, sme mali možnosť vidieť všetci.
Takže nie my sme hodili alebo hádžeme Srbsko cez palubu, ako to hovoríte a radi konštatujete, ale vy ste to Srbsko hodili cez palubu v roku 1999.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani podpredsedníčka Belousovová.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Tak, vážený pán poslanec Palko, vy ste podrobili Slovenskú národnú stranu takej svojej vlastnej analýze.
Ak dovolíte, ja vám ju opätujem a tiež vám poviem, prečo teda takáto analýza Slovenskej národnej strany z vás vyšla. Jednoducho sa snažíte, pretože s vami zmieta vo vzťahu k SNS závisť, závisť kvôli tomu, že vy ste boli absolútne neúspešný nielen osobne, ale hlavne KDH, tak sa snažíte kompenzovať si svoje komplexy a neúspechy tým, že vlastne triafate tu jeden za druhým z tých svojich zadných opozičných lavíc, kam vás posadili voliči, do Slovenskej národnej strany.
Takže, ak som povedala, že opätujem tú vašu analýzu, tak akú politiku robilo a robí KDH, keď tvrdíte, že Slovenská národná strana robila a robí nacionalistickú politiku? My hovoríme, že robíme vlasteneckú politiku. Váš program, program KDH sa triafa o najmenej 100 rokov vedľa, pričom dozadu, nie dopredu.
Pretože návrhy z vašej dielne sú absolútne odtrhnuté od reálneho života a reálnych potrieb slovenských občanov. Vnútorne ste rozhádaní. Ako som už povedala viackrát, vám ani nechýba nový líder, vám chýbajú nové nejaké myšlienky, ktoré by boli reálne späté so slovenským životom.
A summa summarum vlastne toto bolo, vlastne sa podpísalo na totálnom fiasku vašej politiky, aj keď ste vyvolali predčasné voľby pár mesiacov pred voľbami normálnymi a voliči vás posadili, ako som povedala, do tých zadných lavíc a ja som presvedčená, že tým, ako teraz vystupujete, ako arogantne sa správate vy pán Lipšic, pán Mikloško a ďalší, v tých laviciach budete sedieť nielen štyri roky, ale podstatne dlhšie. Nie ja, ale slovenskí občania vás tam posadili. Takže seďte a počúvajte. (Smiech.)