M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Záhumenský bol jediný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy.

Teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Ak nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Chce zaujať pán minister stanovisko? Nech sa páči.

M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážený pán spravodajca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, záverom vám len poďakujem za konštruktívny prístup najmä v gestorskom výbore. Chcem vás požiadať, aby ste v zmysle návrhu spoločnej správy gestorského výboru aj hlasovali a zároveň aj akceptovali pripomienku pánu poslanca Záhumenského.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Chce zaujať stanovisko pán spravodajca? Nie. Veľmi pekne ďakujem. Teda prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o sociálnom zabezpečení.

Tento návrh vlády ste dostali ako tlač 199 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 199a.

Tento návrh odôvodní za vládu minister Jaroslav Izák. Poprosím ho, aby sa ujal slova.

J. Izák, minister životného prostredia SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o sociálnom zabezpečení je prvým zmluvným dokumentom v tejto oblasti medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou.

Európska únia začala prístupové rokovanie s Tureckou republikou, čo predpokladáme, že bude mať za následok širšiu spoluprácu v oblasti obchodu, výmeny služieb a tovarov a teda aj vplyv na vzájomnú zamestnanosť. Podľa údajov z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny k 31. marcu 2006 na území Slovenskej republiky malo povolenie na zamestnanie 35 občanov Tureckej republiky. K uvedenému dňu na území Tureckej republiky pracovalo 11 našich občanov. Predkladaná zmluva sa z hľadiska osobného rozsahu vzťahuje na všetky osoby, ktoré podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jednej zo zmluvných strán, ako aj na iné osoby, ak tieto odvodzujú svoje práva od týchto osôb. Z hľadiska vecného rozsahu sa vzťahuje na dôchodkové poistenie, pracovné úrazy a choroby z povolania, poistenie v nezamestnanosti, príspevok na pohreb a rodinné dávky.

Vykonávanie tejto zmluvy nekladie zvýšené nároky na štátny rozpočet, nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv ani na zamestnanosť.

Zmluva svojím obsahom a rozsahom je v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Záväzky pre obidva štáty sú rovnaké a vzájomne vyvážené.

Dňa 25. januára 2007 bola zmluva podpísaná v Ankare. Za Slovenskú republiku zmluvu podpísala ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viera Tomanová, za Tureckú republiku minister práce a sociálnej bezpečnosti pán Murad Basesgioglu.

Podľa čl. 86 psím. d) Ústavy Slovenskej republiky so Zmluvou vyslovuje súhlas Národná rada Slovenskej republiky. Zároveň odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože zakladá práva a povinnosti pre fyzické a právnické osoby.

Ďakujem vám, pani poslankyne, páni poslanci, za podporu tejto zmluvy.

Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz prosím určenú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Moniku Gibalovú, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

Máte slovo, pani poslankyňa.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako spoločný spravodajca predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorského výboru k rokovaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o sociálnom zabezpečení

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 202 z 9. februára 2007 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Výbory prerokovali predmetný návrh v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 114 zo 14. marca 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 46 z 15. marca 2007 odporučili vysloviť súhlas s návrhom.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o sociálnom zabezpečení odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá ma prednosť pred zákonmi.

Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

M. Číž, podprededa NR SR: Ďakujem, páni spravodajkyňa.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku k tomuto bodu programu.

Preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne. Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Ďakujem ako navrhovateľovi, tak aj spravodajkyni.

Vážené kolegyne, kolegovia, teraz nasleduje druhé čítanie o

návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 68/2005 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 160. Spoločnú správu máme uvedenú pod č. 160a.

Dávam slovo pani poslankyni Kataríne Tóthovej, aby v mene navrhovateľov návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

Milé kolegyne, milí kolegovia, v podstate ide o predložený legislatívny návrh, ktorý vyvolal v tlači a v elektronických médiách dosť veľkú pozornosť, vrátane diskusií aj medzi poslancami navzájom. Dostali sme ako predkladateľky tohto legislatívneho návrhu viaceré petície od občanov. Jednu sme dali aj rozmnožiť tu, do vašich lavíc. Bola to petícia Občianske združenie - Právo staromešťanov na bývanie. To sú tí obyvatelia bytov, ktorí by podliehali deregulácii nájomného, pokiaľ by ostal v platnosti doterajší zákon. Máme petícií viac, od Košíc, Banská Bystrica, Bratislava, ďalšie obvody, ale myslím, že vás nebudeme kópiami týchto petícií zahŕňať.

Všetci vieme, o čo v podstate ide. Najväčší problém, ktorý bol diskutovaný, bola otázka vzájomného vzťahu k ústave, či už nájomcov alebo vlastníkov - reštituentov a podobne. S pani poslankyňou Muškovou predkladáme tento legislatívny návrh a konštatujeme v dôvodovej správe, že tu ide o konflikt dvoch celospoločenských záujmov. Jednak záujmov tých nájomníkov bytov, ktorých by sa to dotklo a ďalej celospoločenského záujmu vlastníkov bytových domov.

Pokiaľ by nami predložený legislatívny návrh táto ctená snemovňa neodobrila, po 1. júli dôjde k viacerým sociálnym otrasom, čo konštatovali viacerí odborníci. Konštatovalo sa to aj na zasadnutí vlády a myslím, že netreba tu dlhšie presviedčať, že by došlo k viacerým ťažkým situáciám početných nájomcov. Nájomcovia argumentujú a požadujú predĺženie deregulácie nasledovnými argumentmi, ktorými aj my podopierame náš legislatívny návrh. Je to skupina občanov, ktorí majú platný nájomný pomer z minulosti v rámci štátnych bytov. Títo občania sa cítia byť diskriminovaní voči ostatným bývalým nájomcom, teda nájomcom bývalých štátnych bytov, ktoré prešli na obce a mohli si v zmysle vyhlášky občania tieto byty za pomerne nízke ceny 17, 25 tisíc, 30 tisíc podľa rozlohy a početnosti, izbovosti odkúpiť. Títo občania argumentujú, že táto diskriminácia ich už postihla a v súčasnosti veľmi citlivo vnímajú skutočnosť, že v mnohých prípadoch nastúpením deregulácie by bolo prudko zvýšené nájomné na trhovú cenu nájmov. Napríklad 3-izborý byt 30 tisíc korún, čo už prezentovali aj vlastníci bytov, teda domov a tým aj bytov.

Chcem pripomenúť, že máme viaceré impulzy, kde sa snažili nájomcovia riešiť túto bytovú situáciu tým, že by sa vysťahovali, teda uskutočnili výmenu bytov, avšak nedostali súhlas súčasných vlastníkov bytov. Ďalej chcem poukázať na skutočnosť, že situácia v praxi je taká, že mnohí reštituenti už nie sú tí pôvodní, ale predajom niekde až 4 - 5 vlastník už dnes figuruje, s ktorým vlastne títo nájomníci vonkoncom nemajú uzavreté nájomné zmluvy a tí len čakajú, kedy proste sa otočí kalendár na 1. júla.

Pokiaľ ide o vlastníkov týchto bytových domov, je pravdou, že ide o obmedzenie ich súkromného vlastníctva. Ale neodškriepiteľnou pravdou je, že Ústava Slovenskej republiky obmedzenie súkromného vlastníctva pripúšťa za primeranú odmenu. Všetky, aj v zahraničí súdne spory, ktoré sa dostali na Medzinárodný súd ľudských práv v Štrasburgu, pokiaľ bolo žalobcom vyhovené, tak bolo vyhovené z toho dôvodu, nieže je obmedzené vlastníctvo, ale z dôvodu, že náhrada nebola, resp. bola nízko pod primeranou náhradou.

V tomto zmysle chcem upozorniť aj na stanovisko výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorý dal pozitívne stanovisko k predloženému legislatívnemu návrhu, tak ako aj ostatné výbory, ktoré prerokúvali tento návrh, ale zároveň požiadal ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vypracovať návrh opatrení na riešenie problému regulovaného nájomného.

Tým chcem povedať, že vláda Slovenskej republiky, ktorá súhlasila s týmto legislatívnym návrhom a dala pozitívne stanovisko k tomuto legislatívnemu návrhu, vyjadrila želanie, aby lehota deregulácie, odsunutia deregulácie bola do 31. decembra 2008. Zároveň na zasadnutí vlády sa uložilo vypracovať nový výnos na výpočet nájomného, ktorý by mal byť primeraný k ekonomickým požiadavkám, teda kde by mala byť zabezpečená primeranosť výpočtu nájomného v týchto bytoch s regulovaným nájomným.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte ako poslednú informáciu, pretože už v prvom čítaní som sa tu dosť obsiahlo vyjadrovala k predloženému legislatívnemu návrhu, uviesť, že nie je pravdou to, čo niektorí právnici v tlači uviedli, napríklad pán JUDr. Valko, že Ústavný súd sa nikdy k otázke deregulácie a regulácie nájomného nevyjadril. Pravdou je, že o tejto otázke ako meritórne nerozhodoval, ale sa vyjadril v náleze ústavného súdu PLUS26/00 zo 4. 4. 2004, kde sa uvádza, citujem: "Navrhovateľ," to bol generálny prokurátor, ktorý dal návrh na vyjadrenie neústanovsti povinnosti samosprávy predávať byt a Ústavný súd uviedol, že takáto povinnosť nie je protiústavná, teda predávať byt nájomcom, ktorí v ňom bývajú. Vraciam sa k textu a citácii: "Navrhovateľ neberie do úvahy špecifickú povahu bývania, ktoré ako jedna zo základných potrieb má svoju nezastupiteľnú hodnotu. Riešenie bytových potrieb občanov je záujmom súkromným, ale zároveň aj verejným a v tomto štádiu prechod na trhové prostredie i bez rizika sociálnych otrasov nemožno ponechať živelnému pôsobeniu trhu. Preto musí byť trh", opakujem, nie môže byť, ale musí byť, sa uvádza, "preto musí byť trh s bytmi aspoň do vybudovania fungujúceho trhového prostredia štátom usmerňovaný."

Chcem len pripomenúť, že bývalá vláda Mikuláša Dzurindu prijala vo svojom programovom vyhlásení dereguláciu nájomného. Zakotvila ju, túto dereguláciu, aj do právnych predpisov. Nevytvorila podmienky pre trh s bytmi. Navyše, odsunula účinnosť deregulácie na obdobie po parlamentných voľbách, ale zároveň zase nevytvorila dostatočné podmienky na vznik trhu s bytmi.

Dovolávam sa ešte ústavy, kde sa uvádza, že Slovenská republika je trhová ekonomika so sociálnou a ekologickou dimenziou. Čiže, aj ten trh s bytmi bude musieť mať určitú sociálnu dimenziu. Myslím, že v tomto štádiu bude úlohou vlády Slovenskej republiky, aby vytvorila, jednak prijala výnos, ktorým sa nájomné zlepší a nebude ho možné, teda výpočet nájomného v týchto bytoch nebude možné považovať za neprimerane nízky, a zároveň verím, že sa urobia ďalšie opatrenia, ktoré budeme žiadať, aby vláda Slovenskej republiky prezentovala tu, v parlamente po schválení tohto návrhu zákona.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás požiadať, aby ste podporili tento legislatívny návrh, je už kompromisný. Je kompromisný v tom, že nie je deregulácia odsunutá do roku 2010, ale len do decembra, teda do 31. decembra 2008.

Ďalej chcem záverom povedať, že v spoločnej správe sú dva pozmeňujúce návrhy. Jeden, ktorý sa týka práve odsunu termínu deregulácie na 31. december 2008 a ďalej je zmena v účinnosti predloženého legislatívneho návrhu a je to z marca na jún.

Ja si myslím, že oba pozmeňujúce návrhy v spoločnej správe skutočne vychádzajú z logických dôvodov a plne ich prijímam a tak isto aj pani poslankyňa Mušková ako druhá predkladateľka tohto návrhu.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Poprosím zaujať miesto pre navrhovateľov.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu predsedovi výboru pánovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a o návrhoch a stanoviskách gestorského výboru.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.

Národná rada uznesením č. 233 z 1. februára 2007 pridelila návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky pani poslankyne Ľudmily Muškovej a pani poslankyne Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 68/2005 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky stanoviská, kde navrhli schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Zároveň požiadal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ministra výstavby a regionálneho rozvoja vypracovať návrh opatrení na riešenie problému regulovaného nájomného do termínu 30. júna 2007.

Vo výboroch boli predložené 2 pozmeňujúce návrhy, kde gestorský výbor odporúčal tieto návrhy prijať a schváliť. Čiže, gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslankýň pani Muškovej a pani Tóthovej na vydanie zákona č. 68/2005 Z. z. o cenách schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásil iba pán poslanec Miššík.

Dávam mu preto teraz slovo, nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážená pani navrhovateľka, kolegyne, kolegovia, chcel by som sa svojím vystúpením vyjadriť k tomuto poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 68/2005 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

Tento návrh mení iba čl. 8 predmetného zákona, ktorý posúva účinnosť čl. 1 bod 12 na 1. júl 2010. Ľudovo povedané, predlžuje stav, na základe ktorého je možné regulovať nájomné bytov, ktoré sa nachádzajú v bytových domoch patriacich súkromným vlastníkom.

Nebudem sa vyjadrovať o tom alebo k tomu, či je takáto právna úprava v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože pri ochrane vlastníckeho práva, ktoré Ústava Slovenskej republiky poskytuje, to musí byť každému hneď jasné. Táto úprava je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá vyslovene v čl. 20 ods. 4 uvádza: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu."

Je zrejmé, že regulovaním nájomného závažným spôsobom zákonom obmedzujeme vlastnícke právo predmetných vlastníkov. V dôvodovej správe navrhovateľ uvádza, že po deregulácii nájomného by sa pre týchto občanov neprimerane zvýšilo nájomné a existenčne by ich to ohrozilo. Samotný zákon o cenách však v prvom rade počíta s dohodou zmluvných strán. Teda nie je možné, aby bolo stanovené ľubovoľné nájomné. Nájomné ako cena za tovar musí podliehať dohode zmluvných strán. Rovnako nájomníci požívajú aj práva na základe zákona č. 40/64 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, na základe ktorého je zrejmé, že na ulici by sa určite neocitli. Čiže, nie je to tak, ako nás navrhovateľky strašia v dôvodovej správe. Rovnako je podľa mňa scestné chrániť záujmy jednej skupiny občanov takým spôsobom, že poškodzujeme inú skupinu občanov.

Najdôležitejší argument, prečo by sme predmetnú novelu nemali podporiť, je ale skutočnosť, že ak tento stav predĺžime, bude hroziť Slovenskej republike niekoľko tisíc žalôb, ktoré môžu stáť tento štát nemalé finančné prostriedky. Zdôvodním aj tento argument, aj keď pani navrhovateľka krúti hlavou.

Dňa 19. 6. 2006 Veľký senát Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Mária Hutten-Czapska verzus Poľsko sťažnosť č. 35 014 z roku 97 rozhodol, že Poľsko reguláciou nájomného poškodilo práva tejto pani vyplývajúce z čl. 1 dodatkového protokolu č. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Súd priznal rovnako pani Hutten-Czaapskej náhradu škody vo výške 52 500 eur. Čo je suma takmer na úrovni 1 mil. 800 000 Sk. Toto rozhodnutie bolo pritom jednoznačné. Pomer hlasov pri hlasovaní v senáte bol 16:1. Podľa tohto rozsudku Poľsko porušilo dohovor, pretože zlyhalo v legislatívnej činnosti, ktorá uvaľovala a stále uvaľuje na majiteľov nehnuteľností obmedzenie ich vlastníckych práv.

Rovnako súd rozhodol pomerom hlasov 15:2, že v záujme ukončenia systematického porušovania práva konštatovaného v prípade žiadateľky musí Poľsko príslušnými zákonnými alebo inými prostriedkami zaistiť v rámci svojho právneho poriadku mechanizmus, ktorý by vyvážil záujmy majiteľov domov a verejný záujem spôsobom, ktorý bude v súlade so štandardmi ochrany vlastníckeho práva.

Tento rozsudok má pritom precedentálny charakter a v podobných prípadoch sa určite bude opakovať. Ak sa poškodení vlastníci domov obrátia na Európsky súd pre ľudské práva, budú úspešní, vážené dámy a páni. Týmto Slovenskej republike hrozí, že bude musieť vyplatiť náhradu škody v značnej výške pohybujúcej sa rádovo v miliardách slovenských korún.

Pre ilustráciu poviem príklady zo zahraničia. V Českej republike sa odhaduje prípadné odškodnenie časti vlastníkov domov postihnutých reguláciou nájomného vo výške približne 50 mld. korún českých. V spomínanom Poľsku to je rádovo ešte viac.

Ešte snáď jednu poznámku k tomuto, čo hovorím. Dostali sme všetci poslanci aj list verejného ochrancu práv pána Kandráča, v ktorom nám dal do pozornosti tieto moje údaje, ktoré dokonca v tomto liste aj cituje a svojím spôsobom vlastne dôrazne upozorňuje na to, aké dôsledky môže mať predĺženie účinnosti platnosti takéhoto zákona, ktorý bol, to musí uznať, prijatý v minulom období.

Ak teda nechceme predĺžiť tento právny stav, ktorý je v príkrom rozpore s právom Európskeho spoločenstva, ktorý reálne spôsobuje štátu povinnosť uhradiť náhradu škody vo výške niekoľkých miliárd slovenských korún, nemali by sme predmetnú novelu zákona podporiť.

Na záver uvediem len to, že je na nás, či uprednostníme záujem asi 1 % užívateľov bytového fondu pred všetkými daňovými poplatníkmi, ktorým reálne hrozí to, že následné škody by museli svojimi daňami uhradiť.

A preto ja takýto návrh zákona v prípade, ak tam nebudú významné pozmeňujúce návrhy, podporiť nemôžem.

Pani navrhovateľke, ktorá sa ma pýtala, aký list to bol, to bol list pána ombudsmana zo dňa 22. 3. 2007.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Vážené kolegyne, kolegovia, pýtam sa teraz, kto sa hlási do rozpravy ústne. Páni poslanci Lipšic, Šimko, Belásová, Kužma. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, vystúpil som aj v prvom čítaní, pretože považujem otázku regulácie nájomného za vážny problém jednak spoločenský, ale, samozrejme, že aj ústavnoprávny a obidva aspekty sa musia zohľadniť.

Návrh prešiel do druhého čítania, a preto je fér povedať aj návrh na úpravu, ktorá by bola akceptovateľná tak, aby zákon mohol byť podporený aj klubom KDH.

Ja som v prvom čítaní citoval nález Českého ústavného súdu, pretože naozaj je pravdou, že náš Ústavný súd sa reguláciou nájomného nikdy nezaoberal, ale pri identickej úprave ústavnej, v tom čase aj zákonnej, ten nález je určite inšpirujúci. A z neho pomerne jednoznačne vyplýva, že štát nemôže, a vôbec nie dlhodobo, nútiť vlastníkov dotovať z vlastného nájom bytu. A teraz to tak je. To, že v Ústave máme zakotvené, že Slovenská republika je trhová ekonomika, ktorá má sociálny a ekologický aspekt, neznamená, že štát môže povedať, že to zaplatí konkrétny vlastník. Ak štát chce robiť sociálnu politiku, tak to musí robiť zo štátneho rozpočtu, ale nie z peňazí súkromného vlastníka. Tam podľa mojej mienky je zjavná protiústavnosť. Napriek tomu si nemyslím, že regulácia nájomného všeobecne je protiústavná. Ale myslím si, že ak je výška regulovaného nájomného nižšia, ako sú náklady na údržbu a minimálny zisk, tak protiústavná určite je.

Dostávali sme mnohé listy aj od nájomcov, ale aj od vlastníkov. A dostávali ste pravdepodobne, pani kolegyňa Tóthová, od vlastníkov listy aj vy, aj keď ste nám o nich v rozprave nepovedali. Pretože je to spor dvoch práv. A obidve sú chránené Ústavou a v takom prípade musí nastať určitá rovnováha, nejaké vyvažovanie.

Ja som dostal listy, podľa ktorých v centre Piešťan byty s rozlohou 150 m², obrovské byty, majú nájomné 1 000 korún, 1 500 korún. To je spravodlivé? A v týchto bytoch niekedy naozaj nežijú len sociálne slabé prípady, pretože prešiel nájom už na úplne iné osoby - na dcéry, vnukov - a to, samozrejme, spravodlivé nie je.

Ale dôležité podľa mojej mienky pri rokovaní v druhom čítaní je nielen povedať ako nie, to vie každý, ale ako áno. A preto predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý som avizoval už na rokovaní ústavnoprávneho výboru, a to taký, aby regulácia nájomného nemohla byť nižšia, ako je súčet ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku, pričom upozorňujem, že tieto termíny sú definované v zákone o cenách v § 2 v ods. 3 písm. a) a písm. b). Dokonca ministerstvo financií môže ustanoviť vyhláškou najvyšší rozsah primeraného zisku.

A tento pozmeňujúci návrh, ktorý zároveň odovzdávam pánovi spravodajcovi, znie: Za čl. 1 sa vkladá nový čl. 2, ktorý znie: Zákon Národnej rady č. 18/96 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto: § 11 sa dopĺňa novým ods. 3, ktorý znie: Ods. 3: "Ak ide o rozhodnutie cenového orgánu o regulácii ceny nájmu bytu, určená cena nesmie byť nižšia ako súčet ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku." Doterajší čl. 2 sa označuje ako čl. 3.

Zároveň bod 2 - je potrebné zmeniť názov zákona, pretože vlastne pani poslankyňa Tóthová a Mušková nenovelizujú zákon o cenách priamo, ale novelizujú novelu zákona o cenách. Preto je potrebné zmeniť aj názov zákona tak, aby znel: "Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 68/2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/96 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov."

Dovoľte mi na záver ešte jednu poznámku. Pani kolegyňa Tóthová, ale, žiaľ, je to niekedy aj prípad iných kolegov v snemovni, keď predkladajú vlastné návrhy, tak sa - a to bolo aj včera, čo mi je trochu ľúto - obracajú vždy na opozíciu. A často, ako keby bola potreba vracať sa do minulosti. A prečo minulá vláda reguláciu nájomného? A prečo? Mne sa zdá, že tadiaľ cesta nevedie. To sme videli včera. Proste, keď sa budeme neustále vŕtať v minulosti, na ktorú máme rôzne názory a legitímne rôzne názory, tak sa nepohneme do budúcnosti. A je to taký prejav trošku, sa mi zdá, také nastavenie mysle, ktorá prejavuje určitú frustráciu z toho, že v tej minulosti niekto nemohol ovplyvňovať chod vecí verejných. A mali by sme sa posunúť ďalej podľa mojej mienky. A to je budúcnosť.

Preto som pristúpil k vášmu návrhu, pani kolegyňa, konštruktívne a navrhujem pozmeňujúci návrh, ktorý umožní reguláciu nájomného na dočasné obdobie, ale zároveň zabráni alebo minimalizuje šancu, aby Ústavný súd návrh vašej novely zákona zrušil.

Možno viete, možno nie, už sa pripravujú návrhy na Ústavný súd vo forme ústavných sťažností vlastníkov nájomných bytov. A obávam sa, že pokiaľ by tento pozmeňujúci návrh neprešiel a pokiaľ by cena regulovaného nájomného mohla byť nižšia, ako sú oprávnené náklady, tak by Ústavný súd tento režim zrušil. A mali by sme sa vyvarovať toho, aby sme prijímali zjavne protiústavné návrhy. A myslím, že tento pozmeňujúci návrh minimalizuje, minimalizuje možnosť zrušenia regulácie nájomného Ústavným súdom, a preto verím, že bude podporený.

Ďakujem, pán predsedajúci.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou - pán Peter Miššík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, chcem zareagovať na pána Lipšica v tom, že určite tento pozmeňujúci návrh podporím, lebo sčasti odstraňuje tú možnosť, že by boli úspešní žiadatelia na Ústavnom súde. Ale ja stále chcem poukázať ešte na jednu vec, o ktorej nehovoril ani pán poslanec, a to je, že tento zákon už platil. Tá lehota mala uplynúť. To znamená, vlastníci boli pripravení ujať sa svojich vlastníckych práv bez obmedzenia. My túto lehotu predlžujeme, a tým ich dostávame do právnej neistoty, čo môže byť ďalším vážnym právnym problémom. To som považoval za potrebné povedať.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo ... Nech sa páči, pán navrhovateľka, môžete požiadať o slovo kedykoľvek.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán predsedajúci, milé kolegyne a kolegovia, prihlásila som sa, lebo predpokladám, že aj pán poslanec Šimko, aj pán poslanec Kužma budú opakovať to, čo bolo a bola by som rada, keby už potom odpovedali aj na to, čo teraz poviem, lebo keď vystúpim nakoniec, nebudú mi môcť odpovedať.

Obaja predrečníci hovorili o protiústavnosti. Opakujem, obmedzenie vlastníctva nie je protiústavné. Tu ide len o výšku, o slovo primeraná náhrada. Prezentovala som, že vo vláde bolo uložené príslušnému ministerstvu vypracovať výnos, s určením primeranej náhrady a s lokalizačnými prípadne diferenciami.

Pán poslanec Lipšic tu hovoril o Piešťanoch, kde v centre 3-izbový byt - 1500 korún. Pán poslanec, kto robil legislatívu? Kto bol vo vláde, keď bol vydaný výnos ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja z 22. decembra 2003 č. V-1/2003? Prečo ste vtedy robili výnos, ktorý nebol adekvátny? Vy ste robili protiústavnosť. Vy ste nerešpektovali ústavu. Ohradzujem sa proti tomu, aby ste hovorili, že tento legislatívny návrh je protiústavný, pretože vláda prezentovala, že pripraví nový výnos s primeraným výpočtom adekvátneho nájomného.

Protiústavnosť bola počas vašej existencie. Vy ste nemali primerané výpočty. Keď by ste to chceli poprieť, tak popierate realitu a pravdu. Tu je na papieri, že ste spravili výpočty, o ktorých vy dnes hovoríte - v Piešťanoch 1500 korún. Prečo ste tam nedali inú sumu? Prečo ste nedali kúpeľné mestá so zvýšenou sadzbou? Prečo ste nedali povinnosť odsúhlasiť tých, ktorí si chcú zlepšiť situáciu a ísť z bytu väčšieho do menšieho, aby vlastníci to nehatali?

Tu, z Medenej ulice boli priamo za mnou obyvatelia, starší penzisti majú priestranné byty, žiadali, mali výmeny dohodnuté. Chceli riešiť bytovú situáciu a vlastníci nesúhlasili, vlastník teda. Tu za rohom, chceli prísť aj do parlamentu. Hovorím, netreba. Ja to viem tlmočiť za týmto pultom. Čiže situácia, o ktorej hovoríte, obdobná bola v Poľsku. Lenže my po prijatí tejto novely spravíme také opatrenia, aby to nebolo protiústavné. Už na tom príslušný rezort pracuje. Robí aj prieskum, o aký počet bytov ide, aby vedeli, aké finančné prípadne doplatky občanov, ktorí budú v sociálnej núdzi atď. A vy ste si len lebedili. A nič ste nerobili, aby to nebolo protiústavné.

Takže sa ohradzujem a prosím ďalších, keď chcú, nech tu rozprávajú o protiústavnosti, ale budú hovoriť nepravdu, pretože tu mám v rukách výnos a ten výnos je za vašej éry.

Pán poslanec Lipšic, odkedy ste sa presadili odtiaľ tam, tak nechcete o minulosti nič počuť. Keď som ja sedela tu, a potom som sedela tam, a vy ešte tu, tak stále ste hovorili, Ústavný súd toto a v minulosti to atď. Kto zaviedol minulosť? Kto začal písať čierne knihy, kde celú minulosť proste rozvŕtavala časť vládnutia, dlhé mesiace sa venoval len minulosti? Tak potom nehovorte, že vašou stratégiou je pozerať sa len dopredu, aj keď osobne uznávam, že to je význam ísť dopredu a riešiť veci, ktoré sú v prospech spoločnosti, a nie sa hašteriť, ale nemôžem tu počúvať o protiústavnom stave, ktorý ste vy zaviedli.

Všetko, čo ste povedali, je vaša kritika, ale nie kritika tohto legislatívneho návrhu a našich vládnych záujmov, ktoré rozmýšľajú aj ekonomicky, aj ľudsky. Pretože to, čo povedal pán poslanec Miššík, že nikto neostane na ulici, pán poslanec, ja všetkým, lebo ich mám v počítači v tomto e-maile, dovolím si dať váš e-mail, nech sa potom na vás obrátia, keď budú mať bytové problémy, pretože vy viete všetko, ako to bude výborné. Ja verím, že mnohí si tento prenos potom v noci vypočujú, takže už aj tí, ktorých nemám v e-maile, budú vedieť, na koho sa obrátiť, kto vie, kto má zlaté riešenie, že nikto neostane na ulici.

Prečítajte si Slovo, a tam už sú prípady, ako sa dostali ľudia na ulicu, práve - myslím Slovo týždenník - práve prechodom vlastníkov na tretieho, štvrtého atď., ktorí neuznali nájomné zmluvy a podobne. Takže nesúhlasím s vami. A pokiaľ hovoríte, že je nie protiústavné dať, čo i vôbec reguláciu, to pán poslanec Miššík hovoril, nuž, to nie je pravda. Aj nebytové priestory, samospráva dáva všeobecne záväzné nariadenie, kde dáva rozpätia na výpočet náhrady za nebytové priestory a podobne. Takže to by sme skutočne popreli ... (Hlas z pléna.) Čoby nie, pán poslanec Kužma. No tak možno vaša samospráva nie. Pán poslanec, vy ste robili v jednej, poznáte desať a na Slovensku je 2 961 samospráv. Takže, môžeme o tom diskutovať. Nechcem sa o tom škriepiť, ale jednoznačne vyslovujem názor, že dať predpis, ktorý určí určitý strop pre nájomné, ktoré bude adekvátne, ústava žiada primerané, tak je, myslím, všetko v poriadku.

A ďalej posledná pripomienka. Bytový problém je skutočne citlivý problém, vážení. Európa sa začína veľmi obracať na problém bývania členov Európskej únie. Chcem len povedať, že vo Francúzsku už čoskoro nikto nebude musieť mať problémy s bývaním, pretože dokonca právo na bývanie chcú zakotviť ako ústavné právo. Áno, pán poslanec, trošku ste zakrútili hlavou. Mám tu výpis, prezident Jacques Chirac uviedol: "Čakajú nás dôležité reformy, ktoré by mali zaviesť skutočne vymáhateľné právo na byt, čiže, aby právo na bývanie nebolo iba teóriou, ale stalo sa realitou." Tento výrok odznel v Rádiožurnále 3. 1. 2007 alebo ho nájdete na portáli Slovenského rozhlasu, zavináč, import, dve bodky, portál, bodka, CSS. Nech sa páči, pozrite si.

Čiže otázka bývania, zabezpečenia bývania je veľmi citlivá otázka, kde musí mať aj štát určitú ingerenciu a neverím, že keď bude vydaný nový výnos a keď existuje ten názor ústavného súdu, ktorý som tu prezentovala, že by Ústavný súd Slovenskej republiky, čo i jeden prípad vlastníkov bytových domov vybavil pozitívne.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

S faktickými poznámkami - pán poslanec Lipšic, Miššík, Kužma, Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pani poslankyňa. Znovu ste boli otočená na pravú stranu snemovne. Ja si pamätám, keď som tu býval ako minister, tak som sa obracal na celú snemovňu. Vládni poslanci sa obracajú stále, aj včera, len na opozíciu. Inak sa obraciate doprava, pani poslankyňa, neviem, či je to v súlade s ľavicovou orientáciou vlády, ale možno, že je. (Hlas v pléne.)

Ale teraz konkrétne. Vy ste sa nevyjadrili k tomu pozmeňujúcemu návrhu, čo som myslel, že sa vyjadríte. Lebo ak dnešný stav považujete za protiústavný a je jedno, kto ho zaviedol, tak predpokladám, že ho nechcete predlžovať. A ja som ponúkol návrh, ako je možné tú protiústavnosť minimalizovať do budúcnosti, už do minulosti, to, samozrejme, že nejde. A preto by ma zaujímalo, že ak ste naozaj vyjadrili celkom jasne, že dnešný stav je protiústavný, ako to chcete riešiť okrem toho, že ho chcete predĺžiť. Tam mi proste nie je celkom zrejmý váš myšlienkový pochod.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Vážená pani kolegyňa, ja naozaj musím zopakovať to, čo som hovoril vo svojom príspevku, keď som vpredu stál. Tam som povedal jednu vetu, že Poľsko porušilo dohovor, pretože zlyhalo v legislatívnej činnosti, ktorá uvaľovala a stále uvaľuje na majiteľov nehnuteľností obmedzenie ich vlastníckych práv. Toto bolo konštatované a znova hovoríme to isté, čo ja hovorím, to hovorí aj pán exminister Lipšic a hovoríme to, že predĺženie tohto stavu je protiústavné. To je jedna vec.

Druhá vec je tá, že vy sa stále odvolávate len na záujmy jednej skupiny občanov. Táto skupina občanov sú nájomníci. Je ich 1 %. Ale zabúdate na druhú skupinu občanov, ktorí boli právne zneistení už tým, že im mala uplynúť lehota platnosti tohto zákona a vy ju idete predlžovať. To znamená, dostávame sa znova do pozície Poľska. Veľmi nebezpečné a bude to veľmi veľa peňazí stáť Slovenskú republiku.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Kužma.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, v mojom prípade ste sa netrafili, určite som nechcel hovoriť o protiústavnosti. A keby ste si pamätali, jak som vystupoval pri prvom čítaní, tak by ste vedeli, že týmto smerom určite nepôjdem. A čo sa týka tých samospráv, samosprávy nemôžu zo zákona obmedzovať prenájom súkromných nebytových priestorov. Samosprávy si takéto čísla na výšky prenájmu na stropy robia ako interné predpisy pre prenajímanie vlastných, čiže mestám a obciam patriacich priestorov, ale nenájdete zákon, ktorý by dovolil súkromné nebytové priestory - ich výšku obmedzovať samospráve. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, ja mám poznámku k tej časti, kde hovoríte o tom, že protiústavný stav je v podstate v poriadku predlžovať vaším návrhom zákona, keď to spôsobila súčasná opozícia. Myslím si, že ten argument nie je správy. Ja si myslím, že pokiaľ chceme byť seriózni, tak treba dávať na stôl a podporovať na stole také návrhy, ktoré súčasný stav zlepšia, nie ho zakonzervujú a to ospravedlnenie, že my sme to spôsobili, sa mi naozaj nezdá veľmi vhodné do tejto snemovne. A čo sa týka toho ďalšieho postupu, myslím si, že by bolo dobré, keby sme podporili nejaký taký charakter alebo taký zákon, ktorý by ústavný problém nemal. A odvolávať sa na to, že v budúcnosti sa to zmení alebo pripravuje sa niečo nové, sa mi tiež nezdá ako dostatočná záruka.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave - pán poslanec Šimko.

Pripraví sa pani poslankyňa Belásová.