Siedmy deň rokovania
8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
29. marca 2007 o 9.02 hodine
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím tých, ktorí majú záujem o účasť na dopoludňajšom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, aby zaujali miesta v sále, pretože pokúsime sa zahájiť, teda začať rokovanie.
Vážené kolegyne, kolegovia, takže poprosím, aby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach. Otváram 7. rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Vladimír Mečiar, Beata Sániová, Martin Pado a Tatiana Rosová. Zároveň uvádzam, že na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška.
Vážené poslankyne, páni poslanci, pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení zákona č. 587/2004 Z. z.
Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 159 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 159a.
Poprosím teda teraz ministra životného prostredia Slovenskej republiky pána Jaroslava Izáka, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.
J. Izák, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení zákona č. 587/2004 Z. z., bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2006.
Dôvodom na vypracovanie a prijatie predloženého návrhu zákona je nadobudnutie platnosti Zmluvy o prístupe Slovenskej republiky k Európskej únii, čím vznikla pre Slovenskú republiku povinnosť implementovať Nariadenie Európskeho parlamentu Rady č. 1980/2000 zo 17. júla 2000 o reevidovanej metóde spoločenstva pri udeľovaní environmentálnej značky, vrátane vykonávajúcich rozhodnutí komisie. Predmetom úpravy zákona č. 469/2002 Z. z. sa tak stali podmienky a postup pri udeľovaní a používaní národnej environmentálnej značky, ako aj environmentálnej značky Európskeho spoločenstva.
Návrh zákona nepredpokladá ekonomický dosah na štátny rozpočet a na verejné financie, bude mať pozitívny vplyv i na životné prostredie.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ďakujem za pozornosť. Žiadam vás o podporu tohto zákona.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Pavlovi Frešovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil stanoviská a návrhy gestorského výboru.
P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pekné ráno.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predstavil spoločnú správu, ktorú máte pod tlačou č. 159a. Je to spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení zákona č. 587/2004 Z. z., tlač 159, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 233 z 30. januára 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení zákona č. 587/2004 Z. z., tlač 159, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 108 zo dňa 14. marca 2007 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami;
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 106 zo 14. marca 2007 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami;
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 110 z 13. marca 2007 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami;
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 75 z 13. marca 2007 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Všetky pripomienky sú legislatívneho charakteru a máte ich v časti IV spoločnej správy, čiže v časti IV tlače 159a.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 15 hlasovať spoločne, s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení zákona č. 587/2004 Z. z., vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 89 zo dňa 19. marca 2007.
V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, prosím zaujať miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa do rozpravy chce niekto prihlásiť ústne. Ak nie, uzatváram možnosť podať ústnu prihlášku do rozpravy. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Za tých okolností ďakujem navrhovateľovi. Záverečné slovo spravodajca pravdepodobne tiež nie. Vážení páni, ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov.
Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 180 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 180a.
Poprosím ministra životného prostredia Jaroslava Izáka, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.
J. Izák, minister životného prostredia SR: Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov, sa na zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
Šiesty Environmentálny akčný program spoločenstva prijatý rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002 ustanovuje nutnosť znížiť znečistenie ovzdušia na úrovne, ktoré minimalizujú škodlivé účinky na ľudské zdravie, najmä na citlivú časť obyvateľstva a životné prostredie, zlepšiť monitorovanie a hodnoty kvality ovzdušia, vrátane depozície znečisťujúcich látok a poskytovať informácie verejnosti. Tieto zámery týkajúce sa požiadaviek na kvalitu ovzdušia sú zapracované aj do Smernice Európskeho spoločenstva a parlamentu, Rady 2004/2007, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší. Prebratie tejto smernice do nášho právneho systému je hlavným dôvodom novelizácie zákona o ovzduší.
Okrem ustanovení preberaných z citovanej smernice sa vo vládnom návrhu zákona upravujú ustanovenia, ktoré vyplývajú zo zmien našich právnych predpisov a ustanovenia, ktoré vyplývajú z praktických skúseností pri uplatňovaní zákona o ovzduší. Ide o úpravu ustanovení týkajúcich sa požiadaviek na kvalitu regulovaných výrobkov a ich uvádzania na trh, úpravu povoľovania technologických celkov, ktoré sú malými zdrojmi znečisťovania ovzdušia, ak nepodliehajú stavebného konaniu a o určenie orgánov štátnej správy, ktoré budú nepovolené zdroje, ktoré nepodliehajú stavebnému konaniu, zastavovať.
Ďalej návrh zákona obsahuje formulačné úpravy a úpravy vyplývajúce zo zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov týkajúce sa zmeny názvu orgánov na ochranu zdravia na orgány verejného zdravotníctva.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Pekne ďakujem, pán minister.
Teraz poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána Lászlóa Kötelesa a dávam mu slovo, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil stanovisko a návrhy gestorského výboru.
Nech sa páči.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, pán minister, vážení hostia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 224 z 30. januára pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia na prerokovanie týmto výborom:
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
ústavnoprávny výbor odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporučil schváliť s pripomienkami;
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku odporučil schváliť s pripomienkami,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody odporučil vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 38 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Ďakujem, pán predsedajúci.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.
Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Ak nie, uzatváram možnosť ... (Hlas z pléna.) Vy? Nech sa páči, pán spravodajca.
L. Köteles, poslanec: Vážená Národná rada, žiadam, aby o bodoch 33 a 37 sme hlasovali osobitne, aby boli vyňaté na osobitné hlasovanie z toho dôvodu, lebo ide v týchto bodoch o výnimky, ktoré boli udelené v Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a vzťahujú sa na podniky s vyššou zamestnanosťou v jednotlivých regiónoch. "V prípade vysokých postihov vo forme vysokých poplatkov za látky zaradené do triedy B podniky nie sú schopné vytvárať finančné zdroje na realizáciu opatrení, čo môže mať negatívny dosah na ďalšie prevádzkovanie uvedených zariadení, na schopnosť prevádzkovať alebo riešiť ekologické problémy a následne aj zamestnanosť." Citoval som z dôvodovej správy.
Vážená Národná rada, túto dôvodovú správu čítame, sa mi zdá, že od roku 1995. Tie isté podniky doposiaľ nerobili nič, lebo majú určité privilégiá. Tie privilégiá sú zvyčajne potvrdené Národnou radou Slovenskej republiky. Ja všeobecne súhlasím s týmto prístupom, ale mali by sme analyzovať túto situáciu, na ktoré podniky sa to vzťahuje, resp. na ktoré regióny, lebo sa mi zdá, že sme vytvorili určité privilegované podniky, na ktoré sa tzv. trhový mechanizmus nevzťahuje.
Z tohto dôvodu odporúčam, aby sme o týchto bodoch hlasovali osobitne a odporúčam, aby výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody všeobecne analyzoval túto situáciu a prijal uznesenie.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Veľmi pekne ďakujem, pán poslanec.
Takže ešte raz sa pýtam, chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko k pánovi Kötelesovi? Nie. Ďakujem.
Pán spravodajca pravdepodobne nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať o súhlas k tomu, aby sme predradili teraz a prerokovali
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Prosím vás pekne, pán Cabaj ako navrhovateľ tohto zákona z vážnych osobných dôvodov požiadal o možnosť prerokovať tento návrh o čosi skôr. Myslím, že sme urobili tie základné konzultácie na tú tému, či je to možné. Ale predsa len sa pýtam, je všeobecný súhlas na túto zmenu? (Hlasy z pléna.) Veľmi pekne ďakujem.
Pán poslanec Cabaj, máte slovo.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, chcem sa poďakovať za ústretovosť. Len pre vašu informáciu chcem povedať, že o 13.30 hodine má pohreb náš bývalý kolega z tohto parlamentu, dr. Ján Korec, ktorý bol aj potom primátorom mesta Topoľčany, tak z toho dôvodu som poprosil, aby som sa na tom pohrebe mohol zúčastniť. Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som veľmi stručne uviedol v druhom čítaní novelu zákona č. 39/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov tak, ako sme mali možnosť už na tú tému hovoriť pri prvom čítaní. Upozornil som už vtedy, že cieľom tejto novely je doriešiť nezávislé postavenie Najvyššieho kontrolného úradu, to znamená, aj nezávislosti od vlády a priamo teda na postavení v Národnej rade Slovenskej republiky, ako dokončenie tých postupov, ktoré sme robili, keď sme vytvárali aj Najvyšší kontrolný úrad.
Zároveň v tomto návrhu sa upravujú platové triedy štátnych zamestnancov Najvyššieho kontrolného úradu, platové tarify, ale to je zase takisto zosúladenie s tým osobitným postavením tak, ako majú napríklad pracovníci, či už je to Kancelárie prezidenta alebo Národnej rady Slovenskej republiky, tak z toho dôvodu aj toto osobitné postavenie pracovníkov Najvyššieho kontrolného úradu. Zároveň sa navrhuje aj zmena zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, a to už som spomínal, takisto to nadväzuje na osobitné postavenie Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý je konštituovaný podľa Ústavy Slovenskej republiky.
Zároveň chcem informovať, že tento návrh nebude mať dosah na štátny rozpočet, aj keď sa vám môže zdať, že sa upravujú triedy a platové náležitosti. Už v dôvodovej správe a predkladacej správe som uviedol stanovisko, že nebude to mať dosah na rozpočet, pretože tak, ako je schválený rozpočet na tento rok, z tohto rozpočtu Najvyšší kontrolný úrad vie doriešiť aj túto novelu zákona o NKÚ.
Samozrejme, je tam dopad aj ďalších náležitostí, hovoril som, že nebude mať dopad na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí, ani vyšších územných celkov. Dopady súvisiace s týmito navrhovanými zvýšeniami platových taríf budú vykryté z rozpočtu Najvyššieho kontrolného úradu.
Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Zároveň prijatím tejto novely zákona vytvárame priestor na otváranie expozitúr Najvyššieho kontrolného úradu aj v ďalších krajských mestách, čím vlastne naplníme aj ďalší krok toho rozhodnutia, ktoré sme tu, v Národnej rade urobili, keď sme splnomocnili Najvyšší kontrolný úrad aj vykonávaním kontrol v samosprávach, a to miestnych aj regionálnych.
Chcem vás veľmi pekne poprosiť o podporu tohto návrhu. Pripomínam len, že pôvodný zámer, tak ako som uvažoval pri zákone o štátnej službe, pozmeňujúcim návrhom, kde by sa bol takýmto spôsobom upravil aj zákon o Najvyššom kontrolnom úrade, nakoniec som zvolil tento štandardný postup, keď sa predkladá osobitný návrh zákona, ktorý prešiel celým tým procesom, prešiel prerokovaním vo výboroch a potvrdzuje sa tá skutočnosť, ktorú som tu raz uviedol, že nešťastím pre tento parlament sú tzv. nepriame novely, pretože aj pri tomto prerokovaní poslaneckého návrhu zákona som mal možnosť vo výboroch sa oboznámiť s mnohými pripomienkami, podnetmi a nakoniec v spoločnej správe, keď si pozriete všetky tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré sa objavujú, vlastne komplexne riešia celú túto problematiku. Takže myslím, že bolo veľmi dobré rozhodnutie nedať to ako pozmeňujúci návrh, o ktorom sa rozhodne iba hlasovaním, ale dať to ako novelu zákona o Najvyššom kontrolnom úrade.
Vážené pani kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť o podporu tejto novely zákona. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu predsedovi výboru Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil stanoviská a návrhy gestorského výboru.
J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu k návrhu zákona, k poslaneckému návrhu zákona Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 234 z 1. februára 2007 pridelila návrh poslanca Národnej rady výborom:
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Uvedené výbory prerokovali tento návrh zákona v stanovenom termíne.
K predmetnému návrhu tohto zákona boli v spoločnej správe pozmeňujúce návrhy - bod 1 až bod 13 - s odporúčaním gestorského výboru všetky body schváliť a aj s odporúčaním Národnej rady schváliť tento návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Zároveň určil spoločného spravodajcu poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a po druhé navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Veľmi krátko chcem povedať, že prišlo k rozumnému kompromisu a k rozumnému návrhu, ktorý, tiež by som bol veľmi rád, aby ste podporili tento návrh zákona vzhľadom na to, že má racionalitu a opodstatnenie, ďalšie súvislosti ako nezávislosti Najvyššieho kontrolného úradu.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som opäť nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa do rozpravy chce niekto prihlásiť ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a zároveň, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Ďakujem navrhovateľovi, ako aj spravodajcovi za aktívnu účasť pri prerokovaní tohto bodu programu a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz podľa schváleného programu pokračujeme druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Máme tento návrh ako tlač 182, spoločnú správu výborov ako 182a.
Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Miroslava Jureňu, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.
M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2006 a na základe plnenia záväzkov voči Európskej komisii a Európskemu spoločenstvu podľa Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
Hlavným cieľom predloženého návrhu zákona je úprava podrobností o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat vyplývajúca z prebratia Smernice Rady 2005/2004/ES zo 14. marca 2005, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica 87/327/EHS týkajúca sa inseminačných staníc na skladovanie spermií a používanie vajíčok a embryí čistokrvného plemenného hovädzieho dobytka.
Ďalším cieľom návrhu zákona sú úpravy niektorých ustanovení, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Návrh zákona nezakladá nároky na štátny rozpočet, nemá vplyv na rozpočty obcí, ani rozpočty vyšších územných celkov a nemá vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a podnikateľské prostredie.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na potrebu uvedenia navrhovaného zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a vyjadrenie súhlasu s ním.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Spoločným spravodajcom z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody je poslanec Zsolt Simon. Dávam mu teraz slovo, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania jednotlivých výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený a o návrhu a stanoviskách gestorského výboru.
Nech sa páči, máte slovo.
Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky ako spravodajca v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon v znení neskorších predpisov, tlač 182.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady, tlač 182a.
V časti 1 sa uvádza, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 220 z 31. 1. 2007 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ktorý bol určený aj ako gestorský výbor.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenej lehote a zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 115 zo dňa 14. marca 2007 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 86 z 19. marca 2007 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
V časti IV sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporučením gestorského výboru schváliť okrem jedného bodu.
V súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady gestorský výbor odporučil vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Vážený pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Vážené kolegyne, kolegovia, informujem, že do rozpravy sa prihlásil písomne Marián Záhumenský. V zmysle rokovacieho poriadku teraz vystúpi spravodajca pán poslanec Zsolt Simon.
Pripraví sa pán poslanec Marián Záhumenský.
Zs. Simon, poslanec: Vážená snemovňa, dovoľte, aby som vyňal na osobitné hlasovanie body 3, 9, 10, 12, 15, 16 a 26 samostatne s mojím odporúčaním neschváliť.
Odôvodňujem body 9, 10, 12, 15, 16 a 26 spolu. V zmysle § 33 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat ministerstvo ustanovilo podrobnosti prostredníctvom Vyhlášky č. 18/2001 Z. z. o vykonaní kontroly úžitkovosti, kontroly dedičnosti a testovania úžitkových vlastností, kontroly zdravia a kontroly dedičnosti a testovania zdravia, hodnotenia zovňajška hospodárskych zvierat a založení a vedení plemennej knihy, založení a vedení plemenného registra a vedení predpísanej evidencie a overovaní pôvodu hospodárskych zvierat.
Vzhľadom na to, že uvedená vyhláška ministerstva pôdohospodárstva presne definuje priame a nepriame úžitkové vlastnosti pre jednotlivé hospodárske zvieratá, je takáto právna úprava zákona neopodstatnená. Preto žiadam, aby sme o týchto bodoch hlasovali osobitne.
Zároveň žiadam z tlače 182 vypustiť z dôvodovej správy z druhého odseku časť vety "Smernice Rady 2005/24/ES zo dňa 14. marca 2005, ktorou sa mení a dopĺňa" a ďalej veta pokračuje tak, ako je predložená v dôvodovej správe. Nakoľko týmto návrhom transponujeme len Smernicu 87/328/EHS, takéto odôvodnenie v dôvodovej správe je nadbytočné, preto žiadam, aby aj o tomto bode bolo osobitné hlasovanie s odporúčaním vypustiť.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Marián Záhumenský.
M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, ctené poslankyne, vážení páni poslanci, v rámci poľnohospodárstva v Slovenskej republike je chov hospodárskych zvierat jedným z rozhodujúcich odvetví. Jeho ekonomická úspešnosť je podmienená aj aplikáciou najmodernejších metód v procese šľachtenia a plemenitby. Šľachtenie a plemenitba za podmienok, že je dosahovaný vysoký realizovaný genetický zisk pri nízkych nákladoch šľachtiteľského programu, predstavuje najefektívnejšiu formu intenzifikácie a skvalitnenia živočíšnej produkcie.
Hlavným cieľom predkladanej novely zákona je úprava podrobností o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat vyplývajúca z prebratia Európskej smernice týkajúcej sa inseminačných staníc na skladovanie spermií a používania vajíčok a embryí čistokrvného plemenného hovädzieho dobytka.
Predkladaný návrh zákona je v rámci legislatívy Európskeho spoločenstva plne harmonizovaný. Návrh vyplýva z potreby plnenia noriem Európskeho spoločenstva o šľachtení a plemenitbe. Svojím obsahom stanovuje pravidlá pre obchodovanie s plemenným materiálom, spermou, embryami a živými hospodárskymi zvieratami, stanovuje podmienky výkonu kontroly úžitkovosti a dedičnosti hospodárskych zvierat, ako aj spôsob výkonu prirodzenej plemenitby, hlavne u chovov dojčiacich kráv a inseminácie hospodárskych zvierat.
Súčasťou návrhu je určenie spôsobu overovania genetického pokroku na území Slovenskej republiky s cieľom zabezpečenia konkurencieschopnosti slovenských chovateľov v podmienkach voľného trhu Európskej únie. Predkladaný návrh v neposlednom rade zabezpečuje kontinuitu a bezproblémový chod všetkých chovateľských poverených a oprávnených organizácií na území Slovenskej republiky a Plemenárskej inšpekcie Slovenskej republiky.
Testovanie vlastností, resp. genetické hodnotenie a následné určovanie plemenných hodnôt u tých jedincov, ktorí sú zaraďovaní do plemenitby, je vo všetkých chovateľsky vyspelých krajinách základom selekčných postupov a šľachtiteľských programov a teda najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim produkčnú úroveň populácie hospodárskych zvierat. Šľachtenie predstavuje najefektívnejšiu formu intenzifikácie produkcie hospodárskych zvierat. Tento najdôležitejší intenzifikačný činiteľ, teda podiel geneticko-šľachtiteľských metód sa vyrovná podielu ostatných intenzifikačných faktorov.
Aj v dôsledku neustále sa zvyšujúceho trhu v oblasti genetického materiálu vo svetovej populácii dojných kráv, ako sú inseminačné dávky embrya, ale aj dobytok vo forme vysokoteľných jalovíc s vysokou genetickou hodnotou, chovatelia, farmári žiadajú vo všetkých chovateľsky vyspelých krajinách stále presnejšie výsledky genetického hodnotenia s dôrazom na rozdielnosti populácií a príslušných podmienok chovateľského prostredia jednotlivých krajín.
Toto porovnávanie je zložité a náročné aj vzhľadom na odlišné národné genetické hodnotenia v jednotlivých krajinách. Práve uľahčenie takéhoto porovnávania je hlavným poslaním a zodpovednosťou medzinárodnej organizácie pre vyhodnocovanie býkov takzvaný Interbull. Interbull je zodpovedná a poverená celosvetová organizácia na podporu, vývoj a štandardizáciu medzinárodného genetického hodnotenia. Súčasne pôsobí ako sprostredkovateľ pri výmene informácií medzi členskými krajinami aplikujúcimi vlastné hodnotenia a modely, ale predovšetkým vykonáva dohľad nad postupmi a procedúrami národného genetického hodnotenia. Interbull ako nezisková organizácia sa snaží byť nezávislá od jednotlivých komerčných firiem, a preto svoju činnosť zabezpečuje z príspevkov jednotlivých členov, ktoré sú úmerné veľkosti ich populácií. Odhadovaný ročný poplatok za našu populáciu sa pohybuje okolo 10 tisíc EUR.
V tejto súvislosti treba povedať, že Slovensko je jednou z posledných krajín v Európe, ktorej národné výsledky nie sú zahŕňané do medzinárodného hodnotenia Interbull. Znižuje sa tým miera dôveryhodnosti pre výsledky, ktoré prezentujú naše komerčné organizácie, keď chcú ponúknuť svoje produkty na európskom alebo svetovom trhu. Dočasne prekonávame tento problém s odkazom na prebiehajúce rokovania z ministerstva pôdohospodárstva, Štátneho plemenárskeho ústavu, univerzity a pracoviska Interbull a zároveň vyjadrujeme presvedčenie, že výsledky rokovania smerujú k našej skorej aktívnej účasti v Interbulle.
Treba tiež zdôrazniť, že pri medzinárodnom genetickom hodnotení Interbull nevykonáva a nezabezpečuje žiadne top rebríčky. Členské krajiny sú zodpovedné za stanovovanie poradia býkov, využívajúc ich vlastné hodnotenie, vrátane zodpovednosti za publikovanie výsledkov. Interbull ako medzinárodné hodnotenie nenahrádza systém národného genetického hodnotenia. Len akceptovaním uvedenej skutočnosti bude môcť aj Slovenská republika aktívne vstúpiť do medzinárodných systémov genetického hodnotenia. Súčasne tak naplní požiadavky nariadenia a smerníc Európskej únie požadovaných v tejto oblasti.
Len aktívna účasť Slovenskej republiky v Interbulle nám dá možnosť sa v budúcnosti aktívne zapojiť na trh v oblasti genetického materiálu a to nielen v krajinách Európskej únie. Zapojením sa Slovenska do medzinárodného genetického hodnotenia bude súčasne kontrolovaný a akceptovaný aj systém národného genetického hodnotenia. Národné systémy predstavujú a budú aj v budúcnosti predstavovať nevyhnutnú súčasť vstupných informácií pre samotné medzinárodné genetické hodnotenia, tak ako to vykonáva Interbull.
V súčasnosti vo väčšine členských krajín Ikaru a Interbullu štandardne vykonávané štyrikrát ročne národné genetické hodnotenie a medzinárodné genetické hodnotenie pre jednotlivé znaky, a to hlavne mlieko, tuk a bielkoviny, ale aj znaky exteriéru, somatické bunky, dlhovekosť, priebeh pôrodu a reprodukčné znaky. Ďalšie znaky sú v súčasnosti pripravované. Ide o ďalšie nepriame úžitkové vlastnosti, akými sú perzistencia, laktácia a dojiteľnosť.
V podmienkach Slovenska vykonáva Štátny plemenársky ústav v zmysle jeho predmetu činnosti výkon národného genetického hodnotenia štyrikrát ročne a súčasne zastupuje Slovenskú republiku v organizáciách Ikaru od roku 1994 a Interbullu od roku 1995. V našich podmienkach sú rutinne hodnotené a vypočítavané plemenné hodnoty pre základné produkčné znaky mlieko, tuk a bielkovina.
Význam uvedenej oblasti pre chovateľskú verejnosť potvrdzujú aj iniciatívne požiadavky chovateľských zväzov, konkrétne najväčšieho chovateľského zväzu v rámci chovu hovädzieho dobytka Slovenskej holsteinskej asociácie, ktorá spolupracuje so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou Katedrou genetiky a plemenárskej biológie, vypracovala metódu a systém na výpočet plemenných hodnôt exteriéru ako súčasť národného genetického hodnotenia.
Objektívne treba konštatovať, že naše členstvo v Interbulle je zatiaľ len pasívne vzhľadom na skutočnosť, že výsledky nášho národného genetického hodnotenia nezasielame na medzinárodnú akceptáciu v rámci medzinárodného genetického hodnotenia v Upsalle. Slovensko sa tak stáva jednou z posledných krajín, ktorej chýba táto dôležitá medzinárodná akceptácia. Táto skutočnosť degraduje práce organizácií, ktoré sú zapojené do kontroly úžitkovosti a kontroly dedičnosti. V tejto súvislosti by som chcel pripomenúť vysokú úroveň a dlhoročnú tradíciu kontroly úžitkovosti, ktorá sa na Slovensku vykonáva už od roku 1925. Okrem toho táto skutočnosť prináša komparatívnu nevýhodu pre komerčné organizácie, ktoré sa snažia uplatniť svoj produkt šľachtenia na európskom alebo svetovom trhu, pretože nevedia hodnoverným spôsobom osvedčiť hodnotu svojho produktu. Zapojenie Slovenska do tejto medzinárodnej organizácie akceptovanej najvyspelejšími chovateľskými krajinami sveta nás súčasne úspešne zapojí aj do medzinárodného obchodu v danej oblasti.
Testovanie vlastností, resp. genetické hodnotenie a následné určovanie plemenných hodnôt u tých jedincov, ktorí sú zaraďovaní do plemenitby, je vo všetkých chovateľsky vyspelých krajinách základom selekčných postupov a šľachtiteľských programov a tým najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim produkčnú úroveň populácie hospodárskych zvierat.
Šľachtenie predstavuje najefektívnejšiu formu intenzifikácie produkcie hospodárskych zvierat. Tento najdôležitejší intenzifikačný činiteľ, teda podiel geneticko-šľachtiteľských metód sa vyrovná podielu ostatných intenzifikačných faktorov. Publikovanie dosahovaných plemenných hodnôt je dôležitá informácia ako pre odbornú, tak aj pre chovateľskú verejnosť. Interpretácia plemenných hodnôt robí chovateľom často problémy a väčšinou kladú väčší dôraz na nameranú úžitkovosť, hlavne pri dojniciach, než na plemennú hodnotu.
V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti, že rozdiely namerané v úžitkovosti medzi zvieratami sú spôsobené hlavne chovateľskými podmienkami, ako je úroveň výživy, ktorá sa líši medzi chovmi, ako aj v rôznych obdobiach roka a aj v iných rokoch. Rozdiel úžitkovosti ovplyvňujú aj ďalšie faktory, ako vek pri prvom otelení, poradie laktácie, dĺžka medziobdobia a iné, vrátane genetického založenie jedinca. V súčasnosti sú dostupné moderné počítačové programy optimalizujúce výber plemenníkov, ktorých využitie chovateľovi uľahčí orientáciu pri výbere býkov pre individuálne dojnice v stáde a ktoré využívajú výsledky plemenných hodnôt.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona významne približuje Slovensko, slovenské legislatívne prostredie v oblasti šľachtenia a plemenitby hospodárskych zvierat k vyspelým krajinám Európskej únie a odstraňuje zaostávanie spôsobené predchádzajúcim vedením Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky aj v tejto oblasti. Zároveň umožňuje aj aktívne zapojenie Slovenska do medzinárodného genetického hodnotenia.
Záverom treba zdôrazniť, že predkladaný zákon bude slúžiť pre potreby širokej chovateľskej odbornej verejnosti, ale aj pracovníkom vedy a výskumu. Jeho obsah je možné aplikovať pre jednotlivé druhy hospodárskych zvierat. Bude slúžiť aj celej chovateľskej verejnosti v Slovenskej republike ako nástroj, ktorý výrazne zlepší ich konkurencieschopnosť a umožní im vykonávať operatívne a efektívne selekčné a chovateľské opatrenia s cieľom posilniť ich ekonomickú úspešnosť.
Keďže väčšina mojich pozmeňujúcich návrhov je zapracovaná do spoločnej správy a v niektorých ustanoveniach gestorský výbor nahradil pomernú plemenársku organizáciu poverenú chovateľskou organizáciou, čo je mäkšia forma, s ktorou aj ja súhlasím, keďže toto ustanovenie sa bude týkať iba okrajových druhov zvierat, pre ktoré nie sú zriadené iné inštitúcie, je potrebné zosúladiť s touto zmenou aj ustanovenie o plemennej knihe a preto predkladám tento pozmeňujúci návrh.
Bod 2 v § 2 ods. 14 znie: "Plemenná kniha je kniha, kartotéka alebo údajové médium, ktoré vedie združenie chovateľov, šľachtiteľská organizácia, uznaná chovateľská organizácia alebo poverená chovateľská organizácia, v ktorej sú zapísané alebo podmienečne zapísané čistokrvné plemenné zvieratá určitého plemena s uvedením ich predkov okrem zvierat uvedených v ods. 16 podľa kritérií uvedených v osobitných predpisoch. Pre každé plemeno podľa odseku sa zriaďuje a vedie jedna plemenná kniha."
Odôvodnenie. Dôvodom zmeny je zjednodušenie významu a sprehľadnenie textu. Ďalším dôvodom úpravy textu je doplnenie poverenej chovateľskej organizácie z toho dôvodu, aby pre niektorý druh, resp. plemeno hospodárskych zvierat nebola zriadená žiadna z uvedených organizácií. Ministerstvo pôdohospodárstva má možnosť poveriť výkonom vedenia príslušnej plemennej knihy aj chovateľskú organizáciu.
Z vyššie uvedených dôvodov, ctené kolegyne a kolegovia, vás chcem požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.