P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Janiš, procedurálny alebo? Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovolím si vás požiadať, aby ste zabezpečili účasť pána ministra Jahnátka v rokovacej sále. Prerokovávame bod alebo program schôdze, je to návrh na vyslovenie nedôvery pánovi ministrovi Jahnátkovi, poverenému riadením Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Je nie jeho slušnosťou, ale jeho povinnosťou byť pri prerokúvaní tohto návrhu v rokovacej sále. A kým tu pán minister Jahnátek nebude, dávam návrh na prerušenie schôdze až do jeho príchodu.

P. Paška, predseda NR SR: Pán minister Jahnátek je určite v priestoroch parlamentu, sedel tu ešte pred chvíľočkou, určite príde. Pán poslanec Miššík, nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda, ja nadviažem na slová predrečníka, teda nie Stana Janiša, ale toho, ktorý stál za pultom, ktorý taktiež mal niekoľko konkrétnych otázok na pána ministra. A ja teraz poviem, čo mi tu chýba. Tak chýba mi tu

1. pán minister, ktorý prišiel, som veľmi rád, aby počul to, čo sa ho poslanci pýtajú;

2. chýba mi to, aby vystúpil a reagoval v tejto sále na tie vážne obvinenia, ktoré tu zazneli;

3. chýbajú mi tu aj ostatní ministri, premiéra Slovenskej republiky nevynímajúc, z jednoduchého dôvodu, že aspoň ho mohli prísť morálne podporiť, keď si myslia, že majú pravdu, a po druhé si myslím, že neprišli možno preto, že sú si vedomí svojej sily, môžeme tu rozprávať, čo chceme, my nášho ministra podržíme aj bez toho, aby sme tu boli.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic. Pán poslanec Lipšic nie je v rokovacej sále. Stráca poradie. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne. Poprosím sekundu strpenia, pretože mám aj istý obrazový materiál k tomu, čo budem prednášať. Môžete prepnúť obrazovku? Ďakujem pekne za strpenie.

Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, prosím, na úvod netradičnou, ale autentickou formou vám priblížiť hlavný dôvod, pre ktorý sa dnes schádzame. Poprosím aj ďalej o vašu pozornosť a strpenie, bude to trvať pár sekúnd, presnejšie 47.

Návrh na odvolanie ministra hospodárstva je priamou reakciou na výroky v rozhovore pre týždenník Trend. V spomínanom rozhovore pán minister nabádal štátny podnik na vytváranie čiernych peňazí. Čiernych peňazí na netradičné formy obchodovania, inak povedané - úplatky. A teraz tých 47 sekúnd.

(Poslanec zapína zvukový záznam z osobne prineseného prístroja, z ktorého zaznie nasledujúci text.)

"Budú môcť štátne firmy si vedieť zúčtovať úplatky, keď to poviem tak..."

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec... Technici, vypnite zvuk, prosím vás. Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že ste na pôde Národnej rady. Ide o záznam čoho? Mohli by ste nám sprostredkovať, prosím vás pekne?

P. Frešo, poslanec: Áno, vysvetlím.

P. Paška, predseda NR SR: Pretože ak chcete narábať s informáciami, ktoré podliehajú inému legislatívnemu režimu, bolo by dobré sa opýtať. (Reakcia pléna.) Pretože, nehnevajte sa na mňa, naozaj bol by som rád, keby ste nám povedali, čo idete prezentovať.

P. Frešo, poslanec: Áno, vysvetlím, pán predseda. Ďakujem pekne za tú možnosť. Idem odprezentovať to, čo zverejnili médiá, idem odprezentovať verejné vystúpenie pána ministra pred médiami. To znamená...

P. Paška, predseda NR SR: To je záznam z tlačovej konferencie?

P. Frešo, poslanec: Nie. Je to záznam jeho rozhovoru s médiami. Na tom boli prítomní redaktori tohto týždenníka, bol tam niekto z jeho tlačového a, samozrejme, pán minister. Toto tí ľudia...

P. Paška, predseda NR SR: Máte súhlas od redaktora na prezentáciu?

P. Frešo, poslanec: Pardon, môžem, môžem dopovedať? Toto bolo zverejnené na verejných stránkach internetových, odkiaľ som to stiahol a hodlám to odprezentovať. Je to verejný materiál, rovnako verejný ako ktorékoľvek iné verejné vystúpenie politikov.

P. Paška, predseda NR SR: Dobre, nech sa páči, ak je to z verejne dostupného zdroja.

P. Frešo, poslanec: Absolútne. Môžem vám kedykoľvek tú linku osobne ukázať a môžete si to, samozrejme, vypočuť aj vy.

P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči, dobre, môžete odprezentovať. Nech sa páči.

P. Frešo, poslanec: Veľmi rád.

(Poslanec znova zapína zvukový záznam z osobne prineseného prístroja, z ktorého zaznie nasledujúci text.)

"Budú môcť štátne firmy si vedieť zúčtovať úplatky, keď to poviem takto?"

"Pozrite sa, hovoríme o netradičných, netradičných formách predaja. Tieto netradičné formy skutočne fungujú, to, to by sme, to by sme klamali, keby sme nepotvrdili tento fakt. Ale ja si myslím, že aj toto je ošetriteľné aj v štátnych podnikoch. Len to musí byť niekde evidované. A ja sa vás opýtam, ako môže ten súkromník, ktorý má dodržiavať takisto zákony tejto republiky, má dodržiavať účtovnú osnovu, má dodržiavať daňový systém - akým spôsobom on vygeneruje tie čierne peniaze, ktoré idú na tú netradičnú formu obchodovania?!"

(Potlesk v sále, rečník pokračuje vo svojom vystúpení.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ešte na margo raz poviem, je to na verejných internetových stránkach nielen spomínaného týždenníka, ale aj na ďalších a myslím si, že by to mali počuť aj páni poslanci, aby sme teda hovorili k meritu veci.

P. Paška, predseda NR SR: V poriadku, pán poslanec, len rozhodujem a zodpovedám za to, aby rozprava bežala korektným spôsobom. Samozrejme, rešpektujem, ak je to verejný zdroj, ak by nebol, samozrejme, podlieha inému režimu, tak ako som povedal. Ďakujem. Pokračujte ďalej.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a vážení kolegovia, považoval som za vhodné a nevyhnutné zároveň prezentovať vám aj autentické vyjadrenie ministra Jahnátka, vyjadrenia o korupcii v zbrojárskom priemysle. Išlo o verejné vystúpenie ministra pre médiá. Boli tam prítomní redaktori, boli tam prítomní pracovníci tlačového oddelenia ministerstva. Je to rovnaké, ako by to povedal včera večer v televíznom príhovore. A toto, čo ste práve počuli, sú odporúčania a rady pána ministra pre štátnu firmu, toto je jasná reč ministra, ako si poradiť s korumpujúcou konkurenciou. Toto je výzva, aby štátne firmy začali generovať čierne peniaze. Toto sú fakty, pán minister.

Je zarážajúce, že vláda Slovenskej republiky si túto výpoveď a slová pána ministra vyložila ako prejav statočnej politickej zrelosti a morálneho charakteru ministra. Samotná vláda tak zatlačila latku politickej kultúry hlboko do zeme a môžeme sa len domnievať, kto všetko v tej vláde sedí.

Krátko po zverejnení rozhovoru minister povedal, že on má vlastnú nahrávku, ktorá má akýmsi spôsobom poprieť túto verejnú, a že ju nikomu neukáže. V tlači sme sa mali následne možnosť dozvedieť, že v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám si požadovanú nahrávku vyhotovil jeho hovorca na osobné účely a súvisí to so štýlom jeho práce. Nahrávku ministrovho verejného vystúpenia pre médiá hovorca dokonca vyhotovil na súkromnom diktafóne, a preto ju ministerstvo nemôže vydať. V tejto chvíli je úplne jedno, prečo si hovorca nahráva svojho ministra a nahrávky si archivuje v súkromnom archíve. Konzultoval som to s kolegami v klube a navrhujem, že usporiadame pánu ministrovi zbierku, aby túto nahrávku svojho verejného mediálneho vystúpenia mohol kúpiť od svojho hovorcu.

Pán minister, ak vaša nahrávka popiera to, čo sme počuli v úvode môjho vystúpenia, radi vám prispejeme. Obávam sa, že pravda je však taká, ako ju zverejnili médiá. Obávam sa, že pravda je to, čo sme dnes počuli. Obávam sa, že pravda je len jedna. A obávam sa, pán minister, že pravda bolí.

Na otázku médií pánu ministrovi, ktorá znela, citujem, "sám ste použili výraz čierne peniaze aj v súvislosti s tým, že štátne firmy by ich mali vedieť zaevidovať", odpovedal pán minister, citujem: "Toto som nikdy nepovedal." Dnes je doba nových technológií, pán minister, a doba internetu a práve internet usvedčil člena vlády z klamstva. Médiá vystúpenia pána ministra zverejnili a dnes ste aj vy, poslanci prítomní teraz tu v sále, počuli, že hovoril o čiernych peniazoch aj v súvislosti s tým, že štátne firmy by ich mali vedieť zaevidovať.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, korupcia a klientelizmus sú nebezpečné na všetkých úrovniach. Najnebezpečnejšie sú však vtedy, ak priamo ovplyvňujú život krajiny a prijímanie najdôležitejších hospodárskych rozhodnutí. Ak je prehnitá špička štátnej a politickej pyramídy, ohrozená je podstata celého spoločenského usporiadania. Tak ako sa nikomu nepodarí vykoreniť prostitúciu, nebude nikdy existovať ani politický systém, ktorý by si oprávnene mohol o sebe povedať, že je úplne čistý od korupcie a klientelizmu. Aj krajiny s osobitne prepracovanými kontrolnými a represívnymi mechanizmami a obrovským tlakom na morálnu čistotu politického života musia z času na čas čeliť korupčným škandálom na najvyššej úrovni.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto bol citát súčasného predsedu vlády z roku 2003. Som presvedčený, že svojou dnešnou prácou práve korupčnému škandálu na najvyššej úrovni predchádzame. A to v tejto chvíli znamená odvolať člena vlády, ktorý nazýva úplatky netradičnými metódami obchodovania, odvolať člena vlády, ktorý schvaľuje tvorbu čiernych peňazí v súkromnom alebo v štátnom sektore, odvolať člena vlády, ktorý nehovorí pravdu.

Dámy a páni, nebudem sa skrývať za matematické počty, ktoré sú dnes v prospech vládnej koalície. No pri takých vážnych pochybeniach, akých sa dopustil pán minister Jahnátek a akých sa dopúšťajú ďalší členovia vládneho kabinetu, nebudeme nikdy otáľať. Je našou povinnosťou upozorňovať na ich závažné a neospravedlniteľné prešľapy a zlyhania. Kandidátov, zdá sa, bude viac. Predseda vlády sľuboval, že v takýchto prípadoch bude konať do troch minút. Nekonal do troch minút ani do troch dní a ako sa ukazuje, nebude konať vôbec a nebude konať nikdy. SDKÚ, a myslím, že aj celá opozícia, však konať bude. Dúfam, že sa rozhodnete v súlade s vlastným svedomím.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Majitelia Trendu budú určite radi za primeranú reklamu, ktorú ste im urobili aj vizuálne. Ako ďalší vystúpi... (Reakcie z pléna.) S faktickými poznámkami vystúpia pán poslanec Pado, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Lipšic. Končím možnosť prihlásiť sa.

Nech sa páči, pán poslanec Pado.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Ďakujem pekne, pán poslanec Frešo, za názornú ukážku aj audiovizuálnu ukážku pre všetkých kolegov poslancov, kolegyne poslankyne, aby si uvedomili, o čom vlastne dneska rokujeme.

Ja by som si dovolil len pár slov k tomu, čo povedal pán poslanec Frešo. Vyjadrenia pána ministra Jahnátka v týždenníku Trend naznačujú nielen to, že Slovensko má záujem o obnovu výroby zbraní, pohnútky by som nechal bokom, to sa dá usudzovať aj z ciest, z obchodných ciest pána predsedu vlády. Je jasné, že tieto zbrane Slovensko nepotrebuje pre svoje potreby, ale pre export. Avšak vyjadrenia pána ministra naznačujú aj to, že rezort hospodárstva pod vedením pána ministra Jahnátka a aj vláda Slovenskej republiky, ktorá jeho vyjadrenia podporila, chce na rozvoj výroby a nielen výroby, ale aj predaja zbraní použiť všetky možné aj nemožné prostriedky, teda aj korupciu. V tomto prípade štátnu korupciu. Pán minister a cez neho aj vláda Slovenskej republiky naznačili, že dodržiavanie medzinárodných dohovorov o obchode so zbraňami a boj proti korupcii nie sú pre vládu Slovenskej republiky tým zásadným mantinelom. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vystúpenie pána poslanca Freša znelo tak ako všetky vystúpenia v tóne ich vlastného výkladu textu. Pán poslanec Frešo hovoril, že pán minister schvaľuje černotu, asi tak by sme mohli v stručnosti povedať.

No, vážení páni, vy ste si nevšimli v jeho vyjadrení, že sa dovoláva dodržiavania zákonov tejto republiky, citujem z textu, "má dodržiavať účtovnú osnovu, má dodržiavať daňový systém", čiže on apeluje, aby to všetko bolo v súlade so zákonom. A o štátnom podniku hovorí, "veď ju musí takisto len nejakým zákonným spôsobom vyčleniť". Čiže dôraz je tu v jeho vystúpení na zákonnosti. Vadí vám, že dvakrát vo vzťahu k súkromníkom aj vo vzťahu k štátnemu sektoru zdôraznil, že všetko, čo sa má diať, má sa diať zákonným spôsobom a v súlade. No, ak to nečítate, tak si to vyčerveňte, že to tam je. Pretože vy vidíte a domýšľate len to, čo vy chcete alebo máte tematické suchoty a potrebujete tému, aby ste sa zviditeľnili.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, budem reagovať na vás, lebo ste prerušili pána poslanca Freša v rozpore s rokovacím poriadkom. Pán predseda, vy môžete prerušiť rečníka, ak sa odchyľuje od veci. Ale zverejnenie autentického zvukového záznamu predsa nemôže byť od veci. Nič iné nie je viac k veci ako zverejnenie. Pán predseda, vyzývam vás, aby ste rešpektovali rokovací poriadok, aby sa nestávalo, aby opozičným poslancom bol takýmto spôsobom vypínaný mikrofón. Aj keby dokonca pán poslanec Frešo mal nahrávku získanú nelegálne, napriek tomu nemáte právo mu vziať slovo. Je potom možné voči nemu vyvodzovať zodpovednosť na iných úrovniach. Takže žiadam vás, aby ste to nerobili nabudúce, aby ste rešpektovali rokovací poriadok.

P. Paška, predseda NR SR: Reakcia na faktické poznámky. Pán poslanec Frešo, nech sa páči.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som poďakovať tým predrečníkom, ktorí hovorili k obsahu toho môjho vystúpenia. Ja som chcel dať príležitosť, aby nahrávku alebo časť toho rozhovoru, o ktorom vlastne je celá dnešná schôdza, ktorú počuli na internete desaťtisíce, stotisíce ľudí, zaznela aj v tejto snemovni, aby poslanci sa mohli zodpovedne rozhodnúť. Nie je to žiadna nahrávka, ktorá vznikla medzi štyrmi očami. Naozaj vznikla ako vystúpenie pred médiom pána ministra za prítomnosti ďalších osôb. Spomínaný týždenník z toho urobil rozhovor a táto časť iba dokazuje, že to, čo ten týždenník napísal, čoho sa tu dovolávali skoro všetci moji predrečníci, je jednoducho pravda. A to, čo som hovoril, pravda asi bolí.

A, pán predseda, ako ja chápem, že mali ste možno isté pochybnosti, ale som rád, že som to nakoniec mohol pustiť, a myslím si, že je to svojím spôsobom inšpirácia pre ostatných poslancov. Skúsme sa vyjadrovať k tomu, hlavne koaliční, k tomu, o čom táto schôdza je. A možno by bolo aj dobré, keby tak ako ja som ponúkol istú verziu toho, čo som počul a vysvetlil, nech aj pán minister vstane a ponúkne svoju verziu tak, aby sa dalo na to reagovať.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, odporúčam prečítať rokovací poriadok a neporušujte rokovací poriadok. S faktickou poznámkou sa máte prihlásiť na predrečníčka. Ja som predrečníkom nebol.

Po druhé. Preštudujte si rokovací poriadok v časti, ktorá hovorí, ako sa vedie rozprava, že sa vedie k veci a že sa spravidla hovorí ústne na základe poznámok. Nepozná rokovací poriadok používanie technických prostriedkov. Opäť vám dávam do pozornosti sadnúť si za stôl a dotiahnuť niektoré detaily rokovacieho poriadku a autentickosť nebude posudzovať niekto po tom, ako sa tu budú používať veci, ktoré rokovací poriadok nepozná. Pán poslanec ma ubezpečil, že ide o verejný zdroj. Vzhľadom na to som umožnil odprezentovať a urobím tak vždy. Ale nerobte si agendu na mne a na porušovaní rokovacieho poriadku. Vy ho nepoznáte, už vám to hovorím tretíkrát, prečítajte si ho. (Potlesk.)

Nech sa páči, ďalší vystúpi pán Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, nie je to dobrá debata, toto. Nie je to dobrá debata. O tom som presvedčený, že táto debata jednoducho nemôže mať politického víťaza a neprinesie vytúžený politický kapitál ani predkladateľom. O tom som presvedčený. Ale hodenú rukavicu treba prijať, takže preto tu stojím a preto sa určite zapojím do tejto debaty ako vždy.

Vy vo svojom zdôvodňovaní pri odvolaní pána ministra Jahnátka hovoríte hlavne o morálke. Už pán poslanec, pán podpredseda Hort zle začal, keď začal hovoriť o etike a morálne, a myslím si, že z jedného jediného dôvodu, nemusíš sa báť, pán poslanec, už ťa nebudem urážať, ale myslím si, že z jediného dôvodu, že jednoducho tu sa nedá nájsť nejaká objektívna pravda. Je to mlátenie prázdnej slamy. A keby som ja mal reagovať na isté definície morálky z pozície svojich ctených opozičných kolegov, no tak môžem zase byť len subjektívny. Byť subjektívny v tejto chvíli, aby som dosiahol istý efekt, znamená uraziť. Pýtam sa, chceme uraziť? Nie je to trošku podpásový a nekorektný spôsob boja, nie je to trošku vyzývanie do nekorektného boja, nie je to trošku provokácia pre nekorektný boj?

Hovoríte tu stále o morálke. Kto má dnes právo hovoriť o morálke? Pani poslankyňa Vášáryová, ktorá hovorí, že je jedna morálka? Ja si myslím, jedna morálka pred 1989, druhá po roku 1989? Vy ste hovorili o jednej morálke. Ja by som si to nedovolil tvrdiť ani nejakým spôsobom hodnotiť. Čo bolo morálne pred rokom 1989, nebolo morálne po roku 1989, myslím si ja. Ale tu sa hovorí o jednej morálke, tu sa isté veci zovšeobecňujú veľmi účelovo, a preto si myslím, že táto celá debata je jednoducho nezmyselná.

Vidíme, ako lámu mnohé osobnosti kultúrno-spoločenského a politického života pod dojmom vyťahovania istých informácií spred roka 1989. Boli to morálne osobnosti, morálne autority. Dnes je situácia taká, že začíname pochybovať, lebo pravidlá hry, ktoré platili pred rokom 1989, akosi prestali platiť po roku 1989. Čiže o čo tu komu ide? Čakáme na isté materiály, ktoré prídu z Prahy, samozrejme. Aj tam sa dozvieme mnohé veci, ktoré sme doteraz nevedeli. Znovu bude posun v istých morálnych autoritách. Čo potom budeme hovoriť? Kto bude koho súdiť? A vôbec máme na to právo?

Ale keďže hovoríme, aby som sa vrátil k téme, keďže hovoríme o odvolávaní pána ministra Jahnátka, nastolili ste tému, hodili ste rukavicu, rukavicu rád dvíham, a preto dovoľte aj mne niekoľko nesúvislých viet.

Odvolávanie člena vlády, dámy a páni, je vcelku obvyklým gestom parlamentnej opozície, ak má pocit, že iba poskytovaním vyjadrení a prezentáciou svojich stanovísk pre médiá nedokáže verejnosť presvedčiť o svojej pravde alebo o zaujímavosti svojho pohľadu na nejaký závažný spoločenský problém. Pretože v parlamentnej demokracii je to zariadené tak, že tí, ktorí majú aktuálne v rukách politickú moc, umožnia pri príležitosti odvolávania člena vlády opozícii, aby sa vyrozprávala, publikovala svoje výhrady a pripomienky a predostrela svoje programové alternatívy.

Počas ôsmich rokov môjho pobytu v opozičných laviciach som si, samozrejme, nenechal ujsť príležitosť povedať si svoje aspoň pri príležitosti prerokovávania návrhu na odvolanie ministra, to bol ten posledný politický priestor, ktorý sa vtedajšej koalícii nepodarilo eliminovať, zablokovať, vziať nám ho. Keď sme chceli diskutovať o rozpočte, nemali ste problém zablokovať nám priestor časovým limitom na vystúpenie. Inokedy ste zasa dokonca vynašli istý rozvrh, keď sa stačilo objaviť ráno a podvečer na hlasovaní a podržať vládu. Toť všetko.

Pripomeňme si, vážené kolegyne a kolegovia, že sme v tejto rokovacej sále nie tak dávno nazhromaždili celú kopu argumentov, prečo by, žiaľ, medzitým už nebohý minister kultúry nemal byť poverený vedením rezortu kultúry. Lenže vy ste si povedali, nech sa opozičníci vyrečnia, my prídeme ráno po rozprave a zahlasujeme, ako bude treba. To vám celkom nedávno v decembri 2006 pripomenul denník Hospodárske noviny v komentári "Pohľad do zrkadla by nezaškodil". O mesiac neskôr už mala kultúra iného ministra. Vtedy však pán premiér Dzurinda sám zopakoval mnohé z toho, čo sme zbytočne hovorili my.

Ako sme si už zvykli, ani ďalší zo sľubov vtedajšieho pána premiéra Dzurindu nemal dlhé trvanie. Po dvojnásobných platoch, odovzdaní Národného divadla v roku 2002 a kadečom inom, čo národu počas svojej púte slovenským politickým svetom zatiaľ stihol svätosväte nasľubovať, skrachovalo tentoraz aj jeho povolebné predsavzatie, že nebude márniť čas a pokúšať sa dosiahnuť personálne zmeny vo vláde. Možno, že to chvíľkové povolebné precitnutie a reálne uvedomenie si vlastných možností vás už prešlo a zase začínate žiť v tom svojom skleníku, kde sa navzájom ubezpečujete o svojej genialite a výnimočnosti, ktorú chápe celý svet, za ktorú vás však všade zahŕňajú pozornosťou. Lenže len ten slovenský volič si zaťato myslí čosi iné. Možno dnes už opäť máte pocit, že by ste sa mohli pokúsiť dáko to zaonačiť, aby ste, nech si voliči volia, ako chcú, zasa čosi pestrofarebné polepili, prelepili a podliepali. A návrh odvolať ministra Jahnátka by vám mal otvoriť cestu k zákulisným politickým čachrom. Veď takých si tu pamätáme z toho minulého volebného obdobia veľmi veľa.

Je čudné, že namiesto o Jahnátkovi hovorím práve o bývalom premiérovi Dzurindovi. Nemyslím si to. Veď už pred dvoma mesiacmi 12. februára povedal pán Dzurinda na svojej straníckej tlačovej besede, citujem: "Nedáme Transpetrolu pokoj, nedáme iným obchodným spoločnostiam pokoj, nezmierime sa s tým, že sa do týchto obchodných spoločností nominujú detí papalášov." Dávam tú vetu do pozornosti, ale nie pre obvinenie, že by azda deti Dzurindových papalášov nahrádzali nominanti novej vlády. Ja vidím zmysel tohto výkriku pána Dzurindu v jeho prvej časti: Nedáme Transpetrolu a obchodným spoločnostiam pokoj, pretože nová vláda si dovolila zmeniť naše stranícke nominácie. Pretože, pán poslanec Dzurinda, nikto v dejinách slovenskej parlamentnej demokracie tak hlboko neurazil a neponížil princípy parlamentarizmu ako vy a vaše koaličné rady s ich rozdeľovníkmi funkcií podľa koaličného kľúča až kamsi po vedúcich oddelení.

Vládna koalícia preberá zostavením vlády zodpovednosť za veci verejné a je priamo jej mravnou povinnosťou odstrániť straníckych nominantov, ľudí, ktorých do funkcií nedoviedla odbornosť, vzdelanie a pracovné výsledky, ale vlastníctvo tej správnej straníckej legitimácie či dôvera straníckych centrál. Ako to onehdy povedal váš prvý minister kultúry Milan Kňažko: "Neodvolal som niektorých, odvolal som všetkých." Mám na myslí tých vyše 60 generálnych riaditeľov, ktorí boli odvolaní z noci na deň bez udania jedného jediného dôvodu a bez ospravedlnenia sa do dnešných časov. (Potlesk.) Nielenže to urobil rád. On to aj urobiť musel, pretože vy ste sa na koaličných, parlamentom nekontrolovaných, a teda v princípe neústavných rokovaniach zjednali, na ktorý post ktorá strana dosadí svojho nominanta. Od divadla po banky, od správy ciest po okresné policajné riaditeľstvá a tak ďalej atď.

Pán Dzurinda, ak niekto v moderných slovenských dejinách pracoval naozaj nekompromisne stranícky a ak niekto zadupal princípy parlamentnej demokracie do prachu, boli to vaše dve koalície. Preto si nesmierne vážim aj v tomto parlamente ľudí, ktorí okrem toho, že sú nominantami straníckymi, majú aj nejaké občianske povolanie, v ktorom čosi znamenajú, čosi robia, môžu sa pochváliť aj tým, že nielen sú straníckymi nominantami, ale majú aj isté pracovné, iné schopnosti, ktorými sa v živote presadzujú. A viete, poslanci sú asi trojakého druhu. Sú to politickí nominanti, sú to nejakí profesijní zástupcovia a potom sú to, prepáčte mi za výraz, platí to všeobecne, ale politickí táraji. Aj takých je tu dosť.

Dámy a páni, ľudsky viem pochopiť všetkých tých bývalých ministrov a premiérov, ktorí zažili tortúru spojenú s prerokovávaním návrhu na ich odvolanie. Chápem, že im vtedy bolo nie najľahšie pri srdci, že si tu museli vypočuť nelichotivé hodnotenia svojej exekutívnej praxe, a keď osud tak chcel, že sa ocitli v laviciach parlamentu a nevedia odolať pokušeniu "vrátiť" ten skľučujúci zážitok tým dnešným ministrom. Je to také pekné napriek vašej európskej orientácii a také slovenské, "keď zdochla koza mne, nech zdochne aj susedovi".

Ale predsa len je medzi týmto vaším pokusom a našou praxou jeden podstatný rozdiel. Každý z návrhov na odvolanie člena vlády Mikuláša Dzurindu bol podložený konkrétnou argumentáciou, faktami, pred ktorými ste mohli zatvárať oči a tváriť sa, že o nič nejde, ale ktoré reálne jestvovali. Či už to bola hrubá chyba pri rozpočte, však, pán Mikloš, to sa jednoducho zatĺcť nedá, bombardovanie Juhoslávie, či ako ste po európsky kultivovane hovorili - prelety tankových lietadiel, kauzy viacerých vašich ministrov hospodárstva alebo ten pán, čo sa zaoberal zdravotníctvom. Naopak, vy ste sa asi inšpirovali Shakespearom. Váš návrh to sú iba "slová, slová, slová", ako ste si ich vy skombinovali, vy obsahovo interpretovali, ktorým ste vy pripísali isté významy a vzápätí s touto interpretáciou pustili polemizovať. Keby sme boli kdesi v súkromí alebo pri víne, nazval by som to jednoducho slušne samonaštvávanie.

Vážené dámy, vážení páni, v dnešný deň patrí hlavné slovo opozícii, ktorá si túto príležitosť vyžiadala. No a nechcem vám to príliš kaziť, ale veľmi odporúčam venovať čas digitálnej parlamentnej knižnici. Nie je zle predtým, ako nám tu začnete držať prednášky o politickej kultúre, morálke a demokracii, prebehnúť si záznamy z rokovaní tohto parlamentu za ostatných osem rokov. Nájdete tam aj tieto "zlaté" slová, citujem: "Plne rešpektujem demokratické právo opozície na akt, aký sa deje dnes," - na vysvetlenie, išlo o odvolanie nie člena vlády, ale predsedu vlády -, "plne rešpektujem právo opozície vidieť politiku, vývoj hospodárstva vlastnými očami. Aj ja sa uchádzam o právo vidieť vývoj na Slovensku vlastnými očami. Aj ja to vidím tak, že za ich návrhom vidím snahu rozoštvať vládnu koalíciu. Som však presvedčený, že to sa im nemôže podariť, lebo nechápu podstatu koaličnej formy vlády, ktorá je založená na vzájomnej dôvere. Vidím za ich snahou tiež snahu priživiť svoju popularitu na určitých nevyhnutných problémoch transformácie. Ani to sa im nemôže podariť. Keby chodievali, tak ako ja každý týždeň, medzi ľudí po Slovensku, tak by tomu rozumeli. Väčšina občanov nepotrebuje podobné nedôveryhodné elaboráty. Ľudia vyžadujú konkrétnu, jasnú víziu budúcnosti, víziu zlepšenia. Občania chcú, aby sme sa venovali ich problémom, najmä vytváraniu nových pracovných miest. Ale vaše počínanie, vážená opozícia, vládu zvyčajne zdržiava. Škodí to občanom. Vaše konanie zneisťuje zahraničných investorov, vaše konanie vytláča rizikové prirážky úverov do vyšších polôh. Úvery sú tým drahšie. Aj to poškodzuje občanov Slovenskej republiky. Preto je čas prestať s deštrukciou a kritike hovoríme áno, deštrukcii hovoríme nie."

Dámy a páni, autorom tohto citátu nie je pán minister Jahnátek a nie je ním ani premiér Slovenskej republiky Robert Fico. Nie je ním nikto z nás, ktorí sedíme v laviciach vyčlenených koalícii. Povedal ich tu, v tejto miestnosti, muž, ktorý ako prvý napísal návrh, o ktorom tu dnes rečníte. Je to, samozrejme, pán Mikuláš Dzurinda.

A zo srdca, to hovorím veľmi úprimne, mi dodal aj tieto slová, citujem: "Stretávame sa s problémami, riešime tieto problémy, záleží nám na našej vlasti. Chceme, aby sa stala rovnoprávnou súčasťou vyspelej Európy. Robíme preto zásadné a úspešné kroky. Na konci volebného obdobia zložíme účty a budeme sa znova uchádzať o dôveru ľudí. Dovolím si vás preto požiadať, aby ste návrh opozície na vyjadrenie nedôvery zamietli." Pán poslanec, klobúk dole, boli ste zhodou okolnosti presný, toto ste povedali 13. apríla 2000.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami - pán poslanec Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Pán kolega, vaše vystúpenie nebolo k meritu veci, ale k minulosti. A nemyslím si, že to by malo byť dnes témou dňa, ale predsa na jednu vec, keď hovoríte, že ako ste odvolávali. Vy ste vyslovovali nedôveru a nevyslovovali dôveru nie na základe slov, ale na základe toho, že poslankyňa nebola spokojná s odpoveďou na interpeláciu, a dokonca ako ukázal Ústavný súd v rozpore s ústavou. Ale nechcem o tom hovoriť. Naozaj by som bol rád, aby sme zostali pri merite veci. A ten problém vidím v tom, že pán minister Jahnátek povedal to, čo povedal, ale následne ďalšia vec. Povedal, že má inú nahrávku, že čosi iné povedal, a dodnes to neobjasnil. A myslím si, že buď jeho slová platia, má inú nahrávku a bolo to inak, ako to bolo zverejnené, ako sme to tu počuli, a potom to má tu predniesť a dokázať nám, alebo inak musím povedať, že platí len to, čo ste povedali vy o tárajoch. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja len k tomu, čo hovorí pán poslanec Fronc o tom odvolávaní. Môžete si o tom myslieť, čo chcete pán Fronc, ja vám len pripomeniem, že vás sme odvolávali za spackané maturity, ktoré ste do dnešného dňa v podstate nevysvetlili. Kto ich spackal, ako ich spackal, prečo ich spackal. A za tým ste boli vy. Čiže to bol dôvod na vaše odvolávanie. Na vaše odvolávanie, o ktorom tu hovoríte, bola vtedy veľmi jasná situácia, pretože vy ste si v prvom rade nerozumeli s vaším štátnym tajomníkom. Vy ste prišli na výbor a hovorili ste niečo úplne iné, ako hovoril štátny tajomník. Čiže vy chcete hovoriť o tom, že nebol dôvod na odvolávanie niekoho? Na vás, v prvom rade na vás preto, lebo to školstvo aj vďaka vám tak vyzerá, ako vyzerá, a skutočne nie je sa čím chváliť.

Čiže, pán poslanec Fronc, keby ste boli taký láskavý v budúcnosti, keď budete hovoriť o odvolávaní ministrov, povedzte si a pozrite si všetky tie vaše vyjadrenia na výbore, v parlamente, to všetko, o čom sme sa bavili. Vaše protirečenia so štátnym tajomníkom, váš rozklad, teda rozklad vášho ministerstva. Veď toto predsa nechcete spochybniť. Veď vy ste sa tu priamo pochytili so štátnym tajomníkom pánom Tóthom. Tak o čom to tu rozprávate? Pre vás bol dôvod na odvolanie dávno, pán minister, a to sme tu robili. Bohužiaľ, ste nás prevalcovali. Taká je pravda.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Rosová. Pripraví sa poslanec Daniel Lipšic.

T. Rosová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo. Som rada, že môžem vrátiť debatu v tejto snemovni k téme dnešného rokovania, a to k návrhu skupiny poslancov na odvolanie pána ministra Ľubomíra Jahnátka. Ten návrh bol podľa mojej mienky veľmi jasný a dnes tu zaznelo mnoho ďalších rovnako jasných argumentov, prečo človek, ktorý sa dopustil toho, čo pán Jahnátek na poste ministra vlády Slovenskej republiky, poškodzuje záujmy tohto štátu.

Zdanlivo neškodné "iba slová", ako sme tu počuli z radov koaličných poslancov, ale navyše v spojení so skutkami súčasnej vlády majú však ozaj široké súvislosti. Slovenská republika bola v rokoch po svojom vzniku nechceným dieťaťom, čiernou dierou Európy. Dobre si pamätáme, ako postupne pohasínali naše nádeje na začlenenie do kľúčových medzinárodných inštitúcií, ako sme videli pomaly posledné vagóny OECD, NATO, Európskej únie. Komunikácia so zahraničím prebiehala v rovine demaršov. Ja si ale dobre pamätám aj na to, ako sme to prežívali ľudsky. Ako sme v zahraničí na otázku "Where do you come from?" klopili zrak, ako bolo ťažké byť vlastencom, keď sa nás pýtali, "co se to tam u vás na Slovensku děje?"

V rokoch 1998 až 2006 sa tento obraz Slovenska vo svete, ale aj jeho reálne postavenie zmenili na nepoznanie. Slovensko sa stalo - a dnes to vidno každým dňom lepšie - vzorom hodným nasledovania. Podarilo sa to zdanlivo nemožné, pretože sme na jednej strane začali bezvýhradne rešpektovať pravidlá demokratického civilizovaného sveta. Na druhej strane sme sa nebáli zavádzať riešenia, ktoré boli vo viacerých silných tradičných európskych štátoch vtedy nepriechodné a dodnes aj sú. Áno, stálo to veľa obetí každého občana, v tom sa súčasný predseda vlády nemýli a občania tie obete zniesli aj navzdory jeho štvaniu, navzdory rôznym plagátom a navzdory klamlivým argumentom o tom, že sa rútime to biedy.

Pán minister Jahnátek svojimi výrokmi definitívne potvrdil, že táto vláda, aj keď už zdanlivo bezpečne zakotvená v medzinárodných štruktúrach, zaradila spiatočku, že vracia Slovensku jeho obraz čudnej exotickej krajiny s čudnými necivilizovaným praktikami, ktoré sú v rozpore s pravidlami a aj s konkrétnymi záväzkami demokratického sveta. Minister nieže odkryl, ale verejne obhajoval korupciu v obchode so zbraňami a zverejnil svoj zámer urobiť z nej štátnu politiku. Dokázal, že ignoruje Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. Pretože na základe tohto dohovoru spolupáchateľstvo vrátane napomáhania a navádzania alebo schvaľovania podplácania zahraničného verejného činiteľa je aj u nás trestným činom.

Vidím však ešte iný aspekt práce pána ministra Ľubomíra Jahnátka, ktorý vyplýva z jeho zodpovednosti za hospodársku politiku Slovenskej republiky a ktorý ho podľa mňa diskvalifikuje z jeho roly ministra.

Chcem naň upozorniť z pozície člena výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Slovenské hospodárstvo dostáva v posledných rokoch významné modernizačné impulzy v podobe zahraničných investícií. Všetky relevantné politické sily, vládne aj opozičné, sa v minulom volebnom období zhodli, že jediný recept pre krajinu, ako je Slovensko, na to, aby sa udržal ekonomický rast, je znalostná ekonomika. Odrazilo sa to aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády. Lenže z aktivít ministerstva hospodárstva, zo smerovania zahraničných ciest predsedu vlády, zo zloženia delegácií, ktoré nás majú reprezentovať, je zrejmé, že reálne priority hospodárskej politiky ležia inde než v generovaní pridanej hodnoty v sofistikovaných výrobách, inováciách. Veď koľko bolo v sprievode vládnych činiteľov na zahraničných cestách našich špičkových vedcov, výskumníkov? A koľko priekupníkov so zbraňami?

Pýtam sa, kde je takáto hospodárska politika ukotvená? Kde sa o takejto priorite hovorí v programovom vyhlásení vlády? Aký dokument podobného obsahu prerokúval slovenský parlament? O žiadnom neviem. Viem však, že akcent na znalostnú spoločnosť a ekonomiku je čisto verbálnou clonou. Teraz už vidíme, akú hospodársku politiku má zakrývať.

A ešte jeden uhol pohľadu. Nedávno sa na pôde tohto parlamentu členovia vlády a poslanci vládnej koalície predbiehali v ľútosti nad obeťami, ktoré podľa nich spôsobilo povolenie preletov pri bombardovaní Miloševičovho Srbska. Inokedy sa predseda súčasnej vlády neváhal obliecť do maskáčov, aby demonštroval svoje odhodlanie stiahnuť našich vojakov z Iraku, samozrejme, s argumentmi, že naši vojaci sa nebudú podieľať na vojenských aktivitách cudzích mocností, pri ktorých prichádza o život civilné obyvateľstvo. Tak sa pýtam, ak má byť prioritným odvetvím našej ekonomiky obchod so zbraňami, a to aj podľa slov pána ministra Jahnátka aj nečistý obchod so zbraňami, myslíte si, páni a dámy, že snáď tieto zbrane, naše tanky a húfnice, ponúkané skorumpovaným africkým či iným režimom budú určené na ochranu ľudských životov?

Na poste ministra hospodárstva podľa môjho presvedčenia potrebuje Slovensko človeka, ktorý sa bude prioritne starať o udržateľnosť ekonomického rastu, o to, aby zamestnanosť rástla v perspektívnych odvetviach s pridanou hodnotou znalosti a ľudského umu, a nie obchodovať so zbraňami. Nie sa starať o to, ako v štátnej firme zaúčtovať úplatok.

Aj to sú pre mňa dôvody, pre ktoré podporím návrh na odvolanie ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. V zmysle rokovacieho poriadku požiadal o slovo člen vlády pán minister Jahnátek. Takže, pán minister, máte slovo.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za starostlivosť. Vážený pán predseda, ďakujem pekne za príležitosť, že mám možnosť aj ja vystúpiť.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, priznám sa, do poslednej chvíle som rozmýšľal, či vôbec vystúpim, či budem reagovať. Jasné mi bolo, o čom bude táto diskusia.

Ale ja skutočne som 28 rokov trávil v praxi, bol som v priemysle, bol som v biznise a ja som nikdy nepoužíval taktiku vracať sa dozadu. Zrejme ste si všimli aj z mojich vystúpení na verejnosti, že nikdy som nekritizoval svojich predchodcov ministrov na ministerstve hospodárstva. Vyjadroval som sa, samozrejme, k privatizácii, k cenotvorbe a k podobným veciam. Ale jednoducho zastávam názor, že každý má nejaké právo, nejaký priestor. A čo sa týkalo mojich predchodcov, jednoducho ja to nekomentujem. Ja som prišiel na ministerstvo hospodárstva nato, aby som sa pokúsil zveľadiť tento rezort.

Nie je žiadnym tajomstvom, že, pán Dzurinda, vy ste mali ambíciu ministerstvo hospodárstva zrušiť a zrejme táto ambícia aj pokračuje naďalej, lebo pokiaľ si to tak spätne premietam, tak to ministerstvo hospodárstva je skutočne asi takým najväčším vaším tŕňom v oku. A idete po ministerstve, idete po mojich aktivitách veľmi sofistikovane, permanentne a máte ďalší dôvod na nejakú sebarealizáciu, sebazviditeľnenie. Čiže ja vám tieto jednoducho práva neberiem, ale nepoužívam ja túto taktiku. Ja som bol vždy pripravený robiť veci dopredu, aby jednoducho sa problémy riešili a aby tá podnikateľská aktivita mala aj nejaký konkrétny efekt.

V konečnom dôsledku som sa však rozhodol, že vystúpim. A dovoľte mi, aby som svoje vystúpenie začal citovaním známeho amerického spisovateľa a filozofa Roberta Fulghuma, citujem: "Najúžasnejším konštatovaním, ktoré za posledných 25 rokov z výskumu mozgu vzišlo, je toto: tým, čo je vo vnútri našich hláv, sa navzájom líšime rovnako, ako sa líšime tým, čo máme zvonku." Koniec citátu. Chcem tým povedať, že ten, ktorý pracuje, môže sa aj pomýliť. A neraz sa stane, že si navzájom len nerozumieme a vysvetľujeme si rovnaké slová inak. Je rozdiel, keď si nechceme rozumieť a robíme všetko preto, aby sme si nerozumeli.

Dámy a páni z opozície, používajme rovnaký meter a skúsme byť niekedy aj trošku objektívni. Dovoľte mi v súvislosti s tým, čo tu zaznelo v podaní rôznych rečníkov, otázku: Je téma, pre ktorú podľa niektorých z vás bolo potrebné zvolať túto schôdzu na Slovensku, naozaj nová? Je táto téma nová? Budem konkrétny a budem sa venovať aj oblasti zbrojárskeho podnikania. No najskôr poviem niečo z histórie predchádzajúcej vlády.

Zabudlo sa napríklad už na podozrenia o úplatkoch pri tendri na tretieho operátora? Pre pamäť, prvý tender... (Potlesk.) Prvý tender na tretieho mobilného operátora bol síce už v roku 1998, no vtedajší minister dopravy, váš, za SDKÚ, Gabriel Palacka, známy tiež ako pokladník SDKÚ, ho v roku 1990 zrušil a vyhlásil, že na tretieho operátora nemáme priestor. Prečo? Prečo si frekvencie rozdelili doterajší dominantní mobilní operátori na trhu? Teraz budem citovať. Budem citovať s periodika Korzár z 25. novembra 2005. Citujem: "Za voľnú frekvenciu vtedy zaplatili po 10 miliónov dolárov a táto suma bola podľa Palacku adekvátna." Koniec citátu. Vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda sa v tom čase za Palacku bezvýhradne postavil s tým, že ministrove argumenty, že trh neunesie tretieho operátora, ho presvedčili.

Pán poslanec, dneska tu tretieho operátora máme, ukazuje sa, že bude veľmi efektívny, že veľmi efektívne vstúpi do cien hovorov, a pýtam sa vás, skutočne tie argumenty, ktorými vás pán Palacka presvedčil, boli skutočne len odborné? Pripomínam, že vtedy konzorcium Telenor a CDA ponúkalo 90 miliónov dolárov v investíciách a 90 miliónov dolárov know-how. Pán Palacka odišiel, pracuje v Európskej banke pre obnovu a rozvoj, je v Londýne. Mne prichádza otázka: Je to za odmenu? (Potlesk.) Je za odmenu v Londýne?

Ešte pre pamäť jeden tender. Tentoraz, už tu bolo spomínané, ľahké motorové vlaky pre slovenské železnice. Spomeniete si? Na verejnosť sa dostal list švajčiarskeho prezidenta, prezidenta Švajčiarskej konfederácie, to neboli slovíčka, to bol konkrétny apel prezidenta Švajčiarskej konfederácie na prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera s podozrením na korupciu v tendri. To bolo oficiálne. Vtedajší minister dopravy Jozef Macejko čelil priamemu obvineniu z korupcie, priamemu obvineniu z korupcie. Teraz budem citovať z Hospodárskych novín z 29. júla 2004, citujem: "Vtedajší generálny prokurátor vydal pokyn, aby vyšetrovatelia vypočuli okrem exministra Macejka jeho manželku, ale i ďalších svedkov." Koniec citátu. Medzi inými napríklad i brata vtedajšieho premiéra Miroslava Dzurindu, ktorý bol šéfom výberovej komisie v kauze vláčiky. Bol obvinený aj bývalý federálny minister obchodu Jozef Bakšay, ktorý v roku 2002 sa mal pred zástupcami ministerstva rozhovoriť o odmene v prípade, že v tendri uspeje istá francúzska firma. Výsledok? Kauza išla znovu dostratena alebo, ako by povedal bývalý poslanec Peter Kresánek, to pozadie, ktoré sa tým odhalilo, nebolo až také alternatívne. (Potlesk.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, z radu príkladov si dovolím pripomenúť krátko ešte dva.

Na verejnosť prenikli prepisy odposluchov podnikateľa Jána Badžgoňa, blízkeho SDKÚ. Sám Badžgoň ich pravdivosť potvrdil. Nasleduje doslovný citát z Pravdy z 20. februára 2003: "Podnikateľ Badžgoň sa obchodne rozprával s generálnym riaditeľom Národného úradu práce Jaroslavom Šumným o odkúpení budov v Komárne. Pritom podľa Šumného vec nedospela ani do štádia, že by sa na nákup budov vyhlásila verejná súťaž. Polícia začala vyšetrovať nelegálne kupčenie s odposluchmi a aj to, kto ich dal urobiť a prečo. V kauze vypovedali napríklad Ján Mojžiš, Igor Cibula, Peter Tóth, ale aj viacerí novinári. V tomto prípade, známom ako kauza skupinka, nebol nik obvinený." Koniec citátu. Škandál sa znovu rozplynul. Už mi to pripadá, pán poslanec Dzurinda, ako keby ste mali na to špeciálne know-how. (Potlesk.)

A azda najvypuklejší prípad, ktorý sa priamo dotýka témy provízie v prípade obchodu s vojenským materiálom, zrejme tušíte, o čom idem hovoriť, pamätáte sa na nákup podzvukových stíhačiek? V tomto prípade sa vtedajší líder opozície, terajší premiér Robert Fico, dostal do sporu s KDH a súdny spor právoplatne vyhral za vášho vládnutia, právoplatne vyhral tento súd. Opäť budem citovať. Spor sa týkal tlačovej správy pod názvom SMER - dôvodom nákupu stíhačiek za 70 miliárd sú provízie. Už na súde 1. stupňa sa preukázalo, že vyplácanie provízií pri takýchto nákupoch je bežné. To potvrdil nielen navrhovateľ KDH - že, pán Hrušovský? - priamo v návrhu. A teraz citujem: "Prostredníctvom provízií, ktoré sa sprostredkovateľom obvykle vyplácajú." Citoval som z listu č. 2 a 132 súdneho spisu, spisová značka 19C70/02. Ale potvrdil to aj svedok Marián Mikluš, ktorého vierohodnosť navrhovateľ v konaní pred súdom 1. stupňa nespochybnil. Znovu číslo listu 110, 113. Potvrdil to aj svedok Jozef Pivarči, ktorý na pojednávaní dňa 9. mája 2005 pred Okresným súdom Bratislava IV doslova uviedol, a budem citovať: "Viem o tom za celé štyri roky, čo som pracoval v tejto funkcii, že sa vyberali pre rôzne obchody sprostredkovateľské organizácie, ktoré následne dostávali provízie. Myslím si, že v takýchto obchodoch sú provízie a sú aj uznesenia vlády, ktoré určujú aj ich výšku. Vláda určuje, kto a aké odmeny bude v týchto obchodoch mať. Je to legálne, pretože to zákon umožňuje a povoľuje." Citát bol z listu č. 121 toho istého súdneho spisu. To boli trestné obvinenia. (Potlesk.)

Pokiaľ ide o provízie, Robert Fico ako odporca v konaní pred súdom 1. stupňa predložil aj novinové články a tlačovú správu uverejnenú v tlačovej agentúre SITA. Tieto články a tlačová správa, ktoré vyšli až v auguste 2004, teda po vyše troch rokoch ako odporca vyslovil hodnotiaci úsudok, citujú svedka Mariána Mikluša, bývalého náčelníka Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky, ktorý uviedol, že, citujem, teraz ten bonbónik pre vás: "Nákup podzvukových lietadiel presadzovalo KDH a štátny tajomník ministerstva obrany Jozef Pivarči, ktorý išiel do politiky ako nezávislý za KDH." Pokračujem v citáte: "Vo svete je obvyklé, že provízie sa pohybujú od 10 do 20 %, v arabskom svete sú až 40 %." Skúste si spočítať, že ak v tomto čase Pivarči hovoril o kúpe 70 podzvukových lietadiel, koľko miliárd to je. Pokračuje citát: "Spolu to môže byť okolo 100 až 120 miliárd korún. Nákup podporovali niektorí poslanci za KDH, to som ja videl, čítal a počul a tak to bolo." Koniec citátu. Táto výpoveď bola uverejnená agentúrou SITA 24. októbra 2004. Hovoríme o trestných oznámeniach. (Potlesk.)

Články na túto tému s podobnými citáciami nájdete aj na ďalších stránkach, napríklad Nový Čas 25. augusta 2004, písal o tom denník SME napríklad 18. marca 2005 na 4. strane alebo 7. decembra 2004 na 2. strane alebo Národná obroda 25. októbra 2004.

Som skutočne prekvapený, aká dokáže byť krátka pamäť niekedy na Slovensku. Vy, dámy, páni z opozície, nemáte takisto pocit, že máte krátku pamäť? Je pre vás aj po tomto téma provízií naozaj taká nová? Ja si myslím, že nie. (Potlesk.)

Vážené poslankyne, páni poslanci, opakujem, v rozhovore, ktorý bol citovaný toľkokrát, som mal na mysli provízie. Možno trochu nepresne som volil slová alebo výrazy. Hovoril som však o praktikách nie na Slovensku, a to tu nezaznelo ani jedenkrát z vašich vystúpení, ale všeobecne v tretích krajinách. No na Slovensku žijem, zostanem tu žiť a po toľkej kritike som jednoducho nútený sa aj brániť a nielen seba, ale hlavne svojich blízkych priateľov, spolupracovníkov, lebo, bohužiaľ, aj mojich rodinných príslušníkov začínate obmedzovať a jednoducho preto sa budem musieť brániť.

Preto zostanem na Slovensku a tentoraz budem hovoriť o činoch a nie o slovách. Nech konečne v tomto parlamente odznie jediný rozumný argument, prečo bolo potrebné privatizovať fungujúci Transpetrol v roku 2002? (Potlesk.) Prečo energetické podniky, ako SPP, východoslovenská, stredoslovenská a západoslovenská energetika a ďalšie firmy, boli predávané po desiatkach na priamo, nie cez výberové konania, ale na priamo a platili ste za to miliardy vašim privatizačným poradcom. (Potlesk.)

A to nebolo všetko. Vy ste na ministerstve zabudli materiály, kde ste mali nachystanú privatizáciu ešte aj toho zbytku a znovu priamym zadaním. Žiadne výbery. Teraz sa tu hráte na čestných, poctivých, ale ste to mali všetko pripravené. Poďakujte sa vašim predchodcom, že zabudli tie materiály na ministerstve hospodárstva. (Potlesk.)

A, dámy, páni, to sa dialo za vášho vládnutia, všetko toto. Prečo zrazu toľko kritiky? Je to preto, že už strategické podniky privatizovať ďalej nechceme? Že obchody, ktoré tento štát potrebuje a musí robiť, ak chce byť úspešný, hodláme robiť transparentne? Aby provízie štátu zostali nie, ako ste to vy robili, vopred vybraným poradcom a sprostredkovateľom, firmám a rôznym kanceláriám, ktoré pripravili jedného kupca na privatizáciu, a to v priamom predaji? Aby sa milióny tejto republiky nestrácali na súkromných účtoch bez toho, aby tento národ, táto spoločnosť z toho niečo mala. (Potlesk.)

To bolo všeobecne. Teraz k zbrojárine. Je otázka, prečo je teraz vôbec témou dňa zbrojársky priemysel, odzneli tu teda aj od učiteľov, aj od rôznych profesií úplne odborné stanoviská k zbrojárine, myslím si, že mnohí ľudia neurobili jednu zahraničnú transakciu, aby vedeli, o čom rozprávali. A prečo sú tie časové súvislosti, kedy sa stupňujú tlaky na ministerstvo hospodárstva a na moju osobu? Mojím príchodom na ministerstvo hospodárstva sa pretrhli nite privatizačných aktivít. (Potlesk.) Či už napríklad v oblasti energetiky a v poslednom čase aj zbrojárskeho priemyslu, čo vás hnevá. Najmä obranný priemysel a jeho príprava na privatizáciu bola evidentná a možno aj preto toľko kritiky. Veď ten balík toho DMD Group už bol takto na tácke. Teraz sme vám chňapli po prstoch a nie je z toho nič. (Potlesk.)

V posledných rokoch sme boli totiž svedkami likvidácie nášho zbrojárskeho priemyslu, napriek tomu, že stále disponujeme, a som presvedčený o tom, že disponujeme zdatnými odborníkmi, vedomostným a mozgovým potenciálom v tejto oblasti. My sme sa rozhodli do toho aktívne vstúpiť jednoducho aj preto, že do tohto odvetvia štát nalial stovky miliónov korún. Tie skutočne nikto ani pri privatizácii, ani doteraz verejne nezhodnotil a v privatizácii sa to jednoducho neprejavilo. Naopak, predovšetkým v uplynulých troch rokoch posledného vládnutia Mikuláša Dzurindu sa výroba a predaj rapídne zdecimovali. Ja to nazývam, že to je vytvorenie stavu umelého chátrania, čo je veľmi dobrá predfáza na to, aby sa to za lacný peniaz sprivatizovalo. (Potlesk.)

Známy to model SDKÚ. Poviem príklad, aby sme neboli len pri verbálnych konštatovaniach. Z bývalého veľkého DMD Holdingu, ktorý sa niekoľko ráz v čase pred príchodom terajšej Ficovej vlády transformoval, zostali v podstate už len nasledovné firmy: DMD Group, ZŤS Špeciál, DMD Trade, Constructa Defence a čiastočne ZVS. Dámy, páni, 4 až 5 podnikov a 40 podnikov, 40 podnikov bývalého koncernu ZŤS je v konkurze, je v likvidácii alebo v inej forme úpadku. To je výsledok vašej privatizácie, to je výsledok vašich aktivít. (Potlesk.)

A to je zároveň, páni, dámy z opozície, aj dôvod, prečo som neváhal a aj do tejto problematiky som razantne vstúpil. (Smiech v sále.) Aby sme sa pokúsili, smejete sa, my to chceme zachrániť, to, čo ste vy už mali prichystané na lopate. Vzhľadom na citlivosť tejto problematiky sa už nebudem ďalej k DMD vyjadrovať.

No pri téme obchod s vojenským materiálom ešte zostanem, ale tentoraz z medzinárodnopolitického aspektu, lebo ten ste tu prepierali v každom vašom vystúpení. Možno to miestami bude nezáživné, ale kto bude chcieť, pochopí rôznorodosť a komplikovanosť hlavne, zložitosť tejto problematiky. Teraz budem výhradne citovať z oficiálneho materiálu Ministerstva spravodlivosti Spojených štátov amerických určeného pre verejnosť. Zákon sa nazýva Foreign Corrupt Practices Act (v skratke FCPA) a je to norma o zahraničných korupčných praktikách. Zákon o zahraničných korupčných praktikách bol pôvodne prijatý s cieľom zmeniť spôsob, akým americké firmy vyvíjajú svoju podnikateľskú činnosť v zahraničí. Mnohé firmy, ktoré dávali úplatky zahraničným verejným činiteľom, boli vystavené trestnému stíhaniu aj občianskoprávnym žalobám, boli im uložené vysoké pokuty, pozastavená činnosť a ich zamestnancom a zástupcom boli uložené tresty odňatia slobody. Po prijatí tohto zákona si Kongres Spojených štátov uvedomil, že americké firmy sú znevýhodnené v porovnaní s inými spoločnosťami, ktoré bežne dávajú úplatky, a dokonca v niektorých krajinách si tieto úplatky môžu odpočítať z daní ako náklady na podnikanie. Preto v roku 1988 Kongres uložil vláde, aby na pôde OECD otvorila rokovania o dohode, podľa ktorej by hlavní obchodní partneri USA tiež prijali zákony podobné tomu, aký majú Spojené štáty americké. V roku 1997, desať rokov neskôr, USA a 33 ďalších krajín podpísali Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov. USA tento dohovor ratifikovali, pričom zákon vnútroštátneho práva, ktorým sa dohovor implementuje, je práve zákon o zahraničných korupčných praktikách. Tento zákon používa expressis verbis pojmy: dovolené platby a prípustná obhajoba. V oficiálnom materiáli Ministerstva spravodlivosti USA určeného pre verejnosť, ktorý vysvetľuje zákon FCPA, sa ďalej píše, citujem: "Zákon obsahuje explicitné výnimky zo zákazu dávania úplatkov týkajúce sa platby na uľahčenie alebo urýchlenie rutinných úkonov štátnej správy a menuje prípustné obhajoby, ktoré možno uplatniť v prípade obvinenia z porušenia tohto zákona." Jasná norma, koniec citátu.

Pre istotu zopakujem ešte raz, lebo vidím, že vás to zaujíma, zo zákazu poskytovania úplatkov existuje výnimka v prípade platieb určených na uľahčenie alebo urýchlenie vykonania rutinného úkonu štátnej správy. Zákon vo svojom vnútri definuje a menovite položkuje všetky činnosti, ktoré je možné uplatniť podľa tohto zákona. V obsahu FCPA sa tiež uvádza: "Aj úkony, ktoré sú podobné menovaným úkonom, spadajú pod túto výnimku." Pokračujem v citovaní: "Osoba obvinená z porušenia ustanovení zákona môže ako prípustnú obhajobu použiť tvrdenie, že vykonaná platba bola v súlade so zákonom danej krajiny alebo že prostriedky boli vynaložené na ukážku produktu, prípadne na výkon zmluvného plnenia." Zmluvného plnenia. Oficiálny materiál Ministerstva spravodlivosti USA vysvetľujúci FCPA tiež obsahuje nasledujúcu formuláciu, citujem: "Niekedy je ťažké určiť, či platba bola v súlade s písaným zákonom danej krajiny, v prípade potreby je možné obrátiť sa s otázkou na príslušný útvar Ministerstva spravodlivosti Spojených štátov amerických." Koniec citácie. Pripomínam, že to bol výklad oficiálnej brožúry Ministerstva spravodlivosti Spojených štátov amerických.

Teraz mi dovoľte, aby som citoval priamo zo zákona FCPA o zahraničných korupčných aktivitách. Citujem: "Výnimky pri rutinných úkonoch štátnej správy písm. a) a g) tohto paragrafu sa nevzťahujú na platby zahraničným verejným činiteľom, politickým stranám alebo predstaviteľom strán vykonané za účelom uľahčiť, urýchliť alebo zabezpečiť výkon rutinných úkonov štátnej správy zahraničnými verejnými činiteľmi, politickými stranami alebo predstaviteľmi strán." Po c) "prípustné obhajoby proti žalobám podľa písm. a) alebo g) tohto paragrafu je prípustné obhajovať sa tak, že

1. poskytnutá platba, dar, ponuka alebo prísľub niečoho hodnotného bol zákonný, podľa písaných zákonných a právnych predpisov krajiny daného verejného činiteľa, politickej strany, predstaviteľa strany alebo uchádzača alebo

2. poskytnutá platba, dar, ponuka alebo prísľub niečoho hodnotného bol primeraný výdavkom vzniknutým v dobrej viere a bol vynaložený zahraničným verejným činiteľom, stranou, predstaviteľom strany alebo uchádzačom, alebo v jeho mene a priamo súvisel

a) s propagáciou, ukážkou alebo vysvetlením výrobku alebo služieb alebo

b) s výkonom alebo plnením zmluvy uzatvorenej s iným štátom alebo zástupcom iného štátu." Koniec citátu.

Vážené poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ešte zacitovať niekoľko bodov z dohovoru OECD vzhľadom na to, že niektorí rečníci veľmi používali vo svojom príspevku práve dohovor OECD. Aj keď samotné znenie dohovoru explicitne nemenuje žiadne výnimky, ale keby boli pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Mikloš dočítali ten dohovor do konca, zistili by, že sú tam aj, že sa uvádzajú v bodoch 8 a 9 nejaké výnimky.

Citujem bod 8: "Nie je však trestným činom, ak prospech bol povolený, prípadne sa vyžadoval podľa písaných zákonov a právnych predpisov krajiny zahraničného verejného činiteľa vrátane judikatúry súdov."

Bod 9, citujem: "Drobné platby na uľahčenie nepredstavujú platby vykonané na získanie alebo udržanie obchodu alebo nenáležitej výhody v zmysle § 1, a preto nie sú ani trestným činom." Tieto platby, ktoré sa v niektorých štátoch dávajú verejným činiteľom, aby ich primäli k výkonu ich funkcie, ako napríklad vydávanie licencií alebo povolení, sú v daných štátoch vo všeobecnosti nezákonné. Ostatné štáty preto môžu a mali by riešiť tento nežiaduci fenomén napríklad formou podporovania programov zameraných na zlepšenie výkonu štátnej správy. Teraz tá dôležitá veta: "Ale postaviť túto prax mimo zákona v ostatných štátoch, zdá sa, nie je ani praktický, ani účinný podporný postup." Koniec citátu.

Dámy, páni, v úvode môjho vystúpenia som vám povedal, že som človekom z praxe, takže prosím, nemajte mi za zlé, že som poukázal aj na predchádzajúcu prax tých, ktorí zvolali túto mimoriadnu schôdzu parlamentu. Dovolím si povedať, že ju zvolali poslanci bez komplexnej znalosti problematiky výroby špeciálnej techniky a bez vedomia, ako sa takáto špeciálna technika na zahraničných trhoch realizuje.

Pre úplnosť však pociťujem potrebu objasniť vzťah OECD so Slovenskou republikou vzhľadom na to, že Slovenská republika má podpísanú zmluvu, má implementované odporúčania OECD, nemá však na rozdiel, na rozdiel od mnohých iných členských krajín OECD taxatívne menované prípustné zákonné platby, ktoré dohovor uznáva a povoľuje. V tom je ten základný problém. Toto nemáme. To ste neurobili. Oficiálna správa OECD, pán Janiš, nesmejte sa, oficiálna správa OECD o druhej fáze implementácie dohovoru OECD o boji s podplácaním z 2. decembra 2005 obsahuje niekoľko odporúčaní pre Slovenskú republiku, ktoré sa týkajú hlavne zvyšovania informovanosti medzi občanmi, podnikateľmi, štátnymi úradníkmi a zamestnancami NKÚ k téme podplácania a zahŕňa aj spomínané uľahčujúce platby na povolenia, licencie a podobne.

Ale k veci. V bode 176 správy OECD z 2. 12. 2005 sa v tomto ohľade totiž hovorí, citujem: "Hlavní inšpektori majú obavy ohľadne obhajoby odvolaním sa na spoločensky prijateľné dary. Mnohé formulácie tohto inštitútu vytvárajú nejasnosti v súvislosti s jeho rozsahom. Taktiež nech bude tento inštitút akokoľvek preformulovaný, výška úplatku ďalej ostane relevantným, aj keď nie určujúcim faktorom pri určení, či došlo k spáchaniu trestného činu." Koniec citátu. V poslednej správe OECD o Slovensku ohľadne implementácie dohovoru o podplácaní sa teda hovorí o obavách, o obavách kvôli možným nejasnostiam v súvislosti s rozsahom darov a platieb, ktoré sú zákonné a povolené.

V tom je vlastne ten kľúč celého. My sme úmyselne implementáciou dohovoru OECD nenaplnili jeho podstatu tak, ako to urobili všetky ostatné štáty, ako Veľká Británia, Dánsko, Francúzsko a podobne, aby bolo jasne definované, čo sa pokladá v danej krajine a v danej transakcii za úplatok, čo sa považuje za dar a podobne, a tým, to hovorí tá výčitka inšpektorov, sa vytvára priestor na politické vydieranie na Slovensku. A príklad takéhoto politického vydierania sa stal práve dneska. Keby bolo jasne definované v implementovanej smernici, čo všetko je taxatívne do toho zahrnuté, dneska by ste nemali tému na diskusiu, dneska by ste možno naháňali iné témy po teréne.

Na príklade v USA, si myslím, že je jednoznačne definované, čo urobila americká vláda, čo urobil americký Kongres, aby podporil amerických vývozcov zbrojných a obranných systémov. Jednoducho zistil, že pokiaľ by sa správal tak, ako sa správa dneska naša opozícia, jednoducho by obranný priemysel v USA zanikol.

Viete, smejete sa, dámy, páni, aj my by sme mohli moralizovať. Aj my by sme sa mohli vyžívať v prázdnych slovných cvičeniach na tému etiky, morálky, počas krasorečnení postupne likvidovať, likvidovať, ako ste to vy robili v predchádzajúcom období, to, čo sa ešte likvidovať dá, a privatizovať to, z čoho by sme mohli mať úžitok. Ale v praktikách bývalých vlád Mikuláša Dzurindu táto vláda pokračovať nebude. Táto vláda má úplne iné ciele. (Potlesk.) Táto vláda je tu pre občanov Slovenskej republiky, táto vláda tu nie je pre vybrané finančné skupiny. (Potlesk.)

So všetkou vážnosťou vám hovorím, že urobím všetko pre oživenie špeciálneho priemyslu na Slovensku. A ak sa nám podarí vyrobiť konkurencieschopné výrobky, tak ich svetu ponúkneme podľa pravidiel, na ktorých sa dohodlo OECD, a nie podľa takých, ktoré sa nám tu snažia nanútiť politici, ktorí sú nervózni zo straty svojho vplyvu. (Potlesk.)

Som ministrom hospodárstva Slovenskej republiky. Zdôrazňujem vám, ja sa budem vždy vo svojom konaní riadiť svojou ministerskom prísahou a mojimi cieľmi budú ciele, ktoré sme si definovali v programovom vyhlásení tejto trojkoalície. Nikdy neskĺznem do toho, čo ste sa mi tu snažili celé doobedie nahovoriť.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)