M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci poslanci, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Procedurálny návrh, pán poslanec Mikloško, poprosím postupovať podľa rokovacieho poriadku.

F. Mikloško, poslanec: Áno. Pán predsedajúci, vzhľadom na, dávam procedurálny návrh. Vzhľadom na to, že vystupovaniu za ambónom dáva absolútny základ demokracie na celom svete, tak dávam procedurálny návrh, pretože pani poslankyňa Tóthová sa tu odvoláva, že to nie je tak, lebo že človek má hovoriť podľa nejakého predpisu, dávam procedurálny návrh, aby pani poslankyňa Tóthová sa podľa možnosti nevyjadrovala k právnickým otázkam. (Smiech v sále.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán kolega, no, mám zmysel pre humor, ale poprosím, ale naozaj, aby sme strážili hranice korektného a seriózneho vzťahu medzi poslancami.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, ešte raz, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ. Nech sa páči.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, máme za sebou takmer päť a polhodinovú diskusiu k téme, ktorou bolo alebo je návrh na odvolanie ministra povereného riadením ministerstva hospodárstva pána Jahnátka.

Keď som vo svojom úvodnom vystúpení hovoril, že máme indície, a bolo to aj sľubované, že sa bude snažiť vládna koalícia odťahovať túto tému niekam inam, tak sa, bohužiaľ, vo všetkých vyjadreniach zástupcov vládnej koalície tieto slová potvrdili. Ja by som chcel z tohto miesta poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa držali témy, ktorí sa držali návrhu, ktorý sme predložili, a ktorí vecne vystupovali k takému vážnemu problému, akým je korupcia, ako je legalizácia, ako je dokonca navádzanie na korupciu prostredníctvom vyjadrení jedného z najvyšších ústavných činiteľov tejto republiky, člena vlády. Ja by som sa chcel napriek tomu pozastaviť pri niektorých vystúpeniach a povedať na ne svoj názor.

Pán podpredseda vlády Kaliňák spomínal - a oslovil mňa osobne, konkrétne - obdobie, keď sme boli v menšine, keď takmer táto Národná rada chvíľu nefungovala. Pán kolega, ja si spomínam na čas, keď ste sa nedokázali vtedy ako opozícia zastaviť ani pred smrťou jedného z poslancov a viac ako týždeň táto Národná rada bola nefunkčná a vy ste nedovolili nastúpiť vtedy jednému z náhradníkov za zomrelého Zsolta Komlóssyho. Trvalo to viac ako týždeň. Nerozumel som vtedy, o čom je etika a morálka v politike. Ale dnes ste minister vnútra. Dnes ste minister vnútra, ktorý na obhajobu slov pána ministra Jahnátka nepovedal nič. Vy ste vôbec nezdôvodnili, ani len ste nekomentovali stanovisko vlády a už vôbec ste ani len slovom nespomenuli to, o čom tu dnes rokujeme - o jeho navádzaní na korupciu.

Pán minister, toto nie je policajná stanica, toto je Národná rada Slovenskej republiky. My sme tu nie ani vyšetrovatelia, ani policajti, my sme tu politici. Ak máte z obdobia nášho vládnutia nejaké dôkazy o kupovaní poslancov, prosím vás, ste minister vnútra a vám sú podriadené všetky silové zložky, aj vyšetrovatelia, aj policajti. Prečo nekonáte? Prečo sú to iba slová, slová, slová a žiadny čin, veď ste minister vnútra. No tak vyšetrite túto záležitosť a konajte. A miesto toho sa uchyľujete k tomu, že tu znova slovami hádžete špinu na predchádzajúcu koalíciu bez činu, len slovami. Čiže menej arogancie a viacej činov a menej slov, pán minister.

Pán kolega Číž, trošku ma prekvapilo, keď som sa dozvedel, že vraj hodnotovo je spoločnosť aj v tejto oblasti na vašej strane. Ak by to malo tak naozaj byť, tak by to bolo s touto spoločnosťou veľmi smutné, keby bola necitlivá na to, čomu sa hovorí navádzanie na korupciu zo strany takého vysokého ústavného činiteľa, ako je minister hospodárstva. Tiež som očakával okrem toho výpočtu histórie, väčšinou z novín, podotýkam, pán kolega, že ani jeden z tých činov, alebo z tých káuz, dnes nie je trestne stíhaný napriek tomu, že máte ministra hospodárstva. To tu budeme dokedy o tých veciach rozprávať?

Ja sa ale pýtam, opäť ste sa neodvážili - ale keď, tak len trochu - komentovať vyjadrenia pána Jahnátka. Ale aj to, čo ste povedali, bolo nakoniec rozporuplné s vašimi vlastnými tvrdeniami v médiách. A pýtam sa, veľakrát tu bolo povedané z vašich úst, ekonomický fundament, pardon, etický fundament, no neopísali ste, čo je to váš etický fundament, okrem útokov na naše vládnutie.

No a nie prvýkrát som sa dozvedel, že máte pocit akejsi našej intelektuálnej prevahy, čiže akejsi vašej intelektuálnej menejcennosti. Viete čo? Nikdy sme to tu takto nepovedali, ale ak ten pocit naozaj máte - a nepovedali ste to naozaj prvýkrát -, tak je to problém váš a ja pri jeho postupnom odstraňovaní vám naozaj nijako neviem pomôcť.

Pán kolega Zvonár, toho som dnes spoznal v parlamente prvýkrát, priznám sa, nás viackrát presviedčal o tom, že sme ho nepresvedčili. Ja som raz počul takú peknú myšlienku o dare poznania pravdy, ktorý si človek pestuje tým, akým spôsobom sa k pravde chová, ako ju chráni, ako ju rozvíja, ako ju zveľaďuje a je to priamo závislé od aj chrbtovej kosti každého z nás. Ak toto, čo odznelo z úst pána ministra Jahnátka, to, čo tu bolo dokumentované aj z tej nahrávky, ho neoslovuje a ho nepresviedča, tak bude niekde problém s tou možnosťou získania daru poznania pravdy vo vzťahu k osobnému vzťahu k pravde.

Pán kolega Ďuračka, opäť neprítomný, viete, neočakával som, že práve vy budete vystupovať za poslanecký klub SNS a spôsobom, ako ste vystúpili. Už to tu bolo povedané, ale ja si to dovolím povedať ešte inak. Ja mám päť detí, z toho sú štyria vysokoškoláci, bývalí, dneska už len dvaja a dvaja už sú v pracovnom procese. Ani v najhoršom sne by mi nenapadlo, aby som, hoci ich považujem za šikovných, niektorého z nich, a už vôbec nie nedoštudovaného, navrhol do akejsi štátnej spoločnosti alebo do akéhosi orgánu štátnej spoločnosti. Myslím si, že dnes by bolo pre vás bývalo lepšie držať sa hesla: "Mlčať je niekedy zlato." A trošku ma to mrzí, že sa to tu prešlo tak ľahko, ako keby toto už naozaj mala byť tá nová politická etika, tá vyššia forma morálky v politike.

Pán kolega Jarjabek sa niekedy na mňa hnevá, dokonca som sa dozvedel, že som podpásový bol minule, no dnes nebudem hovoriť o tej časti, ktorú on sám nazval nesúvislé vety, nebudem na to reagovať, ale naozaj sa cítim fascinovaný jeho pohľadom na morálku. Pred rokom 1989 bola iná morálka, teraz je iná morálka. (Reakcia z pléna.) Pán kolega, ja budem citovať to, čo ste vy povedali o dvoch morálkach. Ja si myslím, že morálka by mala byť jedna. Ja poznám ľudí, ktorí aj pred rokom 1989, aj po roku 1989 si zachovali tú istú morálku. Mnohí za to trpeli, ale mali morálku. A toto, čo ste tu dnes predviedli, tak tiež naozaj stojí za zadokumentovanie.

No a na záver som si nechal pána ministra. Priznám sa, že keď som sa prvýkrát kontaktoval s týmto problémom a keď som si prvýkrát uvedomil, aký prešľap pán minister spravil, tak som si myslel, že to bol naozaj akýsi úlet. Možnože aj takto rozmýšľa a možnože má aj také skúsenosti. Dokonca som si nahováral, že nemôže nebyť chlap a povedať: Toto sa naozaj nemôže diať, a preto odchádzam. Návod na korupciu a na legalizáciu úplatkov z jeho úst bol naozaj veľmi zlým vysvedčením morálky a etiky v dnešnej politike vládnej garnitúry. Myslel som si, že to nemôže povedať preto, lebo by sa mohli narušiť vzťahy medzi jednotlivými mecenášmi vládnej koalície, lebo by jednoducho tam zostala diera. Neviem, kým by to pán Široký vykryl. Ale dnes som si uvedomil, že to asi tak nie je. Totižto pán minister svojím vystúpením dnes nás presvedčil, že to s tou filozofiou legalizácie úplatkov a korupcie myslí naozaj vážne a že to je jeho názor. Ak to niekto inak prečítal, tak potom tu každý žijeme v inom svete. A trošku mi je ľúto členov vládnej koalície, myslím teraz vás, kolegyne a kolegovia, že ani to, čo tu dnes pán minister povedal, vás nepresvedčilo o tom, aké je jeho skutočné zmýšľanie.

No rád by som sa ešte vrátil, pán minister, k vašim tvrdeniam ohľadom zbrojáriny a zbrojárskeho priemyslu. Viete, mám pocit, že máme na Slovensku lepších odborníkov na zbrojársky priemysel, ako ste vy, a máme, áno, aj v Dubnici sú, máte pravdu, áno, aj v DMD Holdingu boli, uvidíme, ako sa budú chovať tí, čo sú tam teraz, ale mňa fascinuje jedna iná vec, ste povedali, že idete tvrdo vstúpiť do revitalizácie zbrojného priemyslu. Niečo o tom zbrojnom priemysle viem. Začínal som tam ako vysokoškolák v ZVS Dubnica a môžem vám povedať, že to, čo ste tu dnes predviedli, ma tak trošku upozornilo na to, či ste vy tak náhodou nezaspali 20 rokov. Totižto dnes hovoriť o legalizácii úplatkov, o navádzaní na korupciu vo vzťahu k zbrojárskemu priemyslu, o praktikách, ktoré zrejme boli pravdivé vtedy, keď bola studená vojna, keď bol svet rozdelený a keď sa tieto zbrane vyvážali do Iraku, Iránu, do Líbye, a dnes hovoriť, že idete revitalizovať zbrojný priemysel a pritom vy ste súčasťou častých návštev krajín, ako je Líbya, dúfam, že nebudeme zbrane dodávať na Kubu, dúfam, že neobnovíme znovu vzťahy s Iránom. Pán kolega, ale toto boli krajiny, kde sa zbrane vyvážali vtedy, keď tu bola studená vojna a svet bol rozdelený.

Mimochodom, keby ste sa spýtali tých ľudí, ktorí vtedy pracovali v zbrojnom priemysle, ale hlavne v obchode, tak by vám povedali, že tá zbrojárina nebola vtedy až taká efektívna, ako sa o nej hovorí, a nebol to až taký čarovný prútik, záchranný, aj vtedajšieho socialistického hospodárstva. Slovo deblokácia asi poznáte. Zo všetkých deblokácií, ktorých sme svedkami a ktorých ešte asi budeme svedkami a boli sme svedkami, je najviac tých, ktoré reprezentovali do tých krajín tzv. vývoz revolúcie. Boli to zbrane, ktoré sa nikdy nezaplatili a dnes, keď sa nám podarí alebo vám podarí za to získať nejakých 20 alebo 25 %, tak budete veľmi úspešní. Ale ja som zatiaľ nezaregistroval ani jednu vašu snahu a pritom ja predpokladám, že vy ste tiež už zaregistrovali, že sme členmi NATO, že by ste vo vzťahu k týmto zbraňovými systémom nejakým spôsobom komunikovali s krajinami NATO, ktorých sme členom. Zatiaľ cítim akurát to, že sa plánovali návštevy do Venezuely, boli v Líbyi, bolo sa v Číne a sú čulé kontakty s Kubou. No toto je pre mňa trošku nepochopiteľné a idú mi z toho vo vzťahu k zahraničnej politike vašej vlády a k revitalizácii zbrojárstva až zimomriavky na chrbát.

No a chcel by som na záver povedať ešte jednu vec. Toto nebola schôdza o nejakom úplatku alebo o zákazke pre pána Širokého, toto bola schôdza o tom, že toto predsa sa diať na Slovensku ani v žiadnej civilizovanej krajine nemôže. Ak sa takýto prešľap spraví, tak by bolo treba, aby sa niekto verejne ospravedlnil. No a ja si nespomínam, napriek všetkým vami spomínaným kauzám, že by niekedy ústavný činiteľ takýto vážny prešľap urobil.

Pán kolega, keby ste boli chlapom, tak by ste tu boli naozaj povedali niečo, čo by rešpektovalo alebo reflektovalo nejaký váš pohľad na tento prešľap, ktorý by bol aj o niečom inom ako o tom, že miesto obrany ste použili útok.

Ja som veľmi sklamaný tým, že aj vy, kolegyne a kolegovia, tú pravdu, ktorá tu bola povedaná, nevnímate a že tak ako vláda zastávate sa tých výrokov, ktoré sú hanebné.

A z tohto dôvodu chcem všetkých, ktorí to porozumeli a ktorí rozumejú tomu, že toto si nesmie ústavný činiteľ dovoliť, chcem ich vyzvať, aby hlasovali za odvolanie pána ministra.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Pýtam sa, či chce v rozprave zaujať stanovisko spravodajca. Nech sa páči, má slovo.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Na úvod, pán kolega Hort, vám vadilo v mnohých tých obranných argumentáciách argumentovanie nejakými novinovými výňatkami, ale nemali ste žiaden problém zvolať túto schôdzu na základe časopisu. (Potlesk.)

Ja chcem poďakovať všetkým kolegom za tú rozpravu, ktorú teda z miesta spravodajcu som mohol sledovať. Mrzí ma, že neodznievali v rámci rozpravy aj iné pasáže toho rozhovoru, lebo mne osobne sa nepodarilo ten časopis už kúpiť, bol vypredaný, že neviem, o čom všetkom v tom časopise pán minister hovoril. Chcem oceniť aj kreativitu naozaj všetkých kolegov, že sme boli schopní z dvoch otázok a dvoch odpovedí urobiť takúto krásnu šesťhodinovú debatu. Čakal som naozaj úprimne, či zaznejú v niektorých tých vyjadreniach argumenty, ako člen hospodárskeho výboru som na to čakal, ktoré by mohli presvedčiť aj mňa o tom, že je nevyhnutné a dôležité dnes odvolať pána ministra hospodárstva. No a keď som sledoval tú rozpravu, tak som nejako tak tajne dúfal, že by to mohol byť pán kolega Lipšic, ktorý je určite nositeľom priezračne čistých morálnych hodnôt, dňom a nocou bdie nad ústavným zriadením tohto štátu. (Potlesk.) Žiaľ, nepodarilo sa mu to a mňa, ako som mal možnosť za posledných deväť mesiacov počuť, mňa ako boľševického, demagogického, populistického a mafia-friendly poslanca v tomto prípade nepresvedčil.

Takže dovoľte, aby som na záver povedal, že aj napriek tomu, že pán minister hospodárstva, ktorý ani mojej rodine, ani mojim známym nedal žiadny teplý "flek" na žiadnom zaujímavom štátnom orgáne (smiech v sále), návrh na jeho odvolanie nepodporím a myslím, že tak urobia aj všetci kolegovia z klubu strany SMER - sociálna demokracia.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpením navrhovateľa a spravodajcu sme ukončili jednu časť prerokovania tohto bodu programu.

Teraz mi dovoľte vyhlásiť 10-minútovú prestávku s tým, že mi dovoľte tlmočiť pozvanie predsedu parlamentu pre predsedov poslaneckých klubov do priestorov, kde sa obvykle schádza poslanecké grémium. (Reakcie z pléna.) Mám pocit, nie, pán predseda pozýva predsedov poslaneckých klubov do priestorov, kde obvykle býva poslanecké grémium.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, keby ste postupne skúsili zaujať miesta v rokovacej sále, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu o prerokovanom bode programu. (Pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.)

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, predpokladám, že už drvivá väčšina poslancov zaujala miesto v poslaneckých laviciach, v priestore, kde sa dá hlasovať. Poprosím ešte pánov kolegov z KDH, aby sa nestalo, že by nestihli udeliť svoj hlas, aby zaujali miesta.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k hlasovaniu o

návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky.

Podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. To znamená súhlas najmenej 76 poslancov.

Pýtam sa teda, kto je za návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi? Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 134 poslancov, za 59, proti 74, nehlasoval 1. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám za účasť a vyhlasujem 9. schôdzu Národnej rady za skončenú.

Ešte, pardon, poprosím chvíľu ešte, procedurálny návrh - pán poslanec László Szigeti má slovo.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, žiadam nové hlasovanie. Moje zariadenie nefungovalo. (Reakcie z pléna.) Skúšal som to trikrát a nešlo to.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ak tomu dobre rozumiem, vznášate námietku, že ste nemohli hlasovať, že ste mali pokazené hlasovacie zariadenie. Máte pocit, že už je v poriadku?

Takže ideme hlasovať o vašej námietke, o tom, kto je za to, aby sme opätovne hlasovali o tomto návrhu zákona. (Reakcie z pléna.) O námietke hlasujeme, samozrejme. Kto je za to, aby sme vyhoveli námietke pána poslanca Szigetiho?

(Hlasovanie.) Prítomných je 126 poslancov, za 55, proti 48, zdržalo sa 22, nehlasoval 1.

Konštatujem, že Národná rada nevyhovela námietke pána poslanca Szigetiho.

Takže pre istotu ešte raz, ďakujem za účasť a vyhlasujem 9. schôdzu Národnej rady za skončenú.

(Rokovanie 9. schôdze NR SR sa skončilo o 15.12 hodine.)