A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pani poslankyni Viere Mazúrovej.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

V. Mazúrová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 podala v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 277).

Konštatujem, že návrh zákona bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, to je 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie 10. schôdze Národnej rady.

Konštatujem, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Podľa vyjadrenia navrhovateľa návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Cieľom predloženej novely je ukončenie úplnej transpozície smernice Rady 2000/43 Európskeho spoločenstva a smernice Rady 2000/78 Európskeho spoločenstva na základe formálnych upozornení Európskej komisie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 271 z 20. apríla 2007 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorský výbor v lehote do 18. júna, resp. v gestorskom výbore do 19. júna 2007.

Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte navrhovateľ, spravodajkyňa? Nie?

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 275, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 265.

Teraz prosím podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky Jána Mikolaja, aby vládny návrh zákona uviedol.

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 352 z 18. apríla 2004 si dovoľujem uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona v súlade s programovým vyhlásením vlády posilňuje úlohu vysokých škôl pri budovaní vedomostnej spoločnosti, zlepšuje podmienky na prepojenie vysokoškolského vzdelávania s potrebami spoločnosti, zlepšuje možnosti viaczdrojového financovania vysokých škôl a upravuje európsku dimenziu vysokoškolského vzdelávania v podobe spoločných študijných programov a akademických mobilít, ale aj novej úpravy pôsobenia vysokých škôl z členských štátov Európskej únie na území Slovenskej republiky.

Vládny návrh zákona zachováva doterajšie členenie vysokých škôl na univerzitné vysoké školy a odborné vysoké školy a ruší kategóriu výskumných univerzít. Vysoké školy, ktoré v podstatnej miere poskytujú doktorandské študijné programy prepojené na ich výsledky vo vede budú začlenené medzi univerzitné vysoké školy. Odborné vysoké školy budú poskytovať bakalárske študijné programy.

Vládny návrh zákona upravuje kompetencie orgánov akademickej samosprávy vysokých škôl a správnej rady s cieľom optimalizácie riadenia vysokých škôl a posilnenia vplyvu verejnosti na fungovanie verejných vysokých škôl prostredníctvom správnych rád.

Na posilnenie akademických práv a slobôd na súkromnej vysokej škole sa orgány akademickej samosprávy stávajú ich povinnou súčasťou s tým, že budú rozhodovať o akademickej činnosti súkromnej vysokej školy a vyjadrovať sa k ostatným otázkam k činnosti súkromnej vysokej školy.

Vládny návrh zákona zavádza systém do pôsobenia vysokých škôl z členských štátov na území Slovenskej republiky, ktoré budú môcť pôsobiť na našom území na základe oprávnenia vydaného Ministerstvom školstva Slovenskej republiky.

Pred jeho vydaním ministerstvo posúdi najmä to, či doklady o vzdelaní vydané za štúdium v Slovenskej republiky budú rovnocenné s dokladmi za štúdium vydávanými takouto vysokou školou v štáte jej sídla.

Vládny návrh zákona upravuje špecializované pracoviská vedy a výskumu verejných vysokých škôl určených prednostne na prenos vedomostí do spoločnosti a podporu právnických osôb zaoberajúcich sa výskumom a vývojom s osobitnými podmienkami v počiatočných fázach, čo sa kladne prejaví pri prechode na ekonomiku orientovanú na produkciu s vyššou pridanou hodnotou.

Vládny návrh zákona upravuje kompetencie ústredných orgánov štátnej správy, v ktorých pôsobnosti sú štátne vysoké školy a ministerstvá tak, aby bola zabezpečená jednotná vzdelávacia politika. V oblasti sociálnej podpory študentov sa posunujú kompetencie vysokých škôl pri poskytovaní motivačných štipendií.

Na zákonom vymedzené účely sa verejným vysokým školám sprístupňujú finančné prostriedky z bankových úverov. Tiež sa verejným vysokým školám a štátnym vysokým školám umožňuje požadovať od študentov v externej forme štúdia školné, ale zákon ponecháva bezplatné jedno štúdium na vysokej škole v štandardnej dĺžke štúdia.

Vládny návrh zákona zavádza register zamestnancov vysokých škôl a menej ustanovení o centrálnom registri študentov. Cieľom je zabezpečiť informácie o vysokých školách v reálnom čase a postupný prechod z tzv. papierového vykazovania údajov na ich elektronické poskytovanie.

Posilňuje sa ďalej úloha vysokých škôl v rozvoji spoločnosti a európska dimenzia vzdelávania najmä zmenou úpravy pôsobenia európskych vysokých škôl na našom území.

Návrhom zákona sa transponuje smernica Rady 2400/114 Európskej spoločnosti z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby.

Predložený návrh ďalej obsahuje legislatívnotechnické úpravy odkazov, ustanovení vyplývajúcich zo zmien, ktoré priniesli predchádzajúce novely zákona o vysokých školách.

Vládny návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet a predpokladá pozitívny dopad na rozpočet verejných vysokých škôl. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Nie je v rozpore so žiadnymi medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Odporúčam cteným poslankyniam a poslancom, aby hlasovali za postup predkladaného zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pánovi poslancovi Ferdinandovi Devínskemu. Nech sa páči, pán predseda.

F. Devínsky, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu vystupujem v zmysle § 73 ods. 1 a § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

V súlade s týmto zákonom podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

Ďalej konštatujem, že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení a návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. apríla 2007 č. 265 podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby vládny návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory návrh zákona prerokovali v lehote do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 citovaného zákona odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku na tom, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem. Skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, kto sa hlási do rozpravy ústne? Takže ako prvý vystúpi pán poslanec Devínsky, ďalej pán poslanec Mamojka, pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Szigeti, pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Nachtmannová.

Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Devínsky. Nech sa páči, máte slovo.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, vážený pán podpredseda vlády, pán minister kultúry, podľa § 73 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o návrhu zákona, najmä o jeho podstate sa koná všeobecná rozprava.

Ako spravodajca som uviedol, že návrh zákona spĺňa legislatívne požiadavky, avšak nespĺňa to, čo od neho očakáva nielen akademická obec, teda posilnenie samosprávy, ale ani to, aby sa slovenské vysoké školy stali moderným a kvalitným vysokoškolským systémom.

Predložil som návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku na tom, že návrh zákona jeho navrhovateľovi vráti na dopracovanie. Rád by som zdôvodnil tento svoj návrh.

Keďže som presvedčený, že vysokoškolský zákon, ktorý má zabezpečovať kvalitu výskumu a vzdelávania, je pre ďalší pokrok Slovenska mimoriadne významný, a tým, že priamo ovplyvňuje život viac ako 192-tisíc študentov a ďalším viac ako 20-tisíc zamestnancov vysokých škôl, teda spolu viac ako 210-tisíc ľudí, mali by sme mu venovať primeranú pozornosť.

Podstatou návrhu zákona sú zhruba štyri okruhy zmien, ktoré sa však takmer strácajú na pozadí problému spoplatnenia externého štúdia. Určite by nebolo spravodlivé, keby som nepovedal, že novela sa snaží riešiť niektoré existujúce problémy vysokoškolského školstva, ako je úprava pôsobenia zahraničných vysokých škôl na Slovensku, spoločné študijné programy alebo akademické mobility, čo je prvá, ale, žiaľ, menšia skupina tých pozitívnejších zmien.

Druhou skupinou sú negatívne zmeny, ktoré sú podľa mňa najvážnejšie pre budúcnosť a kvalitu slovenského vysokého školstva. Je to mimoriadne silná centralizácia, ktorá sa má udiať obmedzením právomoci samosprávy, a tým v istom zmysle aj akademických slobôd a súčasného vyváženého vzťahu medzi exekutívou, teda rektorom, prípadne dekanom na jednej strane a  samosprávou, teda akademickými senátmi na strane druhej. To je už veľmi vážny odklon od ideí novembra 1989.

Novela mení samosprávu na diskusné kluby a zásadným spôsobom posilňuje právomoci rektorov a správnej rady. Koncentrácia právomoci v rukách veľmi malej skupiny ľudí, týkajúcich sa v mnohých prípadoch miliardových súm štátnej dotácie, Univerzita Komenského má viac ako 2-miliardovú štátnu dotáciu, bez efektívnej kontroly akademickej samosprávy môže z ekonomického hľadiska znamenať vážne nebezpečenstvo pre vysoké školy. A určite to nemožno odôvodniť tým, že ide o posilnenie verejnej kontroly. Veď zo 14 členov správnej rady sú 6 nominanti rektora, 2 sú jeho voliči a ďalších 6 sú síce nominanti ministra, ale po vyjadrení rektora a všetkých 14 ľudí menuje minister.

Okrem toho orgán, ktorý má predovšetkým kontrolné funkcie a má dozorovať plnenie verejnoprávneho záujmu, lebo na to bol zriadený, nemá mať exekutívne kompetencie, ako je napríklad rozhodovanie o rozpočte vysokej školy, a ak tak spolu s akademickou samosprávou. Nakoniec aj o štátnom rozpočte republiky nerozhoduje ministerstvo ani vláda, ale tento parlament volených zástupcov.

To, že návrh zákona veľmi nešťastne mení fungovanie súkromných vysokých škôl tak, že vlastníci prakticky prestanú mať kontrolu nad svojím majetkom, je už len dôkaz nepochopenia funkcie správnej rady.

Ďalej sú to návrhy smerujúce k oslabeniu kontroly kvality vysokoškolského vzdelávania. Sú to tie, ktoré robia z akreditačnej komisie vlády zbor síce odborníkov, ktorí sa ale musia riadiť nie odbornými kritériami, ale kritériami, ktoré vymyslia a schvália ministerskí úradníci.

Akreditačná komisia vlády, ktorá si doteraz stanovovala kritériá pre svoje rozhodovanie sama a minister mohol alebo nemusel prijať jej odporúčania, čo znamená, že aj tu existovala istá vyváženosť vzťahov, sa síce v budúcnosti bude môcť vyjadrovať, ale to je tak asi všetko, čo bude môcť robiť. Takáto akreditačná komisia už nebude nezávislou odbornou inštitúciou, ktorej odporúčania boli a možno aj sú významné pre vládu, ale bude komisiou, ktorá bude pracovať tak, ako jej to ministerskí úradníci nariadia.

Kvalite vzdelávania iste neprospeje ani ustanovenie, ktorým sa povoľuje možnosť skúšať štátne skúšky odbornými asistentmi, ktorí podľa platného zákona nemôžu ani prednášať, okrem vzorových prednášok, ale ani skúšať, ale podľa novely majú mať právo skúšať štátne skúšky.

Nakoniec tretia skupina návrhov smeruje k spoplatneniu a regulácii externého štúdia. Tento návrh sa dotýka 70-tisíc externistov, to znamená viac ako jednej tretiny všetkých vysokoškolských študentov. Ak odhliadneme od toho, že spoplatnenie externého štúdia je absolútne nesystémový nástroj, teda len externého štúdia, ktorý vnesie chaos do poskytovania dotácií verejných a štátnych vysokých škôl, ide o návrh, ktorý v podstate nič nevyrieši, ak máme na mysli platenie rôznym inštitúciám a, naopak, návrh bude z hľadiska platenia oficiálne zo zákona vytvárať najmenej päť skupín rozličných študentov.

To, že s novelou nesúhlasia ani mnohé senáty či študenti, ba teraz už ani viacerí rektori, to ma neprekvapuje. Samozrejme pri 194 zmenách, ktoré majú často jednu alebo dokonca dve či tri strany, sa celý duch a podstata pôvodného zákona o vysokých školách mení, ale podľa môjho názoru nemení sa k lepšiemu.

Našou úlohou v parlamente a v slobodnej demokratickej spoločnosti je okrem iného ochraňovať slobodu a demokraciu. Sloboda aj demokracia nie je niečo, čo nám spadlo z neba a je to naveky. Obe si treba pestovať a neustále o ne bojovať. A každý priamy alebo nepriamy zásah proti ich akejkoľvek forme, napríklad aj proti akademickým slobodám a demokratickej vyváženosti vzťahov vnútri vysokých škôl, znamená v tomto prípade nielen oslabenie vysokých škôl, ale aj oslabenie celej spoločnosti.

Preto si dovoľujem požiadať vás, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o podporu návrhu vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem pekne.

Pani podpredsedníčka, skončil som. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Devínskeho sa s faktickými poznámkami neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A ako ďalší vystúpi pán poslanec Švidroň. Nech sa páči, máte slovo.

V. Švidroň, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni podpredsedovia vlády, pán minister školstva, vážené panie poslankyne, páni poslanci, uvedený návrh, ktorý predniesol výstižne a podrobne pán minister školstva, kde návrh zákona, ktorý upravuje právne prostredie v prostredí vysokých škôl, na ktoré vysokoškolská verejnosť aj všeobecná verejnosť dlho čakala. Čakala najmä v súvislosti unisono s požiadavkou skvalitniť vzdelávací proces na vysokých školách.

Myslím si, že uvedená novela, ktorá mení a dopĺňa zákon o vysokých školách, je práve tou novelou, ktorá toto právne prostredie vytvorí. Okrem toho, čo pán minister povedal, skutočne táto novela transponuje mnohé európske smernice, ktoré sa dotýkajú uvedenej problematiky, takže dávam návrh, aby tento zákon, ktorý pozmeňuje zákon č. 131/2002 Z. z. bol po skončení rozpravy postúpený do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Švidroňa sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Žitňanská. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega, hovorili ste, že to skvalitní vysoké školstvo táto novela. Mohli by ste mi povedať, že v čom? Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej pani poslankyňa Žitňanská s faktickou poznámkou.

L. Žitňanská, poslankyňa: Priznám sa, že som trošičku zaskočená, pretože, ak som dobre pozerala, a ja som sledovala, ako sa prihlasujú jednotliví poslanci do rozpravy, tak kým ste mu povedali, že zastavujete možnosť prihlasovať sa do rozpravy, som tam nevidela pána poslanca, potom som videla naraz pána poslanca zapísaného na tabuli, ale s P ako s procedurálnym, potom sa to zmenilo na R. Možno som zle videla, ale skôr mám pocit, že nie, lebo tak si to pamätám a aj pán poslanec Mamojka, keď skončil pán poslanec Devínsky, automaticky išiel prednášať, čiže tiež bol v tom. Myslím, že tu máme nejaký problém, pani predsedajúca.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa, ja som to konzultovala. Pán poslanec Švidroň sa prihlásil, lenže niekedy to býva, že mu naskočí P a on sa hlásil do rozpravy, takže väčšinou je taká dohoda, že sa to uzná. Ja si myslím, že ani v tomto prípade som nejakú katastrofálnu chybu neurobila. Ak to niekto tak vnímal, tak sa skutočne ospravedlňujem.

Takže, pán poslanec Švidroň, chcete reagovať na pána poslanca Fronca?

V. Švidroň, poslanec: Potvrdzujem, že ja som reklamoval, že som sa hlásil do rozpravy a systém nejakým spôsobom zareagoval ináč.

Ku poslancovi pánu Froncovi. No pokiaľ, myslím, že pán Fronc podrobne preštudoval ten návrh zákona, tak ja skôr by som to nechal na osobnú konzultáciu, lebo tých miest, ktoré vylepšujú výchovno-vzdelávací proces, ja neviem, uvediem tam príslušné registre, či už sú to študentov, alebo zamestnancov, všetko toto, proste nejaká tá duplicita v gestorstve, proste disciplína atď., toto všetko prispieva ku skvalitneniu. Tak ten zákon je plný ustanovení, ktoré skvalitňujú vzdelávací proces na vysokých školách. To jednoducho sa dá uzavrieť len takto. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalší, ktorý bol prihlásený do rozpravy, vystúpi pán poslanec Mamojka. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

M. Mamojka, poslanec: Vážená pani predsedajúca...

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Procedurálny návrh, pani poslankyňa Sabolová? Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Pani podpredsedníčka, ja by som vás chcela poprosiť práve na tú nezrovnalosť, že pán poslanec Švidroň sa prihlásil ako posledný po uzavretí rozpravy, dostal sa potom do toho zoznamu, ale aby ste dali prezrieť stenografický záznam podľa toho, ako došlo k prihlasovaniu, ak ste prečítali mená, kedy ste ukončili rozpravu, ako sa zapísal, lebo sa mi zdá, že práve preto, že nebol v informácii z výboru návrh na predloženie, prerokovanie v druhom čítaní, tak vlastne využil koaličný poslanec tú možnosť, že vystúpil v rozprave pred poslancami, ktorí boli riadne prihlásení na tabuli. Preto žiadam o preverenie stenografického záznamu, ako došlo k takému poradiu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Dobre, v poriadku. Pán poslanec Cabaj, procedurálny?

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne. Len procedurálne, aby som vysvetlil. Aj keď by nebol takýto návrh predložený a bude sa hlasovať o návrhu spravodajcu, Národná rada ukončí svoju pôsobnosť v prvom čítaní hlasovaním. Iks razy sa stalo, že nebol predložený návrh pokračovať v druhom čítaní, ak by sa neprijal jeho návrh, aj tak musíme hlasovať o zaradení do druhého čítania. Až vtedy končíme vlastne prvé čítanie.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ale ja som nie proti návrhu pani poslankyne Sabolovej, pokojne môžeme prezrieť ten stenografický záznam. Takže, ak súhlasíte, slovo má pán poslanec Mamojka. Nech sa páči.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem o to radšej, keď sa to podarí. No, pani podpredsedníčka, páni ministri, podpredsedovia vlády, kolegyne, kolegovia, ako človek, ktorý pôsobí v tomto slzavom údolí v praxi 34 rokov a z toho 22 rokov na akademickej pôde vo funkcii dekanov, prodekanov, vedúcich ťažiskových katedier, tak nemôžem sa nevyjadriť k tomuto zákonu.

Ja som úprimne smutný a pár nocí nespím kvôli tomu, že sa nemôžem vyjadriť kladne. Mrzí ma to, lebo ja by som sa rád vyjadril k názorom a k návrhom zákonov koaličných ministrov kladne, naozaj to myslím absolútne úprimne, verte mi, ale nemôžem, pretože som na akademickej pôde dlhé roky na to, aby som chválil to, čo sa pochváliť nedá.

Ale aby som bol konkrétny v rámci všeobecnej rozpravy. Pán minister správne povedal, že cieľom, a tam sa asi všetci zhodneme, vedomostná spoločnosť, znalostná ekonomika, nazvime to tak alebo onak, to je jedno. Ja stále tvrdím Slovensko, našťastie, niekedy som si myslel, že je to smola, ale, našťastie, nemalo kolónie, nemalo more, nemá nerastné suroviny, má len mozgy a intelekt.

To znamená, je našou povinnosťou všetkých urobiť všetko preto, aby sme stavali na tomto bohatstve, to nie je fráza. Tento cieľ je jasný. Kroky, metódy, ktoré môžu k tomuto cieľu viesť. Bolo povedané, že zákonom alebo účelom zákona okrem iného je optimalizácia riadenia. Nikto na svete ma nepresvedčí, že rigidná centralizácia riadenia vysokých škôl, lebo tu ide o rigidnú centralizáciu, je optimalizáciou riadenia vysokých škôl.

Decentralizujeme riadenie základných škôl, stredných škôl. Vcelku správne. Dá sa o tom diskutovať. Školy majú právne subjektivity, fakulta právnu subjektivitu nemá. Ja som si osobne myslel, pán profesor bol pritom, to je môj osobný názor, že už zákon č. 131/2002 bol totálne chybný. Ale nechcem sa k nemu vracať.

Špičkovým zákonom bol zákon č. 172/1990 Zb. hneď po. Demokratický, korektný, s primeranými kompetenciami štatutárnych orgánov i akademických senátov. Ideme stále dole vodou v tomto smere.

Takže ja si myslím, že optimalizáciou riadenia a centralizácia vysokých škôl je po tom, keď decentralizujeme základné školy, tak nám tam vznikajú erotické hviezdy a pália sa mačky a na vysokých školách, kde máme dospelých ľudí a pedagógov, tak to budeme centralizovať? Prečo? Kde je objednávka? Kto po nej volá? Po takejto novele? Študenti? Dekani? Pedagogický zbor? 25 rektorov. Ja nevravím, že to je zle. Ja pánov rektorov mnohých uznávam, ale viacerí neboli ani dekani, ani prodekani pri všetkej úcte.

Čo sa týka prístupu verejnosti, budem potom trošku detailnejší v rámci prvého čítania. No u mňa správna rada nie je prístup verejnosti k riadeniu vysokých škôl. Zas pri všetkej úcte k výnimkám. Sú tam mená, nebudem ich spomínať, ktoré sú v 3, 4 správnych radách, ktorí žijú z iného, majú iné starosti, ani na správnu radu nepríde, je problém ju zvolať. To znamená, v riadení nie je väčšie nešťastie ako disproporcia medzi riadením, zodpovednosťou a právomocou. Správna rada predsa priamo nie je zodpovedná za riadenie vysokých škôl, oni sú radi, opakujem, keď sa zídu, a nemôže mať tie kompetencie, ktoré sa jej navrhujú v zákone, a to ešte na úkor akademických senátov.

Ja sám som bol dekan a som dekan 10 rokov a viem, že občas mám limity, keď mám rozhodnúť ako štatutár a občas ma obmedzuje akademický senát. Ale je to otázka rozumnej komunikácie a hľadania konsenzu vzájomne prospešného pre rozvoj fakulty a vysokej školy, o tom to je. Preto je tam rovnováha ako v štáte, v zákonodarnej, výkonnej a kontrolnej moci.

Takže ja si vôbec nemyslím, že vysoké školy potrebujú takúto formu centralizácie. Nebudem hovoriť detaily. Skutočne ochudobňovanie pôsobnosti akademických senátov, kde sa zo schvaľovacej kompetencie stáva vyjadrovacia, to stále znamená, v mnohých otázkach sa stávajú senáty štatistami a skutočne ten uzatvorený trojuholník minister - správna rada - rektor.

Ako sa dá riadiť taká Univerzita Komenského, kde je 14 fakúlt totálne heterogénnych, kde sú prírodovedecké fakulty, matematicko-fyzikálne, humanitné. Ten rektor, aj keby bol génius, tak pokiaľ nemá manažmenty špičkové na fakultách, tak to môže zabaliť.

Takže z hľadiska riadenia ja si myslím, že centralizácia až na takomto stupni je skoro absolútna. Na vysoké školy jednoducho nepatrí. Je to o dospelých ľuďoch, je to o inteligentných ľuďoch a tí si majú do značnej miery rozhodovať o mnohých veciach sami alebo o tom spolurozhodovať.

Keď už si berieme príklad z dynamických ekonomík. Ja s tým súhlasím. Írsko, Fínsko, konečne neexotické krajiny, ja neviem skade z ôsmej galaxie. To sú ekonomiky, ktoré idú. Tam rektoráty, a to neberte ako boj proti rektorom alebo rektorátom, božechráň, sú opodstatnené, lebo sú otázky, ktoré musí koncentrovať vedenie školy. Špičkové medzinárodné kontakty, návštevy, obslužné činnosti, z ktorej oslobodia fakultu. Dá sa o tom hovoriť. Ale tam, pokiaľ viem, má aparát rektorátu 15, 20 ľudí, nie 300 ako u nás. Načo? Často je, bohužiaľ, rektorát poštárom medzi ministerstvom školstva a fakultou a naopak.

Z hľadiska niektorých kvantitatívnych faktorov a prvkov, ktoré tam sú, prosím vás pekne, o čom to je v trhovom priestore? Však ak chceme mať kvalitu vysokých škôl, všetci po nej voláme, všetci sme nešťastní, že v prvej päťstovke nemáme žiadnu univerzitu a takto ani 300 rokov mať nebudeme.

Tak ale je potom kvalita, musíme podľa môjho názoru v roku 2007 na Slovensku vytvoriť všetky možné predpoklady na to, aby sme ešte vytvárali aj kvantitu. Ja nehovorím, že neregulovanú, ale kvantitu a z nej sa vyselektuje kvalita. Nech je určitý konkurenčný priestor aj vo vzdelaní, aj medzi štátnymi, aj verejnými, aj medzi súkromnými a štátnymi fakultami. Prečo nie?

A keď, ja osobne si myslím, že sú iba dve kritériá kvality vysokej školy. Iste, akreditačná komisia, evalvácia, autoevalvácia musí byť, beriem. Ale sú jediné dve neoklamateľné kritériá - záujem o školu a o uplatnenie absolventov, a to neoklame nikdy nikto. A keď niekto toto nemá a neuspeje, no tak zanikne.

Ešte pár slov, ak dovolíte, k tým kvantitatívnym niektorým prvkom, ktoré sú v novele zákona. 50 % externistov, možno lacná otázka spolu so spoplatnením štúdia, no ja si osobne myslím, 50 je síce okrúhle číslo, ale prečo 50, prečo nie 30, prečo nie 80, ale hlavne prečo vôbec? Máme stále jeden z najmenších podielov vysokoškolsky vzdelaných ľudí na stredoškolsky vzdelaných ľuďoch, jedno z najmenších percent.

Skromne upozorňujem na čl. 35 a 42 ústavy, ktorý hovorí o slobodnom prístupe k povolaniu a príprave naň, o práve každého na vzdelanie a my budeme administratívne limitovať prístup ešte aj na súkromné školy? Ja zoberiem takých, ktorí chcú ísť a ktoré mi umožní zobrať záujem. Podľa mňa to je úplné absurdum, aby sa limitoval počet externistov voči interným takýmto spôsobom.

Takisto sa prizastavím pri 18 hodinách priamej výučby týždenne, ak dovolíte. Nechcem o tom, lebo je to prvé čítanie, ale ako príklad. Kto kedy, na základe akej geniálnej analýzy, aký Ján Amos Komenský 5 povedal, že ja musím mať 18 hodín týždenne kontakt so študentom, aby to bol kvalitný vyučovací proces? To platí kde? Na lekárskej, na právnickej, na filozofickej, na bohosloveckej? Kto to nevie, ten môže byť 50 hodín so študentom, akurát ho pokazí. Kto pedagogické umenie ovláda, tomu stačia 3 hodiny týždenne.

Úväzky? Musím sa aj toho dotknúť. Iste, že je to aj sebecké. Ale keď budem mať, prepáčte, že o tom hovorím, ale to je aj o tom, keď budem mať 10-tisíc eur ako môj kolega v Nemecku, tak nebudem mať úväzok inde a budem sa v knižnici hrabať rád, budem pracovať na jednej škole.

Súhlasím, pán minister. Garancia na jednej fakulte, na jednej škole áno, pretože má sa venovať, má tam byť aj fyzicky ten človek. Má tá fakulta napáchnuť jeho človečinou, jeho charizmou, jeho veľkosťou ako garanta. Ale aby mi zákon zakázal prednášať, keď som dobrý, nehovorím o sebe, na 3 fakultách, no pardon. Keď som zlý, no tak ma tá škola nezaangažuje, tak ma nezaplatí, no tak tam učiť nebudem.

Máme 10 profesorov práva v nedôchodkovom veku v Slovenskej republike. Sú oblasti, kde je to ešte dramatickejšie, ale ja univerzitnému profesorovi zákonom zakážem mať aj dva úväzky? Veď to nie je stredoškolský učiteľ, ktorý má 25-hodinový úväzok, ten prednáša 4, 6 hodín. Ten má predsa členstvo vo vedeckých radách, v redakčných radách, má doktorandov, má asi nejaké povinnosti študijné, má nejakú služobnú cestu, vytvára nejakú pedagogickú a vedeckú školu. To znamená, asi nechceme, aby profesor sedel 42 hodín na katedre a budeme ho merať stopkami, či je na pracovisku. Takže ja si osobne myslím, že je tu iks zbytočne takých kvantitatívnych cenzov, ktoré sú vyslovene subjektívne a o nič sa neopierajú.

Kategorizácia vysokých škôl § 2. Inak je tam aj legislatívny lapsus dosť veľký. V § 2 sú univerzity, odborné vysoké školy a vysoké školy, v § 52 je povedané, pri ich kompetenciách a možnosti realizovať stupne študijného programu. V § 2 je povedané, podľa mňa je to asi chyba, nemôže byť kogentne povedané v ústave vysokých škôl, že odborná vysoká škola, ako príklad hovorím, môže vykonávať, teda zabezpečovať len bakalárske štúdium. Ja som to povedal v klube. To ako keď trojmesačné batoľa dostane do rodného listu dopredu, že sa bude vyvíjať len jedným spôsobom a v 18 rokoch nemá ani šancu, pôjde do Leopoldova. Však mu dám 15 rokov priestor, ako sa bude vyvíjať. Možno bude dobré, možno bude akademik z neho a nemôžem na začiatku urobiť tri klietky, tam natlačiť vysokú školu a nemá priestor ani rásť, lebo jednoducho administratívne na to nemá šancu. Tak tam dám prevažne, dám tam najmä bakalárske a magisterské, ale nie poviem len také a koniec.

Ako ja tam dostanem mladého asistenta, mladého človeka, keď nebude mať tá škola doktorandské, keď nebude mať právo habilitácií, inaugurácií, tak tam mladý schopný človek nepôjde, pretože nemá právo kvalifikačného rastu, nemá žiadny priestor na žiadnu akademickú kariéru. Poslední zrelí a strední a starí odídu, ak budú mať kam, a mladí tam neprídu.

No, ja poviem na záver takú frázu. Je to všetko, čo hovorím, je hovorené v dobrej viere, lebo zrejme ja odídem do dôchodku z akademickej pôdy a celá učiteľská rodina atď., takže mám na to právo a je to moja povinnosť povedať.

My sme neraz aj s profesorom Devínskym mali rôzne pekné aj tvrdšie debaty aj onaké, aj také, ale keď sme debatovali o vysokých školách, vždy sme sa zhodli na jednom. Že vysoká škola, to má byť semenište dialógu, hľadania pravdy, súboja o hľadaní pravdy, slobody akademickej a nie toto. A okrem toho bol zákon prijatý v roku 2002. Je rok 2007. Však aká bola urobená analýza toho zákona? V čom je zlý?

To ja, keď počujem, že bolo, pán kolega, nehnevajte sa, sto či koľko vylepšení na skvalitnenie školy, príklad a už končím.

Kreditový systém, pamätáš, pán poslanec, ako sme sa hádali. Ja si myslím, že som mal dosť pravdu. Skvalitní sa škola v čom, veď neskvalitníme formálnoprávne, to by bola debata na tri dni. Je to o ľuďoch, o slobode, o minimálnych limitoch, ktoré sa vzťahujú na vysoké školy. Vysoká škola nemôže byť zauzdená ako jazdecký koník, tam musia byť mantinely, ktoré inteligentní ľudia vedia využiť alebo zneužiť, a keď ho zneužije, na to je manažment, aby si s ním dal rady. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. (Potlesk.) S reakciou na vystúpenie pána poslanca Mamojku sa prihlásil pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako prvý má slovo pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel pánovi kolegovi poslancovi Mamojkovi poďakovať za to, čo povedal, pretože to povedal jasne a nahlas, a ja by som ho len doplnil možno dvoma, troma slovami.

Tá voľná súťaž medzi školami môže vyústiť naozaj len v ich zlepšenie, v ich vyššiu kvalitu, preto sa plne prihováram k tomu, aby sme mali len taký zákon, ktorý voľnú súťaž medzi školami umožní, pretože tam, kde budú školy medzi sebou súťažiť, budú aj kvalitnejšie, budú lepší študenti z nich vychádzať a len voľná súťaž medzi školami zabezpečí, aby sme vedeli v tejto krajine rozoznať tie mozgy, ktoré sú tými najlepšími mozgami tejto krajiny, aby sme ich vedeli podporovať, aby nám neušli, aby sme ich vedeli aj v tejto krajine udržať.

Tie školy, ktoré nebudú garantovať výsledok, že sa o absolventa budú zaujímať výrobné a podnikateľské kruhy, o takéto školy u nás nebude záujem a najlepšie mozgy nám odídu z tejto krajiny ešte skôr, ako vyjdú z druhého ročníka na vysokej škole.

Ja mám troška skúsenosti s tým, ako to vyzerá na tzv. Grandes écoles vo Francúzsku. Keď sa niekto dostane na Grande école do druhého ročníka, začínajú sa oňho uchádzať všetky medzinárodné, teda nadnárodné spoločnosti, ponúkajú mu rôzne výhody, ako by sa zapísal alebo upísal jednotlivej nadnárodnej spoločnosti, alebo sa dostal do politickej špičky, alebo do administratívnej špičky krajiny. Tieto mozgy, ktoré sa v týchto vysokých školách grupujú, sú naozaj tým výkvetom krajiny, a keď my neumožníme súťaž medzi školami, nebudeme vedieť ani zistiť, kde máme tie naše dobré hlavy, lebo už sa nikdy k nám nevrátia.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážení prítomní, tiež som z prostredia vysokých škôl a tiež mi veľmi prekáža tá centralizácia. Prekáža mi angažovanie správnej rady do otázok, za ktoré nenesú zodpovednosť a že tam sedia ľudia, ktorí nie sú prevažne z vysokoškolského prostredia a nemajú kompetenciu a nemajú zodpovednosť. Majú kompetenciu na niektoré finančné otázky, teda je tam určitá disharmónia. Tieto otázky by nemali prejsť.

Ale nie som celkom presvedčená, že tento legislatívny návrh nemá motivačné prvky pre skvalitnenie vysokoškolského štúdia. Ja som človek, ktorý sa veľmi zasadzuje vytvoriť legislatívny priestor, mantinely, ktoré by nielen dávali možnosť, ale aj nútili ku kontaktu vysokoškolských učiteľov so študentmi.

Nie som zástankyňou úplnej voľnosti, pretože, žiaľ, niektorí vysokoškolskí učitelia si tú voľnosť vysvetľujú veľmi voľne až k situácii neplnenia toho základného zámeru byť na škole, učiť na škole a kontaktovať sa so študentmi.

Teda koncentráciu a centralizáciu kompetencií na správnu radu a vôbec mnohé funkcie na rektorát, tak ako to prezentoval pán predseda ústavnoprávneho výboru, aj ja vidím za nezmyselné. Tam by pán minister skutočne mal viac rešpektovať akademickú slobodu, ale zase niektoré návrhy... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Posledná faktická pán poslanec Fronc.