Druhý deň rokovania
10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
10. mája 2007 o 9.04 hodine
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás požiadal, aby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach, budeme pokračovať v rokovaní 10. schôdze Národnej rady. Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vám oznámiť, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: podpredsedníčka Národnej rady pani Anna Belousovová, poslanci Národnej rady Michal Lukša a Ján Richter. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky László Miklós a Boris Zala.
Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rokovaní v prerušenej rozprave v prvom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
tak ako je to v tlači 275. Poprosím teda, alebo ďakujem za zaujatie miesta podpredsedovi vlády a ministrovi školstva Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi, rovnako ako aj spravodajcovi predsedovi výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pánovi Devínskemu.
Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení páni poslanci: Tatiana Rosová, László Szigeti, Martin Fronc a Oľga Nachtmannová.
Teraz dávam slovo pani poslankyni Rosovej a pripraví sa pán poslanec Szigeti.
T. Rosová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení pani podpredsedovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia, včera sme mali možnosť z tohto miesta počuť z úst dvoch našich kolegov - poslancov a zároveň vysokých akademických funkcionárov, pána profesora Devínskeho a pána profesora Mamojku, vážne, jasné a zrozumiteľné argumenty o tom, prečo je predložená novela vysokoškolského zákona neprijateľná.
Stala sa pri tom vec v tejto snemovni takmer nevídaná, zaznel tu súzvuk bez ohľadu na príslušnosť ku koalícii či k opozícii, pretože bez ohľadu na príslušnosť ku koalícii, alebo k opozícii im leží na srdci budúcnosť nášho vysokého školstva. Už tieto vystúpenia by mohli stačiť na to, aby ste, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, podporili pri hlasovaní návrh spoločného spravodajcu, aby sa tento návrh vrátil predkladateľovi na dopracovanie. Ale doterajšia spoločenská diskusia o novele vysokoškolského zákona prebiehala akýmsi tlmeným hlasom a za pomerne nepatrnej pozornosti verejnosti a len malej pozornosti médií. Myslím si preto, že jej treba dopriať sluchu aspoň v tejto snemovni.
Podľa môjho presvedčenia táto novela po prvé okliešťuje akademické slobody, po druhé smeruje nie ku zvýšeniu, ale k zníženiu kvality vysokého vzdelávania, vysokoškolského vzdelávania a po tretie samoúčelne zavádza poplatky za štúdium, pričom nijako nerieši dnešný, nie celkom legálny alebo nie celkom férový stav.
Ja som pracovala v novembri 1989 na Univerzite Komenského. Sú niektorí, ako predseda súčasnej vlády, ktorí si vtedy nevšimli, že by sa dialo čosi mimoriadne. Ja som si všimla a ja si aj pamätám, čo sa dialo. Prvý, kto vystúpil na Slovensku, boli študenti, boli to vysokoškolskí študenti, ktorí 16. 11. 1989 vyšli v Bratislave do ulíc. Riskovali vylúčenie zo škôl, riskovali svoju budúcnosť. A nemali veľké politické požiadavky, také zaznievali až neskôr z tribún. Požiadavky vtedajších študentov sa dajú zhrnúť do jedného posolstva. Chceli, aby sa akademická obec mohla podieľať na riadení vysokých škôl. Následné udalosti všetci poznáte a ja si potom pamätám aj na intenzívnu prácu, ktorá sprevádzala prípravu prvého, nového ponovembrového vysokoškolského zákona. Akademická sloboda a samospráva boli neochvejnou kostrou tohto zákona.
Dnes, o 17 rokov neskôr, sa Národná rada Slovenskej republiky zaoberá návrhom novely vysokoškolského zákona, ktorý tieto výdobytky novembra ´89 ruší. Nemôžeme súhlasiť s tým, aby sa z akademických senátov stali diskusné kluby, ktoré nerozhodujú prakticky o ničom. Odmietame návrat do minulosti.
Ďalšie roky ukázali, že napriek viere v silu samosprávy chýbali v systéme prvky, ktoré by motivovali ku kvalite a k medzinárodnej konkurencieschopnosti, a, že bez takýchto motivačných prvkov môže autonómia viesť aj ku konzervovaniu existujúcich štruktúr a existujúcich starých postupov. Napriek tomu, napriek týmto výzvam a nedostatkom samosprávneho riadenia vysokých škôl nikomu dosiaľ nenapadlo samosprávu obmedziť. Predchádzajúca vláda, a to nielen ministerstvo školstva, ale osobne aj predseda vlády Mikuláš Dzurinda, aj podpredseda vlády Ivan Mikloš začali vytvárať tlak na kvalitu. Iniciovali a finančne podporili medzinárodné hodnotenie a smerovalo sa k tomu, aby kvalita bola hlavným princípom pri financovaní vysokých škôl. Vízia bola jasná - podstatne zvýšiť prostriedky na vzdelávanie, avšak zároveň vytvoriť prostredie, v ktorom budú využívané efektívne a v prospech ako dostupnosti štúdia, tak aj jeho vysokej kvality. A existoval, a dosiaľ vlastne je v platnom zákone, existuje aj nástroj, je ním kategorizácia vysokých škôl na špičkové výskumné univerzity, na iné univerzity a na neuniverzitné vysoké školy. Skôr než sa tento nástroj mohol prostredníctvom akreditácie zaviesť, máme ho rušiť. A prakticky žiadne iné nástroje na zvýšenie kvality a konkurencieschopnosti slovenských vysokých škôl predložená novela nezavádza.
Nemôžeme súhlasiť s tým, aby pri delení vysokých škôl zanikla najvyššia kategória, kategória výskumných univerzít. Tie mali spĺňať medzinárodné nároky, mali byť vzorom, mali byť ťahúňom kvality. Predložená novela zaraďuje všetky univerzity do jednej kategórie a tým princíp kvality nahrádza princípom priemernosti.
Búrlivá spoločenská diskusia a vášnivé stretnutia, ktorých som bola neraz aj svedkom, sa v predchádzajúcom volebnom období odohrávali na tému školného na vysokých školách. V návrhu, ktorý vzbudil taký rozruch, bol systém poplatkov spojený so systémom štipendií a pôžičiek, navyše, ten návrh umožňoval, aby školné za absolventov, ktorí sa zamestnajú na postoch vo verejnom záujme - v školstve, v zdravotníctve, vo verejnej správe - uhradil štát, a za ostatných ich budúci zamestnávateľ.
Dnes už je zrejmé, že problémom Slovenska viac, než pracovné príležitosti, je skôr nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a preto je zjavné, že veľká časť študentov a určite aspoň tí schopní a usilovní by ťarchu školného ani neboli pocítili. A tiež je dôležité, že o časti výnosu zo školného, ktorá nemala byť určená na štipendiá, mali významnou mierou spolurozhodovať aj samotní študenti, teda platcovia. Peniaze mali byť navyše štátnej dotácie, mali slúžiť na to, aby školy prekonali materiálne zaostávanie, a nie plátať diery v štátnom rozpočte.
Pýtam sa, ako je možné, keď máme teraz na stole návrh na zavedenie školného, ktorý reálne zasahuje aspoň takú istú veľkú časť študentov, ktorý ničím nemotivuje a nič nerieši, ktorý neslúži ako dodatok, teda kde školné neslúži ako dodatok, ale ako náhrada štátnej dotácie, kde školné nie je vyvážené žiadnymi sociálnymi kompenzáciami, pýtam sa, ako je možné, že je ticho. Prečo tí ľavicoví búrliváci zo Študentskej rady vysokých škôl nie sú dnes v uliciach? (Hlas z pléna.) Samozrejme, že to myslím vážne. Predsa školné bolo pre nich červené súkno a pritom išlo o školné, ktoré bolo kompenzované tak, že by žiaden študent nemal obmedzený prístup na vysokú školu, ba naopak.
Takže skúsim hľadať vecné odpovede, prečo to tak nie je, ak keď myslím, že neobstoja. Hlavný argument ministerstva je, že sa takto odstráni neférové skryté spoplatnenie externého štúdia. Ale ja sa pýtam, čím. Pýtala som sa tak aj vo výbore, odpoveď som nedostala. V návrhu tohto zákona totiž nie je žiadne opatrenie, ktoré by zabránilo pokračovať v dnešnej praxi. Prípadne túto dnešnú prax ešte kreatívne doladiť inými mechanizmami. Veď sa nemôžeme tváriť, že "eseročky" a nadácie, ktoré poplatky vyberajú, sú nejakí votrelci, ktorí sa prisali na študentov vysokých škôl bez vedomia týchto škôl a priživujú sa na nich len tak. Tento systém predsa vyhovuje aj mnohým reprezentantom škôl. Prečo by sa škola mala vzdať štátnej dotácie a vyberať namiesto nej školné, keď môže mať naďalej oboje?
Preto nemôžeme súhlasiť s tým, aby sa samoúčelne zaviedli poplatky za externé štúdium a to bez akejkoľvek sociálnej kompenzácie. Nemôžeme ďalej súhlasiť ani s tým, aby sme poplatkami trestali tých, ktorí sú schopní a ochotní študovať viacero študijných programov súčasne. Pretože takto trestáme najschopnejších a usilovných namiesto, aby sme ich podporili. Kým ich kolegovia, povedzme, zarábajú na brigádach, oni študujú dva programy a my ich "skasírujeme". Nesúhlasíme so zavádzaním ďalších neopodstatnených poplatkov napríklad z dôvodu predĺženia štúdia pri jeho prerušení. Študent, ktorý prerušil štúdium, predsa školu nič nestojí. Tak prečo by mal platiť?
Na ministerstve pochopili, že zavedenie oficiálneho školného by mohli niektoré školy, tie, ktoré majú taký dopyt, že pre nich školné bude atraktívne, motivovať k tomu, aby umelo zvyšovali podiel externých študentov. Dalo by sa očakávať, že to bude dôvod, ktorý ich odradí od zavedenia takéhoto nesystémového kroku, ale nestalo sa tak preto, lebo táto vláda pozná lepší recept, regulácie a obmedzenia a to priamo v zákone. Takže sa navrhuje, aby počet externistov nemohol presiahnuť polovicu študentov denného štúdia. Ale nerozumiem, prečo by nemohli existovať vysoké školy, ktoré cielene poskytujú vzdelávanie prevažne v systéme celoživotného vzdelávania, a to znamená externou formou. Zabudli ste, páni, na vlastné programové vyhlásenie, kde sa celoživotné vzdelávanie skloňuje vo všetkých pádoch?
Nemôžeme súhlasiť teda s obmedzením počtu externých študentov, pretože je v priamom rozpore s princípom celoživotného vzdelávania. Nesúhlasíme ani s tým, aby zákon diktoval, koľko hodín kontaktného štúdia má obsahovať študijný program. Som presvedčená, že je to vecou samotného programu a akreditácie. Pretože v dnešnom svete sa formy štúdia menia, využívajú sa najrôznejšie kreatívne alternatívy. Takýto zákon pružnosť a tvorivosť vo forme štúdia obmedzuje. Navyše v niektorých odboroch je skutočne nevykonateľný. Predstavte si pedagóga vysokej školy múzických umení, ktorý učí, povedzme, hru na husle, ako sedí pri každom študentovi, ktorý cvičí. Alebo teda si predstavme, že všetci cvičia v jednej miestnosti naraz s tým pedagógom. To asi nie je celkom dobré riešenie.
Nesúhlasíme ani s tým, aby sa zákonom predpisovali súkromným vysokým školám samosprávne orgány. Akademický senát má, samozrejme, veľký význam na verejných a štátnych vysokých školách, kde stráži verejný záujem oproti možným osobným záujmom manažmentov. Ale v prípade súkromnej vysokej školy je osobný záujem manažmentu záujmom školy, prirodzene. Malo by byť slobodným rozhodnutím majiteľov súkromnej školy, či akademický senát zriadia, alebo nie. A potom každý uchádzač o štúdium má slobodnú voľbu, či bude študovať na vysokej škole, kde takáto samospráva je, alebo nie je.
Čo považujem za veľmi škodlivé, je, že mnohé spomínané ustanovenia novely vysokoškolského zákona - a tu vidím aj podobnosť so Zákonníkom práce - priamo navádzajú k hľadaniu ciest, ako sa im vyhnúť. Už dnes sa uvažuje na vysokých školách ani nie tak o tom, ako prejaviť nesúhlas, ale skôr o tom, ako sa s jednotlivými ustanoveniami "vysporiadať". Takže odmietame prijímať zákony, ktoré nič neriešia a sú na to, aby sa obchádzali.
Pred dvomi dňami sa ma opýtal študent jednej fakulty, člen akademického senátu, čo bolo vlastne na doterajšom stave také nefunkčné, že ho bolo treba tak zásadne meniť. Podobne sa tu včera pýtal pán poslanec Mamojka. Pýtal sa, aká analýza týmto zmenám predchádzala a komu tie zmeny vlastne slúžia. Iste, dali by sa uviesť aj prospešné jednotlivosti, ktoré vyplývajú buď z našich medzinárodných záväzkov alebo sú z oblasti administratívy, z oblasti evidencie, nepochybne.
Ja vám preto navrhujem, pán minister, kým nebude na stole takáto analýza silných a slabých stránok nášho vysokého školstva a kým neprebehne následná skutočná verejná diskusia, ostaňme len pri tých prospešných jednotlivostiach, na ktorých určite nájdeme zhodu.
Ďakujem pekne. (Potlesk).
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami - pán poslanec Frešo, Tkáčová, Rydlo, Petrák, Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Frešo. Pardon, tak ešte aj pani poslankyňa Mušková, keby ste ju, len jej nefunguje zariadenie. Dobre? Technikov poprosím, ak sa to dá nejako upraviť.
Nech sa páči, pán poslanec Frešo.
P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som nadviazať na predrečníčku pani poslankyňu Rosovú v tej časti, kde hovorila o 17. novembri a kde hovorila o akademických slobodách. Ja si tie časy veľmi dobre pamätám, na rozdiel od pána premiéra som si všimol, že sa niečo deje, keďže som bol študent a zapojil som sa do vtedajšieho štrajku, aj do demonštrácií, ktoré boli na námestí a viem o tom, že akademické slobody bola ani nieže prvá, ale priam nultá požiadavka študentov a, samozrejme, spolu s tým aj odídenie politiky z vysokých škôl.
Pokiaľ dnes budú vysoké školy riadené orgánmi, ktorú budú priamo či nepriamo menované ministerstvom, tak tá politika sa znova vráti na vysoké školy. A hlavný dôvod alebo jeden z hlavných dôvodov, prečo študenti boli za tieto akademické slobody, bol aj ten, že chceli mať kvalitnú výučbu a nie výučbu poplatnú tomu, čo si kto, kedy vie vybaviť, ktorý vyučujúci. Čiže, chceli ovplyvňovať chod toho vyučovania samotného. A ja si myslím, že pokiaľ prídeme o tieto akademické slobody a študenti nebudú môcť samospravovať svoje vlastné vysoké školy, tak dôjdeme do stavu, kedy výučba začne klesať, pretože sa znova budú rodiť profesori alebo teda vyučujúci, ktorí nebudú spĺňať ani minimálne štandardy komunikácie so študentmi a títo to nebudú môcť ovplyvniť, resp. budú to môcť ovplyvniť len tým spôsobom, že sa obrátia na ministerstvo alebo na nejaké nadriadené orgány a tie to nezvládnu, s tým sme mali 40-ročnú skúsenosť a ja osobne som v tomto systéme tiež žil asi 2 roky na vysokých školách a viem o takýchto vyučujúcich, čiže upozorňujem, že to povedie aj k zníženiu kvality vyučovania.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Rada by som svoju kolegyňu doplnila o jednu skupinu študentov, ktorí v podstate študujú z donútenia. Ide napríklad o pracovníkov rýchlej zdravotnej pomoci, ktorí si povinne zo zákona zvyšujú svoju kvalifikáciu a musia študovať na vysokej škole. Študujú popri zamestnaní, na prednášky chodia v piatok a v sobotu, napriek tomu si musia čerpať dovolenky, pretože práca v záchrankách je na zmeny. Nezarobia ktovie koľko, to všetci dobre vieme a vy ich ešte chcete "skasírovať". Skutočne je to neprijateľné a nie je to v súlade s politikou pre ľudí, s ktorou sa vaša vláda tak rada chváli.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má slovo pán poslanec Rydlo.
J. Rydlo, poslanec: Pani kolegyňa, ja mám iba jednu poznámku. Dalo by sa o mnohom diskutovať, ale ja si kladiem iba jednu otázku. Čo si myslíte, prosím vás, že jeden zákon o vysokých školách z jednej univerzity spraví špičkovú vysokú školu alebo špičkovú univerzitu? O tom, či tá-ktorá škola sa stane špičkovou alebo kvalitnou, nemôže rozhodnúť, preboha živého, zákon. Tá škola musí dokázať životaschopnosť.
Zoberte si školy aj v iných štátoch. Škola sa dopracuje na určitú úroveň. Ja si nemyslím, že je kľúčovým problémom tohto zákona, že sa školy delia tak, onak, tam, tak. Samozrejme, treba spraviť nejaké hodnotenie týchto škôl, zatriediť ich, ale zo zákona stanoviť, že škola, neviem, v hornej, dolnej bude špičkovou univerzitou alebo špičkovou vysokou školou, sa mi zdá troška scestné. Mali ste, hádam, postaviť inakšie otázku. Načo je v Slovenskej republike 32 či 34 vysokých škôl? Toto neviem pochopiť a toto mi je takou otázkou, na ktorú mi nikto nevie dať odpoveď. Načo je v Slovenskej republike 32 či 34 vysokých škôl? Však si zoberte niektoré univerzity. Tie odchovávajú s prepáčením plebs, nevzdelancov, dostanú titul a s tým titulom sa nevedia v živote ani len uplatniť. Ide mi o kvalitu vysokého školstva. Na tom mi záleží. Predpokladám, že nové riadenie vysokých škôl bude tendovať k tomu, aby absolventi slovenských vysokých škôl boli kvalitnými absolventmi vysokých škôl.
Ďakujem. (Potlesk).
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Petrák.
Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Rosová, ja osobne si myslím, že vaše vystúpenie je hlboké nepochopenie problematiky vysokého školstva. Povedali ste tu znôšku demagogických rečí a pritom ja musím povedať, že som osoba, ktorá má vážne výhrady voči správnym radám tak, ako sú predložené v novele vysokoškolského zákona, ale napriek tomu si myslím, že tento zákon je posunom vpred a rieši niektoré veci.
Súhlasím s pánom poslancom Rydlom, že otázka kvality je otázka dominantná a jednoducho nie je to len otázka riešenia zákona. Vy ste mali možnosť ovplyvňovať kvalitu vysokých škôl, ale otázka plodenia nových vysokých škôl ako na bežiacom páse neriešila otázku kvality, riešila len otázku zakladania súkromných škôl, ktoré sa stali zdrojom seriózneho biznisu. Ak sa odvolávate na rok 1989 a demokraciu a samosprávne orgány na akademickej pôde, tak ja sa spýtam: Ako to, že vám prekážajú samosprávne demokratické orgány na súkromných univerzitách a chcete svojím spôsobom sprivatizovať celé vysoké školstvo? Toto je vaše podanie demokracie, že sprivatizujeme vysoké školstvo, kde už nebudú samosprávne orgány a jednoducho potom to bude všetko v poriadku? (Potlesk).
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Jozef Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa, možno s vami súhlasiť, že kvalita vysokoškolského štúdia je dôležitá a rozhodujúca, ale ja som za to, aby aj čím väčší počet študentov mal možnosť ukončiť vysokoškolské štúdium, pretože v číslach zaostávame za Európou, za svetom a myslím si, že každý, kto ukončí vysokú školu, či už tá kvalita je nižšia alebo vyššia, je to prínos pre jeho osobnostný rast, ale aj prínos pre jeho rodinu a spoločnosť. Takže nakoniec z toho počtu možnože menej kvalitných vysokoškolákov sa predsa len tá špička skôr vybuduje ako z nejakého umelo zúženého. Som za to, aby sa neobmedzovali formy a počty externého štúdia, pretože často externisti sú tí najhúževnatejší študenti, tí, ktorí majú motiváciu a dôvod začať študovať a ukončiť štúdium a pokiaľ študujú za sťažených podmienok, či už pracovných, rodinných alebo finančných, túto vysokú školu si nielen cenia, vážia, ale aj ďalej rozvíjajú.
Čo sa týka tých samosprávnych alebo tých administratívnych foriem riadenia vysokej školy, myslím si, že sa nevyhneme tomu, aby ten, kto financuje, aby aj v dosť dominantnej miere aj rozhodoval, ako sa tieto prostriedky použijú či už v investičnej, možno aj v tej finančnej a hospodárskej činnosti vysokej školy, ale myslím si, že by sa nemalo diskutovať hlavne, čo sa týka výchovy pedagógov, študentov, výchovy doktorandov, aby tam bol nejaký iný zásah ako samosprávny, čo sa týka študentov, profesorov, pretože do tohto zasahovať, myslím si, je zbytočné a nie je ... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Veľmi pekne ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Mušková.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Pani poslankyňa, hovoríte o tom, že štipendiá boli v súlade so spoplatnením štúdia a teda v tom vašom minulom alebo v zákone minulej vlády musím upozorniť, že v rozprave sme hovorili o tom, že štipendiá sa dajú zaviesť bez toho, že by bol prijatý zákon o spoplatnení a tak to aj bolo, našťastie. Trošku ma prekvapilo, že hovoríte o tom, že by mali ísť študenti do ulíc. Oproti tomu zákon, ktorý predložila minulá vláda, v tomto zákone sa nehovorí o spoplatnení štúdia. Denné štúdium zostáva bezplatné, ale tak ako to bolo už v predchádzajúcich viacerých volebných obdobiach, treba niečo robiť s platením, už terajším platením na externé štúdium a s tým, že tieto peniaze nejdú na vysoké školy. Myslím si, že tak ako zápasili minulí ministri, s týmto problémom zápasí aj pán minister a chce tento problém riešiť. Ja sa so spoplatnením štúdia nestotožňujem, ale skutočne je situácia taká, že už teraz spoplatnenie externého štúdia existuje. Hovorili ste o tom, že sa bude platiť za dve vysoké školy denné, pani poslankyňa, už v terajšom zákone to takto stojí. Už to tak je, takže vlastne sa nič nemení.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: S odpoveďou na faktické poznámky pani poslankyňa Rosová.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za pripomienky.
K pánu poslancovi Rydlovi, určite nesúhlasím s tým, že od zákona nezávisí, či budú existovať špičkové školy, alebo nie, pretože jedine zákon je nástroj, ktorý môže kvalitu motivovať a odmeňovať, finančne motivovať napríklad, ale aj inak, a ktorý môže stanoviť kritériá, ktorý môže vytvoriť podmienky pre špičkovú kvalitu alebo môže pôsobiť v smere nivelizácie, v smere spriemerovania, takže zákon je na to, aby vytváral podmienky a motivoval ku kvalite. Načo je na Slovensku 30 vysokých škôl? Kedy tieto školy vznikali ako huby po daždi? Bolo to za vlády podobnej súčasnej koalícii, nie za vlády Mikuláša Dzurindu, kedy sa na Slovensku urodilo toľko vysokých škôl. Na druhej strane si myslím, že práve preto je potrebná diferenciácia, ktorá, samozrejme, umožní priepustnosť, ktorá každej škole umožní rásť, ale práve tieto drobné školy regionálnej úrovne dostanú v nej primerané označenie, ale pritom majú svoje miesto ako nejaké kultúrne a vzdelávacie centrá v danom regióne. Preto si nemyslím, že ich treba rušiť, ale treba ich jasne pomenovať a zaradiť z hľadiska ich kvality.
Pán poslanec Petrák, ozaj neviem, kto chce sprivatizovať vysoké školy a tiež mi neprekážajú akademické senáty na súkromných školách, ale som presvedčená, že je vecou súkromnej školy, či si akademický senát zavedie, alebo nie.
No a s pánom poslancom Haleckým súhlasím, áno, treba, aby bola dostupnosť vysokoškolského štúdia veľká, aby sme mali čím viac absolventov, absolventov predovšetkým bakalárskeho stupňa, ale to neznamená, že by sme nemali mať aj školy špičkovej kvality, ktoré sú benchmarkom, ktoré nastavujú tú latku práve pre tie ostatné. (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec László Szigeti, pripraví sa Martin Fronc.
L. Szigeti, poslanec: Vážení páni podpredsedovia vlády Slovenskej republiky, pán minister, pardon, vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, málokedy býva taká rozsiahla, taká, by som povedal, niekedy miestami búrlivá diskusia k návrhu zákona v prvom čítaní, ako sme svedkami dnes a včera. Myslím si, že jednoznačne svedčí o dôležitosti a významnosti tejto novely, ktorá určite jednoznačne ovplyvní ďalší vývoj v Slovenskej republike nielen v oblasti školstva, ale myslím si, že vôbec celej spoločnosti. Je veľká pravdepodobnosť toho, že každá Národnou radou Slovenskej republiky prijatá právna norma bude niekedy novelizovaná. Väčšinou sa to stane vtedy, keď je evidentné, že niektoré v minulosti prijaté dikcie zákona sú neaktuálne, zastaralé, keď je nastolená odborná a spoločenská objednávka na prijatie zmeny, na zlepšenie podmienok pravidiel hry v tej-ktorej oblasti. V takýchto prípadoch sa spravidla urobí dôkladná analýza dosahu existujúcej právnej normy a až potom sa pristúpi k zmenám.
V prípade novely vysokoškolského zákona, bohužiaľ, to tak nebolo. Súčasná vládna koalícia prostredníctvom ministerstva školstva pred niekoľkými mesiacmi ohlásila malú novelu vysokoškolského zákona, ktorá sa má týkať predovšetkým spoplatnenia vysokoškolského externého štúdia. Pozorne som sledoval proces prípravy tejto krátkej a hlavne stručnej novely a hlavne to, ako budú argumentovať koaličné strany, hlavne SMER a HZDS, ktoré vlani vo volebnej kampani, a hlavne vtedy, keď predchádzajúca vláda uvažovala o spoplatnení vysokoškolského štúdia, jednoznačne hlásali, že vysokoškolské vzdelanie má byť bezplatné.
Vládny návrh novely, ktorú máme na stole, na jednej strane ma prekvapil hlavne svojím rozsahom a hlavne obsahom, na druhej strane je v súlade s etatistickými a mocenskopolitickými ambíciami súčasnej vládnej koalície. Vláda, ktorá doteraz rozdávala, viedla sociálnu populistickú politiku, zavedením školného pre študentov externého štúdia urobila netypický krok pre sociálnu demokraciu, ktorý určite nebude pýchou súčasnej ľavicovej vlády. Spoplatnenie externých foriem štúdia považujem za veľmi nešťastné, nekorektné a hlavne nesystémové rozhodnutie, možno hraničiace s ústavnosťou. Je to evidentná diskriminácia časti študentov na základe formy štúdia rovnakého študijného programu.
Téza faktickej legalizácie súčasných poplatkov a tým ich presmerovanie na univerzity v podstate nič nevyrieši. Hlavne vtedy, keď v novele nie sú žiadne opatrenia na zrušenie neoficiálnych poplatkov a nerieši problematiku tzv. vynútených sponzorských darov. Žiaľ, je tu naďalej ďalšia hrozba, že v externých formách štúdia sa aj naďalej bude platiť najmä iným ako univerzitným subjektom. Je všeobecne známe, že externé štúdium bolo, je a pravdepodobne ešte dlhé roky bude menej kvalitné ako denné. Argumentácia, že spoplatnenie externého štúdia vedie ku skvalitneniu štúdia, neobstojí, veď menej kvalitné spoplatníme a kvalitnejšie bude zadarmo.
Novela vytvára rôzne kategórie vysokoškolských študentov, predlžuje externé štúdium, nie je presne jasné o koľko rokov, reguluje počet možných externých študentov, nelimituje výšku školného, čím uprednostňuje bohatých a diskriminuje sociálne a finančne slabšie situovaných, vytvára riziko odchodu našich študentov do zahraničia. Je poľutovaniahodné, že ministerstvo školstva a sám pán minister na jednej strane všade, kde chodí, veľmi správne zdôrazňuje dôležitosť a význam celoživotného vzdelávania - vláda prednedávnom schválila aj koncepciu celoživotného vzdelávania - a na druhej strane navrhuje rôzne opatrenia proti externému vzdelávaniu na vysokých školách, čo je takisto súčasťou celoživotného vzdelávania. To je podpora a ústretovosť celoživotnému vzdelávaniu?
Ako som v úvode môjho vystúpenia poznamenal, bola ohlásená a plánovaná krátka novela. Napriek tomu na stole máme materiál, ktorý obsahuje takmer 200 rôznych zmien a dotýka sa skoro jednej tretiny pôvodného textu vysokoškolského zákona. Veľkým nedostatkom prípravy tejto novely bola skutočnosť, že novela zákona sa neustále menila, čo kritizovali aj členovia vlády. Často sme nevedeli, ktorá verzia platí. Postupne bola rozšírená až do takej miery, že návrh novely začala nie reformovať, ale deformovať princíp autonómnosti a samosprávnosti vysokých škôl, dosiaľ založené na princípe oddelenia zákonodarnej a výkonnej moci. Nesúhlasím a v súčasnosti nevidím dôvod na zmenu filozofie samosprávneho fungovania vysokých škôl. Novela zásadne mení pomer právomocí na univerzite, jedna zložka získava veľkú moc oproti inej. V budúcnosti nebude problém, pardon, v budúcnosti nebude potrebný súhlas akademického senátu napríklad na vymenovanie prorektorov, prodekanov, na schválenie rozpočtu vysokej školy, na predĺženie zamestnania pedagógov nad 65 rokov a nebude potrebný ani súhlas na poskytnutie úveru alebo pôžičky pre vysokú školu.
Na druhej strane sa posilňuje moc správnej rady, ktorá je nesamosprávnym orgánom, menovaná ministrom školstva prevažne na návrh rektora. Správna rada bude navrhovať kandidáta na rektora, takisto plat rektora určuje správna rada, správna rada schvaľuje v budúcnosti rozpočet a schvaľuje takisto aj požiadavku na úver alebo pôžičku. Správne rady v oblasti vysokých škôl fungujú krátko. Nemáme s nimi až také skúsenosti, že by sme mohli poveriť správne rady takými významnými funkciami. Bohužiaľ, máme takú skúsenosť, že väčšina správnych rád funguje formálne, neschádzajú sa a nezaoberajú sa práve tým, čím by sa mali zaoberať. Oslabovanie akademických slobôd, okliešťovanie právomocí samosprávnych orgánov môže v budúcnosti viesť postupne k ich likvidácii.
Zásadný nesúhlas s navrhovanými zmenami v samosprávnom fungovaní vysokých škôl vyjadril aj najvyšší orgán samosprávy vysokých škôl - Rada vysokých škôl, podobne aj Študentská rada vysokých škôl. Možno konštatovať, že všetky uvedené opatrenia majú tendenciu posilniť centrálne riadenie a znížiť právomoci buď niektorých zložiek akademickej samosprávy alebo nezávislých odborných orgánov, ako je napríklad Akreditačná komisia. Znižovanie právomocí akademickej samosprávy a nezávislosť odborných orgánov v prospech prvkov centrálneho riadenia pokladám za krok nesprávnym smerom.
Ďalšou časťou novely, s ktorou nemôžem súhlasiť, je sprísnenie podmienok pôsobenia zahraničných vysokých škôl na Slovensku a podobné sprísnenie fungovania existencie súkromných vysokých škôl. Myslím si, že spôsob, akým boli riešené zahraničné vysoké školy a súkromné vysoké školy, je dostatočný a je v súlade so štandardom Európskej únie a nie je potrebné to zmeniť. Navrhovaná zmena v súvislosti so zahraničnými vysokými školami a súkromnými vysokými školami je prejavom nedôvery voči nim a zužovanie konkurenčného prostredia v oblasti vysokých škôl na Slovensku. Myslím si, že prítomnosť konkurencie zvyšuje kvalitu a aj o to a predovšetkým o to nám ide.
Nebol by som však objektívny, keby som nehovoril o zmenách, ktoré budú mať určite kladný vplyv na naše vysokoškolské prostredie, ako napríklad definovanie postavenia vysokých škôl ako súčasť európskeho vzdelávacieho priestoru a spoločného európskeho výskumného priestoru. S tým súvisí aj časť, ktorá hovorí o mobilitách či študentov alebo zamestnancov. Takisto je významná definícia výskumných a vývojových pracovísk ako špecializovaných pracovísk vysokých škôl. Myslím si, že zavedenie a definovanie registra študentov a zamestnancov je tiež krokom dopredu.
Bohužiaľ, pri mojom komplexnom hodnotení predloženej novely vysokoškolského zákona prevyšujú tie zmeny a tie dosahy, ktoré nebudú v prospech našich vysokých škôl, našich vysokoškolských pedagógov a ani pre našich vysokoškolákov. Z toho dôvodu v súlade s § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dávam návrh, aby sa v prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nepokračovalo a návrh zákona bol vrátený predkladateľovi na prepracovanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Martin Fronc.
S faktickou poznámkou ešte pani poslankyňa Mušková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Ja by som len veľmi kratučko pánu poslancovi povedala, že ako bývalý minister, síce krátko bol, ale vie o tom, že celý bolonský proces je o tom, aby sa zvýšila úroveň vysokých škôl a teda to, čo sa vyžaduje v zákone, aby škola mala akreditáciu atď., atď., je len v zmysle tohto procesu a teda o nedôvere k zahraničným školám tu nemôže byť ani reči.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Takže, nech sa páči, slovo má pán poslanec Fronc. Pripraví sa pani poslankyňa Nachtmannová.
M. Fronc, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, začíname rokovať o novele vysokoškolského zákona. Neviem, prečo také kruté a divoké spoplatnenie vysokoškolákov a takýto paškvil predložil na rokovanie minister školstva za SNS, ale vieme, prečo ho predkladá vláda premiéra Roberta Fica: "Spoplatnením externého štúdia robí vláda poriadok vo financiách, ktoré sa za túto formu štúdia platili aj doteraz. Všetci platia za externé štúdium od rána do večera, prelieva sa to cez všelijaké súkromné agentúry a stráca sa tam kopa peňazí. Ak teda majú za externé štúdium platiť, nech je v tom poriadok." Toto vyhlásil súčasný slovenský premiér, ktorý má právnické vzdelanie. Teda keď je niečo nelegálne, nezákonné, keď niekto nezákonne vyťahuje peniaze z vreciek mladých ľudí, premiér Fico ako právnik odkáže občanom, nevadí, zlegalizujeme. Zlegalizujeme takéto okrádanie a to bude poriadok. (Potlesk.)
Dámy a páni, aj drogy sú nelegálne a predsa sa s nimi kšeftuje a zločinci majú z toho zisk, aj obchod s bielym mäsom je nelegálny a predsa sa nájdu takí, ktorí z tohto nelegálneho obchodovania profitujú. Ctení kolegovia, poslanci z vládnej koalície, pán premiér Fico chce zlegalizovať spoplatnenie vysokoškolákov, pretože sú inštitúcie, ktoré z externistov načierno, nelegálne profitujú. A čo bude potom ďalej nasledovať? Bude to aj legalizácia drog alebo obchodu s bielym mäsom? Zlegalizuje sa lúpež? Sú rovnako nelegálne a spoločnosť si s nimi už po stáročia nevie poradiť. Aj úplatky za prijímačky na školách existujú a budete vy, pán minister, a vaša vláda legalizovať úplatky za prijímacie konanie? Pripravíte aj takú novelu? Alebo budete s týmito neduhmi zákonnými prostriedkami bojovať?
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, začíname prvé rokovanie o zákone, ktorý naozaj prináša kruté a divoké spoplatnenie vysokoškolákov. O zákone, ktorý vytvorí dve kategórie mladých ľudí. Tých, ktorí platia a tých, ktorí dostanú zaplatené. Začíname rokovanie o zákone, ktorý naučí mladých ľudí, že jedni dostávajú na úkor iných. Naučí ich, že je výhodnejšie korumpovať a podplácať pri prijímačkách, dostať sa na denné štúdium, než študovať za drahé peniaze na externom štúdiu a pritom ešte aj pracovať.
Je to čosi vyše roka, čo Transparency International skonštatovala, že medzi rezorty, kde najviac poklesla korupcia práve vďaka opatreniam, ktoré boli urobené, patrí rezort školstva. Toto opatrenie, ktoré sa chystáte zaviesť, je priam návodom ako korumpovať. Veď bude menej nákladné podplácať pri prijímačkách, rodičom dať 10, 20, 30 000, neviem koľko, za prijatie na denné štúdium, ako by mal päť rokov zaplatiť státisíce za externé štúdium svojho dieťaťa. Začíname rokovanie o zákone, kde často paragraf je v rozpore s iným paragrafom, rokovanie o zákone, ktorý vôbec nemá ambíciu zlepšiť kvalitu vysokoškolského štúdia.
Pán minister, to, čo sme počuli na úvod, je v dôvodovej správe, no musím povedať, že taká obhajoba zákona je dosť chabá a prakticky chce obhajovať to, čo je neobhájiteľné. Hovorí sa tu o zlepšení kvality vysokoškolského štúdia. No, pán minister, ale kvalita vysokoškolského štúdia na základe čoho? Veď to sú len domnienky. O tom nehovorí v podstate žiaden paragraf v tomto zákone. Som veľmi prekvapený, že vaša novela chce tak výrazne zasiahnuť do chodu univerzít a obrať vysoké školy o ich štandardné akademické práva, ktoré tu existujú od roku 1990. Hneď jeden z prvých zákonov bol zákon, ktorý vrátil akademické práva vysokým školám. Pre mňa je šokujúce, že žiadna debata, seriózna debata v akademických kruhoch odborníkov neprebehla. Nič, len divoké spoplatnenie. Budete mať, pán minister, čas reagovať, nech sa páči.
Chystáte sa zaviesť neobmedzené poplatky pre časť študentov, ako ste sa vyjadrili pre médiá, neviete vypočítať ich výšku. No, prepáčte, pán minister, ale to je dosť trápny argument a pomaly mám problém, že sme z jednej univerzity - ako profesor vysokej školy. Ako ste potom počítali finančné prostriedky, ktoré dávate na jednotlivé fakulty? Na základe čoho? Na základe čoho dávate peniaze? Aj pre externistov, pán minister, sa dávajú peniaze a na základe toho, aké sú náklady na jedného študenta v danom študijnom odbore. Pozrite si, na základe čoho sa rozdávajú peniaze na vysoké školy a nevyťahuje sa to z rukáva a len vymýšľa. Sú presne dané pravidlá, ako sa to počíta. Chvalabohu, že ešte zostali.
A keď hovoríte, že sa mnohé problémy vyriešia, no, povedzte mi, aké vlastné štúdie ste urobili ohľadom toho. Na základe čoho máte analýzu, že poklesne alebo vzrastie počet externistov, keď zavediete takéto spoplatnenie? Ako zabránite tomu, aby tie rôzne inštitúcie externistov ďalej nevyciciavali? Kde sú teda odborné analýzy, kde je dopadová štúdia?
Veľmi dobre si spomínate, pán minister, boli ste poslancom, ako ste sa dožadovali, keď bola novela vysokoškolského zákona v minulom období, dopadovej štúdie. A dostali ste dopadovú štúdiu, vždy ste ju dostali. Kde je teraz? Nič. Žiadne podklady. Obávam sa, že keby ste to aj mali, tak tá dopadová štúdia by urobila to, že poslanci z vládnej koalície by tento zákon potom nepodporili.
Musím povedať, že k Zákonníku práce, či k dôchodkovej reforme sa viedli aspoň isté rokovania a rezort práce, sociálnych vecí aspoň aký-taký analytický materiál pripravil. Ale študenti a vysoké školy stoja vláde za to? No, nestoja.
Páni a dámy, čo v tejto novele je, čo sa týka študentov, aby im pomohlo? Ktorý paragraf z tej vyše stovky zmenených paragrafov? No nelistujte zbytočne. Ja vám poviem. Nič, nula, ani jeden paragraf sa netýka zlepšenia postavenia študentov. O tom, ako si vláda predstavuje zlepšenie sociálnych podmienok, ubytovacích kapacít, zmenenie pôžičkového systému, ktorý funguje, zlepšenie, zvýšenie a podobne? No nič tam nie je. A tie peniaze, ktoré vyberú tie vysoké školy za externistov, kde pôjdu? Predtým sme povedali, môže to ísť len na vzdelávací proces. Nič iné. Študenti mali právo istým spôsobom spolurozhodovať o tom. Pôjde to teraz na vybavenie knižníc alebo počítače, laboratóriá? No nikto nevie, kde tie peniaze skončia. Možno, že aj v reprezentačných fondoch.
Ale aby som bol korektný, pán minister. Jednu zmenu pre študentov ste predsa urobili. Rušíte vyhlášku o motivačných štipendiách. 10 % najlepších študentov tento rok poslednýkrát dostane odmenu za to, že dobre študovali a to bol nástroj, ktorý pomáhal kvalite vysokoškolského štúdia. Lebo vysoká škola je dobrá vtedy, ak je dobre vybavená, ak má dobrých profesorov a ak má dobrých študentov. Ale ešte aj to rušíte. Takže to je o tej kvalite, o ktorej sa tu hovorilo a hovoril aj pán kolega Švidroň, preto som sa ho opýtal, keď hovoril o kvalite, v čom ju vidí.
Ja by som sa rád opýtal, pretože motivačné štipendiá ako zostávajú zachované, máte zanalyzované, čo sa udeje, keď zrušíte tú vyhlášku, že si vôbec budú tie vysoké školy dávať. Pretože aj predtým, pred tou vyhláškou mohli vysoké školy dávať, pán minister, motivačné štipendiá a až na niekoľko, by som povedal, mediálnych príkladov, čo robil vtedy pán rektor Murgaš, nikto nedával. Až tá vyhláška to zabezpečila.
Z toho všetkého, čo tu zaznelo, vidím, že je zjavné, ide o jediný cieľ, o divoké spoplatnenie externistov. Pokiaľ ide o študentov a školy, v tejto veci vládnemu Smeru zrejme príliš nezáleží na verejnej mienke, ktorú pri chystaných zmenách v zdravotníctve či sociálnych veciach aspoň testujú a pán premiér reaguje a istým spôsobom sa aj reakciám a prianiu verejnej mienky podriadi. Asi by ste si mali uvedomiť, pán minister, jedno, že, ak vám prejde toto divoké spoplatnenie, bude to napokon vaša SNS, ktorá si to odskáče. Som presvedčený, že Smer sa nakoniec od tejto nespravodlivosti dištancuje a hodí to vlastne vám na krk. A to by ste si mali uvedomiť.
"Dámy a páni, školy nie sú fabriky, študenti nie sú zákazníci a vzdelanie nie je tovar." Páni, ja som citoval. To nie sú moje slová. Toto sú vyjadrenia poslancov Smeru. Iste si spomína pán podpredseda vlády Čaplovič ... (Hlas z pléna.) ... teším sa - a dovolím si odcitovať aj ďalšie, aby ste si boli vedomí. "Vrcholom absurdnosti je, že niektorí externisti budú platiť školné školám a súčasne pokračovať aj v platení súkromným spoločnostiam v záujme obohatenia vyvolených." To je takisto citát spred dvoch rokov. Takýto bol vtedy postoj poslancov Smeru - žiadne spoplatnenie študentov. Spoplatnenie štúdia bude veľkým odstrašujúcim bremenom pre študentov. Študovať budú môcť len detičky bohatých atď. Ja si myslím, že ste oklamali študentov. Podviedli ste ich, keď ste im sľubovali bezplatné školstvo, keď ste im ponúkali svoj volebný program, v ktorom ste nasľubovali, že, a zase citujem: "Podfinancovanie školstva v žiadnom prípade neriešiť napríklad spoplatnením vysokoškolského štúdia, ale viaczdrojovým financovaním vysokých škôl s prísnou kontrolou vynakladaných prostriedkov." Zavedením divokých poplatkov pre externistov však iba odhaľujete pravú tvár tzv. sociálnej politiky. Neobmedzené vyberanie poplatkov nemá nič spoločné so zavádzaním poriadku a je diskriminačné voči mladým ľuďom, ktorí študujú často v náročných podmienkach popri zamestnaní.
Pán minister, vy a vláda miesto toho, aby ste urobili kvalitné systémové opatrenia, ktoré zlepšia poskytovanie vysokoškolského štúdia, miesto toho, aby ste nedopustili nelegálne vyberanie peňazí od študentov alebo aspoň miesto toho, aby ste s tým bojovali zákonnými prostriedkami, chystáte vlastne na nich bič. Smer v minulom volebnom období zneužíval štrajky študentov na boj proti vtedajšej vláde a na boj proti reforme, ktorá by bola zaviedla dobrý model financovania, rovnovážny a spravodlivý pre všetkých. Napriek tomu, že ste ich takto zneužili na svoje politické ciele, sme predsa len, áno, spomínala pani poslankyňa Mušková, rozšírili výrazne sociálnu podporu, zaviedli sme vyššie sociálne štipendiá, zaviedli sme motivačné štipendiá. No a tú vyhlášku o motivačných sa chystáte zrušiť. O ďalšej podpore študentov tam nie je ani zmienka.
Sú mnohé body v zákone, ktorý je predložený, ktoré sú neprijateľné a hovorilo sa o nich. Nechcem o nich znova opakovať to, čo tu už zaznelo. Ale čo mi najviac prekáža, že je to nespravodlivý návrh, že vytvára dve kategórie študentov - platiacich a neplatiacich - a navyše, celkom iste nezabráni nelegálnemu vyberaniu poplatkov. A musím povedať, že keď vidím vystupovať niektorých pánov rektorov v médiách, ako vyhlasujú, presvedčivo vyhlasujú, že nelegálne vyberanie poplatkov skončí po prijatí novely, je mi z toho trochu smutno a trochu ma aj chytá hnev. Veď ako je možné, že sa to deje? Predsa bez vedomia a istej spolupráce vysokých škôl a univerzít by sa takéto veci nemohli diať. Veď vysoká škola má výhradné právo podľa zákona poskytovať vysokoškolské vzdelávanie, udeľovať diplomy. Na každom vysokoškolskom diplome je podpis rektora vysokej školy. Aj preto nemožno veriť, že takéto nelegálne vyberanie poplatkov skončí. Prečo by aj malo nakoniec?
Keď sme robili kontrolu toho, čo sa deje pri tom vyberaní poplatkov, zistili sme, že keď sa odrátali náklady, platy učiteľa, svetlo a tak ďalej, tak čistý zisk v jednom prípade za hodinu odučenú bol 27 tisíc korún. Áno, dobre počujete, 27 tisíc korún. Vy si myslíte, že sa tie inštitúcie, ktoré si na takýto prísun peňazí zvykli, ich vzdajú? Máte pravdu, pán minister, že v jednom zmysle sa budú správať trhovo. Áno, naučili sa tieto zákony obchádzať a nevidím dôvod, prečo by v tom nemali pokračovať. Veď štát, rezort školstva už nebude financovať štúdium externého študenta, pokiaľ škola bude od neho pýtať školné. Tá škola nebude pýtať školné, veď si chce udržať študentov a je predsa naďalej jednoduchšie vyberať od externistov poplatky takým spôsobom cez inštitúcie, ako sa to doteraz dialo.
Dámy a páni, KDH takúto novelu zákona určite nemôže podporiť. A nemyslím si, že sa dajú robiť čiastkové úpravy zlých úprav zákona. Preto podľa rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. b) navrhujem nepokračovať v rokovaní o predloženej novele zákona a chcem veriť, že dosť poslancov tento návrh podporí. Nie je predsa možné hlasovať o návrhu zákona, ktorému chýba elementárna spravodlivosť. To, čo tam je, to neviem inak nazvať, a la boľševická spravodlivosť. Jedna skupina platí na druhú skupinu rovnakej kategórie občanov, študentov, mladých ľudí. Áno, spravodlivá novela bude taká, keď budú všetci študenti buď financovaní zo štátu alebo všetci si budú prispievať istým dielom na náklady na vysokoškolské štúdium. Nie spoplatnenie, nie úplné, to nikto nikdy nechcel, ale istý príspevok a mať zodpovednosť za to, že získavam vysokoškolské vzdelávanie. A keď niekto okráda a zneužíva mladých ľudí na vlastné obohatenie, povinnosťou štátu je podľa môjho presvedčenia, pán minister, takémuto konaniu brániť a nepomáhať ho legalizovať.
A preto sa vás chcem na záver opýtať. Ja som podal trestné oznámenie na sedemnásť inštitúcií. Čo ste s tým urobili? Nechali ste tie veci zaspať alebo zastaviť? Pretože to bolo sedemnásť inštitúcií, ktoré sa takýmto spôsobom obohacovali a vyciciavali študentov.
Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.