P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky - páni poslanci Rafaj, Švidroň, Halecký, Mušková, Košútová, Kahanec, Petrák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Pán poslanec Fronc, z vášho vystúpenia mám pocit, že len hlúposť sa nedá zlegalizovať, aj keď po vašom entré mám pocit, že práve o to ste sa svojou filištínskou filipikou a ekvilibristikou usilovali. Je mi ľúto, že nechápete kontext a že neviete v obsiahlom zákone nájsť východisko zo situácie, do ktorej ste aj vy prispeli svojím účinkovaním na poste ministra školstva, keďže váš rezort nevedel predložiť ani jednu významnú normotvornú legislatívnu iniciatívu. Prepáčte, ale vy ste otvorili svojím dosť neštandardným husľovým kľúčom a útokom na ministra, takže ja budem pokračovať v štýle vašej partitúry. Mal som ešte pocit, že zlodej kričí, chyťte zlodeja. Vy dobre viete, prečo takýto pocit asociácie v mysliach ľudí vzniká, nielen v tejto sále. Som preto prekvapený, ako poslanec Národnej rady teraz obhajujete alebo v úvode ste obhajovali negatívne spoločenské javy a nedá mi vám nepripomenúť ako kresťanskému demokratovi ono známe: Kto si bez viny, nech prvý hodí kameňom. Vy ste ho hodili, ale nie ste bez viny.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Švidroň, nech sa páči.

V. Švidroň, poslanec: Vážený pán poslanec Fronc, neviem si vysvetliť tú vašu základnú tézu, z ktorej ste vychádzali, keď ste citovali pána premiéra, čo má byť zlé na vete, že ak majú platiť, nech je v tom poriadok. Tak skutočne chceme zavádzať poriadok aj do tejto sféry, aby sa nemohlo stať, že istý človek s balíkom peňazí vybraných od študentov a niekoľkocifernou cifrou ujde do zahraničia. Vykrikujú to naňho ľudia, s ktorými sa asi prestal deliť, pretože to je z tohto prostredia. Tu budú mať platby cielený charakter. Budú smerované do vzdelávacieho procesu. Tak to nie je legalizácia negatívnych javov, ale ich odstránenie.

Čo sa týka inej časti vášho príspevku. Pochválili ste centrálne registre. Skutočne je to prostriedok na to, aby sa skvalitnil vzdelávací proces na školách a prípadne, aby sa zredukoval ich počet, aby sa upravila kvantita a kvalita, pretože sa nám tu vygeneroval istý druh povolania, v úvodzovkách, garanti z povolania alebo takto nejako. Takže, skutočne je to prostriedok na zlepšenie kvality. Takže ja trvám na svojom návrhu z rozpravy a aby proste po ukončení rozpravy bol zákon postúpený do druhého čítania.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Halecký s faktickou.

J. Halecký, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, chcem len pripomenúť to, čo už tu bolo povedané, že nejaké zavádzanie príliš autoritatívnych prvkov do riadenia vysokých škôl nikdy nenašlo pozitívnu odozvu a myslím si, že aj uplatnenie v dlhodobej praxi nebude možné. Ale predpokladám, že pokiaľ bude stanovený vyvážený princíp medzi ekonomicko-finančnými aspektmi a študijno-pedagogickými, myslím, že by to mohlo byť dobré. Nejaké obmedzovanie súkromných vysokých škôl mimo akreditácie a kontroly kvality, myslím, že je neprípustné a takisto nepovažujem za absolútne vhodné, aby sa obmedzoval prístup zahraničných vysokých škôl na náš vysokoškolský trh. Pretože vstup hlavne renomovaných vysokých škôl na náš trh študentov a vysokých škôl je vždy významným prínosom.

O tom, že vysoké školy fungujú dobre za každého zákona, za každého režimu, chcem poukázať na medicínske, lekárske vysoké školstvo, ktoré aj v minulosti, v prednovembrových časoch, ale aj teraz dosahuje vynikajúce výsledky. Jednak mali rozpracovaný systém stupňovitého získavania kvalifikácie lekárov, ale teraz už aj sestier. To znamená, prvá atestácia, druhá, nadstavbová atestácia, ale aj špecializácie v rôznych vyšetrovacích metódach. Takže bolo to dosiahnuté tým, že títo ľudia, ktorí robia v tomto rezorte medicíny, boli zanietení v svojej robote tak, že dosahovali výsledky, ktoré sú porovnateľné s európskym a svetovým štandardom. Takže predpokladám, že vysokoškolské štúdium a vývoj vysokých škôl sa zastaviť a deformovať veľmi a dlho ... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková,.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán poslanec, moji predrečníci sa už viacerí vyjadrili, že nerozumeli vo vašom vystúpení niektorým vyjadreniam. Ja som tiež nerozumela viacerým vyjadreniam. Kritizujete v podstate pána ministra za všetko. Dokonca aj za to, že pôžičkový fond sa nemení. Chvalabohu, že sa nemení, tento sa prijal ešte za vlády pána Vladimíra Mečiara a viem, že sa nemenil doteraz ani za vás. Čo sa týka štipendií, ktoré ste kritizovali, že tiež sa tam nič nemení. No tie štipendiá boli prijaté ku koncu vášho volebného obdobia. Toto sa tiež nemení. Uvidíme, čo to urobí. Najviac sa však divím tomu prerodu vládneho politika, ktorý kruto a divoko obhajoval spoplatnenie denného štúdia, na opozičného politika, ktorý kritizuje práve to, že minister chce zaviesť poriadok do vyberania za externé štúdium, teda nelegálnych poplatkov. Takže aký proces tu musel nastať? Ak si vy pamätáte, pán exminister, takto to poviem, naše vystúpenia v opozícii a dokonca našu prácu vo výbore, kde sme sa snažili aj práve zákon o vysokých školách a nehovorím iba o spoplatnení, ale aj iné zákony, ktoré boli, museli sme veľmi často a veľmi dlho opravovať. A ak by som vám mohla poradiť, ale tak úprimne, nech takúto kritiku radšej z vašich radov predkladá niekto iný a nie vy, pán exminister.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Košútová.

M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán poslanec, udivujú ma vaše slová ohľadom spoplatnenia externého štúdia na vysokých školách. Tvárite sa, ako keby za vášho ministrovania bolo diaľkové štúdium bezplatné. Veď to nie je pravda. Študenti platili aj doteraz, len sa to volalo sponzorské dary. Sponzorské dary, ale komu? Opýtajte sa súčasných externých študentov, koľko ich vyšiel jeden ročník štúdia. Koho vlastne obhajujete? Študentov, či prijímateľov sponzorských darov? Nový zákon sa snaží sprehľadniť toto spoplatňovanie a nebude to určite žiadne divoké spoplatnenie externistov, ako ste to nazvali, ale študenti budú na začiatku roku vedieť, koľko a komu zaplatia. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Fronc tu hovoril o problémoch, ktoré súviseli predovšetkým s externým štúdiom a hovoril o tom, že pri týchto problémoch a neduhoch treba proti nim predovšetkým bojovať, nie iba zaviesť nejaký systém, ktorý principiálne toto nerieši a už nehovoriac o tom, že ani nie sú urobené analýzy. Ale chcem povedať, že či cez túto novelu zákona chcete bojovať tak, že znížite ich akademické štandardné práva a slobody, či chcete bojovať tým, že neurobíte odborné analýzy, ani dopadovú štúdiu, po ktorej sa toľko volalo v predchádzajúcom období a bola urobená na rozdiel od súčasného stavu. Či to urobíte tým, keď nebude celkom jasné, kam pôjdu vybrané zdroje za externé štúdium, či to urobíte tým, že zrušíte napríklad motivačné štipendiá?

A na obhajobu pána poslanca Fronca chcem povedať, že uviedol aj konkrétne veci, ktoré jeho slová aj potvrdzovali. A potvrdzovala to aj realita, keď Transparency International urobila výskum v oblasti korupcie a skonštatovala, že tá korupcia klesla. Že bol schopný podať trestné oznámenia na veci, ktoré sa diali podľa neho nezákonne. Teraz sa niečo urobí, ale skôr sa to robí cez sľuby, citáty, ktoré spomínal alebo sa to robí formou zneužívania študentov. Predtým sa kričalo o nespoplatňovaní. Teraz sa to robí ináč. Ale tento systém, že jedno sa hovorí a druhé sa robí, je počas novej vládnej moci zaužívaný ako bežný systém. Je to na škodu nielen školstva, ale aj fungovania parlamentu. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Fronc, ja som chcel len dve veľmi krátke poznámky. Vo svojom vystúpení ste hovorili, že novela zákona zavádza divoké poplatky. Ja vás chcem upozorniť, že to, čo je, dnes sú divoké poplatky a novela zákona sa snaží vniesť do toho aspoň aký-taký poriadok, aj keď môžeme diskutovať o tom, či to riešenie v tejto podobe je šťastné, alebo nie je šťastné. Ďalej ste povedali, čudovali ste sa po ôsmich rokoch pôsobenia na ministerstve školstva, ako je možné, že sa na vysokých školách vyberajú za externé štúdium poplatky a že ste dali 17 trestných oznámení na vysoké školy. Ale chcem sa spýtať: Kde ste vy zobrali odvahu v tomto tóne vystúpiť pred touto snemovňou po ôsmich rokoch pôsobenia na ministerstve školstva, keď ste s vysokými školami nič neurobili?

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, reakcia na faktické poznámky.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem. Pôjdem tak, ako zazneli. Pán poslanec Rafaj, ja sa trošku čudujem vašej reakcii, pretože vlastní kritizujú túto novelu, ale druhá vec, nepovedali ste žiaden vecný argument. A poviem vám ako politikovi, veľmi ma prekvapujete, pretože to, ak bude prijaté, padne na hlavu SNS. To je všetko, čo vám chcem povedať.

Pán poslanec Švidroň, no viacerí tu hovoria o tých poplatkoch. Je to divoké spoplatnenie, neobmedzené spoplatnenie externého štúdia. Je to tak.

A druhá vec, čo som povedal, a to reagujem na viacerých, prepáčte, ale s tým treba bojovať, a nie legalizovať to. Vyhlásiť, keď si nevieme s tým rady, tak to legalizujeme. A to hovorím aj pánovi poslancovi Petrákovi. Ja som s tým roky bojoval. A keď som bojoval, na mňa potom, keď som dal trestné oznámenie, dával váš poslanec Murgaš trestné oznámenie. Naopak, len aby sa chránil. Takže nehovorte, že nie. A mňa prekvapuje, pán minister, a rád by som počul, čo ste urobili. Pozastavovali ste všetky tieto veci, ktoré boli rozbehnuté - trestné oznámenia? Jednoducho, nechali ste to tak alebo ste v tom pokračovali. To je kľúčové, čo pokladám za dôležité.

Pani poslankyňa Mušková, toto je snemovňa, kde má každý právo hovoriť a ďakujem vám, že sa snažíte mi radiť, ale keď hovoríte o tom, že ste opravovali zákony, ktoré boli predložené, no obávam sa, že to bolo presne naopak. Že som musel zabrániť, aby ste ich úplne nerozbili. O tom to bolo.

A čo posledné k pánovi poslancovi Haleckému, ktorého tu nevidím. Viete, ten problém je hlavne v tom, že celý zákon 111, či koľko paragrafov pohnutých, ani jeden tam nie je urobený v prospech študentov. Nič tam nie je. Nič tam pre študentov nie je urobené. A to pokladám za zlé, keď je to vysokoškolský zákon.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. O slovo požiadal pán podpredseda vlády Čaplovič.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, druhý pán minister, ctené dámy, vážení páni, vážení poslanci, dovoľte mi povedať niekoľko poznámok, ktoré tu odzneli predo mnou v tejto diskusii, pretože z opozície počúvam len ideologizovanie, polopravdy, povrchné interpretácie. A poviem prečo.

Konkrétne, hovorí sa tu "divoké spoplatnenie" a ja som tu viac-menej počúval divoké vystúpenie bývalého exministra školstva a poslanca Národnej rady, ktorý skutočne nevážil argumenty a vyslovene celú novelu vysokoškolského zákona posudzoval z ideologického hľadiska. Hľadal len chyby, nenachádzal pozitíva a ja musím povedať, že z veľkej väčšiny a prevažnej väčšiny s touto novelou vysokoškolského zákona súhlasím. Súhlasila s ním aj vláda a súhlasím aj preto, že naozaj na Slovensku treba urobiť v oblasti vysokého školstva aj poriadok, aj to, aby sa naozaj na našich vysokých školách začala robiť veda a výskum, čo za posledné roky sa veľmi vytrácalo.

Hovoríte o kvalite, robili ste len "imidžovky". Teraz idem do Ženevy, mám tam hovoriť o vzdelaní, vede a výskume za posledných desať rokov a budem prežívať ťažké chvíle, ako to budem interpretovať a čo budem interpretovať, pretože pravda je taká, že keby po 1. januári 2007 nevstúpilo Bulharsko a Rumunsko do Európskej únie, tak by sme boli na poslednom mieste. Niekto mal osem rokov času, niekto má osem mesiacov a, samozrejme, dajte nám osem rokov a dokážeme úplne inak zmeniť naše vysoké školstvo a našu vedu a výskum a budete vidieť, ako sa zmení situácia na Slovensku.

Prečo nehovoríte viac o kvalite? Prvé kroky pána podpredsedu vlády a ministra školstva vedú predovšetkým k tomu, aby sa dosiahla kvalita vo vysokoškolskom prostredí. A napríklad, konkrétne považujem za dôležité to, že sa zavádzajú aj registre študentov, aj registre zamestnancov. Viete, koľko, nazvem to "mŕtvych duší", pán minister objavil na jednotlivých vysokých školách, že študenti aj napriek tomu, že mali mať zaplatenú len jednu vysokú školu, podľa vysokoškolského zákona 131/2002, napriek tomu navštevovali bezplatne aj ďalšie vysoké školy. Čiže, naozaj sa zavádza aj v tomto prostredí poriadok a to je veľmi dôležité východisko preto, aby sme mohli skvalitňovať vedecko-výskumný, vzdelávací a výchovný proces na našich vysokých školách.

Prečo nehovoríme - a znovu si kladiem otázku - o kvalite vedy a výskumu na našich vysokých školách? Aby sme mali menej putujúcich profesorov po troch, štyroch, piatich univerzitách, ktorí často prednášajú dávno poznané veci a nerobia vedu, nerobia výskum, pretože nemajú na to čas, nemajú na to priestor, pretože len chodia a chodia a prednášajú. V dobrom právnom prostredí jeden profesor na jednej vysokej škole musí mať priestor na to, aby mohol uplatňovať svoje vedecké poznatky, aby mohol robiť komplexný výskum, čo sa nedeje, pretože mnohí naši profesori veľmi často cestujú, putujú po vysokých školách a, samozrejme, ten priestor na vedu a výskum, ktorému sa treba naozaj kvalitne venovať, nehovoriť len o tom, že si odskočím do laboratória alebo odskočím si do knižnice, aby bol, samozrejme, na našich vysokých školách kvalitný, musí mať na to vytvorené podmienky.

A, samozrejme, aj týmto spôsobom, týmto poriadkom sa snažíme vytvoriť predpoklady na to, že jeden univerzitný profesor by mal mať vytvorený priestor aj na to, aby mohol robiť vedu a výskum a, samozrejme, sa to odvíja aj od budúcnosti a od finančných prostriedkov, ktoré by mali ísť aj do vedy, výskumu a mali by ísť, samozrejme, aj do platov vysokoškolských pedagógov.

Prečo nehovoríte o tom, že ste takmer nič neurobili - a to mám otázku priamo k vám, pán exminister - v oblasti rozvoja odborného a technického školstva, hoci práve vy pochádzate z tohto prostredia, samozrejme, s humanizujúcim obsahom. Budovali sa nám a vytvárali nové školy len humanizujúceho zamerania, vytvárajú sa nám nové fakulty. Právnických fakúlt máme už toľko, že si neviem predstaviť, či je v strednej Európe alebo vôbec v Európe toľko právnických fakúlt na jedného obyvateľa. A, samozrejme, nerobili sme nič preto, aby sme skvalitnili technické vzdelávanie, technické školstvo, prírodovedné školstvo, po ktorom volajú prichádzajúce zahraničné firmy na Slovensko a ktorým máme niečo ponúknuť. A preto považujem za veľmi správne, že minister školstva a podpredseda vlády sa rozhodol vytvoriť aj tú tretiu kategóriu vyššieho odborného školstva a považujem to za prínosné, pretože vy ste veľmi dobre poznali holandský model, ktorý ešte za ministra, pána Pišúta bol rozpracúvaný na ministerstve školstva a odvtedy sa v tejto oblasti absolútne nič neurobilo. Skôr sme likvidovali odborné školy, či už stredné, alebo resp. nepodporovali sme technické školstvo a prírodovedné školstvo na Slovensku.

Prečo nehovoríte o kvalite a to znamená o takej kvalite, ktorá sa formovala aj vaším pričinením po prijatí zákona č. 131, ktorý začal platiť od 1. apríla 2002, tak, že do správnych rád sa dostali takí lúmeni, ktorí pre vysokoškolské prostredie, vzdelávanie, výchovu, vedu a výskum majú jedinú kvalifikáciu, možnože len preto, že skončili vysokú školu. (Potlesk.) Ako napríklad pán Bachratý, pán Ernest Valko a ďalší, môžem ich menovať a nebudem tu menovať celú plejádu skvelých odborníkov na naše vysoké školstvo, ktorí sú v správnych radách. To je aj vaše pričinenie, tých, ktorých ste tam nominovali, akých ľudí ste tam nominovali.

Takže tento zákon, ctené dámy, vážení páni, navrhovaná novela zákona prináša a môžem to plne od srdca povedať v tejto snemovni, lepšie, transparentnejšie prostredie smerom ku kvalite. Sú tam naďalej možnosti, prirodzene, túto novelu vylepšovať. Pán minister sa nebráni, máme pred sebou druhé čítanie, môžeme o veciach diskutovať, ale, samozrejme, si myslím, že v základných rámcoch táto novela vysokoškolského zákona je dobrá.

A čo sa týka stavu spomínaného externého vzdelávania, externého vysokoškolského štúdia. Pán minister, vždy som bol za jeho spoplatnenie. Vždy, a to vie aj tu prítomný pán profesor Devínsky, vždy som hovoril, že externé štúdium treba na Slovensku spoplatniť a to aj z toho dôvodu, že existovali rôzne firmy, rôzne spoločnosti, ktoré vyberali množstvo peňazí a za týmito spoločnosťami boli profesori a mnohí členovia správnych rád, ktorí boli na jednotlivých univerzitách. Vy ste o tom vedeli a, samozrejme, podali ste isté konania. Samozrejme, treba tieto veci odstrániť, odstrániť to legislatívnym procesom, zmenou, že spoplatníme externé štúdium do istej výšky a všetky tieto peniaze pôjdu do vzdelávacieho, vedecko-výskumného a výchovného procesu na vysokých školách. Čiže, je zlé hovoriť o tom, že budú podporovať rôzne lukratívne prostredia vysokoškolskému manažmentu, že tieto peniaze, naopak, pôjdu konkrétne konečne, nielen čiastka, malá čiastka týchto peňazí, do vzdelávania, do vedy a výskumu.

Napokon by som vám chcel podčiarknuť, prečítajte si náš volebný program. V našom volebnom programe bolo explicitne uvedené, že nespoplatníme denné vysokoškolské štúdium. Nikdy som takúto vetu o všeobecnom nespoplatnení nedal do tohto návrhu a za týmto návrhom, ktorý sa dostal do nášho volebného programu, si aj stojím. Externé štúdium v týchto podmienkach na Slovensku, v týchto problémových podmienkach na Slovensku, treba jednoznačne spoplatniť.

Prosím, vážení poslanci, vážené poslankyne, o podporu tohto návrhu novely a jeho postúpenie do druhého čítania. Máme na to priestor mesiac na ďalšiu diskusiu, aby sme ešte vylepšili tieto veci, ale myslím si, že je tu zákon, novela zákona, ktorá bude skvalitňovať, zefektívňovať naše vysokoškolské prostredie a bude pomáhať aj našim vysokoškolským študentom.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie - pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Frešo. Končím ... Ešte aj pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja chcem reagovať na tému tých platieb cez súkromné spoločnosti, ktoré potom formou sponzorských darov sa čiastočne dostávajú na školy, pretože to zaznieva vo všetkých prednesoch, aj v prednese pána podpredsedu. Ja myslím, že tu dochádza k jednému veľkému omylu. Tieto platby, ktoré sa dnes dejú a proti ktorým som, a ja som od začiatku proti nim, aj som odmietla participovať na výučbe za takýchto podmienok, to sa vie, tak tieto platby sú buď legálne, alebo nelegálne. Keď sú nelegálne, tak treba dotiahnuť ďalej tie procesy, ktoré boli rozbehnuté. Ale ak sú legálne a pri našom spôsobe výkladu práva, veľmi formálnom, mnohí to považujú za legálne, tak to bude legálne aj po zavedení poplatkov na externé štúdium. Čím chcem povedať, že tento zákon nerobí tým, že zavádza poplatky za externé štúdium, nerobí bariéru týmto platbám. Keď chceme zabrániť týmto platbám, tak sa musíme špeciálne venovať tomuto problému a upraviť ho nejakým spôsobom, ak je to možné, ale tým, že zavedieme možnosť spoplatniť externé štúdium, nebránime týmto platbám. A ja si myslím, že toto je dôležité povedať. Ak argumentujete, že zavádzate poplatky za externé štúdium preto, aby sa neplatilo pokútnym spôsobom, nechcete, aby sa platilo pokútnym spôsobom, tak treba riešiť pokútny spôsob platenia, ale toto samo osebe nerieši problém podľa mojej mienky. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Predrečník v úvode svojho vystúpenia spomenul, že to, čo tu znelo zo strany opozície, boli isté ideologické názory a isté polopravdy. Ja by som len chcel upozorniť na to, že to, čo on hovoril, bolo 90 % ideologický výklad toho, ako to súčasná opozícia robila zle a ako to súčasná koalícia bude robiť dobre. Ja som očakával v jeho vystúpení, a to mi veľmi chýbalo, nakoľko to spadá tiež pod jeho gesciu, že sa vyjadrí aj k obmedzeniu akademických slobôd a povie k tomu niečo odborne, ako odborné stanovisko. Žiadne odborné stanovisko nezaznelo. Jediné, čo si môžem povedať, alebo čo som si zapamätal z toho vystúpenia, bolo, že hovoril o spoplatnení školstva a obhajoval vlastne, že spoplatnenie externého štúdia nie je spoplatnenie vysokého školstva, čo, samozrejme, nie je pravda. Myslím si, že Smer sa jasne vyjadroval k tomu, a nie je to len otázka volebného programu -, že nespoplatní vysoké školstvo a na toto láka svojich voličov a veľmi, veľmi sa angažoval aj v študentskej obci a vtedy nehovoril o tom, že externé spoplatní. Na to ja chcem upozorniť, pán podpredseda. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Fronc, nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem. Pán podpredseda vlády, je to priam úsmevné, keď ideológ hovorí a obviňuje druhého z ideologických nánosov. To je prvá vec. Je veľmi úsmevné a nič iné mi nezostáva, keď vy hovoríte o divokom vystúpení. No, spomeňte si na svoje pôsobenie ako poslanca a vaše vystupovanie pri rozpravách o jednotlivých zákonoch. To všetko ostatné je slabý odvar.

Ale posledné, čo chcem povedať, pán podpredseda vlády, vy to máte vo svojom volebnom programe priamo napísané, ja vám to odcitujem: "Podfinancovanie školstva v žiadnom prípade neriešiť napríklad spoplatnením vysokoškolského štúdia, ale napríklad viaczdrojovým financovaním vysokých škôl s prísnou kontrolou vynakladaných prostriedkov." Je mi ľúto, pán podpredseda, že lepšie poznám váš volebný program ako vy. Myslím si, že by bolo dobré, keby ste si ho buď pozreli, alebo by ste si ho opravili, jeho znenie na internete na vašej stránke. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážení páni podpredsedovia vlády, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje poslanie vysokých škôl ohľadom na nutnosť zvyšovania kvality vysokoškolského vzdelávania v súvislosti s potrebami vedomostnej spoločnosti. Stotožňujem sa s pánom poslancom Mamojkom, že musíme stavať na intelektuálnom potenciáli ľudí Slovenskej republiky. Ostatné imputové položky našej spoločnosti sú obmedzené. Finančný kapitál, nerastné suroviny, tieto položky sú značne limitované. "Tantum possumus, quantum scimus" - "môžeme toľko, koľko poznáme", malo by sa stať mottom úsilia každého z nás.

Začnem bodom, ktorý je médiami najviac pertraktovaný: obmedzenie počtu externistov a riešenie otázky nelegitímneho vyberania poplatkov v externej forme štúdia prostredníctvom rôznych agentúr a firiem. Počet externých študentov v posledných rokoch neúmerne narastal. Kým v 90. rokoch bola necelá pätina externých študentov z celkového počtu študentov, v súčasnosti je to viac ako tretina. Treba sa vrátiť k pôvodnému poslaniu externého štúdia. Stať sa študentom popri zamestnaní v súvislosti s potrebami vedomostnej spoločnosti a nutnosťou celoživotného vzdelávania a rovnako sa stať plnohodnotnou formou pre zvýšenie kvalifikácie. Externé štúdium by nemalo fungovať ako jednoduchšia forma získania diplomu. Študent externej formy štúdia v porovnaní s dennou formou na získanie rovnakého diplomu vynaloží nepomerne menšie množstvo energie. Veľká popularita a vysoký dopyt by mal byť ukazovateľom úspechu marketingu a nie v školstve. Túto vetu som prevzala od mladých sociálnych demokratov a plne sa s nimi stotožňujem. V súvislosti s týmto § 55 ods. 36, ktorý hovorí o tom, že na štúdium v jednom akademickom roku je limitovaný počet študentov prijatých na externé štúdium, podotýkam, že to neplatí pre odborné vysoké školy, osobne vnímam pozitívne.

Kolegovia poslanci v rozprave sa dotkli negatív predmetného zákona, aby som bola objektívna, pán poslanec Szigeti spomenul aj určité pozitíva, ja spomeniem, ja sa zameriam najmä na pozitíva, ktoré podľa môjho názoru posúvajú vysoké školy na vyššiu úroveň. Zavádzajú sa jasné pravidlá do oblasti súkromného vysokého školstva - § 47, § 48. Na rozdiel od pani poslankyne Rosovej vítam úpravu akademických slobôd a práv na súkromných vysokých školách. Rovnako sa upravujú ďalšie povinnosti súkromných vysokých škôl ako právnickej osoby rozhodujúcej o právach a povinnostiach. Precizujú sa ustanovenia zákona o postupe ministerstva pri vybavovaní žiadosti o udelenie štátneho súhlasu na pôsobenie ako súkromná vysoká škola. Rovnako sa zavádzajú jasné pravidlá pre pôsobenie zahraničných vysokých škôl - § 49. Vysokým školám z členských štátov sa umožňuje poskytovať na území Slovenskej republiky študijné programy na základe osobitného oprávnenia.

Veľmi pozitívne hodnotím prepojenie vysokoškolského vzdelávania s praxou - § 50 ods. 6. Zmeny v sústave študijných odborov budú k dispozícii na pripomienkovanie verejnosti, iných ústredných orgánov štátnej správy, ale najmä zamestnávateľských zväzov a združení. Toto opatrenie umožní viac zohľadniť požiadavky zamestnávateľov, študijných programov vysokých škôl, ktoré vychádzajú zo študijných odborov.

Ďalšie pozitívum. Upravuje sa poskytovanie spoločných študijných programov - § 54a. Vysoká škola môže zabezpečovať študijný program v spolupráci s inými vysokými školami, vrátane zahraničných vysokých škôl a vysokých škôl z tretích štátov. Podľa mňa to znamená jednoznačne zvýšenie kvality a flexibility štúdia. Možno hovoriť o "ušití štúdia na mieru".

Pán poslanec Fronc viackrát poukazoval, že tento zákon nič pozitívne študentom neprinesie. Tu hneď máme veľmi jasné pozitívum. Táto úprava spoločných študijných programov ďalej vedie k zvýšeniu mobility študentov. Opäť veľké pozitívum pre študentov. Študent pri absolvovaní spoločných študijných programov môže mať diplomy zo všetkých týchto vysokých škôl. Ak počas štúdia bude absolvovať napríklad vysokú školu v Nemecku, bude mať diplom aj z tejto vysokej školy. To nie je pozitívum pre študenta? Je to, samozrejme, pozitívum aj pre spoločnosť, ktorá si takto zabezpečí skutočne odborníka na mieru cez viaceré vysoké školy.

Ďalej pozitívne hodnotím to, že sa zavádza väčšia transparentnosť v postupe Akreditačnej komisie. Do vysokoškolského zákona sa vkladá nový oddiel špecializované výskumné a vývojové a umelecké pracoviská. Upravujú sa úlohy špecializovaných pracovísk verejných vysokých škôl, ktorých cieľom je zabezpečenie aplikácie nových poznatkov v praxi, koncentrovanie špičkových vedeckých kapacít na jednom mieste, ako aj vytváranie špeciálnych podmienok pre začínajúcich podnikateľov v oblasti vedy a výskumu, najmä z radov absolventov príslušnej vysokej školy. Nie je aj toto pozitívum pre študentov? Cieľom je koncentrovať vedu a výskum pri vysokých školách a zlepšiť prenos poznatkov z vysokých škôl do spoločenskej praxe.

Veľmi pozitívne hodnotím zavedenie registra zamestnancov vysokých škôl - § 80b. Spolu s registrom študentov - § 73 zavádza poriadok do vysokých škôl. Vysokoškolský učiteľ bude v registri uvedený vo funkcii, v ktorej pôsobí spolu s údajmi o garantovaní študijného programu podľa § 75 ods. 4, ktorý sa doteraz v praxi úspešne obchádzal. Bez problémov, hoci to zákon neumožňoval, jeden a ten istý vysokoškolský učiteľ garantoval študijný program na viacerých vysokých školách.

Môžeme toľko, koľko poznáme. Týmto výrokom som začala svoje vystúpenie. Keby záviseli poznatky od počtu vysokých škôl a počtu novoprijatých študentov, sme úspešnou krajinou. Máme 20 verejných vysokých škôl, 10 súkromných, 3 štátne. Samotný diplom nám však poznatky nezabezpečí. Je najvyšší čas, aby sme sa začali zaoberať kvalitou vysokoškolského štúdia. Viackrát tu padla otázka, prečo treba zmeny zákona. No práve kvôli tomu, aby sa do vysokoškolského štúdia zaviedol poriadok a systém. Všetci uznáme, že jedine poriadok a systém nám zabezpečí kvalitu. Chaos kvalitu určite neplodí. Verím, že v druhom čítaní spoločným úsilím koalície aj opozície zmeny a doplnenia zákona č. 131/2002 Z. z. budú efektívnym predpokladom na skvalitnenie vysokoškolského štúdia v súlade s bolonským procesom.

V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku podávam návrh, aby Národná rada po rozprave odporučila uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou - pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ešte aj pani poslankyňa Tóthová.

J. Halecký, poslanec: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, chcel by som zdôrazniť jeden aspekt vysokoškolského štúdia, ale aj zákona, to znamená jeho spätosť a reakciu na prax, či už spoločenskú, životnú, alebo výrobnú. Hovorím to z tohto dôvodu, že je to veľmi dôležité a presvedčujú nás o tom aj terajšie automobilky, ale aj terajší nedostatok odborníkov v rôznych smeroch technického zamerania.

Ja chcem však upozorniť na jednu skutočnosť, ktorá nám môže hroziť a asi bude hroziť a hrozbu, o ktorej možno ani nevieme, že je to za dverami. Predbieham trošičku Zákonník práce, ale chcem upozorniť, že prijatím ustanovenia, ktoré bude hovoriť, že činnosť hlavne lekárov na pracovisku v pracovnej pohotovosti sa bude musieť započítavať do fondu pracovnej doby u lekárov a tam dôjde k tomu, že zo dňa na deň Slovensko bude potrebovať po prijatí Zákonníka práce s týmto paragrafom tisíc lekárov navyše. Vieme, že minimálne 200 lekárov ročne nám odchádza a my zajtra, pozajtra budeme potrebovať tisíc lekárov, aby nás mohli operovať, aby mohli robiť neurochirurgické, chirurgické a ostatné operácie. Vyplýva to z toho, že podobná situácia je aj v iných krajinách a vyplýva z individuálnych žalôb na Európsky súdny dvor do Haagu a tam platí rozhodnutie, že činnosť, ktorú lekári vykonávajú mimo pracoviska, teda na svojich oddeleniach, sa musí započítavať v nasledujúcom ... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda parlamentu, dovoľte, aby som nadviazala na pani poslankyňu a taktiež sa stotožnila s jej názorom, že vystúpenie pána poslanca Fronca a jeho návrh nič pozitívne neprináša, je skutočne nepravdivý. Ja osobne mám veľa pripomienok k predloženému legislatívnemu návrhu, samozrejme, hlavne z oblasti samosprávy vysokých škôl, ktorá týmto legislatívnym návrhom sa otupuje, znižuje, to bude treba akosi napraviť v druhom čítaní. Ja verím, že pán minister bude ústretový, ale vnímam, že tento legislatívny návrh má aj viaceré pozitíva. Taktiež vnímam to, čo pani poslankyňa, že nie je dobré, aby jeden vysokoškolský učiteľ bol garantom predmetu na viacerých vysokých školách. Ja pracujem v tejto oblasti a viem, že toto sa naplno dá spraviť na jednej fakulte a na dvoch to je len potom buď vyčerpanie toho človeka, alebo kamuflovanie. A taktiež som za určitý poriadok a systém v štúdiu, pretože niektoré takzvané progresívne prvky zavádzané do vysokoškolského štúdia urobili viac chaosu ako dobrej veci za skvalitnenie vysokoškolského štúdia. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Nachtmannová, chcete reagovať. Ďakujem pekne. Uzatváram rozpravu.

Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán minister.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod by som sa chcel vyjadriť k podstate celej novely a pretože tu zazneli rôzne názory aj s určitou dávkou osobnej averzie, ale verím, páni poslanci, že je to v snahe o prospech veci.

Určite sa zhodneme na tom, že základným nedostatkom súčasného vysokého školstva sú tri veci. Po prvé, to je nízka kvalita vysokého školstva. Po druhé, je to slabý výskum a po tretie, nedostatok finančných prostriedkov. Čiže, toto sú také tri základné kamene, na ktorých bola postavená celá novela zákona o vysokých školách, a preto je koncipovaná tak, ako je, s tým, že ide naozaj o podstatný zásah do vysokoškolského štúdia. A tým, že novela má 194 paragrafových zmien, tak z toho vyplýva, že ide o systémové zmeny, ktoré sú uplatňované vo veľkom rozsahu. Na to, aby sme zvýšili úroveň a kvalitu vysokých škôl, treba asi korektné prostredie. A keď má byť korektné prostredie, musia byť rovnaké podmienky. Musí byť rovnosť šancí. Ale rovnosť šancí pre vysoké školy. Prioritou tejto novely je vysoká škola. A prostredie deformované je, a to vy určite viete. Nie je predsa možné, aby niečo bolo zakázané niektorým školám a pokiaľ ide o spoplatnenie externého štúdia, bolo zakázané verejným vysokým školám spoplatniť, ale súkromné vysoké školy môžu spoplatňovať. No tým sa nám stáva, že na tomto trhu nám pôsobia iba súkromné vysoké školy, preto ich je tak veľa a preto taká kvalita. A idú ďalšie. Takže, aby sme to nejako napravili, tak povieme, áno, aj verejné vysoké školy môžu spoplatňovať externé štúdium. Prečo nie?

Po druhé, veď externé štúdium je súčasťou celoživotného vzdelávania. A celoživotné vzdelávanie je priorita č. 1 aj v rámci Európskej únie. A je celoživotné vzdelávanie zadarmo? A chce niekto, aby bolo zadarmo? Tak prečo by nemohlo byť externé štúdium ako súčasť celoživotného vzdelávania dobrovoľné. Ale my nič nepredpisujeme. Žiadna reštrikcia. Ak ste si všimli, v celej novele je minimum reštrikcií. Snažíme sa naozaj otvoriť dvere a možnosti pre vysoké školy, aby v rámci týchto možností a prostriedkov sa dostali na vyššiu kvalitatívnu úroveň. Čiže je na vysokej škole, akým spôsobom alebo či bude vyberať za externé štúdium a je otázka, a poviem, že je to otázka do druhého čítania, či stanovíme limit, alebo nestanovíme limit, pretože súkromné vysoké školy ho nemajú. A my keď stanovíme limit a ten limit nakoniec môže byť, ale sa musíme dohodnúť na výške, tak to bude určitá reštrikcia voči súkromným vysokým školám, ktoré ho nemajú a ktoré môžu vyberať podľa skutočných nákladov alebo podľa toho, aký majú urobený biznis plán, pretože ide o podnikanie. Čiže, to je princíp spoplatnenia. Samozrejme, to so sebou prináša sprievodné javy, ako je vnesenie poriadku do súčasného stavu, ktorý bývalí páni ministri riešili trestnoprávnymi oznámeniami, ale tento sprievodný jav to vyrieši, či chcete, alebo nie, lebo je to legálne. Lebo je to legálne. Môže, no prečo by platil nejakej pofidérnej "eseročke", keď môže rovno zaplatiť univerzite. Tak sa ten študent spýta, prečo neplatím univerzite, prečo platím nejakej "eseročke", keď môžem. Doteraz nesmel, mal zakázané. Tak otvárame dvere, nech sa páči, môžeš zaplatiť.

Druhá vec je tá, čo hovoríte, že 2 x 2, omyl, však keď zaplatí a zoberie dotáciu od štátu a skúsi ešte aj zobrať od súkromníka, tak je to súbežné financovanie, ktoré riešime buď pokutami alebo potom pôjde trestnoprávne opatrenie, ale cieľom je otvoriť pravidlá, umožniť, aby sa tento priestor stal korektný a priechodný.

Pokiaľ ide o akademické slobody, verte, nie je snahou, ozaj nebolo snahou rušiť alebo obmedzovať akademické slobody v tejto novele. A keď si pozriete, čo sa ruší, tak v podstate ide len o rozpočet. Ale prečítajme si z dikcie zákona alebo zo zákona, čo sa hovorí o správnej rade: "Uplatňuje verejný záujem k činnosti vysokých škôl v súvislosti s využívaním majetku a finančných prostriedkov." To je definícia a úloha správnej rady. Ale ako nám dnes fungujú správne rady? Čo schvaľujú správne rady dnes? V podstate nič. Okrem toho, že sa písomne vyjadrujú k niektorým majetkovým prevodom, správne rady nemajú žiadne kompetencie, je to nevydarený orgán z hľadiska legislatívy a buď ich zrušíme alebo im dajme nejaké kompetencie. A našou snahou je posilniť správne rady. Však správna rada zabezpečuje verejný záujem vo vysokej škole. A vysoké školy sú financované z verejných prostriedkov. Kto kontroluje ten verejný záujem? Správne rady. Ale bez kompetencií? Tak sme sa im snažili pomôcť a našou snahou je, aby mali kompetencie aj vo vzťahu, tak ako je to napísané, k finančným prostriedkom.

Pokiaľ ide o akademické senáty, okrem toho, že sme navrhli, že by sa vyjadrovali a neschvaľovali rozpočet, je tam menovanie prorektorov priamo rektormi. Ale veď rektor je zvolený senátom. No prečo by si nemohol vybrať svojich námestníkov, svojich prorektorov? Však je osobne zodpovedný za výsledky svojej práce. Prečo mu to niekto musí schvaľovať?

A pokiaľ ide o schvaľovanie ľudí nad 65 rokov, však je to nedôstojné, aby šli do akademického senátu, aby sa tam spovedali, že má po 65-ke, chce mať pracovný pomer na vysokej škole. Tak tieto 2 veci sa zrušili.

A pokiaľ ide o rozpočet, nie je problém. Nie je problém, keď senáty chcú a si myslíte, že je dôležité, spokojne môžu rozpočet schvaľovať. Nejde o to znižovať akademické slobody. Cieľom je posilniť funkciu správnych rád.

Pokiaľ ide o štruktúru vysokých škôl, áno, zavádzame novú štruktúru a v rámci tej štruktúry dávame pomerne veľký priestor odborným vysokým školám, kde nie sú žiadne obmedzenia. Ale pokiaľ ide o vysoké školy a univerzity, no, samozrejme, tam už nejaké pravidlá hry musia byť, pretože dostať meno univerzita a, pani poslankyňa, každá univerzita musí byť vedecká, každá musí byť vedecká. Bol som tento problém diskutovať aj vo Veľkej Británii, aj v Írsku. Tam sa to úplne inak chápe. Vedecká univerzita je tá univerzita, ktorá viac robí vedu, ako učí. Je to dlhoročná tradícia. To nie je niečo navyše. Je to len zmena orientácie. Ale my potrebujeme dostať vedu do všetkých univerzít. Čiže ten, kto sa stane univerzitou, musí naozaj vykonávať vedu a výskum.

A vysoké školy takisto musia mať výskum a musia mať vedu. Ja opäť prečítam zo zákona. "Vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie a vedecké ustanovizne. Hlavnou úlohou je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a tvorivé vedecké bádanie." Čiže, je povinnosťou všetkých vysokých škôl, aby sme dali do zákona, do novely sme doplnili, že aj odborné vysoké školy musia robiť výskum. A potom sa nám naozaj stane, že nie je možné, aby jeden pán profesor učil na 4 vysokých školách - 6 hodín tu, na druhý deň 6 hodín tam, na tretí deň 6 hodín tam. A kedy robí výskum? Kedy robí vedu? Ale prečo chodí na súkromnú vysokú školu? Lebo verejná nesmela spoplatniť externé štúdium.

Dnes, keď zavádzame ten atribút, že môže aj verejná vysoká škola spoplatniť, nech učí stále na tej jednej materskej vysokej škole a nemusí chodiť do tých 2 - 3 ďalších, aby si zarobil na živobytie. Nech rozvíja tú vlastnú, materskú vysokú školu a potom sa nám stane, že tá vysoká škola sa dostane do toho rebríčka, povedzme, tých 500 najlepších univerzít na svete. Áno, nemáme tam ani jednu. Ale musíme nastaviť kritériá a musíme im umožniť, aby takýmto spôsobom mohli existovať.

Ešte k tomu spoplatneniu. No, veď naozaj štát sa zaručil, že jedna denná forma štúdia bude bez školného. No, ale vy tvrdíte, že aj druhá, aj tretia, aj štvrtá. Prečo? Však keď chce študovať na 2 - 3 a cíti sa na to, tak v rámci opäť celoživotného vzdelávania môže, ale nech si zaplatí.

Pokiaľ ide o samosprávne orgány v súkromných vysokých školách. Veď opäť hovoríme, že musíme zrovnoprávniť prostredie pre verejné aj súkromné vysoké školy, aby mali rovnaké možnosti. Ale tam nebola žiadna samospráva. A vy sa postavíte proti tomu, že pán majiteľ bude rozhodovať o tom, či bude, alebo nebude samospráva na súkromnej vysokej škole? Však nás páni rektori prosili, aby sme to tam dali, aby nedošlo k znevažovaniu. Aj to je vysoká škola. Normálna vysoká škola. Tak prečo takáto by nemala mať samosprávnosť? Cieľom je postupne, a to poviem otvorene, zbližovať takéto, ako je to v zahraničí. Tam také striktné delenie nie je a to z toho dôvodu, že verejné nemajú také reštrikcie, ako majú u nás verejné vysoké školy.

Pokiaľ ide o zahraničné vysoké školy, áno, veď sme členom Európskej únie, zahraničné vysoké školy tu môžu pôsobiť, len sme si dali jedno, pretože tu vznikajú rôzne pobočky zahraničných vysokých škôl, kde chýba napríklad bodka na i. A prečo by štát, aby mal istotu, pretože pôsobia na našom trhu, chodia tam naši študenti, dávajú tituly, no prečo my by sme nemohli mať právo skontrolovať, či je to tá materská vysoká škola, či ten garant tu bude chodiť, či budú zabezpečovať, či majú vybavenie, ako len mechanicky povedať, nech sa páči, môžete tu pôsobiť a je na vás, ako budete. Ale chodia tam naši študenti a robia konkurenciu našim vysokým školám, či už verejným alebo súkromným. Takže pokiaľ ide o spoplatnenie, dovolím si tvrdiť, že je nepochopenie, absolútne nepochopenie toho a vôbec to nie je len kvôli tomu, aby sa spravil poriadok v rámci toho, že sa financujú rôzne pofidérne "eseročky".

Pokiaľ ide o spoplatnenie a výšku spoplatnenia, áno, sú normatívy na denných študentov, ale aj externe sa odhaduje. Veď tam je povedané, že 30 % z nákladov denného štúdia. To platí pre všetkých. Veď to je taký hrubý odhad, že na základe toho sa predsa nedá. A čo keď niekto povie, že to máme nesprávne. Ale poviem iné, čo s tými študijnými programami, s ktorými sa do toho limitu nezmestíme? A vyberať sa nesmie. Zrušíme tie študijné programy?

Bolo tu povedané, čo študenti získajú touto novelou. Ale to podstatné je v tom, že študent bude môcť študovať na kvalitnej vysokej škole, že titul, ktorý dostane, bude na celom svete, v celej Európe bude akceptovaný. To je dôležité. Čiže, z rôznych ankiet vyplýva, že študentovi je v podstate jedno, na ktorej vysokej škole študuje, len aby mal ten, no ale to je naša chyba, pretože žiadna vysoká škola nemá také renomé, aby ten doklad mu platil. Bol som v Írsku, rokoval som s pani ministerkou školstva o veľa veciach, ale aj o tomto. Trinity University je hrdosťou každého Íra. U nás takej univerzity niet. Takže, musíme urobiť všetko pre to, aby sme aj univerzity dostali na vyššiu úroveň.

Motivačné štipendiá, no a veď ty, pán minister, veľmi dobre vieš, že motivačné štipendiá naozaj boli až ku koncu volebného obdobia len preto, že nebolo kde dať prostriedky zo školného, tak sa narýchlo, ja som urobil tie pravidlá na vysokej škole, rýchlo "buch" a poslalo sa na motivačné s tým, že 10 %, ale na jednej fakulte dostal, na druhej fakulte nedostal za ten istý prospech. Tak to je spravodlivé? No tak to pošlime na vysoké školy a vysoké školy samotné, na základe svojich kritérií a svojej súťaže, pretože sme povedali, že chceme, aby vysoké školy súťažili a my im vytvárame novelou korektné prostredie, tak nech si ony rozhodnú, koho budú preferovať a koho nie. Prečo by to mal riadiť minister nejakými pravidlami alebo kritériami?

Pokiaľ ide o financovanie, treba povedať, že my sa na to dívame z pohľadu vysokej školy. Vysoká škola predsa dnes môže získať financie z niekoľkých zdrojov. Po prvé je to, že dostáva finančné prostriedky zo štátu - chceme zaviesť postupne normatívy - v súčasnosti sú to dotácie, otvárame im možnosť, že v rámci externého štúdia môžu spoplatňovať a získavať prostriedky, ale čo je nevyužívané, je celoživotné vzdelávanie alebo ďalšie vzdelávanie a tam sú obrovské možnosti na to, aby vysoké školy získali svoje finančné prostriedky na to, aby mohli zvyšovať svoju kvalitu.

A ďalej, čo tu nebolo vôbec povedané, veď sa absolútne nevyužívajú prostriedky na vedu a výskum zo zahraničných grantov, ale aj kvôli tomu, že nebola spoluúčasť, tak sme dali do zákona, áno, môžete brať úvery. Samozrejme, že budú pravidlá pre tie úvery a výšku úverov, ale môžu do výšky, myslím, 30 % z minuloročných príjmov alebo 50 %. A takýmto spôsobom budú môcť čerpať finančné prostriedky z jedného rámcového programu alebo zo štrukturálnych fondov. Ale v súčasnosti sa to nevyužíva a my platíme do Európskej únie prostriedky a naspäť ich nedostávame.

No a potom je to podnikateľská činnosť. Centrá excelencie, spin-off, star-up, to všetko v novele zákona je. Takže som presvedčený, že novela zákona pomôže vysokým školám a v tom dôsledku aj študentom.

Ďakujem pekne.