P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za uvedenie návrhu. Poprosím vás, aby ste zostali na mieste navrhovateľa.

Teraz poprosím určeného spravodajcu pána poslanca Tomáša Galbavého.

T. Galbavý, poslanec: Vážený pán predseda, ctené poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som prečítal spravodajskú správu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej, Zdenky Kramplovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v prvom čítaní.

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené poslankyne, poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojím uznesením č. 66 zo dňa 3. mája 2007 ma určil za spravodajcu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej, Zdenky Kramplovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 266). V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, doručenie návrhu najmenej do 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve v Európskom spoločenstve, v Európskej únii problematika návrhu zákona nie je upravená.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. apríla 2007 č. 262 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorsky výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbor predmetný návrh zákona prerokoval v lehote do 18. júna 2007 a gestorsky výbor do 19. júna 2007.

Pán predseda, ďakujem, z mojej strany je to všetko.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Písomne som nedostal prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Cabaj, pani poslankyňa Kramplová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa v rozprave vyjadril k tomuto návrhu kolegýň z nášho poslaneckého klubu.

Samozrejme, trochu sa chcem vrátiť do histórie, pretože v tomto parlamente sme už zažili priame prenosy z rokovaní Národnej rady, ale tí, ktorí mali záujem zrušiť tieto priame prenosy, urobili všetko pre to, aby neboli zabezpečené priame prenosy najmä z toho dôvodu, že bola obava, že by voliči priamo videli svojich poslancov v akcii, ako ich zastupujú, ako pracujú, a nemali by iba sprostredkované informácie o tejto skutočnosti. Po roku 1998 sa priame prenosy zrušili. Odôvodnilo sa to najmä tým, že treba veľa pracovníkov na zabezpečenie televíznych vysielaní, technika je náročná, zložitá, všetky tieto náležitosti nevedia sa zabezpečiť.

Nástup pána Rybníčka. Niekoľkokrát bol zavolaný na rokovanie poslaneckého grémia, kde sme sa touto otázkou zaoberali a v podstate aj bývalé vedenie Národnej rady svojím spôsobom len posúvalo termín zavedenia priamych prenosov a vždy sa objektívne hľadali dôvody, prečo tieto priame prenosy nemôžu byť zabezpečené. A keď sa nakoniec odstránila aj tá bariéra, tzv. bariéra, ktorú vedenie televízie uvádzalo, a Národná rada zakúpila za vyše 20 mil. korún techniku, to sú tie kamery, ktoré sú tu namontované a nainštalované, už tu nemáme žiadnych kameramanov ani obsluhu okolo kamier, ktoré tu boli, my sme to zažili, tí, čo sme tu boli v parlamente, že chodby boli plné teda ľudí, personálu z televízie, ktorí toto zabezpečovali. Dokonca potom bola taká situácia, že mali záujem už aj o to vysielanie priamo z parlamentu aj komerčné televízie, a to z jednoduchého dôvodu, že chceli ukázať, že verejnoprávna televízia, ktorá je napojená na štátny rozpočet, že jednoducho neplní si ani tú základnú objednávku, ktorú by si mala plniť.

Tá technika umožňuje totižto tak teraz momentálne, ktokoľvek má záujem z rokovania Národnej rady priamo vysielať, sa priamo môže napojiť v Národnej rade a môže vysielať. Všetko je tu zabezpečené, dokonca na vnútornom okruhu televízie máme aj priame nahrávanie a všetky tie záležitosti technické. Takže tu už nie je vôbec technický problém. Problém tu bolo jediný, a to verejne pomenujem, bol to politický, jednoducho nebol záujem, aby tie priame prenosy boli. Samozrejme potom, už keď bolo veľa tlaku na pána Rybníčka, tak sa vymyslel systém vysielania zo záznamu rokovaní Národnej rady a s tým, že televízia má možnosť v prípade uváženia niektorej dôležitej politickej akcie v rámci Národnej rady tieto programy si vysielať priamo, a vymyslel sa taký systém, že ak najvyšší ústavní činitelia budú vystupovať, kedykoľvek vtedy môže televízia vysielať z rokovania Národnej rady priamy prenos, hovorím teraz o Slovenskej televízii, pretože sa zaviedol fototermín, keď si televízie nasnímali svoje zábery z rokovania Národnej rady a potom ich použili tak, ako ich použili.

Keď sa tu hovorilo o tej problematike, akým spôsobom sa zabezpečuje informovanosť z Národnej rady, samozrejme, aj profesionalitu alebo tzv. profesionalitu niektorých ľudí, ktorí zabezpečovali komentovanie vysielaní z Národnej rady alebo priebehu Národnej rady, by si mohli občania posúdiť, pretože v čase priamych prenosov z rokovaní Národnej rady pár minúť po vysielaní bezprostredne reagovali voliči, pretože každý vedel, čo sa momentálne prerokováva, a tí, ktorých to zaujímalo, to sledovali. Argumentovať tým, že tam bola 5-percentná, 7-8-percentná sledovanosť alebo niečo podobné, to celkom neobstojí, pretože sú relácie, kde sa vyhodili obrovské milióny a jednoducho sledovanosť je takmer nulová.

Samozrejme, nechcem porovnávať tieto záujmové vysielania s tým, čo je parlament, pretože ak slovenský národ si zvolil alebo tá slovenská spoločnosť si zvolí 150 poslancov, ktorí ich majú zastupovať v parlamente, ja si myslím, že títo voliči majú oprávnený nárok si ich potom aj skontrolovať. A neviem si iným spôsobom predstaviť kontrolu ako bezprostrednú, tak ako poslanci túto svoju prácu si vykonávame, ako teda konkrétne pracujeme. Pretože veľmi ťažko sa vysvetľujú niektoré veci najmä ľuďom, ktorí nerobili v tejto problematike a hovoria, ak ja nie som pri páse v robote, tak nemám zaplatené. A poslanci tam ani nesedia. Samozrejme, nevedia o tom, čo som už niekoľkokrát povedal, že táto práca tak trochu pripomína to niekedy hrané ochotnícke divadlo. Že ľudia videli vo vystúpení za hodinu, hodinu a pol to, čo nacvičili, ochotníci potom im predviedli, ale nevideli tie dni a noci, tú prípravu, ktorú mali, aby mohli potom tú hodinu a pol pred nimi vystúpiť. To je niečo podobné aj v parlamentnej práci, pretože tí, ktorí nerobili bezprostredne v parlamente, nevedia, o čom je, že je to rokovanie vo výboroch, čo všetko sa tam prerokúva, ako treba veci pripraviť, náležite sa pripraviť na rokovanie Národnej rady.

Ale hovorím, tomuto by mala napomáhať verejnoprávna televízia, ktorá by bezprostredne informovala o tom, aký je skutočne ten parlamentný život, a nehľadať to, že občas, keď sa niekedy novinári zídu na balkóne, sledujú, prepáčte za výraz, niektoré "pikošky", to, či sa momentálne podarí niekomu brebtnúť alebo niečo podobné, ale nie to podstatné, čo sa v parlamente rokuje.

Čaro priameho prenosu je práve v tom, že nikto do toho už nemôže zasiahnuť. Je to aj na nás tlak, aby sme sa poriadne pripravili, pretože je to bezprostredná kontrola. A mnohí z vás budú určite súhlasiť so mnou, že častokrát, keď večer po skončení rokovacieho dňa si pozrieme spravodajstvo z parlamentu, tak nestačíme sa čudovať, že o ktorom parlamente sa to momentálne hovorí. Nehovoriac o tom, o absolútnej neprofesionalite. Častokrát ešte zažívame, a už sme takmer rok po voľbách, že ešte ilustračné zábery sú z bývalého parlamentu, to znamená, sedia tu ešte bývalí kolegovia, ktorí tu sedeli v rokovacích laviciach, a jednoducho tým tzv. profesionálom toto momentálne akože nevadí.

Samozrejme, je priestor, aby sme posunuli tento návrh zákona do druhého čítania a potom hľadali aj možnosť pozmeňujúcimi návrhmi posilniť túto pozíciu parlamentu, pretože máme väčšina záujem na tom, že chceme túto robotu si poctivo robiť a aby aj tá poctivá robota bola potom priamo, neskreslene podaná aj našim voličom, tým, ktorí nás do tohto parlamentu poslali.

Samozrejme, je tu priestor, v priebehu pár rokov má byť digitálne vysielanie Slovenskej televízie, ale ja myslím, že čakať až na ten termín, myslím, že 2011 alebo 2012, tak je tá úvaha, kde budú štyri priestory potom na to, aby sa priamo vysielal jeden kanál len z Národnej rady, je trochu ďaleká doba, pretože celé minulé funkčné obdobie sa o tom hovorilo, stále bola ambícia zaviesť priame prenosy z rokovaní Národnej rady, len stále sa vždy hľadal dôvod, prečo tieto priame prenosy nemôžu byť. A ak už sa aj nakúpila drahá technika a všetky tie technické predpoklady sa tu vytvorili, chcem vás poprosiť, aby sme posunuli do druhého čítania tento zákon a v rámci pozmeňujúcich návrhov potom upravili tie veci, ktoré je potrebné doriešiť. Pretože je taká realita, ktorú už aj pani predkladateľka alebo o ktorej som aj ja hovoril, ako tzv. profesionálne to z tohto parlamentu vychádza von.

A ja si neodpustím a zopakujem znova jednu poznámku, ktorú som svojho času v tomto parlamente povedal a dotklo sa to niektorých novinárov, čo nie je obyčajne populárne, pretože začať si so siedmou veľmocou má jednu nevýhodu. Oni síce niekedy aj uznajú právo na opravu, ale majú tu záverečné slovo. To znamená, že urobia aj patričnú opravu, ale aj s patričným komentárom, kde zase majú to svoje a takýmto spôsobom a kolotočom by to pokračovalo. A nevýhoda je aj v tom, že všetky tie súdne spory trvajú 5-6 rokov a obyčajne už to presahuje aj to volebné obdobie, ktoré momentálne prebiehalo a keď toto aktuálne bolo. Ale aby som nezabudol na tu poznámku, ktorú som svojho času povedal a na tej si stále trvám: parlamentné spravodajstvo by mala robiť novinárska šľachta. A za tým si stojím.

Ďakujem pekne. (Potlesk).

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán spravodajca, chcem poprosiť, nech prebehnú faktické poznámky a potom, dobre, aby sa nám to nemiešalo. Takže s faktickými poznámkami pani poslanci Halecký, Urbáni a Mušková. Končím možnosť... Ešte pán Dubravay. Končím možnosť prihlásiť sa a potom pán spravodajca, dobre, keď prebehnú faktické poznámky.

Nech sa páči, pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, chcel by som podporiť návrh tohto zákona, a to z niektorých dôvodov.

Po prvé, myslím si, že informovanosť občanov a informovanosť voličov je zákonom daná a je potrebná a nutná. Chcem pripomenúť, že samotná verejnoprávna televízia, aby dospela k záveru, že bude vysielať buď priame prenosy, alebo inú formu lepšieho sprostredkovania rokovania parlamentu, nepríde. A čo je dôležité, terajší čas vysielania a forma je asi tá najnevhodnejšia. Vysielať od pol štvrtej do trištvrte na osem, myslím si, že vzhľadom na uvedený čas bez ďalších argumentov je forma nie príliš vhodná a príliš, by som povedal, pre divákov žiaduca.

Chcem pripomenúť, že opozícia sa vždy snažila, aby zabezpečila vysielanie, priame vysielanie z parlamentu, ale pokiaľ sa dostala do pozície koalície, myslím si, že tie snahy už potom poklesli. Takže chcem vyzdvihnúť, že Ľudová strana - HZDS priamo ako koaličná strana má reálnu snahu, aby toto vysielanie občanom zabezpečila a presadila. Preto očakávam, že aj pri posune do druhého čítania niektoré momenty, ktoré nie sú vždycky vyjasnené, sa dopracujú a nebudeme čakať až na digitálne vysielanie, pretože aj vtedy nie je záruka, že vysielanie bude zabezpečené.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, ja si myslím, že všetci sme tu, pretože nás volili občania. Všetci sme platení z daní občanov. A myslím si, že občania majú právo vedieť, čo rozhodujeme pre nich v tomto parlamente. Tie zákony sa ich bytostne dotýkajú. A tá skupina, ktorá má záujem sledovať jednotlivý zákon, má právo vedieť detaily, čo sa tu o nich diskutuje, aj z odbornej stránky, aj vecnej, aj s dopadom na bežný život a na chod tohto štátu.

Pán poslanec Cabaj detailne vysvetlil, prečo je to potrebné, čiže chcem ho podporiť a chcem povedať, že mali by sme všetci podporiť, aby pri rozpočte štátu, ktorý je, myslím si, že dosť veľký a stále sa nájde priestor, aby sme vedeli zaplatiť priame prenosy, občania na to majú nárok a mali by sme to všetci podporiť.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán Poslanec Cabaj vo svojom vystúpení hovoril aj o tom, aké najčastejšie argumenty tu odznievali pre to, aby sa nemuselo uskutočňovať vysielanie v priamom prenose. Ako už bolo povedané, skutočne tie príčiny boli odstránené. Napriek tomu stále nie je snaha vysielať a dávať informácie. Je to služba vo verejnom záujme. Všetci občania majú právo vedieť, aké zákony sa v Národnej rade prijímajú, veď všetci občania sa musíme podľa týchto zákonov riadiť a dodržiavať ich. Povinnosť verejnoprávnej inštitúcie, ako to už tu citovala pani predkladateľka, ako tu už aj spomínal pán poslanec Cabaj, je túto službu vykonávať a nevyhýbať sa jej.

Pán poslanec hovoril o priamych prenosoch. Hoci v našom návrhu tieto priame prenosy nie sú explicitne dané, myslím si, že je to najlepší spôsob informovania. A ja skutočne vrelo súhlasím s tým, čo tu pán poslanec hovoril, a verím, že podporíte tento návrh zákona do druhého čítania a že v tomto druhom čítaní nájdeme ten najlepší spôsob, akým bude tento zákon fungovať, aby mohla byť verejnosť informovaná tak, ako sa patrí.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Dubravay, posledná faktická poznámka.

P. Dubravay, poslanec: Ďakujem. V posledných mesiacoch nás často kolegovia z opozície upozorňovali, aké máme neetické, nemorálne a neviem aké prejavy v tomto parlamente. Škoda, pozerám sa okolo, práve tí, ktorí takto horlivo a plamenne vystupovali, tu nie sú.

Veľmi si vážim prvú dámu tohto parlamentu pani Tóthovú, ktorá nielen svojím šarmom, ale aj intelektom dokáže usmerniť činnosť a vôbec rokovanie v tomto parlamente. Je pozoruhodné, ako niektorí kolegovia z tohto parlamentu, ktorí ešte len nedávno odložili pampersky, citujú jej prednášky v domnienke, že my zoberieme, akože to sú ich výtvory. Pritom sú to citáty z prednášok, ktoré odsedeli u pani Tóthovej. Vážim si pani poslankyňu, ktorá sa rozhodla týmto svojím vystúpením dať sa trošku do rozporu, do sporu, tak ako hovoril pán Cabaj, so siedmou veľmocou, pretože s novinármi sa ťahať do "krížku" je veľmi problematické. Ale mala absolútne - a na tom trvám nielen ja, ale celá naša koalícia, nielen HZDS, SNS, ale aj SMER - pravdu a bude treba touto cestou v najbližších mesiacoch pokračovať, postupovať, aby sme skutočne urobili nápravu a aby sme informovali objektívne, na úrovni našu verejnosť. To, čo bola povedala na začiatku, áno, niekedy u našich občanov slovo poslanec... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: S reakciou... Váš čas vypršal, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne. Ja ďakujem všetkým za vystúpenie a chcem povedať iba toľko, že vôbec nie je ambícia sa postaviť do "krížku" so siedmou veľmocou, myslím, že tak ako oni potrebujú nás, tak my potrebujeme ich. Realita je taká, ak by skutočne tento parlament nebol, tak mnohí z nich by jednoducho boli bez zamestnania, pretože by nemali o čom písať, pretože žijú z tohto parlamentu a, samozrejme, je to aj naopak.

A, samozrejme, ak sa tu hovorilo o tých problémoch, ktoré tu boli, ešte som zabudol uviesť jeden argument. Veľa sa vždy hovorilo o peniazoch. Pokiaľ mám dobrú informáciu, tak jeden priamy prenos z rokovania Národnej rady, tak nám to v minulosti aspoň hovorili, pri štandardnej schôdzi, ktorá trvá zhruba tých 8 rokovacích dní maximálne, je zhruba 1 mil. korún. Ak tento parlament schvaľoval rozpočet štátu zhruba 360 mld. Sk, pri desiatich, maximálne dvanástich schôdzach do roka, nech je to okolo 12 mil. korún. Tak porovnajme si 12 mil. ku 360 mld., ktoré schvaľujeme ako rozpočet štátu. To len na porovnanie.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ako posledná v rozprave, prepáčte, pán spravodajca sa prihlásil, nech sa páči, pán poslanec.

T. Galbavý, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené poslankyne, poslanci, nechcel som vystúpiť, aj napriek tomu si dovolím pár slov k tomuto zákonu povedať.

Isteže, rokujeme o probléme, ktorý úzko súvisí s demokraciou, to nikto nemôže z nás spochybňovať, pretože základným princípom demokracie je právo na informácie. A tento spôsob informácie pre občana aj môj poslanecký klub v každom prípade podporí, pretože si myslím, že občania na to právo majú. Dokonca sa zamýšľam aj nad takou otázkou, že by sme mohli rozšíriť toto právo občana na informácie aj na priame prenosy rokovania zo zasadnutia vlády. Prečo nie? Predsa nikto z vás nechce spochybniť, že vláda (potlesk) ako exekutívny orgán rozhoduje o veľmi dôležitých otázkach politického, kultúrneho a hospodárskeho života. Práve naopak. Vtedy ste o vláde nehovorili. Vláda utajila aj zvukové záznamy. Prečo ste sa vtedy neohlasovali? Čiže moja záverečná odpoveď k tomuto zákonu je áno, môj poslanecký klub SDKÚ - DS podporí právo občana na informácie zo zasadnutia tohto parlamentu.

Ale chcel by som aj reagovať a využiť tento priestor na kolegu pána poslanca Cabaja, ktorý neuveriteľne sa vrátil do histórie slovenskej demokracie a na jednej strane povedal, že prvýkrát v histórii za vlády Mikuláša Dzurindu z tohto parlamentu boli priame prenosy, vážené dámy a páni. Ale jedným dychom obvinil vládu, že tieto priame prenosy zrušila, pretože nám to politicky nevyhovovalo. To predsa nie je pravda! To musím odmietnuť a hlavne z toho dôvodu, že my sme inak poňali vnímanie úlohy médií v tejto spoločnosti. Žiadna vláda, žiadna štátna moc nemôže oktrojovať verejnoprávnym médiám, ktoré sú nezávislé, aby vysielali priame prenosy z tohto parlamentu. To predsa nemyslíte vážne! Iné bude, keď sa dohodneme na legislatívnom postupe, tak v takom prípade musí aj Slovenská televízia dodržiavať zákon. Ale nikdy v minulosti, tak ako sa verejnoprávna televízia rozhodla v roku 1998 vysielať priame prenosy z tohto parlamentu, tak aj slobodne sama sa rozhodla, že tie priame prenosy zruší. Takže poprosím o presnosti. Za vlády bývalej pred Mikulášom Dzurindom neexistovali priame prenosy, dokonca ste utajovali pravdu, ako sa len dala.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie páni poslanci Cabaj, Halecký, Mušková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Kolegovi Tomášovi Galbavému musím povedať, že skutočne to obdobie si nepamätá a zrejme sa ešte venoval iným aktivitám a nepozeral, že do roku 1998 boli priame prenosy, priame prenosy z rokovaní Národnej rady. Samozrejme, že boli, boli priame prenosy. Až nástupom pána Materáka vlastne tieto boli zrušené, ale to už by som musel vysvetľovať komplet celú históriu. A ak si dobre počúval, ale asi nie, lebo ja som vôbec žiadnu vládu tu nespomínal. Ja som hovoril o poslaneckom grémiu a poslanecké grémium, chvalabohu, s vládou nemalo nič. Poslanecké grémium toto riešilo, tento problém, ktorý vyvstal v parlamente za predsedania pána predsedu Hrušovského a hľadala sa možnosť. Tam už bol potom pán riaditeľ Rybníček a to sú tie súvislosti, ale to si už sedel vtedy v parlamente, aj keď si nebol členom poslaneckého grémia.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Halecký, faktická poznámka.

J. Halecký, poslanec: Pán predseda, ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, poslanci, chcem len pripomenúť, že skoro všetky parlamentné strany, či sú teraz v opozícii alebo v koalícii, v určitom časovom období svojej parlamentnej činnosti, parlamentného pôsobenia dominantne presadzovali, aby boli buď priame prenosy, alebo vhodnejšie ako teraz umiestnené prenosy v Slovenskej televízii. Takže možno očakávať, že tá podpora bude všeobecná a bude skoro generálna. Takže uvidíme, ako sa zachovajú pred občanmi, pred voličmi už pri konkrétnom hlasovaní za tento zákon a či svoje sľuby a svoje predsavzatia mysleli len fingovane alebo len skôr z iných dôvodov, alebo nie z reálnych dôvodov. Občanov a voličov zaujíma, či sa to dá, alebo nedá. Ako vidíte, zákonnou formou sa to dá. A už potom bude len na nás, aby sme určili taký vhodný systém, ktorý by vyhovoval aj televízii, alebo aby sme dali takýto vysielací čas, ktorý by vyhovoval občanom. Terajší vysielací čas, a to zdôrazním, je absolútne nevhodný, ráno. Pokiaľ by som videl snahu televízie dať reálnu šancu občanom sledovať tieto televízne prenosy, videl by som tie prenosy reálne v čase 22.00 hodín až 00.02 hodín. Čiže za 4 hodiny v čase, keď väčšina občanov ešte je hore, prídu z práce a majú možnosť sledovať, ale dať to na pol štvrtú ráno alebo štvrtú, myslím si, že je to veľmi nesprávne a nevhodné.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková s faktickou poznámkou.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Tri krátke poznámky. Pán poslanec, už tu bolo povedané, že skutočne boli aj v rokoch 1994 - 1998 priame prenosy, mne je skutočne ľúto, že si nepamätáš a radím ginkgo biloba, je dobrá na stratu pamäti.

Druhá poznámka. Vláda, škoda, že si s týmto návrhom nevyšiel ešte v opozícii, lebo bolo by ozaj vhodné, keby vláda aj v minulom období mala priame prenosy, ja by som to bola veľmi uvítala.

No a po tretie, skutočne si uvedomujem, že sa nedá nejakým spôsobom tlačiť na televíziu, má sama svoju radu atď., ale cez legislatívu, ako si sám povedal, je to možné a práve preto takýmto spôsobom ideme.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kramplová.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, niektorí odborníci z mediálneho priemyslu prijali informáciu o zmene zákona o STV s nevôľou, a musím sa priznať, aj s takým určitým údivom, čo je to vlastne za nápad. Áno, uvedomujú si oni, rovnako ako my, všetky tri predkladateľky tohto návrhu, že ovplyvňovanie vedomia ľudí je najefektívnejší a najúčinnejší práve prostredníctvom médií. Nové formy ovládania vedomia sú praktizovateľné cez spôsoby a metódy uplatňované v mediálnej praxi. Sprostredkované informácie sú častokrát odlišné ako tie, ktoré sú skutočné. Som presvedčená, že slovenská verejnosť má právo podľa Ústavy Slovenskej republiky na komplexné prijímanie informácie.

Áno, podľa ústavy máme právo ma informácie, ale, žiaľ, nemáme žiadne právo na istotu, že informácie, ktoré nám sprostredkovávajú médiá, sú pravdivé. Či sa nám to páči, alebo nie, či tu budeme my alebo ďalší naši kolegovia v budúcnosti, informácie sa stali spotrebným tovarom a vyrábajú sa podľa prísnych pravidiel manipulovateľnosti s vedomím človeka. Pochopili to aj iné štáty, aj štáty Európskej únie, a preto, tak ako hovorila pani poslankyňa Tóthová, v jednotlivých určitých krajinách majú priame prenosy z parlamentov, z výborov, a dovolím si podčiarknuť aj to, že existujú aj priame prenosy z Európskeho parlamentu. A práve to, že spomenula aj kanál 24 CZ, ktorý plní túto funkciu informovanosti, kompletnej informovanosti občanov o ich volených zástupcoch priamo v senáte, v snemovni, vo výboroch, ale súčasne dáva aj priame prenosy zo zasadnutia Európskeho parlamentu.

Z toho dôvodu vidím tento návrh ako návrh, ktorý je žiaduci a ktorý je potrebné riešiť aj z toho dôvodu, že existuje veľké percento ľudí, ktoré si žiada, aby mali možnosť vidieť, ako skladáme účty tu priamo v parlamente. Tí, ktorým sa to nepáči, majú veľmi jednoduchý spôsob, ako sa tomu vyhnúť. Spokojne môžu prepnúť na iný kanál a sledovať iný program.

Včera sa mi dostala do rúk zaujímavá informácia. Bola to informácia o dlhoch Slovenskej televízie. My, keď sme pripravovali tento návrh, skutočne sme sa zamýšľali aj nad tým, že áno, dávať priame prenosy, to je tá cesta, ktorá by bola správna. Ale dostali sme odpoveď, že nie je to možné, pretože by sme potrebovali minimálne dotovať Slovenskú televíziu ďalšími 150 mil. korún. Tak sme si povedali, ideme cestou, ktorá je schodnejšia a ktorá je finančne menej náročná. Ale, keď včera informácia, ktorá bola podaná, že daňoví poplatníci okrem koncesionárskych poplatkov budú sa musieť skladať aj na to, že boli realizované nie adekvátne pracovnoprávne závery pri prepúšťaní zamestnancov a dnes požaduje Slovenská televízia ďalších minimálne 200 mil. na to, aby mohla uhrať tieto spory a súčasne aby mohla hradiť prevádzkové náklady, som presvedčená, že tieto straty, ktorá má Slovenská televízia, by bolo lepšie, aby peniaze sa dávali priamo na priame prenosy. Mnohí ľudia by konečne radi pozerali profesionálne pripravené spravodajstvo, pútavú publicistiku, zaujímavé diskusné relácie odborníkov aj politikov. Ale skutočne rovnako aj prenosy z parlamentu.

Milé kolegyne a kolegovia, aj táto novela by mala prispieť k tomu, aby sa často opakovaný nezmysel nestával absolútnou pravdou, ktorá nepotrebuje žiaden dôkaz. Ja vám všetkým ďakujem za podporu, ktorú vyslovíte tomuto návrhu, a som veľmi rada, že aj poslanecký klub SDKÚ tento návrh podporí.

Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Cabaj a Halecký. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Ako prvý pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Na kolegyňu Kramplovú veľmi stručne budem reagovať, že zrejme asi výmenou riaditeľa s jedlom rastie chuť, pretože ak tam boli bývalí riaditelia, nás postupne informáciami kŕmili o tom, aké je to nevyhnutné o 12, 15 mil. a že či to Národná rada si objedná, zabezpečí tieto náležitosti. Keď sme to technicky vyriešili, hľadá sa iný spôsob. Samozrejme, ja držím palce riaditeľovi televízie, že keď má takú ambíciu. Len ono nemôže to platiť ako to platilo za socializmu, že ak som potreboval 10 mil., písal som 50 mil., keď mi to škrtli, aj tak som tých 10 mil. dostal. Takže aby sa takýmto spôsob riaditeľ televízie nesprával vo vzťahu k Národnej rade, aby si uvedomil, že táto Národná rada reprezentuje zostavu ľudí, ktorých sem ľudia poslali, aby ich zastupovali, a jednoducho verejnoprávna televízia buď bude zabezpečovať tieto úlohy, a ak nie, potom začnem rozmýšľať nad tým, či ju vôbec ešte potrebujeme, či tie milióny, ktoré vyžaduje, nie je vhodnejšie dať potom pre deti, na šport a pre ďalšie náležitosti, ako kŕmiť niekoho, kto je stále nenásytný.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, a ukazuje to aj priebeh tejto diskusie, že myšlienka zaviesť priame prenosy z STV je veľmi silná a zdá sa, že neudržateľná. Bude sa musieť realizovať, ináč asi sa bude vracať častejšie.

Ďalej by som chcel pripomenúť, že pokiaľ by sa také niečo presadilo, je možnosť kombinácie z vystúpení jednotlivých predkladateľov. Vystúpenia lídrov jednotlivých politických strán a takisto aj záznamy z výborov, čo by zvýšilo atraktivitu zasadnutia parlamentu. A nakoniec, pokiaľ by sa vyskytol nejaký mŕtvy čas, je možné usporadúvať aj krátke besedy. Myslím si, že priestory a otázky s tým súvisiace by sa vyriešili a parlament by bol pre ľudí nielen užitočný, zaujímavý a myslím si, že aj postavenie STV v rámci všetkých súkromných televízií by sa zvýšilo a upevnilo.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyčerpali sme všetkých prihlásených do rozpravy. Končím rozpravu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pani navrhovateľka, pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som rada, že diskusia, ktorá sa tu uskutočnila, prejavila nielen záujem o tento problém, ale aj akési cítenie, že predložený legislatívny návrh je takého charakteru, ktorý nielenže prejde do druhého čítania, ale zdá sa, že aj uspeje.

Ja by som chcela zvýrazniť to, čo som v úvodnom slove načrtla, že snahou a želaním všetkých troch predkladateliek sú priame prenosy z Národnej rady a jej rokovania a nielen z rokovania pléna, ale aj z rokovania výborov.

Ďalej chcem povedať len to, že už dosť dlho som v politike na to, aby som vedela, že uspieť možno kompromisom želateľného a možného. Tento kompromis sme videli v podobe, aby sme uspeli v tej podobe, ktorú sme predložili do parlamentu. My sa máme stretnúť na rokovaní s riaditeľom Slovenskej televízie. Budeme v tejto diskusii hovoriť aj o priamych prenosoch, avšak ich možná realizácia bude reálna až vtedy, ak sa na úrovni vlády a hlavne u ministra financií na základe prípadnej vzájomnej diskusie lídrov koaličných strán dospeje k záveru, že toto naše želanie dostane finančné pokrytie. Preto pre reálnosť presadenia informácií občanom v takom čase, ktorý je pre nich prijateľný, vidíme tento legislatívny návrh, ale so všetkými 10 spravíme pozmeňovák alebo uvítame pozmeňovák na priame vysielanie, ak takéto pozmeňujúce návrhy budú reálne.

Ďalej by som chcela druhú myšlienku povedať, že by som predložený návrh pána poslanca Galbavého na prerokovanie v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre kultúru a médiá ešte dala návrh do výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, pretože vnímam predložený legislatívny návrh ako realizáciu ústavného práva na informácie. Tento legislatívny návrh nehovorí len o zmene zákona o Slovenskej televízii, ale hovorí o vyššom stupni realizácie jedného z článku ústavy.

A posledná poznámka, ktorú predniesol spravodajca pán poslanec Galbavý, hovorí o priamych prenosoch vlády. Ja nie som proti, ale, pán poslanec, doneste analýzu do tohto parlamentu, v ktorých štátoch Európskej únie sa vysielajú priame prenosy z vlády, a potom ja podporím váš legislatívny návrh. My predkladateľky sme doniesli do parlamentu analýzu, ktoré štáty Európskej únie majú vlastné kanály, majú priame prenosy, a máme aj širšiu paletu, ale som dala len príklady. Áno, môžeme v druhom čítaní rozšíriť túto paletu, ktoré dokonca, Česká republika ako ďaleko už zašla, že má vlastný kanál a tak ďalej atď. Ak príde do parlamentu takáto analýza, pán poslanec, ak príde, bola som členkou vlády, pracovala som po dve funkčné obdobia vo vláde a viem, že tento najvyšší výkonný orgán robí stratégie realizácie vládnej politiky, ktorá má aj svoje stránky, ktoré nemožno prediskutovávať tak, aby si ich pozeral a vnímal každý. Pretože stratégia výkonu je niečo iné ako prijímanie zákonov. To sú iného charakteru rozhodovacie procesy, a preto neviem o tom, že by čoby i jeden štát v Európskej únii alebo i na svete, možno nejaké Monako, možno, ktoré má zasadnutie vlády raz za polroka, lebo nemá čo riešiť vzhľadom na svoju rozlohu a svoju ekonomickú dynamiku, áno, okrem slávnostných zasadnutí, aby sa videli, neviem o tom, ale možno je to moja neznalosť, pán poslanec. Nevravím, že to tak nie je. Ale ak niečo navrhujete, ja vás vyzývam, aby ste priniesli analýzu, a potom ja vás podporím.

Ešte raz ďakujem všetkým, ktorí vystúpili v rozprave. A záverom chcem požiadať o vaše sympatie k tomuto legislatívnemu návrhu, ktorým sa uchádzam o to, aby ste tento legislatívny návrh podporili do druhého čítania.

Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, páni poslanci, ďalším bodom programu malo byť prerokovanie tlače 288. Je to návrh poslanca Národnej rady pána Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách v znení zákona č. 612/2005 Z. z.

Pán poslanec Gabura stiahol z rokovania, musel som vás podľa poriadku informovať, stiahol tento bod programu, tento materiál z rokovania programu Národnej rady.

A teda budeme pokračovať prvým čítaní o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 289).

Návrh na jeho pridelenie máte v rozhodnutí č. 275.

Dávam slovo pánovi poslancovi Pavlisovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám za skupinu poslancov predložil návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe v znení neskorších predpisov.

Mesto Bratislava a mesto Komárno majú výnimočné postavenie v sieti logistických ciest, európskych vodných ciest, len ich potenciál sa do dneška nevyužíva. V súvislosti s možnosťou dostavby širokorozchodnej železnice z Čiernej nad Tisou až do Bratislavy hodnota týchto logistických centier v Bratislave a Komárne rapídne vzrastie.

Účelom novely zákona je vytvoriť podmienky na rozvoj prístavov a logistických centier pre najekonomickejší a najekologickejší spôsob dopravy pre vodnú dopravu. Cieľom návrhu novely zákona je založenie akciovej spoločnosti, ktorej zakladateľom je Slovenská republika, v ktorej mene koná ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Vytvorením akciovej spoločnosti dôjde k zefektívneniu a k optimalizácii prevádzkovania majetku štátu vo verejných prístavoch Slovenskej republiky v podmienkach komerčného využitia. Navrhovaným zákonom sa upravuje spôsob nakladania s prioritným majetkom vo vlastníctve štátu nevyhnutným pre činnosť a rozvoj verejných prístavov v záujme zvyšovania podielu vodnej dopravy hlavne na výkonoch nákladnej dopravy. Zároveň sa vytvoria v prístavoch podmienky na rozvoj ostatných nadväzujúcich druhov dopráv.

Verím, dámy a páni, že v záujme veci túto novelu podporíte. Ďakujem.

Pán predsedajúci, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

Dávam slovo spravodajcovi, ktoré určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Chrbetovi. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Chrbet, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 152 zo 4. mája 2007 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 289).

Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvého čítanie.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvod novej právnej úpravy a o tom, že návrh nebude mať dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, iba na jeho príjmovú časť. Nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť, nebude mať dopad na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky nie je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a ani v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 23. apríla 2007 č. 275 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 18. júna 2007 a v gestorskom výbore do 19. júna 2007.

Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.