P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či má niekto záujem, dámy a páni, ústne sa prihlásiť. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že ani navrhovateľ, ani spravodajca sa nechcú vyjadriť, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 297. Návrh na prerokovanie výborom bol v mojom rozhodnutí pod číslom 291.
Pán poslanec Záhumenský nás za skupinu navrhovateľov oboznámi s predloženým návrhom.
M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil za skupinu poslancov návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Účelom poslaneckého návrhu je novelizácia zákonných pravidiel vyplývajúcich z prijatia nariadenia č. 865/06 zo 4. mája 2006, ktorým sa ruší nariadenie č. 1808/01 ES a ustanovujú sa nové pravidlá týkajúce sa vykonávania nariadenia Rady č. 338/1997 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi.
Novela zákona č. 15/2005 Z. z. je predložená so zreteľom na skutočnosť, že v Slovenskej republike ako členskom štáte Európskej únie nariadenia č. 338/1997 a 865/06 ES ako všeobecne záväzné normatívne právne akty vyznačujúce sa vyššou právnou silou a mierou všeobecnosti zabezpečujú uniformný výkon určitej časti primárneho práva.
Predložený návrh zákona nemá negatívny vplyv na štátny rozpočet a na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, aj na zamestnanosť, životné prostredie a podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Pán Ľuboš Martinák je určeným spravodajcom. Máte slovo, pán poslanec.
Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 104 z 25. apríla 2007 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ide o novelizáciu zákonných pravidiel, ktoré sú v súlade s nariadením Rady Európskeho spoločenstva č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. apríla 2007 č. 291 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomne sa za klub SDKÚ - DS prihlásila pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod mi dovoľte krátku informáciu k problematike zákona o ochrane voľne žijúcich druhov a voľne rastúcich rastlín.
Slovenská republika sa pristúpením k Dohovoru CITES zaviazala ochraňovať ohrozené druhy voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Na napĺňanie cieľov Dohovoru CITES sú stanovené nástroje na ich vykonávanie, ako napríklad preukazovanie pôvodu exemplárov, vydávanie dokladov, označovanie exemplárov, aby ich bolo možné stotožniť s príslušnými dokladmi, kontrola exemplárov a, samozrejme, aj sankcie. Tieto nástroje sú potrebné na napĺňanie záväzkov voči Dohovoru CITES aj voči nariadeniam Európskej únie v oblasti ochrany ohrozených druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Aby Slovenská republika naplnila svoje záväzky, bol prijatý predmetný zákon č. 15/2005.
K návrhu na novelizáciu tohto zákona skupinou poslancov máme zásadné pripomienky. Nestotožňujem sa s názorom spravodajcu, že z dôvodovej správy je zrejmý účel predkladaného návrhu. Dôvody sa zahmlievajú a skrývajú sa za smernice a nariadenia, medzi ktoré sa ale zmestili ustanovenia, ktoré spôsobia, že sa zákon oslabí tak, že bude fakticky bezzubý a bez účinnej kontroly.
Podľa predkladateľov je dôvodom predloženia poslaneckého návrhu novelizácia zákonných pravidiel vyplývajúcich z prijatia nariadenia č. 865/2006, ale iba tri z novelizačných bodov skutočne súvisia s prijatím tohto nového nariadenia Komisie. Väčšina novelizačných bodov návrhu, napríklad bod 1, 6, 11, 15 a 16, sú v rozpore s cieľom nariadenia Rady Európskych spoločenstiev č. 338/1997, a to chrániť druhy voľne žijúcich živočíchov a rastlín a zaručiť ich ochranu reguláciou obchodu s nimi. Návrh výrazne znižuje možnosti sledovania obchodu, a teda nezabezpečuje ochranu ohrozených živočíchov a rastlín. Tiež sa znižuje ich ochrana v porovnaní so súčasne platným právnym stavom. To znamená so zákonom č. 15/2005 a to znamená s vyhláškou ministerstva životného prostredia č. 110/2005.
Pri predbežnom preštudovaní návrhu sa niektoré novelizačné body javia ako v rozpore s nariadením Rady č. 338/1997, napríklad novelizačné body meniace ustanovenia o pokutách. Navrhované zmeny v porovnaní s platnou legislatívou znižujú kontrolovateľnosť obchodu s ohrozenými druhmi, možnosť objavovania a odhaľovania nelegálneho obchodu, a teda aj ich ochranu, čo je v zásadnom rozpore s cieľom nariadenia Rady Európskych spoločenstiev č. 338/1997 aj samotného dohovoru.
Obchod s chránenými živočíchmi a rastlinami je veľmi výnosný a stoja za ním jednak jednotlivci, ale i organizované skupiny. Myslím si, že schválenie návrhu zákona v predloženej forme by mohlo viesť jednak k tomu, že sa zákon oslabí. Bude, ako som už povedala, bezzubý a bez účinnej kontroly. Jednak zo Slovenska sa môže stať raj pašerákov chránených druhov a okrem všetkých týchto odborných argumentov si Slovensko vyslúži aj medzinárodnú blamáž a hanbu.
Preto je poslanecký klub SDKÚ - DS zásadne proti navrhovanej úprave a v zmysle rokovacieho poriadku preto podávam návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Miklós. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Máte slovo, pán poslanec.
L. Miklós, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, mne veľmi uľahčila úlohu pani poslankyňa Tkáčová, lebo povedala všetko podstatné, čo som aj ja chcel povedať. Čo sa týka toho jej návrhu, tak si myslím, že ten aj tak nie je reálny, takže ja skôr som zmierený s tým, že počas rozpravy alebo počas rokovania vo výbore si to musíme prečistiť, pretože naozaj okrem tých pár paragrafov, ktoré tam treba upraviť, ale sú s nimi problémy, tie ostatné majú iný účel. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram rozpravu. Chce sa navrhovateľ vyjadriť? Nech sa páči.
M. Záhumenský, poslanec: Veľmi, veľmi krátko k tomuto iba. Vážené pani poslankyne, pán poslanec, myslím si, že ak bude posunutý návrh zákona do druhého čítania, tak bude tam priestor na diskusiu. Nemyslím si, že tento návrh ide nad rámec alebo bude v rozpore s nariadením, skôr opačne, súčasne platná legislatíva vysoko prekračuje tvrdosť európskych nariadení a obmedzuje chovateľov chránených druhov živočíchov, aj s nakladaním alebo obchodovaním s týmito zvieratami. To, čo v iných krajinách Európskej únie je úplne povolené, tak u nás to je zakázané a slúži to na šikanovanie. Okrem toho sa dopĺňajú tam mnohé ustanovenia, ktoré z nariadení nie sú implementované do našej legislatívy. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Ak nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať v prvom čítaní
návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 298)
Rozhodnutie pod č. 292.
Pán poslanec, nech sa páči.
M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil návrh novely zákona za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Dňa 25. júna 1998 bol v Århuse prijatý Dohovor o prístupe k informáciám k účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe spravodlivosti k záležitosti životného prostredia. Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný a Národnou radou Slovenskej republiky schválený 25. júna 2002, teda po prijatí vyššie uvedeného dohovoru. Z uvedeného dôvodu zákon podľa možností právneho poriadku Slovenskej republiky ten dohovor zohľadňoval, keď občianskym združeniam priznal postavenie účastníka konania v určených konaniach podľa tohto zákona. Avšak zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v čase prijatia zákona o ochrane prírody a krajiny neumožňoval inak zabezpečiť prístup verejnosti k rozhodovaciemu procesu v záležitostiach životného prostredia, ako priznať týmto združeniam postavenie účastníka konania napriek snahe preukázanej vo vládnom návrhu tohto zákona, t. j. postavenie čiastočne obmedziť. Až zákonom č. 527/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení zákona č. 215/2002 Z. z. bola do Správneho poriadku (§ 15a) doplnená možnosť na základe osobitného zákona získať v rámci správneho konania postavenie zúčastnenej osoby, čím sa zabezpečilo zohľadnenie iného postavenia účastníka konania, o ktorých právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa v konaní rozhoduje, od osôb, na ktoré konanie nemá priamy dopad.
Ratifikovaním dohovoru je potrebné jeho ustanovenia zapracovať do právneho systému Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu je potrebné zmeniť pozitívnu diskrimináciu občianskych združení založených podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, ktoré ako jediné majú prístup k rozhodovaciemu procesu, pričom podľa čl. 2 bodu 4 dohovoru sú pod pojmom verejnosť chápané aj iné združenia, organizácie alebo skupiny fyzických osôb alebo právnických osôb v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou. Zákon preto musí umožňovať prístup k rozhodovaciemu procesu aj iným združeniam, napríklad združeniam právnických osôb a nadáciám. Zároveň sa s cieľom racionalizácie, zrýchlenia a zjednodušenia procesu navrhuje týmto priznať postavenie zúčastnenej osoby, čím bude v plnej miere zabezpečené plnenie čl. 6 dohovoru.
Súčasné znenie zákona o ochrane prírody a krajiny umožňuje orgánom ochrany prírody rozhodovať pol roka až jeden rok, pričom praktické skúsenosti potvrdzujú, že aj tieto lehoty boli v niektorých prípadoch prekročené. Takýto postup neumožňuje vlastníkom a obhospodarovateľom lesov plniť povinnosti uložené zákonom č. 326/2005 Z. z. o lesoch, pričom však naďalej nesú zodpovednosť za stav lesov. Z uvedeného dôvodu návrh zákona rieši aj potrebu rozhodovať v konaniach, ktorými sa žiada o zabezpečenie a umožnenie vykonania povinnosti na ochranu lesa v takých termínoch, aby k poškodeniu lesov, ktoré predstavujú viac ako 18 % chránených území Slovenskej republiky ako prírodného bohatstva tejto krajiny, nedošlo.
Predložený návrh zákona nemá negatívny vplyv na štátny rozpočet a na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov ani na zamestnanosť, životné a podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Nech sa páči, poprosím teraz pána Tibora Lebockého, aby ako spravodajca nám podal informáciu.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 103 z 25. apríla 2007 ma určil na spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní nasledovnú spravodajskú informáciu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predložený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov, operatívne rieši dôsledky aplikačnej praxe najspornejších ustanovení v súčasnosti platného zákona o ochrane prírody. Vytvára priestor na objektívne odôvodnené zapracovanie ratifikovaného medzinárodného dohovoru do právneho systému Slovenskej republiky, racionalizuje a zjednodušuje činnosť orgánov štátnej správy ochrany prírody v konaniach súvisiacich s plnením povinností uložených vlastníkom a obhospodarovateľom lesa zákonom č. 326/2005 Z. z. Dôkazom nedokonalosti právnej normy, na ktorej sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla 25. júna 2002, je to ten predmetný novelizovaný zákon č. 543/2002 Z. z., a ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2003, následne bola viackrát novelizovaná, pričom ostatná novela zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi nadobudla účinnosť až 1. 4. 2005. Dôkazom nedokonalosti tej právnej normy, a podotýkam, nielen č. 543, ale aj č. 15, o ktorej hovorila aj pani poslankyňa Tkáčová, je aj návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 18. 5. 2005, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález, podľa ktorého Ústavný súd rozhodol, že až 70 ustanovení tohto zákona je v rozpore s niektorým z článkov Ústavy Slovenskej republiky. Tento návrh okrem iného uvádza, že zákon č. 543/2002 Z. z. obsahuje viacero diskriminačných ustanovení, z ktorých medzi zvýhodňujúce diskriminačné ustanovenie patrí aj poslaneckou novelou riešené zohľadnené postavenie účastníkov konania v závislosti od toho, či sa v konaní o ich právach právom chránených záujmov a povinnostiach rozhoduje, to je veľmi dôležité, alebo sú len zúčastnenými osobami, na ktoré konanie nemá priamy dopad.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti s konštatovaním potvrdeným sekciou rozpočtovej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky, že predložený návrh zákona nemá negatívny vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, zároveň nemá vplyv ani na zamestnanosť, životné a podnikateľské prostredie, je úplne zlučiteľný s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. apríla 2007 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.
Vážený pán predseda, skončil som, otvorte, prosím vás, rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne - pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja sa ozaj s ohľadom na čas aj naše zloženie pokúsim byť veľmi stručná a zadefinujem iba štyri body alebo štyri sporné body, ktoré vidíme v tomto návrhu zákona a pre ktoré nemôžeme tento návrh zákona podporiť.
Tak v prvom rade ide o to, že sa de facto navrhuje zrušenie 1. stupňa ochrany.
Ďalej za kľúčové považujeme novelizačné body 4 a 5 z hľadiska oslabenia prirodzených kontrolných úloh štátu pri ochrane prírody, kde sa navrhuje pre výkon štátnej kontroly súhlas súdu, čo teda považujeme ozaj za podstatné oslabenie kontrolnej úlohy štátu.
Ďalej tretí bod. Za oslabovanie občianskych práv považujeme novelizačné body 6 až 9, ako spomínal aj predkladateľ. Navrhuje sa tam vypustiť z § 82 ako účastníkov konania občianske združenia. Návrh je, aby sa stali zúčastnenou osobou. Z právnej stránky vystúpi k tomuto bodu moja kolegyňa Lucia Žitňanská, takže viac o tom hovoriť nebudem.
A potom je tu ešte jeden moment, skracuje sa lehota na rozhodnutie v konaní zo 60 na 30 dní, čo teda ešte s týmto ja problém nemám, o tom skutočne môžeme debatovať, lebo tie konania niekedy sa naťahujú zbytočne dlho, ale keď si dáme do súvislosti s týmto návrhom ďalší návrh, ktorý znie, ak orgán štátnej správy nevydá rozhodnutie pri ochrane lesa do termínu, keď chce ten výkon alebo zásah v lese vykonať, považuje sa, že súhlasí, tak toto už pre mňa problém je, pretože obávam sa, že na základe zážitkov z posledných týždňov to môže viesť k obchádzaniu ustanovenia alebo vydania odborného stanoviska. Tu musíme postupovať veľmi opatrne, aby sme nevytvorili priestor na manipuláciu.
Čiže zhrniem to: prijatím predloženej novely podľa nás dôjde k oslabeniu postavenia občianskych združení, to znamená k oslabeniu občianskych práv, ďalej k oslabeniu kontroly štátu ochrany prírody a, samozrejme, dostaneme sa do konfliktu s medzinárodným dohovorom. Preto navrhujeme v mene poslaneckého klubu a v zmysle rokovacieho poriadku podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Miklós a pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť prihlásiť sa ústne.
L. Miklós, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, tu len veľmi krátko. Tu naozaj navrhujeme aj to, aby sme kvôli tej jedinej veci, kvôli tým termínom nepokračovali v rokovaní o tomto zákone, lebo sú aj závažnejšie veci, ktoré by sme mali prelúskať a riadne prediskutovať a možnože tak, aby to bol návrh vládny a nie návrh náš ako poslanecký.
A takisto súhlasím s pani Tkáčovou v tom, že tu to oslabenie ochrany prírody nie je namieste. Ja som ešte nepočul, že by inšpekcia drasticky zasiahla do vlastníckych práv hocikoho iného. Proste príroda patrí všetkým a nie je pravda, že sa dotýka alebo proste že občianske združenia sú tí, ktorých sa to ani netýka. Ochrana prírody sa týka 5,3 milióna obyvateľov, ale ten konkrétny dopad na vlastníka, to je jeden vlastník, pár vlastníkov, ktoré treba doriešiť, ktoré treba doriešiť, ale nie na úkor toho, aby sa príroda nechránila.
To je môj názor, ešte zrejme pani Žitňanská povie aj ten právny. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa, máte slovo.
L. Žitňanská, poslankyňa: Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, všetci sa snažíme byť teraz už struční, tak aj keď by tá právna argumentácia mohla byť širšia, pokúsim sa aj ja byť stručná. Smeruje moja argumentácia vo vzťahu k Århuskému dohovoru.
Ako predkladateľ odôvodnil návrh zákona, tak v jednej časti argumentoval práve zosúladením našej právnej úpravy s Århuským dohovorom, s čím nemôžem súhlasiť a myslím si, že dnešný právny stav je v súlade s Århuským dohovorom a to, čo navrhujete, je práve v rozpore s ním. Podľa Århuského dohovoru tzv. zainteresovaná verejnosť má právo na určité informácie a má právo v konaniach sa domáhať aj preskúmania rozhodnutí súdom. Môžem aj citovať, ale keďže naozaj je nás tu teraz zopár, tak citovanie Århuského dohovoru si nechám na prerokovanie vo výbore.
Pán predkladateľ hovoril, že po novele Správneho poriadku Správny poriadok pozná inštitút zúčastnenej osoby, to je pravda. A podľa Správneho poriadku zúčastnená osoba má právo na určité informácie, ktoré jej správny orgán musí poskytnúť. Je pravda aj to, že Správny poriadok pripúšťa, aby osobitné zákony dali ďalšie práva, priznali zúčastnenej osobe ďalšie práva. Osobitné predpisy tak zatiaľ nerobia a zúčastnená osoba nemá právo na to, čo Århuský dohovor volá prístup k spravodlivosti, to znamená také procesné postavenie, aby mohli iniciovať preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu súdom. A tam je problém. Nato, aby takéto práva mohli byť zúčastnenej osobe priznané, tak na to by sme asi museli novelizovať Občiansky súdny poriadok a zaviesť nový inštitút preskúmania správneho rozhodnutia súdom. Asi je to teoreticky možné, ale zatiaľ nič také neleží na stole a nie je to také úplne jednoduché.
Preto bol zvolený pri transpozíciách Århuského dohovoru do nášho právneho poriadku v minulosti ten spôsob, že mimovládnym organizáciám, ktoré majú podľa Århuského dohovoru právo participovať na rozhodovaní v týchto otázkach, bolo zvolené postavenie účastníka konania, pretože toto garantuje všetky práva podľa Århuského dohovoru aj pre mimovládne organizácie, ktoré spĺňajú tie kritériá zainteresovanej verejnosti.
Preto ak chcete rozšíriť okruh osôb, ktoré majú právo zúčastňovať sa na rozhodovaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, prosím, ale táto zmena postavenia týchto organizácií z účastníka konania na zúčastnenú osobu pri tomto právnom stave, aký je, je podľa mojej mienky v rozpore s Århuským dohovorom, ktorý okrem iného je medzinárodnou zmluvou o ľudských právach, ako taká má prednosť pred naším zákonodarstvom, to znamená, mimovládne organizácie aj tak by sa mohli dovolávať priamo práv podľa Århuského dohovoru. Čiže v konečnom dôsledku týmto príliš veľa nezískate touto právnou úpravou, akurát blamáž, pretože náš právny poriadok nebude v súlade s medzinárodnými dohovormi a dodržiavanie Århuského dohovoru je predmetom pravidelného monitorovania.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, spravodajcu, či chcú vystúpiť. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 299).
Pani poslankyňa, poprosím vás, keby ste sa vrátili na miesto činu, a poprosím vás, aby ste za skupinu poslancov uviedli návrh zákona.
Ešte, dámy a páni, blíži sa 14.00 hodina, pôvodne som navrhol ukončenie rokovania. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme ešte prerokovali prvé čítania poslaneckých návrhov. To znamená ešte tri návrhy včítane návrhu pani poslankyne. Áno? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, nech sa páči.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Predpokladám, že v tejto situácii, pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, sa očakáva odo mňa istá miera stručnosti aj na pozícii predkladateľa. (Reakcie z pléna a smiech rečníčky.) Tak málokedy tu stojím ako predkladateľ, tak som si to chcela užiť, ale dobre.
Za skupinu poslancov za klub SDKÚ - Demokratická strana predkladám návrh novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii je pomerne mladá norma. Do účinnosti vstúpil 1. januára 2006. Myslím si, že pomerne vydarená právna úprava, ale prax ukazuje, že niektoré ustanovenia robia problémy. Z môjho pohľadu najkľúčovejším problémom existujúcej právnej úpravy konkurzu a reštrukturalizácie je príliš veľké obmedzenie pre veriteľov iniciovať vyhlásenie konkurzného konania.
Nová právna úprava výrazne posilnila zodpovednosť dlžníka za včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Prax ukazuje, že dlžnícka disciplinovanosť, pokiaľ ide o podávanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, pokiaľ je dlžník v úpadku, sa výrazne zvýšila. Napriek tomu reštrikcia vo vzťahu k veriteľom sa ukazuje ako príliš veľká. Dnes podľa platného právneho stavu veriteľ, keď chce podať návrh na vyhlásenie konkurzu, musí svoj návrh doložiť buď súdnym rozhodnutím, právoplatným súdnym rozhodnutím, alebo písomným uznaním záväzku zo strany dlžníka. Ukazuje sa, že sú to prekážky, ktoré sú veľmi ťažko prekonateľné zo strany veriteľov, a tým pádom veľmi často ten moment, kedy bude podaný návrh na vyhlásenie konkurzu a vyhlásený konkurz, má v rukách dlžník, čo skupina dlžníkov využíva tým, že pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu vytiahne z majetku firmy to, čo je cenné v prospech iných svojich firiem. To, samozrejme, nie je žiaduci stav, preto navrhujeme umožniť veriteľom lepší prístup k iniciovaniu konkurzného konania a navrhujeme, aby veritelia, ktorí dokážu doložiť svoj návrh potvrdením audítora, že o ich pohľadávke bolo riadne vedené účtovníctvo, toto bude postačovať ako príloha k návrhu na vyhlásenie konkurzu a ako dôkaz, že ide o seriózny návrh na vyhlásenie konkurzu zo strany veriteľa.
Nenavrhujeme také riešenie, ako bolo v minulosti, že by sme úplne otvorili tú možnosť podávania návrhov na vyhlásenie konkurzu zo strany veriteľov, navrhujeme také riešenie, ktoré umožní podnikateľom, slušným podnikateľom, ktorí riadne vedú účtovníctvo, iniciovať konkurzné konanie, ale zároveň také riešenie, ktoré neumožní zneužívať konkurzné konanie zo strany veriteľov.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Gál, máte slovo ako určený spravodajca.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 25. apríla 2007 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Podľa rokovacieho poriadku podávam túto spravodajskú informáciu, v ktorej konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovateľ v dôvodovej správe uvádza, že návrh predmetného právneho predpisu je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona, ako vyplýva z dôvodovej správy, ďalej nebude mať nepriaznivý vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na životné prostredie ani na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti uvedené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika navrhovaného právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Súdu I. stupňa Európskych spoločenstiev.
Ja si myslím, že navrhovateľka dostatočne odôvodnila, prečo treba tento zákon a túto novelu prijať, ja sa s tým stotožňujem, a preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, navrhujem v zmysle rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. c), že po rozprave sa odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 24. apríla 2007 č. 293 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby tento predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.
Pán predseda, prosím, otvorte k tomuto bodu rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či chce niekto v rozprave vystúpiť. Nik sa neprihlásil. Končím možnosť a uzatváram rozpravu a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a mení zákon č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 300).
Pán poslanec, máte slovo.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, predkladám vám stručnú novelu Trestného zákona, ktorej cieľom je, aby jazda pod vplyvom alkoholu nad jedno promile bola trestným činom.
V poslednej dobe bola verejnosť šokovaná prípadmi dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu, môžem uviesť viaceré príklady, dokonca kde boli vodiči sanitných vozidiel takýmto spôsobom pristihnutí, kde spôsobili nehody so smrteľným následkom. Podľa mojej mienky páchatelia takýchto deliktov prejavujú absolútnu ľahostajnosť k nevinnému ľudskému životu. Prípady dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu majú pritom stúpajúcu tendenciu. V minulom roku prišlo k zvýšeniu o 255 prípadov, mám tu graf, za posledné 4 roky dochádzalo skôr k znižovaniu dopravných nehôd, ale v minulom roku prišlo k výraznému zvýšeniu.
Prvou zodpovednosťou štátu musí byť právo a poriadok. Bez práva a poriadku nie sme skutočne slobodní. Prioritou musí byť chrániť životy, zdravie a majetok, ale na prvom mieste ľudský život.
My sme v minulosti už zvýšili výrazne trestné sadzby v prípade dopravných nehôd, kde je smrteľný následok a kde je zistený aj alkohol, ale mnohí vodiči sa spoliehajú na to, že nehodu nespôsobia, a pokiaľ si sadnú za volant pod vplyvom alkoholu, riskujú maximálne nejakú peňažnú pokutu alebo odobratie vodičského preukazu. Ten, kto si sadne za volant po tom, čo sa opil, však ohrozuje život a zdravie ľudí. Takéto konanie by malo byť trestným činom.
Navrhujeme, aby vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky bolo trestným činom. V prípade, ak je nad jedno promile, teda 0,5 mg/liter, s trestnou sadzbou do jedného roku. Rovnako by trestným činom bolo odmietnutie dychovej skúšky alebo lekárskeho vyšetrenia, ktoré vedú k zisteniu návykovej látky, aby sa nikto, ani poslanec, ani ktorýkoľvek obyčajný občan nemohol vyhnúť zodpovednosti tým, že odmietne vykonanie dychovej skúšky alebo lekárskeho vyšetrenia.
Ak niekto nerešpektuje nevinný ľudský život, musí za to niesť adekvátnu mieru zodpovednosti. Preto by sme mali postupovať rázne voči tým, ktorí hazardujú so životmi nevinných ľudí. Na Slovensku je veľká tolerancia k alkoholu za volantom. Tento zákon vyšle jasný signál, už prvé prekročenie zákona bude trestným činom. Ten trestný čin bol v našom právnom poriadku do roku 1990, znovu ho schválili v Českej republike a mám tu aj vyjadrenia predstaviteľov Českej republiky, jej polície, ktorí nám odporúčajú prijatie tohto ustanovenia, pretože za rok účinnosti v Českej republike splnilo svoj účel a v prvých mesiacoch sa zreteľne znížil počet nehôd pod vplyvom alkoholu.
Pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, znovu, nemalo by ísť o návrh novely, ktorý by mal politicky rozdeľovať snemovňu, pretože by malo byť v záujme nás všetkých chrániť nevinných vodičov, nevinných chodcov, ktorí sú sústavne ohrozovaní vodičmi, ktorí pijú alkohol a ktorí sú opití.
Ďakujem pani poslankyni Laššákovej, že je pripravená návrh zákona podporiť.
Skončil som, pán predseda.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Poprosím pani poslankyňu Laššákovú ako určenú spravodajkyňu, aby sa vyjadrila k návrhu zákona.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložila spravodajskú informáciu k predloženému poslaneckému návrhu zákona.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 25. apríla tohto roka určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a mení sa zákon č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu s tým, že konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika navrhovaného právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ani v judikatúre Súdu I. stupňa.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. apríla tohto roka č. 294 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna tohto roka.
Ďakujem pekne, otvorte, pán predseda, rozpravu.