M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne, pán spravodajca.
Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že k tomuto návrhu som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Pán poslanec Halecký Jozef. Ďakujem, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Slovo má pán poslanec Halecký, nech sa páči.
J. Halecký, poslanec: Takže, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vidím, že pán predseda zdravotníckeho výboru má letenku, ako upozorňuje, takže musím dodržať časový limit, ale myslím si, že táto téma je natoľko dôležitá a vážna, aj keď je v zákone vyjadrená jednou vetou, že skutočne treba o nej hovoriť, lebo od tohto sa odvíja aj charakter nášho budúceho zdravotníctva.
Myslím si, že odvod je veľmi citlivá vec aj po voľbách, aj pred voľbami, a preto aj napĺňanie finančných zdrojov na fungovanie zdravotníctva je to dosť problematická vec, ale v našich pomeroch zdá sa, že tomuto fenoménu navýšenia sa asi nevyhneme. Tiež som veľmi dobre nechápal navýšenie odvodov na štvrťrok, pretože je to pomerne málo na to, aby dokonca aj pán minister vedel, čo mal by s tým urobiť a tobôž ako rozdeliť cez poisťovne uvedené financie. Takže myslím si, že minimálna doba, ktorá by bola vhodná na to, aby sme sa mohli rozhodnúť, či zvýšenie alebo pomoc financovaniu zdravotníctva cez navýšenie zo 4 na 5 % je minimálne jeden rok. Takže aj z tohto dôvodu trošku ľutujem pána ministra, že nemohol prijať ani účinné opatrenia za štvrťrok, kde by sa táto pomoc zo strany vlády prejavila.
Tak ako už bolo povedané, financovanie zdravotníctva je zložitá vec aj z tohto dôvodu, že je to vždy mechanizmus ako v každom živom hospodárskom systéme medzi príjmom a medzi výdavkom, teda medzi finančnými prostriedkami, ktoré zdravotníctvo získa spôsobom známym, ale hlavne spôsobom výdavku finančných prostriedkov, ktoré v zdravotníctve narastajú silnejším tempom, vyšším tempom, ako je samotná tvorba zdrojov. Myslím, že slovenské zdravotníctvo je na tej úrovni, že dosahuje príslušnú európsku a v mnohých odboroch aj svetovú úroveň, a preto aj požiadavky na rôzne moderné prístroje a na prístroje, ktoré si vyžadujú významné finančné prostriedky, sú oprávnené.
Spôsoby, ktorými sa to dá dosiahnuť, bolo tu zo strany poslankyne Sabolovej veľmi pekne rozanalyzované a bola aj zdokumentovaná potreba navýšenia týchto prostriedkov. Preto je to téma, ktorá bude pravdepodobne analyzovaná aj na konci tohto nášho sedenia, na konci tohto zasadnutia našej schôdze a predpokladáme, že pán minister príde s konkrétnymi faktami a s konkrétnymi úlohami, ktoré si dá, aby vedel dofinancovať zdravotníctvo takým spôsobom, aby sme mohli fungovať na príslušnej úrovni.
Chcem však podotknúť túto skutočnosť, že financovanie zdravotníctva dostatočné a uspokojivé nikdy nebude a zdá sa, že aj nikde, v žiadnej aj v tej najbohatšej krajine na svete nie je. Potreby v zdravotníctve rastú spôsobom a systémom, ktorý je ťažko odhadnúť. A takisto aj či v Spojených štátoch amerických, alebo vo Švédsku, alebo v Anglicku, alebo v Nemecku, spôsoby financovania sa precizujú, upravujú, možnože každých 5 alebo každých 10 rokov, s cieľom racionalizovať príslušné finančné prostriedky, aj napriek tomu týchto finančných prostriedkov aj v tých najbohatších krajinách je málo. U nás takisto, ako už hovoríme, že je kríza teraz v zdravotníctve, to isté sa hovorilo ešte aj za predchádzajúcej vlády, že bola kríza a že snažíme sa ju nejako vyriešiť, zdá sa, že v zdravotníctve si musíme zvyknúť na to, že práve nedostatok financií bude trvalý, bude chronický a mám taký dojem, že už si všetky predchádzajúce, možno aj terajšia vláda zvykla, že práve deficit financií v zdravotníctve je najlepší spôsob, ako zdravotníctvo regulovať. Potom už je len spôsob a systém, ako tento deficit znížiť a o koľko.
Jeden z mechanizmov vyskúšala aj predchádzajúca vláda, ktorá cez Veriteľa dokázala oddlžiť dosť, by som povedal, významne a spôsobom efektívnym. Len musím povedať, že je to mechanizmus, ktorý možno skôr považovať za charakteristický pre spôsob možno fungovania aj práce terajšej vlády, pretože bol centralizovaný, dochádzalo k tomu, že dlhy sa skoncentrovali pri jednej inštitúcii a tá rozhodovala o spôsobe, výške oddlženia. Takže zdá sa, že aj terajšia vláda, či chce, či nechce, možno bude musieť po čase pristúpiť tiež k nejakému spôsobu Veriteľa 1 alebo Veriteľa 2, pretože tieto dlhy, ako už bolo povedané, narastajú a dosahujú už niekoľko miliardové sumy, takže spôsob zabrzdenia neexistuje.
Spôsob, ako sa využívalo aj za predchádzajúceho systému výmenou manažmentu v tých najvýznamnejších zdravotníckych zariadeniach alebo, možno parafrázou povedať, vo všetkých zrejme, že nefunguje a jedným zo spôsobov je aj určitá forma vzniku nových právnych subjektov, ktoré fungujú v zdravotníctve, či už, ako bolo spomínané a nie je to definitívne rozhodnutie, buď akciové spoločnosti, alebo neziskové organizácie, ktoré, zdá sa, vykazujú lepšie hospodárske výsledky, čo sa týka deficitu, ako predchádzajúce právne formy fungovania zdravotníckych inštitúcií.
Takže, ako už bolo spomínané, nechcem dlho hovoriť a myslím si, že bude ešte priestor, aby sme analyzovali spôsob financovania. Zaujímavé je, že pani poslankyňa Sabolová trošku predčasne, aj keď sa mi zdá, že správne vystihla, že kde je možná cesta, prvý krok financovania v zdravotníctve.
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou spravodajca, pán predseda výboru Novotný, nech sa páči.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Ja veľmi rád reagujem faktickou poznámkou na Jožka Haleckého, lebo musím povedať, že na 99 % s ním súhlasím, čo povedal.
Musím povedať, že s týmto poslaneckým návrhom zákona máme trošku problém v SDKÚ - DS a je problém filozofický. Ten filozofický problém spočíva v tom, že náš volebný program hovoril o tom, že ročne chceme navyšovať o 0,25 % odvody štátu za svojich poistencov s tým, že sme chceli zachovať limitovanie nadspotreby prostredníctvom marginálnych poplatkov, teda 20- a 50-korunáčok, chceli sme dotransformovať poskytovateľov, aby boli akciovými spoločnosťami a fungovali v tvrdých rozpočtových kritériách, a chceli sme pevne držať opraty v liekovej politike, aby nám nerástla zbytočne spotreba. Boli sme o tom presvedčení, že za týchto okolností, ak budeme opatrne pridávať do systému viacej peňazí, tieto peniaze nebudú prežraté, poviem to tak ľudovo.
Nemyslím si totižto, že práve opozícia by mala plniť programové vyhlásenie vlády. Preto sa osobne neobávam o hlasovanie vládnej koalície k tejto predloženej poslaneckej novele, pretože ak v júli poslanci vládnej koalície hlasovali za programové vyhlásenie vlády, kde bolo napísané, že sa zvyšujú odvody zo 4 na 5 % bez časového obmedzenia, tak za to musia vedieť zahlasovať aj v máji, keď niečo tak principiálne, ako je zmena objemu finančných prostriedkov plynúca do zdravotníctva vo vzťahu k odvodom, tak ako to už vyjadrila pani predkladateľka, platila pre vládnu koalíciu ako politická dohoda v júli minulého roku, tak musí platiť aj v máji tohto roku, lebo programové vyhlásenie vlády bolo schválené na 4 roky.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Niekoľko poznámok... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Joj, pardon, prepáčte, pani navrhovateľka, ešte som si nevšimol, že chce reagovať pán poslanec Halecký, tak prepáčte mi to.
Nech sa páči, slovo má pán poslanec Halecký a potom so stanoviskom vystúpi...
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja len by som chcel potvrdiť toto, čo hovoril predseda, pán poslanec Novotný, že skutočne v spôsobe financovania budeme musieť sa snažiť nejako postupovať nie kontroverzným, ale nejakým kooperatívnym spôsobom, pretože spôsob financovania je spôsob financovania všetkých pacientov, všetkých zdravotníckych zariadení, na ktorých máme záujem, aby fungovali, aby fungovali podľa možností s čím najnižším deficitom, úspešne, a preto aj som zvedavý, s akým návrhom vystúpi aj pán minister vo svojej informácii, či bude požadovať navýšenie odvodov zo 4 na 5 % na ďalšie obdobie, čo, predpokladám, je jeden nieže z najľahších, ale možnože z najschodnejších spôsobov, ako zabrániť nárastu. A predpokladám, že bude aj vôľa aj zo strany vlády o tomto dosť reálne uvažovať, pretože deficit môže spôsobiť aj trošku sociálnu instabilitu v zdravotníckom sektore. A predpokladám, že nie je to dôvod na to, aby sme sa snažili za jeden štvrťrok naznačiť cestu a potom ju predčasne ukončiť. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, definitívne vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
So stanoviskom k diskusii vystúpi navrhovateľka pani Sabolová. Má slovo.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Niekoľko krátkych poznámok aj od vystúpenia pána poslanca Haleckého, aj pána poslanca Novotného.
Ja nenapĺňam programové vyhlásenie vlády. Toto som prečítala na začiatku, to bol program, s ktorým sme my šli aj do tohto parlamentu. Čiže mne ide o to, aby sme hovorili nie o tom, či to je najschodnejší spôsob možno vyriešiť problém, ale je to reálna potreba v zdravotníctve, aby sa tie zdroje tam dostali. To nie je, že ja vyriešim tým spôsob v zdravotníckom systéme financovanie a chod. Je to realita, ktorú treba urobiť, pretože tak ako všetci máme valorizované príjmy, ako všetci musíme odvádzať väčšie poplatky za prevádzkové náklady, lebo ich valorizujú iní, tak aj v tom systéme zdravotníctva je tá reálna potreba.
Nemôžem pripustiť diskusiu, lebo s takou som sa stretla, že ak zvýšime odvody a vytvoríme nejaký deficit v štátnom rozpočte, treba hľadať tie zdroje, určite ohrozíme euro. Predstava, ako ľudia musia byť na prvom mieste, a toto si myslím, že tento návrh, argument pre mňa neobstojí.
Tretie poznámka je k Veriteľovi, pretože pán poslanec Halecký hovoril o Veriteľovi, že oddlžoval. Istým spôsobom vyriešil alebo riešil problém v zdravotníctve. Len nevieme, čo s tým Veriteľom je dnes, nevieme, kde sú zdroje už v minulom roku, ktoré zvýšili vo Veriteľovi. Bolo to možno, dovolím si odhadnúť, nejakých 500 mil. Budem sa pýtať, aj bola otázka na hodine otázok, len nebolo na ňu zodpovedané, čakám písomnú odpoveď. Musíme hovoriť o tom reálne, a to je jedno, kto bude vo vláde, o spoluúčasti pacientov, ak budú výkony, ak budú ceny výkonov. Musíme, a myslím si, že aj tento parlament, už bude snáď správa, ale až v júni, požiadať, aby sa urobilo ekonomické jednoduché vyhodnotenie, ako tie verejné zdroje v tých štátnych a neštátnych subjektoch tečú.
A posledná poznámka je tá, že predložím aj pozmeňujúci návrh do zákona o poskytovateľoch, ktorý je tu v druhom čítaní, vládny návrh zákona, aby sme urýchlili, prípadne, ak to neurobím ja a urobí to vládna koalícia, budem to len vítať, navýšenie za poistencov štátu, aby sme už budúci týždeň pri zákone o poskytovateľoch novým článkom novelizovali zákon o poistení, aby sme skutočne pomohli tomu systému sa prebrať.
Ďakujem veľmi pekne a prosím o podporu. Myslím si, že robíme to nielen pre zdravotníkov, ale aj pre občanov. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem vám pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pokračujeme ďalej, v rovnakom zložení pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 293 a návrh na prerokovanie vo výboroch v rozhodnutí predsedu č. 288.
Nech sa páči, pani navrhovateľka, uveďte návrh zákona.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Toto vystúpenie bude oveľa kratšie. Predkladám novelu zákona č. 578 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách. Rieši niekoľko problémov vyplývajúcich z praxe. Popíšem ich veľmi krátko.
Súčasné znenie zákona požaduje od poskytovateľov, aby plnili podmienky personálneho, materiálno-technického vybavenia pri vydávaní licencie na poskytovanie služieb, ale táto povinnosť je v praxi málo kontrolovaná a v zákone navrhujem, aby to bola transparentná povinnosť transparentne preukázať naplnenie týchto požiadaviek, vybavenosť, vieme, záchranky, tak z minulosti.
V druhej časti ide o právnu úpravu, ktorá je v súčasnom zákone, hovorím, v rozpore s ústavou, pretože rozhodnutie o uplatnení práva na štrajk sa zveruje vláde. Vláda môže rozhodnúť o ukončení štrajku. Navrhujem, aby o tom mohol rozhodovať len súd.
Tretia, vážnejšia tiež vec je nesplatný zákon v povinnosti registrácie. Neobsahuje žiadne legislatívne prepojenie na výkon povolania spôsobom zabezpečujúcim plnenie tejto povinnosti. Zjednodušene vysvetlím. Registrácia je podmienkou výkonu, ale neumožňuje tým, ktorí vydávajú osvedčenie alebo robia registráciu, aby mohli konať, aj ak dôjde k nejakému porušeniu. Týka sa to mnohokrát len členov komory, nie tých, ktorí sú registrovaní. A tá ďalšia časť, a tú považujem možno dnes nie tak za podstatnú pre skupinu ľudí, ktorí sú združení v jednej veľkej komore, ktorá zahŕňa 26 zdravotníckych povolaní a aj tak dnes fungujú vo svojich sekciách a nezakladá to nijaký návrh na rozpočet ani verejné financie, rozdeliť tú komoru do tých pôvodných skupín. Ale čo považujem za podstatné, považujem za podstatné vyriešiť problém tých z praxe legislatívnych úprav, ktoré zlepšia, stransparentnia a zjednoznačnia výkon alebo ten status poskytovateľov, čiže na tej štvrtej časti na tom rozdelení. Ako považujem to za správe, ale myslím si, že nepovažujem to za podstatný problém, ktorý by mohol narušiť vlastne to rokovanie v druhom čítaní.
Preto prosím o podporu, tak ako v minulom, na januárovej schôdzi, alebo decembrovej, som predkladala návrh zákona o poisťovniach, ktorý riešil len vecné problémy z praxe, nebol prijatý. Verím, že o polroka budúcej schôdze ho predložím opäť. Chcem riešiť tie veci, ktoré sú od poskytovateľov poisťovní, pacientov, a myslím, že o nich rezort vie a bolo by dobré, keby možno aspoň na tieto vecné pripomienky pán minister pristúpil v druhom čítaní o zákone o poskytovateľoch.
Ďakujem za slovo a prosím o podporu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Nech sa páči, pán predseda výboru pre zdravotníctvo, predložte spravodajskú správu.
V. Novotný, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslankyne Márie Sabolovej na vydanie zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, nepredpokladajú sa finančné dôsledky na štátny rozpočet a nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný poslanecký návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval do 18. júna a gestorský výbor do 19. júna 2007.
Vážený pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, či chce niekto sa prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Jozef Halecký. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Slovo má pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budem stručný, lebo viem, že sa všetci ponáhľame domov, ale predsa len k týmto návrhom, čo predložila pani poslankyňa Sabolová, tri pripomienky chcem dať a chcem povedať, a to z toho dôvodu, že môžu byť niekedy určujúce alebo limitujúce.
Tak ako bolo povedané, kontrola poskytovateľa, podmienky, za ktorých poskytuje zdravotnícku starostlivosť, čo sa týka priestorového, hygienického, prístrojového vybavenia, je veľmi dôležitá, ale je tu jeden fenomén, že hlavne v tých začínajúcich ambulanciách nie vždy to finančné ohodnotenie poskytovateľov, hlavne ambulantných, je také, aby mohli okamžite a v krátkej dobe vytvoriť podmienky, ktoré by boli adekvátne možno ich predstavám, ale aj takisto zákonným predstavám. Takže možnože aj tá kontrola bude niekedy tých podmienok spornejšia.
Chcem povedať aj to, že mnohé ambulantné, hlavne ambulantné zariadenia zo strany poisťovní nemajú veľmi jasne deklarovaný spôsob financovania. Prečo jedna ambulancia dostane 60-tisíc, druhá 120-tisíc a ďalšia 180-tisíc? Či to závisí od počtu pacientov, či to závisí od regiónu, v ktorom príslušné ambulantné zariadenie neštátne obsluhuje, alebo či to závisí od faktorov, ktoré nie sú príliš v súlade s etikou a inými faktormi? Viem, že nie sú dostupné žiadne porovnateľné mechanizmy, aby si lekári vedeli porovnať, prečo ja toľko, iný lekár toľko dostane a z akých dôvodov. A predpokladám, že to bude jeden z bodov, ktorého sa budeme musieť dotknúť a budeme musieť aj napraviť. Pretože nie je možné, aby niektorá, prípadne monopolná, alebo aj ďalšie inštitúcie, ktoré financujú zdravotnícke zariadenia, dá sa povedať, skoro nekontrolovateľne financovali, ohodnocovali jednotlivých poskytovateľov a tí nemali možnosť kontroly, vyhodnotenia, prehodnotenia a tak ďalej. Predpokladám, že tento spôsob kontroly nemá ani komora, ani príslušné iné inštitúcie mimo Úradu na dohľad.
Po tretie toto, čo bolo spomínané, komory v zdravotníctve, je, myslím, že správne, že každé združenie lekárov, zdravotníckych pracovníkov je schopné a má možnosť a združí sa do príslušnej komory, ale vieme, že sú tie komory niekedy skôr len diskusné kluby. Takže keď je to komora väčšia, ktorá združuje väčší počet hlavne autoritatívnych a reprezentatívnejších predstaviteľov, dokáže skôr niečo presadiť, ako keď budeme mať 30 komôr a minister nebude schopný ani možno ochotný sa s nimi stretnúť, pretože je to niekedy problematické vzhľadom na to, že má nedostatok času, nedostatok podkladov a podobne.
Takže kvôli krátkosti času iba toľko. Predpokladám, že tieto otázky budú permanentne v cyklických intervaloch nastoľované, diskutované, a dúfam, že budú prijímané aj účinné spôsoby na ich riešenie.
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či... (Reakcia z pléna.) Pardon, ešte, znovu sa ospravedlňujem, pani Sániová s faktickou poznámkou, nech sa páči.
B. Sániová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. To, čo povedal kolega Halecký, kontrola poskytovateľov a technická vybavenosť, osobne si myslím, že je to veľmi dôležité, pretože je to aj forézna záležitosť poskytovateľov a hlavne zdravotníckych pracovníkov. Pretože pri týchto technických kontrolách u tých poskytovateľov sa častokrát nachádzajú závažné nedostatky a toto vedie aj k tomu, že môže dôjsť k nejakým foréznym konaniam. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, s odpoveďou na faktickú poznámku - pán poslanec Halecký, nech sa páči.
J. Halecký, poslanec: Ja len by som chcel zdôrazniť, že skutočne tieto otázky sú aktuálne, sú dôležité a je dôležité, aby sme minimálne mali určitú prípravu nielen teoretickú, ale aj v praktických krokoch, ako pomôcť obidvom zložkám tohto zdravotníckeho procesu. Jednak poskytovateľom, pretože pri zníženom množstve finančných prostriedkov, ktoré majú k dispozícii, ako sme už hovorili aj v predchádzajúcom, musia zabezpečiť štandard často, ktorý je na európskej úrovni, ktorý musí splňovať už v poslednom období aj kvality a úroveň i zo systému a to všetko si vyžaduje nové prístroje, ich recertifikáciu, obnovu v určitých časových intervaloch a to je možné iba pri zvýšenom a lepšom spôsobe financovania v zdravotníctve. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, takže definitívne vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka.
Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne, krátko by som zareagovala. Pretože si myslím, že toto je vážny problém, a budem rada, ak sa nám podarí dostať zákon do druhého čítania, aby sme skutočne ten kontrolný mechanizmus vypracovali, a možno aj tá pripomienka aj z tej pozície tých komôr, lebo komora vydá potvrdenie a možno mnohokrát už viac nekoná. Úrad pre dohľad má kompetenciu, možnože sa nevyužíva dostatočne.
Ale jednak upozornili ste, pán poslanec, na jeden vážny problém a to sú vlastne zdroje alebo limity, ktoré dostávajú hlavne neštátni poskytovatelia a v takom skutočne veľkom, širokom diapazóne robia podobnú službu s podobným počtom pacientov. A toto bude však vážny problém, ako garantovať, že bude to objektívne financovanie a to je možné práve tým, že som hovorila, treba katalóg výkonov, treba mať ceny výkonov a potom sa úplne jednoznačne určí, či niekto nie je priorizovaný len preto, lebo bol môj kolega v minulosti alebo je môj kamarát, alebo je môj rodák. A ja sa stretávam v jednotlivých krajoch s veľkými rozdielmi u rôznych tých ambulancií, kde robia možno ešte viac, možno majú viac pacientov, majú akútne stavy pacientov, kardiológ za dverami nevie, či ten pacient je menej alebo viac chorý, musí ho ošetriť, musí robiť základné vyšetrenie, a majú nepomerne rozdielne limity.
Čiže ja verím, že sa nám podarí spoločnými silami a je to len priestor na to, aby sme diskutovali o tých zdravotníckych problémoch. Lebo veľakrát hovoríme cez médiá, ale nehovoríme vecne v parlamente, vo výbore. A ja by som možno aj touto cestou chcela poprosiť kolegov z výboru zdravotníckeho, aby sme si našli čas na kľudnú, pokojnú, otvorenú diskusiu k jednotlivým témam, napríklad k limitom, komorám, potom k sieti. Myslím si, že nielen prerokovať zákony, ale hovoriť z vašej strany odborným jazykom, možno z našej strany takým mediátorom alebo niekedy aj trochu politiky, ale aby sme o tom hovorili. Lebo mám pocit, že nechceme hovoriť na tom mieste, kde to patrí, na výbore pre zdravotníctvo, o témach, ktoré tam patria.
Ďakujem pekne za slovo a prosím o podporu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Pýtam sa spravodajcu, či nechce. Veľmi pekne ďakujem za účasť na prerokovaní tohto bodu programu. A, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem.
Teraz nasleduje prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 296).
Návrh na pridelenie do výborov č. 290.
Teraz dávam slovo pani Beate Sániovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.
B. Sániová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov Výboru pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky uviedla návrh zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža.
K najvýznamnejším medzinárodným organizáciám pôsobiacim v humanitárnej oblasti patrí Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Slovenský Červený kríž bol vládou Slovenskej republiky, a to presne 8. 12. 1993, uznaný za jedinú národnú spoločnosť Červeného kríža, ktorá pôsobí na území Slovenskej republiky, a to podľa Ženevských dohovorov a ich dodatkových protokolov. Ženevské dohovory, takisto ako aj Ústava Medzinárodnej federácie Červeného kríža obsahujú základné obligatórne požiadavky a princípy pre jednotlivé národné spoločnosti. Takouto je aj Slovenský Červený kríž. Tieto spoločnosti musia spĺňať a musia sa nimi riadiť. V ich zmysle národná spoločnosť musí byť jedinou národnou spoločnosťou na území príslušného štátu, musí mať pomocný charakter. Musí byť neštátna, byť nezávislá, musí používať symboly Medzinárodného hnutia Červeného kríža, konať v súlade so Ženevskými dohovormi, s princípmi medzinárodného humanitárneho práva, byť súčasťou univerzálneho systému Medzinárodného hnutia Červeného kríža, musí byť humánne orientovane neutrálna a musí pôsobiť na celom území štátu, mať teda celoštátnu pôsobnosť. A posledne musí mať dobrovoľný charakter.
Jeden z dôvodov, prečo sme predložili nový zákon o Slovenskom Červenom kríži, je ten, že zákon, ktorý vstúpil do platnosti 1. mája 1994 pod číslom 84 o Slovenskom Červenom kríži, nebol za posledných dvanásť rokov novelizovaný. Spôsobilo to mnohé problémy v praxi. Napríklad jednotlivé ustanovenia nereflektovali na aktuálny právny stav - reforma zdravotníctva, reforma verejnej správy, zákon o integrovanom záchrannom systéme, zákon o sociálnej pomoci a podobne. Ďalej aj to, že používaná právna terminológia je už zastaraná.
Predložený návrh zákona o Slovenskom Červenom kríži upravuje najmä nasledovné okruhy problémov:
1. Deklaruje medzinárodné postavenie Slovenského Červeného kríža ako národnej spoločnosti Červeného kríža, ako som uviedla na začiatku.
2. Definuje postavenie Slovenského Červeného kríža v právnom poriadku Slovenskej republiky tak, že Slovenský Červený kríž garantuje postavenie osobitnej neštátnej právnickej osoby, ktorej vo vzťahu k týmto zákonom neupravených priznáva právne postavenie neziskovej organizácie podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách v znení zákona č. 35/2002 Z. z., čo najviac zodpovedná charakteru, poslaniu a úlohám Slovenského Červeného kríža.
3. Presnejšie a prehľadnejšie ako zákon z roku 1994 vymedzuje vzťahy Slovenskej republiky a subjektov územnej samosprávy a Slovenského Červeného kríža, pričom v súlade s požiadavkami Ústavy Medzinárodnej federácie Červeného kríža podrobnejšiu úpravu týchto vzťahov odkazuje na osobitné zmluvy.
4. Vymedzuje základné úlohy Slovenského Červeného kríža tak, ako to máte v predloženom materiáli, a to dokonca v trinástich bodoch. Rámcovo vymedzuje organizačnú štruktúru Slovenského Červeného kríža. Ustanovuje zásady hospodárenia Slovenského Červeného kríža vrátane foriem získavania prostriedkov na činnosť, ktorých súčasťou sú v súlade s doterajšími tradíciami vnútroštátnej právnej úpravy a záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi zo Ženevských dohovorov, aj dotácie z verejných fondov. V rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi, tak ako dosiaľ, garantuje Slovenský Červený kríž oslobodenie od niektorých daní, cla, súdnych, správnych a poštových poplatkov. Vymedzuje pravidlá používania ochrany znaku a názvu Červeného kríža na území Slovenskej republiky a vymedzuje presnejšie ako dosiaľ skutkovú podstatu priestupku za ich neoprávnené použitie, ako aj príslušného priestupkového konania.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými ústavnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na záver si vás dovoľujem láskavo požiadať o podporu predloženého návrhu zákona o Slovenskom Červenom kríži.
Ďakujem vám za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Poprosím pána poslanca Patakyho, aby ako spravodajca, ktorého určil gestorský výbor, nás informoval o návrhu zákona.
J. Pataky, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste dostali pod tlačou 296. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet vzhľadom na navrhované oslobodenie Slovenského Červeného kríža od správnych poplatkov, ako aj presun výnosov z pokút za neoprávnené použitie znaku a názvu Červeného kríža z príjmov štátneho rozpočtu a rozpočtov vyšších územných celkov. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a nezakladá nároky na zamestnanosť.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 290 zo dňa 24. apríla 2007 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný poslanecký návrh zákona výbory prerokovali do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.
Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Halecký. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.
Nech sa páči, máte slovo, pán predseda výboru.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, za udelené slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nebudem zdržiavať, ale myslím si, že je to dosť dôležitý a dobre napísaný zákon, ktorý si zasluhuje, aby sme mu vyslovili podporu, a to z toho dôvodu, že sú tendencie a sú niektoré hlasy, ktoré trošku negujú Slovenský Červený kríž alebo snažili by sa možno znížiť jeho úroveň, alebo vyslovujú pochybnosti o jeho potrebe v našej spoločnosti.
Preto chcem vyzdvihnúť, že je to veľmi dôležitá organizácia, ktorá nielenže je určitou pravou rukou možnože v rezorte zdravotníctva pri úlohách, ktoré plní, ale hlavne z celospoločenského a výchovného hľadiska jeho úloha v budúcnosti bude rásť. A to z toho dôvodu, že už len výchova k zdravému spôsobu života, k poskytovaniu prvej pomoci, správnemu poskytovaniu prvej pomoci, hlavne s rozvojom dopravy, s rozvojom rôznych sektorov, kde dochádza k úrazom, je nenahraditeľnou organizáciou, ktorá na praktických krokoch dokáže zabezpečiť výchovu nie určitých špecialistov, zdravotníkov alebo parazdravotníkov, ale toho najširšieho ansámblu ľudí, ktorí prichádzajú s tými fenoménmi do styku. Takže okrem výchovnej funkcie a okrem funkcie, ktorú zastáva Slovenský Červený kríž pri rôznych havarijných alebo iných situáciách, aj v medzinárodnom rozsahu, zaslúži si podporu aj finančnú a takisto aj personálnu tak, aby systém práce, na ktorý už je navyknutý a ktorý už aj zabezpečoval v minulosti, mohli ďalej jeho pracovníci rozvíjať a mohli zabezpečovať úlohy v plnom rozsahu.
Takže tento zákon si zaslúži plnú podporu. Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú, pán poslanec, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce navrhovateľka vyjadriť. Nech sa páči.
B. Sániová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, myslím, že aj v mojom úvodnom vystúpení som predstavila dosť dôležitých poslaní Slovenského Červeného kríža. Ukázalo sa to v minulosti, kde nielen v rámci vyšetrovaní a hľadaní nezvestných osôb, v pomoci pri zemetraseniach, povodňových situáciách atď. Slovenský Červený kríž zaujal významné postavenie. Za to bol ocenený a takéto ocenenie dostali aj jeho dobrovoľníci minulý týždeň v Primaciálnom paláci a poobede na stretnutí u pána prezidenta Gašparoviča.
Chcem ešte povedať, že návrh tohto zákona, ktorý sme dostali do poslaneckých lavíc, bol spracovaný v orgánoch Slovenského Červeného kríža, bol schválený Najvyššou radou v decembri 2006, a preto my poslanci zdravotníckeho výboru sme si ho osvojili a sme vám ho predložili. Ešte raz prosíme o vašu podporu. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, chcete ešte niečo? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 295 a návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 289.
Pán poslanec, nech sa páči, uveďte návrh zákona.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dámy a páni, návrh zákona o dani z príjmov, ktorého novelu som si dovolil predložiť, sa týka sprehľadnenia podnikateľského prostredia a zjednotenia pracovných podmienok pre rôzne druhy práce. Odstraňuje sa ním diskriminácia živnostníkov, ktorí podnikajú popri zamestnaní a nemôžu si uplatniť pri živnosti stravné, ak si v rovnaký deň uplatnia nárok na stravné lístky u zamestnávateľa v trvalom pracovnom pomere. V tomto prípade tak vzniká diskriminácia tým, že ak svoju živnosť vykonávajú po skončení pracovnej doby u zamestnávateľa, nemajú potom nárok uplatňovať si výdavky na stravné ani v tom prípade, že následne po skončení pracovnej doby u zamestnávateľa odpracujú ďalších päť hodín, čo je doba, po ktorej nárok na stravné za ostatných okolností vzniká.
Dámy a páni, návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu navrhujem, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. augusta 2007.
Ďakujem veľmi pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Pán Jozef Mikuš je určený spravodajca. Poprosím ho o informáciu.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou 295, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 10. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.
Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.