M. Číž, podpredseda NR SR: Dobré ráno. Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste postupne zaujali miesta v rokovacej sále.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: Pál Csáky a Martin Fronc. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Rudolf Bauer, Sergej Chelemendik a Milan Urbáni.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som privítal delegáciu Slovenskej ligy v Amerike na čele s predsedom ligy, ktorým je pán Daniel Tanzone. (Potlesk.) Ďalej vítam čestného predsedu Ľudovíta Pavla, ako aj tajomníčku ligy Ninu Holú s manželom (Potlesk.) a predsedu Prvej katolíckej slovenskej jednoty v Spojených štátoch amerických pána Andreja Rajca s manželkou (Potlesk). Ešte raz vás všetkých srdečne na pôde Národnej rady Slovenskej republiky vítam.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz pristúpime k rokovaniu o

návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k storočnici založenia Slovenskej ligy v Amerike.

Návrh uznesenia vám bol rozdaný ako tlač 314.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Rydlovi a prosím ho, aby tento návrh uviedol. Nech sa páči.

J. Rydlo, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda Slovenskej ligy v Amerike Daniel Tanzone, vážená pani generálna tajomníčka Slovenskej ligy v Amerike Nina Holá, vážený pán predseda Prvej slovenskej katolíckej jednoty v Spojených štátoch amerických a Kanade Andrej Rajec, z poverenia Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predkladám Národnej rady Slovenskej republiky jeho uznesenie týkajúce sa Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k storočnici založenia Slovenskej ligy v Amerike. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky text Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k storočnici založenia Slovenskej ligy v Amerike, ktoré vám o chvíľu prečítam.

Dovoľte mi, aby som využil túto príležitosť a povedal slávnej snemovni niekoľko slov. Slávna snemovňa, noviny Jednota, jedno z najstarších slovenských periodík, ktoré vychádza dodnes, presne pred sto rokmi dňa 15. mája 1907 uverejnili pozvanie na Národný kongres v Clevelande. Vedúca osobnosť slovenskej Ameriky katolícky kňaz Štefan Furdek, rodák z Trstenej na Orave, týmito slovami zvolával Slovákov v Amerike na snemovanie, z ktorého 26. mája 1907 vzišla a bola založená najprednejšia organizácia Slovenska Slovenská liga v Amerike: "V práci za národ nesmú nás deliť hranice politické ani náboženské. Slovák katolík, Slovák evanjelik, Slovák kalvín, staňte si do jedného radu, podajme si bratsky ruky a s nezlomnou odvahou, láskou k spoločnému rodu, k spoločnej mluve, tesne vedľa seba kráčajme cestou posiatou síce tŕním, ale na konci malé červánky ukazujú už teraz zoru vychádzajúceho slnka slobody pre národ slovenský v starom kraji. Konajme povinnosť našu, splaťme dlh tým, čo nás vychovali, čo s nami jeden vzduch dýchali, ktorých mluva je našou mluvou, s ktorými rovnako cítime, jednako žialime a sa radujeme. Splaťme dlh Slovensku." Ak sto rokov v živote človeka znamená zriedkavo plnosť veku, ešte výraznejšie to platí o dejinách spolku. Storočné jubileum si zasluhuje našu úctu, pretože v ňom sú sústredené obety stoviek statočných ľudí venované národnému celku. Týmto storočným spolkom pracujúcim bez prerušenia kontinuity, ktorý sa uchádza, aby mu Národná rada Slovenskej republiky dnes vzdala hold slovenského národa, je Slovenská liga v Amerike. Práve na americkej pôde slovenskí vysťahovalci poznali chuť toho, čoho sa im v bicefálnej monarchii Rakúsko-Uhorsku nedostávalo, voľnosti myslenia a organizácie tlačeného slova. Keď bolo slovenských spolkov veľa, ukázalo sa, že je potrebná strešná organizácia, ktorá by sústredila rozptýlené sily ku konštruktívnej práci v prospech Slovákov v Amerike, jej neslobodnej zotročovanej domovine, a to bez rozdielu vierovyznania a politickej orientácie.

Slovenská liga v Amerike predstavuje jednu z najvýznamnejších slovenských národných organizácií, ktorá sa podstatnou mierou zaslúžila o oslobodenie Slovenska spod maďarskej nadvlády, o národnú emancipáciu Slovenska v rokoch 1938 a 1939 a o obnovenie štátnej samostatnosti Slovenskej republiky v roku 1993. Od svojho vzniku bola Slovenská liga v Amerika hlavným hýbateľom národného života na severoamerickom kontinente. Bola akoby strešnou organizáciou všetkých slovenských spolkov. Už pri svojom vzniku si vytýčila za cieľ reprezentovať, obhajovať a presadzovať záujmy Slovákov pred svetovou verejnosťou. Bolo totiž potrebné, aby v životne dôležitých otázkach Slováci hovorili jedným hlasom a vystupovali nie ako jednotlivé spolky, ale jednotne. Založením Slovenskej ligy v Amerike Slováci zložili skúšku politickej dospelosti. Z ľudí, ktorí prišli do Ameriky ako pokorení príslušníci utláčaného národa, sa na pôde slobodného sveta stávajú hrdí synovia kultúrneho národa. V stanovách Slovenskej ligy v Amerike dôrazne vyjadrujú, o čo im ide. Ide im o to, aby slovenský národ stal si do radu iných národov ako rovný s rovným.

Cesta k založeniu Slovenskej ligy v Amerike nebola ľahká. Vodcovia amerických Slovákov sa už od roku 1890 usilovali o založenie ústrednej slovenskej národnej reprezentácie. A v tomto roku boli založené dve americko-slovenské organizácie, ktoré pôsobia dodnes. Vo februári bol založený Národný slovenský spolok (Slovak National Society), pri zakladaní ktorého hral hlavnú úlohu Peter Rovnianek, a v septembri to bola Prvá katolícka slovenská jednota, ktorej zakladateľom bol katolícky kňaz Štefan Furdek. Ale ešte stále chýbala organizácia, ktorá by zjednocovala všetkých Slovákov v Amerike. Prvým pokusom o takúto všenárodnú ustanovizeň bolo úsilie o obnovenie Matice slovenskej, ktorej činnosť maďarské úrady zastavili v roku 1875. V pozadí tohto pohybu stál Peter Rovnianek. Podarilo sa mu síce obnoviť Maticu slovenskú na pôde Ameriky, 26. septembra 1893, ale nepodarilo sa mu rozprúdiť jej činnosť. Ďalším krokom, ktorý podstatnou mierou prispel k vzniku Slovenskej ligy v Amerike, bolo založenie Združenia slovenských novinárov v roku 1903. Toto združenie, v ktorom najaktívnejšími členmi boli opäť Štefan Furdek a Peter Rovnianek, zvolávalo viaceré spoločné stretnutia, na ktorých sa prerokúvala otázka založenia všeslovanskej a všeslovenskej organizácie, ktorá by mohla hovoriť v mene všetkých slovenských vysťahovalcov v Amerike a viesť sústredený boj za práva utláčaného národa v mnohonárodnostnom uhorskom kráľovstve. Na jednej takejto schôdzke zvolanej Štefanom Furdekom 7. apríla 1907 padlo konečné rozhodnutie vyzvať všetky slovenské organizácie, fary, osady a v Amerike všetkých žijúcich rodoľubov k účasti na Národnom kongrese v Clevelande 26. mája 1907. Americko-slovenské časopisy a spolky nadšene prijali tento návrh a pozývali všetkých krajanov na veľký Národný kongres, ktorého cieľom malo byť vytvorenie celonárodnej reprezentácie pracujúcej a bojujúcej za národné práva Slovákov v starej vlasti a za tú našu slovenčinu. Organizáciu zhromaždenia a prípravu stanov mal na starosti päťčlenný výbor v zložení Štefan Furdek, Anton Štefan Ambrose, Ignác Gessay, Anton Bielek a Gustáv Maršall-Petrovský. Výbor sa obrátil na všetkých krajanov, aby sa zapojili do spoločného úsilia, pretože v práci za národ nesmú nás deliť hranice politické ani náboženské.

Kongres sa konal v jednej z najväčších hál v Clevelande v Grace Armory, kde sa zišlo 10 000 až 11 000 Slovákov zo všetkých kútov Ameriky. Nadšenie bolo také veľké, že z baníckej Cornersville vypravili zvláštny vlak a v otváracom prejave Štefan Furdek povedal tieto pamätné slová: "V minulosti sme mali viaceré veľké schôdze, ale toľko Slovákov v jednej sieni ešte nebolo. Tak sa mi pozdáva, že je dnes vzkriesenie našej slovenskej kolónie v Amerike. Prítomní sme tu demokrati, republikáni, príslušníci s rozličným politickým náhľadom. Nezišli sme sa ako straníci jednej či druhej politickej strany, ale zišli sme sa na širokej platforme lásky k svojmu slovenskému národu. Podívajte sa len, katolícky kňaz, gréckokatolícky kňaz i evanjelický duchovný, stojíme dnes jeden po boku druhého. Každý svoje presvedčenie hájime si úzkostlivo a my sme tu dnes ako v národnej práci spojení." Po Furdekovi vystúpil s ohnivým prejavom Peter Rovnianek, ktorý vyzýval všetkých Slovákov žijúcich na pôde slobodnej Ameriky k jednote a do spoločného boja za národné právo bratov a sestier v starej vlasti. Návrh na založenie celonárodnej organizácie bol prijatý aklamáciou. Peter Rovnianek potom navrhol, aby sa novozaložená organizácia nazývala Slovenská liga v Amerike Slovak League of America. Zhromaždenie súhlasne prijalo aj tento návrh. Potom bol zvolený prvý výbor Slovenskej ligy v Amerike v tomto zložení: Štefan Furdek, predseda, keď podpredsedami sa stali všetci predsedovia slovenských národných spolkov, tajomník zapisovateľ bol Albert Mamatey, účtovník Ján Porubský, pokladník Miroslav Francisci, dozorca Anton Bielek. Heslom Slovenskej ligy v Amerike sa stalo heslo "Za tú našu slovenčinu", s ktorým chodievali slovenskí kandidáti do nerovného zápasu v uhorských voľbách. A súčasť jej znaku tvoril dvojramenný kríž na troch kopcoch, ktorý je dnes štátnym znakom Slovenskej republiky.

Pod schopným a agilným vedením Slovenská liga v Amerike rozprúdila rozsiahlu národnobuditeľskú činnosť. Usporadúvala prednášky, robievala zbierky, vydávala letáky a brožúrky, ktorými informovala cudzinu o ťažkých pomeroch Slovákov v Uhorsku, organizovala indignačné zhromaždenia proti návštevám maďarských politikov v USA. Už v septembri 1907 nadviazala styk s nórskym spisovateľom Bjornstjernom Bjornsonom, ktorý svojimi článkami v nemeckých a francúzskych časopisoch sa zastával Slovákov a ostatných utláčaných národností Uhorska. O existencii Slovenskej ligy v Amerike a o aktivitách Slovákov v Spojených štátoch amerických vedel aj Scotus Viator alias Robert Seton-Watson, Rus Alexander Papkov či Švajčiar William Weiter, ktorí civilizovanému svetu pripomínali útlak Slovákov v uhorskom kráľovstve pretvárajúcom sa na šovinistický maďarský štát. Len v rokoch 1898 až 1907, teda na prelome 19. a 20. storočia bolo za slovenskú vec odsúdených asi 400 ľudí a peňažné pokuty dosiahli 25 000 zlatých. Tento útlak dosiahol beštiálne rozmery 27. októbra 1907, keď maďarskí žandári strieľali v Černovej do bezbranných ľudí. Bolo 15 mŕtvych, 10 ťažko a 60 ľahko ranených. A tak v najťažších časoch, keď domáci vodcovia slovenského národa strácali nádej a predpovedali, že o dve-tri generácie sa už nebude pod Tatrami po slovensky ani rozprávať, z Ameriky vyšiel do sveta hlas tých, ktorým doma odnárodňovací režim zviazal ruky a zapchal ústa. Pod zástavou Slovenskej ligy v Amerike sa viedol boj za prirodzené a Bohom dané práva pre náš utlačený a na vyhynutie odsúdený národ.

Keď vypukla prvá svetová vojna, Slovenská liga v Amerike videla v tejto svetovej katastrofe príležitosť presadiť a zaistiť oslobodenie národa spod maďarského útlaku. Kým doma národ musel mlčať alebo bol prinútený vydávať tzv. prehlásenia vernosti svojim utláčateľom, Slovenská liga v Amerike pod vedením obetavých a prezieravých vodcov Ivana Daxnera, Alberta Mamateya odvážne tlmočila pravé cítenie národa a deklarovala: "Prehlasy, ktoré vydané boli skrze náčelných slovenských ľudí do Uhorska a v ktorých vyslovuje sa po istú mieru spokojnosť s dosavadnými politickými pomermi, my povinní sme vyhlásiť za neplatné, pretože so skutočným zmýšľaním stoja v protive. S nimi slovenský národ naskrze nesúhlasí a považuje ich jedine za výplyv nesmierneho teroru strany terajšej vlády. Žiadame pre slovenský národ úplnú samosprávu a voľnosť sebaurčenia tak na poli politickom, ako na kultúrnom a hospodárskom." Slovenská liga informovala vládu Spojených štátov a celý kultúrny svet o skutočnej situácii v Uhorsku. Zohrala kľúčovú úlohu pri uzavretí dvoch dohôd, ktoré prispeli k vzniku Česko-slovenskej republiky, Clevelandskej dohody z 22. októbra 1915 a Pittsburskej dohody z 31. mája 1918, ktoré stručne a zreteľne zaistili federatívne usporiadanie spoločného štátu Slovákov a Čechov. Z iniciatívy Slovenskej ligy v Amerike sa konala povestná milióndolárová zbierka pre zahraničný odboj Slovákov a Čechov, ktorá sa sústredila v rukách aktivistu Slovenskej ligy v Amerike katolíckeho kňaza a vynálezcu rádia Jozefa Murgaša, zbierka, z ktorej Tomáš Garrique Masaryk ani nikto po ňom do dnešného dňa nikdy nedal vyúčtovanie. Delegát Slovenskej ligy v Amerike Štefan Osuský poskytol odboju neoceniteľné služby vo Švajčiarsku a vo Francúzsku.

Slovenská liga nestrácala záujem o dianie na Slovensku ani po vytvorení česko-slovenského štátu. Pomáhala finančne i prenosom ideí. Jej pracovník novinár Ignác Gessay založil Slovenskú ligu na Slovensku. Stalo sa tak v roku 1920 v Bratislave. Tento spolok fungoval až do násilného zlúčenia s Maticou slovenskou v roku 1948. Spájal Slovákov, staval pomníky, zakladal školy, staral sa o chudobných, pestoval skutočný patriotizmus. Keď však v spoločnom štáte Čechov a Slovákov česká strana nechcela rešpektovať záväzky, ku ktorým sa zaviazala najprv v Clevelande a potom v Pittsburghu, tak Slovenská liga v Amerike sa vo svojich memorandách nielen dožadovala samosprávy Slovenska, ale sa jednoznačne postavila na obranu slovenskej svojbytnosti, pridala sa na stranu otca národa Andreja Hlinku a podporovala jeho zápas za prisľúbenú autonómiu. Keď po zakončení tohto spravodlivého boja Slovensko dosiahlo v októbri 1938 samosprávu svojich vecí, predseda prvej slovenskej autonómnej vlády ThDr. Jozef Tiso poslal Slovenskej lige v Amerike srdečný list, v ktorom sa s vďakou oceňuje podpora amerických Slovákov.

Po vyhlásení slovenskej samostatnosti v marci 1939 Slovenská liga v Amerike a americkí Slováci videli nielen úspešné zakončenie politického dozrievania národa, ale aj vnútorné uspokojenie, že ich boj nebol márny. Nanešťastie šesť mesiacov po vyhlásení slovenskej samostatnosti vypukla druhá svetová vojna, ktorá rozdelila svet na dva tábory. Neuniknuteľná geopolitická situácia postavila do opačného tábora Slovensko než našich krajanov v Amerike. V ťažkom období druhej svetovej vojny Slovenská liga v Amerike hlásala potrebu demokratického samostatného Slovenska, ktorá sa stala skutočnosťou o polstoročie neskôr. Víťazné mocnosti uverili hlasom našich protivníkov a bez vôle národa vyhasili život mladej Slovenskej republiky. Slovensko sa opäť ocitlo v štátnom spoločenstve, ktoré nevyhovovalo ani jeho želaniu, ani jeho záujmom.

Slovenská liga v Amerike sa znovu zapojila do boja za národné práva Slovákov, keď jej činnosť sa po druhej svetovej vojne sústredila na pomoc slovenským exulantom a Slovenská liga v Amerike sa zaviazala, že všetkými prostriedkami bude podporovať slovenský národ v jeho túžbe po slobode a štátnej samostatnosti. S hrdosťou môžeme povedať, že má zásluhy aj na obnovení slovenskej samostatnosti, ktorých viditeľným zvýraznením je druhá Slovenská republika znovuzrodená z vôle národa 1. januára 1993.

Za sto rokov svojho trvania Slovenská liga v Amerike mala mnoho horlivých pracovníkov, žien i mužov, ktorí v službe národa vykonali kus úctyhodnej práce, takých, akými boli jej zakladatelia Štefan Furdek a Peter Rovnianek a pokračovatelia ich diela Michal Bosák, Jozef Murgaš, Albert Mamatey, Ivan Daxner, Anton Bielek, Ján Kocúr, Anton Filkorn, Jozef Hušek, Peter Hletko, Dominik Sloboda, Peter Jurčák, Martin Slimák, Ján Pankuch, Pavol Jamriška, František Duboš, Štefan Tkáč, Július Janči, Ján Horecký, Filip Hrobák, Jozef Pavčo, František Hrušovský, Konštantín Čulen, Ján Vlach, Ján Holý, Eduard Behunčík, Ľudovít Pavlo, Daniel Tanzone, ako aj viaceré obetavé a pracovité ženy, napr. Júlia Krajčovičová či Nina Holá. Slovenský národ im to nikdy nesmie zabudnúť.

Slovenská liga v Amerike je nositeľkou veľmi silnej tradície nezištnej pomoci Slovensku. Hoci vzdialená od Slovenska, bola mu vždy najbližšou pomocníčkou, ktorá dokázala správne vystihnúť jeho problémy a perspektívy. Pohľad do storočnice Slovenskej ligy, to je pohľad do našich národných dejín, to je obraz osudov národa v časoch útlaku a nemravnej elementárnym ľudským právam sa protiviacej maďarizácie v starom Uhorsku aj obraz nádejí po národnom oslobodení v roku 1918 so všetkými sprievodnými zjavmi zápasu za autonómiu v Prvej ČSR čiže za rovnoprávnosť oboch národov v spoločnom štáte, tiež aj obraz osudov Slovenska v časoch Hitlerovej dobyvačnosti, keď Slováci dosiahli síce vlastný štát, a tým si zachraňovali vlastnú národnú existenciu, ale bola druhá svetová vojna a po vojne víťazi rozhodujú o všetkom. Tak aj náš slovenský osud bol v rukách víťazov. Boli západné demokracie aj tie, čo v jeseni roku 1938 Česko-Slovensko zradili a vydali napospas tretej ríši, a bol Sovietsky zväz. Divné spojenectvo, ale aj podivné veci vytvárajú dejiny. Tak to bolo aj s naším osudom. Po vojne sme prežívali komunistický útlak, ožil neprirodzený čechoslovakizmus a prišla komunistická totalita, keď pribudli nielen šibenice, ale aj likvidácia slobodného podnikania a povolania, likvidácia reholí a kláštorov, nastala barbarská noc a revolúcia začala požierať vlastné deti. Miesto horúcej vojny s frontmi na zemi, na mori i vo vzduchu prišla studená vojna, rovnako svetová, ale odohrávala sa v éteri, v ktorom rozhodovalo slovo a jeho argumenty. Ale aj táto vojna zanechala obrovské obete hodnôt, ducha i životov. To všetko je už, chvalabohu, za nami a, verme, s Božou pomocou už sa viacej nezopakuje. Svedkom tohto všetkého za starého Uhorska, za Česko-Slovenska, počas prvej Slovenskej republiky, za ľudovej demokracie aj za komunistickej socialistickej diktatúry bola aj jubilujúca Slovenská liga v Amerike. Do Ameriky, do Spojených štátov amerických, do tejto veľkej a blahobyt prinášajúcej krajiny sa Slovenky a Slováci kvôli biede a kvôli ohavnému maďarizačnému útlaku hrnuli ako roj do úľa. Utekali za nádejou lepšie sa mať a slobodne žiť. Asi od osemdesiatych rokov 19. storočia až do konca 20. storočia ich tam žilo a žije okolo 1 mil.

Musíme priznať, že naše moderné dejiny začali v Amerike. Tu sa odohrávali naše tri najvýznamnejšie odboje. V treťom odboji za studenej vojny opretý o mravnú autoritu Slovenskej ligy v Amerike vytvoril Svetový kongres Slovákov pod vedením Štefana Boleslava Romana najkrajšiu kapitolu slovenských dejín v Amerike. To uznali aj Alexander Dubček, Milan Čič i Rudolf Schuster, keď sa ako ústavní činitelia Slovenska v roku 1990 prišli pokloniť práci Svetového kongresu Slovákov i zahraničným Slovákom vôbec. To bola aj ich poklona Slovenskej lige v Amerike.

Ako zlatá niť všetkými podujatiami Slovenskej ligy v Amerike sa vinie základná idea samobytnosti slovenského národa a jeho právo na to, aby si sám riadil svoje verejné veci, či už celkom samostatne alebo aj vo federálnom zväzku s iným národom alebo štátom či s inými národmi alebo štátmi.

Všetko, čo Slováci v Amerike robili na obranu práv svojho národa, bolo poznačené duchom Slovenskej ligy v Amerike. V nej sa na dlhý čas zjednotili katolíci, protestanti, liberáli i socialisti. Peter Rovnianek sa pred 100 rokmi prorocky vyznal: "Naša americká demokracia rozdúchala oheň. Je odpoveďou na tvrdenia, že slovenský národ neexistuje, a manifestačným dôkazom najmä slovenským neveriacim Tomášom, že tu v Amerike vyrástol pre slovenský národ košatý strom, ktorý sa nekláti, pod ktorého vetvami utlačovaní a z domoviny vyhnaní Slováci môžu nájsť útočište a ochranu. Dnes, keď si Slovenská republika pripamätúva vzácne výročie dejín Slovenska, vyjadrujeme radosť z toho, že Slovenská liga v Amerike, najdôležitejšia organizácia zastrešujúca slovenské spolky v Spojených štátoch amerických, oslavuje 100. výročie svojho založenia. Ctíme si jej zásadný podiel na materiálnych, ale aj ľudských obetiach pre oslobodzovací boj Slovákov spod nespravodlivej maďarskej nadvlády ohrozujúcej slovenský národ. Pripamätúvame si jej spoluprácu s českými organizáciami v USA, s ktorými uzavrela v roku 1915 spomenutú Clevelandskú a v roku 1918 Pittsburskú dohodu, čím podstatne prispela k založeniu demokratickej Česko-slovenskej republiky, počas trvania ktorej neprestávala obhajovať národné práva Slovákov. Vzdávame úctu jej úsiliu o udržanie slovenského povedomia státisícov krajanov žijúcich na americkom kontinente. A konštatujeme, že ciele, aké si vytýčil 26. mája 1907 Národný kongres k Clevelande zhromažďujúci desaťtisícový zástup amerických Slovákov, z ktorého vzišla Slovenská liga v Amerike, sa začali uskutočňovať vznikom Česko-Slovenska a naplnili sa založením Slovenskej republiky stelesňujúcej stáročné túžby a úsilia Slovákov doma aj v zahraničí v zápase o dosiahnutie politickej individuality slovenského národa a uznanie štátnej samostatnosti Slovenska."

Vzhľadom na toto všetko môžeme s plným vedomím povedať, že Slovenská liga v Amerike sa zaslúžila o slovenský národ. Naša jubilantka, strážkyňa a ochrankyňa slovenského národa, storočná Slovenská liga v Amerike bola vždy výsostne demokratickou inštitúciou. Vďaka nej Slovensko viažu živé väzby so Spojenými štátmi americkými, nuž nesmie zostať zabudnutá. Preto vás, panie poslankyne, páni poslanci, sestry a bratia v národe, prosím, aby sme naprieč politickým spektrom, prejaviac politickú vôľu národa, ktorú nám do našich rúk demokraticky zverili slobodní slovenskí občania, schválili Deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky k storočnici založenia Slovenskej ligy v Amerike, ktorú z podnetu Slovenskej národnej strany predkladá slávnej snemovni Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako spoločný návrh koaličných i opozičných politických strán zastúpených v slovenskom zákonodarnom zbore. Aby sa nám lepšie rozhodovalo, dovoľte mi skončiť svoj prívet skôr, ako prečítam deklaráciu, prvým veršom modlitby Štefana Furdeka, ktorou sa začínal 26. mája 1907 Národný kongres v Clevelande založivší Slovenskú ligu v Amerike: "Ó, všemohúci Bože, Otec všetkých národov, zapáľ v nás horúci cit pre česť a národnú hrdosť."

Zahraničný výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky text Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k storočnici založenia Slovenskej ligy v Amerike uvedeného v prílohe, ktorý vám prečítam, schváliť. Znenie tejto deklarácie je: "Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k storočnici založenia Slovenskej ligy v Amerike: "S veľkou úctou a potešením vítame jubileum Slovenskej ligy v Amerike, významnej strešnej organizácie slovenských spolkov v Spojených štátoch amerických, ktorá v tomto roku oslavuje storočnicu svojho založenia. Národná rada Slovenskej republiky v duchu svojej Deklarácie k Slovákom žijúcim v zahraničí prijatej 6. júla 1999 oceňuje mimoriadny prínos Slovenskej ligy v Amerike ako integrujúceho činiteľa a mosta preklenujúceho hranice medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými. Pamätáme na jej spoluprácu s českými organizáciami v USA, s ktorými uzavrela v roku 1915 Clevelandskú a v roku 1918 aj Pittsburskú dohodu, čím podstatne prispela k založeniu demokratickej Česko-slovenskej republiky, počas trvania ktorej neprestávala obhajovať národné práva Slovákov. Oceňujeme úlohu a podiel amerických Slovákov v zápase za národné oslobodenie a vznik samostatnej a suverénnej slovenskej štátnosti. Vážime si úsilie Slovenskej ligy v Amerike o udržanie slovenského povedomia státisícov krajanov žijúcich na americkom kontinente. Národná rada Slovenskej republiky si želá, aby sa naďalej udržali a rozvíjali stáročiami upevnené, živé a podnetné vzťahy medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a ich starou vlasťou pre spoločné dobro nás všetkých."." Potiaľto je návrh deklarácie.

Vďačím vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám. Čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne. Ďakujem (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu. Poprosím vás, ešte, pán poslanec, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov, a zároveň vás poprosím, keby ste pri tomto bode plnili aj úlohu spravodajcu.

Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu k tomuto bodu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som písomnú prihlášku nedostal, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne. Pán poslanec Dzurinda Mikuláš, pani poslankyňa Sabolová Mária. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pán poslanec Dzurinda, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

M. Dzurinda, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vzácni hostia, chcem sa poďakovať kolegovi Rydlovi za prednesenie návrhu, ktorý, ako uviedol, je naším spoločným návrhom Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem sa mu poďakovať nielen za to, že ho korektne predniesol, ale že ho aj doplnil alebo uviedol tak, ako to urobil.

To, že to vystúpenie bolo obsiahle, ale aj obsahovo vyčerpávajúce, mne umožňuje byť omnoho stručnejším a chcem svoje vystúpenie využiť v zásade na tri veci. Po prvé, chcem Slovenskej lige v Amerike zablahoželať, zablahoželať k významnému jubileu. Po druhé, chcem pozdraviť Slovenskú ligu v Amerike a nielen tu prítomných jej predstaviteľov, ale všetkých jej členov, všetkých Slovákov, a to nielen v Spojených štátoch, ale aj v celom zahraničí. A napokon sa chcem Slovenskej lige v Amerike poďakovať za všetky aktivity, neraz som bol prítomný na niektorých z nich, za bohaté aktivity, za udržiavanie slovenčiny, slovenského povedomia a pevných, pekných väzieb so svojou vlasťou.

No a napokon, azda len jedna myšlienka z plejády, ktorú uviedol pán Rydlo a ktorá sa mi páčila, keď už tak skončil svoje vystúpenie. Pán kolega hovoril o túžbe mnohých Slovákov aj známych, aj menej známych, o tom, aby slovenský národ raz mohol zastať ako národ rovný s národmi ostatnými vo svete. Ja by som chcel túto myšlienku len drobno podoprieť, že tej túžbe sa vždy dalo rozumieť. A myslím, že našla plné uplatnenie práve v ostatných rokoch, nielen tým, že Slovensko ako samostatný štát ukázalo životaschopnosť, že túto životaschopnosť ukazuje stále, že sme svedkami naozaj veľmi pekného vývoja Slovenskej republiky, a nemyslím teraz len na ekonomické čísla a parametre životnej úrovne, ale aj celkovou pozíciou, rešpektom, dobrým postavením v zahraničí, ktoré si Slovensko vybudovalo. A myslím si, že toto rovnocenné postavenie Slovákov s ostatnými národmi vo svete našlo aj formálne vyjadrenie v tom, že práve v ostatných rokoch sa Slovensko stalo členom Severoatlantickej aliancie, stalo sa členom Európskej únie, že hrá aktívnu rolu v týchto zoskupeniach, že je rešpektované.

No a napokon bol tu ešte aj jeden taký symbolický okamih, ktorý potvrdzuje aj tú formálnu rovnoprávnosť Slovákov, a to bol február v roku 2005, keď na Slovensko prišiel prezident Spojených štátov, keď na Hviezdoslavovom námestí, takom pamätnom a drahom pre nás, Slovákov, predniesol nezabudnuteľnú reč, v ktorej ocenil jedinečnú cestu slovenského národa v srdci Európy, ale v ktorej pripomenul aj významný prínos Slovákov pri budovaní Spojených štátov.

Takže to boli okamihy, ktoré potvrdili, že to úsilie, ale aj tie túžby a práca mali svoj zmysel a Slováci sa dočkali toho, že naozaj sú nielen národom, ale aj rozvíjajú svoju štátnosť, rozvíjajú ju v rovnoprávnom a rovnocennom postavení s inými krajinami a inými národmi.

Dámy a páni, poslanecký klub SDKÚ - DS podporí návrh vyhlásenia, ktoré vám prečítal pán kolega Rydlo. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Teraz vystúpi pani poslankyňa Mária Sabolová. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda, pán predsedajúci, vážení hostia, kolegyne, kolegovia, chcem len veľmi krátko vystúpiť za Kresťanskodemokratické hnutie, pretože mnohí z nás majú veľmi úzke a osobné vzťahy so Slovákmi žijúcimi v Spojených štátoch amerických. Už samotná storočnica hovorí o nejakom historickom období a istých časových väzbách. A chcem za Kresťanskodemokratické hnutie vyjadriť len vďaku za to, že Slovenská liga v Amerike je istým historickým medzníkom alebo je historicky významná aj pre Slovákov žijúcich na Slovensku, aj pre Slovákov v Amerike. A chcem sa poďakovať za ich angažovanosť pre mnohé témy, mnohé otázky, v ktorých tá vzájomná väzba je cítiť. A zároveň ale chcem aj vzdať úctu tým, ktorí boli pri začiatku ligy a dnes už nie sú medzi nami, pretože vďaka nim, si myslím, tie vzťahy ostali také živé. Zároveň aj Slováci v Amerike cítili to Slovensko tak, myslím, v srdci. A môžem aj sama z osobnej skúsenosti povedať, že boli vždy blízko a vracali sa veľmi radi na Slovensko.

Čiže srdečná vďaka. A Kresťanskodemokratické hnutie toto vyhlásenie, túto deklaráciu podporí.

A ďakujem ešte spracovateľom za taký krátky, stručný, ale výstižný text. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Tibor Cabaj, pán poslanec Halecký Jozef. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Tibor Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán predseda, vážení hostia, ja som si veľmi rád vypočul to vyjadrenie predsedníčky klubu KDH, pretože patrím k tej hŕstke poslancov, a možno by sme ich spočítali aj na jednej ruke, ktorí sme v tomto parlamente, ktorí sme mali tú česť byť prítomní 17. júla 1992, keď sa prijímala Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Patril som k tej malej skupinke, ktorá tu ešte v tomto parlamente momentálne pôsobí, ktorá hlasovala za Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. A verím, že tí, ktorí tu sedia a v tom čase hlasovali proti deklarácii, toto vyhlásenie podporia. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Teraz má slovo pán poslanec Jozef Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia zo zahraničia, chcel by som sa aj ja pripojiť za Ľudovú stranu - Hnutie za demokratické Slovensko k oceneniu aktivít, ktoré ste urobili v prospech vzniku Slovenskej republiky. A myslím si, že vaša myšlienka, ktorú dovŕšil Vladimír Mečiar založením Slovenskej republiky, bola v značnej miere podmienená aj vašimi aktivitami v zahraničí, kontaktmi a rozvíjaním tejto myšlienky.

Chcel by som ešte pripomenúť jednu skutočnosť, že bolo by vhodné, aby sme sa v zahraničí venovali aj našim príbuzným, známym, ktorí už možnože po slovensky nevedia, ja to viem aspoň z vlastnej skúsenosti, ale majú cítenie pre Slovensko, majú cítenie pre kontakty americké a slovenské, zaujímajú sa o dejiny, sú ochotní navštevovať našu republiku. A dokonca aj anglicky hovoriaci naši bratranci, sesternice sú ochotné sa učiť po slovensky. Takže myslím si, že aktivita vás ako krajanov vo vašich organizáciách, návštevy, vzájomné kontakty prospejú tomu, aby meno Slovenskej republiky bolo vážené nielen v Európe, ale aj v zahraničí, hlavne v Amerike, kde Slováci majú svoje hlboké korene. Takže aj v mene Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko ďakujem vám za vašu aktivitu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

So stanoviskom k faktickým poznámkam pani poslankyňa Mária Sabolová, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem len pripomenúť, že dnes oslavujeme storočnicu založenia Slovenskej ligy v Amerike. Tak ako aj pán predkladateľ pán poslanec Rydlo predniesol význam tejto inštitúcie, ktorá chcela byť nad všetkými inštitúciami, ktoré v tej Amerike boli, nechcela mať ani politický, ani nejaký nacionalistický, ani žiaden konfesný rozmer, ale chcela skutočne zastrešiť a dať tým ľuďom istú spolupatričnosť, ľudskú spolupatričnosť, to chcem zdôrazniť. A chcem aj, aby toto vyhlásenie nebolo politickým vyhlásením, ale skutočne vyhlásením nás ako ľudí, ktorí žijeme na Slovensku. A je to istý vzťah voči tým našim Slovákom, ktorí žijú v zahraničí. Konkrétne nechcem komentovať vystúpenia, hlavne prvého predrečníka. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Teraz požiadal o slovo predseda Národnej rady pán poslanec Pavol Paška.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vzácni drahí hostia, my budeme mať možnosť o chvíľočku sa spolu stretnúť a určite hovoriť trošku v širšom kontexte o tom, prečo sme sa tu pri tomto výnimočnom výročí stretli. Ale dovoľte povedať niekoľko slov. A rád by som vyjadril kontext, ktorý cítim a ktorý ako keby chýbal, ale určite nie zámerne. Už o niekoľko dní práve v tejto sále bude sedieť 44 predsedov parlamentov krajín Európskej únie a krajín, ktoré sú v procese prístupu do Európskej únie. A jednou z tém, o ktorej budeme hovoriť, je aj rast národného povedomia, európskeho povedomia, budúcnosť Európy, ale hlavne posilňovanie národných záujmov, postavenie národných parlamentov.

A dovoľte v tomto kontexte poďakovať Slovenskej lige za všetko, čo za tých sto rokov urobila, ale hlavne vyzvať, aby bola našou predĺženou rukou všade tam, kde budeme chcieť a chceme hovoriť o hodnotách, ktoré sú spoločné. A tými nie sú len národný záujem, len vlastenectvo, tými nie sú len naše historické väzby a kontexty, ale aj všetko hodnoty demokracie, ktoré sú hnacím motorom demokratizačného procesu nielen v Európe, ale aj vo svete.

Drahí priatelia zo Spojených štátov, bez vás, bez vašich predkov a generácií, ktoré sa sto rokov na tom podieľali, by to nebolo išlo ani pri zrode našej štátnosti. Ale som presvedčený, že bez vás a bez všetkých krajanov žijúcich kdekoľvek na svete to nepôjde ani z pohľadu nášho prirodzeného záujmu presadzovať náš slovenský národný záujem. Dúfam, že vždy na báze hodnôt, ktoré nás spájajú a spájajú celý demokratický svet, budeme vedieť komunikovať aj o našom vlastenectve bez toho, aby nás niekto obviňoval z akýchkoľvek iných záujmov. Želám vám všetko dobré. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem predsedovi Národnej rady za vystúpenie.

Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť navrhovateľ. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Rydlo, poslanec: Pán predseda Národnej rady, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, nemám zvláštne poznámky. Chcem iba to povedať, že ma veľmi teší, že v Národnej rade Slovenskej republiky jestvuje konsenzus taký, aby sme mohli túto deklaráciu prijať. A je len evidentné, že Slovenská národná strana, ktorá dala tento podnet, a tento podnet dala z môjho podnetu, vysloví tejto deklarácii v Národnej rade Slovenskej republiky, samozrejme, podporu.

Ja vám veľmi pekne ďakujem a prosím, aby, ako pán poslanec Cabaj svojho času povedal, sme udržiavali tie korene nielen s našimi rodinnými príslušníkmi, ktorí sú nám najbližší, ale aj s každým Slovákom dobrej vôle, ktorý túto krajinu neprestal mať rád napriek tomu, že je taká, aká je. Nech nám Pán Boh v tom pomáha. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 278. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte pod tiež č. 278 v rozhodnutí predsedu Národnej rady.

Poprosím ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny pani Vieru Tomanovú, aby vládny návrh zákona uviedla.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, účelom predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, je najmä upraviť postup kolektívneho vyjednávania odborových organizácií pri uzatváraní kolektívnej zmluvy tak, aby sa zabezpečila pluralita odborových organizácií.

Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, navrhujú sa možnosti postupu pri rokovaní a uzatváraní kolektívnej zmluvy s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov zamestnávateľa. V prípade nedohody odborových organizácií o postupe pri organizácii oprávnenej na uzatváranie kolektívnej zmluvy bude sa to riešiť prostredníctvom rozhodcu zapísaného v zozname rozhodcov vedenom na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny.

Vládnym návrhom zákona sa navrhuje zefektívniť postup k informáciám o uzatvorených a uložených kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa a ich dodatkoch tým, že zmluvnej strane sa zakladá povinnosť zaslať ministerstvu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa a jej zmeny aj v elektronickej podobe v rovnakom termíne, ako sa zasiela v písomnej podobe.

Vládny návrh zákona precizuje v príslušných ustanoveniach lehoty a proces konania pred sprostredkovateľom, napr. lehotu začatia konania pred sprostredkovateľom, na ktorom sa zmluvné strany dohodnú alebo ktorého určí ministerstvo. Týmto sa odstránia problémy nejednoznačnej terminológie. Súčasne sa ustanovuje povinnosť zmluvným stranám a sprostredkovateľovi poskytovať si vzájomnú súčinnosť.

Ďalšie navrhované zmeny sa týkajú spresnenia právnej úpravy podmienok výkonu ústavného práva na štrajk, ako aj pri vyhlásení výluky. Z dôvodu, že hlasovanie o štrajku sa považuje za vnútornú záležitosť odborovej organizácie, navrhuje sa z príslušných ustanovení vypustiť tajné hlasovanie o štrajku. Vládnym návrhom zákona sa ďalej precizuje skupina zamestnancov, ktorým je úplne zakázané štrajkovať, a rozširuje sa okruh osôb, ktorým sa obmedzuje právo na štrajk alebo na výluku. Ďakujem za pozornosť.