V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Jane Vaľovej.

J. Vaľová, poslankyňa: Vážení kolegovia, kolegyne, pani ministerka a pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní podala spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (tlač 278).

Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 13. schôdzi.

V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní túto informáciu.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

Návrh zákona vychádza z princípov zakotvených v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky v záujme zvýšenia stability sociálneho prostredia. Vláda podporuje bipartitný sociálny dialóg medzi zamestnávateľmi a odbormi.

Návrh zákona vychádza z uplatňovania hospodárskeho a sociálneho práva zakotveného v čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky týkajúceho sa práva na kolektívne vyjednávanie. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 278 z 24. apríla 2007 prideliť návrh zákona (tlač 278) na prerokovanie, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 18. júna 2007 a gestorský výbor v lehote do 19. júna 2007.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa prihlásil jediný poslanec, Pavol Frešo za klub SDKÚ - DS. Potom dám možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, zákon o kolektívnom vyjednávaní je prvým z troch zákonov predložených na rokovanie pléna Národnej rady, ktoré sú dôležité z hľadiska pravidiel hry a podmienok v oblasti trhu práce vo vzťahu predovšetkým medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Ako uvádza predkladateľ tejto novely, ambíciou novely kolektívneho vyjednávania má byť podpora sociálneho dialógu, ako aj vytváranie podmienok pre bezproblémové fungovanie kolektívneho vyjednávania a rovnako tak podpora bipartitného sociálneho dialógu medzi zamestnávateľmi a odbormi.

Po nedávnych a stále živých skúsenostiach so škandalóznym spôsobom prípravy novely Zákonníka práce, ako aj kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa sa práve táto ambícia z pohľadu autorov javí ako neúprimná a skôr tragikomická, skôr smutná než veselá, nakoľko sociálny dialóg práve pri takýchto dôležitých zákonoch, ako je napr. Zákonník práce, zlyhal a pani ministerka je dnes prvým ministrom, ktorý do Národnej rady predkladá Zákonník práce bez toho, aby dosiahol dohodu sociálnych partnerov. Ani minister Kaník, ani minister Magvaši takto nezlyhal. A myslím si, že treba o tom hovoriť, práve keď hovoríme, že chceme podporovať sociálny dialóg. To nepovažujem za podporu sociálneho dialógu.

Tu mi nedá neodbočiť k pokútnemu spôsobu, ja tu použijem ten výraz, pokútnemu spôsobu, akým bola prijatá nedávno novela tohto zákona, ktorý teraz prerokovávame, keď naozaj platnosť zmlúv vyššieho stupňa bola prijatá v druhom čítaní na poslednú chvíľu pozmeňujúcim návrhom z pléna, a pritom zjavne išlo o návrh z ministerstva, nakoľko pani ministerka nevystúpila s tým, že by s ním nesúhlasila, a, kľudne poviem, aj lobovala za to, aby prijatý bol.

K tomu škandalóznemu spôsobu, akým bol pripravený Zákonník práce, by som chcel podotknúť, že napr. nevydanie nahrávky záznamu z rokovania tripartity ministerstvom práce na žiadosť jedného zo sociálnych partnerov spred niekoľkých týždňov svedčí tiež o istej úprimnej podpore sociálneho dialógu zo strany predkladateľa, ktorý sa v tomto prípade ukázal ako najslabší element, myslím tým predkladateľa, a teda ten, kto je najmenej úprimný a najmenej dôveryhodný. Síce nahráva to, o čom sa rokuje, ale nevydá to tým, s ktorými sa rokuje.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako budeme o chvíľu vidieť, tak ako aj pri Zákonníku práce, aj v tomto zákone je množstvo rozporov, protikladov a hospodárstvu škodiacich prvkov. A čo je najdôležitejšie, je, že tak ako novela Zákonníka práce, aj novela o kolektívnom vyjednávaní sú v prvom rade novely v neprospech zamestnancov.

Dámy a páni, vybral som si príklad, kde predkladateľ, myslím tým vládu, je zároveň aj zamestnávateľom. Dnes na Slovensku máme aj takých zamestnancov štátu, ktorí sa cítia zastrašovaní a existenčne ohrození za vyjadrenie svojho odborného názoru do tej miery, že vyhľadávajú právnu pomoc. Hovorím o pracovníkovi Štátnej ochrany prírody, ktorý odborne nesúhlasí s postupom vlastného vedenia. V tejto situácii štát a vláda ako predkladateľ a zároveň aj ako zamestnávateľ nekoná, samozrejme, žiaden dialóg, resp. koná tým, že ich nadriadení zastrašovanie a existenčné ohrozenie popierajú.

Ďalší prvok, ktorý tu dnes ideme týmto zákonom podľa vládneho návrhu podporiť, sú odbory, ktoré znova v tomto prípade, keď majú hájiť záujmy zamestnancov, nekonajú vôbec. Paradoxne koná ten, kto vláde a premiérovi osobne v posledných týždňoch veľmi prekáža, konajú médiá a konajú aj mimovládne organizácie, ktoré sa tiež netešia podpore súčasnej vlády. Médiá práve sa zastávajú týchto pracovníkov, informujú o tom a svojím spôsobom suplujú úlohu, ktorá by mala byť vlastne podľa vášho názoru, ak som to správne pochopil, zverená odborom. A, samozrejme, je veľmi pikantné, pokiaľ vláda z takýchto vecí je obviňovaná. A mala by sa s tým omnoho rýchlejšie vysporiadať inak ako tým, že tvrdí, že predmetná vec sa nestala. Takisto, keď už sme pri médiách, ktoré tu práve od tohto pultu minulý štvrtok boli napádané a kde pán premiér kritizoval svojho šéfa volebnej kampane za to, že obhrýza akési mäso, a kritizoval ho, že toto dávajú v médiách, hovoril o ňom a to asi zabudol dodať, že ide o jeho šéfa volebnej kampane, ide, mimochodom, o toho istého šéfa volebnej kampane, ktorý oblepil holými zadkami celé Slovensko, tak práve tieto médiá usvedčili ďalší vlastne prvok, ktorý tu máme, a to odbory, tiež z takého zvláštneho prístupu k vlastným zamestnancom. Médiá usvedčili, že v podnikoch, ktoré odbory vlastnia, sa nachádza množstvo zamestnancov, ktorí majú mzdu len o málo vyššiu po mnohých rokoch praxe, ako je minimálna mzda. Čiže takto sa zase odborári starajú o svojich vlastných zamestnancov. Ale ambícia chrániť všetkých zamestnancov a posilniť si postavenie, to tu bez sporu je. A, samozrejme, pani ministerka týmto svojim partnerom, ktorých má aj istým svojím spôsobom stranícky zaviazaných, sa snaží vyhovieť takýmto zákonom. Predložený zákon zvyšuje váhu odborov a štátu pri kolektívnom vyjednávaní, teda tých subjektov, ktoré v mnou uvedenom príklade, keď vláda je zamestnávateľom, ktorý si môžete kedykoľvek overiť, vôbec nekonajú v prospech zamestnancov. Ostatné kroky vlády smerujú k utlmeniu subjektov, ktoré v prospech zamestnancov konajú, ako vidno na tomto uvedenom príklade.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v jednom však predkladateľovi novely zákona aj o kolektívnom vyjednávaní nemožno uprieť snahu, ktorou je splatenie dlhu strany Smer vo vzťahu k odborárskym bossom za ich predvolebnú podporu. Predkladateľ zákona sa v dôvodovej správe k splneniu tohto záväzku verejne prihlasuje. Citujem: "Navrhovaným zákonom sa posilňuje postavenie odborovej organizácie v rámci participačných mechanizmov v podniku a garantuje sa pluralita odborových organizácií." Pohnútky a motívy predkladateľa novely sú teda jasné. Zákon nehovorí nič o postavení a pluralite napr. zamestnaneckých rád, ktoré sú z procesu kolektívneho vyjednávania vylúčené a právomoci ktorých zasa v inej novele, teda v Zákonníku práce sa snaží vláda výrazne oklieštiť. Ak novela Zákonníka práce hovorí o nových privilégiách a požitkoch pre odborových funkcionárov ako o zvýhodnenej kaste spomedzi všetkých zamestnancov, zákon o kolektívnom vyjednávaní hovorí o zvýhodnenej kaste odborárov spomedzi už raz individuálne zvýhodnených zamestnancov. Zatiaľ čo navrhovaná novela Zákonníka práce odborárov zvýhodňuje individuálne, to znamená, že sú platení z balíka mzdových prostriedkov ostatných zamestnancov a ešte o. i. sa im rozširujú tzv. zlaté padáky, novela teraz predkladaného zákona o kolektívnom vyjednávaní zvýhodňuje odborárov kolektívne.

Pri toľkej pluralite odborových organizácií pôsobiacich v podnikoch predkladateľ novely uvádza, že návrh zákona nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, na ostatné verejné rozpočty, na zamestnanosť, dokonca vraj nebude mať negatívny dopad ani na tvorbu pracovných miest a hospodárenie podnikateľskej sféry. S týmto si dovolím nesúhlasiť. Ako všetci dobre vieme, v prípade novely Zákonníka práce sa zavádza rad povinností pre zamestnávateľov, medzi ktorými je platenie odborárskych funkcionárov pri predĺžení ochrannej doby pred prepustením. Ak budú v podniku pôsobiť dve, tri alebo štyri odborové organizácie, to sú dvoj-, troj- a štvornásobne vyššie náklady pre zamestnávateľa, ktorý z titulu platenia niekoľkých funkcionárov v niekoľkých združeniach nebude môcť vytvárať nové pracovné miesta.

Predkladateľ zákona garantuje princíp plurality pri uzatváraní kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, tých istých zmlúv, ktoré sú už na Ústavnom súde, pretože s požehnaním predkladateľa tejto novely sa tieto zmluvy vzťahujú aj na tých, ktorých podpis tam vôbec nemusí byť.

V Zákonníku práce sa predkladateľ snaží pripisovať rovnaké výhody pre zamestnancov, ktorí pracujú na dohodu, aby boli na tom rovnako ako zamestnanci v štandardnom pracovnom pomere, ale naopak, v zákone o kolektívnom vyjednávaní, ktorý máme tu predložený, z týchto istých zamestnancov robí zamestnancov "druhej kategórie", pretože ich vylučuje napr. z účasti na hlasovaní o štrajku. To je opäť nepomer toľko proklamovanej, ale dnes už zrejme neúprimnej ochrany zamestnanca, lež o to úprimnejšej ochrany odborára v zákonom chránenom trvalom pracovnom pomere.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, ustanovenia, ktoré pojednávajú o hlasovaní o štrajku, sú tiež veľmi zaujímavé. A navrhujú sa tu veľmi podozrivé a hlavne účelové zmeny. Navrhované ustanovenia vypúšťajú tajnosť hlasovania o štrajku. Vypustiť tajné hlasovanie podľa dôvodovej správy preto, že ide o vnútornú záležitosť odborovej organizácie, je len spôsob, akým sa možno v budúcnosti bude vyvíjať nátlak na členov odborového združenia v prípade, že by nesúhlasili s návrhom vedenia odborovej organizácie. Bolo by jasné, ktorí sú to. Toto ustanovenie v prospech vedenia odborovej organizácie je možný nástroj nátlaku na nepohodlných členov. A zároveň, naopak, je v neprospech tých členov, ktorí by v danej situácii mali menšinový názor. Samozrejme, neobstojí tvrdenie pani ministerky, že je vnútornou vecou organizácie hlasovanie o štrajku, hlasovanie určite áno, ale nie hlasovanie o štrajku, nakoľko štrajk sa dotkne všetkých zamestnancov a, samozrejme, sa dotkne celého podniku. Tam by prejavenie slobodnej vôle malo byť podporené tajným hlasovaním. Toto ustanovenie v prípade, že prejde, bude zverené do rúk odborárskym bossom, ktorí podľa vyjadrení jedného z nich by mohli ísť dokonca až tak ďaleko, že ich činnosť by skôr pripomínala diverzné akcie partizánskych skupín ako štandardnú odborársku prácu. Mám na mysli konkrétne citát odborárskeho bossa, ktorý pred niekoľkými rokmi zafilozofoval. Kolegovia v Dánsku urobili jeden protest tak, že odblokovali celé mesto od energie na celý deň. Spravili to dvaja ľudia. Vyhodili ich z roboty, ale dánski odborári im zaplatili za to toľko peňazí, koľko by zarobili dokonca, pokiaľ by boli v práci, možno 2 mil. Keby sme dali dvom ľuďom každému po 2 mil., aby zablokovali elektrinu na celý deň v celom podniku, tak vám garantujem, že by to spravili, lebo do konca života by do roboty nešli a každý 2 mil. by mal na účte. Ale možno aj tu by sa našli tí, čo by to chceli urobiť, keby tú možnosť mali za tie 2 mil. To bol presne citát jedného odborárskeho bossa z TA3. Myslím, že to nepotrebuje ďalší komentár. Sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie s partnerom, ktorý mi ešte predtým chce odstrihnúť káble, zastaviť prevádzku, bude sotva niekedy o dialógu.

Vážení kolegovia, kolegyne, zákon o kolektívnom vyjednávaní, Zákonník práce aj zákon o bezpečnosti práce treba vnímať v súvislostiach, čo podľa môjho názoru predkladateľovi sa nepodarilo. Podarilo sa mu urobiť len krok k naplneniu politických dohôd, ktoré už má s odborármi, podarilo sa mu urobiť krok k tomu, aby zvýšil lobistický výtlak odborov, a podarilo sa mu urobiť krok k tomu, aby z tohto vyjednávania mal menší prospech zamestnanec. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásil pán poslanec Halecký, pani poslankyňa Vaľová.

Prosím, pán poslanec Halecký. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem reagovať na to, čo povedal pán poslanec. Ja si myslím, že kolektívne vyjednávanie je progresívna metóda sprostredkovania sociálneho zmieru medzi zamestnávateľmi a zamestnancami nielen u nás, lebo je to trend, ktorý bude nadobúdať čo do svojej významnosti, aj v Európe. V našich podmienkach, myslím, už sú výsledky, že tripartitným rokovaním jednak v Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky dochádza k takým aktivitám a výsledkom, ktoré majú svoje pozitívne efekty. Chcem však zdôrazniť toto, čo bolo kritizované. V Zákonníku práce, práve tam v mnohých ustanoveniach je povedané, že pokiaľ sa zamestnávateľ a zamestnanci dohodnú, v bipartitnom kolektívnom vyjednávaní môžu dohodnúť podmienky ešte výhodnejšie a lepšie, ako sú ustanovené a limitované v Zákonníku práce. To, predpokladám, je dosť dôležitý faktor, ktorý v tomto Zákonníku práce je.

Chcem ešte pripomenúť, že aj pri vyhlasovaní štrajku, to, čo bolo spomínané, predpokladám, je jasné, že verejné hlasovanie o štrajku je dôležitejšie a správnejšie, pretože pokiaľ sa má rozhodnúť o tak závažnej veci, že sa obmedzí výroba alebo zastaví výroba, tam predpokladám, že každý musí svoj názor, svoje hlasovania, svoj skutok obhájiť, pričom v tajnom hlasovaní, vieme, často pracujú emócie aj individuálne, nielen vo všeobecnom záujme. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Vážený pán Frešo, musím vám povedať, že ste zašli od kolektívnych zmlúv až po médiá, až po volebnú kampaň pri voľbách. No pospomínali ste všetko, čo sa dalo. Hovorí sa, ak nám chýbajú vecné argumenty, uchyľujeme sa k osočovaniu, k ohováraniu. Ešte nikdy nebol Zákonník práce na tak širokom pripomienkovaní a vo verejnej diskusii, ako sa ocitol momentálne.

Ale vráťme sa ku kolektívnemu vyjednávaniu, lebo toto je predmetom momentálnej diskusie. Zákonník práce, ak mám dobre poznatky, bude nasledujúci bod. Myslím si, že kolektívne vyjednávanie je dôležité pre zamestnanca, ale aj pre zamestnávateľa, pretože ak je sociálny zmier, zamestnanci tvoria hodnoty, nemusí sa uchyľovať ku štrajkom. Myslím si, že štrajky sú bežné, tak ako ste to povedali, v mnohých európskych krajinách. A myslím si, že na Slovensku sa vo veľmi malej miere používajú, pretože zvíťazí tu často to, o čom hovoríme, že kolektívne medzi sebou firmy vyjednávajú. A myslím, že prispieva k takémuto kľudu, a je to veľmi dôležité, aj tento zákon.

Pán Frešo, nevyvrátili ste podľa mňa ani jeden bod tohto vládneho návrhu. A preto si myslím, že je potrebné dodržiavať sa, ako sa dodržiava návrh tohto zákona, Európskej sociálnej charty. Nebudem vám z nej citovať. Ale v tejto charte sa uvádza právo organizovať sa, právo na kolektívne vyjednávanie a taktiež Dohovor Medzinárodnej organizácie práce 1998. Tento zákon nie je v ničom neštandardný na rozdiel od zákonov v iných moderných európskych krajinách. Ale čo sa týka kolektívneho vyjednávania, budem sa tomu venovať v Zákonníku práce, keď sa tento zákon otvorí, a budem sa tomu venovať hlbšie.

Len by som chcela jednu vec vysvetliť, ktorú podľa mňa určite nechápete. Povedali ste, že vláda potláča zamestnanecké rady. Pán Frešo, veď... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Frešo, nech sa páči. Zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi Frešovi.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Najskôr by som zareagoval na pána poslanca Haleckého. Dôvod, pre ktorý, si myslím, treba ponechať tajné hlasovanie o štrajku, je práve ten, ktorý ste povedali, aby ľudia mohli prebrať zodpovednosť. A myslím si, že ľudia pokiaľ majú menšinový názor, tak by nemali ani len možnosť mať byť zastrašovaní za tento menšinový názor. To, aby sa slobodne vyjadrili tí, ktorí sú najslabší v tom reťazci, t. j. tí jednoduchí zamestnanci, by naozaj malo byť umožnené aj zo zákona. A skutočne aj na základe tých citátov, ktoré som spomínal, aj na základe toho, ako som z médií citoval, ako sa chovajú odborári k vlastným zamestnancom, tie obavy o to, že odborárski bossovia budú na nich ten nátlak vyvíjať, mám. A preto trvám na tom, aby tam bolo tajné hlasovanie.

K tomu, čo hovorila pani poslankyňa Vaľová. No tento zákon je o kolektívnom vyjednávaní a má ambíciu podporiť sociálny dialóg. A ja hovorím, sociálny dialóg pri Zákonníku práce zlyhal. A hovorím, že pri tak vážnom zákone, ako je Zákonník práce, nedosiahnuť konsenzus sociálnych partnerov, je úroveň, ktorá je v tejto republike nevídaná. Nič z toho nenahradí žiadna pseudokampaň, žiadne široké diskusie, ktoré tu boli prezentované, žiadne články v Novom Čase a platené reklamné inzertné prílohy. Jednoducho súhlas sociálnych partnerov nemáte, tak nehovorme o tom, že podporujete sociálny dialóg. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu. Prvý a zatiaľ jediný pán poslanec Markovič, nikto viac. Končím možnosť prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Markovič, nech sa páči.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, všetci si pamätáme, v akej atmosfére sa prijímala novela zákona o kolektívnom vyjednávaní vo februári tohto roku, ktorej ústavnosť bude posudzovať Ústavný súd Slovenskej republiky. A preto som si veľmi pozorne preštudoval aj predkladanú novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní. Výsledkom podľa mňa je, podobne ako sa k tomu dostanem aj pri návrhu novely Zákonníka práce, submisívny postoj vlády k odborom a zamestnanec, dovoľte mi povedať, nikde. Zamieňať si záujmy odborov so záujmami zamestnávateľov je trošku mylné.

Vláda sa v dôvodovej správe oháňa veľmi vzletnými formuláciami o sociálnom dialógu ako o efektívnom nástroji participácie zamestnancov a zamestnávateľov na formovaní hospodárskej politiky a na zachovaní sociálneho mieru, bezproblémovým fungovaním kolektívneho vyjednávania, bipartitným sociálnym dialógom medzi zamestnávateľmi a odbormi. Hovorí o zaktivizovaní a podpore čo najširšieho rozvoja využívania mechanizmu dobrovoľného vyjednávania medzi zamestnávateľmi alebo organizáciami zamestnávateľov a organizáciami pracovníkov. Hovorí o práve odborových organizácií na slobodnú činnosť. Hovorí dokonca aj o pluralizme existencie viacerých odborových organizácií a túto pluralitu vraj garantuje. Kde je však v tejto pluralite zamestnanec s jeho právami vyjadriť sa, to už vláda nehovorí. A poviem konkrétne, na čo narážam. Vláda opäť raz ustupuje odborovým zväzom, zvýhodňuje ich postavenie na úkor zamestnávateľov a podľa tohto návrhu už aj dokonca zamestnancom.

V balíku legislatívnotechnických úprav sa skrývajú úskalia predloženej novely. Chcel by som upozorniť najmä na dva body, po prvé, vypustenie tajného hlasovania o štrajku a po druhé je to zvýšenie počtu pracovníkov, ktorí sa započítavajú do celkového počtu zamestnancov. Oba body jednosmerne zvýhodňujú odborové organizácie, a to v ich iniciatívach vedúcich k vyhláseniu štrajku.

Ak vypustíme tajné hlasovanie o štrajku zo zákona, pripustíme verejné hlasovanie. Odborové organizácie si ho bez problémov zapracujú do štrajkového poriadku. Verejné hlasovanie je pre ne výhodné. V dôvodovej správe sa pani ministerka odvoláva na to, že hlasovanie o štrajku je vnútorná záležitosť odborovej organizácie. Dobre, odborová organizácia štrajk organizuje, ale na hlasovaní o štrajku sa predsa zúčastňujú aj zamestnanci neorganizovaní v žiadnej odborovej organizácii. Pýtam sa, prečo tajné hlasovanie o štrajku doposiaľ nikomu neprekážalo. Nazdávam sa, že iné ako tajné hlasovanie bude nepriamym nátlakom na hlasovanie v prospech vyhláseného štrajku. Tým, že vypustíme tajné hlasovanie, transparentnosti hlasovania určite nepridáme. A o to by nám predsa malo ísť. Predstavme si situáciu zamestnanca, ktorý sa zúčastňuje na verejnom hlasovaní. Pri svojom rozhodovaní zohrá úlohu predsa aj psychika, u niekoho viac, u niekoho menej. V každom prípade si rozmyslí, či bude hlasovať proti, povedzme, väčšine, proti svojim kolegom. Samotné Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci pripomienkového konania namietalo, a teraz citujem z vyhodnotenia pripomienkového konania k návrhu novely zákona: "Upozorňujeme, že odtajnením voľby by mohlo dôjsť k psychickému nátlaku."

Druhým bodom, ktorému sa chcem v krátkosti venovať a ku ktorému mám výhrady, je tiež rozširovanie skupiny tých zamestnancov, ktorí sa do celkového počtu zamestnancov nezapočítavajú. Pripomínam, že hlasovanie o štrajku je platné, ak sa na hlasovaní zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých zamestnancov. Účel tohto opatrenia je teda jasný, prehľadný a zároveň nesprávny. Umelo znížime kvórum, len aby sa nestalo to, že hlasovanie bude v dôsledku menej ako 50-percentnej účasti zamestnancov na hlasovaní neplatné. Navyše vytvárame tak kategórie zamestnancov, ktorí sa na hlasovaní o štrajku zúčastniť môžu a ktorí nie, ktorí do celkového počtu zamestnancov započítaní sú a ktorí nie. A to považujem za diskriminačné. Preto som sa na začiatku pýtal navrhovateľa, kde je v tomto procese zamestnanec občan, ktorého má vláda stále plné ústa. Alebo tu nejde o vládu občanov, ale o vládu odborov? Štrajk je legitímny prostriedok zamestnancov, ktorí sa v krajnom prípade môžu dožadovať svojich požiadaviek. Toto nikto nespochybňuje, naopak, považujem práva zamestnancov za veľmi dôležité. Ale tlačiť na pracovníka, na jeho rozhodovanie v prospech organizovanej skupiny zamestnancov odborárov účelovo si zabezpečovať nižšie kvórum na presadzovanie svojich požiadaviek, považujem za nesprávne.

Preto v žiadnom prípade by sme túto novelu zákona nemali podporiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci a pani poslankyňa: pán poslanec Frešo, pán poslanec Ivančo, pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Frešo, nech sa páči.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som nadviazať na tú časť predrečníka pána poslanca Markoviča, kde hovoril o odtajnení hlasovania o štrajku a kde hovoril o znížení kvóra. Práve toto považujem za jediný účel toho, prečo je tento zákon sem predložený. A ten účel sa dá zhrnúť do tvrdenia, že ide o zvýšenie lobistického výtlaku odborov. Odbory už majú svoje hviezdne chvíle za sebou, nakoľko ich členská základňa 4- alebo 5-násobne klesla. Ľudia odborom nedôverujú a odbory sú známe v posledných rokoch len tým, že sa snažia politicky angažovať v zásade so stranami, ktoré sú proti reforme, a vždy aj organizovať podporné akcie v prospech Smeru, ktorý, samozrejme, za žiadnu reformu ruku nedvihol a dnes sa teší z hospodárskeho rastu, ako keby ho spôsobil, hoci je to tak, že hospodársky rast je tu napriek tomu, čo tu pán Fico a jeho spolustraníci predvádzali napriek tomu, čo sa tu snažili odbory robiť. Čiže keby sme to zobrali z tejto strany, tak odbory skutočne konali posledné roky v neprospech zamestnancov. Preto predpokladám, že je aj takýto obrovský úbytok. Ale teraz im dávame znova do rúk nástroj, akým môžu týchto zamestnancov kontrolovať, znižujeme kvóra, snažíme sa, aby si mohli vytypovať ľudí, ktorí sú proti ním, a aby ich za tento menšinový názor mohli, povedzme, priateľsky upozorniť. Myslím si, že je to nesprávne, nakoľko odbory ako také skutočne ten kredit stratili. Nezastupujú zamestnancov. Keď neexistuje nejaký orgán, kde sú všetci zamestnanci zastúpení, tak sú to práve rady zamestnancov. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi kolegyne, kolegovia, podporiť svojho predrečníka kolegu Markoviča v tom a zdôrazniť z jeho vstúpenia to, že my skutočne nespochybňujeme právo kolektívne vyjednávať, ale hovoríme o tom, že tento predložený návrh zákona hovorí o tom, že vy chcete odbory ovládať cez § 17, a to zrušením tajného hlasovania. Je to doslovné ovládanie odborov, o tom, čo rozprával pán kolega Markovič, o psychickom tlaku na členov odborov, ktorí budú hlasovať.

Ak už hovoríme o kolektívnom vyjednávaní, tak poprosím vás, aby sme hovorili o rovnakých šanciach, aby to nebolo tak, že odborová organizácia bude mať zvýhodnenú pozíciu, ktorú jej táto novela zákona dáva, a aby sme hovorili o rovnakých šanciach aj pri odborových organizáciách viacerých, ktoré sú organizované u zamestnávateľa, pretože ak si pozorne prečítate § 3a, to je to nové znenie, tak ten jasne zvýhodňuje najväčšiu odborovú organizáciu. Ja sa potom pýtam, ktorá najväčšia odborová organizácia sa bude snažiť dohodnúť s tou menšou, ak má zo zákona oprávnenie podpísať kolektívnu zmluvu so zamestnávateľom.

Podľa nášho názoru je tento návrh vládneho zákona veľmi, veľmi zlý. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takisto chcem podporiť svojho kolegu poslanca. A keďže sme už dnes hovorili o historických súvislostiach, tak mi dovoľte malú historickú poznámku. Odbory začali vznikať v 19. storočí hlavne v Anglicku, pretože v danom historickom období nebola spoločenská sila ani vôľa hájiť záujmy robotníkov, ktorých stvorila priemyselná revolúcia. A mali skutočne zásluhu na dosiahnutí zlepšovania pracovných podmienok a získavali si aj patričné politické postavenie. Ak je ozaj niekde namieste nostalgia za dobou minulou, tak je to asi práve v práci odborov. Naši páni odborári by sa mali sústrediť na to, čo je ich prvoradou úlohou, v konkrétnom podniku by mali vyjednávať na základe konkrétnej situácie konkrétne podmienky. Slovenské odbory zneužívajú svoje exkluzívne postavenie zmluvného partnera vládnej strany a snažia sa ušetriť si svoju prácu tým, že svoje požiadavky pretláčajú cez spriaznenú vládu a úslužných vládnych poslancov. Tí sa nerozpakujú podsúvať do zákonov v druhom čítaní novely ďalších zákonov bez prerokovania s tými, ktorých sa to dotkne. A neplatí to iba pre zákony z dielne ministerstva práce a sociálnych vecí. Dnes sme mali možnosť zažiť vo výbore pre pôdohospodárstvo a ochranu prírody, že sme k spoločnej správe k zákonu o vinohradníctve zrazu objavili novelu zákonov o spotrebnej dani z vína a z liehu. Pýtam sa poslancov z výboru pre financie, či majú tušenie, za čo budú v spoločnej správe k zákonu o vinohradníctve hlasovať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Markovič, prosím vás, prihláste sa, aby som to včas vedel. Dobre, ešte s reakciou pán poslanec Markovič, nech sa páči.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Ďakujem pekne kolegom za reakcie. Trošku ma mrzí, že zatiaľ nereagovala pani ministerka na to, aby nám vysvetlila, prečo takéto ustanovenia sa do zákona dostali, kde je teda miesto občana zamestnanca v celom tomto procese, prečo sa navrhuje zrušiť alebo resp. vyňať tajné hlasovanie. Naozaj by ma zaujímal najmä teda návrh predkladateľa, aj keď si myslím, že je to skôr návrh odborov ako vlády a že len vláda opäť robí odborárom poštára, tak ako to bolo na začiatku pri novele Zákonníka práce. A k tomu sa ešte ale dostaneme, takže ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pani ministerka, želáte si vystúpiť? Nech sa páči, prosím.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni, dovoľte mi, aby som reagovala na vystúpenie pána poslanca Freša, ktorý hovoril o škandalóznom prístupe, pokútnom spôsobe. Musím povedať, že toto sú skôr praktiky zo strany ľudí, ktorých tu zastupuje a ktorých obhajuje.

Pokiaľ ide o zákon o kolektívnom vyjednávaní, tento bol prijatý v zhode tak zástupcami zamestnávateľov, ako aj zástupcami zamestnancov v rámci Hospodárskej a sociálnej rady.

Pokiaľ ide o nevydanie záznamu z rokovania Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva, pán poslanec Frešo, dovolím si povedať jednu vec. Rokovací poriadok Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva vôbec neobsahoval údaj o nahrávaní. A dve tretiny zástupcov, nehovorte, že to nie je pravda. Ten rokovací poriadok vám tu predložím. Na druhej strane treba povedať, že dve tretiny členov Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva nevedeli o nahrávaní a nesúhlasili s nahrávaním. Trvali na skartovaní tohto zvukového záznamu.

Pokiaľ ide o ten zvukový záznam, ešte treba povedať jedno. Podľa predchádzajúcich praktík bol tento zvukový záznam používaný výlučne na spísanie zápisnice. A zástupcovia zamestnávateľov, ktorí žiadali o tento záznam, žiadali o jeho vydanie, pričom nechceli uviesť dôvod, pretože keď im bol ponúknutý záznam na prehranie častí, dotýkajúcich sa príp. spodných častí zápisnice, toto odmietli.

Takže jednoznačne možno povedať, že vzhľadom na to, že rokovací poriadok neupravoval nahrávanie priebehu rokovania Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva, že dve tretiny členov Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva nevedeli o nahrávaní, trvali na tom, aby bol záznam zlikvidovaný. Na základe toho bol tento záznam zlikvidovaný. To je jedna vec.

Pokiaľ ide o právo na štrajk a vylúčenie z práva na štrajk, treba jednoznačne povedať, že sú vylúčení v súlade s ústavou za kategórie zamestnancov za účelom zabezpečenia ochrany života a zdravia a bezpečnosti štátu, to je čl. 37 ods. 4 a čl. 54 (sudcovia, ozbrojené zložky). Štrajk v spore o uzatvorenie podnikovej kolektívnej zmluvy vyhlasuje a o jeho začatí rozhoduje odborový orgán. A preto je vecou odborového orgánu, aby si vyhotovil o výsledkoch hlasovania zápisnicu. Z toho dôvodu je vnútornou vecou odborového orgánu, ako si zabezpečí výsledky o hlasovaní. Odborový orgán potrebuje mať zoznam o hlasovaní štrajku, ale štrajkom má dosiahnuť predovšetkým priaznivú úpravu pracovných podmienok.

Ja by som si dovolila pripomenúť ešte jednu vec. Zákon o kolektívnom vyjednávaní bol zmenený zákonom č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 7 ods. 1 tak, že bola vypustená podmienka, že kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa možno rozšíriť, len ak zamestnávateľ, na ktorého sa má kolektívna zmluva rozšíriť, s tým súhlasí. Táto podmienka bola do § 7 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní doplnená zákonom č. 585/2004 Z. z., ktorým sa dopĺňal kompetenčný zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa čl. II novelizovalo uvedené ustanovenie tak, že sa ustanovila možnosť rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu, len po predchádzajúcom súhlase zamestnávateľa s takýmto rozšírením. Zákon v tomto znení bol účinný od 1. decembra 2004 do 31. marca 2007. V súvislosti s uvedenou novelou vypracoval Medzinárodný úrad práce so sídlom v Ženeve na základe požiadania ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky oznámenie vláde Slovenskej republiky k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa kompetenčný zákon o kolektívnom vyjednávaní, kde bolo uvedené, že takáto kvalifikácia, akou je súhlas zamestnávateľa, v súčasnom platnom práve neexistuje. Právne povedané, účinkom takejto zmeny by bolo, že kolektívna zmluva by sa mohla prijať, ale nemohla rozšíriť na tretie strany, keďže by stačilo, aby zamestnávateľ uviedol, že odmieta kolektívnu zmluvu, čím by sa táto na neho nerozšírila. Zmeny a doplnenia budú mať pravdepodobne ďalekosiahly vplyv na kolektívne pracovné vzťahy a konkrétnejšie na skutočné uplatňovanie kolektívneho vyjednávania.

Dôsledkom novely zákona o kolektívnom vyjednávaní z roku 2004 bolo, že ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny síce naďalej ostala právomoc rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov, ale využitie tejto kompetencie bolo značne obmedzené. Pritom bolo často aj v záujme sociálnych partnerov, aby rovnaké podmienky, aké boli dohodnuté v kolektívnej zmluve, boli ustanovené aj pre ostatné zamestnávateľské subjekty. Zamestnávatelia, na ktorých sa nevzťahovala žiadna kolektívna zmluva užšieho stupňa, si tým v konkurenčnom podnikateľskom prostredí vytvárali priaznivejšie ekonomické podmienky aj na úkor vlastných zamestnancov v porovnaní s podmienkami zamestnávateľov, na ktorých sa takáto kolektívna zmluva vyššieho stupňa vzťahovala. Uvedený stav sa prejavil aj v zmene pokrytia kolektívnym vyjednávaním. V roku 2004 bolo v Slovenskej republike toto pokrytie jedno z najvyšších v strednej Európe a východnej Európe, zhruba 60 % podľa údajov uvedených vo vyššie uvedenom oznámení. Podľa údajov za rok 2006 je toto pokrytie v Slovenskej republike len niečo vyše 30 %.

V roku 2005 v Slovenskej republike boli rozšírené len 2 kolektívne zmluvy vyššieho stupňa a rovnako v roku 2006 boli rozšírené 2 kolektívne zmluvy vyššieho stupňa.

Zo zahraničných skúseností vyplýva, že aj zásluhou možnosti rozšírenia kolektívnych zmlúv vo väčšine západoeurópskych krajín má ešte kolektívne vyjednávanie široké uplatňovanie. Pokrýva 60 % až do 90 % pracovných síl napriek faktu, že členská základňa za posledné roky trpí sústavným poklesom.

Napriek poklesu členskej základne odborových organizácií zostáva kolektívne vyjednávanie z inštitucionálneho pohľadu veľmi stabilné. Vo všeobecnosti využíva veľmi silnú politickú a sociálnu podporu, čo vysvetľuje skutočnosť, prečo tak veľa krajín zabezpečuje rozšírenie kolektívnych zmlúv aj na ďalších zamestnávateľov.

Nedá mi, aby som v tejto súvislosti predsa len nepripomenula a nezacitovala z odporúčania č. 91 Medzinárodnej organizácie práce o kolektívnych zmluvách, kde sa hovorí v čl. 4 o rozširovaní kolektívnych zmlúv. A v tomto zmysle dovolím si upozorniť na skutočnosť, pokiaľ ide o rozšírenie kolektívnej zmluvy, na ďalších zamestnávateľov, na ktorých sa teda navrhuje rozšíriť kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, a to len v prípadoch, ak majú obdobný predmet činnosti, a v tom prípade, ak majú obdobné sociálno-ekonomické podmienky. Pokiaľ ide o vnútroštátne zákony a predpisy a úpravy, môžu rozšíriť kolektívnu zmluvu o. i. aj za podmienok, "ak kolektívna zmluva," citujem, "už pokrýva istý počet príslušných zamestnávateľov a pracovníkov, ktorý je podľa názoru príslušného úradu dostatočne reprezentatívny, ak v zmysle všeobecného pravidla žiadosť o rozšírenie zmluvy predloží jedna alebo viacero organizácií pracovníkov alebo zamestnávateľov, ktoré sú zmluvnými stranami, ak rozšírením zmluvy zamestnávatelia a pracovníci, na ktorých by sa zmluva mala vzťahovať, dostanú príležitosť, aby predložili pripomienky". V tomto prípade je potrebné povedať, že zamestnávatelia v zmysle platného právneho stavu, na ktorých sa teda navrhuje rozšíriť kolektívna zmluva v prípade, že ide o obdobný predmet činnosti a že majú obdobné sociálno-ekonomické podmienky, majú možnosť požiadať o rozšírenie a rozhodovať bude vlastne a rokovať bude poradná komisia zložená zo zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov, v prípade, že sa títo nedohodnú, kolektívna zmluva sa nemôže rozšíriť.

Toľko k vašim pripomienkam, vážení páni poslanci. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o