návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k storočnici založenia Slovenskej ligy v Amerike,
ako to máme pod tlačou 314.
Poprosím pána poslanca Jozefa Rydla, aby hlasovanie uviedol.
J. Rydlo, poslanec: Pán predseda Národnej rady, páni podpredsedovia, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, podľa uznesenia Zahraničného výboru mám česť predložiť snemovni návrh, aby sme prijali Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k storočnici založenia Slovenskej ligy v Amerike. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za návrh 121 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme prijali návrh uznesenia k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k storočnici založenia Slovenskej ligy v Amerike.
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. (Potlesk.)
J. Rydlo, poslanec: Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (tlač 278).
Poprosím spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyňu Janu Vaľovú, aby toto hlasovanie uviedla, najskôr klasicky podľa návrhov podľa § 73 ods. 3.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Pretože v rozprave vystúpil iba jeden poslanec pán Frešo, nepodal žiaden pozmeňujúci návrh, tak vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky, aby postúpila návrh zákona do druhého čítania.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 142 poslancov, za návrh 81, proti 54 poslancov, zdržalo sa 6, nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďalej žiadam o pridelenie návrhu zákona (tlač 278) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. A súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 18. júna 2007 a gestorský výbor v lehote do 19. júna 2007. Ďakujem, pán predseda, dajte hlasovať.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za návrh 123 poslancov, proti 5 poslancov, zdržalo sa 12 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.
Teraz pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 279).
Spoločným spravodajcom je pán Zoltán Horváth z výboru pre sociálne veci a bývanie. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, avšak neboli podané žiadne procedurálne návrhy. Preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za návrh 81, proti 14 poslancov, zdržalo sa 46 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Z. Horváth, poslanec: Ďalej dajte hlasovať o pridelení návrhu zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre sociálne veci a bývanie, ako i výboru pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 18. júna a gestorský do 19. júna 2007.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za návrh 127 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 10 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pristúpime k tajnému hlasovaniu. Dovoľte mi, aby som uviedol, že navrhujem, aby sme tajné hlasovanie vo voľbe kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu a člena Rady Slovenskej televízie po ich odôvodnení a rozprave vykonali naraz na osobitných hlasovacích lístkoch. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas s takýmto postupom. Ďakujem pekne.
Pristúpime k
návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu (nová voľba).
Návrh ste dostali ako tlač 302.
Poprosím predsedu ústavnoprávneho výboru Mojmíra Mamojku, aby návrh uviedol. Nech sa páči. (Ruch v sále.) Poprosím pánov poslancov ešte o chvíľu strpenia a o kľud v sále.
M. Mamojka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte, aby som prezentoval návrh na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu.
Sudcom disciplinárneho súdu zvoleným na základe návrhu Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2004 skončilo v apríli trojročné funkčné obdobie s tým, že Súdna rada Slovenskej republiky požiadala Národnú radu Slovenskej republiky o navrhnutie 14 kandidátov na miesto 7 sudcov. Za kandidáta môže byť zvolený sudca a iná osoba, ktorá spĺňa zákonom ustanovené podmienky. Na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky boli uznesením z 27. marca č. 305 zvolení jedenásti kandidáti. Vzhľadom na to, že požadovaný počet štrnástich kandidátov nebol splnený, naplnený, je potrebné uskutočniť novú voľbu, v ktorej treba zvoliť ďalších troch kandidátov.
Oprávnené subjekty predložili v určenom termíne tri návrhy. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na 18. schôdzi 3. mája 2007 návrhy prerokoval. Uznesením č. 165 skonštatoval, že navrhnutí kandidáti páni Vojtech Keselý, Juraj Mravčák a Andrea Sunik spĺňajú podmienky ustanovené v § 19 ods. 6 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, a odporučil vykonať akt voľby podľa volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov, podľa čl. 15 ods. 2 volebného poriadku vykonať opakovanú voľbu.
Do opakovanej voľby postupujú všetci navrhnutí kandidáti, ktorí nebudú zvolení. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci nezvolení kandidáti, ktorí majú rovnaký počet hlasov.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu, prosím.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, rešpektujme, ešte neprikročujeme k voľbe, ešte iba robíme v podstate len potrebné procedurálne kroky k vykonaniu voľby.
Teraz otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa vzhľadom na to, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.
A vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.
Pán predseda výboru sa nevyjadrí. Ďakujem mu za navrhnutie.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pokračujeme
návrhom na voľbu člena Rady Slovenskej televízie (tlač 260)
Prosím predsedu výboru pre kultúru a médiá poslanca Pavla Minárika, aby návrh uviedol.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som vás oboznámil so správou výboru pre kultúru a médiá k návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie.
V prvom rade treba konštatovať, že člen rady pán Štefan Fejko sa vzdal členstva v rade kvôli tomu, že kolidovalo jeho zamestnanie v televízii s týmto členstvom. V takejto situácii sa vyhlasuje voľba na uprázdnené miesto s tým, že treba konštatovať, že volíme dneska člena rady s funkčným obdobím zhodným s obdobím, na ktoré bol pán Fejko zvolený, teda do 30. marca 2010.
V súlade so zákonom o Slovenskej televízii boli podané tri návrhy, ktoré spĺňajú všetky formálne náležitosti, teda aj spôsob podávania, aj podmienky pre kandidovanie. Takže všetci traja predložení kandidáti, ktorých máte uvedených v tlači 260, sú spôsobilí na to, aby boli zahrnutí do tajnej voľby. Budeme voliť z mien, ktorými sú pán Kubica a panie Letašiová a Miklovičová.
Z mojej strany, pán predsedajúci, všetko. Návrh uznesenia je priložený k tlači, takže ho nebudem čítať.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Opäť som nedostal písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k tajnému hlasovaniu o prerokovaných návrhoch.
V prípade neúspešnej niektorej z volieb sa vykoná opakovaná voľba, tak ako to už uviedli navrhovatelia, ako sme povedali.
Vám chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete, teda "za", "proti" alebo "zdržiavam sa". Chcem zdôrazniť ešte raz, že tak treba urobiť pri každom mene. Nakoľko volíme troch kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu, alternatívu "za" je možné v tomto prípade označiť u všetkých troch navrhnutých kandidátov.
Čo sa týka voľby člena Rady Slovenskej televízie, platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva "za" len u jedného kandidáta. Chcem to zdôrazniť. Hlasovací lístok je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená alebo ak je hlasovací lístok menený alebo doplňovaný. Hlasovanie vykonáme na osobitných hlasovacích lístkoch, ktoré sú v pravom hornom rohu označené písmenami A alebo B.
Prosím všetkých overovateľov teraz, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh volieb, a súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.
Pristúpime teda k vykonaniu tajného hlasovania.
Prosím overovateľov, aby začali pracovať.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcem ešte pripomenúť tým, ktorí odhlasujú, že máme všetci pozvánku na 12.00 hodinu tu v predsálí od Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov a chceme slávnostne prezentovať publikáciu Štátna príslušnosť a osoby bez štátnej príslušnosti. Takže vás poprosím o účasť o 12.00 hodine potom v priestoroch poslaneckého bufetu. Je to pod záštitou predsedu parlamentu a vedúceho Regionálneho úradu UNHCR pre Maďarsko, Poľsko, Slovensko, Bulharsko, Rumunsko a Slovinsko v Budapešti pána Lloyda Dakina.
(Akt tajného hlasovania.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vás opýtal, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať.
Ak áno, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.
A prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.
Vyhlasujem prestávku, vážené kolegyne, do 14.00 hodiny, po ktorej budeme pokračovať vyhlásením výsledkov volieb a budeme pokračovať v zmysle schváleného programu vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, potom vládnym návrhom zákona o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. a následne potom návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Takže je prestávka do 14.00 hodiny.
(Prerušenie rokovania o 11.56 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Takže príjemné popoludnie, vážené kolegyne a kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Teraz by som poprosil v zmysle stanoveného programu poverenú overovateľku, aby oznámila výsledky volieb najprv teda kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu.
M. Smolková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámila s tajným hlasovaním o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 131 hlasovacích lístkov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu zo 131 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 5 neplatných.
Zo 126 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe pána Vojtecha Keselého hlasovalo za 111 poslancov, proti 5, zdržalo sa 10 poslancov, pána Juraja Mravčáka hlasovalo za 112 poslancov, proti 5, zdržalo sa 9 poslancov, pani Andrey Sunik hlasovalo za 111 poslancov, proti 5, zdržalo sa 10 poslancov.
Na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu zvolení pán Vojtech Keselý, pán Juraj Mravčák a pani Andrea Sunik.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa Smolková.
Tak teda mi dovoľte konštatovať, že Národná rada navrhuje Súdnej rade Slovenskej republiky za kandidátov Vojtecha Keselého, Juraja Mravčáka a Andreu Sunik na vymenovanie za sudcov disciplinárneho súdu.
Teraz vás poprosím, pani poslankyňa, oznámte výsledok tajného hlasovania o voľbe člena Rady Slovenskej televízie.
M. Smolková, poslankyňa: Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 131 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 131 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie zo 131 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 9 neplatných a 122 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe pána Petra Kubicu hlasovalo za 60 poslancov, hlasovalo proti 37 a zdržalo sa 25 poslancov, pani Miriam Letašiovej hlasovalo za 56 poslancov, proti 38 a zdržalo sa hlasovania 28 poslancov, pani Anne Miklovičovej hlasovali za 2 poslanci, proti 70 a zdržalo sa hlasovania 50 poslancov.
Na voľbu člena Rady Slovenskej televízie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za člena Rady Slovenskej televízie nikto zvolený.
Nakoľko člen Rady Slovenskej televízie nebol zvolený, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú dvaja nezvolení kandidáti s najväčším počtom hlasov. Sú to pán Peter Kubica a pani Miriam Letašiová. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa Smolková.
Tak mi dovoľte konštatovať, že Národná rada Slovenskej republiky nezvolila člena Rady Slovenskej televízie.
A preto sa vykoná opakovaná voľba, do ktorej postupujú prví dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov. Táto voľba by sa mala vykonať o 17.00 hodine, pokiaľ nedôjde k nejakým iným dohodám, o ktorých, samozrejme, by ste boli informovaní.
Vážené kolegyne, kolegovia, teraz podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov,
ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 268 a spoločnú správu výborov máte v laviciach ako tlač 268a.
Teraz poprosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona v tomto čítaní odôvodnil. Nech sa páči, máte slovo.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, v krátkom časovom úseku sa stretávame s týmto zákonom opäť v rámci skráteného legislatívneho konania. Myslím, že pred prvým čítaním som odôvodnil dôvody, ktoré nás viedli k takémuto urýchlenému konaniu.
Navrhujeme do zákona o Policajnom zbore zakotviť pôsobnosť Policajného zboru pri spracúvaní údajov v Schengenskom informačnom systéme a ustanoviť ministerstvo vnútra ako prevádzkovateľa informačných systémov Policajného zboru vrátane Schengenského informačného systému.
Okrem uvedeného sa navrhujú ďalšie zmeny, ktoré súvisia s implementáciou Schengenského dohovoru.
Návrh zákona bol prerokovaný v určených výboroch, v ktorých vzišli tri pripomienky uvedené v spoločnej správe. Tieto pripomienky, tak ako to navrhuje gestorský výbor, odporúčam schváliť.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona v intenciách podmienok uvedených v spoločnej správe. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Mariánovi Kovačócymu, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo.
Rovnako asi pána podpredsedu poprosím, aby zaujal miesto potom pre navrhovateľov.
M. Kovačócy, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 332 z 9. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 268), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený materiál na svojej 16. schôdzi dňa 10. mája 2007. Neprijal platné uznesenie, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný podľa § 52 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu členov výboru 12 bolo prítomných iba 6 poslancov.
Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré obdržali poslanci v písomnej forme spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať spoločne a tieto schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 49 na svojej 17. schôdzi.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.
Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne. Pán poslanec Martin Pado. Ak nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. A slovo má pán poslanec Pado.
M. Pado, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dámy a páni, máme pred sebou návrh novely zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktorý, ako nám predkladateľ v dôvodovej správe uvádza, je motivovaný závermi z kontroly, ktorá sa uskutočnila 2. a 3. februára 2006 v Slovenskej republike (hodnotiaca misia). V dôvodovej správe sa píše, že na základe toho je potrebné novelizovať zákon o Policajnom zbore, pretože v Schengenskom informačnom systéme budú poskytované údaje z národných informačných policajných systémov, pátranie po osobách, dopravných prostriedkoch, dokumentoch, zbraniach, evidencií nežiaducich osôb a tak ďalej. Píše sa tu explicitne: "Vzhľadom na uvedené sa navrhuje ustanoviť pôsobnosť Policajného zboru pri spracúvaní informácií osobných údajov v Schengenskom informačnom systéme," a tak ďalej. Toto je zásadný moment celej dôvodovej správy. V dôvodovej správe sa nepíše nič o ostatných záležitostiach, ktoré sa v novele zákona č. 171/1993 Z. z. objavujú.
Táto novela je veľmi kratučká. Ja som mal vystúpenie k tejto novele, keď sa hovorilo o skrátenom legislatívnom konaní, ktorá vyvolala takú trošku možnože kontroverziu. Ale myslím si, že čokoľvek, čo je povedané pre dobro veci, nie je problém, ak aj to vyvolá nejaké nedorozumenie.
Chcel by som sa, dámy a páni, len veľmi krátko venovať dvom veciam.
Prvá vec je novela § 39 ods. 1, kde za slová "sledovanie osôb a vecí" sa vkladajú slová "monitorovanie osôb a dopravných prostriedkov". Chcem upozorniť na to, že právny poriadok Slovenskej republiky ani tento predmetný zákon, ani iné, hoci len interné predpisy ministerstva vnútra nepoznajú pojem monitorovanie osôb a dopravných prostriedkov. Keď sa zamyslíme nad významom slova monitorovanie, stačí, že si zoberieme to, čo dostávame každý deň z Národnej rady, monitoring médií. Môže to v nás evokovať veľmi jednoduchý moment. Monitorovanie znamená vytváranie plastického a verného obrazu o tom, čo sa v ten moment alebo v ten deň udialo. A pokiaľ sa sústredíme na osobu, tak je to plastický obraz o tom, čo sa danej osoby týka, počnúc jej pohybom, počnúc telefonátmi, počnúc elektronickou poštou cez bežnú poštu a stretnutia s kýmkoľvek. Toto je všetko možné zahrnúť pod slovo monitoring. A ja sa pýtam: Ak dneska v kruhoch vládnej koalície je výrazný odpor voči novele zákona o telekomunikáciách, kde by práve telekomunikačné služby mali byť monitorované bez súhlasu súdu, nechce nám dneska niekto podsunúť a vlastne v rámci tejto novely schváliť čosi, čo je ďaleko viac ako monitoring komunikácie, či už v hovorovom slove alebo v písomnej komunikácii? Nie je mi celkom jasné, prečo predkladateľ, ak už dáva pojem monitoring, ho nevysvetľuje. A pre mňa nepostačuje vysvetlenie charakteru, že je možné to upraviť v interných predpisoch ministerstva vnútra. Interný predpis má iné pravidlá, ako má legislatívna norma všeobecnej právnej sily, to znamená zákon Slovenskej republiky.
Ak sa niekto odvoláva na Schengenský dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, zo 14. júna 1985, ja si dovolím prečítať čl. 99, ktorý je tým článkom, ktorý by mal byť dôvodom na to, aby sme monitoring do nášho zákona zaviedli. Úradný vestník Európskych spoločenstiev z 22. 9. 2000, Schengenský dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985, čl. 99, znie: "1. Údaje o osobách alebo vozidlách podľa predpisov vnútroštátneho práva zmluvnej strany vyhlasujúce pátranie budú zaznamenané pre registráciu podliehajúcu zvláštnemu režimu alebo cielenej kontrole podľa odseku 5. 2. Pátranie tohto druhu je prípustné pre trestné stíhanie alebo pre odvrátenie nebezpečenstva pre bezpečnosť obyvateľstva, ak a) sú dané konkrétne dôvody k predpokladu, že dotyčná osoba v značnom rozsahu plánuje obzvlášť závažné trestné činy alebo sa ich dopustila, b) z celkovej charakteristiky dotyčnej osoby najmä na základe doteraz spáchanej činnosti možno očakávať, že sa táto osoba i v budúcnosti dopustí obzvlášť závažných trestných činov. 3. Pátranie je ďalej prípustné z podnetu príslušných úradov zodpovedných za bezpečnosť štátu, pokiaľ to dovoľuje vnútroštátne právo a pokiaľ skutočne existujú dôvody pre to, že informácie uvedené v odseku 4 sú potrebné na odvrátenie závažného nebezpečia zo strany dotyčnej osoby alebo iného závažného nebezpečia pre vnútornú alebo vonkajšiu bezpečnosť štátu. Zmluvná strana vyhlasujúca pátranie je povinná toto konzultovať vopred s ďalšími zmluvnými stranami. 4. Na základe registrácie podliehajúcej zvláštnemu režimu môžu byť pri hraničných kontrolách a iných policajných a colných kontrolných opatreniach vo vnútrozemí úplne alebo čiastočne vyžiadané nižšie uvedené informácie, môžu byť odovzdané úradu, ktorý pátranie vyhlásil, a) zadržanie hľadanej osoby alebo vozidla, b) miesto, čas alebo dôvod kontrolného opatrenia, c) cesta, ktorú dotyčná osoba absolvovala, a jej cieľ, d) spolucestujúce osoby alebo pasažieri, e) používané vozidlo, f) prevážané veci, g) okolnosti počas zadržania osoby alebo vozidla. Pri zisťovaní týchto údajov treba dbať na to, aby nedošlo k ohrozeniu operatívneho charakteru daného opatrenia."
Dámy a páni, to je citácia čl. 99, na ktorý sa často spracovávatelia odvolávajú ako na nutnosť, prečo je potrebné zahrnúť do § 39 aj monitoring osôb a motorových vozidiel. To, čo je tam uvedené, sa ničím nelíši od toho, čo je dnes v kompetenciách v rámci sledovania teda Policajného zboru, to, čo už dnes v rámci operatívno-technických prostriedkov existuje. Ja sa teda pýtam, prečo má byť monitorovanie bez presnej špecifikácie, o čo ide, prečo ak už chceme dať monitoring, sa nemôžeme odvolať na čl. 99, na ktorý sa odvolávame, ale nechceme to uviesť do zákona?
Ja som na rokovaní výboru pre obranu a bezpečnosť predložil pozmeňujúci návrh, ktorý práve toto riešil. Samozrejme, okolnosti sa majú tak, že to nemohlo prejsť. A preto tento pozmeňujúci návrh predložím aj teraz v druhom čítaní.
Zároveň môj pozmeňujúci návrh súvisí ešte s 2. bodom. A to je novela ustanovenia § 69c, kde ide o poskytovanie údajov osobám, o ktorých sú spracované osobné údaje. A hovorí sa tam, že Policajný zbor poskytne žiadateľovi informáciu o spracovaných osobných údajoch. A v prípade informácií spracovaných v Schengenskom informačnom systéme v rozsahu, ktorý neohrozí plnenie úloh Policajného zboru vyplývajúcich z Medzinárodného dohovoru, odkaz je tam na 18aa, to znamená práve túto dohodu.
Na záver, dámy a páni, mi dovoľte postaviť jednu otázku: Prečo je dôležité sem zahrnúť monitoring? Pýtam sa, aká je spoločenská objednávka na takúto novelu zákona. Všetky dostupné správy Slovenskej republiky, či ide o správy Slovenskej informačnej služby, Policajného zboru alebo iných spravodajských služieb, hovoria jasne o tom, že Slovensko nie je priamym terčom teroristických útokov a nie je priamo nimi ohrozené, Slovensko sa vôbec nepohybuje v okruhu krajín, ktoré by boli takto ohrozené. Pýtam sa na to teda. Nech už tu raz niekto vystúpi a povie tu dôvod. Ten dôvod je z môjho pohľadu absolútne jasný. Monitoring bez klasifikácie, bez udania, o čo vlastne ide, bez odôvodnenia znamená akékoľvek informácie o komkoľvek, kedykoľvek, za akýchkoľvek podmienok a akýmikoľvek prostriedkami. A musím povedať, že sa posledné obdobie minimálne 17 rokov, verím, sme na takéto praktiky v Slovenskej republike už zabudli. A ja by som bol veľmi nerád, aby sme sa vracali do obdobia ďaleko, ďaleko, ďaleko pred rok 1989. Verím, dámy a páni, že si toto uvedomíte a pozmeňujúci návrh podporíte, pretože ide o pozmeňujúci návrh pre občanov tejto krajiny, aby naozaj svojvoľne nebolo možné odpočúvať, sledovať, monitorovať, kedy sa niekomu zachce. Ďakujem pekne za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Stanislav Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Janiš.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Doplním svojho predrečníka kolegu Pada v tom, že aktivity ministerstva vnútra v smere monitorovania ľudí, samozrejme, bez súdneho dovolenia, samozrejme, bez akejkoľvek súdnej kontroly nie sú len v tomto zákone. Novela zákona o elektronických komunikáciách, ak by prešla, tak tá dovoľuje monitorovanie všetkých účastníkov telekomunikačného trhu vrátane internetu, e-mailov, on line, bez súdneho povolenia, bez súdnej kontroly, 24-hodinový prístup polície a silových zložiek. To isté ešte vo väčšom meradle je v zákone o spravodajských službách. Všetko tak odboku, potichu, bez akejkoľvek medializácie, sofistikovane sa tu predkladajú návrhy zákonov, ktoré obmedzujú to, čo sme si kedysi vybojovali, a to, čo sa stalo samozrejmosťou. Ale tá samozrejmosť dnes už prestáva platiť. A to je to, že človek má právo na súkromie a ak sa vstúpi človeku do súkromia, tak to má byť na základe presne stanovených dôvodov, na základe povolenia súdu a na základe možnosti kontroly súdu. Sa nám tu nejako pomedzi prsty, cez rôzne zákony množia rôzne zásahy do prelamovania či telekomunikačného tajomstva alebo súkromia ľudí bez akejkoľvek diskusie, bez akejkoľvek analýzy súčasného stavu, bez akéhokoľvek zdôvodnenia, že dnes polícia nemôže vykonávať svoju činnosť, ak toto nedostane. Nič také to nie je, ale množia sa tu stále návrhy noviel zákonov, ktoré ľuďom vstupujú sofistikovane do súkromia.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k vystúpeniu. Nech sa páči.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, využijem tento priestor aj na reakciu na pána poslanca Janiša. Pán poslanec, ja nechcem byť osobný, samozrejme, a pozorne sledujem vaše vyjadrenia od jadrovej energetiky až po poľnohospodárstvo. Takže sa vo všetkom dobre vyznáte. Ale tu vám chcem povedať iba jeden zásadný fakt, že keby ste si chvíľu študovali históriu, ktorá tu bola za posledných dajme tomu štyri a tri štvrte roka v oblasti informačno-technických prostriedkov, v oblasti toho, akým spôsobom prechádzala štatistika, tak by ste nemohli povedať takú, prepáčte, somarinu, akú ste povedali, a to predovšetkým preto, že by ste si možno naštudovali a zistili, čo je to informačno-technický prostriedok, ako sa používa a čo dnes existuje a že polícia má 24-hodinový prístup k telefónnym zoznamom aj dnes. Dávali sme to ako redefiníciu do nového zákona, pretože to bolo v policajnom zákone. To, čo bolo nové, to nebolo to, čo ste vy hovorili, ale to bola lokalizácia, napr. keď sa stratila pani vo Veľkých Kapušanoch, 3 dni ju nevedel nikto nájsť a mala pri seba mobil. Nevedela sa o seba postarať, pretože bola duševne chorá a sudca nevydal 3 dni povolenie na takúto lokalizáciu mobilného telefónu. Mohli sme ju mať nájdenú za 3 hodiny a dnes by nebola v kritickom zdravotnom stave napr. Takže keď bude nejaký problém, odkážem ľudí na vás, že im zodpoviete, prečo sa to stalo. Takisto by som poukázal na to, že ľudia začínajú výrazne často sa sťažovať na to, že sa nemôžu dostať k svojim strateným mobilom a k svojim ukradnutým mobilom. Bezpochyby sme pred rokom 1989 tento problém nemali, lebo mobilné telefóny neboli, pán poslanec. Ale teraz sú a vznikol nový problém, ktorý prišiel s novou technikou. A lokalizácia mobilného telefónu mala pomôcť, aby sme našli zlodeja telefónu, poprípade telefón samotný. Ale, samozrejme, keď nechcete, aby sme mohli vyjsť v ústrety občanom a nájsť im ich mobilný telefón, tak, samozrejme, to nemusíme robiť, keď si to želáte vy. A opäť ich môžem odkázať na vás, že ochotne im pohľadáte štandardnou formou tento stratený alebo ukradnutý telefón.
Po ďalšie. Účel novely v telekomunikačnom zákone bol, aby sme znížili počet odpočúvaní. A opäť by ste na to prišli, keby ste študovali priebeh a vývoj informácií, ktoré boli aj v médiách niekoľkokrát medializované, že v uplynulých 4 rokoch, počas ktorých vo vedení Policajného zboru a vo vedení ministerstva vnútra boli zástupcovia KDH a SDKÚ, veľké množstvo a veľké percento odpočúvaní končí ako tzv. jalové, pretože prídu informácie kriminálky, prídu informácie Slovenskej informačnej služby, prídu informácie od operatívy, kde sa nájde, poviem, napr. 10 ľudí, ktorí sú rizikovou skupinou. Aby sme vedeli vyselektovať tú rizikovú skupinu, musíme urobiť odposluch. A tak počúvame 10 ľudí, neskôr u 4 z nich zistíme, že s touto rizikovou skupinou nekomunikujú, dostali sa tam len preto, že boli v nesprávny čas na nesprávnom mieste. My by sme ale nemuseli všetkých 10 odpočúvať. My by sme si mohli urobiť veľmi rýchlo na základe zodpovedného pracovníka jasne označeného, jasne kontrolovateľného Národnou radou povolenie, na základe ktorého by si pozreli výpisy z hovorov, na ktoré by povedali, no tak títo štyria s týmito ďalšími šiestimi nikdy nekomunikovali, ale za posledný mesiac nemali telefón, a preto ich nedáme odpočúvať. A bezpochyby sám uznáte, že výpis telefonického hovoru je menší zásah do súkromia ako odpočúvanie. Z toho vyplýva, že budeme musieť naďalej odpočúvať všetkých, pretože si neželáte, aby sme urobili ten menší zásah do toho súkromia, ktorým je bezpochyby iba výpis hovorov, kde neviete obsah. My len vidíme, komu sa volá. Ale keď nechcete, aby sme urobili tento krok smerom k ľuďom, to znamená, že budeme menší počet ľudí odpočúvať alebo nebudeme počúvať, čo hovoria, tak v tom prípade, samozrejme, môžeme odpočúvať všetkých a naďalej postupovať podľa starého systému. Čiže to bol zámer. Ale, samozrejme, nechceme presadzovať nič nasilu. Takže v tomto prípade radi vyhovieme vašim volaniam a podľa môjho názoru hystérii, ktorá vznikla v médiách, ktorú ste nespôsobili vy, samozrejme. Ale v tomto prípade by som povedal, že skôr sa operátori báli o svoje výdavky zvýšené, pretože, samozrejme, pre nich sú to náklady. A preto vyvolali tento problém s týmto protestom. A vy ste im na to iba, samozrejme, naleteli, keďže ste nevedeli, o čo ide.
K samotnému zákonu. Tu dochádza k zásadnému pomýleniu pojmov. A som prekvapený, avšak v zásade ani nie, pán poslanec, že vy ako bývalý minister neviete, aký je rozdiel medzi ITP a OPČ. A to je základný problém medzi informačno-technických prostriedkom, ktorým je odpočúvanie, ktorý je jasne monitorovaný zákonom, parlamentom, špecializovaným výborom a ktorý absolútne definuje presne, čo je monitorovanie z pohľadu telekomunikačnej techniky, a preto žiadnou úpravou v rámci operatívno-pátracej činnosti nemôžem urobiť úpravu informačno-technických prostriedkov, pretože sa to nedá. V tomto prípade, a to máte veľkú pravdu, presne ako ste odcitovali čl. 99, sa monitorovanie dotýka nájdenia osoby alebo dopravného prostriedku v zmysle zaznamenania výskytu v mieste, čase a v dôvode, kedy bola vykonaná kontrola, či na hranici v súvislosti so Schengenom alebo v rámci obyčajnej KO, ako sa všeobecne hovorí kontrole osoby, ktorú poznáme všetci, keď nás zastavia policajti v trase a cieli cesty, ak pri tej kontrole takáto otázka položená bola. Totožnosti spolucestujúcich, to je systém, ktorý, viete, pán poslanec, na hraniciach máme a ktorý nám mnohí závidia, ktorý presne registruje kamerou číslo auta, kto je v aute. Tento systém monitoruje posádky a autá už dnes, ale my ho predefinujeme na širšiu časť, ktorá sa dotýka aj Schengenu, o použitom vozidle, o prevážaných veciach a okolnostiach, za ktorých bola osoba, dopravný prostriedok alebo vec nájdená. Čiže o žiadne rozšírenie pôsobnosti nejde ani nemôže ísť, pretože je to naďalej zaradené medzi operatívno-pátracími prostriedkami, ktoré nie sú informačno-technickými prostriedkami. A mne naozaj neprináleží, aby som v tejto chvíli vás natoľko podceňoval, že by som vám mal vysvetľovať rozdiel medzi autom a električkou.
V každom prípade treba povedať, že toto monitorovanie rozširujeme aj preto, pretože je potrebné, aby sme hlavne na hraniciach, ale aj v prihraničných oblastiach, ktoré nie sú na čiare, mali čo najväčší počet kontrol, ktorými budeme kontrolovať hlavne autá, ktoré prichádzajú spoza hraníc, a to aj preto, že nám zaniká schengenská hranica vnútorná, teda zanikajú hraničné kontroly vo vnútrozemí. A akiste viete, pán poslanec, sme mali veľké množstvo ľudí, ktorých napr. z mnohých krajín dostali ako tzv. nežiaduce osoby. Ako zadržíme nežiaduce osoby, keď nebudeme mať hraničnú kontrolu? Nuž bez väčších problémov, ak sa raz dostanú na územie Poľska, môžu to byť bývalí poľskí občania, českí, maďarskí alebo ľudia žijúci bez ich občianstva na ich území a pod., o ktorých musíme mať prehľad a ktorých musíme dávať do našich informačných systémov policajných, integrovaných, ktoré budú čo nevidieť prepojené na zahraničie cestou aj Prímskej zmluvy, aj Schengenského informačného systému, do ktorého sa budú dostávať dáta cez našu východnú hranicu. A budú sa dostávať dáta ku nám aj od našich zahraničných partnerov preto, aby sme to mohli monitorovať. Čiže monitoring ste absolútne presne zadefinovali. Za to vám ďakujem. S týmto pohľadom ste vysvetlili vlastne, o čom v tom monitoringu ide. Ide o kontrolu áut a osôb presne tak, ako ju poznáme dnes v prípade našich informačných tokov. A teraz ju vlastne rozširujeme na Schengenský systém. To, prečo to monitorovanie nemôže byť zneužité, je preto, lebo je to operatívno-pátrací prostriedok, a nie informačno-technický prostriedok. A preto nemôžeme cestou monitorovania odpočúvať, nemôžeme cestou monitorovania pozerať výpisy telefonických hovorov a nemôžeme pozerať e-mailovú poštu cestou monitorovania, pretože to je jasne definované v zákone, čo to je.
Z tohto dôvodu vás pekne prosím, vzhľadom na bezpečnosť nášho štátu, aby ste nevyvolávali paranoju tam, kde nie je, a vyvolávali ju tam, kde je a kde je na to priestor. To isté platí o zákone o telekomunikáciách. Keby sa ktokoľvek opýtal, pán poslanec, povedzte mi, či ste sa pokúsili kontaktovať s ministerstvom vnútra, aby ste sa opýtali, ako to je, alebo ste sa len spoľahli na čítanie bulvárnych denníkov, pretože, keby ste mi zavolali, keby ste sa ma opýtali, kedykoľvek som ochotný vám vysvetliť, viete, že k môjmu číslu nie je problém sa dostať, vysvetlím vám, o čo nám ide a že nám ide o spoločnú bezpečnosť. Moje číslo má pán poslanec Galbavý, ide o našu spoločnú bezpečnosť, ide o to, aby sme dokázali, aj pani poslankyňa, vyjsť v ústrety občanom. Ale ak sa spoločne v tejto snemovni dohodneme na tom, že vám vadí, že sme chceli ísť cestou práve pri tej lokalizácii, ktorá bola kritizovaná zo strany operátorov práve preto, že im zvyšuje náklady, ak nechceme ísť s tou lokalizáciou, lebo si myslíte, že je to taký vážny zásah do súkromia, že nebude vyvážený pozitívom toho, že nájdeme všetky hľadané osoby, ktoré budú mať mobil pri sebe, budeme môcť lepšie nájsť, pričom budeme môcť nájsť ukradnuté a stratené mobily, v tomto prípade si myslíte, že to teda nevyváži, v tom prípade súhlasím, dobre, nepoďme tou cestou.
Ak hovoríme o tom, že výpisy z telefonických hovorov majú možnosť nevstupovať do súkromia spôsobom počúvania, čo je obsahom hovorov, ale len sa pozeráme, a teraz dúfam, že v tomto budete so mnou súhlasiť, na jednej strane telefónny zoznam ako najmenší zásah do súkromia, to je to, čo máme dnes k dispozícii, to znamená zosúladenie mena a čísla, najväčším zásahom do súkromia je samotné počúvanie komunikácie, to znamená to, o čom by sme napr. my dvaja, pán poslanec, spolu hovorili. Ale ak chceme zistiť bez toho, aby odpočúvali náš hovor, len, či spolu voláme, pretože by to mohlo byť bezpečnostným rizikom napr., tak stačí pozrieť ten hovor a nemusíme počúvať obsah. To, si myslím, je menším zásahom do súkromia, ako je samotné odpočúvanie. Ak však je potrebné na to súhlas sudcu, v tom prípade každý policajt bude primárne odpočúvať a jedine súhlasy na výpisy hovorov bude vyžadovať vyšetrovateľ v rámci súdneho dokazovania ako súdny dôkaz o tom, že táto osoba s osobami kritickými telefonovala. Tak si popri odpočúvaní a záznamoch hovorov vypýta ešte aj zoznam. Ale vnímali sme to, že je to práve dôvod, cez ktorý by sme mohli znížiť jalové odpočúvania, ktoré sú a ktorých je pomerne veľké percento. Ale to je v každej krajine. A všade sa to snažili riešiť tým spôsobom, že keď nám to dnes moderná technika umožňuje, ktorá nám to v roku 1989 neumožňovala, preto to nebolo pred rokom 1989, ani po roku 1989, ale je to aktuálne od rokov 1999 - 2000, keď vznikli mobilné siete GSM na prelome rokov 1996 až 1998, tak nám dnes už to umožňuje.
Čiže ja si myslím, že je zbytočné okolo toho vytvárať naozaj pocit nejakej paniky, pretože to tak naozaj nie je. V uplynulom období počas 4 rokov ako predseda výboru pre obranu a bezpečnosť som podával aj spolu s pánom poslancom Vavríkom za SDKÚ, aj spolu s ďalšími návrhy, ktoré kontrolovali a zvýšili kontrolu ITP. A ja viem, že zneužité prostriedky ITP boli v čase, keď vy, pán poslanec, ste boli štátnym tajomníkom, v tom čase bol ten problém, a keď pán poslanec Palko bol ministrom vnútra. A som veľmi prekvapený, že práve vy dvaja sa do nás, ktorí sme to kontrolovali, obúvate. Nehovorím, že vy za to máte zodpovednosť. (Reakcia z pléna. ) Prečo to s tým spájam? (Hlas z pléna.) Ale neriadil som váš rezort. (Odpoveď z pléna.) Veď sme aj preto prijali zákony, ktoré to obmedzili. Prijali sme zákony, ktoré to obmedzili, s ktorými ste vy súhlasili zhodou okolností. Preto vám ja len hovorím, že napádať nás za to, že chceme rozšíriť nekontrolované monitorovanie, je zbytočné. Ja len hovorím o tom, že od roku 2004 sme prijali súbor opatrení, ktorý eliminoval možnosť rozšírenia, možnosť neobmedzeného monitorovania, telekomunikačnej siete. A z tohto pohľadu si myslím, že to vystúpenie nebolo adekvátne k tomu problému, o ktorom hovorím, lebo monitorovanie je niečo úplne iné, aj preto, že je zaradené medzi operatívno-pátracou činnosťou alebo operatívno-pátracími prostriedkami, a nie medzi informačno-technickými prostriedkami. Vtedy by som to, samozrejme, prijal, že poďme o tom diskutovať, tak ako si myslím, že je dobrá diskusia, ktorú otvoril aj pán poslanec Janiš o telekomunikačnom zákone. Ale keď hovorím, nie je tu tá vôľa, nepôjdeme tou cestou, i keď si myslím, že by to pre občanov v konečnom dôsledku bolo podstatne pozitívne a že by mimoriadne takúto úpravu ocenili. Ďakujem.