V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Halecký. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem opäť začať tým, že vyslovujem údiv, ako sú podobné problémy, jednak v humánnej medicíne a veterinárnej, pokiaľ ide o peniaze, biznis a sprostredkovateľa, vlastne pacienta alebo v tomto prípade zviera.

Chcem poukázať na tú nadspotrebu, ako som už hovoril, v humánnej medicíne je dvoj- až trojnásobná pri stagnujúcom počte obyvateľstva. Zaujímalo by ma, ako je to aj skutočne vo veterinárnej medicíne. Tam by som očakával, že tá nadspotreba môže byť ešte niekoľkonásobne väčšia, ako som počul pri klesajúcom počte zvierat, čo je pre mňa prekvapujúce. To isté sme mali aj v humánnej medicíne, že aj lekári sa snažili distribuovať, dávať lieky pacientom, zaiste nebolo to preto, aby urobili pre nich väčšie pohodlie. Ale u nás vždy sa dozvieme, kto to robí a to opatrenie bolo rýchlo napravené.

To isté sa stávalo, že bolo aj smerovanie pacientov k tým istým lekárňam. To znamená, spolupráca lekár, lekáreň, biznis. Myslím, že tá redistribúcia medzi viaceré lekárne u nás beží. S registráciou liekov to isté. Takisto sú to veľké peniaze. U nás, ako vidíte, v humánnej medicíne sa preceňovanie liekov robí každý štvrťrok. Ja nie som osobne presvedčený, že je to z dôvodu liekov, možno z dôvodov finančných a iných a registrácia jedného lieku stojí zhruba 1 mil. korún. Len neviem, či to je do štátneho rozpočtu alebo niekde inou cestou.

Nakoniec, pomenovali sme problém, dôležité je nájsť cestu riešenia. U nás to boli komisie pre účelnú farmakoterapiu, ktoré síce nevyriešili problém, ale aspoň spomalili jeho progresiu a začali racionálne úvahy ako ďalej. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení páni predkladatelia, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil k poslaneckému návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a vo svojom vystúpení by som sa rád venoval bodom 2 a 3 návrhu zákona, ktoré sa týkajú zámeru, aby chovatelia zvierat mohli nadobúdať veterinárne lieky a prípravky na základe veterinárneho predpisu priamo od veľkodistributérov.

Súčasne platný zákon o lieku pritom stanovuje, že veľkodistributéri majú veterinárne lieky dodávať len iným veľkodistributérom, lekárňam a veterinárnym lekárom. Ide teda o snahu vytvoriť štvrtú distribučnú možnosť pre veľkodistributérov, znamenajúcu možnosť dodávať veterinárne lieky chovateľom síce na základe veterinárneho lekárskeho predpisu, ale priamo a obísť tak verejnú lekáreň, či veterinárneho lekára.

Zmena zákona nie je v súlade s celou koncepciou a znením dnes platného zákona o liekoch v znení neskorších predpisov z dôvodu, že veterinárne lieky môžu vydávať na základe veterinárneho predpisu iba schválená verejná lekáreň s veterinárnym sortimentom.

V zákone je definované, že výdaj veterinárnych liekov sa považuje za lekárenskú starostlivosť a kto a za akých podmienok môže lekárenskú starostlivosť vykonávať. V dôvodovej správe sa uvádza, že zmena je potrebná z dôvodu, že súčasne platný zákon vylučuje, aby chovatelia nadobúdali veterinárne lieky od veľkodistributérov, a tým obmedzuje chovateľov hospodárskych zvierat využívať pri nákupe veterinárnych liekov množstevné zľavy a dodávateľské bonusy a na druhej strane zvýhodňuje veterinárnych lekárov a verejné lekárne pri predaji veterinárnych liekov, čo má za následok neopodstatnené zvyšovanie cien veterinárnych liekov a ich spotrebu.

S touto argumentáciou sa nestotožňujem, keďže veterinárny liek je tovarom špeciálneho určenia a jeho výroba, distribúcia, dodávanie, výdaj a použitie podlieha špeciálnemu režimu, pri ktorom sa samotné zachovanie jeho bezpečnosti musí odraziť aj v jeho cene pre konečného spotrebiteľa. Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník spoločenstva o veterinárnych liekoch, v znení Smernice Európskeho parlamentu a Rady v ods. 2 uvádza, že prvotným cieľom akýchkoľvek pravidiel týkajúcich sa výroby a distribúcie veterinárnych liekov musí byť ochrana zdravia ľudí.

Čl. 65 ods. 4 predmetnej smernice uvádza, že členské štáty vykonajú všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby veľkoobchodníci dodávali veterinárne lieky výhradne osobám s povolením vykonávať maloobchodné činnosti, teda lekárnikom alebo veterinárnym lekárom, v súlade s čl. 66 alebo iným osobám, ktoré majú zo zákona povolené prijímať veterinárne lieky od veľkoobchodníkov.

Čl. 66 ods. 1 predmetnej smernice Európskeho parlamentu a rady uvádza, že členské štáty vykonajú všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby maloobchodné dodávky veterinárnych liekov vykonávali výhradne osoby, ktoré majú vykonávanie takýchto operácií povolené právnymi predpismi príslušného členského štátu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že legislatíva Európskej únie stanovuje režim zaobchádzania s veterinárnymi liekmi, pričom uvádza, že veľkodistribútori majú veterinárne lieky dodávať len iným veľkodistribútorom, lekárňam a veterinárnym lekárom tak, ako to upravuje aj súčasne platný zákon o lieku.

Množstvo liekov, ktoré nadobudne chovateľ cez predpis veterinárneho lekára, má byť minimálne. Inštitút veterinárneho predpisu je len núdzovým riešením zabezpečenia lieku pre chovateľa. Náklady na veterinárne plemenárske služby pre chovateľov hospodárskych zvierat predstavujú približne 5 % všetkých nákladov chovateľa. Náklady na lieky samostatne však predstavujú 3 % z celkových nákladov chovateľa. Z toho na veterinárny predpis chovateľ nadobúda 1 % veterinárnych liekov z celkového množstva veterinárnych liekov.

Zmenou zákona o lieku podľa predkladaného návrhu zákona sa chovateľovi pri 10-percentnom obchodnom výkone lekárne ušetrí približne 0,03 ‰ jeho nákladov. Z dôvodovej správy ďalej vyplýva, že predstava predkladateľa je taká, že chovatelia budú nadobúdať väčšinu liekov od veľkodistributéra na lekársky predpis veterinárneho lekára, aby tak ušetrili obchodný výkon lekárne. Pripustením tejto možnosti získania lieku chovateľom výrazne vzrastie aj hrozba stupňujúceho sa tlaku na veterinárneho lekára zo strany chovateľa na predpisovanie veterinárnych predpisov bez klinických vyšetrení a prenechanie odborných aplikácií veterinárnych liekov na chovateľa s cieľom ušetriť tak svoje náklady na úkor bezpečnosti produkovaných surovín.

Tento postup je aj proti základným záujmom legislatívy Európskej únie, nakoľko sa tým nepriamo umožňuje postup, ktorý je v rozpore s čl. 62 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorý uvádza, že členské štáty prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, ktoré zabezpečia, aby v prípade liekov vydávaných len na predpis bolo predpísané a dodané množstvo obmedzené na minimálne množstvo požadované na príslušné ošetrenie alebo liečenie. Toto ustanovenie je transponované aj do dnes platného zákona o lieku do § 56 ods. 6, ktorý hovorí: "Veterinárny lekár predpíše na veterinárny lekársky predpis len také množstvo veterinárneho lieku, ktoré je nevyhnutné, potrebné na príslušné ošetrenie alebo liečenie." Uvedené je nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti použitia liekov, nakoľko predpísaním receptu veterinárny lekár prestáva niesť zodpovednosť za použitie lieku, ktoré je v rozpore s predpisom. Dodaním lieku chovateľovi sa tento stáva jeho vlastníctvom, v ktorom ho už nikto efektívne neobmedzí, aby tým zabezpečil bezpečnosť použitia lieku.

Rovnako sa navrhovanou zmenou spôsobu distribúcie liekov výrazne oslabí bezpečnosť použitia veterinárnych liečiv a s tým súvisiaca potravinová bezpečnosť. Toto oslabenie vyplýva najmä z toho, že veľkodistributéri môžu dodávať lieky len odborne zdatným osobám, lekárnikom alebo lekárom a nie sú pri dodaní lieku povinní ich kontrolovať a poučovať. Lekárne ako osoby odborne spôsobilé na výdaj liekov na predpis pre laickú verejnosť sú povinné prostredníctvom odborného zástupcu kontrolovať správnosť dávkovania lieku z hľadiska prekročenia najvyššej jednotlivej a dennej dávky a upozorniť na osobitné varovania pri užívaní a používaní lieku a poskytnúť odborné informácie o liekoch.

Rovnako veterinárny lekár pri prenechaní potrebného množstva lieku na doliečenie poučí chovateľa o spôsobe použitia. Veľkodistributér nemá na túto činnosť ani odborne spôsobilú osobu, ani zriadené výdajné miesto tak, ako je ho povinná mať zriadená lekáreň. Je neprípustné, aby chovatelia ako nepovolané osoby vstupovali do skladových priestorov veľkodistributéra, ktoré podliehajú prísnym hygienickým a bezpečnostným normám.

Rovnako, ak má lekáreň ako osoba vydávajúca lieky alebo zdravotnícke pomôcky pochybnosti o správnosti lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu a nemôžu tieto pochybnosti odstrániť ani po overení u predpisujúceho lekára, liek alebo zdravotnícku pomôcku nevydá. Chovateľ rovnako nemôže nadobúdať do svojho vlastníctva veterinárne lieky, lebo nemá zabezpečené ich skladovanie a likvidáciu. Súkromný veterinárny lekár a lekáreň na druhej strane však majú povinnosť držať zásobu veterinárnych liekov uvedenú v osobitnom predpise pod písmenom 19AG len vo vlastných alebo v nimi prenajatých priestoroch, tzv. príručnom sklade. Príručný sklad musí spĺňať požiadavky osobitného predpisu. Veterinárni lekári nie sú predajcovia liekov. Liek je pre nich nástrojom na vykonanie diela, pretože s chovateľom uzatvárajú zmluvu o dielo, ktorej súčasťou je spotreba materiálu, lieku. Toto vyplýva aj zo samotnej sadzby DPH, ktorú uplatňujú veterinárni lekári a ktorá je vždy 19 %, keďže ide o službu, čiže nie 10 % ako u humánnych liekov. Veterinárny lekár je rovnako oprávnený odmietnuť na svoju činnosť použitie veterinárneho lieku chovateľa, keďže nemá vo vzťahu k lieku zabezpečenú jeho bezchybnosť vyplývajúcu z podmienok jeho skladovania a zaobchádzania.

Dôvodová správa rovnako uvádza, že v krajinách Európskej únie môžu chovatelia nadobúdať veterinárne lieky a prípravky na základe veterinárneho predpisu. S tým súhlasím, ale je potrebné tu uviesť, že chovateľ môže veterinárne lieky na predpis nadobudnúť len cez lekáreň, čo umožňuje aj súčasne platný zákon o lieku, nie cez veľkodistributéra, ako by to pripúšťala zmena zákona.

Uvediem európske krajiny. Rakúsko - farmári môžu získať lieky od veterinárneho lekára, s ktorým majú podpísanú zmluvu. Belgicko - od veterinárneho lekára alebo na veterinárny predpis lekárne. Nemecko - veterinárny lekár alebo lekáreň. Cyprus - veterinárny lekár, lekáreň. Estónsko - veterinárny lekár, lekáreň. Fínsko - veterinárny lekár, lekáreň. Prvá zmena Grécko - farmári získavajú lieky od veterinárneho lekára alebo na veterinárny predpis v prípade, že majú veterinárneho lekára ako zamestnanca, aj od distributéra, ale v tejto novele sa o tom, že majú mať chovatelia, ktorí budú od veľkodistributéra brať lieky, zamestnaného veterinárneho lekára, nič nepíše. Írsko - farmári získavajú lieky od veterinárneho lekára alebo z lekárne. Taliansko je naozaj jediná krajina Európskej únie, kde môžu získavať na veterinárny predpis lieky aj od výrobcov alebo od veľkodistributéra, čiže jediná krajina, ktorú som našiel, je Taliansko. Lotyšsko to má upravené podobne ako Grécko, to znamená, že môžu od veľkodistributéra, ale musia mať zamestnaného veterinárneho lekára. Litva - veterinárny lekár alebo lekáreň. Luxembursko - veterinárny lekár alebo lekáreň. Slovinsko - veterinárny lekár alebo lekáreň. Nebudem vás už ďalej unavovať čítaním, je to stále rovnaké a rovnaké. Spojené kráľovstvo naposledy napríklad tiež veterinárny lekár alebo lekáreň.

Podľa § 2 ods. 4 zákona o lieku je veľkodistribúcia liekov a zdravotníckych pomôcok dovoz, vývoz, skladovanie, uchovávanie, preprava, zásobovanie liekmi, liečivami, pomocnými látkami a zdravotníckymi pomôckami uvedenými v osobitných predpisoch. Podľa § 34 predmetného zákona lekárenská starostlivosť zahŕňa zabezpečovanie, prípravu, kontrolu, uchovávanie, výdaj liekov s výnimkou prípravy transfúznych liekov a zdravotníckych pomôcok a konzultácie pri určovaní a sledovaní liečebného postupu.

Podľa § 56 ods. 1 sa veterinárne lieky vydávajú a predávajú vo verejných lekárňach, vrátane ich pobočiek. Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva výrazný nepomer medzi minimálnou prospešnosťou tohto návrhu pre chovateľa, tak ako je to uvádzané v dôvodovej správe a značným oslabením potravinovej bezpečnosti z dôvodov už uvedených.

Z týchto dôvodov vás prosím, aby ste podporili môj pozmeňujúci návrh, ktorý vypúšťa body 2 a 3 poslaneckého návrhu zákona. Zároveň žiadam pána spravodajcu, aby sme vyňali body 5 a 9 spoločnej správy na samostatné hlasovanie a vás, panie poslankyne a páni poslanci, chcem veľmi pekne poprosiť, aby ste ich neschválili z dôvodu, že len legislatívne čistejšie a presnejšie upravujú problematiku, ale principiálne znamenajú to isté, teda možnosť, aby chovatelia zvierat mohli nadobúdať veterinárne lieky a prípravky na základe veterinárneho predpisu priamo od veľkodistributérov, s čím nemôžem súhlasiť a považujem to za nebezpečné.

Musím povedať, že som bol vo výbore pre zdravotníctvo trochu obvinený z toho, že som lobista, že lobujem pre záujmy Slovenskej komory veterinárnych lekárov, teda Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky. Nemyslím si, že som lobistom, ale zasadzujem sa za potravinovú bezpečnosť, zasadzujem sa za to, aby bolo v mäse a v mlieku menej medikamentov a za to, aby s liekmi ako s tovarom špeciálneho určenia narábali len na to spôsobilé a vzdelané osoby, teda lekárnici a lekári, v tomto prípade veterinárni, a za podmienok presne vyšpecifikovaných v zákone o lieku.

Moje vystúpenie obsahuje naozaj množstvo argumentov zo stanoviska Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, s ktorými som veľa konzultoval o tomto probléme, ale aj z podporného listu, ktorý si vám dovolím veľmi krátko prečítať.

"Vážený pán predseda výboru pre zdravotníctvo, zoznámil som sa s pripomienkami k poslaneckému návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch, ako aj s pripomienkami, ktoré vypracoval kolektív reprezentantov Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky. Rozhodol som sa, že požiadam o stanovisko vyšších učiteľov našej vzdelávacej inštitúcie Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach, o ktorých predpokladám, že sú predisponovaní k danému materiálu zaujať kvalifikované stanovisko. Po obdržaní ich analýz som dospel k názoru, že by bola opakovaním argumentácie obsiahnutej v posudzovanom materiáli, a preto prehlasujem, že zodpovední pracovníci Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach zdieľajú stanovisko, pripomienky vypracované zástupcami Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a plne sa s nimi stotožňujú. Akékoľvek neakceptovanie pripomienok podrobených analýze na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach by bolo spojené s nepriaznivými dôsledkami, na ktoré dokument upozorňuje.

To, čo sa môže javiť ako ekonomicky najvýhodnejšie pre poľnohospodársku verejnosť, nemusí znamenať, že je to akceptovateľné z pohľadu ochrany zdravia zvierat a najmä ochrany zdravia konzumentov potravín živočíšneho pôvodu, čo je nespochybniteľne záujem stojací v hierarchii hodnôt na jednom z najvyšších miest.

S pozdravom Prof. MVDr. Emil Pilipčinec, PhD; rektor Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach."

Vážené dámy, vážení páni, ak by ste pochybovali o úprimnosti mojich návrhov, prosím, dôverujte aspoň najvyšším autoritám v oblasti veterinárneho lekárstva a podporte moje návrhy.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Záhumenský a Halecký.

Prosím, pán poslanec Záhumenský.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Novotný, chcel som vám povedať, že vaše vystúpenie pripravovala Komora veterinárnych lekárov aj podateľ sám a neprekvapuje ma urputný zápas Komory veterinárnych lekárov, aj samotný veterinárny lekár ste povedali vo svojom vystúpení, že im ide o uchránenie bezprácnych ziskov a vlastne celý návrh zákona práve vedie k zvýšeniu bezpečnosti potravín znižovaním spotreby liekov a sme svedkami opaku od poslednej novely, keď sa prijalo, že len veterinárni lekári môžu predávať lieky na farmu.

Celý návrh zákona je v súlade so súčasne platným návrhom zákona, ktorý uvažuje o tom, že farmári môžu kupovať veterinárne lieky. Ak si pozriete § 52 ods. 7, vlastníci alebo chovatelia potravinových zvierat musia predložiť na požiadanie orgánov štátnej správy na úseku veterinárnej farmácie doklady o zakúpení, držbe a podávaní veterinárnych liekov atď., a musia viesť o tom evidenciu, archivovať minimálne 5 rokov.

§ 57a ods. 6: "Vlastníci alebo chovatelia potravinových zvierat nesmú používať veterinárne lieky bez predchádzajúceho súhlasu veterinárneho lekára." Čiže to, čo bola argumentácia vo vašom vystúpení, je znôška poloprávd a neprávd, ktorá chce len zabrániť tomu, aby sa uchránili bezprácne zisky práve pre úzku skupinu lobistov okolo veterinárnych lekárov. Ja vás môžem ubezpečiť, že všetci chovatelia potravinových zvierat vynakladajú maximálne úsilie na to, aby znižovali spotrebu antibiotík, znižovali spotrebu, ale keďže nie je odborná oponentúra a keďže je motivácia a sú veterinárni lekári motivovaní na to, aby spotrebúvali viacej liekov, lebo majú z toho výhody, o ktorých som hovoril, že sa rozbehla lieková turistika, že sa zvyšuje spotreba liekov, nehovorím o tom, že sa zvyšuje cena, tak to má len druhotný efekt, prvotný je ten, že je záujem zvyšovať ochranu a bezpečnosť potravín a druhotný je ten, že dochádza k zvyšovaniu nákladov na výrobu potravinových zvierať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Priznám sa, že na túto problematiku nie som pripravený a nečítal som tento zákon, ale z toho, čo som tu počul, vychádzajú zaujímavé skúsenosti a skutočnosti. Zdá sa mi, že predsa len ide, mne aspoň by malo ísť o to, aby mäso bolo zdravé, aby tam nebolo také množstvo liekov, také množstvo antibiotík, ktoré poškodzuje zdravie človeka, pretože čo sa týka nadspotreby liekov, je to jasné, k tomu to smeruje, ale aby nebolo mäso v takom množstve presiahnuté antibiotikami, aby to bolo škodlivé a alergizujúce pre človeka.

Ale čo je zaujímavé, mne z toho vychádza, že je tu boj o peniaze, je tu boj, kto bude v tomto reťazci rozhodujúci a hlavne, koho vyradíme. Zdá sa mi, že sme vyradili chovateľa, pretože neviem, kto vo veterinárnej medicíne platí, či platí štát, chovateľ, ale predpokladám, že chovateľ, čiže v podstate toho, kto platí, sme najviac poškodili a vyradili. Zaujalo ma jedno číslo, čo sa týka spotreby liekov, chovateľ hradí, ako som dobre počúval, 1 % finančných nákladov na lieky pre zvieratá, ale v ľudskej medicíne máme, že tam účasť požadujeme 15 %, je 15 % nákladov na lieky a my hovoríme, že by bolo správne, aby bola vyššia spoluúčasť pacienta 20 %. Číže z toho mne vychádza, že u nás, zdá sa, ľudia priplácajú viacej ako kone a neviem, či je to správne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Záhumenský, nemal som ambíciu vás presvedčiť o mojej pravde, ani vy asi mňa nepresvedčíte, takže sa už ďalej my dvaja o to nepokúšajme. Mal som skôr predstavu, aby som povedal aj o druhej strane problému poslancom Národnej rady, ktorí sa pri hlasovaní musia zodpovedne postaviť k tomuto a rozhodnúť sa.

Pozrite sa, to, či v stanovisku Komory veterinárskych lekárov bola znôška poloprávd ,alebo nebola, ja tiež nie som odborníkom práve v tejto oblasti, lebo som humánnym lekárom, ale nehnevajte sa, pán poslanec, pre mňa je názor rektora Univerzity veterinárskeho lekárstva pána profesora Pilipčinca v použití veterinárnych liekov viac, ako váš názor o použití veterinárnych liekov, pri všetkej úcte k vám.

Ja si myslím ako humánny lekár, že liek patrí do rúk lekárovi a lekárnikovi a do rúk pacienta patrí minimálne množstvo liekov po dôkladnom poučení, poučiť ho má lekár a lekárnik. Ak chovateľ bude mať možnosť na základe predpisu ísť k veľkodistributérovi a naložiť si na zadné sedadlo krabicu liekov, kto ho poučí u veľkodistributéra? Akú mám istotu, že na farme budú lieky použité presne tak, ako majú byť použité? Ja túto istotu nemám. Túto istotu mám len vtedy, keď tieto lieky bude aplikovať veterinárny lekár a prípadne nechá na doaplikovanie malé množstvo v rukách chovateľa. Naozaj to, čo ušetria chovatelia, nejakých tých 0,03 %, čiže naozaj zlomok 3 ‰ ich nákladov, asi nespasí slovenské zdravotníctvo, ale to nebezpečenstvo, hoci len ak uhynie jedna krava alebo jeden kôň, alebo ak sa dostane nadmerné množstvo do mäsa, je z hľadiska ochrany verejnosti omnoho závažnejšia.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, nech sa páči.

I. Varga, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som si pôvodne myslel, že budem veľmi stručný, ale nedá mi nevyjadriť sa k takejto rozsiahlej diskusii, hlavne o tej druhej časti zákona. Rád by som, škoda, že tu nie je pani poslankyňa Sabolová, pretože tá si môže pamätať, ako aj niektorí poslanci z minulého volebného obdobia, ktorí tu sedia, že vlastne táto novela zákona, áno, nie je to vládny návrh zákona, je to vlastne poslanecká novela zákona a podávam ju preto, lebo poslednú schôdzu, ako som upozorňoval na to, že sa vlastne prijíma novelizácia zákona o lieku v rozpore s legislatívou Európskej únie. Pracoval som v pôdohospodárskom výbore, teda vo výbore pre zdravotníctvo vlastne návrh neprešiel, tento môj pozmeňujúci, takže potom s pánom ministrom Zajacom sme sa dohodli tak a ja teda plním aj jeho odporúčanie, že ako poslanec v ďalšom volebnom období mám napraviť tie chyby, ktoré sa vtedy udiali. A on sa s tým plne stotožnil a povedal mi, že už tu nebude a že si to máme vyriešiť, dotiahnuť tú legislatívu. Takže to je na margo toho, prečo je to poslanecká novela tohto zákona.

Nebudem sa ďalej rozširovať o tom, samozrejme, má to významné finančné úspory pre rezort zdravotníctva ako generická substitúcia originálnych liekov. Nie je o tom pochýb, sú o tom všade čísla a je zbytočné tu rozprávať o tom. Ten, kto o tom niečo vie, tak to netreba rozširovať. Kto nie, tak si to môžeme, aby som nezdržoval snemovňu, vydiskutovať.

K vyjadreniu spravodajcu. Áno, pán spravodajca, ja som robil 25 rokov vo výskume generických liečiv. Vy ste mali pekne napísaný ten prejav. Ja sa plne s vami stotožňujem, čo ste mali napísané, len ušla vám jedna vec, že vlastne my ako republika, samozrejme, rešpektujeme to, k čomu sme sa zaviazali a držíme a ctíme si hodnoty duševného vlastníctva, pretože tie vytvárajú aj naši ľudia v oblasti liekov a liečiv na Slovensku, nielen v zahraničí, a boli aj niektoré originály, ktoré boli chránené autorskými osvedčeniami alebo patentovými právami. Čiže, tu nie je táto novela proste o tom. Tu táto novela je o tom, že vlastne všade v Európskej únii počas platnosti patentu môže si generický výrobca pripravovať dokumentáciu ku generickej substitúcii a môže ju podať na príslušnú štátnu autoritu s tým, že sám je zodpovedný za to, ak poruší patentové práva originálnych výrobcov a väčšinou toto neporuší, pretože príde na trh s generickým liekom až prvý deň alebo pár hodín po vypršaní platnosti patentu. A takto vlastne ušetrí nejaké dvojročné obdobie a to je ten prínos pre príslušnú krajinu v oblasti generickej substitúcie a používania generických liečiv.

Tak o tomto to je, o tomto je tá novela a aby sme aj ctili právo Európskej únie, za ktorú sme všetci hlasovali v tejto snemovni, tak musíme sa zosúladiť s tým právom a my tu nechceme žiadne výhody a porušovanie patentov originálnych výrobcov. Toto je o tom, že počas platnosti patentu sa bude pripravovať registrácia, generický výrobca dostane registračný výmer až na to, že vlastne môj pôvodný návrh sa minul účinku trocha v tom, že my sme preniesli vlastne doplňujúcim a pozmeňujúcim návrhom zodpovednosť za dodržanie patentových práv na štátnu inštitúciu, Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Prešiel som veľa patentových posudzovaní a termínov ukončenia platnosti patentov a kolízií ako jednotlivých patentovaných postupov a môže sa stať, že vlastne dôjde k porušeniu, alebo neporušeniu o natiahnutie času tým, že štátna autorita, ktorú sme zaviazali týmto zákonom, bude zodpovedná, že vydá rozhodnutie, ktoré bude právoplatné prvý deň po skončení patentových práv. Ale kto určí ten deň? Viete, to sú rôzne a ťažké právne spory medzi firmami a sú generické firmy, ktoré tieto spory vyhrali, a keď sa to stane a štátny ústav urobí túto chybu, tak príde štát vlastne o peniaze.

Takže my sme takto, všade vo svete je to tak, že každý za svoje činy sám zodpovedá. Ak poruší patentové práva generická firma patenty, originál autora, ten ho zažaluje a nesie si následky a zaplatí pokuty, sankcie, náhradu škody, ušlý zisk atď. My sme to ale preniesli do kompetencie štátu a zodpovednosť sme dali na štát. Čiže tu sa môže stať, že aj keď táto novela po týchto úpravách je vlastne z väčšej časti v súlade s Európskou úniou a s právom Európskej únie a vlastne jediný rozdiel je v tom, že my sme ohrozili štát tým, že sme dali zodpovednosť štátu za kontrolu patentových práv. V poriadku, môže sa štátny ústav obrátiť na patentový úrad a, samozrejme, aj na zahraničné patentové inštitúcie a celé to ochrániť, ho bude stáť vyššie náklady a nemusí sa pomýliť. Ale v princípe takto sme v súlade s právom Európskej únie.

Čo sa týka bodu 4, ja som ho pôvodne chcel vyňať na osobitné hlasovanie, pretože absolútne nesúhlasím s tým, aby tento bod, aj keď gestorský výbor ho odsúhlasil, aby tento bol zapracovaný do novely zákona a súhlasím s návrhom spravodajcu vyňať tento bod na osobitné hlasovanie a odporúčam ho neschváliť. Nebudem sa ďalej o tom rozširovať. Spravodajca to veľmi pekne okomentoval. Mal to tiež veľmi dobre pripravené, ale má úplnú pravdu, čiže sa s ním stotožňujem.

Pánovi predsedovi výboru - som prekvapený, že ako predseda výboru venoval tej menej podstatnej časti zákona takú dlhú diskusiu a že sa do tohto "obul" a nevenoval sa vlastne, myslím si, že významnejšej časti zákona, kde ide o oveľa väčšie peniaze. Ale zaujalo ma na tom len to, že ako lekár vo svojom vystúpení trochu znevážil postavenie veterinárneho lekára, čo, myslím si, že nie je korektné už z pozície poslanca alebo predsedu výboru. Myslím si, že toto sa nemalo stávať. Myslím si o tom, že môže používateľ veterinárneho lieku urobiť čokoľvek, predávkovať atď., to platí aj u humánnych liekov, ak predpíšete, ako tá mamička čo dáva dieťaťu liek a dostane celé balenie v lekárni, u niektorých liekov, keď ho nasype dieťaťu, tiež môže zomrieť alebo ho vážne poškodiť. Tu je to obdobné a myslím si, že netreba postavenie veterinárneho lekára zhadzovať a on, keď napíše a predpíše veterinárny liek, tak si nesie plnú zodpovednosť a je viazaný prísahou tak, ako iní lekári. Takže to je k tomu.

Ďakujem pekne za pozornosť a žiadam vás, aby ste, alebo prosím vás o podporu tejto novely, aby sme boli v súlade s európskou legislatívou.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Pán navrhovateľ, určite nikto nespochybňuje generickú substitúciu. Vôbec nie, všetci si uvedomujeme jej dôležitosť či už pre ekonomiku našej krajiny aj vzhľadom na producentov. To v žiadnom prípade nikto nespochybňuje. Práve naopak, sme ochotní podporiť a preto aj podporíme predložený pozmeňujúci návrh. Nesúhlasili sme ale s pôvodným znením návrhu a to je môj názor, kedy sa jednosmerne odstránila patentová ochrana a toto sme považovali za nevhodné.

Čo sa týka európskej legislatívy, áno, artikel 26 Smernice nehovorí explicitne o tom, že neudáva jednu z povinností pre štátnu autoritu, aby nezaregistrovala alebo nevydala registráciu vtedy, keď ešte platí patentová ochrana referenčného produktu, ale odvoláva sa v rámci svojich podmienok na artikel 10, kde sa už o tomto hovorí, že nesmie byť takýto produkt umiestnený na trh, kým neprejde, myslím, že sa hovorí 10 rokov od inicializácie pôvodného referenčného produktu niečo také. Voľne to z angličtiny prekladám. To znamená, že nie celkom možno asi sa zhodneme aj v tomto. Ale myslím si, že to nie je ani cieľom našej diskusie dnes.

Chcel som len povedať, že určite nikto z nás nespochybňuje generickú substitúciu. Práve naopak, preto som aj povedal, že podporíme a poslanecký klub SDKÚ-DS podporí tento pozmeňujúci návrh, ktorý je predložený. Len som vyjadril vo svojom úvodnom vystúpení svoj názor na problematiku originálnych liekov a generických liekov.

Ale na druhej strane som rád, že sa zhodneme v tej druhej časti môjho vystúpenia, ktorá je podstatná, keďže s tou prvou v podstate existuje zhoda, a to je návrh lehoty na dodávanie liekov. Tak isto súhlasím s vami, považujeme tento návrh za zlý, za takmer nerealizovateľný, ako som už vo svojom vystúpení povedal, a preto dúfam a som rád, že aj vy ste vyzvali poslancov a takisto sa k tomu prikláňam, aby sme v osobitnom hlasovaní potom tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy neschválili.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať v rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby informoval o výsledku tajného hlasovania.

P. Džurina, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 133 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 133 poslancov.

Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky.

Zo 133 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné a 129 platných.

Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:

• za Petra Kubicu hlasovalo za 29, proti 73, zdržalo sa 27;
• za pani Miriam Letašiovú za 94, proti 24, zdržalo sa hlasovania 11.

Na voľbu člena Rady Slovenskej televízie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za člena Rady Slovenskej televízie zvolená pani Miriam Letašiová.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Konštatujem, že Národná rada v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní zvolila Miriam Letašiovú za členku Rady Slovenskej televízie.

Ďalším bodom je druhé čítanie o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov,

tlač 223, spoločná správa č. 223a.

Dávam slovo poslancovi Pavlovi Pavlisovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci.

Dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov predložil a odôvodnil návrh skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

Predloženým návrhom skupina poslancov navrhuje doplniť zákon o správe majetku štátu a oprávňuje správcu majetku štátu konať v mene štátu v súdnych konaniach týkajúcich sa majetku štátu. Pri štátnych organizáciách, ktoré nemajú postavenie štátneho orgánu, mnohokrát súdy Slovenskej republiky zaujali názor, že pre nedostatok procesnej spôsobilosti nie sú oprávnené vystupovať v súdnom konaní. Navrhované zmeny umožnia, aby pred súdom mohol vystupovať každý správca majetku štátu bez ohľadu na to, či má, alebo nemá postavenie štátneho orgánu, ak má na to kompetenciu danú osobitným predpisom.

Ďalej, preto aj návrh zákona má tiež zabezpečiť efektívne a pružnejšie nakladanie s majetkom štátu. Zákon umožní správcom previesť prebytočný nehnuteľný majetok štátu do správy zriaďovateľovi. Navrhovaná úprava má optimalizovať nakladanie s prebytočným nehnuteľným majetkom štátu, ako aj mobilizovať majetok, ktorý nie je pre správcu potreby výkonu verejných funkcií a je využiteľný ako zdroj príjmov u štátneho rozpočtu.

Návrh zákona umožňuje, aby dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu mohli užívať na základe zmluvy o výpožičke aj školy a školské zariadenia. Návrh zákona tak vychádza v ústrety obciam a samosprávnym krajom. Ďalej návrh zákona tiež taxatívne vymedzuje druhy stavieb, v ktorých je možné dočasne alebo trvale zastavať pozemok vo vlastníctve štátu. V tomto prípade novela zákona reaguje na požiadavky praxe.

Verím, vážené panie kolegyne a kolegovia, že v záujme veci túto novelu podporíte.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu výboru pre financie, rozpočet a menu k tomuto návrhu zákona, tlač č. 223 a tento návrh zákona alebo tento poslanecký návrh zákona o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a zákon č. 278/2003 Z. z. bol prerokovaný vo výbore pre financie, rozpočet a menu, v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbore pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne a s odporúčaniami návrh schváliť.

V gestorskom výbore prešli tri pozmeňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru schváliť a bol som uznesením výboru určený ako spravodajca k tomuto návrhu zákona.

Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte rozpravu o tomto návrhu zákona. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku.

Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Rokovanie 10. schôdze pokračuje druhým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja a Jána Slotu na vydanie zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom,

tlač 224, spoločná správa 224a.

Dávam slovo poslancovi Rafaelovi Rafajovi. Prosím, aby návrh zákona odôvodnil.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem pekne. Dámy a páni, návrh zákona upravuje poskytovanie príplatku k dôchodku, to chcem zdôrazniť, ako štátnej sociálnej dávky na zmiernenie krívd spôsobených komunistickým režimom v danom období politickým väzňom a ich rodinným príslušníkom za znevýhodnenie na trhu práce a nižší dôchodok.

Poprosím vás potom, aby po spoločnej zhode, ktorá nastala medzi predkladateľom, záujmovými, resp. oprávnenými osobami a dotknutými subjektmi, to znamená, Sociálnou poisťovňou, aby ste, prosím, podporili tie zmeny, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

Ja by som si dovolil k tomu len dať procedurálny návrh, vyňať zo spoločnej správy bod 4 a 6 na samostatné hlasovanie, keďže obsahom ide o totožné návrhy, ako sú uvedené v bode 3 a 5.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Marte Damborskej, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

M. Damborská, poslankyňa: Ďakujem, vážený pán podpredseda. Milé kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu k predmetnému zákonu o príplatku k dôchodku politickým väzňom, tlač 224, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja a Jána Slotu na vydanie zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom (ďalej len gestorský výbor), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 284 z 22. marca 2007 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Rafaela Rafaja a Jána Slotu na vydanie zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky; Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu; Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť; Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 152 z 24. apríla 2007; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 44 z 24. apríla 2007; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č.127 z 2. mája 2007; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 43 z 3. mája 2007.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien prerokoval návrh tohto zákona dňa 26. apríla, ale neschválil navrhnuté uznesenia, pretože návrhy nezískali súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja a Jána Slotu na vydanie zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

Po šieste, gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 20 uvedených v IV časti tejto spoločnej správy s návrhom schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu mňa na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 52 z 3. mája tohto roku. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Ďakujem za pozornosť.