P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 5.
(Hlasovanie.) 130 prítomných, 77 za, 43 proti, 10 sa zdržalo.
Konštatujem, že bod 5 spoločnej správy sme schválili.
Nech sa páči.
P. Markovič, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o bode 9, ktorý tiež nechal vyňať pán predseda Novotný na osobitné hlasovanie. Takže bod 9 je s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 9 zo spoločnej správy.
(Hlasovanie.) 130 prítomných, 80 za, 42 proti, 8 sa zdržalo.
Schválili sme bod 9.
Ďalej.
P. Markovič, poslanec: Keďže sme schválili bod 5 spoločnej správy, nemôžeme hlasovať o bodoch 6, 7 a 8. A keďže sme schválili bod 9, nemôžeme hlasovať o bode 10 spoločnej správy. Tým pádom sme prešli všetky body spoločnej správy.
V rámci rozpravy vyplynul jeden pozmeňujúci návrh, návrh pána poslanca Novotného, ale vzhľadom na to, že boli schválené body 5 a 9 spoločnej správy, nemôžeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, je námietka? Dobre. Hlasujeme o námietke pána poslanca Novotného.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 50 za, 66 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Námietku sme neprijali.
Budeme pokračovať v hlasovaní, pán spravodajca.
P. Markovič, poslanec: Áno. Takže sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy. Pán predseda, mám splnomocnenie výboru, aby sme posunuli návrh zákona do tretieho čítania.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.
(Hlasovanie.) 130 prítomných, 78 za, 4 proti, 48 sa zdržalo.
Tento návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.
Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Budeme hlasovať, pán spravodajca.
P. Markovič, poslanec: Áno. Pán predseda, môžeme teda dať hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 77 za, 7 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme schválili návrh zákona poslancov Národnej rady Ivana Vargu a Mariana Záhumenského, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach.
Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (tlač 223).
Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, uvádzate hlasovanie.
J. Burian, poslanec: Vážený pán predseda, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu k návrhu zákona o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (tlač 223). V diskusii nevystúpil žiaden poslanec, v spoločnej správe sú tri body s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Prosím, dajte hlasovať o spoločnej správe.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme naraz o všetkých troch bodoch spoločnej správy.
J. Burian, poslanec: Áno.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o všetkých troch bodoch spoločnej správy.
(Hlasovanie.) 130 prítomných, 129 za, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme schválili body spoločnej správy.
Ďalej.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, mám splnomocnenie výboru, aby postúpil tento návrh zákona do tretieho čítania.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 88 za, 43 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.
Pristúpime k tretiemu čítaniu.
Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov do nej prihlásiť. Nie.
Uzatváram rozpravu.
A budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
J. Burian, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 82 za, 2 boli proti, 47 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.
Budeme hlasovať v druhom čítaní o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja a Jána Slotu na vydanie zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom.
Je to tlač 224.
Pani poslankyňa Damborská bude uvádzať hlasovanie.
M. Damborská, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, najskôr budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Konštatujem, že body 4 a 6 zo spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie.
Prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 až 3, 5, 7 až 20 spoločne s návrhom schváliť ich.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme naraz o uvedených bodoch spoločnej správy s návrhom výboru schváliť ich.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, všetci boli za.
Konštatujem, že sme schválili uvedené body zo spoločnej správy.
Ďalej.
M. Damborská, poslankyňa: Nakoľko body 3 a 5 už boli schválené, nebudeme už o bodoch 4 a 6 zo spoločnej správy hlasovať v súlade s § 37 ods. 1 rokovacieho poriadku.
Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy. Mám splnomocnenie dať hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď. Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 130 za, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme postúpili návrh do tretieho čítania.
Pristúpime k tretiemu čítaniu.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie.
Končím rozpravu.
A budeme hlasovať, pani spravodajkyňa, o návrhu zákona ako o celku?
M. Damborská, poslankyňa: Áno. Takže v poslednom bode budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť ho. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme, dámy a páni.
(Hlasovanie.) 130 prítomných, 129 za, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že schválili návrh zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom.
Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
M. Damborská, poslankyňa: Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.
Pán Branislav Bačík bude uvádzať hlasovanie.
B. Bačík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Kuruc, ktorý podal jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, a pán poslanec Abrhan, ktorý chcel podať, ale nepodal procedurálny návrh. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.
Pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť ich.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 130 za, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme schválili body 1 a 2 spoločnej správy.
Ďalej, pán spravodajca.
B. Bačík, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu poslancov Martina Kuruca a Pavla Kuboviča.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 61 za, 17 proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Tento návrh sme neprijali.
Ďalej, pán spravodajca.
B. Bačík, poslanec: Pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru, na základe ktorého odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme. Nachvíľočku som prerušil hlasovanie. Pán predseda Minárik, máte problém s hlasovacím zariadením? Môžem spustiť ďalej to hlasovanie. Dobre. Pokračujeme v tomto hlasovaní.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 77 za, 21 proti, 23 sa zdržalo, 8 nehlasovalo.
Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.
Pristúpime k tretiemu čítaniu.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie.
Uzatváram rozpravu.
A budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
B. Bačík, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 81 za, 38 proti, 10 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave.
Ďalej poprosím pani spravodajkyňu Darina Gabániovú, aby uvádzala hlasovanie v druhom čítaní o
návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov.
Nech sa páči.
D. Gabániová, poslankyňa: Ďakujem.
Pán predseda, vážení kolegovia, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Sabolová, ale nepodala žiadny návrh, akurát podala veľmi zaujímavé podnety. Najprv pristúpime k hlasovaniu o pripomienkach zo spoločnej správy.
Dajte, prosím, hlasovať o pripomienkach pod bodmi 1 až 6 s odporučením gestorského výboru tieto schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch 1 až 6?
D. Gabániová, poslankyňa: Áno.
P. Paška, predseda NR SR: Doporučenie je schváliť ich.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 128 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.
Body 1 až 6 sme schválili.
Ďalej.
D. Gabániová, poslankyňa: Áno. Vážený pán predseda, hlasovali sme o všetkých pripomienkach uvedených v spoločnej správe. Gestorský výbor ma oprávnil navrhnúť hlasovanie o tom, že Národná rada pristúpi k rokovaniu o návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.
(Hlasovanie.) 128 prítomných, 125 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.
Pristúpime k tretiemu čítaniu.
Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie.
Uzatváram rozpravu.
A budeme pokračovať hlasovaním v treťom čítaní.
D. Gabániová, poslankyňa: Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme. Odporúčanie gestorského výboru je návrh schváliť.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 126 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.
Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
Ako o poslednom budeme hlasovať o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Slovenskej republiky - Deklarácii o daňovej suverenite v priamych daniach.
Je to tlač 284.
Pán predseda výboru pre rozpočet, financie a menu Burian uvedie návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať.
J. Burian, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám informáciu o výsledku rokovania. Keďže nebolo prijaté platné uznesenie, gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na prijatie stanoviska - Deklarácii o daňovej suverenite v priamych daniach neschválil uznesením č. 131 zo dňa 9. mája spoločnú správu. Zároveň požiadal ministra financií... Aj to som už čítal.
Čiže dajte hlasovať, pán predseda, o tomto návrhu deklarácie o daňovej zvrchovanosti s odporúčaním gestorského výboru neschváliť návrh. (Hlasy v sále.)
P. Paška, predseda NR SR: Ešte raz, pán spravodajca, nemáte odporúčanie. Návrh uznesenia odznel a znie prijať ho. Áno?
J. Burian, poslanec: Áno. Tak hlasujeme o tom, o prijatí návrhu tejto deklarácie o zvrchovanosti, (Hlasy v sále.) o prijatí s odporúčaním gestorského výboru neschváliť návrh.
P. Paška, predseda NR SR: Dobre. Dámy a páni, hlasujeme. Pán spravodajca, nemáte odporúčanie, môžete podať informáciu. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 127 prítomných, 52 bolo za, 43 proti, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme tento návrh deklarácie neprijali, neschválili.
Týmto sme vyčerpali všetky hlasovania. Odhlasovali sme všetky body prerokované. Budeme, dámy a páni, pokračovať v rokovaní 10. schôdze poslednými bodmi.
Ako ďalší bod programu nasleduje bod, ktorým je
Monitoring vývoja stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právnych aktov Európskej únie.
Je to tlač 245.
Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra školstva Jána Mikolaja, aby materiál uviedol.
Ešte predtým, ako sa, dámy a páni, rozídete, na chvíľočku mi venujte pozornosť. Znovu zopakujem informáciu, že počas konania summitu predsedov parlamentov bude pre každého trošku komplikovanejší prístup do priestorov nielen samotnej Národnej rady, ale aj celého areálu hradu.
A zároveň vás chcem informovať, že štyri body z programu schôdze, ktoré prerokujeme teraz, odhlasujeme na začiatku júnovej schôdze.
Takže ďakujem vám všetkým za účasť na 10. schôdzi a uvidíme sa pravdepodobne na júnovej schôdzi. Dovidenia.
Pán podpredseda vlády, poprosím pol minúty o strpenie, aby sa kolegyne a kolegovia, ktorí pravdepodobne nebudú venovať pozornosť obsahu vášho vystúpenia, dostali mimo rokovacej sály, o chvíľočku. Ďakujem pekne.
Dámy a páni, poprosím vás, aby mohol pán podpredseda vlády pristúpiť k predloženiu návrhu.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám materiál Monitoring vývoja stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právnych aktov Európskej únie vypracovaný na základe platného ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie a v súvislosti s uznesením vlády č. 1135/2005, ktoré ukladá podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny informovať vládu a parlament o vývoji stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právnych aktov Európskej únie.
Aktuálny materiál sleduje vývoj stanovísk Slovenskej republiky k právnym aktom Európskej únie za obdobie štvrtého štvrťroka roku 2006.
Materiál sa skladá z tabuľky prerokovaných právne záväzných aktov Európskej únie predložených Európskou komisiou. V rámci tejto tabuľky sa nachádza informácia o aktuálnom opise stavu rokovaní pri jednotlivých právnych aktoch a pozíciách Slovenskej republiky k nim.
V súčasnosti venujeme veľkú pozornosť transpozícii zákonov, kde sme mali v minulosti, ale ešte i dnes máme resty. Na každom rokovaní vlády sa snažíme odstraňovať transpozičný deficit.
Materiál bol vypracovaný na základe podkladov zaslaných zástupcami jednotlivých rezortov, ktorých pôsobnosť je priamo spätá s prerokovanými právnymi aktmi.
Materiál nemá vplyv na zamestnanosť ani na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie. Z tohto dôvodu sa ani nevyhotovuje doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Materiál bol 21. marca 2007 prerokovaný a schválený na 36. zasadnutí vlády Slovenskej republiky bez pripomienok. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Poverený spravodajca je pán Juraj Horváth z výboru pre európske záležitosti. Keby ste nás mohli informovať o tomto bode programu, pán spravodajca.
J. Horváth, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi informovať vás o tomto bode programu za výbor.
Rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 244 z 3. apríla 2007 bola tlač 245 pridelená na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor pre európske záležitosti uvedenú tlač prerokoval na svojej 17. schôdzi 23. apríla 2007 a prijal k nej uznesenie č. 80, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať Monitoring vývoja stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právnych aktov Európskej únie na vedomie.
Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce k tomuto bodu prihlásiť niekto ústne do rozpravy. Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
A ukončím rozpravu.
Prerušujem rokovanie o tomto bode.
Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Budeme pokračovať v rokovaní o
správe o činnosti verejného ochrancu práv,
ktorú uvedie pán verejný ochranca práv Pavel Kandráč.
P. Kandráč, verejný ochranca práv: Vážený pán predseda slovenskej Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, táto správa je už piata verejného ochrancu práv a posledná v prvom volebnom období. Je to za čas od 1. 3. 2006 do 1. 3. 2007.
Obsahom správy sú vlastne ťažkosti niekoľko tisíc občanov, ktorí sa so svojimi podnetmi obrátili na verejného ochrancu práv so žiadosťou, aby verejný ochranca práv pomohol riešiť problémy, ktoré pri činnosti v súvislosti s orgánmi verejnej správy sa vyskytujú. Správa má náležitú vypovedaciu silu o týchto problémoch, o problémoch, ktoré sa dotýkajú tak uplatňovania, ako aj ochrany základných práv a slobôd.
Pozitívom správy je to, že za každou kapitolou príslušného problému obsahuje návrhy na riešenie, ktoré, si myslím, pri uplatňovaní môžu napomôcť zmierňovanie tzv. zákopových vojen medzi orgánmi verejnej správy a občanmi.
Takisto považujem za pozitívum správy to, že upozorňuje na niektoré budúce problémy, ktoré v súvislosti s uplatňovaním a ochranou základných práv a slobôd môžu nastať, a to už v čo najkratšom čase, ako napr. regulované nájomné.
Osobitnú pozornosť by som chcel venovať, a poprosil by som pánov poslancov, že by som upozornil na to, tzv. sirotským dôchodkom, najmä prípadom, ktoré často riešime, keď poistencovi chýba len niekoľko dní do splnenia podmienok nároku a ten zomrel. Samozrejme, po ňom zostalo niekoľko detí, zostala nepracujúca manželka. A keďže chýba dní niekoľko, málo, 17, nie je možné tento sirotský dôchodok priznať. Ak to porovnám s náhradným výživným, je jasné, že dochádza k určitej nevyváženosti, ba až dokonca k sociálnej nespravodlivosti. Náhradné výživné poskytujeme aj deťom nezodpovedných rodičov, ktorí často sa úmyselne vyhýbajú plneniu vyživovacej povinnosti, zatiaľ čo sirotské dôchodky sirotám, ktoré za to nemôžu a pochádzajú trebárs aj zo slušnej rodiny, z akej, na tom nezáleží, nevieme poskytnúť za to, čo nezapríčinili.
Takže ja by som veľmi pekne prosil, a v tejto súvislosti upriamujem pozornosť na tzv. tvrdosť zákona, navrhujem v správe, aby pri budúcej právnej úprave sociálneho zabezpečenia sa pamätalo na tento inštitút, ktorý v minulosti bol, pretože si myslím, že tu je namieste táto spoločenská solidárnosť, aby sme vedeli týmto deťom pomôcť. Dokumentujem to aj tým, že Dohovor o právach dieťaťa jednoznačne hovorí, že treba všetkým deťom vytvoriť podmienky pre náležitú životnú úroveň, ktorá bude môcť pomôcť ich duševnému, morálnemu, fyzickému a psychickému rozvoju. Svet je veľmi dlžný veľa vrátane Slovenskej republiky deťom.
Formálnu a obsahovú podobu správy sme volili tak, aby bola adresná, kritická, vypovedacia, a hlavne tak, aby závery, ktoré sú v nej, boli v praxi realizovateľné.
Chcem zdôrazniť, že masovo sa v Slovenskej republike neporušujú základné práva a slobody. Sú to prípady takých porušení, a dovoľujem si tvrdiť, kde žiaden štát sa nevyhne porušovaniu základných práv a slobôd. Takže nie je pravda tvrdenie, že tuto dochádza k nejakému abnormálnemu porušovaniu základných práv a slobôd. Samozrejme, niektoré podnety, ktoré verejný ochranca práv dostáva, sú poznačené subjektivizmom. A je jasné, že ten podávateľ inú pravdu nepozná, neakceptuje, ale jedine svoju. V týchto prípadoch je veľmi ťažká diskusia, veľmi ťažké usmerňovanie a veľmi ťažká náprava. Vyplýva to aj toho, že na Slovensku je veľmi nízke právne vedomie.
Dovoľte mi, aby som v závere svojho úvodného slova, ktoré nemohlo byť dlhé, pretože všetko je zdôvodnené v správe, ktorú, predpokladám, ste si pozorne prečítali, upozornil na tzv. desatoro, ktoré verejný ochranca práv vypracoval s tým cieľom, že si myslíme, že ak by sa toto desatoro uplatňovalo v činnosti orgánov verejnej správy, tak určite by sa znížila nedôvera občanov v orgány verejnej správy.
Úplne na záver mi dovoľte poďakovať výboru pre ľudské práva za to, že správu prijal, hodnotil ju pozitívne a odporučil ju na rokovanie pléna Národnej rady.
Plénum by som prosil, keby zvážilo úvahy, ktoré sú v správe uvedené, stanoviská, návrhy a, samozrejme, ich podporilo.
Ďakujem, vážený pán predseda, skončil som.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi verejnému ochrancovi práv.
Poprosím pani poslankyňu Müllerovú, aby nás ako určená spravodajkyňa oboznámila s priebehom prerokovania správy vo výboroch.
E. Müllerová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán ochranca práv, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien oboznámiť vás s výsledkom prerokovania správy o činnosti verejného ochrancu práv vo výbore.
V súlade s § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov predložil verejný ochranca práv Pavel Kandráč 30. marca 2007 správu o svojej činnosti Národnej rade Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 30. marca 2007 č. 241 pridelil správu o činnosti verejného ochrancu práv (tlač 243) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a pripraví návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o správe o činnosti verejného ochrancu práv na svojej 14. schôdzi za účasti verejného ochranu práv Pavla Kandráča. Výbor uznesením z 26. apríla 2007 č. 57 správu o činnosti verejného ochrancu práv zobral na vedomie a taktiež odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predmetnú správu vziať na vedomie.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť k uvedenému materiálu do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Končím rozpravu.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem vám veľmi pekne, pán verejný ochranca práv. Ďakujem, pani spravodajkyňa.
A budeme pokračovať v rokovaní
správou o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2006,
ktorú nám prednesie a o ktorej nás bude informovať pán guvernér Národnej banky pán Ivan Šramko. Nech sa páči, pán guvernér.
I. Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v súlade so zákonom o Národnej banke predložil správu o výsledku hospodárenia banky za rok 2006.
Cieľom správy bolo zhodnotiť výsledky hospodárenia banky za rok 2006 a prezentovať správu nezávislého audítora, údaje účtovnej závierky k 31. 12. 2006.
Hlavným cieľom Národnej banky je udržanie cenovej stability. Za týmto účelom banka určuje menovú politiku, vydáva bankovky a mince, riadi, koordinuje a zabezpečuje peňažný obeh, platobný styk a zúčtovanie dát platobného styku. Vykonáva dohľad nad bezpečným fungovaním finančného trhu.
Národná banka podriaďuje hlavnému cieľu všetky svoje aktivity a obchody, a to bez ohľadu na dosahovaný hospodársky výsledok. Stratu z hospodárenia Národnej banky teda nemožno chápať ako indikátor nehospodárneho vynakladania prostriedkov. Záporný hospodársky výsledok bol v najväčšej miere ovplyvnený zmenou hodnoty spravovaných aktív v dôsledku dlhodobého výrazného posilňovania domácej meny. Strata je preto, obrazne povedané, daňou za úspechy, ktoré slovenská ekonomika v posledných mesiacoch dosahuje.
Okrem vymenovaných hlavných úloh Národnej banky má banka stanovené aj úlohy, ktoré plní v nových oblastiach, ktoré súvisia s prípravou na vstup do eurozóny. Netreba zdôrazňovať, že Slovensko musí kvôli vstupu do eurozóny splniť inflačné kritérium zvyšovaním úrokových sadzieb. V minulom roku sa preto Národná banka snažila tlmiť inflačné riziká, a tým splniť maastrichtské kritérium, ktorého dodržanie je jednou z najťažších podmienok na vstup Slovenska do menovej únie.
Musím tiež spomenúť, že v novembri sa skončil niekoľkomesačný audit činností a procesov Národnej banky Slovenska, ktorý sa uskutočnil po zlúčení Národnej banky a Úradu pre finančný trh. Jeho dôsledok je okrem novej organizačnej štruktúry aj zníženie počtu časti zamestnancov. Celková miera zníženia počtu pracovných miest v Národnej banke v najbližších troch rokoch v porovnaní so stavom k 31. decembru 2006, ktorý bol 1 221 systemizovaných miest, tak dosiahne 21 %.
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, považoval som za potrebné uviesť niekoľko skutočností, ktoré výrazne ovplyvňovali hospodárenie Národnej banky. Národná banka dosiahla celkovú stratu vo výške 45,1 mld. Sk, celkové náklady dosiahli výšku 73,2 mld. Sk, v celkových výnosoch to bolo 28,1 mld. Sk. Strata vznikla najmä vplyvom posilnenia výmenného kurzu slovenskej koruny. Z výkonov menovej politiky, správy devízových rezerv, z operácií s klientmi a medzibankového platobného styku dosiahla Národná banka stratu 43,4 mld. korún. Zásadný vplyv na vykázanú stratu mali kurzové straty ako dôsledok posilňovania a náklady spojené s výkonom menovej politiky. Z výkonu menovej politiky bola dosiahnutá strata v sume 13,7 mld. Náklady na výkon menovej politiky sú významne ovplyvnené sterilizáciou nadmernej likvidity bankového sektora. Zo správy devízových rezerv bola vykázaná strata 29,8 mld. Sk. Národná banka vykázala súhrnnú kurzovú stratu 39,3 mld. korún. Roku 2006 sa kurz slovenskej koruny voči americkému doláru zhodnotil o 17,9 %, kurz voči euru sa zhodnotil o 8,7 %. Pre porovnanie, v roku 2005 bol kurzový zisk výsledkom oslabenia kurzu slovenskej koruny voči americkému doláru a jeho posilnenia voči euru, a to o 2,4 %. Z medzibankového platobného styku dosiahla Národná banka zisk 45 mil. korún a z operácií s klientmi to bolo 57 mil. korún. Národná banka zaviedla dôsledné sledovanie prostriedkov vynakladaných na jej prevádzku. Náklady na prevádzku k 31. decembru 2006 dosiahli objem 1,8 mld., čo predstavuje 2,6 % celkových nákladov, náklady na prevádzkové činnosti boli v roku 2006 ovplyvnené najmä prechodom pôsobnosti zrušeného Úradu pre finančný trh na Národnú banku. Pritom vzrástol počet zamestnancov Národnej banky. Ďalej boli ovplyvňované reorganizáciou činnosti pobočiek a expozitúr.
Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 zákona o Národnej banke je výsledkom hospodárenia Národnej banky za účtovné obdobie vytvorený zisk alebo strata. Národná banka používa vytvorený zisk na prídely do rezervného fondu a ďalších fondov vytváraných zo zisku, príp. na úhradu straty z minulých rokov. Zostávajúci zisk odvádza do štátneho rozpočtu alebo na základe rozhodnutia vlády do štátnych finančných aktív. Stratu vytvorenú v účtovnom období môže Národná banka uhradiť z rezervného fondu alebo iných fondov. Strata, o ktorej Banková rada NBS rozhodne, že zostane neuhradená, sa prevedie do nasledujúceho účtovného obdobia. Ako som už uviedol, Národná banka dosiahla stratu vo výške 45,1 mld. korún. V zmysle rozhodnutia bankovej rady bola strata za rok 2006 zahrnutá do strát minulých rokov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám navrhnúť, aby na základe predloženého materiálu, môjho stručného zhodnotenia výsledkov za rok 2006 a doloženej správy nezávislého audítora, Národná rada zobrala na vedomie výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2006, tak ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli. Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán guvernér Národnej banky.
Pán poslanec Ďuračka ako spravodajca nás bude informovať o priebehu prerokovania správy vo výboroch.
J. Ďuračka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, páni, dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2006 (tlač 230).
Správa bola predložená na základe § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 556/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Priebeh rokovania výborov.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenskej republiky za rok 2006 pridelená, ju prerokovali v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Schválili ju bez pripomienok: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 129 z 2. mája 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 133 zo 17. apríla 2007.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením č. 133 z 9. mája 2007 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2006.
Zároveň podľa § 26 ods. 1 Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vyslovil súhlas, aby vystúpil v rozprave na schôdzi Národnej rady guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko.
Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2006 zobrať na vedomie. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Nie.
Uzatváram rozpravu.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pekne, pán guvernér Národnej banky a pán spravodajca.
Ako posledný bod tejto schôdze bude
správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2006.
Poprosím teraz pani predsedníčku rady pani Valériu Agócs, aby nám túto správu priblížila.
V. Agócs, predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu: Ďakujem pekne, za slovo. Vážený pán predseda, ctené panie poslankyne, páni poslanci, piatykrát predkladáme Národnej rade správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu. Priznám, až teraz sme dostali malú kritiku, že je príliš rozsiahla. Pravda, zároveň sme dostali aj pochvalu. Je rozsiahla, sľubujem, že budeme stručnejší o rok. Pravda je ale taká, že sme veľmi poctivo pracovali, je teda o čom referovať.
Ak dovolíte, začnem niekoľkými štatistickými údajmi.
Na Slovensku máme 31 rádií. Je to verejnoprávny Slovenský rozhlas s piatimi okruhmi a 30 držiteľov licencií. Z toho je 6 multiregionálnych, 14 regionálnych a 10 lokálnych vysielateľov. V roku 2006 rada udelila 5 nových licencií. V televízii ich máme, možno tomu ani veriť nebudete, až 111. Je to verejnoprávna Slovenská televízia s dvomi programovými okruhmi a 110 držiteľov licencií. Skladba je tu nasledovná, 10 multiregionálnych, 16 regionálnych a 84 lokálnych televízií. Licenciu na teletext vlastní 19 spoločností, 12 vysiela len videotext a 2 vysielajú len telenákup a reklamu. Dvojjazyčne, slovensky a maďarsky, vysiela 15 lokálnych televízií. V roku 2006 pribudlo nových 6 televíznych licencií. Do kompetencie rady patrí aj registrácia retransmisie pre káblových operátorov. V súčasnosti máme 152 registrácií so 734 000 prípojkami, čo je takmer o 30 000 prípojok viac, ako to bolo v roku 2005. Vlani pribudlo 9 nových. Medzi nimi sú aj mobilní operátori, ktorí pre legalizovanie svojich najnovších služieb požiadali tiež o registráciu.
Činnosť rady v oblasti monitoringu bola v roku 2006 ovplyvnená predovšetkým voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky a komunálnymi voľbami, ako aj ďalšími plánovanými monitoringmi a v neposlednom rade aj šetrením sťažností. Len na porovnanie, kým v roku 2005 v období príchodu módnych, ale predovšetkým nevkusných a nemorálnych reality šou na naše obrazovky sme prešetrili 563 sťažností, vlani keď už pokutami poučení vysielatelia boli podstatne opatrnejší, aj sťažností bolo len 213.
Musím pripomenúť, že vďaka novele zákona o vysielaní a retransmisii, teda vďaka vám, poslancom, bolo zakotvené priamo do nášho zákona riešenie sťažností, čo nám umožňuje podstatne pružnejšie reagovať na podnety divákov a poslucháčov.
Venovali sme, prirodzene, mimoriadnu pozornosť našim vytýčeným hlavným úlohám.
V prvom polroku sme ukončili komparatívny monitoring spravodajstva televíznych staníc, STV, Markízy, TV JOJ a TA3 a taktiež monitoring volieb do Národnej rady.
Na základe novely zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá sprísňuje obsah upútaviek, sme urobili aj monitoring upútaviek na kontrolu dodržiavania § 19 ods. 2 písm. b). A môžem skonštatovať, že sme na základe tohto monitoringu začali až 34 správnych konaní pre možné porušenie zákona.
Urobili sme aj monitoring spravodajstva a publicistiky v období volieb do orgánov samosprávy obcí. Hoci samotný zákon nám neukladá za povinnosť volebné poradenstvo, hlavne počas volebnej kampane pred komunálnymi voľbami, sme na základe množstva otázok vyčlenili a poverili dvoch právnikov, ktorí boli k dispozícii takmer nepretržite, v prvom rade pre lokálnych vysielateľov. Možno aj vďaka tomu bolo podstatne menej sťažností a podnetov, ako s tým počítali naši analytici.
Základný rámec úloh rady aj na rok 2007 určuje zákon č. 308/2000 Z. z.
K našim úlohám pre tento rok bude patriť najmä komparatívny monitoring spravodajstva vybraných televíznych vysielateľov. Chceme totiž porovnať, či áno a keď áno, do akej miery a v čom sa zmenil prístup spravodajcov, hlavne k politickým stranám po vlaňajších voľbách, a uskutočníme podobný porovnávací monitoring spravodajstva a publicistiky aj pri vybraných rozhlasových vysielateľoch.
Je pravdou, že sme pôvodne plánovali zmonitorovať podiely európskej produkcie v televíziách, ale hlavne noví členovia rady trvali na monitoringu rádií, lebo sa obávajú, že Slovenský rozhlas stráca poslucháčov aj pre úpadok úrovne spravodajstva. Ja stará rozhlasáčka som sama veľmi zvedavá na tie výsledky. Iste so mnou súhlasíte, že aj kontrola európskej produkcie je veľmi potrebná, ale z kapacitných dôvodov by sme, teda pracovníci kancelárie, nezvládli paralelne aj bežné úlohy, aj tri rozsiahle monitoringy.
Zvýšenie kvality monitoringu vysielania by malo priniesť nové automatizované televízne záznamové zariadenie, ktoré rada zakúpila v druhom polroku 2006 a od ktorého očakávame aj zvýšenie akcieschopnosti rady, ako aj odstránenie istého množstva zbytočných administratívnych úkonov. Rade sa vďaka navýšenému rozpočtu v oblasti kapitálových výdavkov podarilo zakúpiť aj softvér umožňujúci získať bližšie, presnejšie a verifikovanejšie údaje o pokrytí sledovanosti a počúvanosti jednotlivých vysielateľov.
Pokiaľ ide o činnosť rady v licenčnej oblasti, táto sa realizovala hlavne v nasledovných oblastiach, udeľovaní nových a odnímaní existujúcich licencií a registrácií retransmisie, správnych konaniach v oblasti porušovania zákona o vysielaní a retransmisii. Boli to výberové konania na rozhlasové a televízne frekvencie. Musím tu ale poznamenať, že televízne frekvencie boli v roku 2006 v ponuke iba na jarnom výberovom konaní, pretože nová vláda vzhľadom na blížiacu sa digitalizáciu odporučila rade v budúcnosti už neprideľovať televíziám ďalšie frekvencie.
Okrem toho rada riešila aj ďalšie parciálne otázky v licenčnej oblasti. Patrí sem napr. udeľovanie predchádzajúcich súhlasov s prevodom obchodných podielov rozhlasových a televíznych vysielateľov a tiež riešenie sťažností.
V prípade odnímania alebo v tomto prípade zániku licencie som ja osobne mala najväčší vnútorný problém s licenciou rozhlasového vysielania BBC. Listom sme dali vysvetlenie k tejto problematike pre výbor pre kultúru a médiá, preto teraz len veľmi stručne. Tá licencia zanikla zo zákona, pretože neprispôsobili svoje právne pomery novému zákonu. Mali tak urobiť do 4. októbra 2001. S novými požiadavkami pristúpili potom, ako Rada guvernérov BBC v druhej polovici roku 2005 rozhodla zrušiť redakcie v jazykoch stredoeurópskych a východoeurópskych krajín, aby mohli ušetriť peniaze na spustenie televíznej stanice v arabskom jazyku. Kým televízne vysielanie BBC, iste viete, môžeme sledovať na Slovensku v nezmenenej podobe v rámci retransmisií v jazyku anglickom, v prípade držiteľa licencie vydanej na Slovensku sa musí dodržať aj zákon o štátnom jazyku. Oni však chceli vysielať na základe licencie, ale len v jazyku anglickom. Rada si je vedomá toho, že najkrajšia spisovná angličtina znela práve z Rádia BBC. A tiež, žiaľ, pre našich spravodajcov a publicistov boli a sú nasledovaniahodným príkladom v oblasti vyváženosti, nestrannosti a objektivity, ale naším prvoradým poslaním je dohliadať na dodržiavanie zákona. Situácia bola nasledovná. Predstavitelia BBC požiadali o zníženie územného rozsahu vysielania, teda že vrátia 2 frekvencie, na ktorých vysielali spolu so Slovenským rozhlasom, ale aj v jazyku slovenskom, a ponechajú si len hlavné mesto, bratislavskú frekvenciu, na ktorej by mali vysielať podľa ich predstáv 24 hodín denne v jazyku anglickom. To by však bolo bývalo, bohužiaľ, v príkrom rozpore s jazykovým zákonom.
V oblasti ochrany ľudskej dôstojnosti a ľudskosti a problematiky ochrany maloletých v televíznom vysielaní rada uložila vlani 36 sankcií, 13 upozornení na porušenie zákona a pokuty v celkovej výške 4,28 mil. korún. Za porušenie ustanovení týkajúcich sa vysielania reklamy, telenákupu a sponzorstva sme uložili 24 pokút. V licenčných prípadoch tiež bolo niekoľko pokút. Činí to spolu 30,733 mil. korún. Do tejto sumy však nie sú zarátané pokuty, ktoré sme udelili Slovenskej televízii za prerušenie programu Slovensko hľadá superstar reklamnými blokmi. Vysielateľovi na základe zákona totiž to právna norma neumožňuje. Slovenská televízia za ten superstar dostala sankciu v celkovej hodnote 32,5 mil. korún. Tieto peniaze prichádzajú na účet postupne, pretože sa Slovenská televízia odvolala na Najvyššom súde proti jednotlivým rozhodnutiam, no zákon porušovala aj potom, keď už bol známy judikát Najvyššieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie rady.
Na záver už len toľko, že v lete 2006 sme sa presťahovali do nových priestorov na Kolársku ul. č. 6. Ak vás naša práca zaujíma, srdečne vás všetkých pozývam.
A žiadam vás, aby ste podporili správu o vysielaní a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu. Ďakujem vám za pozornosť.