P. Paška, predseda NR SR: Spravodajcom pre poslanecký návrh zákona pána poslanca Bačíka je pán Tibor Cabaj. Máte slovo, pán poslanec.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil so spravodajskou informáciou.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spoločného spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Bačíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov (tlač 330). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet, ako aj finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 4. júna 2007 č. 327 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali v lehote do 6. septembra a gestorský výbor do 7. septembra 2007. Toľko spravodajská informácia.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k poslaneckému návrhu zákona ústne. Pravdepodobne nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať, kolegyne, kolegovia, prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách v znení zákona č. 612/2005 Z. z.
Návrh zákona je tlač 331, rozhodnutie o pridelení výborom je tlač 328.
Za skupinu poslancov odôvodní návrh zákona pán poslanec Rafaj. Nech sa páči.
R. Rafaj, poslanec: Ďakujem. Dámy a páni kolegovia, v predloženom návrhu zákona, ktorý ste dostali v parlamentnej tlači 331, ide v podstate len o tri jednoduché, avšak nevyhnutné formálne doplnky, resp. úpravy, ktoré sú dôsledkom jednak spôsobeným schvaľovacím procesom v minulosti predchádzajúcich súvisiacich zákonov a súčasne aj nedostatkami v ich realizačnom postupe.
Doteraz nebol do zákona zahrnutý rozhodujúci klasifikačný znak E, ktorým ako diskriminačným znakom boli mnohí tzv. pétépáci ako trestanci oficiálne označení z politických dôvodov, ako to vyplýva z vojenských archívnych dokumentov. Ide tu teda o významné a potrebné legislatívno-historické doplnenie a spresnenie zákona.
Tiež nebol v zákone explicitným konkrétnym činom, pardon, dňom, ohraničený časový interval vzťahujúci sa na možnosť priznaného faktického zaradenia do PTP, resp. pracovných táborov. Napokon ukázala sa potreba aj vecne upresniť podmienky ohraničenia priznaného zaradenia do uvedených vojenských táborov nútených prác.
Realizácia zákona č. 726/2004 o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách teda narážala od samého začiatku na problémy spojené najmä so stavom a obsahom vojenských archívnych dokumentov, ale aj v súvislosti s rôznou interpretáciou podmienok, za ktorých majú byť oprávnené osoby odškodnené. Vyskytujúce sa problémy mala odstrániť novela zákona č. 612/2005, ale v skutočnosti naďalej pri vybavovaní žiadostí sa prejavili niektoré rozporné postoje k oblasti zaradenia, fungovania a rušenia týchto táborov nútených prác.
Podľa historických faktov síce boli pod tlakom medzinárodného spoločenstva tieto vojenské tábory nútených prác zrušené ku dňu 1. mája 1954, ale v skutočnosti osoby v nich zaradené podliehali naďalej všetkým diskriminačným podmienkam aj po preradení len do tzv. technických práporov. Chcem poukázať, že z rozpočtových rokov 2005 až 2007 na účel predchádzajúceho zákona boli skutočne čerpané a kalkulovali sa finančné prostriedky len vo výške 41 % z celkovej disponibilnej sumy 150 mil. korún, ktorým disponuje rezort ministerstva obrany. Z toho, ako aj z veľkého počtu podaných rozkladov odôvodnene možno konštatovať, že z nenáležite tvrdej dikcie zákona vyplynul aj spôsob vybavovania žiadostí.
Chcem zdôrazniť, že cieľom predloženého návrhu zákona je upresnenie v súčasnosti platnej dikcie zákona č. 726/2004 v znení zákona č. 612/2005 v záujme zabezpečenia jednotného posudzovania a rozhodovania o nárokoch tých oprávnených osôb, ktoré fakticky spĺňajú rovnaké podmienky na poskytnutie príspevku, ale tiež v záujme zníženia vysokého počtu sťažností a opravných prostriedkov, tzv. rozkladov, a tým aj odstránenia nadbytočnej administratívy spojenej s touto agendou a ďalším zaťažovaním rezortu obrany.
Hlavným poslaním návrhu zákona je však predovšetkým zabezpečiť, aby bol pôvodný zámer zákona, to znamená zmiernenie krívd a dôsledkov neodôvodneného utrpenia osôb a ich rodinných príslušníkov, naplnený v zamýšľanom rozsahu a čo najspravodlivejším spôsobom. Preto je aj v zákone stanovená účinnosť, aby sme vôbec stihli dikciu predchádzajúceho zákona, keďže čerpanie na odškodnenie bolo presne limitované. Navrhovatelia si dovolili aj predložiť päť disponibilných príloh, predovšetkým historického a archívneho charakteru, na podporu a odôvodnenie opodstatnenosti tohto návrhu.
Chcem ešte na záver zdôrazniť, že návrh nemá finančné dôsledky ani na rozpočet verejnej správy, ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, nemá vplyv ani na životné prostredie, ani na zamestnanosť, ale má vplyv na spravodlivosť, ktorú, dúfam, po schválení tohto zákona schválime a uzatvoríme tak jednu kapitolu našich dejín, a preto vás prosím o jeho podporu.
Ďakujem za vypočutie.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie vášho poslaneckého návrhu za skupinu poslancov.
A poprosím teraz predsedu výboru pre ľudské práva, národnostné menšiny a postavenie žien pána Ladislava Nagya, aby ako spravodajca predniesol spravodajskú informáciu. Ďakujem.
L. Nagy, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách v znení zákona č. 612/2005 Z. z.
Konštatujem, že návrh zákona bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, t. j. 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie 11. schôdze Národnej rady.
Konštatujem, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Podľa vyjadrenia navrhovateľa návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy a problematika návrhu nie je upravená v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 328 zo 4. júna 2007 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorský výbor v lehote do 6. septembra, resp. v gestorskom výbore do 7. septembra 2007.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda výboru.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku som nedostal, dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A ako jediná sa prihlásila pani poslankyňa Sabolová.
Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, aj keď nie ľahko sa hovorí pri takomto zákone o skutočnostiach, ktoré s realizáciou už platného zákona sú a sú v mnohom dobré, možno aj problematické, ale je to vždy citlivá téma vracať sa do minulosti a dotýkať sa ľudí, ktorí majú svoj vek a niečo si v minulosti museli odžiť.
Ale chcem sa k tomu vyjadriť, pretože som bola spravodajcom zákona v minulom období a niektoré veci v odôvodnení alebo z dôvodovej správy, ktoré predložil predkladateľ, sú síce možno z nejakého historického významu, aby boli zachytené v zákone, potrebné, ale návrh zákona ako taký sám osebe nerieši vecnú stránku, lebo ju nie je treba už riešiť. Zákon tak ako platí, aj č. 726/2004, aj č. 612/2005, vlastne vychytáva všetky problematické body, aj to, čo ste sa dotkli vo svojom príspevku, pán predkladateľ, že nie je jasná doba platnosti. Je jasná doba platnosti, lebo zákon je z obdobia, pre obdobie rokov 1948 - 1954. My sme v novele zákona zmenili aj tú dikciu, aby tí, ktorí boli pôvodne v táboroch nútených prác a kde došlo k premenovaniu len na tábory pracovné, aby boli vlastne odškodnení a aby do konca roka 1954 sa toto odškodnenie ich dotýkalo.
Ja nemôžem povedať, že bola tvrdá alebo je tvrdá dikcia zákona, nebol dobre urobený metodický pokyn ministerstva obrany, ktorý ale asi v októbri alebo novembri minulého roku pán minister obrany Kašický po stretnutí a upozornení na niektoré nedostatky metodického pokynu zmenil, aby sme nezúžili metodickým pokynom výklad zákona. Ten zákon sa dnes napĺňa, dnes začala pracovať rozkladová komisia. Ja môžem povedať, že sú vybavované aj veľmi problematické žiadosti. Môžem povedať, že dnes je problém jedine v tom, že niektorí z týchto pétépákov si nepodali rozklad, ale my sme prijali v minulom zákone v tej novele aj v § 5 ods. 9, že je možné požiadať ministra o autoremedúru, čiže o opravu týchto rozhodnutí aj v správnom konaní.
Čiže nato, aby sme my do zákona dnes zachytili to, že klasifikácia E nebola len jediným dôvodom pre politickú nespoľahlivosť, sa mi zdá, že na to nemusíme prichystávať zákon. Veď to všetci dobre vieme, že politicky nespoľahliví boli ľudia z rôznych dôvodov. Čiže zdá sa mi, že by sme mali radšej riešiť príplatok pre ľudí, ktorí boli v pracovných táboroch, tak ako sme ho vyriešili pre politických väzňov, aby možno ešte aspoň na ten dôchodok mali možno nejakú stabilnú čiastku, a to by bola múdrejšia novela zákona, o ktorej sme hovorili na minulej schôdzi, ako len riešiť kozmetické úpravy, aby boli v zákone, a aj tak v správnom konaní, v odvolacom konaní, v rozkladovom konaní postupujeme podľa dnes platného zákona.
Ja skôr si myslím, že treba rozprávať a pomôcť týmto pétépákom, hodne vecí sme na východe riešili s týmito ľuďmi, treba im pomôcť, aby vedeli využiť dnes platný zákon na to, aby peniaze, na ktoré majú nárok, aby ich dostali do konca roku 2007, a netreba nám na to novely zákona, aby sme v septembri ešte rokovali o zákone, ktorý skončí, dá sa povedať, svoju platnosť v roku 2007, keď by sa mali vyčerpať zdroje, ktoré boli na to stanovené. Skôr si myslím, že je treba posilniť prácu rezortu, aby bolo možné dodržať lehotu šiestich mesiacov na rozkladové konanie a urýchliť prácu aj pri tých odvoláčkach pánu ministrovi v zmysle § 5 ods. 9, a myslím si, že tých pétépákov a ich manželky poriešime veľmi rýchlo a veľmi promptne. Nejde vôbec o nejaké byrokratické zaťažujúce skutočnosti, o ktorých hovorí aj jeden z príslušníkov PTP, ale ide tu skôr o to, aby aj tí, ktorí na to majú nárok, si splnili svoje zákonné požiadavky a podmienky na to, aby mohli tento príspevok dostať.
Čiže chcem sa opýtať, pán poslanec, moja otázka na záver: Čo vecne a obsahovo tento zákon rieši a čo sa zrýchli po prijatí tohto zákona? Na rozorte tak či tak to budú musieť tí istí ľudia s tými istými kompetenciami v súčasne platnom návrhu zákona riešiť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Keďže ste boli jediná prihlásená ústne do rozpravy, uzatváram rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť.
Nech sa páči.
R. Rafaj, poslanec: Keďže som bol aj priamo vyzvaný, pardon, dovolím si vám pripomenúť, že vôbec nejde o kozmetickú úpravu, že z dôvodu zásahov, zrejme chaotických a nesystémových v roku 2005, vypadol v § 3 ods. 3 písm. a), kde bola pôvodne osoba charakterizovaná vo vojenských dokladoch klasifikačným znakom E zavedeným pre politickú nespoľahlivosť. Čiže sanujeme v podstate s odstupom času to, čo ste, verím, že v dobrej viere, predchádzajúci kolegovia, chceli riešiť, pretože mám pred sebou originál toho, čo sa tu pred dvomi rokmi schvaľovalo. A v rámci pripomienkového konania, neskúmam už prečo a kým, bol tento klasifikačný znak odstránený, čiže táto malá novela rozšíri okruh oprávnených osôb, ktoré z daného okruhu vypadli a dotýka sa teda ľudí. Tu sa nerieši časová rýchlosť, pretože zákon je limitovaný do konca roka s disponibilnými zdrojmi 150 mil. korún, ale povedal som, že je tam len 41 % čerpanie. Čiže rozklady sú aj možno budú, ale nie v tom, že vypadla nám tam jedna klasifikačná skupina.
Takže, pani poslankyňa, ja sa vám skúsim prihovoriť možno slovníkom, ktorému by ste mohli rozumieť. Dobrý pastier, ak má 100 oviec a jednu stratí, tých 99 nechá v košiari a ide hľadať tú jednu jedinú, aj keď si nohy zoderie. Súhlasíte so mnou?
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, žiaľ, nemôžete reagovať už na vystúpenie navrhovateľa. Ešte sa spýtam pána spravodajcu, či chce zareagovať. Nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Je to tlač pod číslom 332. Návrh na pridelenie do výborov je rozhodnutie č. 329.
Pán poslanec Ivan Mikloš, nech sa páči, máte slovo, aby ste uviedli návrh za skupinu poslancov.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, v mene troch poslaneckých klubov SDKÚ - DS, SMK a KDH predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve.
Návrhom zákona sa navrhuje znížiť sadzba dane z príjmov pre fyzické aj právnické osoby zo súčasných 19 % na 17 %. Zároveň sa mení prerozdelenie výnosu dane z príjmov fyzických osôb pre obce zo súčasných 70,3 % na 75 % a pre vyššie územné celky zo súčasných 23,5 % na 25 %, čím sa kompenzuje negatívny dosah zníženia sadzby dane z príjmov pre obce a VÚC a zároveň celý výnos dane z príjmov fyzických osôb by bol na základe návrhu zákona príjmom rozpočtov samospráv.
Navrhovaná právna úprava zakladá negatívny vplyv na verejné financie v krátkodobom horizonte, pretože znižuje príjmy štátneho rozpočtu a rozpočtu samosprávnych krajov a obcí. V strednodobom horizonte sa však predpokladá opätovné zvýšenie výberu dane z príjmov vplyvom zvýšenej daňovej základne, vplyvom vyššej zamestnanosti, prílevu priamych zahraničných investícií, rastu miezd, ziskov a spotreby.
Dôvodová správa, ktorú máte k dispozícii, obsahuje aj statický mechanický prepočet rozpočtových dôsledkov, ktorý v takejto statickej mechanickej forme vychádza na sumu zhruba 11,7 mld. korún, avšak chcem zdôrazniť, že skutočné rozpočtové dôsledky by boli rádovo nižšie, a to z dôvodu priamych aj nepriamych pozitívnych efektov nižšej sadzby dane z príjmu ako u fyzických, tak aj u právnických osôb. Tieto priame a nepriame efekty spočívajú vo vyššom raste, vo vyššej aktivite aj vo vyššej spotrebe, keďže väčšia časť peňazí by ostala v rukách daňovníkov a efekty z hľadiska vyššej spotreby z tohto titulu by znamenali vyššie príjmy nepriamych daní, teda dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní.
Takže chcem reagovať hneď v tomto úvodnom slove aj na výhrady, ktoré zaznievali a zaznievajú, a predpokladám, že aj budú zaznievať, voči tomuto návrhu. Tá zásadná výhrada je, že by to malo veľký negatívnych vplyv na verejné financie, že by to mohlo ohroziť náš vstup do eurozóny.
Už som naznačil, že síce negatívny vplyv uznávame a priznávame, ale za predpokladu rozumnej a zodpovednej politiky by bol tento dopad rádovo nižší, ako je statické a mechanické vyčíslenie, a tento nižší dopad z krátkodobého hľadiska je za predpokladu rozumnej a kompetentnej ekonomickej politiky možné pomerne ľahko kompenzovať.
Len na ilustráciu spomeniem viacero faktov, ktoré s tým súvisia:
Po prvé každé 1 % vyššieho ekonomického rastu znamená z hľadiska verejných financií 3 až 3,5 mld. korún navyše, teda v tomto objeme buď vyššie príjmy, alebo nižšie výdavky verejných financií. Keďže prednedávnom ešte prognózy hovorili zhruba o 6-percentnom ekonomickom raste, dnes realitou vďaka uskutočneným reformám je 9-percentný rast. Už len tento rozdiel zhruba 3-percentný hovorí o tom, že z pohľadu verejných financií je to zhruba 9 až 11 mld. korún navyše oproti pôvodne predpokladanému nižšiemu ekonomickému rastu.
Inak ďalší fakt, ktorý v tejto súvislosti dávam do pozornosti, je ten, že znížením dane z pridanej hodnoty na lieky prišiel štátny rozpočet o 3 mld. korún, pričom sa to neprejavilo na znížení ceny liekov, dokonca výdavky na lieky sú o 15 % vyššie, ako boli v rovnakom období minulého roka, keď platila vyššia daň z pridanej hodnoty.
Ďalším faktom, ktorý treba brať do úvahy, je skutočnosť, že z dôvodu nerozumnej politiky v oblasti zdravotníctva vzniká ročne a bude vznikať deficit vo výške okolo 10 mld. korún, čo inými slovami znamená, že je to z hľadiska pohľadu verejných financií to isté, ako keby sa minulo navyše o 10 mld. korún, a to navyše bez efektu, bez pozitívneho efektu z hľadiska fungovania zdravotníctva.
Takže myslím si, že aj tieto skutočnosti a tieto fakty svedčia o tom, že za predpokladu rozumnejšej a kompetentnejšej ekonomickej politiky, ale aj vôbec politiky, by takéto zníženie dane z príjmov fyzických a dane z príjmov právnických osôb mohlo a malo byť zvládnuteľné bez toho, aby to ohrozilo plnenie maastrichtských kritérií a vstup Slovenska do eurozóny.
Chcel by som poukázať tiež na to, že nielen teória, ale prax, prax aj zo Slovenskej republiky, keď sme k 1. 1. 2004 spúšťali daňovú reformu, ktorá znižovala daňové zaťaženie práve u priamych daní, teda u dane z príjmu fyzických a právnických osôb, a čiastočne, to len čiastočne kompenzovalo z nepriamych daní, aj táto skúsenosť, skúsenosť z rokov 2004, 2005 a 2006 ukázala, že tieto priame aj nepriame pozitívne efekty zníženia sadzby dane z príjmov sú realitou, dostavujú sa. A za predpokladu, ešte raz opakujem, rozumnej a kompetentnej politiky je možné spojiť zníženie daní spolu so znižovaním deficitu verejných financií a s ozdravovaním verejných financií.
Realita politiky v rokoch 2002 až 2005 ukázala, že je to možné za predpokladu, ktoré som už bližšie spomenul. Navyše chcem pripomenúť, že nielen strany, v mene ktorých predkladám tento návrh, ale aj minimálne dve strany vládnej koalície mali znižovanie priamych daní vo svojom programe, takže aj preto vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí kolegovia, vyzývam a žiadam, aby ste tento poslanecký návrh podporili.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie návrhu za skupinu poslancov.
A teraz poprosím predsedu výboru pre rozpočet, financie a menu pána poslanca Buriana ako spravodajcu. Máte slovo.
J. Burian, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu v prvom čítaní návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z prímov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k tomuto návrhu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenom termíne, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa má uskutočniť prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 11., teda dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.
Ďakujem, vážený pán predseda, otvorte rozpravu k tomuto zákonu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda výboru.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku za poslanecký klub pána poslanca Júliusa Brocku, za poslanecký klub KDH. Takže slovo má pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, vážení kolegovia, dovoľte, aby som za klub KDH vystúpil k tomuto nášmu spoločnému návrhu na znižovanie daní z príjmov.
Vy, ktorí ste tu sedeli aj v predchádzajúcich rokoch a si pamätáte, tak v roku 1999 sme navrhovali a hlasovali poslanci KDH za znižovanie daní z príjmov právnických osôb zo 40 na 29 %. Vtedajšia pani ministerka Schmögnerová varovala pred takým nebezpečným návrhom v úvodzovkách, že to povedie k zníženiu príjmov štátneho rozpočtu. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že pani ministerka sa mýlila. Naopak, nižšie dane aj toto prvé zníženie, výrazné zníženie daní z príjmov znamenalo, že štátny rozpočet mal z toho väčší osoh, a nielen štátny rozpočet. Výnosy z 29 % boli vyššie ako zo 40 %.
V roku 2001 sme navrhovali zase z dielne KDH z toho známeho súboru opatrení, volalo sa to veľký tresk, aby sme zaujali médiá a verejnosť, a jedno z tých opatrení bol návrh na zníženie tejto dane 29-percentnej na 19 %. Musím povedať, že tento návrh sa podarilo presadiť na Slovensku už vo väčšej sile a spoločne v koalícii, v bývalej koalícii. A zasa výnos pri 19-percentnej dani z príjmov bol vyšší ako pri 29-percentnej sadzbe daní.
Dámy a páni, vývoj alebo situácia sa mení nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách, ak teda teraz rokujeme o zákone o daniach z príjmov, aj susedné krajiny, aj Európa musí reagovať na vývoj, akým prechádzajú také krajiny, ako je aj Slovensko, a, samozrejme, dane sa znižujú aj v okolitých krajinách, preto je potrebné, aby sme aj my pokračovali v zlepšovaní nášho daňového systému. Konkrétne Kresťanskodemokratické hnutie malo vo svojom volebnom programe návrh, aby sme znižovali dane z príjmov na 14 % z terajších 19 %. Týmto chceme, aj týmto návrhom, ktorý teraz predkladáme, z 19 % na 17 % chceme prispieť k udržaniu konkurencieschopnosti Slovenska, k tomu, aby Slovensko naďalej zostalo atraktívnou krajinou pre investorov.
Ak niekto hovorí, že nie je tu priestor na znižovanie daní, dokonca to niekto aj nazýva, budem teraz konkrétny, sabotážou, tak chcem povedať, dámy a páni, že aj okolité krajiny už okolo nás majú aj nižšie sadzby daní, čiže nie sme už takí majstri sveta, aby sme si mohli povedať, že stačí a už môžeme iba vyberať dane. Len porovnanie, ako to je s daňami z príjmov právnických osôb v okolitých krajinách, už dnes sú na našej úrovni aj Poliaci, už Litva, Lotyšsko majú nižšie dane, už aj Rumuni a Bulhari, dokonca aj Ruská federácia. Čiže jednoducho z tohto pohľadu a porovnania s inými krajinami dôvod na znižovanie daní určite je, ak chceme, aby náš daňový systém bol naďalej atraktívny.
Aj z porovnania výberu daní z príjmov u nás za posledných 6-7 rokov takisto vidieť, že pri nižšej sadzbe daní výber, daňové príjmy štátneho rozpočtu sú nepretržite za posledných 6-7 rokov stále vyššie a výrazne vyššie z roka na rok. Ak by som porovnal niekoľko čísiel, tak v roku 2000 sme vybrali na daniach do štátneho rozpočtu niečo nad 180 mld., minulý rok už to bolo takmer 280 mld.
Myslím si, že znižovať dane, nieže by sme mohli, ja si myslím, že to musíme urobiť, že to musíme urobiť, ak chceme, aby Slovensko bolo a zostalo atraktívnou krajinou. Slovensko totiž už prestáva byť krajinou s lacnou pracovnou silou. Ak sledujete situáciu na trhu práce, poviem to inak, sú síce voľné pracovné miesta, ale niet na ne pracovnej sily, jednoducho ľudia už nemajú záujem pracovať za hocijakú mzdu. Samozrejme, je to, táto situácia je najmä v regiónoch, kde sú výrazné investície z minulých rokov alebo aj zo súčasnosti, a to sú regióny Bratislava, Trnava, Trenčín, Žilina, to je dobrá informácia alebo to je dobré pre zamestnancov a, samozrejme, v istom zmysle je to zlé pre zamestnávateľov, pretože do trnavského Peugeotu robia nábor na zamestnanie už aj v Rumunsku. A, samozrejme, aj rumunskí zamestnanci po mesiaci zistia, že také mzdy pre človeka, ktorý chce alebo sa rozhodol cestovať za prácou ďaleko do cudziny, to nie je zaujímavé. A to je, myslím si, takisto dôvod na to, aby sme my zlepšovali náš daňový systém, aby sme zvyšovali príjmy obyvateľov cez nižšie dane. Na jednej strane budú mať viac v peňaženke zamestnanci, ale bude mať viac aj zamestnávateľ, ktorý tie peniaze môže rovnako použiť napríklad na vyšší rast miezd.
V závere dovoľte len zopakovať, že týmto návrhom výrazne zlepšujeme podnikateľské prostredie. A zlepšenie podnikateľského prostredia znamená, a to už opakujem po predrečníkovi, teda po predkladateľovi kolegovi Miklošovi, nielen viac investícií, znamená to aj viac práce, vyššie mzdy a vyššiu životnú úroveň občanov. Chcem sa týmto spôsobom obrátiť na vás, aby ste tento návrh zákona podporili.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.
Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ivan Štefanec. Má slovo.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu novely zákona o dani z príjmov, zákona č. 595/2003 Z. z.
Tento rok zaznamenávame čísla, ktoré skutočne tešia. Vyše 8-percentný hospodársky rast, ktorý bol za rok 2006, bol najvyšší v novodobej slovenskej histórii a v tomto roku sa veľmi pravdepodobne ešte zrýchli. Reálne mzdy stúpli v minulom roku o 3,3 % a štvrtý rok po sebe nepretržite rastú. Práve dnes sme zaznamenali nové čísla, čo sa týka miery evidovanej nezamestnanosti na úrovni 8,33 %. Je teda zrejmé, že reformy prinášajú svoju viditeľnú úrodu. Boli to najmä zmeny v oblasti daní a pracovného práva, ktoré znamenali nový pozitívny impulz pre rozvoj podnikateľského prostredia a pre nové investície.
Trápne pokusy súčasnej vlády prisvojovať si svojou činnosťou alebo skôr nečinnosťou podiel na tomto vývoji sa nedajú brať vážne. Vážnym a znepokojujúcim je fakt, že merateľné ukazovatele podnikateľského prostredia sa zhoršujú. Stúpa nám priame daňové zaťaženie, zhoršuje alebo zvyšuje sa vplyv štátu v podnikaní a diktujú sa podmienky podnikateľom napríklad rozširovaním kolektívnych zmlúv. Navyše sa zneprehľadňuje právne prostredie nejasnou novelizáciou zákonov cez iné zákony. Podnikatelia vyjadrujú svoje názory napríklad pravidelne štvrťročne v rámci indexu podnikateľského prostredia a ten po nástupe súčasnej vlády prvýkrát poklesol a odvtedy, bohužiaľ, pravidelne klesá. Na svete máme aj nový návrh Zákonníka práce v podobe návratu ďaleko, ďaleko vzad a jeho finálna podoba je v súčasnosti zatiaľ otázna.
Čo teda sa dá robiť v situácii, keď usilovnejší sa viac zdaňujú, násilne sa pretláčajú kolektívne zmluvy a útočí sa na súkromné vlastníctvo? Samozrejme, je nevyhnutné proti takýmto trendom bojovať všade, kde sa len dá. A že to nie je beznádejné, ukazuje napríklad vývoj okolo druhého piliera dôchodkovej reformy, keď je až úsmevné, ako vláda zmenila svoju rétoriku po tom, ako bol predložený návrh ústavného zákona na ochranu úspor a budúcich dôchodkov viac ako 1,5 mil. občanov. Myslím však, že sa dá urobiť aj viac. Dosiahnuť, aby dodatočné zdroje z rekordného hospodárskeho rastu boli využité skutočne v prospech občanov aj v prospech ďalšieho rastu.
Za minulý rok sa napríklad na daniach vybralo o viac ako 20 mld. viac, ako bolo rozpočtované. Ďalej rozpočet na rok 2007 bol, ako sme už počuli, pripravovaný za predpokladu nižšieho hospodárskeho rastu, aký zaznamenávame teraz, a teda do štátnej kasy prídu ďalšie dodatočné zdroje. Je zrejmé, že zdrojov bude viac, a je potrebné zároveň, samozrejme, urobiť opatrenia pre rast aj na budúce roky. Za také považujem investície do vzdelania, dopravnej infraštruktúry a informatizácie. Ale krokom pre ďalší rast je určite aj zníženie daňového zaťaženia o 2 % od roku 2008 tak, ako je navrhované. V dnešnej situácii je takýto krok možný a reálny. Takýto krok by po prvé zlepšil podnikateľské prostredie, po druhé zlepšil by postavenie Slovenska v súťaži o nové investície a po tretie, čo je asi najdôležitejšie, pocítili by ho občania. Okrem toho považujem za dôležité vytvárať stále lepšie podmienky pre malých, stredných podnikateľov a najmä živnostníkov. Zníženie daní by znamenalo aj zlepšenie súčasnej situácie týchto ľudí, ktorí prevzali svoju zodpovednosť na seba a sami sa zamestnávajú.
Nie každý o daniach rozmýšľa rovnako. O znižovaní daní dokonca hovorí aj Robert Fico, ako obvykle, ale zas z toho opačného konca. Hovorí o možnosti rozšíriť počet položiek so zníženou sadzbou dane z pridanej hodnoty. Opýtajme sa teda, čo je lepšie, čo je spravodlivejšie - znížiť priame alebo znížiť nepriame dane? Úspešná daňová reforma znížila priame a mierne zvýšila nepriame dane. Menej teda platia tí, čo sú pracovitejší a viac vyprodukujú, a viac platia potom tí, čo viac spotrebujú. Je to logický koncept, ktorý podporuje usilovnejších a ktorý podporuje ekonomický rast.
Ešte v deväťdesiatych rokoch bola daň z príjmu 42 %. Sám si na to pamätám a zdalo sa nám takmer nemožné dosiahnuť to, čo dnes, mať rovnú daň 19 %. Táto hranica by ale nemala a nemusela byť konečnou. Môžeme ísť ďalej a náš návrh hovorí o 17-percentnej dani od roku 2008.
Keď sa pozrieme na príklady, pri príjme 20-tisíc korún mesačne by občan pocítil toto zníženie o 240 korún. V prípade, že sú zamestnaní obaja manželia, s takýmto príjmom pre rodinu by to bol príjem 480 korún, čo je takmer 10-násobok plynárenských päťdesiatkorunáčok. Takáto suma by pomohla v rodinnom rozpočte bežnej rodiny napríklad na poplatok za plyn na varenie, k tomu možno na zaujímavú knihu, prípadne určite na rodinné pripojenie na internet. A každý hlavne sa môže slobodne rozhodnúť, ako svoje peniaze použije. Na rozdiel od znižovania nepriamych daní by tak pokles daní ľudia garantovane pocítili.
Pri znižovaní nepriamych daní takúto garanciu nikto nemá. Zníženie DPH neznamená, že ceny o toľko poklesnú, keďže cena je, samozrejme, výsledkom dopytu a ponuky a obchodníci logicky skúšajú nové marže. Dôkazmi sú minulé znižovania DPH, naposledy u liekov. Zníženie priamych daní teda považujem za lepšie riešenie, ktoré je lepšie pre rozvoj a hlavne pre ľudí. Som presvedčený, že je aj spravodlivejšie, pretože každý dostane podľa toho, koľko si zarobí, a sám sa rozhodne, ako svoje peniaze môže minúť. V prípade zníženia nepriamych daní je pokles otázny, a ak sa aj nejaký úžitok prejaví, pocítia ho, samozrejme, najmä tí, čo viac spotrebovávajú, a to sú určite nie nízkopríjmové skupiny.
Napriek ekonomickému rastu sa dnes teda usilovnejší začali viac zdaňovať. Násilne sa pretláčajú kolektívne zmluvy, ako som spomínal, a útočí sa na súkromné vlastníctvo. Dodatočné zdroje z nášho hospodárskeho rastu by sme však chceli využiť v prospech občanov, a preto podporujem návrh na zníženie priamych daní. Nechcem presadzovať riešenie, aby sa dodatočné zdroje spotrebovali, práve naopak, myslím, že s každou korunou by sme mali narábať veľmi hospodárne a zodpovedne. A určite hospodárenie štátu by malo byť postupne vyrovnané. Zníženie daní by však bolo rozhodnutím, ktorého správnosť už overil čas, a nielen na Slovensku. Slovensko by nemalo zostať na mieste, ale ísť dopredu. Aj keď v súčasnosti ma prepadajú pocity návratu, o to viac treba myslieť dopredu. Myslím, že zníženie daní by takýmto rozhodnutím pre budúcnosť určite bolo.
Dámy, páni, ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali kvótu pre poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Do rozpravy sa hlásia páni poslanci Burian, Mikuš a Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Slovo má pán poslanec Burian.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, aj keď na prvé počutie tento návrh zákona je, by som povedal, veľmi zaujímavý, zaujímavý z pohľadu toho, že pre každého občana, pre každú firmu je zníženie daní veľmi atraktívnou záležitosťou, musím ale povedať, ohliadnuc od politických eventualít, skôr by som sa sústredil na tú racionálnu stránku a v tej racionálnej podobe mi to skôr pripadá a v konečnom dôsledku v tomto období ako za zákon alebo za riešenie, ktoré skôr je pre slovenskú ekonomiku nie prospešné.
Poviem niekoľko dôvodov, ktoré sú podľa môjho názoru dostatočne racionálne a dostatočným spôsobom budú vysvetľovať, prečo poslanecký klub strany SMER a predpokladám ani koalícia nebude ochotná prijať tento návrh zákona teraz v tomto čase.
Prvá vec je výrazný fiškálny dopad tohto zákona. To, čo prezentoval pán predkladateľ, pán poslanec Mikloš, je čiastočnou pravdou. Prvou čiastočnou pravdou je to, že pri statickom výpočte dopadov na štátny rozpočet je to úroveň niekde na 12,7 mld. Sk. Ak by sme prijali pozitíva, povedzme dodatočné príjmy z daní príjmov, pardon, dodatočné príjmy zo spotrebných daní a z DPH, môžeme uvažovať, že tento celkový dopad môže byť o 1,1 mld. nižší. Aj napriek tomu, že bude prerozdeľovací mechanizmus medzi vyšším územným celkom, mestami a obcami a medzi štátom, výsledok tejto operácie je takýto: dopad na štátny rozpočet 9,9 mld. a na vyššie územné celky necelých 1,7, vyššie územné celky, mestá a obce 1,7 mld. To sú výpočty Inštitútu finančnej politiky, o ktoré sa mimochodom opieral aj pán predkladateľ v predchádzajúcom volebnom období.
Čiže toto je prvý vážny dopad a dnes si musí vláda povedať, čo je pre ňu prioritnejšie, či ísť do dobrodružnej politiky so znižovaním daní, alebo zabezpečiť plnenie kritérií, ktoré sú podľa Maastrichtu, a jednoducho zabezpečiť plynulý prechod Slovenska do Európskej menovej únie. A toto je jeden z vážnych a podľa môjho názoru dosť silných argumentov na to, prečo dnes nie je ochota podporiť tento návrh.
Druhým dôvodom. Celkové zaťaženie daní a odvodov merané oproti hrubému domácemu produktu, tzv. daňová kvóta dva je treťou najnižšou v krajinách európskej dvadsaťsedmičky. Ak hovoríme o tom, že dnes sme niekde na úrovni tretieho miesta v tomto hodnotiacom kritériu, nevidím logické zdôvodnenie toho, aby dnes Slovensko malo takú výraznú ambíciu, aby za každých okolností šlo do takejto novely zákona. Čiže ak hovoríme o tom, že dane alebo znižovanie daní nie je dnes ekonomickou prekážkou ekonomického rozvoja Slovenska, čo dokumentovali mimochodom aj moji predrečníci, kde deklarovali jasne, je vysoký hospodársky rast Slovenska, zníženie nezamestnanosti, zvýšenie rastu reálnych miezd - všetky tieto ekonomické atribúty hovoria o tom, že ekonomika rastie.
Ja sa teraz pýtam, či je práve v tomto okamihu dôležité znižovanie daní. Ja by som uviedol konkrétny príklad. Ak firma, ktorá má odbyt na svoje výrobky, nemá problém s predajom, je ochotná znížiť cenu výrobkov s rizikom toho, že nezaplatí svoje úvery, ktoré má, nesplní podmienky bánk a jednoducho sa dostane pod nejakú defaultovaciu položku alebo jednoducho banka jej nabudúce nepredĺži úver, relatívne nedá lepšie podmienky. To je presný príklad toho, akým spôsobom by sme sa vydali dnes, ak by sme išli znižovať dane. Máme i reálny predpoklad potom neprijatia eura alebo riziko, poviem, možnosti neprijatia eura, aj keď sa tu hľadajú rezervy, ktoré podľa môjho názoru mohli byť aj rezervami v minulom vládnom období, a jednoducho hľadania riešenia veci v čase, keď ekonomika má konjunktúru alebo ekonomika rastie. Toto sa deje, vážení páni z opozície, skôr v čase, keď ekonomika stagnuje a hľadajú sa atribúty riešenia na to, aby sa jednoducho takýmto spôsobom ekonomika výrazne zrýchlila alebo zlepšila.
Teraz sa pozrime na to, komu pomôže povedzme zníženie dane na 17 %? No určite to nepomôže nízkopríjmovým skupinám. Nízkopríjmové skupiny, niekde na úrovni zárobku okolo 10-tisíc korún mesačne dnes neplatia daň z príjmu. Čiže táto daň, zníženie dane pomôže len vysokopríjmovým skupinám, ktoré si znížia takýmto spôsobom daň o 2 %. Zníženie daní bude otvárať ďalšie nožnice medzi zdanením kapitálu a medzi zdanením práce. Ak dnes môže súkromná firma vyplácať dividendy bez zdanenia, čo teda je realitou, tak bude mať záujem skôr nevyplácať to formou priamych miezd, ale formou vyplácania cez kapitál, keď ten kapitál bude podstatne ešte nižší, aj znížením z 19-percentnej úrovne na 17-percentnú úroveň. A dá sa povedať v prvom vstupe, ja predpokladám, že bude určite o tom väčšia diskusia, no určite myslím si, že dopad na vyššie územné celky niekde na úrovni 1,7 mld. Sk neprispeje tomu, čo bol zámer alebo čo som si vypočul v úvodnej reči pána predkladateľa, aby sme posilnili úroveň vyšších územných celkov, miest, obcí, teda samospráv, práve naopak, aj prerozdelením toho mechanizmu, teda pôvodného mechanizmu, kde mal podiel štát asi 6 % na dani z príjmov fyzických osôb, práve tento výpadok je taký významný, že práve tieto obce a mestá a vyššie územné celky prídu o ďalšie peniaze.
Čiže toto sú vyslovene racionálne dôvody. A ešte raz opakujem, ak niekto bude argumentovať vysokým rastom a za tým účelom zníženie daní, no nepripadá mi v tomto okamihu ako dostatočne racionálne.
Ďakujem pekne za pozornosť.