P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Fronca nie sú.

Pán poslanec Kubánek je ďalší písomne prihlásený do rozpravy.

S. Kubánek, poslanec: Vážený pán predseda, ctené dámy, vážení páni, do programu našej 11. schôdze sa pomerne prekvapujúco a nezvyčajne rýchlo dostal návrh zákona skupiny poslancov o športe. Vďaka médiám je už v centre pozornosti športovej verejnosti. Zdá sa mi, že práve toto sledovala svojím návrhom opozícia. V rámci nedostatku iných tém sa až priveľmi poponáhľala s predložením tohto návrhu zákona, ktorý podľa môjho názoru nespĺňa očakávania.

Je žalostné, že za osem rokov vládnutia ste, vážené dámy, vážení páni, nedokázali problematiku športu riešiť a na zložité otázky pohotovo reagovať tak ako dnes. Šport a telesná výchova boli pre vás na vedľajšej koľaji. Napriek rôznym predvolebným sľubom ste v tejto oblasti neurobili takmer nič významné, dôležité a potrebné, aby sa pomery v telovýchovnom hnutí dôsledne a cieľavedome riešili. Na druhej strane ste až príliš razantne zasiahli proti Slovenskému združeniu telesnej kultúry a pripravili ho o majetok, ktorý mnoho rokov vlastnil. Chcem vám pripomenúť, že obvinenia z trestnej činnosti pri čerpaní finančných prostriedkov sa nikomu nedokázali a kauzu prokurátor odložil, napriek tomu bol majetok združenia exekvovaný a dostal sa do súkromných rúk. To bol asi váš hlavný cieľ. A takto ste, vážení, vážne poškodili postavenie združenia telesnej kultúry. Škoda, že ministerstvo financií tak tvrdo nezasahovalo aj v prípadoch, keď štát prichádzal o stámiliónové hodnoty vo viacerých iných oblastiach.

Nech mi je teda dovolené zaujať stručné stanovisko k predloženému zákonu o športe, a to nie z pohľadu straníckeho ani politického, ale na základe môjho vyše tridsaťročného pôsobenia v rôznych funkciách v telovýchovnom hnutí.

Predovšetkým sa čudujem, že skupina poslancov, ktorá návrh pripravila, neprizvala na jeho spracovanie najvýznamnejších odborníkov, trénerov a funkcionárov športu. Myslím si, že predložený návrh je kompilát dvoch návrhov, ktoré v rokoch 2005 a 2006 pripravovalo ministerstvo školstva a skupina z radov SDKÚ pod názvom Viktória. Tento návrh, ktorý predchádzajúca vláda prerokúvala, prečo neschválili, keď bol taký dobrý? Obidva návrhy mali v prvom štádiu prípravy pozitívne aj negatívne prvky, aj dobrú vieru pripraviť kvalitný zákon. Bolo potrebné v náročnej práci ďalej pokračovať. Žiaľ, nestalo sa tak a koalícia svoj zámer v oblasti športu, ako aj v mnohých iných sľuboch jednoducho odložila a nesplnila. Je zarmucujúce, že predložený návrh zákona ani tentoraz nebol konzultovaný so všetkými rozhodujúcimi športovými subjektmi. Navyše, takmer vôbec nerieši problém zdrojov financovania športu, ale až príliš detailne sa zaoberá prerozdeľovaním súčasnej nedostatočnej finančnej podpory.

V dôvodovej správe sa o. i. konštatuje, že dotácie zo štátneho rozpočtu sa v súčasnosti nerozdeľujú efektívne. Vnucuje sa otázka, ako sa teda rozdeľovali za vašej vlády. Treba zdôrazniť, že to bolo podľa tých istých kritérií ako dnes, ktoré ste chceli zmeniť, lebo vám asi vyhovovali. Ďalšia objavná veta je, dotácie zo štátneho rozpočtu sa v súčasnosti nerozdeľujú transparentne. Ďalšie konštatovanie je s akcentom na slovo dnes. Štát dnes financuje rozvoj športového odvetvia, v čom je skrytá podpora, réžia aparátu športových zväzov. Veď tak je to už vyše osem rokov.

Udivuje ma aj definovanie práv a povinností Rady vlády pre šport. V tejto časti chýbajú jasné kompetencie. A rôzne sa dá vykladať aj návrh primeraného zastúpenia športových zväzov. Čo to je to primerané? Je to 50 % alebo 10 %? Návrh zákona zavádza nový prvok, tzv. váhy priorít, § 15 počíta so šestnástimi čiastkovými váhami, ktoré sú navyše v rôznych pomeroch. Ich hodnota sa väčšinou stanovuje naprosto subjektívne, ale čuduj sa svete, ich súčet sa považuje za exaktné číslo. Navyše, ministerstvo si ich môže svojvoľne upraviť zo zákona, a to do jednej pätiny bez udania dôvodu a nad jednu pätinu s uvedením dôvodu.

V dôvodovej správe sa konštatuje, že prijatie zákona a jeho aplikácia nebude mať dopad na štátny rozpočet. Naozaj to tak bude? Len niekoľko príkladov spomeniem. Samosprávny kraj má vytvárať podmienky na rozvoj športu v celom kraji a najmä športu pre všetkých. Vytvorenie podmienok, ktoré sú v terajšom období minimálne ako nedostatok ihrísk a športovísk všeobecne, si nevyžiada žiadne finančné nároky? Aj ministerstvo vnútra a ministerstvo obrany má vytvárať podmienky pre rozvoj športu. Dokáže to bez zvýšených nárokov na financie? Osobitným problémom je vytváranie podmienok pre športovanie mladých ľudí, ale najmä žiakov a študentov základných a stredných škôl mimo vyučovacieho procesu. Práve tu potrebujeme podstatne viac finančných zdrojov, ako to bolo doteraz.

Prekvapuje ma aj zredukovanie podpory štátu zhruba na necelú polovicu športov. Už dnešná diferenciácia zabezpečuje obrovské rozdiely v podpore jednotlivých športov. Vylúčiť z podpory väčšinu športov alebo prisľúbiť im iba zostávajúce omrvinky bez presnej kategorizácie športu podľa podmienok a tradícií sa mi zdá ignorovaním záujmu istej a nie malej časti obyvateľstva.

Za nesystémové považujem zavádzanie novej kategórie do hodnotenia, ktorou je tzv. spoločenský význam športu. Pre mňa je dosť nepochopiteľný zámer na zjednodušenie administratívy pre úradníkov ministerstva školstva, že podávať sa budú iba projekty nad 5 mil. Sk. Veď v súčasnosti viac ako polovica projektov je pod 1 mil. korún. A prinášajú pre šport veľa užitočného.

V návrhu zákona, § 25, je pomerne podrobne špecifikované postavenie profesionálneho športovca, čo je, samozrejme, potrebné. Ale autori návrhu úplne zabudli, že títo športovci netvoria ani jedno percento z registrovaných športovcov. O tzv. amatéroch je v zákone veľmi málo slov.

Príliš tvrdé sú navrhované sankcie za včasné neoznámenie aj nepodstatných údajov pre ministerstvo školstva z klubu alebo zväzu, suma do 200 000 korún je neakceptovateľná aj preto, že dáva možnosti individuálneho hodnotenia.

Zaujala ma časť, v ktorej sa konštatuje, že v čo najkratšom čase treba vypracovať osobitný predpis, zákon o boji proti drogám, ďalej, v čo najkratšom čase treba vypracovať osobitný právny predpis, zákon o boji proti násiliu na športových a iných podujatiach. Neviem, čo znamená najkratší čas. O mesiac alebo o dva, alebo o päť budeme rokovať o problematike športu? Domnievam sa, že pri dopracovaní predloženého návrhu by sa mnohé zložité problémy mali zakomponovať do návrhu zákona o športe. Nebolo by dobré, keby sme pokračovali v predchádzajúcej praxi a takmer pravidelne novelizovali zákony a dokonca aj ich novely.

Uvedené, ale aj ďalšie fakty a skutočnosti mi nedovoľujú podporiť predložený návrh zákona o športe. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kubánka sa prihlásili pán poslanec Fronc, pán poslanec Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A ako prvý má slovo pán poslanec Fronc. Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega, čo sa týka SZTK, my sme ich nepripravili o majetok, my sme zachránili, čo sa dalo zachrániť ešte. A tvrdiť, že nebol nikto odsúdený, to je to isté, ako keby vám niekto ukradol auto a vy ho nechytíte, ale to auto budete mať tak či tak ukradnuté a nebudete mať na čom chodiť. A opýtajte sa, prosím vás, športových zväzov, pretože dostali slobodu, ako to dnes vnímajú, čo sa udialo tým, že vlastne SZTK zanikol.

Druhá vec, že neboli pri tom najvýznamnejší odborníci. Sám ste povedali, že jednoducho tento zákon v podstate preberá to, čo sme urobili na ministerstve. Tá záverečná komisia bola zostavená z renomovaných ľudí, ako boli pani Mračnová, pán Vengloš, pán Filc a podobne. Takže cez všetky tieto konzultácie tento zákon prešiel.

A tretia vec. Musím napriek tomu povedať, pán kolega, že vaše vystúpenie sa mi páčilo z iného pohľadu, pretože ste hovorili o vecných problémoch, o tom, čím by sa tam bolo treba ešte zaoberať, čo by tam bolo treba ešte zmeniť. Ale to je práve na to, aby ste tento zákon posunuli do druhého čítania a aby sme spolu mohli hľadať to, čo vy vidíte ako potrebné na to, aby sa urobili zmeny v športe, aby sa naplnili tie očakávania. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Miššík, nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ja budem takmer opakovať to, čo hovoril môj predrečník. Chcem osloviť pána kolegu, ktorý povedal, že je dlhoročným funkcionárom v oblasti športu, že v úvode svojho vystúpenia nás kritizoval hlavne preto, že sme vraj dodnes neurobili nič. No tak nieže sme neurobili nič, dnes je tu na stole zmysluplný návrh zákona, ku ktorému sa aj náš pán kolega, dlhoročný funkcionár, vyjadroval. Tiež sa mi páčilo, že sa vyjadroval vecne. A tiež ho chcem poprosiť, aby svojím hlasom prispel k tomu, že tento návrh zákona pôjde do druhého čítania, kde budeme môcť spoločne prispieť k tomu, že to bude fakt dobrý zákon.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Pán poslanec Kubánek, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

S. Kubánek, poslanec: Ja poviem len jednu poznámku k zákonu. Tak ako som povedal vo svojom vystúpení, pracujem viac ako 30 rokov v telovýchove. Ale takýto návrh zákona, ktorý dnes predkladáte do parlamentu, som ešte nezažil. Prepáčte mi za výraz, nie je to zákon, je to paškvil. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Pán poslanec Kubánek bol posledný z písomne prihlásených do rozpravy. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásili pán poslanec Miššík, pán poslanec Mikuš, pán poslanec Rafaj, pán poslanec Abrhan, pán poslanec Micheľ a pani poslankyňa Kramplová. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

A ako prvý vystúpi pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: No, vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že tento návrh zákona, ktorý máme pred sebou, je zákon, ktorý má oveľa väčší dosah, ako si ktokoľvek z nás dokáže uvedomiť. Šport je dnes fenoménom, kde sa točia veľké peniaze, kde je strašne veľa slávy, kde je veľmi veľa národnej hrdosti, ale kde sú aj problémy, o ktorých hovoril predkladateľ tohto návrhu zákona pán Hort.

Ja keďže vidím, že je dostatok prihlásených do rozpravy, by som rád k tomuto návrhu povedal len niekoľko slov.

Ja osobne považujem tento návrh zákona za dobrý, teda taký, ktorý prispeje k zlepšeniu úpravy športu na Slovensku.

V prvom rade navrhovaná právna úprava sa snaží a podľa môjho názoru veľmi úspešne vyplniť medzeru spôsobenú skutočnosťou, že tá doterajšia spomínaná právna úprava detailne nešpecifikovala oblasť a detailne sa nezaoberala oblasťou športu.

Určite môžem súhlasiť s navrhovateľmi, že jedným z kľúčových problémov v oblasti športu je nedostatočná úprava a nesprávne financovanie športu z centrálnych zdrojov, pričom ide o kľúčovú oblasť, najmä čo sa týka profesionálneho športu, ale aj športu ostatného. V tomto smere môžem súhlasiť, že pri dnešnej právnej úprave sa dotácie zo štátneho rozpočtu v súčasnosti nerozdeľujú efektívne. Dnes, poviem a zopakujem to, lebo pán kolega najmä pri tomto slovíčku bol predtým dosť nervózny, štát kladie pri rozdeľovaní peňazí z centrálnych zdrojov malý dôraz na súťaživosť. Podporuje tak monopolné postavenie prijímateľov dotácie, ktorých efektívnosť v dôsledku poklesu výkonu a rastu nákladov dlhodobo klesá. Dotácie sú netransparentné, štát neefektívne kontroluje ich skutočné použitie, pričom vo veľa prípadoch končia v nesprávnych rukách tieto prostriedky.

Ja musím povedať, že toto aby ste nevnímali, že je to akási kritika terajšej vlády, terajších funkcionárov. Je to všeobecné konštatovanie, pretože si myslím, že ten návrh, ktorý dnes máme pred sebou, veľmi presne špecifikuje okruhy, veľmi presne pomenúva problémy a vlastne bude jednoducho tým základom pre to, aby sme takéto nedostatky odstránili.

Podľa môjho názoru, a to treba tu spomenúť, lebo je to aj logické, aj veľmi pekne upravené, tento návrh zákona najmä komplexne upravuje problematiky, ktoré treba zopakovať, lebo takto komplexne a do seba zapadajúco to neriešil žiadny návrh zákona, teda nie je to paškvil, ale rozumný návrh zákona, ktorý sa snaží upraviť pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy v oblasti športu, financovanie športu z verejných zdrojov a jeho potom transparentné rozdeľovanie prostredníctvom grantov, právne vzťahy vznikajúce v súvislosti so športom a právne postavenie profesionálneho športovca. To sme dodnes upravené takýmto spôsobom nemali. Dnes keď hovoríme alebo budeme o chvíľu hovoriť o Zákonníku práce, tak tu sú aspoň základné podmienky pre to, aby aj profesionálny športovec, aj jeho zamestnávateľ mali veľmi jasne stanovené podmienky, za akých môžu spolupracovať, hlavne keď tam ide o veľmi veľa peňazí a upravuje sa aj právne postavenie športového klubu a športového zväzu a organizovanie športových súťaží. Mne sa tam napr. veľmi páčilo pri definícii športového zväzu, aká by mala byť jeho veľkosť, lebo o tom boli najmä asi zrejme najväčšie polemiky, že koľko zastúpení medzinárodných by mal mať, resp. v koľkých krajinách by mal byť zaregistrovaný, aby sa mohol stať zväzom podľa tohto zákona.

A nakoniec, čo je asi najdôležitejšie, to je aj právne postavenie športovej reprezentácie Slovenskej republiky, pretože reprezentácia býva väčšinou zdrojom radosti, keď sa darí, a býva aj veľkým zdrojom smútku a dokonca aj frustrácie spoločnosti, ak sa reprezentácii nedarí, a to najmä v kolektívnych športoch.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som na záver tohto svojho stručného vystúpenia povedal to, že si myslím, že tento zákon nie je ani o koalícii, ani o opozícii. Tento zákon má snahu upraviť oblasť spoločenského života, ktorej právna úprava v posledných rokoch vyslovene chýbala, čo bolo možno aj našou drobnou chybou. Je pritom nepochybné, že ak sa aj v budúcnosti chceme tešiť z úspechov následníkov takých športovcov, ako je Marián Hossa, Dominik Hrbatý, Martikán alebo Moravcová, musíme pre podporu športu urobiť niečo aj my. A my sme zákonodarcovia a mali by sme prijať dobrý zákon, ktorý prispeje k tomu, že sa v budúcnosti budeme tešiť z veľkých úspechov nielen slovenskej reprezentácie, ale aj napredovania celej slovenskej spoločnosti. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miššíka? Pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Veľmi oceňujem snahu a prezentáciu predkladateľov, že tu ide o kontrolu financií, ktoré sa neúčelne vynakladajú a tak ďalej a tak ďalej. Ja s tým všetkým súhlasím. Len potom sa pýtam, pán poslanec Miššík, prečo, pokiaľ v § 47 je uložená povinnosť do registra uviesť výšku dotácie, kto ju dostal a na čo ju použil, potom v § 49 je uvedené, že ministerstvo môže uložiť pokutu. No tak to predsa nie je striktný a poctivý zámer skutočne šliapať na otázky, kde sa rozplývajú financie. Pokiaľ idú inde, musí byť uložená pokuta.

Po ďalšie. Tu kolega zo Smeru uviedol, že je tento legislatívny návrh paškvil. Pán poslanec, skutočne, to je tak zle spracované. Napr. pokuta sa môže uložiť za nesplnenie povinnosti v § 47 ods. 1 až 4. Ale § 47 nemá ods. 1 až 4. Ďalej sa uvádza, že sa môže uložiť pokuta za porušenie povinnosti v § 54 ods. 1 až 3. Predložený legislatívny návrh nemá žiaden § 54, tobôž ods. 1 a 3. Tak ako vlastne korektne chcete riešiť tú základnú otázku, ktorú ste vy vyzdvihli, že tu ide o kontrolu financií a tak ďalej? Ako môžete hovoriť o zákone, že je korektný, keď má takéto vážne legislatívne pochybenia?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Pán poslanec Miššík, chcete reagovať na faktickú poznámku pani poslankyne? Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne. Pani profesorka, som veľmi rád, že ste poslankyňa, ktorá číta tak podrobne takéto významné zákony. Musím povedať, že v tom spomínanom § 49 ods. 1 sa hovorí, že ministerstvo môže uložiť pokutu až do výšky 50 000 korún. To slovo "môže" znamená, že je tam to rozpätie. Ale zároveň sa nebránim tomu, ak budete tak láskavá a budete hlasovať za posunutie tohto návrhu do druhého čítania, aby sme tie veci, na ktoré ste poukazovali, vyčistili. A to nie je len v prípade tohto návrhu zákona. Veď, preboha, kopu vládnych návrhov zákonov, ktoré chodia do tohto parlamentu, čistíme kvantami pozmeňujúcich návrhov, nielen v ústavnoprávnom výbore.

Pani profesorka, dúfam, že mi dáte za pravdu. Tento návrh zákona pripravovali štyria poslanci. V zásadných otázkach je podľa môjho názoru veľmi dobrý. A drobnosti, na ktoré poukazujete, tie odstránime v druhom čítaní. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš a pripraví sa pán poslanec Rafaj. Nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, nadviažem na svojho predrečníka kolegu Miššíka úvodom, že spomenul, že šport je fenoménom. Myslím, že si to uvedomujeme všetci, čo tu sedíme. Stačí si spomenúť na nadšenie, ktoré vypuklo pred piatimi rokmi, keď sme sa stali majstri sveta v ľadovom hokeji, ale nielen na to. Šport má priamy vplyv na zdravotnú situáciu obyvateľov. A preto nie nadarmo je aj športová aktivita v osnovách našich škôl. Ale šport je aj veľký biznis. Napr. rozpočty veľkých futbalových európskych klubov sú porovnateľné s rozpočtami našich najväčších významných firiem. Práve preto, že šport je takýto fenomén, si Slovensko zaslúži, aby malo vhodný predpis, ktorý by ho upravoval. Národnej rade bol predložený zbrusu úplne nový zákon o športe. A kto si ho podrobnejšie pozrie, myslím, že to aj pán Hort povedal, tak vidí, že nemá ambíciu riešiť všetko. To sa ani nedá, lebo športové aktivity súvisia ešte s ďalšími oblasťami, napr. so spomenutým systémom školstva.

Tento návrh však chce riešiť jednu zo základných úloh. A to je nie kontrola, ale spôsob rozdeľovania prostriedkov zo štátneho rozpočtu, aby sa rozdelili čo najefektívnejšie a aby bol z nich najväčší úžitok. A tejto téme sa chcem venovať aj ja. Hovoríme zhruba o 1 mld. korún, ktorú každoročne rozdeľuje ministerstvo školstva v rámci štátneho rozpočtu. V súčasnosti je toto rozdeľovanie administratívne veľmi náročné a náchylné na vysokú mieru subjektivizmu. Dá sa povedať, že všetci tie peniaze dostávajú, ale nikto ich nemá dostatok.

Predložený návrh zákona zakladá úplne nový prístup k tomuto problému. Vyčlenené prostriedky sa budú prideľovať na základe jednoznačných pravidiel posudzujúcich kvalitu projektov uchádzačov o dotácie. Tieto pravidlá budú dané a zverejnené. V dostatočnom predstihu bude známy podiel prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktorý sa bude venovať jednej z pevne stanovených oblastí, napr. podpore športových aktivít mládeže mimo vyučovacieho procesu. V rukách štátu, v tomto prípade je to ministerstvo školstva, ostane, ktorým prioritám prisúdi akú dôležitosť. Tieto priority môže a bude môcť každoročne ministerstvo meniť, avšak s takými obmedzeniami, aby bola zachovaná kontinuita. Kto sa bude uchádzať o dotáciu, bude vedieť, do čoho ide, s čím môže rátať. Keďže sa počíta s uprednostnením súťaživých foriem posudzovania podkladov záujemcov, rozhodovať bude kvalita predložených projektov. Nový systém mu umožní získať dotáciu aj v celom žiadanom množstve, avšak tvrdo bude trestať tých, ktorí svoje požiadavky nadhodnotia. Rozhodovať bude v konečnom dôsledku ministerstvo školstva, ale do úvahy bude brať hodnotenia odborných komisií zriadených na posudzovanie návrhov. Komisie budú prednostne posudzovať hodnotu prínosu projektu pre celú spoločnosť. A práve súťažné formy posudzovania zaistia, že peniaze dostanú tí, ktorí si to najviac zaslúžia.

Dôležitým znakom predloženého návrhu zákona je, že do športu sa snaží vniesť zodpovednosť. Štát musí zobrať na seba zodpovednosť pri stavaní priorít, pretože ak ich je veľa ako doteraz, neexistuje žiadna. Napr. bude musieť stanoviť užší okruh športových odvetví, kde bude podporovať športovcov s cieľom úspešného reprezentovania Slovenska v zahraničí. Táto malá krajina si nemôže dovoliť plošne podporovať takú veľkú škálu športov ako doteraz. Ak chce mať vo svete dobrých reprezentantov, musí zvoliť menej športov, ktorým prisúdi vysokú prioritu a ktoré bude prednostne podporovať. Zodpovednosť sa bude očakávať aj od dotovaných subjektov, plytvanie bude tvrdo postihované a kto bude nezodpovedne míňať, bude musieť znášať dôsledky.

Nový systém sa bude vyznačovať aj vysokou transparentnosťou, od včasného zverejňovania výziev na predkladanie projektov cez posudzovanie návrhov až po vyhodnocovanie čerpania dotácií. Uvediem príklad. Zákon odporúča, aby rokovanie odborných komisií bolo verejné, napr. tým spôsobom, že o ňom bude obrazový a zvukový záznam a ten bude uverejnený na internetovej stránke ministerstva školstva. Známe budú aj mená a odmeny členov komisií, lebo budú honorované z verejných zdrojov. Súčasťou nového systému bude všeobecné stransparentnenie výdavkov na šport. S kožou na trh musia prísť aj obce i športové kluby. A v zmysle zákona budú musieť zverejňovať svoje rozpočty a dotácie získané z verejných a komerčných zdrojov.

Tu chcem prízvukovať alebo pripomenúť, že je to aj taký pokrok v rámci prezentácie obcí a miest, ktoré dávajú velikánske výdavky na šport, ktoré dnes nie sú zahrnuté v žiadnych takých spoločných sumároch peňazí, ktoré sa vydávajú na šport. A niektoré obce a mestá a samosprávne kraje dávajú ozaj veľké prostriedky na podporu športu. Tento zákon nemá ambíciu stanoviť podmienky poskytovania prostriedkov na šport z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, ale bolo by vhodné, keby ním samosprávy sa nechali inšpirovať a keby prijali podobné transparentné pravidlá.

Rovnako by bolo vhodné, aby sa podobne začali posudzovať výdavky na šport z iných kapitol štátneho rozpočtu, najmä z rezortov vnútra a obrany. Tento zákon nedefinuje, koľko finančných prostriedkov má každoročne smerovať zo štátneho rozpočtu na podporu športu. To sa môže urobiť každý rok, koľko ich zváži ministerstvo financií, ministerstvo školstva a, samozrejme, aj parlament pri schvaľovaní rozpočtu. Nebráni vláde súčasný objem zvýšiť. A pripravuje priestor na to, aby sa v prípade razantnejšej podpory športu, čo by sme si možno aj všetci želali, dodržiavali pravidlá garantujúce efektívne využitie prostriedkov s jednoznačne pozitívnym dopadom na celú spoločnosť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mikuša sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. (Hlasy v sále.) Pán poslanec Jasaň, faktickú máte? Takže pani poslankyňa Tóthová bola prvá a pán poslanec Jasaň sa hlási tiež s faktickou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Áno, ďakujem. Dovoľte, aby som aj pánovi poslancovi znovu namietala, pretože aj on sa vyjadril o veľmi účinnom legislatívnom návrhu na kontrolu financií, ako všetko bude transparentné a podobne.

V § 48 ods. 4 sa ukladá príjemcovi dotácií povinnosť, opakujem, povinnosť oznámiť ministerstvu informáciu o použití finančných prostriedkov do troch mesiacov. Ak pozriete zákon, nikde nie je sankcionovaná táto uložená povinnosť. To znamená, má povinnosť, ale ak vôbec si ju nesplní, nič sa nedeje.

Ďalší vážny legislatívny nedostatok. Ja musím v zákone pri uložení povinnosti vždy zakotviť pre prípad jej nesplnenia, aký to má zodpovednostný systém.

Nehovorte mi tu o účinnom zákone. Hovoríte nám tu o transparentnom, ako všetko bude fungovať. Nič v oblasti financií sa nerieši v tomto legislatívnom návrhu tak, aby v praxi to malo čo i len možnosť, opakujem, čo i len možnosť dobre fungovať. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalšia faktická, pán poslanec Jasaň, nech sa páči.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega, hovorili ste o nadšení. Ja si ho tiež pamätám. A tiež som dlhé roky sa pohyboval v športe, konkrétne vo volejbale, či už ako aktívny hráč alebo ako funkcionár neskôr. Ale vráťme sa k tomu nadšeniu. Po tom nadšení prišli sľuby. Mám na mysli výstavbu nových hokejových štadiónov. Po tom neprišlo nič. Teraz je návrh zákona, ktorý sleduje čo? Rieši on vôbec to, čo sa už stalo, to, že štát sa zbavil zodpovednosti za školské ihriská a mnohé obce peniaze na to nemajú, že napr. len v Petržalke všade zarastajú a vôbec sa nevyužívajú, že v telocvičniach, ktoré sú aj na školách, hrávajú páni, ktorí majú na to peniaze a pinkajú tam tenis, to, že za mnou osobne boli niekoľkokrát z rôznych športových zväzov s požiadavkou a prosbou, že hľadajme, nájdime niekde nejaké priestory, aby sme mohli postaviť halu trebárs pre futsalistov, to, že zmizli ihriská a športoviská na úkor rôznych megalomanských stavieb, ktoré so športom nesúvisia, to, že zmizli z nášho športového kalendára podujatia, ako bol atletický míting trebárs na Interi (Kolega Kubánek už povedal, čo sa urobilo so STARZ-om.), to, že naši mladí aktívni športovci, ktorí chcú sa ďalej rozvíjať, musia odchádzať z tejto republiky do zahraničných klubov, aby svoj talent mohli naďalej rozvíjať? Ešte všetka česť im, že chcú reprezentovať túto republiku, ktorá im dosiaľ nevytvárala podmienky na to, aby mohli naďalej športovo rásť.

Ja absolútne súhlasím s myšlienkou, že treba tento stav zmeniť, pán Hort, úplne s tým súhlasím, ale otázka je, či aj tento zákon nemá... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Pán poslanec Mikuš, chcete reagovať na faktické? Nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Tóthová, ja som prízvukoval na začiatku svojho vystúpenia, ste nepočúvali, lebo ste sa rozprávali s pánom predkladateľom, že podľa môjho názoru tento návrh nie je o kontrole, ale o spôsobe prerozdeľovania, samozrejme, aj o následnej kontrole. Ale zavádza spôsob, akým sa majú rozdeľovať dotácie zo štátneho rozpočtu. A dúfam, že ste nečítali ten zákon len od § 47.

Pán kolega Jasaň, no neviem, či tieto všetky argumenty, ktoré ste povedali, súvisia s predloženým návrhom. Chcem len povedať, že sme v prvom čítaní, aj pre pani kolegyňu Tóthovú, sme v prvom čítaní, hovoríme o tom, či ho treba prijať alebo neprijať. Ak máte nejaké možné pozmeňujúce návrhy alebo vylepšenia, tak to môžeme vyriešiť v rámci druhého čítania, lebo tu hovoríme o konkrétnostiach, lebo vaše pripomienky sa týkali konkrétností.

A, pán kolega Jasaň, ešte doplním. A tie stovky ihrísk s umelou trávou po Slovensku, to je likvidácia športových zariadení? Chcem len povedať k tomu, čo ste naznačili o tom atletickom mítingu napr.: To vy chcete zo strany štátu a vlády riadiť atletický míting? Pýtam sa, či vy už chcete riadiť aj šport v tomto zmysle, lebo pospomínali ste takú škálu problémov, ktoré vôbec nemá ambíciu riešiť tento zákon. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Rafaj a pripraví sa pán poslanec Abrhan.

R. Rafaj, poslanec: Pani predsedajúca, dámy a páni kolegovia, zákon o športe je nepochybne potrebný pre rozvoj nielen štátnej reprezentácie Slovenskej republiky, ale vôbec pre občanov a najmä pre mládež a žiakov, pretože nepochybne je jednou z možností, ako ich dostať k aktívnemu životnému štýlu a ako ich súčasne dostať z lákadiel iných negatívnych spoločenských javov, predovšetkým drog. Na tomto sa určite zhodneme. Avšak na čo chcem poukázať, je, že táto legislatívna iniciatíva poslancov predbehla na poslednú chvíľu iniciatívu ministerstva školstva, pretože iste dobre viete, že v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky aj v zmysle programového vyhlásenia vlády je práve tento istý zákon pripravený a bude predložený ministerstvom školstva v októbri. Iste sa zhodneme, že šport je najlepším veľvyslancom štátu a vlastenectva a že vtedy nerozhodujú naše stranícke tričká, ale len to tričko so slovenským dvojkrížom. To je všetko pravda. Aj to je pravda, že by sme sa všetci mali zaoberať rôznymi možnosťami a formami na podporu športu. Chcem vás ubezpečiť, že podpora športu je aj programovým cieľom nielen Slovenskej národnej strany, nielen ministerstva školstva, ale aj tejto vládnej koalície.

Preto chcem poukázať na niektoré systémové nezrovnalosti. Zdôrazním, že v prvom rade teda ide o fakt, že sa pripravuje nová koncepcia podpory športu, v ktorej sa stanovia vecné zásady štátnej športovej politiky a východiská rozvoja športu z krátkodobého, strednodobého aj dlhodobého hľadiska. Čiže toto je systémotvorný prístup, mať najskôr jasno v koncepcii, v určení štátnej športovej politiky. Na tomto materiáli sa, samozrejme, pracuje. Až následne je možné pripraviť kvalitnú legislatívnu úpravu problematických a nadstavbových odvetví a oblastí. Návrh skupiny poslancov, bohužiaľ, túto zákonitú postupnosť neakceptuje, aj keď môžem oceniť vašu snahu a prácu, ktorú ste vykonali na jeho príprave. Musím byť však kritický, pretože návrh nerieši v súčasnosti veľmi významnú oblasť súčasného športu. A to je boj proti dopingu. Neupravuje oblasť organizačného a inštitucionálneho usporiadania športu v zmysle tých systémotvorných rámcov, o ktorých som hovoril. A to je v súčasnosti jeden z najvážnejších problémov riadenia športu na Slovensku vôbec z pozície tak štátnej správy i samosprávy, ale najmä vnútorného usporiadania organizačnej štruktúry. Mám pocit, že návrh dostatočne nerieši ani možnosti navýšenia finančných prostriedkov z mimorozpočtových zdrojov. Tu poukážem na potrebu novelizácie zákona o hazardných hrách. Zákon navrhuje riešenie právnych vzťahov vznikajúcich v súvislosti so športom a právne postavenie profesionálneho športovca. To je pravda. Zložitosť uvedenej problematiky si však vyžaduje podľa môjho názoru riešenie samostatnou právnou normou. Mimochodom, je to aj odporúčanie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky. A tu sa ukazuje vlastne generálne, že ak si poslanci trúfnu na väčší alebo ťažší zákon, tak potom narážame na množstvo legislatívnych problémov. Zákon ustanovuje pôsobnosť ministerstva zahraničných vecí na vykonávanie prieskumu na veľvyslanectvách Slovenskej republiky na účely poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu. Toto považujeme za nesystémové riešenie aj z toho dôvodu, že v praxi je to ťažko alebo nepredstaviteľne vykonateľné.

Poslanecký návrh má aj niekoľko legislatívnotechnických i vecných nedostatkov, na ktoré sa pokúsim vecne upozorniť. Ustanovenie § 4 je vlastne nepriamou novelou zákona č. 575/2001 Z. z., čo nie je v právnom štáte obvyklý postup. Ale nechcem povedať, že by to malo byť neprístupné. V § 9 z vecného a právneho hľadiska treba upraviť organizáciu, činnosť, podmienky na vydávanie akreditácie. Ustanovenie § 10 je, bohužiaľ, len deklaratívneho charakteru. Z vecného hľadiska úlohy samosprávneho kraja nerieši. Tiež chcem predkladateľov upozorniť, že financovanie športu v ustanoveniach § 12 až § 14 v podstate nerieši vecné hľadisko. Je z právneho hľadiska taktiež ťažko vykonateľné, ak nepoviem, že je nevykonateľné. Systém určovania priorít formou váh je podľa môjho názoru nesprávny, nemerateľný, nekontrolovateľný a naruší stabilitu v právnom poriadku pri rozdeľovaní finančných prostriedkov na rozvoj športu. Ustanovenie § 24 je ďalšou nepriamou novelou tentoraz Zákonníka práce a živnostenského zákona. Chcem podotknúť, že športovec musí dodržiavať vnútorné predpisy zväzu alebo klubu, čo už je teraz tak či tak riešené aj z právneho, aj z etického hľadiska. Tiež potrebujem uviesť na správnu mieru, že postavenie športovca je primerane upravené v našom právnom poriadku. Spomeniem len Zákonník práce, živnostenský zákon, Obchodný zákonník. Ustanovenie § 35 je zásahom do práva o združovaní. Je pravdepodobne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika v tejto oblasti viazaná. Tiež musím poukázať, že ide o nepriamu novelu zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Čiže vidíte, že táto norma otvára príliš veľa nepriamou formou ďalšie zákony. Ustanovenie § 41 je tiež nepriamou novelou zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Z vecného hľadiska je to podľa môjho hľadiska nesprávne riešenie. Ďalej chcem poznamenať, že športové zväzy môžu aj za súčasného stavu zriaďovať rozhodcovské súdy podľa zákona č. 244/2002 Z. z., viď príklad Slovenského futbalového zväzu, ktorý nedávno práve takúto problematiku riešil. Ustanovenia § 42 až § 45 sú prevzaté zo súčasného právneho stavu a ustanovenie § 49 nie je upravené právne z vecného a právneho hľadiska. Sú nenormatívneho charakteru a v rozpore s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 19 z roku 1993 o schválení legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

Čiže toto sú tie možno drobné, možno systémové nedostatky tohto zákona. A preto si myslím, že by bolo správnejšie, keby navrhovatelia v rámci svojej poslaneckej iniciatívy oslovili ministerstvo školstva, oboznámili sa s pripravovaným veľkým a systémovo dlhodobo pripravovaným zákonom o športe a uprednostnili túto normu a svoj poslanecký návrh stiahli z rokovania. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Rafaja majú pán poslanec Fronc, pán poslanec Micheľ. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, musím povedať, že som rád, že ste svoje vystúpenie naozaj zobrali vecne. A hovorili ste o konkrétnom zákone, o tom, čo vidíte. Myslím, že to je práve priestor, ktorý by sa dal využiť v rámci rozpravy vo výboroch a hľadaní dobrého riešenia. A mám teda ale poznámky.

Čo sa týka samotného dopingu a násilia, viete, že táto časť je rovnako spracovaná a sú dôvody pre to, aby sa to dalo osobitne. Ale tuná ani nehrozí zmeškanie, pretože ešte ako minister som podpísal protokol záväzný vo vzťahu k agentúre WADA. Nakoniec, keby som to nebol urobil, tak naši športovci nemôžu byť na olympiáde. A tento bol aj ratifikovaný Národnou radou. Čiže v tomto je to, myslím, ošetrené v tejto chvíli dobre.

A jedna taká poznámka, keď ste hovorili o ministerstve školstva. No myslím si, že keby bol naozaj taký veľký záujem zo strany ministerstva školstva, tak tu pri tejto rozprave o takom vážnom zákone, ktorý práve patrí do kompetencie ministerstva školstva, by sedeli aspoň na balkóne ja neviem zodpovedný pán štátny tajomník, generálny riaditeľ a viacerí ľudia minimálne zo sekcií športu, aby to videli a nakoniec, keď chcú pripraviť oni zákon, aby sa aj inšpirovali tým, čo sa tu deje a čo sa o tomto zákone hovorí. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalšia faktická, pán poslanec Micheľ, nech sa páči.

Ľ. Micheľ, poslanec: Ďakujem. Súhlasím s pánom Rafajom, že športová súťaž je aj pretekom. Ale v prípade zákona o športe nešlo o žiadne preteky, kto predloží návrh zákona skôr. Tieto návrhy, z ktorých vychádza tento zákon, boli vypracovávané viac rokov tímom odborníkov okolo bývalého premiéra pána Dzurindu i návrhom Ministerstva školstva Slovenskej republiky z roku 2006. Chcem sa spýtať pána Rafaja kedy asi odhaduje, že tieto komisie, ktoré teraz vznikli a ktoré majú pripraviť nejaký dobrý zákon, prídu s návrhom zákona o športe do parlamentu. Bude to ešte v tomto roku alebo budeme na to čakať ďalšie 2, 3, 4 roky?

A čo sa týka boja proti dopingu, zákon o športe, sme si to povedali, má byť normatívny a stručný. Keď som sa rozprával aj s pánom Galisom, povedal, že návrh zákona o športe v Čechách má 4 strany. Tak preto sme sa snažili dať doping ako samostatnú tému, pretože je to tak široká téma, ktorá je zrelá na vlastnú, povedal by som, právnu úpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Rafaj, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Áno. Pán Micheľ, môžem vás, myslím, aj z tohto miesta ubezpečiť aspoň podľa tých informácií a konzultácií, ktoré mám od ministra školstva, že rezort postupuje podľa Plánu legislatívnych úloh jemu vytýčených a s určitosťou hraničiacou s istotou bude predložená táto norma v tomto roku. Odhadujem to na október.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Abrhan a pripraví sa pán poslanec Micheľ.

Pán poslanec, máte slovo.

P. Abrhan, poslanec: Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona upravuje pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy v oblasti športu, financovanie športu z verejných zdrojov, právne vzťahy vznikajúce v súvislosti so športom, právne postavenie profesionálneho športovca, športového klubu, športového zväzu, organizovanie športových súťaží, postavenie športovej reprezentácie Slovenskej republiky, rozhodovanie sporov v oblasti športu a informačný systém o športe. Je len prirodzené, že mnohí z nás môžu mať rôzne názory na predložený návrh i spôsoby riešenia jednotlivých okruhov, ktoré som spomenul v úvode. Teraz však rokujeme o tomto návrhu zákona v prvom čítaní. A chcem veriť, že rôznosť názorov bude možné predniesť pri rokovaní o tomto návrhu zákona ako vo výboroch, tak tu v pléne v druhom čítaní.

Šport, ako je uvedené i v dôvodovej správe a ako spomenul aj jeden z predkladateľov Martin Fronc, je prostriedkom rozvoja osobnosti upevňujúcim zdravie človeka. Má svoj sociálny rozmer v boji proti netolerancii, rasizmu, drogám. Pôsobí na zvyšovanie národného povedomia a vlastenectva. Je to kultivovaný prostriedok trávenia voľného času a zábavy. A v neposlednom rade má aj svoj komerčný rozmer, veď je jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich ekonomických odvetví vo svete.

Som si vedomý toho, že v tomto pléne sa zaužíval zvyk, a teraz hovorím bez ohľadu na zloženie vládnej koalície, že väčšina poslaneckých návrhov z opozičných radov bola už v prvom čítaní odsúdená na neúspech. V prípade politicky citlivých návrhov je to pochopiteľné, že koaliční poslanci nemajú záujem, aby sa dlho diskutovalo v pléne i na verejnosti o takýchto návrhoch. Zákon o športe však medzi takéto návrhy určite nepatrí. V diskusiách s koaličnými poslancami k tomuto návrhu zákona zaznievali výčitky a už boli uvedené aj tu v pléne, prečo sme uvedený návrh nepredložili počas ôsmich rokov, čo sme boli vo vláde, a že súčasná vláda pripravuje kompletný návrh zákona o športe. Nuž ale, vážení páni poslanci, tým, že sme opoziční poslanci, zákonodarnú iniciatívu sme nestratili. A nechcem nič viac, iba to, aby sa o našom návrhu zákona diskutovalo, aby sa diskutovalo o jednotlivých jeho paragrafoch. A to sa dá len v druhom čítaní vo výboroch a tuná v pléne. Je na vás, koaliční poslanci, aby ste prekonali tento zaužívaný stereotyp, aspoň pri návrhoch zákonov, ktoré nie sú politicky citlivé. A znovu opakujem, zákon o športe politicky citlivý nie je. Môže to byť váš nový prínos k slovenskému parlamentarizmu. Preto je to i vaša príležitosť. V tejto sále je množstvo športovcov, bývalých, aktívnych, profesionálov, rekreačných. A preto som presvedčený, že už diskusia k navrhovaným paragrafom môže pomôcť i vládnej koalícii pri príprave vládneho návrhu zákona. Bude zrejmé, na čom sa budeme vedieť zhodnúť, čo ostane otvorené. Veď šport nie je ani koaličný, ani opozičný, nie je červený, hnedý, žltý ani modrý či zelený. Šport je v tomto zmysle univerzálny.

V kuloároch parlamentu o. i. som krátko diskutoval aj s pánom spravodajcom, pánom poslancom Galisom, o tomto návrhu. A preto mu chcem povedať, že som mu fandil, keď reprezentoval túto krajinu na zelenom trávniku. Fandil som mu, keď viedol našu reprezentáciu na lavičke vedľa zeleného trávnika. A priznám sa, fandím mu aj teraz, keď môže rozhodovať o slovenskom športe od zeleného stola. Pre kvalitu jeho rozhodovania ho chcem požiadať, aby presvedčil svojich kolegov a umožnil im otvoriť diskusiu o športe v druhom čítaní o tomto návrhu zákona, lebo verím, že to bude na prospech nielen športu, športovcov, ale i celej verejnosti. Ďakujem pekne.