A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Abrhana nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Micheľ a pripraví sa pani poslankyňa Kramplová.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Ľ. Micheľ, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, ctené kolegyne, kolegovia, na úvod chcem v prvom rade vyjadriť osobnú radosť nad tým, že konečne prvýkrát v histórii slovenského parlamentu príde na rad rokovanie o zákone o športe, a aj radosť nad tým, že tento návrh vyvolal podľa mňa zaujímavú diskusiu.
Pravdepodobne nikto z nás nepochybuje o tom, že tak veľký spoločenský fenomén, akým šport bezpochyby je, potrebuje moderný zákon, ktorý v plnej miere bude odrážať všetky zmeny, ktorými šport v posledných rokoch prešiel. Definícia profesionálneho športovca, právne postavenie športových klubov, zriadenie rozhodcovského súdu sú len niektoré vybrané pojmy z názvov v návrhu zákona o športe, ktoré doposiaľ neriešila žiadna právna norma týkajúca sa športu.
Návrh zákona o športe je spoločným prienikom viacročnej práce odborného tímu bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu na projekte Viktória, ktorý sa zaoberal reformou športu, aj návrhu zákona ministerstva školstva z januára 2006. Chcem zdôrazniť, že prvýkrát ide o kontinuitu návrhov. Doteraz sa stále tvorili a tvoria rôzne koncepcie, národné športové programy, legislatívne zámery bez väčšieho ohľadu na predchádzajúce texty. Je tomu tak aj v súčasnosti. Legislatívny zámer zákona o športe už čaká od 31. marca 2007 na zaradenie na rokovanie vlády, ale zároveň 5 novovytvorených komisií má vypracovať koncepciu rozvoja športu, ktorá má ísť na rokovanie vlády v septembri 2007. Pre mňa zásadnou otázkou je, či vôbec za takéhoto stavu príde súčasná vláda s návrhom zákona o športe do konca tohto roka. Pán Rafaj nás ubezpečil, že tak by to malo byť. Tak chcel by som tomu veriť. Ak by som si mal aj odpovedať, ja osobne som viac menej presvedčený, že to tak nebude. A práve zbytočné naťahovanie času a neriešenie problémov v športe môže jedine viesť k ich ďalšiemu nakumulovaniu a k zbytočnému predĺženiu agónie, v ktorej sa slovenský šport nachádza.
Návrh zákona o športe, ktorý predkladáme, kladie dôraz na reformu financovania športu, a to tak z obsahovej stránky, to znamená, hľadáme určenie priorít vo financovaní športu, ako i formálnej stránky, to znamená zavedenie väčšej transparentnosti a efektívnosti vo využívaní finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu.
Zákon, ktorý predkladáme, odzrkadľuje štyri základné ciele v oblasti športu, a to v oblasti rekreačného športu pritiahnuť čo najviac mladých ľudí k športovaniu, na úrovni reprezentačných výberov dosiahnuť čo najviac medzinárodných úspechov, v oblasti osvety podporovať šport ako žiaduci druh spoločenskej zábavy a, dovolím si povedať, aj rodinnej zábavy, v oblasti financií urobiť poriadok vo financovaní športu z centrálnych zdrojov.
Popri reforme financovania športu, ktorá je kľúčovou otázkou tohto zákona, pre mňa osobne je druhou najdôležitejšou ambíciou tohto zákona snaha pritiahnuť mladých ľudí späť na športoviská. Národná správa o mládeži Ministerstva školstva Slovenskej republiky z roku 2005 poukazuje na alarmujúci fakt, že spomedzi žiakov základných a stredných škôl sa 60 % až 70 % žiakov nevenuje organizovanej športovej činnosti. Prudko rastie počet detí, ktoré trpia chronickými chorobami kostrovej a svalovej sústavy. Za posledných 5 rokov tu došlo k nárastu približne o 40 %. Stále viac, a to nielen mladých, ľudí trpí nadváhou a obezitou. Spomedzi 50 najvyspelejších krajín OECD sme na nelichotivom 5. mieste v tomto ukazovateli, pričom náklady na lieky pre obéznych pacientov sú, povedzme, až o 77 % vyššie ako u ľudí s normálnou váhou. Toto sú len vybrané rizikové faktory, ktoré ukazujú, že nie je dôvod čakať s prijatím zákona o športe, ktorý má ambíciu riešiť pomenované problémy. Riešením tohto zlého stavu je prijatie zákona o športe, ktorý bude považovať športovanie detí a mládeže za hlavnú prioritu, bude motivovať školy, športové zväzy, príp. iné subjekty, aby mimo vyučovacích hodín, t. j. v čase od 13.00 zhruba do 17.00 hodiny organizovali športové podujatia pre deti a mládež vo veku do 18 rokov. Bude peniaze rozdeľovať v súťaži, kde hlavným kritériom bude rozsah športovania, t. j. počet športujúcich detí a počet hodín športovania. Otázkou nebude, komu pôjdu tieto peniaze, ale na čo pôjdu a ako efektívne budú využité. A ešte to najdôležitejšie je, zvýši sa podiel dotácií zo štátneho rozpočtu na tento účel z doterajších 12,7 mil. na niekoľkonásobne vyššiu sumu. Myslím, že nemusím zdôrazňovať, že všetky tieto riešenia sú zahrnuté v našom návrhu zákona o športe.
Na záver by som chcel skonštatovať, že predložený návrh zákona nie je čiastkovou úpravou, novelou súčasne platného zákona o telesnej kultúre, ale ucelenou právnou úpravou. Chcem zdôrazniť, že zákon nie je ani pravicový, ani ľavicový, neobsahuje žiadne politicky kontroverzné témy, ktoré by rozdeľovali politické spektrum. Preto sa pýtam, aký odlišný návrh zákona môže pripraviť vládna koalícia. Bude obsahovať iné témy, ináč upraví riešenie sporu v športe, akreditáciu, informačný systém? Tiež sa pýtam, či bude mať po obsahovej stránke iné priority ako šport detí a mládeže, športovú reprezentáciu a talentovanú mládež, organizáciu športových podujatí a osvetu. Osobne si myslím, že to tak nebude. Niet pochýb, že Slovensko zákon o športe potrebuje. Čím skôr bude prijatý, tým lepšie. Určite by bolo pre športovú obec prospešnejšie diskutovať o obsahu zákona v druhom čítaní, ako pochovať ho len preto, že ho predložila opozícia. Z osobných debát na tému šport viem, že aj v radoch poslancov vládnej koalície je mnoho vášnivých priaznivcov športu. Dokonca mnohí z nich v športe aktívne pôsobili či pôsobia aj v súčasnosti. Chcel by som preto veriť, že aj títo poslanci prejavia svojho športového ducha i zmysel pre fair play, ktorý je základným športovým princípom, a podporia tento návrh zákona o športe v prvom čítaní.
Neodpustím si na záver ešte jednu poznámku. Koalícia opakovane vyzýva opozíciu na korektnú a konštruktívnu komunikáciu a diskusiu. Avšak aj dnes zo strany vládnej koalície som nezachytil žiaden signál na chuť odborne diskutovať o tak závažnej celospoločenskej téme, akou je šport. Opäť sa ukazuje, že pre vládnu koalíciu nie je podstatné, čo sa navrhuje, ale to, kto navrhuje. A v prípade každého opozičného návrhu mám pocit, akoby bolo o výsledku už dávno rozhodnuté ešte pred samotným začiatkom zápasu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Micheľa majú pán poslanec Halecký, pán poslanec Miššík, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A ešte skôr ako dám slovo prvému pánovi poslancovi Haleckému, vážené panie poslankyne, páni poslanci, blíži sa 11.00 hodina, chcela by som vás požiadať o všeobecný súhlas s tým, aby sme dokončili ešte rozpravu, a teda vôbec tento bod aj so záverečným stanoviskom navrhovateľa a spravodajcu a potom odhlasovali obidva zákony, ktoré boli doteraz prerokované. Je všeobecný súhlas k takémuto postupu? (Odpovede z pléna.) Ďakujem.
Takže slovo má pán poslanec Halecký. Nech sa páči.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Chcel by som sa predkladateľov opýtať, pokiaľ je to zákon o športe, ako bude garantovať diferenciáciu medzi reprezentačným športom a hlavne rekreačným športom, lebo rozvoj rekreačného športu pre všetkých ľudí, hlavne pre ohrozených ľudí, tak ako ste spomínali, pán poslanec, pre tých, čo sú náchylní na obezitu, príp. na srdcovo-cievne choroby, možnože ešte je dôležitejší ako výkonnostný, ktorým sa väčšinou zaoberáme. Ako štát chce garantovať, že právo ako na všetky základné životné potreby, aj na telesnú aktivitu a zdravú telesnú aktivitu bude garantovať po finančnej stránke? Ako to zabezpečí organizačne a podobne?
Chcem sa ešte opýtať, či je nejaká preferencia pre menej atraktívne športy v reprezentačnom slova zmysle, hlavne spomenul by som čo ja viem stolný tenis, vodné športy, či je nejaký systém tých športov, ktoré dosahujú vynikajúce výsledky, či je garantovaná ich nejaká preferovaná a finančná dotácia.
Chcem sa opýtať ešte aj na formu vytvárania akciových spoločností ako možno najefektívnejších združení, ktoré po finančnej a hospodárskej stránke by vedeli garantovať športové kluby, a ako sa tu počíta s účasťou hlavne väčších alebo stredných miest, pretože športy hlavne vyššej a strednej kategórie, stredného kalibru garantujú väčšinou, z podstatnej časti organizačných a finančných oblastí mestá. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Ďalšia faktická, pán poslanec Miššík, nech sa páči.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja nadviažem na pána Micheľa aj vzhľadom na to, čo v súčasnosti on vykonáva. A takou parabolou trošku sa vrátim k tomu, ako niekoľko faktických poznámok hovorilo o tom, že málo odborníkov sa zúčastňovalo pri tvorbe tohto návrhu zákona. Pre mňa ako človeka je dôležité aj to, kto tento návrh zákona predkladá. A sú tam dve mená pre mňa, ktoré znamenajú v športe veľa. To je Ľuboš Micheľ, ktorého považujem za asi najlepšieho futbalového rozhodcu na svete, ktorý je zároveň poslancom. Po druhé, je to Milan Hort, ktorý bol vynikajúci atlét, dlhoročný atletický funkcionár. Nakoniec, kto mal možnosť včera pozerať TA3 večer o pol jedenástej, tak mohol vidieť, že to bolo naozaj skvelé. A podľa mňa je to aj najrýchlejšie bežiaci podpredseda parlamentu na svete. Títo ľudia sú zárukou toho, že tento návrh zákona je naozaj dobrý. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická, pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Micheľa, ktorý akoby nepočúval, čo bolo predtým povedané, aké pripomienky som konkrétne citovala zo zákona a chýb vo financovaní, zodpovednosti, že tu sa nevie, že sa predkladá legislatívny návrh, ktorý v praxi vôbec nemá ambíciu robiť poriadok vo financovaní. A pán poslanec Micheľ s úplnou vážnosťou znova z rečníckeho pultu chváli predložený legislatívny návrh ako návrh, ktorého základným cieľom je urobiť v športe reformu financovania, t. j. urobiť vo financovaní poriadok. Pán poslanec, opakujem to, čo som už povedala, tento legislatívny návrh nemá zodpovednostný systém za nesplnenie povinnosti a za neprehľadné financovanie. Preto nemá žiadnu ambíciu ani možnosť v praxi nastoliť to, čo tu veľkolepo s veľkou slávou za rečníckym pultom vy tu produkujete. Preto, prosím vás pekne, opravte si vaše slávnostné vyjadrenia a začnite hovoriť o tom, čo vlastne v tomto zákone je, pretože vaše ciele sú síce pekné, ale tento legislatívny návrh vôbec nie je o tom, o čom tuto nám hovoríte. Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Pán poslanec Micheľ, chcete reagovať na faktické? Nech sa páči.
Ľ. Micheľ, poslanec: K pánovi Haleckému. Športová edukológia delí šport na vrcholový šport, šport pre všetkých, kde je vlastne aj ten rekreačný šport, ako on spomínal, kde ja zahrnutý, a školský šport. Každá z týchto oblastí je veľmi špecifická, veľmi rôznorodá, má svoje problémy. A každá táto oblasť potrebuje iné spôsoby riešenia. Samozrejme, sú tam pripravené.
Čo týka rekreačného športu alebo športu pre všetkých, ako spomínal, toho, čo som už aj ja spomínal, športu mládeže vo veku do 18 rokov, tá suma, tých 12,7 mil., by mala byť niekoľkonásobne zvýšená. Takže tým chceme garantovať to, že mladí ľudia aj tí, ktorí sa venujú športu rekreačne, pretože súhlasím, že to je dnes najvážnejší problém, budú mať dosť financií na to, aby mohli túto formu športu rozvíjať.
Čo sa týka športových klubov, samozrejme, profesionálny športový klub bude môcť byť len vo forme obchodnej spoločnosti, a to buď akciovej spoločnosti, alebo eseročky. Takže má to dôjsť k tomu, aby boli jasné a transparentné vzťahy, aby nedochádzalo k tomu ako doteraz, že dôjde k zrušeniu klubu a tým športovcom, ktorí tam boli, ktorí vykonali tú svoju činnosť ako prácu, sa stane že aj 5 rokov po zrušení klubu si nemôžu vymôcť svoje peniaze, ktoré si svojou prácou zaslúžia.
K pani Tóthovej. Nám nejde o žiadnu slávu. Ja mám slávy dosť, chodím po celom svete a mojou ambíciou nie je byť slávny ani dokázať si tu niečo za rečníckym pultom. Ja som chcel len poukázať na to, aké sú problémy v slovenskom športe. A myslím si, že rozumiem slovenskému športu viac ako vy. (Potlesk.) A slovenský šport nie je len o paragrafoch. (Reakcia z pléna.) Hovorím ja. Vy ste čítali asi návrh zákona len od § 47 a chytáte sa drobných vecí. Je to prvé čítanie, posuňme tento zákon do druhého čítania a bavme sa tam aj o takýchto drobných chybách. Ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Posledná v diskusii vystúpi pani poslankyňa Kramplová. Máte slovo, pani poslankyňa.
Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne a kolegovia, to, že naša spoločnosť si nielenže želá, ale doslova žiada zmenu aj v oblasti slovenského športu, je viac rokov známe a, tak ako tu bolo aj povedané v rámci rozpravy, neriešené. Z tejto rozpravy však vyplýva, že koalícia a opozícia majú diametrálne rozdielny pohľad na riešenie športu v Slovenskej republike.
Dosiaľ platnú právnu normu úpravy športu, spomínaný už dnes zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre, ako aj zmenu a doplnenie zákona č. 455/1991 Zb. možno chápať a aj uplatňovať ako zákon charakterizujúci deklaratívnosť a všeobecnosť, najmä vymedzenie vzájomných vzťahov pri výkone štátnej správy a športových organizačných štruktúr. Nevytvárajú normatívny podiel pre transparentnú štátnu podporu športu.
Schváleniu komplexnejšej, presnejšej a najmä spoločensky prijateľnejšej normatívy o slovenskom športe podľa môjho názoru musí predchádzať, po prvé, dôsledná analýza súčasného stavu, po druhé, spracovanie programu rozvoja slovenského športu a, po tretie, prijatie koncepcie športu na Slovensku.
Nová právna úprava športu na Slovensku by mala reagovať aj na požiadavky medzinárodných zmlúv a dohôd, rešpektovať lokálne potreby slovenského občana a stanoviť potrebu spoločnosti v Národnom programe rozvoja športu na Slovensku. Žiaľ, doteraz prijaté legislatívne návrhy na prijatie zákona o športe a, musím konštatovať, aj vrátane teraz predkladaného návrhu skupiny poslancov nerešpektujú tieto základné princípy. Operujú síce námetmi, že spoločnosť musí prijať zákon o športe, ale chýba vymedzenie a stanovenie základných pojmov, čo je šport, s konkretizáciou jeho športových oblastí, organizačných štruktúr, ich práva a povinností, ich kompetentnosť a zodpovednosť, rovnako ako chýba podiel zodpovednosti za uplatnenie a rozvoj športových aktivít v širšom slova zmysle. Ak sa aj niektoré v legislatívnom návrhu objavujú, práve tu si každý z predkladateľov vytvára vlastný priestor na to, ako a načo použiť štátne prostriedky v športe a komu ich prideliť. Ale len okrajovým spôsobom hovorí o tom, ako ich zhodnotiť v súčasnom stave, ako vklad na rozvoj dlhodobej koncepcie či programu rozvoja športu na Slovensku.
Predkladatelia súčasného návrhu o športe v dôvodovej správe uvádzajú, a tu sa dnes o tom dosť podrobne diskutovalo, že predložený návrh vychádza z dvoch doteraz známych dokumentov, ktoré boli vypracované v období rokov 2004 až 2006. Jedným z nich je aj projekt Viktória. Ak tento projekt reagoval na potreby slovenského športu, tak autori tohto projektu, rovnako ako aj autori predkladaného návrhu zákona o športe pozabudli, a dovolím si tvrdiť, asi zámerne prehliadli Európsku chartu o športe z roku 1992, ktorá sa orientuje na celú Európu so zámerom, ako zakotviť právo na šport pre každého občana. Návrh zákona konkrétne neuvádza, o ktoré prioritné športy majú tvorcovia v návrhu záujem. Chýba tam analýza, rozbor, prieskum z celospoločenského hľadiska. Zákon sa prevažne venuje profesionálnemu športu. V 10 bodoch sa nachádza 1 bod, kde sa hovorí o zvýšení podpory detí a mládeže, ale v návrhu zákona sa dotýka len talentovanej mládeže, a to podľa kritérií Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Čiže je to len pre deti mimo vyučovacieho procesu.
Predkladateľom úplne vypadlo, že uplatnením navrhovaného zákona by sa mal šport stať príťažlivou alternatívou k iným druhom zábavy, by mal potlačiť negatívne javy spoločnosti, ako sú drogy, násilie a pod., znížiť obezitu, zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva, pozitívne pôsobiť na regeneráciu síl, zlepšiť kvalitu života detí aj dospelých. Práve šport pre všetkých, súťažnej neorganizovanej aktivity, rekreačný šport a ďalšie sú prioritné oblasti v slovenskom neprofesionálnom, nevrcholovom a nevýkonnostnom športe, po ktorom volajú naši občania, páni poslanci, aj tí s nižšími príjmami a viacdetné rodiny. Ak na túto oblasť športových aktivít tvorcovia návrhu zákona zabudli a mala by byť iba súčasťou zodpovednosti športových zväzov, tak je to pre Slovensko neuveriteľný hazard. Vážení páni poslanci, bez hnutia Šanca pre každého a podpory štátu, nech je to akýkoľvek kanál, aj prvoskupinový výber pre prácu s talentmi je nepredstaviteľný.
Na túto oblasť sa viaže aj oblasť vytvárania materiálno-technického zabezpečenia športovísk najmä v regionálnych podmienkach. Ak sa predpokladá, že kompletnosť poskytovania štátnych dotácií na rozvoj materiálno-technického zabezpečenia pre šport pre všetkých sa presunie na vyššie územné celky, príp. na obce s ich vlastným finančným podielom, štát musí mať pre šport a nesúťažné športové aktivity svoj dotačný podiel. Predložený návrh zákona však nenapĺňa účely tohto zákona tak, ako to predkladatelia uvádzajú v návrhu podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b). Následne nie je upravené financovanie športu z verejných zdrojov podľa § 12 ods. 3.
Navrhovaný návrh zákona preferuje oblasť výkonnostného a vrcholového športu, národnej reprezentácie.
Ak predkladatelia upozorňujú na nedostatky súčasnej právnej normy o športe v Slovenskej republike, tak poviem, že predložený návrh, po prvé, nešpecifikuje detailne oblasť športu, po druhé, nerieši kľúčové problémy v dotačnej politike štátu transparentne, čomu autori uspôsobili aj ďalšie časti tohto návrhu zákona, po tretie, v cieľoch a aplikácii na medzinárodné vzťahy a potreby Slovenska nevytvára podmienky pre kvalitnejší rozvoj športu a športových aktivít na Slovensku.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, z týchto dôvodov, ktoré som uviedla, poslanecký klub za Ľudovú stranu - HZDS nepodporí navrhovaný návrh zákona, nie z dôvodu toho, že je to predložené opozíciou. Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Kramplovej majú pán poslanec Fronc, pán poslanec Jasaň, pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Micheľ. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A ako prvý má slovo pán poslanec Fronc.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani kolegyňa, nieže ste nečítali tento zákon, vám sa stala tá smola, že vám pripravili vystúpenie vaše k inému zákonu o športe, a nie k tomuto. To je ten problém. A veľmi otvorene vám poviem, práve tie veci, o ktorých ste hovorili, že tam nie sú, sú riešené v tomto zákone. A ja vám poviem, v čom je rozdiel. Podpora mládežníckeho športu, ako som to rozbehol, napr. Otvorená škola bola na tom založená, že minister to chcel a bol za to zapálený. Šport pre všetkých je na tom rovnako. Teraz sa mení situácia v tom, že je to dané v zákone, že jednoducho to nebude závisieť len od ľubovôle ministra, že je za to "fanda", ale to bude v zákone. Takisto v zákone je povedané, akým spôsobom sa urobia priority v športoch a podobne. To, čo ste narozprávali, prepáčte, pani kolegyňa, ale naozaj svedčí o tom, že vám pripravili zlý príspevok.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická, pán poslanec Jasaň, nech sa páči.
V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne. Ja už sa vyjadrím len na doplnenie pani kolegyne, ktorá naznačovala, o čom by mal zákon byť. A možno pri tom, čo pripravuje vláda, určite mala na mysli aj to, že vláda nechce riadiť šport, vláda chce vytvoriť podmienky, aby mohlo naozaj športovať čo najviac detí, mládeže, ale nielen tí, ktorí na to majú, ich rodičia, ale všetci tí, ktorí športovať chcú. Určite mala na mysli aj to, že vláda chce, aby nezanikli také podujatia, ktoré sú závislé len od sponzorov a ktoré v minulosti veľmi dobre propagovali slovenský šport. Určite mala na mysli aj to, že vláda chce, aby sa vrátil šport do škôl, na školské ihriská a do telocviční. Určite mala na mysli aj to, aby sa tým, ktorí sa športu venujú, venujú sa im dobrovoľne, za vlastné peniaze, venujú tomu čas a ktorých si prácu určite všetci vážime, pomohlo, aby sa vrátila myšlienka fair play nielen medzi športovcov, ale možno práve cez tých športovcov aj do našej spoločnosti. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Ďalšia faktická poznámka, pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem nadviazať na pani poslankyňu Kramplovú, ktorá poukázala na vážne obsahové nedostatky. Pokiaľ ja som sa vo svojich krátkych faktických zamerala na legislatívne nedostatky, tu boli prezentované obsahové nedostatky a vôbec celkové zameranie tohto zákona. Tento zákon nedostatočne akcentuje šport ako masovú potrebu, šport ako niečo, čo nie je len pre solventné deti. Dnes jedine solventné deti môžu hrať tenis napr. Viem, aké finančné náklady sú na to, aby školopovinné dieťa malo pohyb pri tenise. My potrebujeme, resp. Slovensko potrebuje zákon, ktorý umožní aj tým solventne slabším deťom, teda deťom zo solventne slabších rodín športovo sa aktivizovať, nielen to, aby mohli športovať talentované deti, a nie prevažne sa zamerať na profesionálov, ktorí vykonávajú šport ako svoju životnú záležitosť, životné poslanie. Preto plne súhlasím s tým, že náš poslanecký klub z týchto dôvodov, ako aj z legislatívnych dôvodov nepodporí tento legislatívny návrh.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Posledná faktická, pán poslanec Micheľ, nech sa páči.
Ľ. Micheľ, poslanec: Budem súhlasiť s pánom Froncom. Aj ja mám pocit, že pani poslankyňa nečítala dôsledne tento zákon. Je otázka, či ho vôbec čítala alebo či skutočne jej niekto pripravil tú jej reč. Moja reč nebola o žiadnej sláve, o žiadnych vzletných slovách, ale teraz som mal pocit, že tomu tak bolo.
Hovoríte, že zákon nevymedzuje základné pojmy, ako je napr., čo je to šport. Pritom § 2 jasne definuje, čo rozumieme športom. Mám pocit, že ste skutočne čítali tento zákon spoločne s vašou susedkou v parlamente pani Tóthovou len od § 47.
Hovoríte, že zákon nerieši dôležité problémy mládeže, ako sú drogy a násilie. Prečo si myslíte, že navrhujeme, aby objem financií, ktorý v roku 2005 bol na šport, na mimoškolské aktivity mladých ľudí 12,7 mil., bol niekoľkonásobne vyšší, aby to bolo rádovo v stovkách miliónov? Je to práve preto, aby tie deti zostávali v škole do 17.00 hodiny, pretože práve asi v tom čase, keď rodičia nie sú doma, sú náchylní na to, že venujú sa inej ako, povedal by som, nielen pozitívne orientovanej aktivite a činnosti.
Čo sa týka športu, vy hovoríte, že my hovoríme len o profesionálnom športe. Šport má, ako som už spomínal, a zase tu nie je ochota počúvať a odborne diskutovať, viacej rozmerov. Je to vrcholový šport, je to šport rekreačný alebo šport pre všetkých a školský šport. My hovoríme o každej z týchto kategórií, vy len vyberáte to, čo vám vyhovuje.
Hovoríte, že dotácie sa plánujú rozdeľovať netransparentne. Pre nás snahou je rozdeliť čo najviac dotácií verejnou súťažou. Ale podľa mňa asi pre vás verejná súťaž nie je transparentný spôsob. Asi výhodnejšie by bolo rozdeľovať čo najväčšie množstvo dotácií priamym spôsobom, to je asi spôsob, ktorý podľa vás by bol transparentný, jasný a pre vás výhodný. Ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Pani poslankyňa Kramplová, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.
Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ďakujem za všetky faktické poznámky.
Dovoľte mi, pán poslanec Fronc, aby som najskôr zareagovala na vašu poznámku. Ja sa nečudujem, že takto ste vystupovali, pretože vy sa hýbete v tých obmedzených projektoch, ktoré ste realizovali za vášho ministrovania. A preto možno neviete a nemôžete pochopiť názor iného v širšom poňatí so širším záberom pre občana Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o to, aký to bol a kto pripravoval príspevok. Návrh zákona som si niekoľkokrát prečítala. Možno mám tú smolu, že aj do týchto vecí vidím, pretože som sa rovnako športu venovala nielen aktívne, ale aj pasívne. Čiže aj toto je určitý pohľad človeka, ktorý má čo priniesť do tejto problematiky.
A poňatie športu, poňatie a výklad jednotlivých paragrafov. Vy si myslíte, že máte patent na rozum, že len tak ako vy ho chápete, že to je to najsprávnejšie videnie? Ak áno, tak ma to veľmi mrzí. Ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, keďže sme vyčerpali vystúpenia všetkých riadne prihlásených rečníkov v rozprave, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú k tomuto bodu.
A chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.
M. Hort, podpredseda NR SR: No takže, vážená pani podpredsedníčka, ctení páni ministri, milé kolegyne, kolegovia, so záujmom som si vypočul všetky diskusné príspevky aj faktické poznámky na diskusné príspevky k tomuto návrhu zákona. A dovolím si upriamiť vašu pozornosť na moje posledné zamyslenie v mojom úvodnom vstupe, ktoré som si, myslím, koncipoval dosť korektne a so snahou toho, čo tu bolo povedané aj z úst pána kolegu Mamojku, že tu existuje z predchádzajúceho obdobia kontinuita politická aj vzťahová, ktorá sa v niektorých návrhoch zákona alebo doposiaľ vo všetkých nedala preklenúť, a že možno toto by mohol byť návrh zákona, kde by sme túto kontinuitu prvýkrát nejakým spôsobom prelomili.
Preto ma veľmi prekvapilo, keď som si vypočul hneď prvé vystúpenie pána poslanca Kubánka za politickú stranu Smer. Ja, ak dovolíte, pán kolega, budem a musím reagovať na niektoré veci.
Dozvedel som sa z vášho vystúpenia, že tento návrh bol predložený prekvapujúco a rýchlo. Ja som predsa úplne zrozumiteľne povedal, že ten návrh nie je novým návrhom, že vzhľadom na závažnosť problematiky a šírku problematiky sa pripravoval minimálne štyri roky so všetkým, čo k tomu patrí. Sú to analýzy, koncepcie, vyhodnotenia tých podkladov, ktoré boli, aj za účasti tých odborníkov, ktorých tu spomínal pán kolega Fronc. Viete, ak Vengloš, Filc, Mračnová nie sú pre vás odborníci, tak mne to je ľúto, ale ja ich za takých považujem. Dokonca si myslím, že majú úžasný prínos k tomu, čo sa na Slovensku v športe dokázalo urobiť.
Povedali ste, že osem rokov sme nič nerobili. Viete, pripadá mi to, ako keby ste mali zlomenú nohu s krvácajúcou ranou a popri tom ešte nádchu a rozhodnete sa, že budete týždeň liečiť nádchu a potom sa budete venovať tej zlomenej nohe. My sme pred 8 rokmi boli trošku v inej situácii. A bolo treba sanovať množstvo iných vecí vrátane verejných financií a vrátane celého hospodárskeho systému. Ak je šport nadstavba a ekonomika je tam, kde je, a je tu rast HDP medziročný od 8 % do 10 %, kedy je doba na to, aby sa začalo aj o takýchto veciach rozmýšľať a aby sa začali aj tieto veci priorizovať alebo sa nimi veľmi vážne zaoberať?
Povedali ste, že tie dva návrhy, z ktorých vznikol akýmsi prienikom tento náš návrh, má aj pozitívne, aj negatívne prvky. Ja som sa, bohužiaľ, z toho vášho vystúpenia nedozvedel ani jeden pozitívny prvok.
Spomínali ste, ďalej, súčasnú podfinancovanosť. No áno, ja sa s tým netajím, že do športu nejde toľko peňazí, koľko by tam malo ísť. Ale, pán kolega, minulý rok, a počuli sme to vo vystúpeniach z predchádzajúcich diskusií, sa vybralo na daniach v tejto krajine o 20 mld. viac, ako sa plánovalo, vzhľadom na ten hospodársky rast, ktorý zaznamenávame. Vy ste do športu dali menej peňazí v roku 2007 zo štátneho rozpočtu, ako to bolo v roku 2006. Ja sa pýtam: Prečo? Veď nám tu dokážete pri korektnej diskusii vytýkať, že je podfinancovaný šport. Ja si myslím, že pri tom raste HDP sa dalo dať viac o 200 mil., o 300 mil., možno o 500 mil. zo štátneho rozpočtu do športu. Len by to musela byť niekoho priorita.
Spomínali ste komplikovanosť alebo váhu priorít, ktorých je 16 a ktoré treba tam zohľadniť. Pán kolega, necítim sa odborník na všetko, ale trošku sa pohybujem vo verejnej správe a v športe už naozaj dosť dlho. A spomínam si, keď sme prvýkrát rozmýšľali o fiškálnej decentralizácii, keď nám prednášali Francúzi a povedali, že kým oni nastavia fiškálnu decentralizáciu a to, akým spôsobom potečú financie do obcí a miest a do regiónov, tak zavedú 28 kritérií, aby to bolo spravodlivé. Viete dobre, že my sme sa k dnešnému dňu dopracovali v tejto oblasti možno ku dvom alebo ku trom. Ak sa tu navrhuje šestnásť, ale dá sa o tom diskutovať, preto, aby ten systém bol čo najspravodlivejší, no tak tých navrhovateľov treba pochváliť, a nie ich za to hanobiť.
Dopad do rozpočtu. Mohol by som vám odcitovať stanovisko ministerstva financií. Nie je tu žiadny dopad do rozpočtu, nielen štátneho, ale ani miest a obcí a regiónov. Dokonca to nemá vplyv ani na podnikateľskú sféru. Tento zákon je naozaj zákonom, ktorý chce hovoriť o tom, že ak nejaká osvietená vláda viac peňazí do rozpočtu alebo z rozpočtu do športu dá alebo chce dať, tak by to malo byť tak, aby sa po reforme, ktorá je tu vlastne zohľadnená, tie peniaze tam dali s čistým svedomím, pretože tam budú dávané transparentne a spravodlivo.
Navrhovali ste, že treba financovať všetko, že ako k tomu prídu tie športy, ktoré sa po tej priorizácii nedostanú medzi tie vybrané športy. No, pán kolega, financovať všetko a nič, to je presne to isté, všetci budú nariekať tak ako teraz, že nemajú dostatok finančných prostriedkov, všetci budeme plakať nad tým, že aj tie športy, kde by sme mohli byť dobrí, sú nedofinancované. A neviem, kto to hovoril, že by sa to malo definovať zákonom. No to sa nedá zákonom definovať. Ale dajú sa definovať kritériá, ktoré na základe ich prehodnotenia a spravodlivého posúdenia definujú presne, ktoré budú tie priorizované športy, a na tom sa dokážeme dohodnúť potom všetci, a ktoré budú tie, ktoré jednoducho nebudú dostávať také financie, aké dostávajú dnes. Ale je to v tom zákone presne popísané, ako sa k tomu dopracujeme. A tam sa dáva veľká sila ministrovi školstva a jeho odbornému tímu. No a keď to viete, vy útočíte na čas, pretože my sme nedopracovali boj proti dopingu a násiliu. My sme to aj v dôvodovej správe vysvetlili, ja som to tu aj povedal, že to môžu byť doplnkové právne normy alebo dodatkové právne normy.
Ale ja sa vás pýtam, pán kolega, veď ja naozaj mám stále ten pocit, či vy si neuvedomujete, že vy ste v koalícii a my sme v opozícii. My sem prichádzame s návrhom zákona, ktorý bol pripravovaný štyri roky. Predložili sme ho rok potom, čo ste vo vláde. A vy nás teraz upodozrievate z toho, že nemáme pripravené ešte ďalšie právne normy. Ale veď vy ste vládna koalícia. Ja sa dozvedám, že máte pripravených päť komisií, ktoré majú začať robiť analýzu, na základe tej analýzy bude koncepcia, na základe koncepcie bude legislatívny zámer, na základe legislatívneho zámeru to pôjde do medzirezortného pripomienkového konania, potom to pôjde do Legislatívnej rady vlády, a vy tu s bohorovným pokojom poviete, že na október bude pripravený zákon, sem do tohto pléna Národnej rady. Pán kolega, ale to nemôžete myslieť vážne. Veď to je predsa ad absurdum, aby sme takýmto spôsobom pripravovali v tejto oblasti niečo zo zelenej lúky pre to, aby sa to sem dostalo, a navyše, že to má byť vraj komplexné. A naozaj si myslím, že ak v iných oblastiach ste sľubovali, a bolo to aj v oblasti športu, ako to vy všetko dobre spravíte a čo máte všetko v šuplíku pripravené, spomínal som verejnú správu, dodnes som dosť sklamaný, lebo okrem návrhu zákona alebo zákona o zrušení krajských úradov, o ktorých sme diskutovali, vysvetľovali sme vám, že to vlastne nie je žiadna reforma, tak v prípade športu je to ešte horšie. No ja sa pýtam, kedy teda vytiahnete zo šuplíka tie zákony a konkrétne aj tento, lebo ten postup, ktorý ste tu naznačovali a ktorý bol aj v médiách, je postup, ktorý negarantuje nič. Začínate od nuly.
A to ma dosť mrzí, keď je tu konečne konkrétny návrh, o ktorom sa dá diskutovať. A môžeme si vytýkať, čo v ňom je a čo v ňom nie je a čo je vaša predstava a čo je naša predstava, ale aspoň je snaha začať diskutovať. Ale takto to zhodiť zo stola, a pritom nemáte nič pripravené, tak to som z toho trošku smutný, zvlášť potom, keď to, čo tu je na stole, nazvete paškvil.
Pani kolegyňa Tóthová, stala sa tam chyba pri predložení toho návrhu zákona v tej jednej časti, kde v elektronickej podobe je to správne, ale pri presvecovaní a v tom, čo ste dostali vy do lavíc, je to naozaj chyba. Ale to nepovažujem za nekorektnosť. To je chyba, ktorú si priznávame. A to sa dá predsa jednoducho opraviť v druhom čítaní, dokonca v týchto prípadoch aj v treťom.
Pán kolega Mikuš, veľmi pekne ďakujem za to, že tu bolo povedané ešte raz jasne a zrozumiteľne, že tu ide o financovanie na základe projektov, že ide o súťaživosť, ako tieto projekty vyhrať, a že tu je prvýkrát navrhovaná zodpovednosť štátu za priority, za priority, ktoré chceme v športe podporovať, a čo priority nebudú, že si túto zodpovednosť na seba zoberie štát.
Pán kolega Jasaň. Ja som si myslel, keď som vás prvýkrát videl, že ste naozaj bývalý aktívny športovec. Len nemôžem súhlasiť s tým, čo ste povedali o tom štátnom a o tom obecnom. V oblasti samosprávy, verejnej správy keby to, čo sa dnes dostalo do ingerencie obcí a miest, bolo zostalo štátu, tak nieže štadióny sa nestavajú, ale nám padnú ešte aj historické jadrá miest na našu hlavu. To nemyslíte vážne. Veď ten civilizačný dlh, ktorý sa potom, čo sme spravili zákon o obecnom zriadení a keď sme presunuli kompetencie na obce, podarilo v tejto krajine zachrániť, tak to by sa nikdy z prostredia štátu nemohlo realizovať. Ale máme zrejme na to iný a, dovolím si povedať, možnože aj ideologický názor.
No a keď hovoríte o mítingu Pravda-Televízia-Slovnaft, že zanikol. Mne to je viac ľúto ako vám. A ja vás pozývam 30. 6. a 1. 7. na majstrovstvá Slovenska do Dubnice na jeden prenádherný štadión a 16. septembra na Atletický most, ktorý chce byť náhradou PTS. A je mi vás ľúto, Bratislavčanov, že vám to takýmto spôsobom sa vyvíja, ale tomu už neviem nijako inak pomôcť. Je to otázka entuziazmu a snahy tej veci pomôcť.
No a, pán kolega Rafaj, vám som už odpovedal. Ak chcete v októbri predložiť návrh zákona, budem vášmu ministrovi veľmi fandiť, len som vážny skeptik v tejto oblasti. Nové zásady štátnej športovej politiky, na to sa veľmi teším. Ale som na úvod hovoril, čo v tom zákone je a čo v ňom nie je. Tak určite v ňom nie je to, aby sme znova otvorili spôsob financovania z lotérií do športu. Ja si myslím, že toto už máme za sebou. A keď financie dostane aj z lotérií minister financií, tak na základe toho, čo si vládna koalícia určí ako priority, sa dá ďaleko viac dať do športu, ako keď to bude zase zahmlené cez lotérie a nikto nebude vedieť, akým spôsobom komu tie peniaze tečú a koľko ich je. Toto je o priehľadnosti. A preto týmto spôsobom by som nešiel. Ale môžete mať iný názor.
Pokiaľ ide o legislatívne výhrady. Ja sa teším na to, keby ste to posunuli do druhého čítania, no nech sa to vylepší. Veď my sme si nikdy nehovorili, že ten zákon je bezvadný a že sa nedá na ňom nič riešiť. Ale všetci vieme, že okrem ústavnoprávneho výboru máme tu veľmi slušný legislatívny odbor Národnej rady a ďalšie možnosti, akým spôsobom aj tie chyby, ktoré tam sú, a určite tam sú, napraviť.
Pán Halecký, nemá tento zákon ambíciu finančne zabezpečiť akýsi nárok každého občana na to, aby mohol športovať. Ja len to ešte raz opakujem, v tomto roku je v štátnom rozpočte 975 mil. alebo 980 mil. korún do športu. Je to menej, ako to bolo v roku 2006. A to mi je ľúto. Ale tento zákon nemá ambíciu, že každý občan v tejto republike má byť sanovaný z našich daní na to, keď chce športovať. To je iná diskusia a úplne o inej filozofii.
Pani Kramplová, ja sa tiež teším na ten komplexnejší materiál, ktorý príde, ktorý príde v októbri. Ja si s radosťou na to počkám. A ak bude ten materiál naozaj taký, ako hovoríte, budem sa len tešiť. Ale vzhľadom na to, že poznám legislatívny proces a poznám diapazón toho problému, ktorý sa tu riešil 4 roky, tak som naozaj vážny skeptik.
No a vám som odpovedal v tom, že tie prioritné športy by nemal definovať zákon, ale malo by to byť riešené iným spôsobom tak, ako to definuje náš návrh zákona.
No a ak ste tam nenašli paragrafy o mládežníckom športe, ja nechcem znevažovať, čo ste čítali, ale upozorňujem vás na paragrafy 13 až 15 a na § 17, kde je explicitne napísané, že vlastne tento zákon má hlavnú prioritu, ako z 1,4 %, čo sa dnes dáva zo štátneho rozpočtu na mládežnícky šport, to vytiahnuť možno na 30 % alebo 35 %. Tam je to jasne definované. Poďme sa o tom súkromne porozprávať.
No a na záver, pán kolega, spravodajca, Dušan Galis, ja som sa veľmi tešil, že budeš schopný vystúpiť tu aj ako splnomocnenec vlády pre šport v rámci rozpravy a pôjdeš trošku s kožou na trh s tým, že budú môcť poslanci reagovať na tvoj názor na to, akým spôsobom sa treba postaviť k tomuto zákonu a akým spôsobom máte vy niečo pripravené. Ak to bude znova iba na záver vystúpenie, na ktoré sa nedá reagovať, tak mi to je ľúto, lebo sa to už v mnohých prípadoch stáva normou pri diskusii alebo pri zapojení sa do diskusie, alebo nezapojení sa do diskusie poslancov spravodajcov z prostredia vládnej koalície.
Čiže, priatelia, ak ste sa rozhodli, že toto nepodporíte, tak sa teším na ten komplexný návrh. Len upozorňujem na to, že je rok po voľbách, ste v koalícii, a nie v opozícii. Skúste zadávať úlohy sebe, a nie nám. A skúsme ešte raz predsa len porozmýšľať, či aspoň ani v tomto bode, ani v takomto probléme, ako je návrh zákona o športe, ktorý nemal ambíciu všetkého toho, čo ste tu spomínali, lebo sa to ani nedá, sa nevieme predsa len naladiť na spoločnú nôtu. Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)