P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto návrhu a písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto.
Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nie je to tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, ešte k tomuto návrhu zákona chcete? Nie. Spravodajca sa vyjadril. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A máme ešte 5 minút.
Takže opäť poprosím pána ministra Jureňu, aby v druhom čítaní uviedol
vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami a o zmene zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 280. Spoločná správa výborov je tlač 280a.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami a o zmene zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, sa predkladá na schválenie v zmysle úlohy C1 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 166 z 28. februára 2007 ako návrh zákona, ktorý je dotknutý zrušením krajských úradov.
Návrh zákona bezprostredne nadväzuje na už schválený zákon č. 254/2007 Z. z. o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006, ktorý nadobudne účinnosť 1. októbra 2007.
V čl. I návrhu zákona sa úlohy na úseku štátnej správy ochrany pred povodňami po zrušení krajských úradov zverujú obvodným úradom v sídlach krajov.
V čl. II návrhu zákona sa novelizuje § 33b ods. 3 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, v ktorom sa upravuje pôsobnosť na sprístupňovanie každoročne vydávanej správy o stave životného prostredia v Slovenskej republike.
Návrh zákona nezvyšuje počty funkčných miest a záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2007 a na rozpočtové roky 2008 a 2009.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení poslanci, žiadam vás o schválenie vládneho návrhu zákona.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Poverený spravodajca z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj je pán Ivan Šaško.
I. Šaško, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú máte pred sebou ako tlač 280a.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami a o zmene zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, ako tlač 280, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 356 z 10. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami a o zmene zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, tlač 280, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami a o zmene zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, tlač 280, prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky a následne Národnej rade Slovenskej republiky ho odporúča schváliť s pripomienkami: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte pred sebou v spoločnej správe a preto ich nebudem čítať.
Gestorský výbor body 1 a 2 spoločnej správy odporúča schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami a o zmene zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, tlač 280, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami a o zmene zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, tlač 280, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave, schváliť.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami a o zmene zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, tlač 280a, bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 97 z 19. júna 2007.
Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy.
Pán predseda, to je všetko z návrhu zo spoločnej správy. Prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je po 11.00 hodine, budeme hlasovať.
Ešte pani poslankyňa Laššáková s procedurálnym návrhom. Kolegyne, kolegovia, poprosím o pokoj.
J. Laššáková, poslankyňa: Áno, ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov Smer - sociálna demokracia, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko v súlade s rokovacím poriadkom žiadam pred hlasovaním na poradu klubov 15-minútovú prestávku.
P. Paška, predseda NR SR: Vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Hlasovať budeme 11.19 hodine.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. (Ruch v sále.) Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o pozornosť. Ešte predtým, ako pristúpime k samotnému hlasovaniu, by som rád dokončil prerušený bod rokovania a je to vládny návrh zákona č. 666 o ochrane pred povodňami. Zazneli úvodné slová navrhovateľa a informácia spravodajcu. Otvoril som rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je to tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Upozorňujem, že budeme hlasovať aj o tomto prerokovanom bode programu. Ďakujem pekne.
Teraz pristúpime k samotnému hlasovaniu.
Ako o prvom budeme hlasovať ... (Hlas z pléna.) Áno, viem, pani poslankyňa. Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Fronca, ktorý žiada, aby sa z programu 11. schôdze vypustil bod 67 schváleného programu. Je to vládny návrh novely zákona o vysokých školách, tlač č. 275.
Budeme sa prezentovať a hlasovať.
(Hlasovanie.) Prosím techniku. Vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné.
Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, aby sme urobili opätovnú identifikáciu našich hlasovacích kariet. Technici, toto hlasovanie považujem za neplatné a budeme ešte raz, dámy a páni, hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Fronca, aby sme stiahli z rokovania návrh vysokoškolského zákona. Takže, prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, za 59, proti 71, zdržalo sa 6, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme tento procedurálny návrh neschválili.
Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení zákona č. 423/2003 Z. z.
Je to tlač č. 246. Pán poslanec Anton Korba bude uvádzať hlasovanie.
A. Korba, poslanec: Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil z poslancov nikto, preto, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 6 spoločne, s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch 1 až 6 zo spoločnej správy. Návrh gestorského výboru je schváliť.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 136 za, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme uvedené body spoločnej správy schválili.
A. Korba, poslanec: Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.
(Hlasovanie.) Prítomných 135, všetci boli za.
Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh zákona do tretieho čítania.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme, pán spravodajca, hlasovať o zákone ako o celku.
A. Korba, poslanec: Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku, s návrhom gestorského výboru uvedený vládny návrh zákona schváliť.
P. Paška, predseda: Hlasujeme, odporučenie je schváliť.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, všetci za.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 215 o geodézii a kartografii.
Ďakujem pekne.
Budeme hlasovať teraz o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a o zmene zákona č. 217/2004 z. Z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z. z.
Pán poslanec Lebocký bude ako spravodajca uvádzať hlasovanie. Nech sa páči, máte slovo. Poprosím o pozornosť, dámy a páni.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo 7 poslancov, z toho pán poslanec Mikloš dvakrát, ktorí podali dva pozmeňujúce návrhy a ďalej navrhli niektoré body spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy s tým, že navrhujem v bode 14 spoločnej správy hlasovať po častiach, teda osobitne o časti 38, 39 a 40. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch ...
P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca navrhol spôsob hlasovania.
T. Lebocký, poslanec: Navrhol som spôsob hlasovania s tým, aby sme o bode spoločnej správy 14 hlasovali ...
P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, pravdepodobne to nejde. Pán spravodajca, takýto spôsob, pokiaľ niekto nenavrhol v rozprave, nie je možný, takže ...
Pán minister.
M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som veľmi rád, že sa o tomto zákone o lesoch ešte hovorilo a je veľmi dobré, že sa hľadá, ani napravo ani naľavo, že ten stred tu hľadá riešenia. Takže dovolil som si požiadať o vystúpenie. Ďakujem. (Potlesk.) (Veľký ruch v sále.)
P. Paška, predseda NR SR: Páni, poprosím vás o pokoj, poprosím vás o pokoj. Poprosím, keby ste na mikrofón. Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči. Procedurálny návrh? Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda, nie je možné otvoriť rozpravu počas hlasovania v zmysle rokovacieho poriadku, takže dokončme hlasovanie, a keď je nejaká chyba, tak si to vráťte do druhého čítania, ale musíme postupovať v zmysle rokovacieho poriadku. Veď to sú maniere, ktoré tu skutočne neboli.
P. Paška, predseda NR SR: Dobre, pani poslankyňa, procedurálny návrh.
M. Sabolová, poslankyňa: Pokračovať v rokovaní.
P. Paška, predseda NR SR: Poprosím o pokoj.
M. Sabolová, poslankyňa: Pokračovať v rokovaní hlasovaním je procedurálny návrh.
P. Paška, predseda NR SR: Pán Simon, nech sa páči, procedurálny návrh.
Zs. Simon, poslanec: Dávam procedurálny návrh, hlasujme ďalej.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Lipšic, procedurálny návrh.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, ja mám tiež procedurálny návrh v tom zmysle, že rozprava nie je otvorená. Síce pán minister tu pekne vystúpil, ale počas hlasovania už vystupovať nemôže nikto, ani minister. Takže by sme mali pokračovať ďalej v hlasovaní. (Šum v pléne.)
P. Paška, predseda NR SR: Poprosím vás o pokoj. Je mi ľúto, páni poslanci, nezdieľam váš názor. Rokovací poriadok jasne hovorí, že pred odhlasovaním kedykoľvek požiada, môže otvoriť rozpravu. Takže ešte, pán Lebocký, nech sa páči.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, ja som sa hlásil do rozpravy. Chcel som vystúpiť v rozprave.
P. Paška, predseda NR SR: Ešte, pán podpredseda Číž, chcete s procedurálnym návrhom? Nech sa páči.
M. Číž, podpredseda NR SR: Pán Lipšic, opäť raz dokumentujete vašu znalosť rokovacieho poriadku, pre Kristove rany, veď si pozrite § 28 ods. 1 napríklad. Ale aj niektoré ďalšie ustanovenia. Kedykoľvek o to požiadajú. Vaše výklady sú veľmi nekorektné. Pani poslankyňa Sabolová, vážne, ak chcete reprezentovať korektne tu, naučte sa rokovací poriadok.
P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda, procedurálny. Pokiaľ som dobre počúval, tak jediný procedurálny návrh s konkrétnym návrhom bol pani poslankyne, aby sme teda pokračovali v hlasovaní. Ešte raz vás poprosím, keby ste formulovali procedurálny návrh, o ktorom budeme hlasovať. Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Sabolová, poslankyňa: Mám dva procedurálne návrhy. Jeden - žiadam prestávku v mene troch poslaneckých klubov a druhý je ten pôvodný, pokračovať v hlasovaní, lebo nie je možné v zmysle rokovacieho poriadku prerušiť proces hlasovania. Ale teraz žiadam prestávku v mene troch poslaneckých klubov pred hlasovaním.
P. Paška, predseda NR SR: Môžem vás požiadať, aby sme najprv odhlasovali váš druhý poslanecký, teda procedurálny návrh a potom, samozrejme, vyhlásim prestávku, pretože ... (Ruch v sále.)
Vyhlasujem prestávku 15 minút.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze. Poprosím vás o pozornosť.
Pán poslanec Janiš, procedurálny návrh? Kde je pán predseda klubu? Nemá. Skúste zapnúť s procedurálnym návrhom pani poslankyňu Sabolovú.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda, žiadam zvolať poslanecké grémium ihneď, aby sme si doriešili túto procedúru a aby sme potom hlasovali o piatej.
P. Paška, predseda NR SR: Zvolávam poslanecké grémium. Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny. Budeme o 14.00 hodine pokračovať programom a o 17.00 hodine hlasovaním. Zvolávam grémium ihneď.
(Prerušenie rokovania o 11.55 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.13 hodine.)
Tretí deň rokovania
11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
21. júna 2007 o 14.13 hodine
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže je štvrtok, začiatok popoludňajšieho rokovania je ako vždy vyhradený na
hodinu otázok,
ktorú týmto otváram.
Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 55 otázok predsedovi vlády a členom vlády 67 otázok.
Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády Slovenskej republiky pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády Dušana Čaploviča, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Máte slovo, pán podpredseda.
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý je na Európskej rade v Bruseli a v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil kolegov - ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomného podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý je na pracovnej ceste na východnom Slovensku v súvislosti so Schengenom - hodnotením, bude zastupovať podpredseda vlády a minister spravodlivosti Štefan Harabin. Ministra obrany Františka Kašického, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste s prezidentom Slovenskej republiky v Moldavskej republike, bude zastupovať podpredseda vlády a minister spravodlivosti Štefan Harabin. Ministra zahraničných vecí Jána Kubiša, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Bruseli, bude zastupovať minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek a ministra životného prostredia zo zdravotných dôvodov Jána Izáka bude zastupovať minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády, a prosím vás ďalej, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca pána Rafaela Rafaja a znie takto: "Pán premiér, ktoré suverenistické postoje sledujúce legitímne národno-štátne záujmy v EÚ obsahuje stanovisko vlády SR k návrhu pozície vlády na rokovanie Európskej rady o inštitucionálnej reforme k ďalšiemu osudu zmluvy o Ústave pre Európu?"
Nech sa páči.
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, posledné mesiace a týždne naznačujú tri možnosti, možné alternatívy uskutočnenia inštitucionálnej reformy Európskeho spoločenstva a Európskej únie.
Po prvé pokračovanie v ratifikačnom procese, ktorý bol odštartovaný po slávnostnom podpísaní zmluvy o Ústave pre Európu 29. októbra 2004 v Ríme.
Po druhé uskutočnenie určitých zmien v sporných častiach ústavnej zmluvy.
A po tretie zmena a doplnenie Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o založení Európskej únie. Uvedené som hneď v úvode spomenul, aby bolo jasné, že nie je vhodné upínať pozornosť len na možnosť ratifikácie pôvodnej ústavnej zmluvy.
Vláda Slovenskej republiky sa dlhodobo zaoberá problematikou budúcnosti Európskej únie. Svoj vzťah k ďalšiemu integračnému procesu prejavila už vo svojom programovom vyhlásení vlády, keď priamo čerpala z návrhu ústavnej zmluvy. Aj vy, pán poslanec, ste hlasovali za programové vyhlásenie vlády, z ktorého na ilustráciu uvediem krátky citát: "Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky je postavené tak, aby podporovalo súlad postupujúcej európskej integrácie s dôslednou obhajobou národných a štátnych záujmov. Vláda Slovenskej republiky nevníma Európsku úniu len ako priestor voľného obchodu a pohybu pracovnej sily, ale predovšetkým ako úniu hodnôt, solidarity medzi národmi a ľuďmi, hodnôt úcty k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti, právnemu štátu a rešpektovaniu ľudských práv, vrátane práv osôb patriacich k menšinám."
Materiál Pozícia vlády Slovenskej republiky na rokovanie Európskej rady 21. - 22. júna 2007, teda po tieto dni, v inštitucionálnej reforme obsahuje množstvo postojov sledujúcich legitímne národno-štátne záujmy Slovenskej republiky v Európskej únii. Uvádzame viacero príkladov.
Po prvé národno-štátnym záujmom Slovenskej republiky je, aby Európska únia vyriešila otázku inštitucionálnej reformy v čo najkratšom čase, aby sme sa sústredili na riešenie konkrétnych problémov, ktoré pociťujú občania. Zdĺhavá diskusia o rozhodovacích procesoch odčerpáva čas a energiu, ktorú by členské štáty inak mohli využiť na riešenie aktuálnych problémov.
Po druhé ústavná zmluva prináša zásadné posilnenie postavenia národných parlamentov v Európskej únii oproti súčasnosti. Vláda Slovenskej republiky sa jednoznačne postavila za zachovanie tohto návrhu a jeho inkorporáciu do textu pripravovaných zmien. Podstatou tohto návrhu v zmluve pre Ústavu Európy je, že národné parlamenty budú môcť priamo vstúpiť do legislatívneho procesu na európskej úrovni. Prostredníctvom tzv. včasného varovného mechanizmu umožní národným parlamentom v stanovenej lehote kontrolovať návrhy európskych legislatívnych aktov predložené Európskou komisiou, či rešpektujú zásadu subsidiarity a či Európska komisia nimi neprekračuje svoje právomoci, ktoré jej zverili členské štáty.
Okrem toho text ústavnej zmluvy v podstate rozširuje povinnosť orgánov Európskej únie informovať národné parlamenty. Európska komisia totiž bude mať povinnosť zasielať národným parlamentom okrem legislatívnych návrhov aj ročný legislatívny program a iné akty legislatívneho plánovania alebo stratégie. Národné parlamenty budú tiež oprávnené participovať na hodnotení realizácie únijných politík konkrétne v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a takisto budú môcť monitorovať činnosť Europolu a činnosť Eurojustu. Schváleniu národných parlamentov bude podliehať aj akékoľvek ďalšie rozširovanie Európskej únie.
Po tretie dohoda členských štátov Európskej únie o inštitucionálnej reforme, teda súhlas s mandátom na zvolanie medzivládnej konferencie, vyžaduje jednohlasný súhlas členských štátov. Hlas Slovenskej republiky má v tomto procese rovnakú váhu ako hlas ktoréhokoľvek iného štátu. Inštitucionálna reforma Európskej únie neprebehne, ak s ňou nevysloví súhlas čo i len jeden štát.
Po štvrté vláda Slovenskej republiky je proti akýmkoľvek snahám otvoriť na rokovaní dnešnej Európskej rady otázku smerujúcu k revízii Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Ide o návrh Rakúska. Jadrová energia je našou prioritou pre budúcnosť a Slovensko sa v tejto otázke veľmi intenzívne angažuje na európskej úrovni. Pripravujeme založenie európskeho jadrového fóra v spolupráci s Českou republikou.
Po piate inštitucionálny balíček zakotvený v ústavnej zmluve, ktorého zakomponovanie do pripravovaných zmien sme tiež jednoznačne podporili, prináša okrem toho mnoho nových prvokov, ktoré posilňujú občianske, politické, ale aj sociálne práva našich občanov. Ide napríklad o právo občianskej legislatívnej iniciatívy, treba jeden milión podpisov, o Chartu základných práv Európskej únie atď. Ústavná zmluva navyše prináša sprehľadnenie rozhodovacích procesov Európskej únie, zjednodušenie systému a potom počtu právnych aktov. Toto všetko sú zásadné zlepšenia, ktoré dávajú členským štátom do rúk nové nástroje na presadzovanie svojich záujmov. Ale nezabúdajme, že členstvo v Európskej únii sa netýka len vlád a štátnych orgánov. Ide predsa o celú spoločnosť, o občanov. Ústavná zmluva práve im ponúka bezprecedentné možnosti, ako presadiť svoje záujmy na úrovni Európskej únie. Je predsa v našom štátnom záujme, aby sa na úrovni Európskej únie čo najviac angažovala aj naša občianska spoločnosť a, samozrejme, aj súkromný sektor.
Spoločným postupom štátnych orgánov a súkromného sektora, vrátane občianskej spoločnosti sa nám podarí presadzovať slovenské záujmy v podstate razantnejšie a efektívnejšie. Inštitucionálny balíček zakotvený v ústavnej zmluve, za ktorý sa zasadzujeme, prináša v tomto smere prevratné zmeny a zlepšenia. Pri výpočte faktov, ktorými si Slovenská republika ako členský štát Európskej únie udržuje svoju suverenitu, môžeme považovať aj jeden z článkov návrhu zmluvy, ktorý vyslovene uvádza, že únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred ústavou, ako aj ich národnú identitu obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch, vrátane regionálnych a miestnych samospráv. Rešpektuje ich základné štátne funkcie, najmä zabezpečovanie územnej celistvosti štátu, udržanie verejného poriadku a zabezpečovanie národnej bezpečnosti. A ak by sa niektorý štát necítil v Európskej únii dobre, mal by pocit, že sú ohrozené jeho vitálne záujmy, má právo rozhodnúť sa vystúpiť z únie v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami.
Rokovania ministrov zahraničných vecí členských štátov Európskej únie, ako aj začiatok dnešného zasadnutia Európskej rady naznačujú, že skôr prichádza do úvahy určitá zmena a doplnenie Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o založení Európskej únie. Plne uznávame, že Európska únia je aj o národných záujmoch členských štátov, ktoré si ich musia vedieť aj obhájiť. Platí to aj pre Slovensko. Výsledná politika Európskej únie je preto obyčajne kompromisom medzi názormi a záujmami jednotlivých členských štátov.
Upozornil by som ale aj na to, že existuje aj spoločný záujem Európy ako kontinentu. Na naše postavenie sa musíme pozrieť z globálneho, celosvetového pohľadu. Vtedy zistíme, že žiaden jednotlivý európsky štát už nemôže obstáť v celosvetovej konkurencii. Preto v záujme napredovania musíme spojiť svoje sily ekonomické, politické, vedecko-technologické a vojenské potenciály. V tomto svetle treba správne interpretovať aj vašu otázku. Vstupom do spoločenstva viacerých štátov každý štát prijíma na seba isté obmedzenia slobody vôle a konania. Ak dokonca vznikajú nejaké spoločné orgány, tak im minimálne "prepožičiava" výkon časti svojej kompetencie, či suverenity. Je však samozrejmé, že každý štát sa snaží obhájiť si svoje práva a záujmy a to, aby nedošlo k presunu väčšej časti právomocí, než je naozaj nevyhnutné na splnenie daného účelu. V európskom práve hovoríme o subsidiarite. Preto aj vláda Slovenskej republiky, vážený pán poslanec, má záujem, aby naša suverenita nebola obmedzená viac, ako je potrebné.
Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán poslanec Rafaj, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči. Nie?
Čiže budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú predsedovi vlády Slovenskej republiky položila pani poslankyňa Sabolová. Otázka je nasledujúca: "Pán predseda, je odvážne bagatelizovať vážnosť Európskej ústavnej zmluvy voči občanom, ktorou sa budeme asi opätovne zaoberať vzhľadom na rôzne pohľady členských štátov. Mysleli ste to naozaj vážne?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne.
Vážená pani poslankyňa, pravdepodobne myslíte vyhlásenia predsedu vlády, ktoré odzneli v rámci Summitu krajín V4 a pri rokovaniach s predsedom vlády Portugalska, pánom Sócratesom. Samozrejme, že myslel vážne všetky svoje slová, ktoré odzneli v priamom prenose z týchto stretnutí. Ako problematické však vláda vidí následne novinárske správy a hodnotenia vystúpení predsedu vlády, pri ktorých často dochádza k prekrúcaniu jeho vyhlásení a skresľovaniu. Ak sú jeho slová vytrhnuté z kontextu a následne nesprávne interpretované, nemôže ručiť za ich pravdivosť. V konečnom dôsledku vaša otázka, vážená pani poslankyňa, nie je smerovaná k vyjadreniu predsedu vlády, ale k mediálnym dezinterpretáciám. Neviem si presne spomenúť, kedy a kde pán premiér bagatelizoval vážnosť Európskej ústavnej zmluvy.
K problematike väčšinového hlasovania, ktorú Poľsko považuje v súčasnosti za svoju prioritu, sa pán premiér vyjadril v súvislosti s oficiálne prezentovaným postojom Slovenskej republiky, ktorý je už dávnejšie známy a to, že vláda Slovenskej republiky zastáva myšlienku, že v rámci diskusie o inštitucionálnej reforme sa nemajú riešiť individuálne problémy niektorých členských štátov Európskej únie, ale zmeny majú byť výhodné pre všetky členské štáty. Tento postoj je dôležitý aj vzhľadom na predchádzajúce summity Európskej únie, keďže ich výsledkom bolo obnovenie politického konsenzu členských štátov o budúcnosti v smerovaní Európskej únie, čiže aj Poľskej republiky. Je preto veľmi dôležité, aby líder predsedajúcej krajiny V4 na ich spoločnom stretnutí upozorňoval na takéto skutočnosti a pôsobil na ostatných partnerov ako usmerňujúci prvok.
Vážená pani poslankyňa, ak za problém považujete tieto skutočnosti, tak údajné vyhlásenie pána premiéra, že táto problematika nikoho nezaujíma a nikto jej nerozumie, nikdy povedané nebolo. Národno-štátnym záujmom Slovenskej republiky je, aby Európska únia vyriešila otázku inštitucionálnej reformy v čo najkratšom čase, aby sme sa sústredili na riešenie konkrétnych problémov, ktoré pociťujú občania, pretože zdĺhavá diskusia o rozhodovacích procesoch nám len odčerpáva čas a energiu. Práve preto pán premiér v tejto súvislosti zdôraznil lisabonskú stratégiu s potrebou zaoberať sa viac takými vážnymi problémami spoločenstva, ako sú konkurencieschopnosť, či pracovné miesta.
Vláda Slovenskej republiky zastáva názor, že je pre Slovensko výhodné podporiť inštitucionálnu reformu únie, pretože prináša viaceré pozitívne zmeny. Ide napríklad o zásadné posilnenie postavenia národných parlamentov oproti súčasnosti. Takzvaný inštitucionálny balíček, ktorého zakomponovanie do pripravovaných zmien sme tiež jednoznačne podporili, prináša okrem toho mnoho nových prvkov, ktoré posilňujú občianske, politické, ale aj sociálne práva občanov, aj našich občanov teda nielen všeobecne občanov Európskej únie. Ide napríklad o právo Občianskej legislatívnej iniciatívy, o Chartu základných práv Európskej únie atď. Ústavná zmluva navyše prináša sprehľadnenie rozhodovacích procesov Európskej únie, zjednodušenie systému a počtu právnych aktov. Toto všetko sú zásadné zlepšenia, ktoré dávajú členským štátom do rúk nové nástroje na presadzovanie svojich záujmov.
Členstvo v Európskej únii sa netýka len vlád a štátnych orgánov. Ide predsa o celú spoločnosť, o občanov. Inštitucionálna reforma práve im ponúka bezprecedentné možnosti, ako presadiť svoje záujmy na úrovni Európskej únie. Je predsa v našom štátnom záujme, aby sa na úrovni Európskej únie čo najviac angažovala aj naša občianska spoločnosť a, samozrejme, s ňou aj súkromný sektor. Spoločným postupom štátnych orgánov a súkromného sektora, vrátane občianskej spoločnosti sa nám podarí presadzovať slovenské záujmy.
Vláda Slovenskej republiky, vážená pani poslankyňa, rešpektuje, že v politickom i parlamentnom spektre názorov existujú dve protichodné skupiny. Tá prvá z nich podporuje ďalší inštitucionálny rozvoj Európskeho spoločenstva a Európskej únie, lebo takýto prístup považuje za osožný v prospech občanov ...
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán podpredseda vlády, prepáčte, ale uplynul 15-minútový limit určený na odpovede predsedu vlády.
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Dokončím poslednú vetu. ... národných štátov i Európy ako celku. Druhá skupina prezentuje legitímny názor spočívajúci v odmietnutí riešenia dlhodobo otvorených otázok.
Ďakujem vám za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pani poslankyne Moniky Gibalovej ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny pani Viere Tomanovej a znie nasledovne: "Urobilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny analýzu opatrovateľskej služby a dopadov decentralizácie aj tejto sociálnej služby a fiškálnej decentralizácie s dôrazom na kvalitu tejto služby?"
Prosím pani ministerku, aby odpovedala na túto otázku a oznámila aj ukončenie odpovede. Nech sa páči, pani ministerka.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, s účinnosťou od 1. januára 2003 prešla na príslušnú obec, resp. na samosprávny kraj za ustanovených podmienok rozhodovacia pôsobnosť príslušného okresného úradu o poskytovaní opatrovateľskej služby občanom s nepriaznivým zdravotným stavom a o úhrade za túto službu.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vydalo v spolupráci s Ministerstvom financií a s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky metodický pokyn č. 1091/2002 I/70 a to zo dňa 9. decembra 2002 pre krajské úrady a okresné úrady k postupu prechodu pôsobnosti na úseku sociálnej pomoci na obce a na samosprávne kraje v roku 2003, a to v súlade so zákonom č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, ktorý bol uverejnený v čiastke 13 Vestníka vlády z 13. 12. 2002.
Zdrojové predpoklady na napĺňanie samosprávnych pôsobností obcí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnej pomoci na úseku sociálnych služieb vytvorila odo dňa prechodu tejto pôsobnosti z orgánov štátu decentralizačná dotácia zo štátneho rozpočtu na výkon tejto pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov. Táto decentralizačná dotácia v zásade vychádzala z úrovne a rozsahu nákladovosti zabezpečenia pôsobnosti vykonávanej ku dňu jej prechodu v pôsobnosti štátnej správy a to do výšky limitu schváleného v štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
V záujme operatívneho zabezpečenia financovania decentralizovaných pôsobností na úseku opatrovateľskej služby občanov s nepriaznivým zdravotným stavom bolo poskytovanie decentralizačnej dotácie na tento účel realizované v roku 2003 prostredníctvom decentralizačnej dotácie v kapitolách krajských úradov na poskytovanie opatrovateľskej služby príslušnému vyššiemu územnému celku a prostredníctvom príslušného okresného úradu vo vzťahu k príslušnej obci na uvedený účel. S účinnosťou od 1. januára 2004 po vytvorení špecializovanej štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny a služieb zamestnanosti ustanovenej zákonom o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí bolo poskytovanie z decentralizačnej dotácie zo strany štátu obciam na poskytovanie opatrovateľskej služby realizované prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny obciam a prostredníctvom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Decentralizačná dotácia, ktorá predstavovala 961 mil. 819 000 korún bola v roku 2004 prerozdelená pre 1 560 obcí, ktoré fakticky poskytovali opatrovateľskú službu ku dňu prechodu tejto pôsobnosti z orgánov štátu k 1. 1. 2003.
Z uvedeného teda vyplýva, že opatrovateľská služba, ktorá je originálnou pôsobnosťou obcí v súlade s § 71 zákona 195/1998 v znení neskorších predpisov, nebolo dôvodu, aby ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vykonalo analýzu. Pred odovzdaním kompetencií v tejto oblasti na obce i na samosprávne kraje takáto analýza bola vykonaná a jej dopadom boli vlastne aj prerozdelené finančné prostriedky, ktoré na túto opatrovateľskú službu boli vynakladané.
Ďakujem, skončila som.