P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Spoločným spravodajcom je pán predseda výboru pre kultúru a médiá pán poslanec Minárik. Nech sa páči, máte slovo.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil spoločnú správu k tlači 290, teda k tlači 290a.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 361 z 11. mája 2007 pridelila tento návrh pani kolegyne Rosovej, teda návrh na doplnenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja, pamätných dňoch v znení neskorších predpisov na prerokovanie dvom výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá.

Poslanci v určenej lehote nedoručili žiadne svoje návrhy, to znamená, že sme sa zaoberali len výstupmi z výborov. Ani jeden z týchto výborov, ktorým to bolo pridelené, neprijal platné uznesenie, pretože nehlasovali dostatočné počty poslancov.

Gestorský výbor ma poveril za spoločného spravodajcu výborov a dal mi poverenie, aby som postupoval v súlade s § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku s tým, že odporúča Národnej rade, aby návrh zákona v tlači 266 neschválil. To je z mojej strany všetko. Ostatné sa môžete dočítať v samotnej tlači 290a. Ešte by som možno podotkol, že k tomuto návrhu nie sú žiadne pozmeňujúce návrhy vyplývajúce zo spoločnej správy.

Pán predseda, skončil som, ja sa potom prihlásim ako prvý do rozpravy.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomne prihlásený nie je nikto. Dávam možnosť, dámy a páni, sa prihlásiť ústne. Pán spravodajca a potom pani poslankyňa Kramplová, pán poslanec Štefanec, pán poslanec Galbavý. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ešte? Máte, pani? Tak ešte pani Vášáryová. Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Vzhľadom na to, že neboli prijaté z výborov žiadne návrhy, ja ako spravodajca som odporúčal, ako má gestorský výbor odporučiť Národnej rade hlasovať o samotnom návrhu. Videli ste, že som predkladal návrh neschváliť, ale ja som navrhoval, aby sme tento návrh schválili. Teda mám opäť, čuduj sa svete, iný názor ako gestorský výbor, ale vzhľadom na to, že som opozičný poslanec, tak to nie je ani čudné. Myslím, že dvadsať rokov, skoro sedemnásť, to nie je čudné a bolo by čudné, kebyže to je naopak.

Teraz k samotnému návrhu, lebo máme možnosť sa vyjadriť o tom, že či zaradiť medzi naše pamätné dni nejaký deň, ktorý sa bude viazať so vstupom do Európskej únie. Naozaj sú k dispozícii v podstate len dva dátumy, 1. a 9. máj, 9. máj ako Schumanov deň. Obidva by boli akceptovateľné, predkladateľka si vybrala 1. máj, koniec koncov k 1. septembru a k 1. januáru veľmi dobrý dátum, pretože 1. mája táto republika dobrovoľne vlastným rozhodnutím podporeným referendom sa vzdala časti svojej suverenity.

Ani 9. máj by nemusel byť zlý deň. Máme na laviciach takýto návrh. Nechcem opakovať argumenty pani kolegyne Žitňanskej zo včera, ale musím povedať, že ide o niečo veľmi podobné, ako včera ona kritizovala. Je to podľa mňa absolútne nepresný návrh, pretože niekto nebol schopný si to uvedomiť, niekto nebol schopný to napísať, na niečo prísť, a tak si to chce aspoň privlastniť. To nie je dobrá taktika, ale v tomto parlamente sa pri dobrých návrhoch rozmáha, pretože len tak odpáliť dobrý návrh nie je asi veľmi populárne, preto ho mierne zmodifikujeme a privlastníme si ho.

Dámy a páni, skúsme radšej vymýšľať vlastné návrhy. Prvý máj je naozaj všeobecne uznávaný sviatok aj mnou, ale treba povedať, že v tejto krajine je značne sprofanovaný. Štyridsať rokov povinnej účasti. Oslavovať z povinnosti, to duši sviatku ani duši človeka veľmi nepridá a štyridsať rokov povinného uctievania čohokoľvek dokáže zničiť skoro úctu k čomukoľvek. Obnoviť sa to určite nedá žiadnym vešaním záclon členmi vlády. Úcta k 1. máju sa obnoviť vešaním záclon nedá. Myslím si, že keď schválime návrh, tak ako ho predkladá kolegyňa Rosová, môžeme dať 1. máju nový rozmer a tento nový rozmer môže pomôcť 1. máju aj ako sviatku práce, preto tento návrh náš poslanecký klub podporí len v pôvodnej forme. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Minárika pán poslanec Galbavý, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Galbavý.

T. Galbavý, poslanec: Áno, veľmi pekne ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Ja som sa pôvodne hlásil s faktickou poznámkou, takže z rozpravy sa odhlasujem.

Chcem povedať len toľko, že podporujem moju kolegyňu pani poslankyňu Rosovú nielen preto, že je moja kolegyňa z poslaneckého klubu, ale hlavne preto, že mám, prechovávam úctu k tomuto dňu. Som v parlamente ako mnohí viacerí kolegovia od roku 1998 a viem, že pristúpenie Slovenska do Európskej únie nebolo samozrejmosťou. Viem, čo museli urobiť bývalé dve vlády Mikuláša Dzurindu, viem, ako sa musela naháňať Národná rada, v relatívne rýchlom čase sme zvládli európsku legislatívu acquis communautaire.

Myslím si, že by bolo prospešné a vyzývam aj koaličných poslancov, aby podporili tento návrh. Považoval by som to za veľmi prospešné nielen preto, že ako som už spomínal, je to významný deň pre Slovenskú republiku a jej občanov, ale je to aj preto, vyzývam koaličných poslancov, aby podporili tento návrh, pretože mám pocit a nechcem vnášať konflikty do tejto poslaneckej snemovne, že koalícii a súčasnej vláde zlyháva faktografická pamäť.

Prečo to hovorím? Dôkazom toho je fotografická výstava, výstavný panel, ktorý hovorí o ceste Slovenskej republiky do Európskej únie. Na základe tohto panelu sa zaslúžila o vstup do Európskej únie súčasná vláda. Myslím si, že to je veľmi neobjektívne a nekorektné, a preto sa pýtam, či si to mám vysvetliť, že ide o nejakú samoľúbosť, pýchu, alebo snahu meniť dejiny výstavným panelom. Isteže, dnes je... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktická poznámka pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Minárika k jeho vete, že úcta k 1. máju sa obnoviť nedá.

Pán poslanec, ja si myslím, že to nie je úcta k tým sprievodom, ale je to úcta k podstate, k práci a že ani zmenou spoločenského zriadenia nemožno nič meniť na realite, že jedine tam, kde sa v spoločnosti vykonáva práca, vykonáva sa efektívne, vykonáva sa v progrese, jedine tá spoločnosť môže napredovať. Dokonca si myslím, že práca je aj najlepší výchovný prostriedok, a preto si myslím, že si zaslúži, aby sme si túto skutočnosť, tak ako v iných štátoch Európy v tento deň uvedomovali.

A myslím si, že význam vstupu Slovenska do Európskej únie má pre nás taký historický význam, že je nedôstojné, aby sme sa delili pri oslave s druhým fenoménom, ktorý má taktiež pre rozvoj spoločnosti veľký význam.

A pokiaľ hovoríte, že si máme vymýšľať naše témy, pán poslanec, tu nejde o témy, tu ide o postoj. A keď už tento postoj sa dostal na pôdu parlamentu, dovoľte, aby sme si svoj názor vyjadrili.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Reakcia na faktické poznámky pán poslanec Minárik.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa Tóthová, reagujete na niečo, čo som nepovedal. Pozorne si prečítajte, keď bude vyhotovený písomný záznam, čo som hovoril. Určite som nepovedal, že úcta k 1. máju ako sviatku práce sa obnoviť nedá. Ja som povedal, že úcta k 1. máju sa nedá obnoviť vešaním záclon členmi vlády. A to je veľký rozdiel. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kramplová a pripraví sa pán poslanec Štefanec. Máte slovo, pani poslankyňa.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne a kolegovia, deň vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie bol významným dňom pre občanov Slovenskej republiky, to nikto z nás tu sediacich nespochybňuje. Dokonca ani tí, ktorých ste označovali za brzdu pre vstup do Európskej únie, pretože my sme boli tí, ktorí z politického, inštitucionálneho aj legislatívneho pohľadu začali celý tento proces v roku 1995.

Pani Vášáryová, poprosím vás, keby ste si svoje city trošku držali na uzde, pretože nebyť Ľudovej strany - HZDS, dnes by ste neboli poslankyňou Slovenskej republiky a dnes by Slovenská republika nemala svoju stoličku v Európskej únii. To dúfam, že nespochybňujete.

Pre všetky členské štáty, ktoré pristúpili 1. mája 2004 do Európskej únie, bolo ich desať, je tento dátum rovnako významný ako pre Slovenskú republiku. Prvý máj, sviatok práce je tradične slávený na celom svete ako sviatok práce. A predpokladám, vážené kolegyne a kolegovia, že tak, ako nám to dovoľuje ústava, máme právo v tejto snemovni vyjadriť si svoj názor a máme právo prísť s pozmeňujúcim návrhom aj k tomuto návrhu, ktorý tu bol predložený.

Podľa nášho názoru spojenie dvoch významným sviatkov, a to 1. mája a dňa vstupu do Európskej únie by mohlo znížiť a zastrieť významnosť obidvoch sviatkov. Z toho dôvodu som predložila spolu s pani poslankyňou Tóthovou pozmeňujúci návrh, ktorý máte na stole.

Tu mi dovoľte zdôrazniť, že na summite Európskej únie v Miláne bol v roku 1985 vyhlásený 9. máj za Deň Európy. Tento deň je európskym symbolom, kedy si štáty Európskej únie pripomínajú text deklarácie Roberta Schumana, ktorá sa stala základom veľkolepého projektu politickej jednoty v Európe, čím bol založený vznik budúcej Európskej únie. Bez tohto projektu by sa dnes ťažko aj Slovensko stalo členom Európskej únie.

Pamätný deň - Deň Európy podľa nášho názoru, zdôrazňujem, že podľa nášho názoru je tým najvhodnejším spôsobom, ktorým si môžeme pripomenúť náš vstup do Európskej únie a súčasne môžeme vzdať aspoň symbolický hold myšlienke zjednotenej Európy za to, že sme jej súčasťou so zachovaním vlastnej svojbytnosti a národnej hrdosti. Každý občan Slovenskej republiky, ktorému záleží na dôstojnom postavení jeho krajiny v spoločnej Európe, si určite tento deň rád pripomenie práve pamätným dňom 9. mája.

Pozmeňujúci návrh, ktorý máte na lavici, znie: Navrhujeme, aby v § 3 ods. 1 za písm. b) bolo vložené nové písm. c), ktoré znie: "c) 9. máj Deň Európy." Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Dzurinda, pán poslanec Minárik, pán poslanec Halecký, pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Myslím, že argumenty, ktoré tu boli prednesené, sú skutočne fakty, nad ktorými sa treba zamyslieť a ktoré jednoznačne hovoria pre deň 9. máj. A pokiaľ zaznel úsmev a vyjadrenie pani poslankyne Kramplovej k nemu, chcela by som k tomu pripojiť otázku, či ten, kto sa usmial, nevie, kto pre tlač uviedol, že deň rozpadu Česko-Slovenskej republiky bol pre neho smutným dňom.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Dzurinda.

M. Dzurinda, poslanec: Pani poslankyňa Kramplová, vy ste zo dvakrát povedali, že v snemovni má každý poslanec právo vyjadriť svoj názor. No však samozrejme, mňa to tak trošku inšpirovalo, aby som vám povedal svoj názor, ako to vidím ja. Zamieňať si Schumanov deň s míľnikom, kedy Slovensko vstúpilo do Európskej únie je nenáležité. Môj názor je ten, že neviete prekročiť svoj tieň, valec funguje. Dennodenne nás presviedčate, že nedokážete prijať čo len jedinú predstavu, podporiť niektorý z návrhov súčasnej opozície. Toto je problém. Toto je problém. Cítite sa v tej polohe valca, ktorý valcuje dobre a toto vám bráni prijať akýkoľvek racionálny názor opozície. Preto radšej ho odkopírujete alebo ukradnete, pretáčate podstatu našich návrhov, ale nie je to dobré. Nie je to dobré, pretože platí to, čo povedala pani kolegyňa Rosová, že nie je to proti opozícii, ale v konečnom dôsledku je to proti krajine a proti jej občanom.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Minárik.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, vy naozaj návrh kolegyne Rosovej nepozmeňujete aj vzhľadom na útlosť toho návrhu, keď ten návrh nahrádzate svojím znením. Pretože nahrádzate celú vecnú podstatu. A preto som v tom úvodnom vystúpení povedal, že je to nekorektné a trvám na tom.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja zase opačne si myslím, že pozmeňujúci návrh pani poslankyne Kramplovej je vynikajúci, dobrý a logický, pretože vtláčať sa do dátumu a do udalostí, ktoré s tým súvisia, teda do 1. mája nie je vhodné, taktické, také, že môže politicky polarizovať postoje určitých skupín a pomerne veľkých v tento deň.

Preto si myslím, že 9. máj je vhodný dátum na to, aby sme si takú významnú udalosť uctili spôsobom, ktorá má osobitný význam, osobitné miesto, a preto tento pozmeňujúci návrh budem podporovať. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Milá kolegyňa, nestačím sa čudovať. Najprv nám tu päť minút rozprávate o slovenskom národe a poučujete nás o slovenskom parlamente a potom jedným "pozmeňovákom" z pamätného dňa slovenského národa urobíte akýsi pamätný deň Európskej únie alebo pána Schumana. Vy ste vôbec rozmýšľali nad tým, čo ste predtým čítali? (Smiech a potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Kramplová reakcie na faktické poznámky.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja len skutočne v krátkosti na pána Dzurindu. Pán Dzurinda, keď tu chcete hovoriť o valci, ja by som vám odporučila, aby ste sa trošku vrátili do obdobia rokov 1999, 2000, 2001, aký ste mali vy valec. Čia sila bola väčšia, ale to by ste to museli najskôr skúsiť na vlastnej koži.

A pokiaľ ide o pani poslankyňu Tkáčovú. Pani poslankyňa, viete, čokoľvek poviete o inom človeku, vaše podvedomie si to myslí o vás. Takže poprosím vás, keby ste hovorili múdro. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Štefanec. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, dovoľte mi, aby som vám povedal takisto svoj pohľad na návrh pani poslankyne Rosovej, aby sme si pripomínali 1. máj ako deň pristúpenia Slovenska k Európskej únii.

Podľa môjho názoru skutočne tento deň znamenal významný krok, významný vplyv do života našich občanov a naši občania to tak aj cítia. Cítili to aj predtým. Pripomínam referendum, ktoré sa odohralo v máji 2003 na Slovensku a v ktorom 92,5 % občanov sa vyjadrilo za vstup Slovenska do Európskej únie. Mimochodom, z tých 10 krajín, ktoré vstupovali do Únie v roku 2004, to bol najvyšší počet. Najvyšší počet občanov v tej ktorej krajine, ktoré sa prihlásili k Európskej únii, tak bol práve na Slovensku.

Ďalší pozitívny fakt v tom období sme zaznamenali aj v Európskom parlamente, kedy sa hlasovalo, či jednotlivé krajiny môžu vstúpiť do Únie a, mimochodom, pri hlasovaní o Slovensku najmenej poslancov Európskeho parlamentu bolo proti. To bolo takisto zaujímavé. Čiže európske tradície a vôbec európska problematika na Slovensku je vnímaná veľmi pozitívne aj zo strany Slovenska, aj zo strany európskych inštitúcií.

Je to logické aj preto, lebo tento vstup Slovenska do Únie významne zasiahol do života občanov a významne pozitívne ovplyvnil ich život. Predovšetkým rúcal bariéry, veď máme ešte v živej pamäti väčšiny z nás pohľad z tejto budovy spred 17 a pol roka, kedy sme videli železnú oponu, ktorá, našťastie, už teraz neexistuje. Ten vývoj sme zaznamenali celkom turbulentný.

Pani kolegyňa Kramplová hovorila o tom, kto podal prihlášku do Únie. Je to pravda, ale pani kolegyňa, nespomenuli ste tiež, že tá istá vláda, bohužiaľ, svojím konaním zapríčinila, že Slovensko bolo z politických dôvodov vylúčené z rokovania o vstupe do Únie. Tá istá vláda to zabezpečila alebo spôsobila.

Bohužiaľ, až po roku 1998 sa otočil náš eurointegračný proces a museli sme dobiehať. Museli sme dobiehať ostatné krajiny našich susedov v Česku, Maďarsku, Poľsku. Našťastie sa podarilo a v decembri roku 2002 v Kodani sa rozhodlo o tom, že Slovensko bude súčasťou balíka 10 krajín, ktoré vstúpia do Únie.

Dovolím si poznamenať, že Európska únia vznikla ako ekonomický projekt. Je to tiež skutočnosť. Najskôr vznikla medzi podnikateľmi a až neskôr sa z toho stal politický projekt. Hovorím to zámerne preto, lebo si myslím, že by sme mali stále počúvať viac a viac občanov, viac a viac podnikateľov a viac im pomáhať zlepšiť ich pohyb po Európskej únii. Odbúravať bariéry. Stále ešte existujú, veď vieme, že vstupom do Únie sme odbúrali colnice, ale ešte stále sú tu pasové kontroly, ktoré veríme, že sa nám podarí odbúrať vstupom do Schengenu, že sa nám podarí zaviesť spoločnú európsku menu v roku 2009 a tak ďalej a tak ďalej.

Európska únia a európska integrácia má svoj význam a občania to pozitívne cítia. Mali by sme im k tomu ďalej napomáhať a som presvedčený, že musia byť pre to určené aj pravidlá, podľa ktorých by sa mala Európa ďalej riadiť.

Mimochodom, nedá mi nespomenúť, že práve dnes na summite v Bruseli sa o takýchto pravidlách hovorí. Hovorí sa o novej či ústavnej zmluve, alebo o dodatkovej zmluve. Názov nie je dôležitý. Dôležité sú pravidlá, podľa ktorých sa bude Európa riadiť.

V tejto súvislosti musím, bohužiaľ, spomenúť aj jednu negatívnu skúsenosť. Predseda vlády Slovenskej republiky odišiel na summit prvýkrát v histórii Slovenska, čo sme členmi Európskej únie, prvýkrát bez mandátu Národnej rady.

Vo výbore pre európske záležitosti minister zahraničných vecí nedostal mandát a premiér si potom po tento mandát ani neprišiel. Stalo sa to prvýkrát a, bohužiaľ, premiér Slovenskej republiky bude presadzovať stanovisko vlády, ale nie Národnej rady Slovenskej republiky. Teda podľa môjho názoru premiér nerešpektuje a obchádza Národnú radu, čo určite tiež nie je dobrý signál.

Ale späť ešte k európskej integrácii. Som presvedčený, že ešte stále v Európe môžeme viac a viac spolupracovať v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti bezpečnosti, v oblasti migrácie, ale na druhej strane sú tu záležitosti, ktoré by mali stále zostať na národnej úrovni.

Je to otázka daní, o ktorej sme debatovali aj na minulej schôdzi Národnej rady, sociálne veci, otázky kultúry a tak ďalej a tak ďalej. Ale je dobré, že o tom hovoríme. Je dobré, že Slovensko sa stalo plnohodnotným členom tohto unikátneho zoskupenia a stalo sa to preto, lebo sme 1. mája 2004 vstúpili do tohto unikátneho zoskupenia, ktoré nám dáva šancu, ktoré nám dáva príležitosť na ďalší rozvoj. História sa nedá meniť. Nevstúpili sme 9., vstúpili sme 1. mája, a preto sa dovolím pripojiť k tomu návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Rosová a dovolím si podporiť, aby sme si 1. máj pripomínali ako pamätný deň pristúpenia Slovenska k Európskej únii. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Štefanca pán poslanec Bauer. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Bauer. Nech sa páči.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcem podporiť pána poslanca Štefanca a pridať sa k tomu, že 1. máj je pre slovenskú históriu tým míľnikom, ktorý by mal byť pamätným dňom, pretože pred ním sme neboli členmi Európskej únie, po ňom sme sa stali členmi Európskej únie, a to je taký vážny zásah a významný zásah do histórie Slovenska, že to má zmysel, aby bol pamätným dňom.

9. máj je dňom Európy. Je symbolom Európskej únie a nič nám nebráni tomu, aby sme si aj 9. máj uctili ako symbol tým, že sme členmi Európskej únie, tak vlastne máme takpovediac aj povinnosť si tento deň uctievať ako symbol Európskej únie a nie je teda dôvod na to, aby 9. máj bol pamätným dňom. Naopak, 1. máj sa týka slovenskej histórie. Je tým míľnikom, ktorý má byť pamätným dňom Slovenskej republiky. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Štefanec, chcete reagovať na faktickú? Nie. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Vášáryová. Nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, povedzme si ešte raz, že cieľom predloženého návrhu je ustanoviť deň vstupu Slovenskej republiky, to znamená 1. máj ako pamätný deň. Nehovoríme tu o význame Európskej únie, o ničom inom. Jednoducho o dni, kedy Slovenská republika vstúpila do Európskej únie.

Položme si teda otázku, prečo sa vlastne usilujeme založiť túto novú tradíciu? Lebo my sa, teda lepšie povedané moja kolegyňa pani Rosová sa usiluje založiť novú tradíciu. Pretože symbolika, ktorá sa viaže na tento deň, posilní tradíciu, založí tradíciu, ktorá bude posilňovaná naprieč generáciami. Naprieč politickými silami a je veľmi dôležitá. Vytvára priestor pre asociácie, ktoré túto našu aktivitu pripojiť sa k Európskej únii motivovali. Tu nejde o vybudovanie nejakej mechanickej tradície na určité mechanické reakcie na tradície, pretože by sme určite nechceli, aby sme náš vstup do Európskej únie vnímali ako 1. máj za komunistického režimu.

Pripomeňme si, čo vlastne je 1. máj. Ja som o tom už hovorila v prvom čítaní. 1. máj je americká tradícia oslavy robotníckej búrky založená proste na solidarite celého sveta s americkými robotníkmi, ktorí 1. mája vystúpili. A komunistami to bolo spotvorené na určitý sviatok práce, kde sa vykonávala práca, áno, pani poslankyňa, "sa vykonávala práca", kde funkcionári stávali na tribúne a pod nimi pochodovali ľudia pod hrozbou vyhodenia z práce alebo, že nedostanú odmeny v práci a podobne. A títo ľudia práce demonštrovali stabilitu komunistickej moci. Tak to bolo. 1. máj teda zostane pripomenutím robotníckych búrok, ktoré idú od 19. storočia až po amerických robotníkov. Ale v novej tradícii vstupu Slovenska do Európskej únie by to už nemal byť zvyk alebo sentiment, ale predstava pre budúce generácie o tom, akú hodnotu predstavoval vstup Slovenska do Európskej únie. Skutočná tradícia je totiž neokázalé poukazovanie k času slávnej minulosti a môže preto po dlhé generácie sprítomňovať tento významný moment. Samozrejme, pokiaľ ho niektorí ľudia za takýto moment považujú.

Ja si uvedomujem veľmi dobre, že medzi nami sedia ľudia a politická strana, ktorá bola zásadne proti tomu, aby Slovensko vstúpilo do Európskej únie. Rozdielne tradície totiž určujú aj spôsob, akým sa budú ľudia k tradíciám stavať a ako budú týmto tradíciám rozumieť. Preto chápem, že ľudia, v ktorých tkvie hlboko symbolizmus komunistického sviatku, sa bránia tomu, aby 1. máj okrem tejto svetovej americkej tradície mal pre občanov tohto štátu aj iné konotácie, tomu rozumiem.

V tomto duchu môžem povedať, že poslanci koalície budú brániť v mene určitého tradičného postoja k 1. máju, ale ako tu povedali mnohí moji predrečníci, myslím si, že 1. máj zostáva svetovým sviatkom práce, a toto je náš vlastný 1. máj, kedy sme skutočne vstúpili do Európskej únie.

Ide teda o ochranu určitej estetickej prináležnosti povedala by som k inej dobe, k iným časom, o určitý rituál. Debatovalo sa tu už o tom, že takýmto dňom by mal byť 9. máj, to znamená Deň Európy, a preto aj Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky sa hneď poponáhľalo a vyslovilo s 9. májom súhlas. Tu sa už hovorilo o tom, čo sa stalo 9. mája. 9. mája 1950 predstavil vtedajší minister zahraničných vecí Francúzskej republiky Robert Schuman po dohovore s obchodníkom s koňakom Monetom a pánom De Gasperim návrh na vytvorenie organizovanej Európy. Prečo? Pretože 8. mája 1950 bol prvý veľký sviatok - oslava konca druhej svetovej vojny, a preto vybrali títo ľudia 9. máj, aby pripomenuli, že takéto hrôzy, hrôzy druhej svetovej vojny sa už nikdy nesmú opakovať.

Áno, prvopočiatočným impulzom vzniku Európskej únie bol strach, aby sa druhá vojna a jej hrôzy už nikdy v živote neopakovali. Vyzvali preto Francúzsko, Nemecko a ďalšie tri štáty, aby spojili výrobu uhlia a ocele a vytvorili tak prvý konkrétny základ, teraz citujem, "európskej federácie". To je 9. máj, Schumanov deň.

Ako táto symbolika súvisí s tým, že 1. mája Slovenská republika vstúpila do Európskej únie a vyvinula obrovské úsilie? Ja tomu nerozumiem. Schumanov deň je úplne iná symbolika a prosím, vezmite to na vedomie. 1. mája 2004 predsa nešlo o zabránenie, aby sa opakovali hrôzy druhej svetovej vojny, ale o výraz odhodlania občanov Slovenskej republiky prináležať k historicky jedinečnému zoskupeniu európskych štátov, ktoré sú nielen ekonomicky vyspelé, solidárne, ale považujú dialóg, vládu práva a ochranu ľudských práv za svoje maximá. To je 1. máj pre nás a pre našich občanov, a nie 9. máj.

Okrem toho pripomeňme si, keď sa už tu hovorilo o tom, že máme sláviť vstup Slovenska do Európskej únie 9. mája, hoci sme vstúpili do Európskej únie 1. mája. Spomeňte si na to, počas celého komunistického režimu, kedy sme slávili koniec druhej svetovej vojny. Kedy sme ho slávili? 9. mája, kedy sa druhá svetová vojna neskončila. Druhá svetová vojna sa skončila 8. mája pre celý svet. Kedy my dnes slávime v demokratickom slobodnom Slovensku koniec druhej svetovej vojny? No vrátili sme sa tak ako celý svet. Vrátili sme sa k 8. máju. Chceme pokračovať v tejto tradícii? Že za to, že to navrhla pani poslankyňa Rosová, tak my budeme vstup Slovenska sláviť 9. mája, hoci sme vstúpili 1. mája? Veď je to smiešne. Tak ako bolo smiešne, že celý socialistický tábor musel sláviť 9. mája koniec svetovej vojny, hoci celý svet slávil 8. mája? Veď sa vystavujeme nebezpečenstvu, že každá nasledujúca generácia, čo príde, vráti, samozrejme, tento pamätný deň na 1. mája, tak ako to má byť. Máme predsa už takúto skúsenosť.

Akú teda inú komparatívnu paralelu by sme našli v našich dejinách s dňom vstupu Slovenska do Európskej únie? Určite si pripomíname a veľmi významne Slovenské národné povstanie 1944. Povstalci utrpeli porážku, ale prihlásili Slovenskú republiku medzi demokratické sily, a preto je Slovenská republika dnes v hraniciach, v akých je.

Alebo možno rok 1968, výhonky demokracie potlačené vstupom vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie.

Ale len vstupom Slovenska do Európskej únie sa mení zodpovednosť Slovenska, a teda aj spôsob hodnotenia našich činov, aj hodnotenia činov tohto parlamentu. Nová zodpovednosť nielen za seba, za celý región, ale aj za európsku politiku a za našich susedov, ktorí sú dnes ešte stále mimo rámca Európskej únie. Členstvo Slovenska v Európskej únii totiž nie je niečo dočasného. Niečo dočasného, čo je ohraničené touto vládou alebo každou ďalšou inou vládou. To nás nezbavuje zodpovednosti skladať za naše postupy a činy účty dnes a pred budúcimi generáciami. Ako sa pozrú budúce generácie na tie panely, čo sú v parlamente? Kde to vyzerá, že za vstup Slovenska do Európskej únie je zodpovedná dnešná politická reprezentácia. Veď je to smiešne a sme na smiech.

Toľko hovoríme o národe, o všetkom možnom a teraz náš vlastný pamätný deň, len náš, slovenských občanov, chceme dať len na 9. mája, to znamená na oslavu dňa, kedy sa proste Schuman rozhodol po mnohých diskusiách, dialógoch, že predloží koncept federalizovanej Európy.

Chcela by som na záver citovať politologičku Silviu Mihálikovú. "Štátne sviatky a pamätné dni majú svoj jasný zmysel. Každý režim si vyberá z histórie tie vývinové línie a etapy, ktoré najviac zodpovedajú jeho dejinnému sebaobrazu, jeho predstavám budúcnosti, ale aj každodennému politickému utilitarizmu. Žiada sa dodať, každá vláda bráni tým symbolom, ktoré nevyhovujú jej politickému utilitarizmu." Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej pán poslanec Kukan, pán poslanec Podmanický, pán poslanec Halecký, pán poslanec Kubovič, pán poslanec Senko, pani poslankyňa Kramplová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Kukan.

E. Kukan, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie kolegyne, kolegovia, len veľmi stručne pár viet na podporu toho, čo hovorila predrečníčka poslankyňa pani Vášáryová.

Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie je nesporne najdôležitejším dátumom novodobej histórie nezávislej Slovenskej republiky. Na tom by sme sa hádam mohli dohodnúť naprieč celým politickým spektrom. Zdôrazňujem to aj preto, že počas prístupových rokovaní o členstve v Únii tento parlament zohral pozitívnu úlohu a boli prípady, keď aj vtedajšie opozičné strany hlasovali proeurópsky. My si to pamätáme a vážime si toho. Nechápem, prečo teraz prichádzate s návrhom zmeniť ten návrh zákona, ktorý navrhla pani poslankyňa Rosová.

Slovensko vstúpilo do Európskej únie 1. mája a snažíte sa tvrdiť, že 9. máj je dôležitejší. 9. máj, áno, to je Deň Európy, keď otcovia Európy naozaj sa rozhodli, že vybudujú spoločnú Európu niekedy v budúcnosti. My hovoríme o Slovensku. Do dejín alebo do učebníc Slovenska vojde to, že 1. mája vstúpila Slovenská republika do Európskej únie a rozhodne to stojí zato, aby to bolo poznamenané ako pamätný deň.

Kolegovia z koalície, nemôžem si pomôcť, ale vy naozaj veľmi dôrazne chcete presadzovať to, že tejto opozícii v tomto parlamente neprejde návrh nijakého zákona, neprejde nijaký pozmeňujúci návrh. Kŕčovitosť, umelosť, pseudofalošnosť vašich argumentov, len aby ste toto dosiahli, nehnevajte sa, je smiešna a ja sa naozaj čudujem, že sa až tak prepožičiavate k takýmto praktikám. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kukan, vy máte procedurálny návrh? Pán poslanec Podmanický faktická poznámka.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Vášáryová, ja som si pozorne vypočul vaše vystúpenie. Napriek tomu teda, že ste uviedli niektoré veci, tak neboli celkom presné, povedali ste napríklad, že celý svet si pripomína ukončenie druhej svetovej vojny 8. mája. No nie celý svet si pripomína 8. mája, istotne viete, že kapitulácia Nemecka bola podpisovaná v dvoch dňoch - aj 8. mája, aj 9. mája. 8. mája bez Sovietskeho zväzu, 9. mája so Sovietskym zväzom, to len na upresnenie. Ja si myslím, že to ste sa asi pomýlili a teraz sa tomu smejete.

Ale čo som chcel povedať, pani poslankyňa Vášáryová, chcel som vám dnes zložiť poklonu. Musím naozaj uznať, že vaše názory prekonali veľmi zaujímavú premenu a vývoj od čias podpísania anticharty. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že z toho, čo hovorila pani poslankyňa Vášáryová vyplýva, a ja to uznávam, že pri vzniku pamätného dňa takéhoto významu by mala byť trošku jednota medzi koalíciou a opozíciou, aby ten deň nadobudol vážnosť aj v budúcnosti, aby mal primeraný význam, oslavu a publicitu. Len zdá sa, že 1. mája ten dátum nebol vhodne zvolený, pretože skutočne je to sviatok, ktorý oslavuje celý svet ako sviatok práce a ešte dlho oslavovať bude, takže bolo potrebné zvoliť nejaký iný deň ako 1. mája. A zdá sa, že z tých dní, či 1., 2. až po 15. (potlesk) ten 9. deň je najvhodnejší. (Reakcie v sále.) 9. máj je najvhodnejší, no 9. deň v máji. Chcel by som len poslancom SDKÚ pripomenúť, že ich smiech, ich rehot sú absolútne nekultúrne, pretože mali by sa naučiť počúvať a nerehotať, vysmievať sa a podobne. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Kubovič.

P. Kubovič, poslanec: Vážená pani poslankyňa Vášáryová, mňa zaujímala tá časť, v ktorej ste hovorili, že nerozumiete návrhu poslankyne na zmenu pamätného dňa o vstupe Slovenska do Európskej únie z 1. mája na 9. máj.

Ja by som vám chcel len povedať, že skúste si vrátiť slová, ktoré boli vo vystúpení pani poslankyne Kramplovej, ktorá jasne vo svojom vystúpení povedala, že podľa nej, a teda predpokladám, že aj HZDS - Ľudová strana je prioritné, že 1. máj je sviatok práce. Som preto presvedčený, že jednoducho preto je tento návrh poslankyne Rosovej pre nich neprijateľný.

No a na druhej strane treba povedať, tak ako to bolo spomenuté už aj tu predtým a viackrát sa to opakuje, že zrejme ide opäť o jeden návrh opozície, ktorý zaťal tak, že jednoducho koalícia sa s tým nevie vysporiadať a ja sa nazdávam, že ani tento návrh paní poslankýň Tóthovej a Kramplovej nakoniec neprejde, ale podstatné bude celkom určite to, že opäť sa podarilo zmariť nejaký opozičný návrh, ktorý bol zmysluplný.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Sme v roku 2007. Nemáme tu nejaké kývajúce sa tribúny a z nich mávajúcich ľudí. Ak sú niekedy tlieskajúci, tak možno iba na hokejových štadiónoch, niekedy možno tlieskali aj na niektorých iných štadiónoch. Neznevažujem vôbec vstup Slovenska do Európskej únie. Myslím si, že to bol veľmi významný počin všetkých občanov Slovenska, ktorí sa zúčastnili v referende a podporili ho.

Neznevažujem ani 1. máj ako sviatok práce ako istým spôsobom symboliku boja pracujúcich za svoje práva a nebolo by veľmi vhodné, keby ste, pani poslankyňa, znevažovali právo pracujúcich na to (smiech v sále), že vydobýjajú si v istom období a v spoločnosti svoje práva. Tak možno, ako je to dnes a nakoniec, myslím si, že o tom bude aj diskusia o Zákonníku práce. Zasa chceme byť iní.

Deň Európy, tak ako ste ho vy poňali a hovorili, asi tak nie je ponímaný a istým spôsobom Deň Európy je ponímaný tak, ako hovoril pán poslanec Kukan, ktorý je tiež z vašej strany. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Kramplová.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, ja by som vám skutočne chcela poďakovať za lekciu zo slovenskej histórie. Vám, tak ako ste povedali vo vašom vystúpení, vám sú smiešne naše návrh, žiaľ, nám sú smiešne vaše argumenty, ale pani poslankyňa, ja aj tie vaše argumenty rešpektujem.

Dovoľte mi, keď ste nám tu hovorili o slovenskej histórii, ja zacitujem zopár bodov z deklarácie Roberta Schumana, pretože v tejto deklarácii sa píše o myšlienke zjednotenia národov Európy, o zabezpečení hospodárskeho a sociálneho pokroku štátov Európy, o postupnom odstraňovaní rozdielov štátov Európy, o zlepšení životných a pracovných podmienok občanov Európy a o hospodárskej a politickej integrácii Európy len v krátkosti.

Týmto naším návrhom sme chceli práve prísť s riešením, ktoré by bolo priechodné a bolo by možné takýto návrh schváliť. Ale, samozrejme, rešpektujeme názory, rešpektujeme vaše argumenty, znovu to zdôrazňujem. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Rydlo, ľutujem, ale to bolo už po tom, keď som uzavrela možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami, takže nabudúce.

Pani poslankyňa Vášáryová bude reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pani podpredsedníčka.

Pán Halecký, je mi naozaj veľmi ľúto, ale my sme na to nemali vplyv, že Európska únia, keď sa rozširovala, vybrala deň 1. mája na to, aby desať nových štátov vstúpilo do Európskej únie. Na to naozaj nikto tu sediaci nemal vplyv, oni vybrali deň 1. mája. Takže akosi, no, môžeme prepisovať všelijako históriu, ale ten deň 1. máj vybrala Európska únia, im musíte adresovať, že si nevážia, alebo chceli znevážiť, alebo dať inú symboliku 1. máju. Nerozumiem ja tomu, ale možnože vám to vysvetlia šéfovia vlád, ktorí vtedy boli v Európskej rade a schválili to.

Chcela by som potom reagovať ešte na pani Kramplovú. Ja som veľmi rada, že ste povedali jedno slovo, pani poslankyňa, a to je, že je to takto priechodné. Veď o tom tu stále hovoríme. Áno, len keď vy zmeníte históriu a vstup Slovenska do Európskej únie bude 9. mája, a nie 1. mája, to bude priechodné. Ja vám veľmi ďakujem, že ste to povedali, to slovo priechodné. Áno. Lebo toto už nie je parlament. Toto už je pred občanmi len hra na parlament, lebo tu sa už nevedie dialóg, žiadny dialóg. Tu ide len o to, čo je priechodné. Lebo vy máte príkaz, aby nič, čo vyjde z opozičných lavíc, nech je to akokoľvek zmysluplné, neprešlo.

Nakoniec, pán Senko, myslím si, že toto, čo som teraz povedala, sa jasne ukáže v utorok ráno. Ďakujem. (Prerušenie vystúpenia časomierou.)