M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Branislav Bačík. Pripraví sa pán poslanec Cabaj Tibor.
B. Bačík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám k predmetnému návrhu zákona predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý sa bude dotýkať čl. I bod 34 a čl. VIII bod 2. Ide o legislatívnotechnickú nápravu bodov spoločnej správy, na ktoré upozornil odbor legislatívy a aproximácie práva.
Takže, ak dovolíte, k tomu čl. I bod 34. V bode 34 v § 47 ods. 1 sa slová "do 7 dní" nahrádzajú slovami "do 5 pracovných dní".
K čl. VIII bodu 2 v § 8 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová "číslo telefónu, číslo telefaxu, e-mailu".
Ak dovolíte, tak ako som sa zmienil v úvode, ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá lepšie vyjasňuje to pôvodné znenie týchto paragrafov. Ak dovolíte, ja by som spravodajcu chcel požiadať, aby tieto dva body spoločnej správy, body 11 a 45, boli vyňaté na osobitné hlasovanie a hlasovalo sa o nich spoločne.
Ďakujem pekne za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Tibor Cabaj a pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.
T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja predložil veľmi stručný pozmeňujúci návrh, ktorý máte v laviciach rozdaný, ktorý súvisí so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, a to z toho dôvodu, že pri prerokovaní vo výbore spoločnej správy sme prišli k dvom nezrovnalostiam, preto aj v spoločnej správe už je návrh, aby body 27 a 29 spoločnej správy neboli prijaté, a z toho dôvodu predkladám pozmeňujúci návrh k týmto dvom bodom, ako by mali byť prijaté.
Po prvé. K čl. I bod 59: v § 66h a § 66m ods. 2 a 6 sa slová "krajský úrad" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami "Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky" v príslušnom tvare.
Druhý pozmeňujúci návrh. V čl. I bod 59 § 66m odsek 1 znie: "(1) Osoba spoločenstva, ktorá na vykonávanie činnosti zaradenej do zoznamov I až III spĺňa podmienky odbornej spôsobilosti vyžadované na vykonávanie tejto činnosti v inom členskom štáte, avšak tieto podmienky nezodpovedajú požiadavkám ustanoveným týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Slovenskej republiky, môže požiadať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, aby jej vedomosti a zručnosti doložené diplomami, vysvedčeniami o skúške alebo inými dokladmi o spôsobilosti vydanými v inom členskom štáte porovnal s požiadavkami vyžadovanými osobitnými predpismi Slovenskej republiky."
Tak ako som uviedol, sú to legislatívnotechnické úpravy, ktoré je potrebné v týchto pozmeňujúcich návrhoch vykonať.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec aj predseda výboru. Teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová. Ešte, vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť o chvíľu pozornosti. My sme umožnili vystúpiť pánom poslancom, hoci sa neprihlásili cez tabuľu. Ešte požiadal o možnosť dodatočne vystúpiť pán poslanec Gyula Bárdos. Ak by bol všeobecný súhlas, tak výnimočne by sme mu ešte na krátke vystúpenie udelili slovo. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem veľmi pekne.
Slovo má pani poslankyňa Sabolová. Pripraví sa pán poslanec Bárdos.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem vystúpiť s jedným krátkym pozmeňujúcim návrhom a vrátiť v prílohe č. 2 v skupine 213 Stavebníctvo prílohu do pôvodného stavu tak, ako je dnes v živnostenskom zákone. Sú tam dve také odôvodnenia, prečo to chcem vrátiť, a pred tým prednesiem to odôvodnenie.
Stredoškolsky vzdelaní technici, projektanti s dlhoročnou odbornou praxou, ktorí podľa zákona č. 136/1995 o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe, boli pred augustom 2001 zapísaní do registra odborne spôsobilých technikov pre činnosť projektovania stavieb, by v súčasnosti ich činnosť bola istým spôsobom obmedzená. Títo stredoškolsky vzdelaní technici získali v zmysle živnostenského oprávnenia súhlas na projektovanie stavieb v zmysle § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 50 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Ide o ich viazanú živnosť, projektovanie stavieb, ktoré bolo v súčasne platnom zákone v prílohe 2 v skupine 213 pod poradovým číslom 11.
Podľa navrhovanej novely živnostenského zákona táto viazaná živnosť je zrušená a ponechaná je iba živnosť vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb. Na vykonávanie podľa § 45 ods. 6 stavebného zákona stačí iba vysokoškolské alebo stredoškolské vzdelanie, odborné vzdelanie príslušného technického smeru bez akejkoľvek praxe a ďalšie preukázanej odbornej spôsobilosti. Projektovanie jednoduchých a drobných stavieb však nepatrí medzi vybrané činnosti vo výstavbe. Toto je veľmi dôležitá poznámka.
Domnievam sa, že v tomto prípade ide o nedorozumenie, ktoré vyplýva z názoru, že odborne spôsobilý technik je vo všeobecnosti oprávnený iba na projektovanie jednoduchých a drobných stavieb v zmysle stavebného zákona. Táto skutočnosť sa totiž legislatívne dotýka iba odborne spôsobilých technikov so zameraním na stavebné konštrukcie, čiže stavebný technik. Ostatní odborne spôsobilí technici s inou špecializáciou, s profesiou, napr. projektovanie dopravných, vodohospodárskych, inžinierskych, technických, technologických, energetických stavieb, môžu v rámci svojho presne špecifikovaného oprávnenia, ktoré im vydala Slovenská komora stavebných inžinierov, projektovať stavby, ktoré nemožno kvalifikovane ohraničiť pojmom jednoduché a drobné, pretože žiadna právna úprava takéto špecializované stavby nedefinovala ani nedefinuje ako jednoduché a drobné.
V prípade, že kategória projektovanie stavieb vypadne v dnes navrhovanom zákone, odborne spôsobilí technici s osvedčením podľa § 43c nebudú môcť naďalej sa podieľať na vybranej činnosti vo výstavbe, nebudú môcť vykonávať projektovú činnosť v rozsahu, ktorú im tento paragraf garantoval, čiže to, čo robia dnes, lebo bude v rozpore s dikciou živnostenského zákona. V rámci vypracovania dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb totiž nenájdu oporu v živnostenskom zákone na projektovanie stavieb v rozsahu svojho oprávnenia. Ide o skupinu ľudí, ktorí dnes dostali oprávnenie vykonávať na základe živnosti projektovanie stavieb, v ktorých sa nám podarilo pri ich pracovnej činnosti a veku dostať do kategórie po 20-, 30-ročnej praxi, aby mohli projektovať stavby podľa toho § 43c a 45 ods. 6 zákona č. 50.
A teraz môj pozmeňujúci návrh a prosím o jeho podporu, aby sme túto živnosť nechali v pôvodnom znení. V bode 62 v prílohe č. 2 bod 9 v skupine 213 Stavebníctvo. Bod znie:
"9. Vypracovanie dokumentácie a projektovanie jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb" je potrebné
"1. vysokoškolské vzdelanie stavebného alebo architektonického smeru alebo
2. odborné stredoškolské vzdelanie stavebného smeru
v zmysle § 45 ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní v stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov."
Druhá odrážka prílohy je:
"Vypracovanie dokumentácie a projektovanie technického, technologického a energetického vybavenia týchto stavieb
1. vysokoškolské vzdelanie príslušného technického smeru alebo
2. odborné stredoškolské vzdelanie príslušného technického smeru."
A teraz to, čo tam vraciame, je:
"Projektovanie stavieb", na to je potrebné "osvedčenie o odbornej spôsobilosti v zmysle § 43c zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch, autorizovaných stavebných inžinieroch v znení zákona č. 554/2001 Z. z."
Toľko je text, teda moje požiadavky, aby bod 9 v prílohe č. 2 umožnil vykonávať v takomto širšom rozsahu aj týmto autorizovaným a odborne spôsobilým technikom svoju prácu. Ide o ľudí, ktorí skutočne možno za nejaký čas pôjdu do dôchodku a stane sa, že im obmedzíme ich prácu len na drobné stavby, čo skutočne nenapĺňa zákon, ktorý by sme chceli novelizovať.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že nám prešla 11.00 hodina, aby sme dodržali ten rytmus, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme v ňom pokračovať po 14.00 hodine. Teraz je našou úlohou pristúpiť k prerušenému rokovaniu o doteraz prerokovaných bodoch programu.
Vyhlasujem krátku 3-minútovú prestávku na to, aby sme mohli zaujať miesta v rokovacej sále a pristúpiť k ďalšiemu pokračovaniu.
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 297).
Pán poslanec Martinák, budete uvádzať hlasovanie.
Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili štyria poslanci, z toho pán poslanec Frešo Pavol dal procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Pán predsedajúci...
P. Paška, predseda NR SR: Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, aby sme nepokračovali v rokovaní. Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 58 za, 74 proti, 2 sa zdržali, 3 nehlasovali.
Tento procedurálny návrh sme neprijali.
Budeme pokračovať v hlasovaní.
Ľ. Martinák, poslanec: Teraz pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 18 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch 1 až 18 spoločne. Odporučenie je schváliť.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 76 za, 21 proti, 41 sa zdržalo.
Konštatujem, že body 1 až 18 spoločnej správy sme schválili.
Ďalej.
Ľ. Martinák, poslanec: Z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, preto, pán predseda, keďže mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný návrh zákona prerokujem v treťom čítaní ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 76 za, 44 proti, 18 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme uvedený návrh postúpili do tretieho čítania.
Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť v zmysle § 85. Nie. Uzatváram rozpravu a budeme hlasovať o, pán spravodajca, návrhu zákona.
Ľ. Martinák, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru návrh schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Odporúčanie je schváliť.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 75 za, 47 proti, 2 sa zdržali, 13 nehlasovali.
Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi.
Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 298).
Pán poslanec Lebocký bude uvádzať hlasovanie.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že pán poslanec Štefanec vystúpil v rozprave a predložil množstvo pozmeňujúcich návrhov a doplňujúcich, medzi ktorými sa, žiaľ, vyskytli aj pozmeňujúce návrhy na pozmeňujúce návrhy, v záujem toho, aby sme to naozaj vyčistili, aby sme nespôsobili nejakú chybu, navrhujem, aby sme hlasovanie o tejto tlači presunuli na piatu hodinu.
P. Paška, predseda NR SR: Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Dobre, ďakujem pekne. Pán spravodajca, budeme o tomto zákone hlasovať až o 17.00 hodine.
Takže pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru (tlač 338).
Spravodajca je pán Viliam Jasaň, ktorý bude uvádzať hlasovanie.
V. Jasaň, poslanec: Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil nikto a v správe nie sú žiadne pozmeňujúce návrhy a vzhľadom na to, že vládny návrh zákona sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní a podľa § 89 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa nepoužijú ustanovenia týkajúce sa obmedzení, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili tretie čítanie.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Je to tlač 338, skrátené legislatívne konanie, sme v treťom čítaní, keďže neboli ani návrhy z rozpravy, ani spoločná správa. Do rozpravy v treťom čítaní sa neprihlásil nik, uzatváram rozpravu a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
V. Jasaň, poslanec: Dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním schváliť.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 136 za, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru.
Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 251).
Pán poslanec Goga bude uvádzať hlasovanie.
P. Goga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec a neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, preto budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 13 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch 1 až 13 zo spoločnej správy, návrh je schváliť.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 107 za, 2 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Body 1 až 13 spoločnej správy sme schválili.
P. Goga, poslanec: Pán predsedajúci, odhlasovali sme všetky body zo spoločnej správy. Mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 106 za, 3 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.
Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Uzatváram rozpravu a budeme hlasovať o zákone ako o celku.
P. Goga, poslanec: Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 90 za, 4 proti, 44 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve.
A ešte máme posledné hlasovanie, ktorým odsúhlasíme
návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Je to tlač pod číslom 344. Je to návrh poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia, ktorý prichádza s návrhom na zmenu v zložení výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výboru pre zdravotníctvo. Pýtam sa, či chce niekto k tomu návrhu, ide len o zámenu dvoch poslancov členov klubu medzi týmito dvoma výbormi. Pýtam sa, či má niekto chuť zaujať stanovisko. Nie. Budeme hlasovať.
Takže dávam hlasovať o návrhu na zmeny v zložení výborov tak, ako sú uvedené v tlači 344.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 137 za, 1 sa zdržal.
Konštatujem, že Národná rada schválila návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ešte s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Zmajkovičová, pani predsedníčka výboru, nech sa páči.
R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja by som len chcela pripomenúť členom mandátového a imunitného výboru, že rokovanie výboru, schôdza výboru je v miestnosti č. 32 o 12.00 hodine. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ešte pán predseda zdravotníckeho výboru, pán poslanec Novotný.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. V mene Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo v spolupráci s kanceláriou WHO na Slovensku si vás dovoľujem pozvať na odborný seminár s diskusiou na tému Očkovanie a vakcíny, ktorý sa uskutoční dnes medzi 12.30 a 13.30 hod. v zasadacej miestnosti č. 30 na prízemí budovy Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Ešte pán predseda výboru, pán poslanec Cabaj.
T. Cabaj, poslanec: Pripomínam členom výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj - 12.30 hod. zasadnutie výboru. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 255),
vystúpením pána poslanca Bárdosa.
Gy. Bárdos, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo a ďakujem za možnosť vystúpiť v rozprave. Dovoľte mi, milé dámy, vážení páni, aby som podal pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ágnes Biró a Gyulu Bárdosa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 255).
Podpísaní poslanci predkladáme pozmeňujúci návrh, ktorý znie: v čl. I bod 57 § 66ba ods. 2 za druhú vetu vložiť novú vetu, ktorá znie: "Popri štátnom jazyku sa informácie poskytujú aj v iných jazykoch, ak tak ustanovuje osobitný predpis."
Poznámka pod čiarou 41aa) znie: "Napríklad § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín."
Odôvodnenie: Ide o poukázanie a spresnenie používania aj iných jazykov v úradnom styku upravený osobitným zákonom č. 184/1999 Z. z.
Prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Boli ste posledný ústne prihlásený do rozpravy. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Nemáme tu navrhovateľa. Podľa informácie od navrhovateľa nechce sa vyjadriť. Pani spravodajkyňa, chcete zaujať? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme o ňom hlasovať o 17.00 hodine.
Nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh ste dostali ako tlač 269, spoločná správa je tlač 269a.
Požiadam pána podpredsedu vlády, aby nám odôvodnil tento návrh zákona.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Vážený pán predseda, veľmi pekne ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je upraviť niektoré v ňom obsiahnuté inštitúty... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda vlády, poprosím vás chvíľočku. (Ruch v sále.) Kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať, pokračujeme v rokovaní o programe schôdze, aby ste tí, ktorí potrebujete vyriešiť iné situácie, pokúsili sa využiť iný priestor.
Pán podpredseda, pokračujte, nech sa páči.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne.
Navrhovaná právna úprava predovšetkým na základe príslušných uznesení Národnej rady a vlády novým spôsobom vymedzuje vzťahy medzi orgánmi samosprávneho kraja, teda medzi zastupiteľstvom a predsedom, pri zmene rozpočtu samosprávneho kraja. Podľa dosiaľ platnej právnej úpravy vykonávať zmeny rozpočtu patrí do výhradnej pôsobnosti poslancov. Ukazuje sa však opodstatnené, aby zmeny v rozpočte počas rozpočtového roka mohol rozpočtovými opatreniami uskutočňovať predseda, samozrejme, len v prípade, ak ho tým poverí zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Obdobnú zmenu sa javí účelne vykonať aj v obciach a mestách.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam predložený návrh zákona podporiť. Veľmi pekne ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Tiborovi Cabajovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, alebo aj nazývaný v skratke zákon o samosprávnych krajoch, v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 269), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 335 z 9. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 269), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým nebol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
III. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samosprávnych krajoch v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 269) prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky takto: Národnej rade Slovenskej republiky odporúčajú schváliť s pripomienkami Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 171 z 12. júna 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 93 z 8. júna 2007.
IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, t. j. 1, 2, 3, 4 pozmeňujúce návrhy. Všetky tieto body odporúča gestorský výbor schváliť a odporúča takisto, aby sa o nich hlasovalo potom spoločne.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona, v súlade s § 79 ods. 4 a 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov a zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 269), v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe, prípadne prednesených v rozprave schváliť.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 269a), bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 101 z 19. júna 2007. Výbor ma zároveň určil za spoločného spravodajcu výboru a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, navrhnúť Národnej rade spôsob pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a takisto, aby sa hlasovalo po prerokovaní tohto návrhu zákona v parlamente v druhom čítaní. Po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď v zmysle § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Toľko spoločná správa. Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som dostala nasledujúce písomné prihlášky: pán poslanec Rydlo, pán poslanec Berényi, pán poslanec Bauer a pán poslanec Slafkovský.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Rydlo a pripraví sa pán poslanec Berényi. Nech sa páči.
J. Rydlo, poslanec: Pani podpredsedníčka, pán podpredseda, pán minister, ja nemám žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, tak sa nemusíte obávať, že by som zaviedol nejaké zmätky. Chcem sa iba vyjadriť troška k filozofii územnosprávneho členenia nášho štátu.
Výmena názorov o premenovaní samosprávnych krajov na župy, ako to bude v jednom z pozmeňujúcich návrhov, ktorá v súčasnosti sporadicky prebieha, je pomerne jednostranná. Odznieva v nej poloprávd i nezmyslov a podľa môjho náhľadu Národná rada Slovenskej republiky o tejto zmene nemôže rokovať bez hlbšej odbornej historickej a jazykovednej analýzy.
Predovšetkým si treba uvedomiť, že historické župy počas ich krátkej približne 70-ročnej existencie nemožno považovať za orgány územnej samosprávy. Dokonca oveľa menej ako po 46 rokoch zavrhnuté národné výbory alebo 500-ročné stolice. Je naozaj načase, opakujem, je naozaj na čase, aby sa zmeny vo verejnej správe vykonávali uvážlivejšie a odbornejšie.
V predveľkomoravskom období sa prirodzenými centrami moci a teritoriálneho združovania staroslovenských kmeňov na našom území stali najsilnejšie hradiská. Tie boli prirodzenými strediskami hradnej sústavy. V popise tzv. bavorského geografa spred roku 844 a jeho upravenej verzie z rokov 882 až 893 je zaznamenaná štruktúra verejnej správy v Nitrianskom, Blatnianskom, Českom a Lužickosrbskom kniežactve, ako aj v Bulharskej ríši.
Po konštituovaní prvého štátu Slovákov Veľkej Moravy, prvého štátneho celku pod byzantským vplyvom, sa hradná sústava zmenila na základný pilier štátnej moci. Po vpáde maďarských kmeňov v 10. storočí sa ako osvedčený systém správy prirodzene transformovala do komitátnej sústavy. Pevnú štruktúru správe ranouhorského štátu vtlačil už sv. Štefan I., ktorý v ekonomicko-správnom a vojenskom členení bezprostredne nadviazal na staroslovenskú hradnú sústavu. O tom svedčí nielen prevzaté názvoslovie správnych inštitúcií, ale aj názvy samotných komitátov, ktoré sa kryli s pôvodnými historickými názvami hradísk. Komitát sa členil na zväčša pôvodne staroslovenské hradné španstvá na čele s dvornými špánmi.
V dôsledku úpadku centrálnej moci a rastom moci magnátov sa komitáty vnútorne oslabili natoľko, že koncom 13. storočia fakticky prestali fungovať. Nahradil ich systém šľachtických stolíc.
Stoličné zriadenie pretrvalo najdlhšie, viac ako pol tisícročia. Spočiatku zachovalo územnosprávne členenie komitátov, ale už nie ako inštitúcií štátnej moci. Išlo o šľachtickú samosprávu. O jej ovládnutie neustále bojovala početnejšia nižšia šľachta, utiekajúca sa pod ochranu panovníka proti dominujúcim v nich veľmožom. Spod vplyvu šľachty, a teda stolíc sa usilovali dostať slobodné kráľovské mestá, ktoré boli oporou ústrednej moci.
Stolice sa navonok podobali šľachtickým minirepublikám, za čo ich obdivoval dosť nekriticky aj francúzsky filozof Charles Louis de Montesquieu. Štúrovci poznali len stolice, nie župy. Ján Botto v Smrti Jánošíkovej píše: "v dvanástich stoliciach biely deň zazorí".
Keď sa cisár Jozef II. pokúsil stolice zrušiť ako prekážku osvieteneckého pokroku, uhorská šľachta to považovala za útok na svoje ústavné práva, ktoré v skutočnosti nejestvovali.
Stolice napokon zmietli z histórie meruôsme roky. Nahradili ich tzv. civilné či bachovské dištrikty alebo kraje, ktoré bezprostredne nadviazali na neúspešný pokus Jozefa II. Namiesto šľachtickej samosprávy ich riadili v rokoch 1849 až 1860 kvalifikovaní úradníci vymenovaní ministrom vnútra. Alexander Bach chcel zaviesť modernú, efektívnejšiu štátnu správu podľa Napoleonovho modelu prefektov na čele departementov. Na Slovensku dovtedajšej stolice zlúčili do troch krajov: Nitrianskeho (od roku 1851 s názvom Bratislavský), Banskobystrického a Košického.
Až po rakúsko-maďarskom vyrovnaní zaviedli v uhorskom kráľovstve župný systém. Na čele župy stál hlavný župan, ktorého vymenoval panovník na návrh ministra vnútra ako najvyššieho štátneho úradníka na príslušnom teritóriu. Župy kopírovali územie bývalej stolice.
Najvyššími výkonnými orgánmi župy boli valné zhromaždenie a administratívny výbor. Jeho aparát riadil podžupan, ktorý mal tak väčšiu výkonnú moc ako župan. Župy na svojom území plnili nariadenia vlády a panovníka, členili sa na slúžnovské okresy na čele s voleným hlavným slúžnym.
V rámci centralizačnej politiky Budapešti v rokoch 1869 až 1881 postupne vyňali z právomocí žúp municipálne mestá, správu súdnictva, lesníctva a verejnej bezpečnosti a ďalšie kompetencie.
Po zániku Rakúsko-Uhorska na Slovensku ostal naďalej v platnosti uhorský zákonný článok 21/1886 o župnom zriadení s tým, že sa zlúčila funkcia župana a podžupana. Akékoľvek samosprávne prvky v kompetenciách žúp sa zlikvidovali. V rámci centralizácie verejnej správy pražskej vlády župy zrušili a od 1. januára 1928 ich nahradili tzv. krajinským zriadením.
Župy obnovili až za prvej Slovenskej republiky v roku 1939. Zriadili šesť žúp: Bratislavskú, Nitriansku, Trenčiansku, Tatranskú (so sídlom v Ružomberku), Pohronskú (v Banskej Bystrici) a Šarišsko-zemplínsku (v Prešove). Na ich čelo vymenovala vláda županov, ktorí boli podriadení ministrovi vnútra, a župan priamo riadil župný úrad.
Nariadením Slovenskej národnej rady z roku 1945 boli župy a župné úrady opäť zrušené. Nahradili ich na 46 rokov krajské a okresné národné výbory ako orgány česko-slovenskej štátnej moci so samosprávnymi prvkami.
Obdobie po roku 1989 je stavom permanentných reforiem verejnej správy, z ktorých viaceré neboli najšťastnejšie. Na rozdiel od Česka sa zrušením národných výborov radikálne odčlenila obecná samospráva od štátnej správy. Zrušili sa a po čase sa opäť obnovili krajské úrady. Až Ústava Slovenskej republiky anticipovala neskoršie vytvorenie samosprávy vyšších územných celkov, zmenilo sa územnosprávne členenie štátu, neskôr sa zrušili okresné úrady a nahradili sa obvodnými. Súbežne prebiehal prenos kompetencií z rôznych úrovní štátnej správy na krajskú a obecnú samosprávu. Medzery sa kompenzovali dosť neprehľadným vznikom úradov miestnej štátnej správy.
Tieto a ďalšie zmeny - popri permanentnom raste úradníkov vo verejnej správe, napriek ich deklarovanému znižovaniu - v súčasnosti vzbudzujú u veľkej časti voličstva a obyvateľov nášho štátu nedôveru.
Čo s pojmom VÚC? Bezpochyby termín "vyšší územný celok" je ťažkopádny najmä z jazykového hľadiska. To čiastočne kompenzovalo zavedenie do legislatívy pojmu samosprávny kraj. Keďže z podnetu vlády rozhodnutím Národnej rady Slovenskej republiky zanikli krajské úrady, alebo zanikajú, ako orgány štátnej správy, zostali len samosprávne kraje, pri ktorých adjektívum "samosprávny" sa stáva nadbytočné. Tým sa Slovensko priblíži k modelom regionálnej samosprávy napríklad v Nemecku a v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, ak už nechceme kopírovať susedov, kde regionálna správa plní súčasne funkciu samosprávy i štátnej správy, tak ako niekedy bývalé krajské národné výbory.
Nájsť optimálny názov pre samosprávny kraj, jeho inštitúcie by malo byť predmetom kvalifikovaného posúdenia odborníkov prinajmenšom z oblasti histórie, verejnej správy, sociológie a politológie, aby sa opäť nezavádzali nevhodné pojmy.
Neuvážený návrat k archaickému pojmu župa, župan treba zvážiť aj z hľadiska jedného citlivého momentu. Župy, župan po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 sa stali nástrojom tvrdej maďarizácie budapeštianskej vlády. Vôbec sa nestali inštitúciou blízkou ľudu a národnej inteligencii. Zavedenie tohto pojmu tak, ako je to v súčasnom Maďarsku, by sa dalo interpretovať aj ako návrat k tým tradíciám "veľkého" Uhorska, ktoré slovenskí zákonodarcovia zvolení do Národnej rady Slovenskej republiky asi naozaj nesledujú. Tu mám ma mysli najmä ten pozmeňujúci návrh, aby bol používaný termín predseda vyššieho územného celku a župan za ten istý.
Vďačím sa vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám, a ako obyčajne - čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Rydla - pán poslanec Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Máte slovo, pán poslanec Novotný.
V. Novotný, poslanec: Ja by som sa chcel na úvod poďakovať pánovi profesorovi Rydlovi za naozaj nádherný historický prehľad a dával som pozor, dozvedel som sa veľa toho, čo som nevedel alebo nevedel celkom presne. Takže veľmi pekne ďakujem.
S tým záverom by som si ale dovolil trošku zapolemizovať. Naozaj ten návrat, prípadný návrat k názvu župa by mohol vyvolávať nejaké reminiscencie. V minulosti sa dokonca rozšírila aj taká fáma na Slovensku, že je to vlastne maďarský výraz alebo výraz pochádzajúci z maďarčiny. Nie je to tak, lebo po maďarsky sa župy volajú "megye" a predtým sa volali "vármegye" (kráľovská župa). Takže je to naozaj pôvodný slovenský výraz. V skutočnosti môže byť spojený s nejakou násilnou maďarizáciou alebo pojmami alebo vyvolávať takéto reminiscencie, ale neviem sa k tomu historicky presne vyjadriť, toto nechám na historikov, aby to posúdili.
Ja by som skôr na tú praktickú rovinu chcel poukázať a tá skutočnosť je taká, že ak niekomu v Košickom kraji poviete, že dotyčný je predsedom Košického samosprávneho kraja, prípadne to napíšete v skratke KSK, tak jednak ľudia nevedia, čo je to KSK, a keď poviete, že niekto je predseda niečoho krajského, tak si ho pomýlia s prednostom krajského úradu alebo s predsedom KNV za starých čias. Nie celkom je jasné, prečo máme takú a takú funkciu, prečo máme dvoch krajských predsedov, prečo sa to volá VÚC-ka a zároveň aj samosprávny kraj a aký je rozdiel medzi samosprávnym krajom a krajským úradom. Čiže vznikali neuveriteľné problémy pri samotnom vysvetľovaní tých pojmov v spojení s kompetenciami. Myslím si, že župan, župné zastupiteľstvo, župa sú prirodzenejšie výrazy aj bližšie slovenskému jazyku, ktoré by jasne ukázali... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)