A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Rydlo, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Berényi a po ňom pán poslanec Bauer.
J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh novely zákona o samospráve VÚC Strana maďarskej koalície podporovať nemôže, pretože aj po prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky neboli odstránené najväčšie nedostatky návrhu.
Môžeme len potvrdiť, že tento návrh mieni do značnej miery degradovať postavenie poslancov samosprávnych krajov najmä preto, že na prelomenie tzv. sistačného práva uplatneného predsedom samosprávneho kraja podľa tohto návrhu bude potrebná trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov namiesto súčasného stavu, keď platný zákon určuje len nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov, potvrdiť vykonanie pôvodného uznesenia regionálneho zastupiteľstva.
Navyše vo výboroch, v gesčnom výbore, keď sa nemýlim, bol prijatý návrh, na základe ktorého pri schvaľovaní organizačnej štruktúry úradu samosprávneho kraja zastupiteľstvo stratí pôvodné právo určovať jeho štruktúru a získa to práve predseda samosprávneho úradu, vlastne samosprávneho kraja. Týmito zmenami, najmä vyňatím právomocí schvaľovať organizačnú štruktúru zastupiteľským zborom, bude podľa nášho názoru princíp demokracie na úrovni samosprávnych krajov zoslabený. Naopak, ohľadom posilnenia právomoci predsedu samosprávneho kraja je namieste otázka: Na čo vôbec boli zriadené zastupiteľské zbory a samosprávne kraje, ak predsedovia nadobúdajú stále viac a viac kompetencií na úkor regionálnych poslancov? Veď potom by stačilo možno v pôvodných krajských úradoch zaviesť priamu voľbu prednostu, posilniť trošku ich kompetencie a všetko by mohlo fungovať po starom bez vytvorenia vyšších územných celkov.
Z toho dôvodu navrhujeme ako procedurálny návrh, pán spravodajca, aby sme zo spoločnej správy vyňali body 2 a 4 na osobitné hlasovanie. Súhlasíme však s bodom 14 predkladaného návrhu, na základe ktorého by zastupiteľstvo samosprávneho kraja na návrh predsedu volilo viacerých podpredsedov samosprávneho kraja.
Vychádzajúc z tohto princípu, ak bude predložený podobný návrh, a podľa našich informácií sa to pripravuje, týkajúcich sa mestských zastupiteľstiev, a to tak, aby mestské zastupiteľstvá na návrh primátora mohli zvoliť maximálne dvoch zástupcov primátora namiesto súčasného stavu, keď zákon umožňuje zvolenie len jedného zástupcu, tak tento návrh budeme podporovať. Podľa nášho názoru takéto riešenie umožní racionálne rozdelenie nahromadených riadiacich právomocí a úloh medzi najvyššími predstaviteľmi miest.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Berényiho: pani poslankyňa Zmajkovičová, pán poslanec Kubovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A slovo má pani poslankyňa Zmajkovičová. Nech sa páči.
R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ten pozmeňujúci návrh vo výbore, čo sa týka organizačnej štruktúry, som dávala ja. Ja som pôsobila v zastupiteľstve vyššieho územného celku štyri roky a myslím si, že skutočne táto kompetencia patrí schvaľovať alebo určovať organizačnú štruktúru predsedovi, ako aj počet pracovníkov. Nemyslím si, že je to sústredenie nejakej moci predsedovi. A tie kompetencie sú dostatočné u poslancov vyšších územných celkov.
Čo sa týka vetovaného uznesenia predsedom alebo schváleného uznesenia zastupiteľstvom, tam je to len dosúladiť s trojpätinovou väčšinou obecného zastupiteľstva. Takže s 369-kou ani tu nevidím žiaden problém.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšia faktická - pán poslanec Kubovič.
P. Kubovič, poslanec: Ďakujem. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Berényimu, pretože poukázal na dva najväčšie problémy, ktoré v tejto snemovni možno v priebehu aj predchádzajúcej parlamentnej schôdze tu rezonujú, a to je stále hovorenie o tom, že niečo dávame do súladu s inými zákonmi, ktoré sa týkajú samosprávy. Mám tým na myslí aj zákony, ktoré sú a čo ste spomínali aj, pán poslanec, napríklad ohľadne zákonov pre obce a mestá, teda zákona v tej časti, ktorá hovorí o tom, že by sme mohli mať viacej zástupcov aj v obciach, teda hlavne v mestách, čo dnes vlastne v predkladanej novele vidieť, že je záujem, aby sme mohli mať aj viacej zástupcov županov.
Ak si dobre pamätáte, my sme takýto návrh tu predkladali aj v rámci zákona o hlavnom meste Bratislave, aby takéto možnosti mala aj samospráva v Bratislave. Bolo to odmietnuté. A ako vidíte, v županoch, kde zrejme ten politický cieľ je úplne iný, zrejme odôvodnenie opäť bude, že budeme to dávať do súladu, čo jasne ukazuje, že už len tieto dva zákony sú napríklad v tejto časti v rozpore, vôbec nevadí predkladateľom, vôbec nevadí ani tým, ktorí predkladajú pozmeňujúce návrhy.
No k bodu, kde ste hovorili o tom, že už je vlastne synonymom pri tých zmenách jednoducho oslabovanie pozícií poslancov a posilňovanie pozícií či už županov, primátorov, starostov, no smerujú k jedinému, no tak zrejme jeho predkladatelia sa skôr vedia stotožniť s vládou jednej osoby, teda nejakým tým totalitným režimom aj v samospráve a vôbec nemajú záujem, aby museli rozhodovať v takých zboroch, ako sú legitímne zvolené zastupiteľstvá. Treba si to asi zapamätať a povšimnúť.
A posledná poznámka. Opäť dochádza k zmene podmienok týchto zákonov v priebehu volebného obdobia. Prečo nie od nového volebného obdobia jasné pravidlá pre celú samosprávu? Myslím si, že potom to nemôže vyznievať nijako inak, tak ako som to vždy opakoval, ako účelovo a je to jednoducho záujem jednej politickej strany.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Berényi.
J. Berényi, poslanec: Ďakujem, ďakujem za slovo. Tak ďakujem za pochvaľujúce slová pána poslanca Kuboviča. Na druhej strane dovoľte, aby som reagoval na pani Zmajkovičovú tak, že sme boli spolu štyri roky v Trnavskom samosprávnom kraji. Ona bola riaditeľkou, ja zase poslancom. Takže plne chápem, že ona vníma túto otázku z pozície riaditeľky samosprávneho kraja a ja zase z pozície poslanca. A nie náhodou aj ja zastupujem tých, ktorí boli priamo zvolení a ktorí by chceli zasahovať do toho, že ako vyzerá organizačná štruktúra, a nechceli by to nechať len na predsedu, resp. na riaditeľa alebo riaditeľku. Je ich viac, ako je predsedov samosprávnych krajov a riaditeľov. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Bauer. A po ňom bude nasledovať pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči, pán poslanec.
R. Bauer, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem pánu poslancovi Rydlovi, že vopred reagoval na pozmeňujúci návrh, ktorý sa chystám teraz predložiť a ktorý znie takto: v čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"§ 2a
Rovnocenne s označením
a) "samosprávny kraj" je možné používať označenie "župa",
b) "zastupiteľstvo samosprávneho kraja" je možné používať označenie "župné zastupiteľstvo",
c) "predseda samosprávneho kraja" a "podpredseda samosprávneho kraja" je možné používať označenie "župan" a "podžupan",
d) "hlavný kontrolór samosprávneho kraja" a "úrad samosprávneho kraja" je možné používať označenie "hlavný kontrolór župy" a "župný úrad"."
Písomne máte také krátke odôvodnenie. Vzhľadom na to, že pán poslanec Rydlo otvoril takto podrobnejšiu diskusiu o tom, tiež by som si dovolil aspoň tak stručnejšie zvonu uviesť argumentáciu, ktorú som tu predkladal v decembri minulého roku.
Verejnosprávna terminológia druhej úrovne územnej samosprávy bola určená pri schvaľovaní Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992 v hlave 4, keď sa pre vzniknutú územnú samosprávu použili termíny vyšší územný celok, zastupiteľstvo vyššieho územného celku a predseda vyššieho územného celku. Týmto opisným termínom však chýbali názvy, ktoré by sa používali v každodennom živote, aj keď tu tak tvorcovia ústavy predpokladali, že to tak bude, a tak pri návrhu zákona o samospráve vyšších územných celkov v roku 2001, až o 9 rokov neskôr po prijatí ústavy, sa tento zákon nazval zákonom o samosprávnych krajoch s očakávaním, že tieto termíny samosprávny kraj alebo predseda samosprávneho kraja budú zrozumiteľné, že sa ujmú, že budú ľahšie používateľné.
Tieto očakávania sa však nenaplnili. Dôkazom okrem iného je aj katastrofálne nízka účasť v posledných voľbách do orgánov regionálnej samosprávy, cca 18 % v prvom kole, 11 % v kole druhom. To je tiež jeden z dôvodov predkladaného návrhu, aby sa zvýšil záujem občanov o druhú úroveň územnej samosprávy a aby sa vyššou účasťou pri voľbách zabezpečila aj vyššia kvalita regionálnej demokracie.
Ďalším príkladom by mohlo byť bežné používanie tejto terminológie novinármi, ale aj ústavnými činiteľmi, aj prezidentom Slovenskej republiky, keď tu vystúpil v parlamente a použil takúto terminológiu.
Druhým dôvodovom tohto návrhu je samotný pôvod slova "kraj". Slovo "kraj" je termín pochádzajúci z českých krajín. Pri vzniku územnej samosprávy druhej úrovne v Čechách v roku 2000, o rok skôr ako u nás, a schvaľovaní jej terminológie naši českí kolegovia použili tento termín kraj.
Aj ostatní naši susedia kládli osobitný dôraz na výber takých verejno- a územnosprávnych označení, v ktorých sa prejavuje ich národný pôvod, toto by si mala SNS uvedomiť, ich tradície, súvislosť s dejinami. V Rakúsku používajú termín lender, v Maďarsku megye, v Poľsku vojvodstvá, na Ukrajine v oblasti adekvátnou terminológiou, u nás na Slovensku sú župy.
Slovo "župa" má jednoznačne staroslovanský pôvod, a aj keď je už staršieho pôvodu, nemyslím si, že je archaické. Podľa prof. Leona Sokolovského, vedúceho Katedry archívnictva a pomocných vied historických na Filozofickej fakulte Univerzity, nie je vylúčené, že sa už v 9. storočí na našom území mohli nazývať termínom župy vtedajšie oblasti spadajúce pod obrannú, hospodársku a správnu kontrolu strediskových hradísk, ktoré sú známe pod dobovým označením grády, po latinsky civitátes.
Od 11. storočia sa územnosprávne obvody, na ktoré bolo rozdelené Uhorské kráľovstvo, a teda i Slovensko, vyskytujú v prameňoch pod latinským názvom komitátus. Keďže sa zo včasného stredoveku dokumenty v národných rečiach nezachovali, nevedia historici jednoznačne určiť, ako ich vtedy pomenoval pospolitý ľud. Mohli to byť župy alebo španstvá. Slovo španstvá má rovnaký pôvod ako slovo župa; je odvodená od županstva.
Po rozpade kráľovskej správy hradských španstiev, komitátov sa od 13. storočia pre nové samosprávne a neskôr i verejnosprávne inštitúcie ujalo slovenské pomenovanie stolice; latinsky naďalej komitátus. V takejto podobe sa okrem niektorých výrazne zriedkavejších významových variantov udržalo až do obdobia vzniku Československej republiky.
Termín župa uviedol do slovenskej odbornej terminológie spisovného jazyka v roku 1869 jeden z najvýznamnejších slovenských historikov druhej polovice 19. storočia kňaz a tajomník Matice Slovenskej František Víťazoslav Sasinek. Odvtedy sa najmä v kruhoch našej národne uvedomelej inteligencie začalo toto slovo šíriť a uplatňovať sa ako synonymum pre vtedy existujúce stolice. Do oficiálneho úradného, resp. administratívno-správneho používania sa termín župan na Slovensku dostal až v januári 1919, čiže nedá sa hovoriť o archaizme. V rámci unifikácie územnosprávnej organizácie i terminológie sa v Československej republike od roku 1949 až do roku 1990 uplatňoval termín kraj s výnimkou obdobia rokov 1968 - 1969.
Aj z tohto je vidieť, že najprv pospolitý ľud a po ňom aj inteligencia používali v minulých storočiach termín župa a s ním, samozrejme, ďalšie odvodené termíny župan, podžupan, župné zastupiteľstvo a podobne. Je pravdou, že pre úrad župného zastupiteľstva sa používal termín kancelária župného zastupiteľstva a pre druhý termín župný úrad sa používal pre druhý stupeň miestnej štátnej správy. Ale v dnešnej dobe a vlastne po zrušení krajských úradov nie je možné použiť župný úrad pre označenie úradu druhej úrovne všeobecnej miestnej štátnej správy.
Ďalej by som chcel uviesť, že keď som spolu s ostatnými poslancami predkladal zmenu terminológie na župnú terminológiu, ale trošku v odlišnej modifikácii, ako je súčasná, v decembri 2006 tu v Národnej rade, tak vystúpil pán poslanec Faič s procedurálnym návrhom, v ktorom navrhol, aby poslanecký návrh bol vrátený s tým, že ani v poslaneckom klube SMER, ani v iných poslaneckých kluboch koalície nie sú výhrady k vecným návrhom, ktoré sú tu uvedené v súvislosti so zmenou názvu vyšších územných celkov a predsedov vyšších územných celkov na terminológiu župa, župné zastupiteľstvo. Odôvodnil to tak, že aj vláda pripravuje komplexnú analýzu stavov verejnej správe a predloží návrh, ktorý vlastne máme na stole, aj keď vtedy hovoril o januári, dnes je jún, ale tento návrh je na stole, s tým, že vlastne v tomto návrhu sa môže objaviť takýto návrh.
Rozdiel oproti tomu návrhu v decembri a súčasnému je ten, že tento návrh zavádza len ako alternatívnu možnosť používanie tejto terminológie, čo vlastne zvýrazňuje bohatosť tohto jazyka a čo vlastne len legislatívne upravuje súčasný aj reálny stav, keďže naozaj mnohí to tak používajú bez toho, či to v zákone je, alebo nie je. V prípade, že by to bolo legislatívne upravené, majú možnosť poslanci, predsedovia samosprávnych krajov prijať túto terminológiu, osvojiť si ju a používať ju aj na označovanie, oficiálnej označovanie samosprávnych krajov v tejto terminológii a súvisiacich modifikácií.
Na záver k tomu, čo hovoril pán poslanec Rydlo, že v diskusii odznieva veľa poloprávd. Tá diskusia, si myslím, že beží, dá sa povedať, od 90. roku, keď sa prvýkrát pripravovali návrhy územnosprávneho členenia a v roku 1992 bol pripravený župný návrh, v podstate odvtedy tá diskusia beží, či niekedy nič nepočuť, alebo zoslabne, alebo niekedy sa to opäť objaví, je druhá vec, čo sa týka intenzity diskusie. Ale nedá sa povedať, že dosiaľ sa nediskutovalo o tom a že nikto nemal možnosť alebo odborne nemali možnosť sa k tomu vyjadriť. Naopak, mali. Ja sa stotožňujem s tým, že keď je potrebné podľa vás akože, aby bola ešte dlhšia diskusia, samozrejme, ale pokiaľ je to len ako dôvod na odloženie alebo proste ospravedlnenie za hlasovanie proti s tým, že aj tak diskusia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
A. Belousovová, predsedníčka NR SR: Pán poslanec, už je dvanásť hodín...
R. Bauer, poslanec: Už aj končím. Už hneď skončím.
... s tým, že aj tak tá diskusia vlastne pôjde pôvodne svojou cestou, tak si myslím, že tých 17 rokov je dostatočne dlhá doba na to, aby sme mohli aj ukončiť túto diskusiu.
Chcel som ešte povedať, že oproti Čechám alebo iným systémom verejnej správy je duálny systém na Slovensku historicky zaužívaný, nie je to proste výmysel posledných rokov alebo desaťročí a všetci odborníci sa zhodujú v tom, že treba ho uchovať, že je to vlastne základ pre každú reformu verejnej správy, aj keď sa občas ozývajú hlasy za nie duálny systém, za jeho zrušenie, napriek tomu si myslím, že odborný názor väčšinový v tomto je, aby sme pokračovali v duálnom systéme, a v tomto prípade je to samosprávne alternatívne označenie druhého stupňa samosprávy, myslím si, že namieste.
Takže chcem vás, kolegyne, kolegovia, požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pán poslanca Bauera: pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Berényi a pán poslanec Podmanický. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a zároveň vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.
Ďakujem.
(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.04 hodine.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v poobedňajšom rokovaní 11. schôdze Národnej rady. Poprosím, aby ste zaujali postupne miesta v rokovacej sále. Rovnako poprosím pán ministra, keby zaujal miesto v rokovacej sále, a to miesto určené pre navrhovateľov.
Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať, otváram teda poobedňajšie rokovanie 11. schôdze Národnej rady. Budeme pokračovať v situácii, ktorá nastala pri prerušení rokovania, s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Bauera.
Pán poslanec Slafkovský má slovo.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, ja sa chcem pridať k tomu, čo hovoril pán kolega Bauer, hlavne v tom zmysle, že máme stále funkčnú štátnu správu na úrovni kraja. Neboli zrušené všetky krajské špecializované správy - je stavebný úrad, je školský úrad, je úrad životného prostredia. To sú všetko krajské úrady, takže pre život občana je naozaj nutné to, aby sme našli jednoznačnú presnú terminológiu, ktorou budeme označovať druhý stupeň samosprávy. A v tomto smere si myslím, že všetky názvoslovia odvodené od slova župa, župan by boli adekvátne a primerané a pomohli by tomu, aby občania mohli vnímať správu štátu a verejných vecí zrozumiteľne. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Berényi.
J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Taktiež by som chcel podporiť návrh pána kolegu Bauera na premenovanie samosprávnych krajov na názov župa z viacerých dôvodov. Jednak z toho dôvodu, ako už povedal pán Slafkovský, či už samosprávny kraj, či už vyšší územný celok je veľmi ďaleko od prirodzeného jazyka občanov, nikto nehovorí o samosprávnych krajoch, keď chce zjednodušiť svoj text. Každý hovorí o tom, že župa, župy, župan, to je prvý dôvod.
Druhý dôvod je, že, bohužiaľ, sa to spája veľmi nesprávnym spôsobom s historickými župami v Uhorsku, tak ako hovoril predrečník kolega Rydlo. Veľmi výstižne povedal pán Novotný, že župa znamená maďarsky megye a v 19. storočí, keď bolo najproblematickejšie spolunažívanie Slovákov a Maďarov, tak sa to nenazývalo megye, ale bolo to vármegye, takže hradná župa. Bola to absolútne iná administratíva, iná organizácia a iný názov. Takže nespájajme, prosím vás, tento názov župa s historickými reminiscenciami na 19. storočie. Tento návrh je dobrý, treba ho podporiť, lebo je to slovanský názov, zjednodušuje práveže terminológiu ohľadom samosprávnych krajov a je to blízko k občanovi.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Podmanický. Poprosím zapnúť mikrofón.
J. Podmanický, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, ospravedlňujem sa. Pán poslanec, myslím si, že väčšina poslancov v tomto parlamente súhlasí s tými argumentmi, ktoré ste povedali, týkajúcimi sa označenia žúp, župani, župné zastupiteľstvá. Len sa domnievam, že ten návrh, ktorý ste predložili, tak celkom tento problém nerieši. Predovšetkým dávate len možnosť samosprávnym krajom, aby používali pojem župa, čo, samozrejme, môže spôsobiť ešte väčší chaos a terminologickú nejednotu pri používaní tohto termínu. Môže sa stať teda, že niektoré samosprávne kraje budú ďalej používať pojem samosprávne kraje, niektoré budú používať župy a obávam sa, že naozaj ešte väčší chaos v tom vznikne.
Ak by sme to mali riešiť právne čisto, tak mali by sme zasiahnuť do Ústavy Slovenskej republiky, aby sme priamo tam popri obci upravili aj názov župy, prípadne určité riešenie by bolo aj nový zákon tak, aby sme dostali do názvu zákona už tento termín. V súčasnosti máme v názve zákona pojem samosprávny kraj, takže celkom tento pojem nemôžeme vylúčiť a nahradiť ho pojmom župa.
Takže to sú, by som povedal, tie právne a faktické problémy, ktoré neumožňujú tento návrh akceptovať, ale súhlasím s tým, že mala by sa viesť o tom diskusia a ten názov župa je správny a zavedie, ak sa ho v budúcnosti podarí prijať právne čistým spôsobom, tak zavedie poriadok do terminológie.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Bauer.
R. Bauer, poslanec: Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegom, ktorí podporili pozmeňujúci návrh. A pánu poslancovi Podmanickému musím povedať, že Ústava Slovenskej republiky predpokladala, že zostane vyšší územný celok s tým, že ďalší zákon zavedie nové označenie bez toho, aby bolo potrebné meniť ústavu. To znamená, že ten zákon môže povedať, že vyšší územný celok sa nazýva samosprávny kraj, nazýva sa župa alebo proste ako taká terminológia. Čiže pri tvorbe ústavy bol takýto názor a myslím si, že je relevantný, čiže tu nie je potrebné meniť ústavu.
Čo sa týka tej terminológie samosprávne kraje, áno, tým, že je to v názve zo zákona, tak je s tým určitý problém, ale vláda mala možnosť nedať len takúto novelu, ktorá tak pomerne veľa z toho zákona mení, ale mohla vlastne predložiť kompletný návrh zákona s tým, že vlastne tým pádom by ten názov zákona sa mohol zmeniť tiež. Oproti tomu predchádzajúcemu návrhu v decembri je tu rozdiel, že sa zavádza možnosť, podľa mňa to nie je nejako slabina, práve naopak, je to obohatenie jazyka a vôbec mi nevadí, ak by niekde niektorý samosprávny kraj to prijal a druhý nie. Čiže skôr by som bral tú prvú vetu, ktorú ste povedali, že väčšina tu v snemovni súhlasí s argumentáciou, tak ak je to tak, potom logicky dôsledok súhlasu je hlasovať za pozmeňujúci návrh. Ďakujem za podporu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Bauera sa prihlásil spravodajca v zmysle rokovacieho poriadku.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Na rozdiel od kolegu Bauera chcem povedať niečo iné a to už som tu povedal, keď sa to prerokovávalo v prvom čítaní. Boli sme na rokovaní v Častej-Papierničke, kde prof. Škultéty upozornil na skutočnosť, že riešime otázku zákona o samosprávnych krajoch - ako sa v zákone v názve o samosprávnych krajoch dá v texte potom upraviť župa. To je prvá vec, tá legislatívnotechnická.
Druhá vec. Ak som bol pri tom, keď sa prijímala ústava, nepamätám si, že by sa niečo bolo o tom hovorilo, že my v ústave uvažujeme takto, ale v skutočnosti to bude inak. Ak sme do ústavy jednoznačne napísali, že je to samosprávny kraj, a je to okrem iného teraz nedávno na konci volebného obdobia prijatá novela ústavy, ktorá hovorila o postavení Najvyššieho kontrolného úradu, takisto všade používa, že "Najvyšší kontrolný úrad kontroluje hospodárenie samosprávneho kraja". Ak si zoberieme, to je čl. 60, aby si to nemusel hľadať.
Ďalej potom čl. 64, 64a, 65 a všade sa píše: "Základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok." Nikde nie je napísané župa. To znamená, ak ústava používa konkrétne názvy, konkrétne texty, prečo by sme nemohli potom povedať, ja neviem, nepovieme funkciu prezidenta, ale mysleli sme "starý ujo". Prepáčte, že to trochu vulgarizujem, ale jednoducho v tejto rovine, ak do ústavy dáme konkrétny názov, nemôžeme uvažovať o niečom inom, že to bude tak alebo onak.
A budem polemizovať aj s tým, že ak si novinári osvojili názov a že teraz toto používajú novinári, mňa to neprekvapuje. Časť spoločnosti si to akože používa, ale ma prekvapuje, keď to zákonodarci používajú, tento názov, pretože minimálne by mali vedieť, čo je v tomto parlamente schválené, čo je v ústave, čo je v zákone, a používať potom iný názov, neviem, na základe čoho to potom vyplýva. A už vôbec ma to prekvapuje, keď to použil pán prezident, lebo on je podpísaný pod ústavou. Keď sa prvá ústava prijímala, on je tam podpísaný ako predseda Slovenskej národnej rady v tom čase. To znamená, možno už zabudol medzitým, že čo sa uvažovalo, čo sa pripravovalo. Takže ani prezident, ani poslanci nemajú právo takýto názov používať bez ohľadu na to, žeby sa mi to dvakrát páčilo.
Takže to chcem len upozorniť, že toto je realita, v ktorej sa nachádzame. To znamená, ak pôjdeme do zmeny ústavy a budeme hľadať riešenie, nájde sa zhoda, budem rešpektovať ten názor, ale zatiaľ tak, ako sa to pripravuje tento návrh, nevidím dôvod, prečo ho podporiť, pretože je dokonca aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. V zmysle rokovacieho poriadku požiadal o vystúpenie podpredseda Národnej rady pán poslanec Hort. Má slovo.
M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, ctené kolegyne, kolegovia, chcel by som sa aj ja krátko vyjadriť k predloženému návrhu zákona, ktorý sa týka samosprávy, predovšetkým samosprávy vyšších územných celkov.
V dôvodovej správe sa uvádza, že predmetom navrhovanej novely je okrem iného "konkretizovať samosprávam pôsobnosť vyššieho územného celku o niektoré činnosti v oblasti rozvoja bývania" a taktiež že "ide o reakciu na kontrolu NKÚ, ktorá bola zameraná na hospodárenie s finančnými prostriedkami samosprávnych krajov". S touto časťou návrhu zákona problém nie je. Horšie je to s inými zmenami, ktoré novela obsahuje a ktoré už dôvodová správa vo svojej všeobecnej časti akosi nespomína.
Už počas rozpravy v prvom čítaní sme viacerí z nás označili tento zákon ako klasický príklad politickej účelovosti. Tak ako v iných prípadoch, aj v tomto sa to jednoznačne preukázalo. Pokiaľ by tento návrh zákona riešil iba vecné problémy, ktorých schválenie by napomohlo k lepšiemu fungovaniu samosprávy, nemal by som absolútne problém zahlasovať za jeho schválenie. Ako už viackrát, pokiaľ sme prerokovávali nejaký zmysluplný materiál, o ktorom sme aj my opoziční poslanci boli presvedčení, že je potrebný a užitočný. Veď napokon každá normálne fungujúca opozičná strana by nemala mať problém podporiť každý rozumný návrh zo strany koalície, ktorý posúva danú vec dopredu. Ale tiež to platí aj naopak, že každá štandardná fungujúca koalícia by nemala mať problém podporiť racionálny opozičný návrh.
Vo vašom prípade, vážené kolegyne, kolegovia, to, žiaľ, neplatí. A potvrdilo sa to aj na tejto schôdzi, keď ste ani len taký návrh zákona, ktorý mohol začať rozpravu o športe, nepodporili. Svedčí to o politickej kultúre tohto parlamentu, ktorá údajne mala byť, aspoň tak sme to počuli na začiatku volebného obdobia, na úplne inej kvalitatívnej úrovni. Nuž čo, reči sa hovoria, chlieb sa je.
Vrátim sa však späť k tejto konkrétnej novele. Problémom tohto návrhu je, že jeho skutočným motívom je niečo úplne iné, ako sú oficiálne uvádzané skutočnosti, ktoré sú skôr akousi podľa môjho názoru dosť chabou prikrývkou, ktorá ma zahaliť skutočný úmysel vládnej koalície. Tým pravým motívom je reakcia na politické zloženie v niektorých zastupiteľstvách po posledných voľbách do samosprávy vyšších územných celkov. Je to priezračné ako minerálna voda, akurát pachuť je akási čudná.
Naozaj ma ako človeka, ktorý sa pohybuje už relatívne dlhý čas v oblasti samosprávy a verejnej správy, veľmi mrzí, keď vidím, akým spôsobom dokážete znevážiť a využiť legislatívnu potrebu, ktorú si vyžaduje konkrétna situácia, pridaním ďalších paragrafov, o ktorých vecnosti a skutočnom prínose pre samosprávu nemôže byť ani reči. Zámerným oslabovaním postavenia poslancov samosprávnych krajov v prospech predsedov týchto krajov, ktorí - a to si povedzme otvorene - nosia tie správne politické tričká, ide o jednoznačne politicky účelový akt tejto vlády smerom do samosprávy vyšších územných celkov. Veď napokon, prečo nepomôcť svojim všade tam, kde sa to len dá. Zámer je jasný: postupne zdecimovať postavenie poslancov samosprávnych krajov do pozície formálnych - a teraz sa v žiadnom prípade nechcem nikoho dotknúť - figúrok bez relevantných právomocí a nejakej významnej možnosti spolupodieľať sa na rozhodovaní o významných záležitostiach samosprávneho kraja.
Ako veľmi mi to pripomína časy vlády jednej strany. Vymeniť červenú knižku za inú, presadnúť z auta charakterizujúceho budovateľské obdobie do Passatu alebo Audiny či pretransformovať sa zo straníckeho alebo zväzáckeho funkcionára na váženého podnikateľa je v podstate jednoduché. Oveľa horšie je to s myslením. To človek tak ľahko nevymení. To sa prejavuje v podstate na každom jeho vyslovenom slove, vykonanom čine a, samozrejme, aj v jeho životnom hodnotovom rebríčku.
Bez urážky, kolegyne, kolegovia z koalície, necítite, čo trčí aj z tejto novely? Koncentrovať politickú moc v samosprávnom orgáne v podstate do rúk jednej osoby. Obmedziť politickú váhu pri rozhodovaní ďalším účastníkom v základnej hierarchii vyššieho územného celku, v tomto prípade zvoleným poslancom. Je to prejavom politickej arogancie, mocenskej nenásytnosti a možno povedať, že aj v rozpore so základnými myšlienkami, na ktorých bola postavená decentralizácia verejnej správy, ktorú sme rozpadom politického systému v roku 1989 postupne ako proces odštartovali.
Ako argument, prečo posilniť postavenie predsedov vyšších územných celkov, sa používa skutočnosť, že boli zvolení občanmi, že majú najväčšiu mieru zodpovednosti nielen za fungovanie úradu vyššieho územného celku, ale aj za rozvoj samosprávneho kraja, či už ide o oblasť sociálnu, ekonomickú alebo kultúrnu. V poriadku. Nikto predsa túto zodpovednosť nespochybňuje. No v každom prípade to nemôže byť argument pre takúto navrhovanú koncentráciu politického vplyvu pre toho, kto vykonáva predsedu vyššieho územného celku.
Už pri prvom čítaní som povedal, že takýmto spôsobom, takýmito zmenami sa na Slovensku z predsedov vyšších územných celkov stanú akísi regionálni gubernátori disponujúci so širokými právomocami, voči ktorým budú síce volení, ale v podstate formálni poslanci, ktorí si úspešne zahrajú úlohy obyčajných komparzistov. Ale samosprávne riadenie je predovšetkým aj o vzájomnej komunikácii. O potrebe nájsť spoločnú reč, hľadať kompromisné riešenia a nie o hre kto z koho.
Keď sa už bavíme o zvýšenej koncentrácii právomocí do rúk predsedom vyšších územných celkov, treba poukázať na ďalší aspekt, a tým je aj časová neférovosť tohto návrhu zákona. Totiž upravovať kompetenčné vzťahy medzi zastupiteľstvom a jej predsedom v prebiehajúcom volebnom období je prinajmenšom neseriózne. Ak vládnej koalícii ide naozaj iba o vecnú rovinu bez nejakého zištného politického úmyslu, tak by minimálne účinnosť tejto novely posunula od obdobia, ktorým by boli viazané samosprávne kraje až v ďalšom volebnom období. To však v žiadnom prípade nehrozí, lebo čo ak by sa náhodou situácia v jednotlivých samosprávnych krajoch otočila a sami by sa vystavili vlastnou novelou do autu?
Chcem sa pána ministra spýtať, ak nasledujúce voľby do orgánov vyšších územných celkov dopadnú naopak, že by zvíťazili nebodaj predstavitelia súčasnej opozície na posty županov a že by, naopak, v samosprávnych zastupiteľstvách zvíťazila súčasná koalícia, to budeme opäť tento zákon vracať do teraz platnej podoby? Veď to je kocúrkovo!
Taktiež doteraz som sa nedopátral k žiadnej odpovedi na moju otázku z minulej schôdze, keď som sa vtedy pýtal predkladateľa, či navrhovaná povinnosť pre predsedu vyššieho územného celku zvolať mimoriadne zastupiteľstvo do 30 dní namiesto teraz platných 7 dní znamená väčšiu operatívnosť a flexibilitu. Ak áno, tak podľa tejto logiky je kalendárny mesiac kratší ako týždeň. Čudná je to veru logika.
A už úplne absurdne znie zdôvodnenie z osobitnej časti, ktoré sa nás snaží presvedčiť, že sa takýmto spôsobom zabezpečí rešpektovanie názoru poslancov, že ide o naliehavú situáciu vyžadujúcu si naliehavé riešenie v zastupiteľstve. Možno ten časový posun vyplýval zo starého dobrého poučenia, že "nikdy sa kaša neje taká horúca, ako keď sa uvarí". Alebo jednoducho došlo v zdôvodňovacej vete k chybe a miesto slova "rešpektovanie názoru poslancov" by malo byť správne "nerešpektovanie názoru poslancov". Takto by to bolo aspoň úprimné.
Dalo by sa k tejto téme povedať oveľa viac. Ale spomeniem ešte dva momenty. Oba akože inak opäť súvisia s posilnením postavenia predsedu vyššieho územného celku.
Tým prvým momentom je navrhovaná možnosť zvoliť viacerých podpredsedov samosprávneho kraja. Život ukázal, že vzhľadom na rozsah kompetencií vo viacerých sférach by to bolo v celku praktické podeliť si jednotlivé úlohy. Pri tomto bode asi panuje všeobecná zhoda, no rozpor medzi nami nastáva pri myšlienke, aby rozsah oblastí, v ktorých budú podpredsedovia predsedu zastupovať, určil samotný predseda. Čo znamená, že doterajšia právomoc poslancov pri konečnom určovaní rozsahu kompetencií pre podpredsedu sa im odoberá. Neberiem veľmi argument, že predsa ide o kompetencie predsedu a nie zastupiteľstva, z ktorých sa časť zveruje podpredsedom. Prečo predkladateľovi vadí, že by o tom rozhodovali poslanci a nie predseda? Nie je táto zmena tiež motivovaná súčasným zložením v jednotlivých zastupiteľstvách? No určite áno.
Terajšia situácia, keď v samosprávnom kraji je poslancami zvolený podpredseda vyššieho územného celku pochádzajúci z iného politického tábora ako samotný predseda vyššieho územného celku, tak zjavne niekomu vadí. "Riešenie" sa však pri dobrej vôli vždy nájde. Legislatívne rozšírime počet podpredsedov a zároveň aj vytvoríme možnosť, aby predseda vyššieho územného celku mohol mať aj takého podpredsedu, ktorý by mu bol politicky blízky a ktorému by mohol po prijatí navrhovanej novely zveriť časť kompetencií. Toho druhého politicky nevhodného podpredsedu by mohol kľudne vystaviť do vitríny s menovkou, lebo bez primeraných kompetencií by aj tak nejakú vážnejšiu úlohu zrejme nedostal. Žeby toto bolo to najdôležitejšie a najvážnejšie, čím žije vyšší samosprávny celok? Žeby práve takéto návrhy zlepšovali fungovanie VÚC v prospech ľudí v tom či onom regióne?
Aby toho ešte nebolo málo, na výbore pre verejnú správu padol ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý akože inak posilňuje postavenie predsedov vyšších územných celkov. V ňom sa navrhuje, aby organizačnú štruktúru úradu neschvaľovali poslanci, ale aby táto právomoc prešla na predsedu vyšších územných celkov. To si už hádam nevyžaduje žiaden komentár.
Pritom pri tejto zmene je zjavná istá previazanosť vo vzťahu k rozpočtu samosprávneho kraja, ktorý zatiaľ schvaľujú poslanci. Čo keď na predsedom vytvorenú novú organizačnú štruktúru úradu poslanci neodsúhlasia potrebné peniaze, lebo s takou jednoducho nebudú súhlasiť? Či sa aj na to myslelo, keď sa v novele navrhuje rozšírenie právomocí predsedom vyšších územných celkov v oblasti finančného hospodárenia, konkrétne vykonávať isté zmeny bez súhlasu poslancov už v schválenom rozpočte? Nech je, ako chce, v každom prípade mnohé z navrhovaných zmien v tejto novele sú také, o ktorých sa nedá povedať, že by pre samosprávne kraje znamenali potrebu urýchlene riešiť vzniknutú situáciu. Skôr naopak.
Paradoxne veci, ktorými by sa mala aj samotná vláda serióznejšie zaoberať, akosi nie sú na programe dňa. Čo tak venovať čas skôr na premýšľanie a hľadanie možností, ako uľahčiť prístup samospráve k eurofondom? Prečo miesto takejto politickej objednávky tu nemáme na stole nejaké riešenie urýchleného aktualizovania a čerpania v podstate už schválených projektov, ktoré skončili v predchádzajúcom období v zásobníkoch? Už vraj nie sú potrebné. Je vari už definitívne doriešená otázka budúceho financovania neštátnych školských zariadení? Načo bol zákon o neštátnych školských zariadeniach, keď dnes od jeho účinnosti už dvakrát musela vláda špeciálnou dotáciou dotovať samosprávy, aby vôbec tieto zariadenia nezanikli? V priamom rozpore s prijatým zákonom tu v tejto snemovni.
Čiže, milé kolegyne, kolegovia, už sme si zvykli na to, že sa v tejto snemovni odoberali právomoci nezávislých inštitúciám. Keď sme ale počúvali dlhé traktáty o tom, ako bude vyzerať nový pohľad na reformu verejnej správy, tak sme očakávali po tom, čo bolo povedané, že bude tá analýza, neskôr bude koncepcia, potom prídu zákony. O koncepcii nevieme dnes nič. A zákony nám chodia zatiaľ dva. Jeden je o kozmetickom zrušení krajských úradov, keď v podstate úrady v sídlach kraja sa budú zaoberať tou istou činnosťou a nedôjde takmer k žiadnej úspore. No a druhou je útok na samosprávu. Je to demontáž demokracie samosprávy. Inak tento zákon neviem ani nazvať.
Naozaj sa chcem spýtať kolegov z koalície, či už sú schopní zodvihnúť ruku za úplne všetko, lebo myslel som si, že ak už na všetko v tejto snemovni dôjde, tak samospráva zostane samosprávou, lebo to bol jeden z najlepších produktov nežnej revolúcie. Asi si budem musieť aj v tejto oblasti poopraviť názor.
Ďakujem pekne. (Potlesk).
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami poslanci Slafkovský, Kuruc, Kahanec, Podmanický. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Slafkovský.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len by som chcel doplniť môjho kolegu Milana Horta v tom zmysle, že v praxi to zvolanie v zákone je napísané, že je potrebné zvolať do 7 dní, ale niektorí predsedovia to robili tak, že oni síce do 7 dní zvolali, ale termín zasadania zastupiteľstva stanovili až o 4 týždne alebo neskoršie. Takže v praxi to asi treba do zákona uviesť natvrdo, dokedy by to malo byť. Ja si nemyslím, že tých 30 dní je správne číslo, že ak to je teda také súrne, že sa na tom dohodli poslanci, že je potrebné zvolať mimoriadne zastupiteľstvo, tak by sa nemal dávať priestor županovi až 30 dní na to, aby takéto zastupiteľstvo sa zišlo, ale maximálne 12 až 15 dní. Ďakujem.