Šiesty deň rokovania
11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
27. júna 2007 o 9.05 hodine
P. Paška, predseda NR SR: Pekné dobré ráno. Dámy a páni, vítam vás na šiestom rokovacom dni 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie požiadali pán Tibor Cabaj, pán poslanec Ďuračka, pán poslanec Líška, na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Berényi.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 283).
Poprosím pani ministerku Vieru Tomanovú, aby za vládu uviedla návrh.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Účelom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je predovšetkým zabezpečiť zosúladenie právnej úpravy s právom Európskej únie a zabezpečiť vyvážené postavenie medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu. Z uvedených dôvodov sa do navrhovanej právnej úpravy premietajú zmeny vyplývajúce zo zmenených smerníc, ako aj požiadavky vyplývajúce z európskej súdnej praxe.
Ide predovšetkým o úpravu pracovnej pohotovosti v súlade s európskou súdnou judikatúrou, rozsudok Európskeho súdneho dvoru vo veci Jaeger Simap, podľa ktorej sa neaktívna časť pracovnej pohotovosti vykonávanej na pracovisku považuje za výkon práce, prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, pracovných pomerov na dobu určitú a na kratší pracovný čas, najmä obmedzenie reťazovitých uzatváraní pracovných pomerov, postavenie dočasne vysielaných a agentúrnych zamestnancov, právne postavenie zamestnanca, ktorý vykonáva domácku prácu a teleprácu, možnosti preplatenia nevyčerpanej dovolenky presahujúcej základnú výmeru, ak si zamestnanec nevyčerpá dovolenku ani v nasledujúcom kalendárnom roku, ustanovení o mzde, ktoré sa zosúladia so zásadou rovnakej mzdy za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty.
Cieľ zabezpečiť vyvážené právne postavenie medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu sa premieta do úpravy ustanovení, ktoré v aplikačnej praxi preukázali znevýhodnenie buď zamestnávateľa, alebo zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu. Ide napríklad o úpravu povinností zamestnanca uhradiť škodu zamestnávateľovi vo výške priemerného mesačného zárobku, ak počas výpovednej doby nezotrvá u zamestnávateľa, úpravu súbežného poskytnutia odstupného a plynutia výpovednej doby pri skončení pracovného pomeru výpoveďou, úpravu náhrady škody, ktorý spôsobí zamestnanec zamestnávateľovi z nedbanlivosti alebo z dôvodu vedomého neupozornenia, alebo nezakročenia proti hroziacej škode na 4-násobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca. V navrhovanej právnej úprave sa súčasne predpokladá prehĺbenie zmluvnej slobody, pokiaľ ide o dohodnutie pracovných podmienok.
Vládnym návrhom zákona sa jednoznačne vymedzuje pojem závislá práca z dôvodu zamedzenia vylúčenia zamestnanca z pracovnoprávnej ochrany, ak jeho právny vzťah nenapĺňa znaky samostatného podnikania podľa Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo podľa živnostenského zákona.
Novela Zákonníka práce predpokladá prehĺbenie sociálneho dialógu medzi zamestnávateľom a zamestnancami, ich zástupcami. Za tým účelom sa predkladá aj precizovanie právneho postavenia zástupcov zamestnancov, úprava právneho postavenia zástupcov zamestnancov a osobitne odborových orgánov pri vstupe na pracoviská zamestnávateľa za účelom uplatňovania práv zamestnancov a za účelom kontroly a úprava kompetencií odborových orgánov pri zistení nedostatkov, ktoré bezprostredne ohrozujú životy a zdravie zamestnancov.
Za účelom flexibility pracovných právnych vzťahov sa vládnym návrhom zákona navrhuje opätovne ustanoviť právny inštitút dohôd o pracovnej činnosti, v ktorej sa spolu s dohodami o vykonaní práce a dohodami o brigádnickej práci študentov budú môcť uzatvárať za zákonom presne ustanovených podmienok. Navrhuje sa, aby dohodu o pracovnej činnosti mohol uzatvoriť zamestnávateľ na práce nepresahujúce 10 hodín týždenne.
Vládnym návrhom zákona sa navrhuje v čl. 2 až 5 novelizovať zákon č. 312 o štátnej službe, zákon o cestovných náhradách, zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, taktiež zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Zmeny v uvedených zákonoch súvisia so zmenou ustanovení Zákonníka práce o pracovnej pohotovosti a dočasnom pridelení zamestnancov. Z dôvodu vylúčenia diskriminácie je potrebné upraviť nadväzne tieto inštitúty aj v uvedených zákonov. Pokiaľ ide o spoločnú správu, súhlasím s odporúčaniami v spoločnej správe.
Ďakujem, pán predseda.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka. Teraz poprosím pána poslanca Róberta Madeja, ktorý je určený spravodajca z výboru pre sociálne veci a bývanie, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch a v gestorskom výbore. Máte slovo, pán poslanec.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 379 zo 17. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a dopĺňajú niektoré zákony na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, zahraničného výboru, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti NBÚ a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali schváliť tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 180 z 12. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku svojím uznesením č. 162 zo 14. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením č. 54 z 13. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 117 z 12. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 53 z 12. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj svojím uznesením č. 87 zo 7. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 150 zo 14. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport svojím uznesením č. 40 zo 14. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo svojím uznesením č. 45 zo 14. júna 2007, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojím uznesením č. 78 z 18. júna 2007.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien prerokoval návrh zákona dňa 12. júna 2007, ale neprijal uznesenie, pretože predložený návrh nezískal súhlas potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Ide o 36 pozmeňujúcich návrhov.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne.
O bodoch 1, 4, 5, 7, 10, 16, 22, 25, 26, 30, 34, 35 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. O bodoch 2, 3, 6, 8, 9, 11 až 15, 17 až 21, 23, 24, 27 až 29, 31 až 33, 36 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Róberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a, po prvé, informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodnenie stanoviska gestorského výboru a predloženie návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 65 z 18. júna 2007.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy sú písomne prihlásení títo páni poslanci. Budem čítať poradie, ako aj ich požiadam potom o vystúpenie.
Za kluby sa písomne prihlásili: za klub SDKÚ - DS pani poslankyňa Iveta Radičová, za klub Kresťanskodemokratického hnutia pán poslanec Július Brocka, za klub Strany maďarskej koalície pani poslankyňa Klára Sárközy a za klub Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko je to pán poslanec Jozef Halecký. Po nich sú ešte písomne prihlásení páni poslanci Janiš, Štefanec, pani poslankyňa Belásová, pán poslanec Prokopovič, pán poslanec Kvorka, pán poslanec Frešo a pani poslankyňa Vaľová. Toto sú písomne prihlásení do rozpravy k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Iveta Radičová za klub SDKÚ - DS. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.
I. Radičová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, rada by som na úvod zopakovala to, čo som k Zákonníku práce, k jeho novele povedala už niekoľkokrát. Dovoľte mi zopakovať. Nikto nespochybňuje jednu zo základných funkcií Zákonníka práce ochranu práv zamestnancov. Je súčasťou každého Zákonníka práce. Iba názory na to, čo je a čo nie je prospešné pre zamestnancov a hlavne, ako ich práva zabezpečiť tak, aby boli aj vymožiteľné, aj naplniteľné, aby neboli kontraproduktívne a v konečnom dôsledku sa neobrátili proti zamestnancom sú rôzne. Koľko krajín, toľko variácií na túto tému.
Novela Zákonníka práce v oficiálnom pripomienkovom konaní priniesla a vyvolala 632 pripomienok. Aj k téme ochrany zamestnancov jednotliví členovia koalície, ministerstvá a množstvo ďalších inštitúcií vznieslo rad podporných stanovísk, námietok, ale aj námetov. Azda ich nemožno podozrievať, že hľadajú riešenia v neprospech zamestnancov, či považujú tento rozmer zákonníka za nelegitímny. Naše priority pri tomto zákone sú zabezpečiť dostatočnú flexibilitu trhu práce a istotu pre všetkých zúčastnených, pracovníkov i zamestnávateľov.
Vládny návrh Zákonníka práce má dnes inú podobu, ako mal prvý variant z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Pri oficiálnom pripomienkovom konaní v stanovenom termíne zaslalo pripomienky 51 subjektov, presne, pardon, 638 pripomienok, z toho 131 bolo akceptovaných. Ministerstvo, ako samé uvádza, neakceptovalo 507 pripomienok, z toho 127 zásadných.
Opakovane za SDKÚ - DS chcem zdôrazniť, že zmeny vo vládnom návrhu, ktoré zlepšujú postavenie zamestnancov a ktoré zlepšujú ich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sme podporovali a podporujeme.
Vláda v predkladanom návrhu ustúpila vo viacerých zámeroch. Ustúpila pri definícii živnostníkov, pri ohrození sezónnej práce, vybrala alternatívu pri nadčasoch v pôvodnom rozsahu, ustúpila pri sťažení zamestnávania dôchodcov na dobu určitú, pri sťažení zamestnávania pracovníkov na dobu určitú pre malé firmy s najviac 20 zamestnancami, z možnosti zablokovať zavedenie nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času odbormi proti vôli zamestnancom, platenia odborárskych funkcionárov vo väčších podnikoch bez ohľadu na počet členov odborov, z komplikovania zamestnávania prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania, od nekontrolovaného vstupu osôb konajúcich v mene odborov do podnikov aj od možnosti zastavenia výroby odborármi.
Napriek tomu zostalo v zákonníku množstvo problematických návrhov, ktoré nemôžeme hodnotiť ako ústretové k zamestnancovi ani ako podporujúce vznik pracovných miest. Viaceré z nich bránia zamestnancom zarobiť si viac, či privyrobiť si, pokiaľ sami chcú.
Vo výboroch Národnej rady bolo aj preto schválených 36 predložených pozmeňujúcich návrhov. SDKÚ - DS napokon predložilo celkovo 18 pozmeňujúcich návrhov do výborov. Ďalších našich 8 pozmeňujúcich návrhov sme nemuseli predkladať, nakoľko ich predložili koaliční poslanci.
Do spoločnej správy sa tak dostali riešenia, ktorých prijatie je pre funkčnosť Zákonníka práce a celých sektorov nevyhnutné. Je to zmena v definícii závislej práce, je to návrh SDKÚ - DS, ktorá sa už nebude týkať živnostníkov alebo tých, ktorí podpisujú zmluvy podľa Obchodného zákonníka.
Doplnenie dôvodov na okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancov aj o nezaplatené cestovné náhrady, ďalej výnimka pre zdravotnícky personál z limitu maximálneho pracovného času, čím sa čiastočne rieši problém zdravotnej starostlivosti, umožnenie intenzívnych sezónnych prác, spresnenie podmienok vstupu do priestorov zamestnávateľa a zlepšenie odmeňovania vedeckovýskumných zamestnancov, ktorí pracujú na medzinárodných projektoch. Práve tieto zmeny gestorský výbor odporúča plénu aj schváliť.
Zostávajú však návrhy, ktoré prešli v jednotlivých výboroch, aj keď ich gestorský výbor schváliť neodporučil, a to možnosť opätovne dohodnúť prácu na dobu určitú v rámci lehoty 3 rokov, ponechanie súčasnej možnosti zamestnávateľa dohodnúť sa na práci nadčas so zamestnancom vykonávajúcim rizikové práce aj na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu, ponechanie súčasného znenia možnosti zavedenia nerovnomerného pracovného času, vypustenie oklieštenia právomoci zamestnaneckých rád, vypustenie platenia odborárskych funkcionárov zo mzdových prostriedkov, aj keď len na 16 hodín mesačne, vypustenie zvýšenia odstupného pre odborárskych funkcionárov zo 6 mesiacov na 1 rok, posunutie účinnosti zákona k 1. januáru a ponechanie súčasného stavu, kedy sa pracovná pohotovosť nezaratáva do maximálneho týždenného pracovného času a príplatok za ňu nie je súčasťou mzdy.
Na margo tohto posledného pozmeňujúceho návrhu si dovolím zacitovať § 95 ods. 3 českého Zákonníka práce, ktorý bol prijatý 21. apríla 2006, t. j. za vlády pána Paroubka, ale až potom, ako prijal Európsky súdny dvor to nešťastné rozhodnutie, na ktoré sa odvolávala aj pani ministerka.
Ten paragraf v českom Zákonníku práce znie. Zacitujem ho v origináli. "Pracovní pohotovosť, při které k výkonu práce nedojde, se do pracovní doby nezapočítava." Český Zákonník práce má takéto ustanovenie, ani Európsky komisár, ani Európska komisia žiadne sankcie voči tkejto formulácii voči Českej republike neurobila, žiadne takéto kroky ani neavizuje.
Pýtam sa preto a spomínam to preto, lebo je tu namieste otázka, či to, čo je dovolené Českej sociálnej demokracii, nie je dovolené slovenskej? Nemôžeme naozaj postupovať pri pohotovosti tak, aby to nespôsobilo problémy obrovskému množstvu zamestnancov, ktorým to zníži ich príjmy?
Dovoľte mi teraz niekoľko vážnych faktov k toľko diskutovanej tzv. rodičovskej novele, teda k pozmeňujúcim návrhom z dielne SDKÚ - DS. 21. júna 2006, teda pred rokom bolo prijaté uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 560 s názvom K návrhu opatrení na zosúladenie rodinného a pracovného života na rok 2006 s výhľadom do roku 2010. Predkladateľka materiálu ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny v tom čase Iveta Radičová.
Toto uznesenie vlády, ktoré bolo prijaté pred rokom, dodnes platí. Pani ministerka Tomanová nedala návrh na zrušenie tohto uznesenia. Uvedené uznesenie vlády totiž okrem množstva iných opatrení obsahuje aj návrhy z tzv. rodičovskej novely, ktorú máte dnes pred sebou. Nie je pravdou, že som sa tejto téme nevenovala v čase, keď sme boli vo vláde. A nie je ani pravdou, že pozmeňujúce návrhy k zladeniu rodiny a pracovného života sú, ako to pani ministerka označila, kopaním do otvorených dvier.
Dávam do pozornosti toto platné uznesenie. Spomínané uznesenie spred roka sa opiera o rôzne analýzy a výskumy. Citujem: "Jedným z relevantných dôvodov pre realizáciu zámeru zladenia rodinného života a práce je aj skutočnosť, že doterajšia prax poukázala na fakt, že osoby starajúce sa o deti, ktoré sú zamestnané alebo si hľadajú zamestnanie, sú v rôznej miere diskriminované na trhu práce práve z dôvodu starostlivosti o deti."
Mimoriadna celoslovenská previerka Národného inšpektorátu práce úloha č. 107/03 s názvom Posilnenie rovnosti príležitostí, zosúladenie pracovného a rodinného života bola zameraná na odhaľovanie prejavov diskriminácie u žien, matiek a mužov starajúcich sa o maloleté deti pri návrate do zamestnania.
Citujem stranu 2 uvedeného uznesenia: "Národný inšpektorát práce zistil porušenia platného Zákonníka práce a nemožnosť vymôcť si opatrenia ústretové k plneniu rodičovských povinností."
Ďalej sa v správe a v uznesení uvádza: "Výsledky prieskumov v Slovenskej republike z predchádzajúcich rokov potvrdzujú, že ženy na zosúladenie pracovného a rodinného života neuprednostňujú prácu na kratší pracovný čas ani nepretržitú formu práce, ale skôr iné flexibilné formy práce a netradičné usporiadanie pracovného času," strana 4.
Na ďalších stranách sú výsledky analýzy Európskeho štatistického úradu EUROSTAT-u a doplnené sú o celkovú legislatívnu analýzu. Zhrniem, opäť citát, strana 6: "Meniaca sa štruktúra rodiny a nutnosť transpozície viacerých európskych direktív týkajúcich sa rovnakého zaobchádzania si vyžiadali viaceré legislatívne zmeny, ktoré možno rozdeliť na priamo podporujúce, podporné a ochranné."
Logicky na to nadväzuje tretia časť materiálu, ktorá už má v sebe obsiahnuté návrhy opatrení na zosúladenie rodinného a pracovného života, kde na strane 14, citujem: "Problémom v praxi zostáva používanie systému zdieľaných pracovných miest, t. j. rozdelenie jednej pracovnej náplne pre dvoch pracovníkov na kratší pracovný čas, čím sa získa ďalšie pracovné miesto. Zavedenie uvedenej formy zamedzí zneužívaniu pracovníka zamestnaného v režime kratšieho pracovného času, kedy rovnaký rozsah prác v kratšom čase musel vykonávať za nižšiu mzdu a vytvorí predpoklady zvýšenia záujmu zo strany zamestnancov s rodinnými povinnosťami o tieto formy zamestnávania."
Slovenská republika dlhodobo patrí ku krajinám v rámci Európskej únie s najnižšou mierou využívania skrátených pracovných úväzkov. Návrh, a to je podotknuté v uznesení, však zvyšuje finančné náklady zamestnávateľa napríklad na stravovanie.
Na tej istej strane citujem ďalej: "V súvislosti so zosúladením rodinného a pracovného života bude potrebné flexibilnejšie pristupovať k vykazovaniu odpracovaných hodín a ich mesačnému, resp. celoročnému zúčtovaniu, tzv. banke odpracovaných hodín, ktorú môžu rodičia vzhľadom na potreby zamestnávateľa využívať napríklad tak, že viac hodín odpracovaných v zimných mesiacoch budú môcť čerpať počas letných prázdnin detí." Uvedený návrh predpokladá rozšírenie § 88 a § 89 Zákonníka práce. Dodávam aj zmenu v § 121, aby bolo toto právo vymáhateľné. Opäť poznámka, presne takéto znenie nájdete a riešenie v českom Zákonníku práce.
Takže všetky návrhy vznikli pred rokom 21. júna 2006. Termín ich realizácie bol stanovený na rok 2007, teda bolo v pláne novelizovať Zákonník práce.
Únia materských centier, keďže sa návrhy z uznesenia do návrhu Zákonníka práce nedostali, vypracovala 23. februára 2007 hromadnú pripomienku, ktorou sa pokúsila tieto návrhy zapracovať do novely Zákonníka práce. Taká je súslednosť časovo.
Preto sa naozaj ohradzujem voči stanovisku ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z 22. júna 2007, v ktorom sa tvrdí, citujem: "V tejto súvislosti je zaujímavé napríklad aj to, že pani poslankyňa Radičová nepoužila svoje vlastné pozmeňujúce návrhy, ale použila návrhy Únie materských centier, ktoré sú však v diametrálnom rozpore s tým, čo presadzovala minulý rok. Skrátenie rodičovskej dovolenky a podobne." Citujem ďalej: "To je podľa ministerstva absolútne zavádzajúce a populistické konanie."
No, niekto tu naozaj zavádza a opäť sa vrátim k spomínanému platnému uzneseniu vlády, strana 11, a citujem: "Bod A. Opatrenia zamerané na analýzu existujúceho legislatívneho a normatívneho rámca pre zosúladenie rodinného a pracovného života a návrh ich úpravy. Po prvé," a to po prvé má dve vety. "Navrhnúť zmenu príslušnej legislatívy v zmysle skrátenia doby čerpania rodičovského príspevky na dva roky a ekvivalentne ho zvýšiť. Prvá veta. Druhá. Súbežne ponechať alternatívnu možnosť terajšieho právneho stavu."
Na strane 12 konkretizujem. "Je potrebné zabezpečiť, aby sa žiadateľka, žiadateľ o rodičovský príspevok sám rozhodol pre jednu z dvoch alternatív, ponechanie možnosti poskytovania rodičovského príspevku na celú stanovenú dĺžku alebo čerpanie rodičovského príspevku v skrátenom čase, ale vyššieho o 50 %."
Opäť príklad z Čiech. Česká republika navrhuje tri pásma, základné čerpanie, zrýchlené čerpanie a spomalené, čiže ešte dlhšiu dobu, ako je základná. Boli ponúknuté dve alternatívy na voľbu. V žiadnom prípade nešlo, pani ministerka, o skrátenie, chcú ponechať možnosť terajšieho právneho stavu. Terajší právny stav znamená čerpanie 3 roky. Nikdy som nenavrhovala skrátiť rodičovskú dovolenku.
Rovnako chcem upriamiť pozornosť na pozmeňujúci návrh, ktorý schválil sociálny výbor k ochrane zdravotne postihnutých občanov. Vládny návrh definovaním občana so zdravotným postihnutím § 40 pre potreby celého Zákonníka práce zužuje ochranu zamestnancov oproti súčasne platnému Zákonníku práce len na poberateľov invalidných dôchodkov. Teda súčasnú ochranu by tak stratili invalidní občania, ktorým nevznikol nárok na invalidný dôchodok, pretože nezískali potrebnú dobu dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity či invalidní poberatelia predčasných a starobných dôchodkov. Navrhujem preto a dávam opäť do pozornosti, aby sme sa vrátili k pôvodnému zneniu ochrany zdravotne postihnutých občanov a nezužovali túto ochranu.
Zo všetkých uvedených dôvodov preto navrhujem, pán spravodajca, na osobitné hlasovanie nasledovné návrhy v spoločnej správe, ktoré vo výboroch predkladali poslanci za SDKÚ - DS. Body 2 a 6, ktoré sa týkajú zúženia ochrany zamestnancov so zdravotným postihnutím, ďalej body 13, 21, 27 a 28, to je tzv. rodičovská novela, body 29, 31 a 33, ktoré sa týkajú postavenia odborov a zamestnaneckých rád, a bod 36, ktorý sa týka účinnosti zákona. Zároveň sa obraciam na vážené kolegyne a vážených kolegov s prosbou, aby pozmeňujúce návrhy, ktoré zlepšujú postavenie a situáciu u zamestnancov podporili v tomto pléne.
Chcem upozorniť, že z pozmeňujúcich návrhov, ktoré odzneli vo výboroch, SDKÚ - DS dva nikdy nepredkladalo a ani nepodporovalo a ani nepodporí. Sú to pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladali koaliční poslanci, týkajú sa zrušenia nárokov, minimálnych mzdových nárokov, pretože toto je návrh a paragraf z pôvodného Zákonníka práce, ktorý považujeme za potrebné ponechať v Zákonníku práce a nepodporíme ani návrh na vypustenie možnosti zákazu nočnej práce. Tieto dva návrhy SDKÚ - DS nepodporí.
Dovoľte mi ešte na záver predložiť jeden pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh sa týka opäť vládneho návrhu, ktorý pri zodpovednosti zamestnanca za vzniknutú škodu vládny návrh navrhuje, aby zamestnávateľ neprihliadal na osobné a majetkové pomery zamestnanca pri vymáhaní škody, na ktorú zamestnanec vedome neupozornil alebo jej nezabránil. Navrhujeme preto ponechať súčasné znenie a prihliadať na osobné a majetkové pomery.
Teda dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh. V čl. I novelizačný bod 122 znie: "V § 181 ods. 1 v druhej vete sa vypúšťajú slová "a aký je spoločenský význam škody" a v tretej vete sa slovo "trojnásobku" nahrádza slovom "štvornásobku"."
Odôvodnenie: Ponecháva sa možnosť zo súčasného znenia Zákonníka práce, aby zamestnávateľ prihliadal na osobné a majetkové pomery zamestnanca pri vymáhaní ním spôsobenej škody. Vláda totiž navrhuje, aby zamestnávateľ neprihliadal na osobné a majetkové pomery zamestnanca pri vymáhaní škody, na ktorú zamestnanec vedome neupozornil alebo jej nezabránil. Vládny návrh by znížil ochranu zamestnanca tým, že ruší povinnosť zamestnávateľa prihliadať na jeho majetkové a osobné pomery. Ministerstvo práce to nepochopiteľne vysvetľuje ochranou osobných údajov. Súčasné znenie pritom nenúti zamestnanca zverejniť svoje osobné a majetkové pomery, len mu túto možnosť dáva v prípade, že sa ocitol v núdzi. Opäť vás chcem poprosiť o podporu a ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Radičovej pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Vaľová.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Keďže ja mám na to iba dve minúty, tak nemôžem taký široký a rozsiahly príspevok pani Radičovej okomentovať celý, ale poviem tak.
Pani poslankyňa Radičová, ja vás oslovím stále ako pani poslankyňu, pretože, ak vás oslovujú ako pani exministerku, vždy mi to nedá a mám strašne na pamäti všetku tú teóriu, ktorou nás tu zaplavujete a boli ste presne toľko vo vláde, ako je terajšia pani ministerka Tomanová a nič z tejto teórie, o ktorej rozprávate, o všetkej tej pomoci pre národ, pre ľudí, myslím si, že nič z toho, ani Zákonník práce ste nedokázali za svoje obdobie, za svojho pôsobenia, kedy ste ešte boli aj poradkyňa pána Kaníka, otvoriť a priniesť tomuto slovenskému národu. To by som povedala ako prvé.
Povedali ste, že zákonník je cesta ústupov, ako sme museli strašne ustupovať. No, my sme neustupovali, my sme vyjednávali, ešte raz poviem, zákonník nie je cesta ústupov. Stále ste nás kritizovali, že nevyjednávame, my sme vyjednávali, a tak ako prešiel zákonník z vlády do parlamentu, nenastala žiadna zmena, tak ako to bolo dohodnuté medzi tripartitou a medzi ostatnými partnermi.
A spomeniem aspoň § 164 za všetky, kde rozprávate, že ste otvorené dvere nevyrážali baranidlom. No, ja si myslím, že teda ste ich vyrážali, pretože v § 164 v ods. 2 váš návrh bol, že zamestnávateľ môže poskytnúť, nemám ho tu, aby som ho citovala, a my sme povedali, že je povinný. Čiže môcť a byť povinný sú dva diametrálne rozdiely, a tým pádom si myslím, že určite tento zákon bol oveľa lepšie v Zákonníku práce naformulovaný, tak ako ste ho chceli naformulovať vy. To je asi všetko, ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Nachtmannová.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, začali ste tým, že v súčasnosti platný Zákonník práce zaručuje dostatočnú flexibilitu trhu práce a dostatočnú istotu. Nesúhlasím s tým a konkrétne svoj názor, svoj nesúhlas zdôvodním.
Pružný pracovný čas napríklad, tak ako je charakterizovaný v súčasne platnom Zákonníku práce, má pevne stanovené jadro na päť hodín. Čiže v tomto prípade sme v prvej generácii pružného pracovného času, hoci svet je úplne niekde inde a práve v súčasnom návrhu Zákonníka práce sa toto pevné jadro dáva preč. Čiže určite súhlasíte, že sa spružňuje trh práce.
Ďalej, čo sa týka tej dostatočnej istoty. Opäť príklad. A čo napríklad učitelia v regionálnom školstve, ktorí v mnohých prípadoch majú reťazené pracovné pomery na dobu určitú, pracovné zmluvy majú uzavreté k 30. 6. a novú pracovnú zmluvu majú uzavretú od 1. 9. Dva mesiace títo ľudia nemajú žiadnu istotu, ani materiálnu, ani spoločenskú. Myslím si, že teraz prerokovaný Zákonník práce je práve aj o flexiistote.
Zaujalo ma vaše zdôvodňovanie zdieľania pracovného miesta job sharingu. Áno, určite je to pozitívny neštandardný pracovný režim, ale u nás je momentálne neaktuálny.
Základný faktor, prečo je nízka cena práce. Neviem si vôbec predstaviť v súčasnosti na Slovensku vôľu nejakého zamestnanca deliť si s niekým pracovné miesto alebo napríklad 2 pracovné miesta medzi 3 zamestnancov. Vidím, aká je... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Radičová, nech sa páči.
I. Radičová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Nachtmannová, ja som konštatovala v úvode, čo chápeme ako priority, aby obsahoval Zákonník práce. Súhlasím, má obsahovať ochranu zamestnanca, flexibilitu trhu práce a myslím si, že každá nová forma, pokiaľ ju umožníme, môže pomôcť spĺňať takéto kritériá.
K reťazeniu len jednu poznámku. Otvorene sme podporili váš návrh zrušenia opakovanej skúšobnej doby aj istého obmedzenia možnosti opakovania reťazenia. Len konštatujeme, že v istých prípadoch je možné uvažovať, a tu vedieme diskusiu, či umožniť jedenkrát, trikrát, čo naozaj prospeje veci, ale inak vám neprotirečím.
K pani poslankyni Vaľovej. Prijala som za to obdobie, keď som bola na poste ministerky, 7 noviel zákonov vrátane zákona o sociálnom poistení, a keď hovoríte o Zákonníku práce, keďže nový vstúpil do platnosti januárom 2004, novelu sme plánovali na rok 2007, aby sa ukázali prvé reálne problémy, ktoré Zákonník práce prináša, a uviedla som aj, že sme objednali a požiadali a poslali Národný inšpektorát práce práve na prieskum, aby analyzoval a definoval, kde sú problémové body Zákonníka práce.
Častejšie novelizácie, vy ste mali pripomienku, že sme iné nerobili, len novelizovali a novelizovali. Chceli sme postaviť návrh novely na poznatkoch z reality a uznesenie vlády, ktoré som pripravila a materiál... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka za klub Kresťanskodemokratického hnutia a pripraví sa pani poslankyňa Sárközy.
J. Brocka, poslanec: Vážená pani ministerka, vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, vážení kolegovia, upravil som si svoje vystúpenie tak, aby sa ním nemuseli zaoberať v mandátovom a imunitnom výbore. (Potlesk.)
Dámy a páni, KDH má naďalej výhrady k predloženej novele Zákonníka práce, pretože sú v nej zbytočné regulácie pracovnoprávnych vzťahov, ktoré povedú skôr k sťaženiu zamestnania sa a k sťaženiu vytvárania nových pracovných miest.
Návrh vlády vedie k zhoršeniu podnikateľského prostredia, zvyšuje náklady zamestnávateľov, zavádza tzv. vynútenú závislú prácu ako opak podľa vlády nútených živností. Ďalej návrh zákona zvyšuje kompetencie odborov na úkor zamestnaneckých rád a v neposlednom rade zvyšuje odborárske privilégiá.
My si v KDH myslíme, dámy a páni, že posilňovanie postavenia zamestnancov je správne, ale dlhodobo sa dosahuje skôr zvyšovaním konkurencieschopnosti a súťaže podnikov medzi sebou, a nie škodlivou zmenou Zákonníka práce, ktorá zhoršuje podnikateľské prostredie.
Dnes platný Zákonník práce výrazne zvýšil pružnosť na trhu práce v pracovnoprávnych vzťahoch, umožnil nielen zamestnávateľom pružne reagovať pri realizovaní svojich podnikateľských zámerov, ale zvýšil možnosti uchádzačov o zamestnanie. Týkalo sa to najmä úpravy skončenia pracovného pomeru, deregulovala sa úprava pracovného času na kolektívne vyjednávanie, spružnili sa druhy pracovných pomerov a zároveň sa zvýšila ochrana zamestnancov.
Rovnako moderná i reformná bola úprava kolektívnych pracovných vzťahov, postavenie odborových orgánov a zamestnaneckých rád, aby mohli pôsobiť súčasne u zamestnávateľa. Vtedy zákon vymedzil, a tak to dnes platí, ich vzájomné kompetencie, tak ako je to obvyklé aj v iných európskych krajinách.
Menej prísna, menej rigidná legislatívna úprava pracovnoprávnych vzťahov viedla k spružneniu trhu práce, k zdravšiemu podnikateľskému prostrediu a v konečnom dôsledku aj k zníženiu chudoby. Taká je skúsenosť nielen na Slovensku, tak je to aj v iných európskych krajinách. Naopak, práve pre menej úspešné krajiny vo svete alebo v Európe je charakteristické práve rigidné pracovnoprávne vzťahy, prísna úprava napríklad aj nadčasov, aby som bol konkrétny. To, čo u nás je ešte stále striktne upravené v zákone, v úspešnejších krajinách sa rieši neformálnymi vzťahmi medzi zamestnávateľom a zamestnancami, alebo kolektívnym vyjednávaním na podnikovej úrovni.
Dámy a páni, ak sú niekde silné odbory, tak to nie je zo zákona, ale je to z vôle zamestnancov. Táto vláda to robí úplne naopak. Posilňuje postavenie odborov zo zákona. Odborári budú mať nové kompetencie, budú oproti napríklad zamestnaneckým radám vo veľkej výhode. Kým na založenie odborovej organizácie stačí 5 členov, na založenie zamestnaneckej rady, tá musí byť zvolená polovicou ľudí z firmy.
Môj kolega Pavol Minárik mal zaujímavú poznámku v tejto súvislosti, že stačí, aby konkurenčná firma založila odborovú organizáciu u konkurencie a môže ju úspešne torpédovať, samozrejme, nenavrhujem to teraz ako návod, ale je to možné. Podľa schválenej novely Zákonníka práce budeme takto svedkami v mnohých prípadoch aj nekalej súťaže. KDH presadzuje súťaž aj v oblasti zastupovania zamestnancov. Je to spravodlivé, je to aj lepšie, ale najmä pre zamestnancov.
Navrhované zmeny v oblasti posilňovania a postavenia odborov sú veľmi rafinované. Ak niekto čítal povrchne túto novelu Zákonníka práce, tak niektoré veci aj pri povrchnom čítaní boli zrejmé. Napríklad v § 87, to je práve tá oblasť nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, sa navrhuje zmeniť dnes platné slová "po prerokovaní so zástupcami zamestnancov" sa nahradí slovami "po dohode so zástupcami zamestnancov". To je výrazná zmena, ak sa prerokovanie nahrádza dohodou a, samozrejme, je to výrazné posilnenie postavenie odborov. Ale sú tam miesta, ktoré nie sú také zrejmé na prvé prečítanie, pretože, ako som hovoril, že je to rafinované, tak to v prípade ďalšej zmeny tak je.
Keď sa navrhuje dnes platný text, citujem: "Po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancami" nahradiť slovami "po dohode so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom". Sledujete ten rozdiel? Aj v novom texte je dohoda so zamestnancom, ale iba v prípade, že tam neexistujú odbory.
Dámy a páni, mám taký dojem, že vy z vládnej koalície zamestnanca považujete za nesvojprávneho, inak si neviem vysvetliť túto dojemnú starostlivosť o zamestnanca. To vlastne ani nie je starostlivosť o zamestnanca, to je starostlivosť o odborárov, lebo to je o záujmoch odborárov v prvom rade a nepovažujem za správne, aby sa takto odborári ako zástupcovia zamestnancov skrývali za paragrafy.
Vo vysoko vyspelých priemyselných krajinách, a takou krajinou Slovensko je, sa odbory zaraďujú k nepriamym zamestnávateľom, to znamená, sú spoluzodpovedné za stav hospodárstva, za pracovné možnosti, pretože spolurozhodujú o mzdách, o pracovnom čase, o pracovných podmienkach, o deľbe spoločenského produktu, a preto by nemali svoje postavenie zneužívať.
V spoločnej správe sú uvedené body 62, 63, čo chcem zdôrazniť tromi výbormi Národnej rady navrhnuté na vypustenie, t. j., aby sa zachoval súčasný stav. Gestorský výbor, naopak, navrhuje tieto body vypustiť, čo ja považujem, ak by sme to tak schválili, toto považujem za sabotáž slovenskej ekonomiky, a nie znižovanie daní.
Dámy a páni, aj pani Zmajkovičová, bod 62, ktorý navrhujú tie spomínané výbory, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku, ďalší bod navrhuje, tam sa pridáva aj výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj argumentujú veľmi rozumne a veľmi správne, že ak sa dnes vylúči zo zákona možnosť zamestnávateľa dohodnúť sa aj so zamestnancom, tak to ohrozuje záujmy toho zamestnanca.
A ja si myslím, že v prípade práve tých veľkých firiem, teda automobilového priemyslu na Slovensku, je to aj proti národným záujmom, veď táto krajina dnes a v najbližších rokoch bude profitovať práve z tohto priemyslu. Preto si myslím, že vylúčenie alternatívnej možnosti individuálne sa dohodnúť na nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času so zamestnancom je v rozpore so záujmom zamestnanca, pretože odborári ani nemôžu vedieť, aké sú záujmy zamestnancov. V tomto smere si myslím, že sa angažujú na nesprávnom mieste.
Rovnako je to aj pri bode 137, návrh novely Zákonníka práce, aj tento navrhuje gestorský výbor neschváliť napriek tomu, že v iných výboroch si poslanci myslia niečo iné. A to je práve ten prípad konfliktu medzi odbormi a zamestnaneckou radou. Pôvodne, to som už hovoril, že Zákonník práce dnes vymedzuje dostatočne postavenie jedných aj druhých. Navrhované znenie však diskriminuje zamestnanecké rady. Na ich úkor neprimerane posilňuje právomoci odborovej organizácie. Toto nie je v súlade ani s bežnou praxou v Európskej únii a myslím si, že je to na škodu najmä zamestnancov.
Pani kolegyňa Radičová spomínala niektoré body zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, ja by som to zjednodušil a navrhujem všetky body zo spoločnej správy, ktoré gestorský výbor navrhuje en bloc neprijať, aby sme o nich hlasovali osobitne. A väčšinový názor aj môj, aj kolegov, ktorí vystupujú práve v súvislosti s týmto nerovnovážnym postavením odborov a zamestnaneckých rád alebo pri zvyšovaní kompetencií odborov majú iný názor ako gestorský výbor, čiže hlasovať o každom bode zo spoločnej správy osobitne.
Moje prvé dva pozmeňujúce návrhy sa týkajú vypustenia bodov 113 a 114, tam sú navrhované zmeny v § 149. Nevidím dôvod na to, aby odbory suplovali referáty bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zasahovali do kompetencií inšpektorátu práce.
Ďalší návrh je na vypustenie bodov 139 a 141 z návrhu novely. To sú zmeny v § 230 a § 239. Návrhy sú nevyvážené, odbory nenesú zodpovednosť za škodu spôsobenú vstupom osoby konajúcej v mene odborov do priestorov zamestnávateľa a na druhej strane zamestnávateľ má byť zodpovedný za bezpečnosť osôb, ktoré vstúpia na jeho pracovisko napriek jeho nesúhlasu.
Môj ďalší pozmeňujúci návrh sa týka otcovskej dovolenky, ktorú som sa snažil navrhovať aj pri novele Zákonníka práce začiatkom roka a využívam túto možnosť. Navrhujem za bod 76 doplniť nový bod s nasledovným textom: "V § 100 za písm. c) doplniť nové písm. d) s textom d) otcovskú dovolenku." A zároveň za bod 77 doplniť nový § 108 nasledovného znenia: "Otcovská dovolenka § 108 ods. 1. "Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní, má v čase narodenia dieťaťa jeho manželke nárok na otcovskú dovolenku."."
"Odsek 4. Otcovská dovolenka je jeden týždeň." Ďalší odsek. "Otcovská dovolenka sa musí vyčerpať v čase do 3 mesiacov od narodenia dieťaťa. Za nevyčerpanú otcovskú dovolenku sa náhrada mzdy neposkytuje." Nebudem tento návrh zdôvodňovať. Už som ho tu zdôvodňoval minimálne 2-krát v tejto sále. (Nech sa páči, pán spravodajca.)
Záverom mi dovoľte zopakovať alebo konštatovať, že návrh zákona, ak by sme neprijali pozmeňujúce návrhy, ktoré navrhli niektoré výbory alebo niektoré strany, najmä opozičné, ale spomínam si teraz aj na návrhy, ktoré predniesol kolega z vládnej koalície pán poslanec Ďuračka vo výbore pre financie, rozpočet a menu prešli, ale v spoločnej správe ich gestorský výbor navrhuje neprijať - predpokladám, že poslanci za Slovenskú národnú stranu budú hlasovať za návrh svojho kolegu - návrh Zákonníka práce v podobe, teda bezo zmeny, tak ako ho navrhuje vláda, výrazne poškodí v konečnom dôsledku zamestnancov. Obmedzí tvorbu nových pracovných miest a spomalí aj rast miezd. Výrazne zhorší ešte stále atraktívne podnikateľské prostredie, zníži konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky a, samozrejme, súvisí to aj s obrazom našej krajiny v zahraničí, ktorý sa určite nezlepší. A v takej podobe by Kresťanskodemokratické hnutie predložený vládny návrh zákona nemohlo podporiť. Ďakujem za vašu pozornosť.