P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána predsedu výboru pre zdravotníctvo nie sú faktické poznámky, takže budeme pokračovať vystúpením pána predsedu Haleckého. Nech sa páči. Je tu pán poslanec Halecký? Nie je? Takže stráca poradie. Ako ďalší je pán poslanec Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, ja budem teraz stručný. Dovolím si podať pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

V bode 1. V čl. II novelizačnom bode 4 § 96 ods. 1 sa slová "25 %, a ak ide o deň služobného pokoja 50 %" nahrádzajú slovami "50 %, a ak ide o deň služobného pokoja 100 %".

Po druhé. V čl. IV novelizačnom bode 5 § 21 ods. 1 sa slová "25 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni 50 %" nahrádzajú slovami "50 %, a ak ide o deň pracovného pokoja 100 %".

Tento pozmeňujúci návrh odôvodňujem, že týmto návrhom sa zabezpečuje odmeňovanie štátneho zamestnanca, resp. zamestnanca vo verejnej službe za neaktívnu, čas služobnej pohotovosti, resp. pracovnej pohotovosti na pracovisku vo výške náhrady, ktorá je porovnateľná s platným právnym stavom oproti pôvodne navrhovanej zníženej náhrade.

Poprosím vás, vážené pani poslankyne, páni poslanci, o podporu tohto navrhnutého pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú, takže ako ďalšia pani poslankyňa Nachtmannová.

Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení v rozprave sa nebudem venovať celej šírke Zákonníka práce, obmedzím sa najmä na prezentáciu opatrení v novele, v ktorej podporujú flexibilitu práce, pretože v mnohých vystúpeniach predstaviteľov opozície zaznievalo, že novela Zákonníka práce znepružňuje trh práce. Teda konkrétne.

Opatrenia, ktoré podporujú pružný trh práce zostávajú. Z pohľadu zákonníka v súčasnej novele zostáva pracovný pomer na kratší pracovný čas § 49. Zostáva pracovný pomer na určitú dobu § 48. Vylúči sa síce tzv. reťazenie pracovných pomerov, ale v mnohých prípadoch sa môžu uplatňovať výnimky. V spojitosti s reťazením pracovných pomerov bola verejnosť často zavádzaná, zaznievalo veľa odmietavých stanovísk s tým, že zamestnávateľ sa dostáva do právnej neistoty. Veľakrát sa spomínalo, že podnikateľ môže dostať nečakané zákazky a čo potom so zamestnancami.

Verejnosť bola zavádzaná aj v otázke sezónnych prác. Išlo tu buď o neznalosť novely Zákonníka práce, alebo o manipuláciu verejnou mienkou. Ak si totižto pozorne prečítame Zákonník práce, vidíme v ňom explicitne uvedené, že nič také podnikateľom nehrozí. V § 48 ods. 4 a 6 sú jednoznačne vymedzené výnimky. V novele je jasne uvedené, že reťazenie pracovných pomerov môžu donekonečna uplatňovať malí zamestnávatelia, ktorí majú do 20 zamestnancov. Rovnako je výnimka ohľadom sezónnych prác. Je tam výnimka ohľadom nečakanej zákazky. Je tam uvedených skutočne viacero výnimiek, čiže ozaj žiadny podnikateľ sa do právnej neistoty týmto paragrafom nedostáva.

Ďalej zostáva domácka práca § 52. Zostáva dohoda o vykonaní práce § 226, navyše sa, zvyšuje rozsah vykonávania prác z dnešných 300 hodín na 350 hodín ročne. Zostala dohoda o brigádnickej činnosti študentov, zostáva agentúrne zamestnávanie. Avšak agentúrne zamestnávanie je upravené v súlade s návrhom smernice Európskeho parlamentu a Rady o pracovných podmienkach pre dočasných pracovníkov KOM 2002/701.

Cieľom tejto smernice je uplatniť princíp nediskriminácie, princíp rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi najímanými agentúrami. Mala som možnosť vidieť pracovnú zmluvu kontraktovaného zamestnanca. Jednoznačne tento zamestnanec bol diskriminovaný v porovnaní s kmeňovým zamestnancom.

Čo je nové v oblasti flexibility práce? Čo nové zavádza súčasná novela Zákonníka práce v opatreniach podporujúcich pružný trh práce. Novým je možnosť zmluvnej úpravy pracovných podmienok, ak Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis neustanovuje inak. Novým je možnosť využívania telepráce ako veľmi progresívneho neštandardného pracovného režimu, ktorý má ozaj množstvo výhod aj pre spoločnosť.

Novým je zavedenie dohody o pracovnej činnosti a čo pozitívne hodnotím, ešte viac sa spružňuje možnosť pružného pracovného času. Ja som to už vo faktickej poznámke spomínala. V súčasnosti pružný pracovný čas, tak ako je definovaný v Zákonníku práce teraz platnom, je na úrovni prvej generácie pracovného času. Čiže je stanovené pevné jadro, iba príchod a odchod je kĺzavý. A navyše, je to zošnurované piatimi hodinami.

Súčasný návrh novely Zákonníka práce pružný pracovný čas posúva na úroveň tretej generácie pracovného času, ktorá je bežná vo vyspelých krajinách Európy. To znamená, že usporiadanie fondu pracovného času závisí len od dohody zamestnávateľa a samotného zamestnanca.

Zakončím svoje vystúpenie otázkou. Stále si myslíte, že táto novela Zákonníka práce znepružňuje trh práce? Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie. Ako ďalšia vystúpi pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Dnes začnem svoje vystúpenie trošku inak, ako som sa chystala, nie tým, čo som si pripravila, ale urobila som si pár poznámok pri vystúpení pána kolegu poslanca Kvorku.

Nechcela som reagovať hneď po jeho vystúpení, lebo som bola dosť v emotívnom stave a bála som sa, že náhodou potom budem objektom imunitného a mandátového výboru, čo by mi bolo ozaj ľúto.

Takže, pán poslanec, hovorili ste, že my tu načrtujeme akýsi katastrofický scenár po prijatí Zákonníka práce. Nehovoríme o žiadnom katastrofickom scenári, vy, keď zajtra zahlasujete a odhlasujete túto novelu Zákonníka práce, nestane sa žiadna katastrofa, ani hviezdy nebudú padať, ani Tatry sa nebudú triasť, akurát sa Tatry trasú pred tým, akým spôsobom sa podpisujú zmluvy o zámenách pozemkov na južnom Slovensku a pod Tatrami.

Ďalšia poznámka k odborom. Pán kolega, konštatovali ste, že konečne budú mať odbory svoje postavenie a svoje právomoci. Myslím si, že odbory svoje postavenie aj svoje právomoci majú aj dnes, iba ich nedostatočne využívajú, o čom svedčí fakt, že iba štvrtina zamestnancov je organizovaná v odboroch. Myslím si, že o kvalite práce odborov to nesvedčí. Nepresadzujú záujmy zamestnancov tam, kde to majú v podnikoch, ale snažia sa o exkluzívnu zmluvu s politickou stranou, a to sa im aj podarilo pred poslednými voľbami so stranou SMER, a snažia sa tieto svoje záujmy pretláčať cez vládu a cez zákony.

Iba taká perlička. Pri poslednom hromadnom prepúšťaní v Trenčíne som počula, že hlavná vec, ktorá zaujímala odborárskych predákov pri rokovaní o hromadnom prepúšťaní s vedením podniku, boli ich zlaté padáky. Ozaj smutné.

Pán kolega, ďalej ste hovorili, že konečne po prijatí Zákonníka práce budú ľudia pracovať v dôstojných podmienkach. Teda vy tvrdíte, že teraz všetci pracujú v nedôstojných podmienkach? Že sme v nejakom feudálnom bezzákonnom, bezlegislatívnom stave? Ja si myslím, že to tak nie je a že drvivá väčšina zamestnávateľov poskytuje svojim zamestnancom kvalitné pracovné podmienky, ktoré ochraňujú ich zdravie, ktoré zabezpečujú bezpečnosť pri práci.

Aj keď túto novelu prijmete, nemyslite si, že tí zamestnávatelia, ktorí sú ľahostajní k bezpečnosti na pracoviskách, sa zrazu zmenia. Takto to nebude. To je priestor pre inšpektorát práce. Myslím si, že tým je povedané všetko.

Ďalej ste hovorili, že zamestnávateľ môže kedykoľvek prepustiť svojho zamestnanca. Myslím si, že tým podsúvate ozajstnú nepravdu, pretože v Zákonníku práce je 15 paragrafov, ktoré konkrétne hovoria, za akých podmienok môže byť zamestnanec prepustený, s presným uvedením dôvodu, dokonca je uvedený zákaz výpovede. A keby to tak bolo, myslím si, že v tejto novelizácii, ktorú predkladáte za účelom zabezpečenia vyššieho štandardu v sociálnej Európe, by bolo oveľa viac pozmeňujúcich návrhov, ktoré by smerovali práve k upraveniu výpovede zo strany zamestnávateľa na zamestnanca, a to sa v tejto novele nedeje.

Vlastne vo výpovediach nemeníte okrem súbehu výpovede a odstupného asi nič. Keď sa mýlim, opravte ma.

Ďalej ste, pán kolega, povedali, že Zákonník práce v tejto podobe, ako je, porušuje ľudské práva. No, to snáď ani sa mi nechce veriť, že to takto nahlas poviete. Zákonník práce platí od roku 2004. Mali sme tu silnú opozíciu so silným lídrom, ktorý vedel nahlas kričať svoje pripomienky, ale neviem o tom, že by po prijatí Zákonníka práce bol na Ústavný súd opozíciou podaný návrh a žeby Ústavný súd vydal nález, ktorý by konštatoval, že Zákonník práce porušuje ľudské práva. Toto tvrdenie, ozaj si myslím, že je zavádzajúce. Ja dokonca tvrdím, že nie je porušená ani smernica, žiadna smernica Európskej únie, pretože všetky pripomienky Európskej únie sú vo forme odporúčaní, takže môžem sa mýliť, ale pani ministerka mi to teraz objasnila, ale myslím si, že Zákonník práce skutočne neporušuje právo Európskej únie, lebo by sme si to už dávno museli dať do súladu.

Často sa vyčíta zamestnávateľom, že vidia len zisk, zaujíma ich len zisk a vyznieva to, ako by zisk bolo niečo nečestné. Tu je potrebné povedať dve zásadné veci.

V prvom rade zisk je od slova získať. Vy, ja, všetci robíme veci preto, aby sme niečo získali. Chodíme do školy, aby sme získali vzdelanie. My politici sa uchádzame o podporu občanov, aby sme sa stali poslancami, ministrami, aby sme získali podiel na moci. Podnikatelia podnikajú, aby mali zisk. No, viete si predstaviť podnikateľa, ktorý by napríklad šil topánky so stratou a z domu nosil manželkinu výplatu, aby teda nejako sanoval svoje podnikanie? Však to je absurdná predstava? Je skutočne snaha legitímne niečo získať zlá? Práve naopak, ja si myslím, že tá aktivita ľudí v prírode je zariadená tak, aby sa celá spoločnosť posúvala dopredu a nemyslite si, ani v podnikaní, a to je tá druhá poznámka, ktorú chcem k tomu povedať, nie je samozrejmé mať zisk.

Nie každý podnikateľ ho má, nie je samozrejmé ho vytvoriť. Len ten, kto sa presadí v konkurencii, kto dokáže kvalitne vyrobiť, poskytnúť kvalitnú službu, ale svoju výrobu aj predať a udržať sa na trhu, len ten môže uvažovať o zisku.

Ja som to už vo svojom vystúpení v prvom čítaní povedala, že považujem za najdôležitejšiu pri zamestnanosti ochotu zamestnávať. Táto ochota zamestnávať je ovplyvňovaná viacerými faktormi. Dva najdôležitejšie sú jednak legislatívne prostredie, a jednak to, že sa podniku darí. Keď sa darí ekonomike, môže sa dariť podnikom. Keď je priaznivé podnikateľské prostredie, môže sa dariť podnikom. Rastie dopyt, podniky môžu investovať, inovovať, tvoriť nové pracovné miesta, zamestnanci týchto podnikov si môžu viac dovoliť a vzniká nám taká špirála rastu dopytu a služieb a myslím si, že to je impulz ďalšieho rastu.

Čo sa týka stavu legislatívy. Jednak je to stupeň byrokracie spojeného so zamestnávaním, čo som už minule povedala, že si myslím, že je veľmi vysoký tento stupeň byrokracie, aj preto mnohí podnikatelia radšej siahajú k tej živnosti, kde si tieto povinnosti splní sám živnostník a táto povinnosť pre zamestnávateľa odpadá.

A ďalej je dôležitá, aj viackrát sme tu hovorili o pružnosti. Pružnosť, možnosť v nepriaznivom čase, čase nepriaznivom pre firmu znížiť stav zamestnancov. To znamená v čase, keď nie sú zákazky, keď sa nedarí odbytu, keď nie je sezóna, aby bola možnosť prepustiť zamestnanca bez negatívneho vplyvu na toho konkrétneho zamestnanca aj na ostatných zamestnancov, a keď sa situácia zlepší, opäť ho do zamestnania prijať.

Úplne konkrétne. Som vo výbore pre pôdohospodárstvo a viete, že sezónnosť v poľnohospodárstve, to je neoddeliteľná súčasť. Mnohí predsedovia družstiev, mnohí farmári teraz rozmýšľajú, čo si počnú, čo budú robiť s ľuďmi, ktorých už na jeseň nebudú potrebovať. Doteraz si to vedeli poriešiť. Som zvedavá, čo nám budú hovoriť na budúci rok.

Pre mňa je pružnosť a ochota zamestnávať spojená nádoba. Keď je pružnosť v zamestnávaní väčšia, je aj ochota zamestnávať väčšia. Myslím si, že legislatíva je nastavená dobre, nehovorím, že je nastavená optimálne, iste sú veci, ktoré aj v tejto novele smerujú k lepšiemu a už vonkoncom nie je táto legislatíva nastavená liberálne, s tým s vami nesúhlasím. To, že funguje dobre, dokazuje pokles nezamestnanosti, rast zamestnanosti, pokles čiernej práce a takisto to, že krytie legislatívnou silou Zákonníka práce sa rozširuje na oveľa väčší počet ľudí.

Ja by som chcela ešte jednu poznámku, kým skončím. Mnohokrát sa tvrdí v súvislosti s novelou Zákonníka práce, ako sa pomôže zamestnancom. Lenže viete, kolegovia, mnohé návrhy nepomôžu zamestnancom, ony ich poškodia. Už moji kolegovia tu hovorili napríklad o refundácii nákladov na učňa, o úhradách škôd spôsobených zamestnancom bez ohľadu na jeho majetkové pomery a ja k tomu zaraďujem aj súbeh výpovede a odstupného.

Tento návrh ešte ani nie je v platnosti a už začína prinášať prvé škodlivé dôsledky. Tým prvým dôsledkom je, že mnohé firmy sa už teraz začínajú zbavovať ľudí. Je to fakt, chodíme do podnikov a mnohí zamestnávatelia nám povedali. Tak viete čo, kým vy ten zákonník prijmete, my si tých svojich známych, známe firmy, tzv. lajdákov už prepustíme teraz, aby s tým neboli problémy.

Druhým nepríjemným dôsledkom, ktorý prinesie táto zmena, bude, že zamestnávatelia nebudú využívať pri výpovedi § 63, teda hlavne z organizačných dôvodov, ale budú sa skôr snažiť použiť § 68, teda okamžité zrušenie pracovného pomeru a verte mi, že v prípadoch nekvalitných pracovníkov nie je problém použiť tento paragraf.

Iste si nemyslíte, že fungujúca firma sa chce zbavovať len tak svojich dobrých zamestnancov, tých, ktorí prinášajú profit pre seba aj pre svoju firmu, a že keď chcete niekoho prepustiť, tak väčšinou chcete prepustiť človeka, ktorý určitým spôsobom má problém túto prácu vykonávať.

No a tretím dôsledkom zase súbehu výpovede a odstupného bude dopad na mzdy ostatných. Jednak budú pomalšie rásť mzdy, pretože ten balík na mzdy je vždy vo firme konečný, resp. možno dôjde aj ku zníženiu miezd a v tom horšom prípade môže dôjsť k likvidácii firmy či už tým, že sa majitelia rozhodnú firmu zavrieť, pretože teda nedokáže už byť solventná, alebo jednoducho na ňu bude vyhlásený konkurz.

Čiže skutočne, kolegovia a kolegyne, nie katastrofa, určite nie, ale ochota zamestnávať istotne klesne so všetkými dôsledkami a s obchádzaním Zákonníka práce. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Faktická poznámka na vystúpenie pani poslankyne pán poslanca Kvorka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani poslankyňa, no, darmo sa vy tu budete hnevať a rozprávať to, čo rozprávate. Jednoducho je to tak. Tá ochrana a práva zamestnancov sú nedostatočné a vy to jednoducho nechcete pochopiť a neustále dookola rozprávate len o tom, aké je to všetko dobré a nemeniteľné, pretože je to preto asi, lebo ste to urobili vy, konkrétne novelizoval Zákonník práce pán Kaník.

Rozchádzate sa aj v tom so svojím kolegom. Ten hovorí, že tu nastane katastrofa, vy hovoríte zase, že nenastane katastrofa. Jednoducho dohodnite sa, aby ste boli v zhode, lebo raz vravíte tak, druhý raz vravíte naopak, a potom to nemá význam.

Ja si uvedomujem, že, samozrejme, ste ako opozícia podráždení z tohto, čo sa tu prerokováva a myslím si, že ešte viac podráždení z toho, čo sa po skončení tejto rozpravy tu prijme. Prijme sa Zákonník práce, ktorý bude vyhovovať všetkým tým, ktorí tvoria tieto hodnoty a ktorí, bohužiaľ, doposiaľ aj zásluhou vašou boli kdesi postavení bokom a tá ochrana nebola daná taká, akú si títo ľudia zaslúžia a aká ochrana týmto ľuďom prislúcha.

A nakoniec vám chcem ešte povedať. Už sa nepasujte za voľajakých najlepších odborníkov na svete, pretože odborníkov, ktorí sa podieľali na tvorení tohto Zákonníka práce vrátane pani ministerky máme aj my vo svojich radoch, minimálne takých kvalitných a profesionálnych ako vy medzi svojimi radmi. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, môžete reagovať.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega, nepasujem sa do polohy odborníka, to mi nenáleží, ale skromne môžem povedať, že rodinná firma zamestnáva už 15 rokov 40 ľudí a presne už viem ako ktorý zákon, ako ktoré ustanovenie bude v praxi fungovať, pretože jednoducho my tu môžeme rozprávať, čo chceme a o rok, o dva si potom povieme, ako to v skutočnosti dopadlo.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Cibulková, máte slovo.

K. Cibulková, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážené dámy, páni, dovoľte, aby som vo svojom vystúpení vyjadrila niekoľko výhrad k prerokúvanému Zákonníku práce.

Pokles nezamestnanosti tento mesiac dosiahol rekordných 8 %, čo nie je výsledkom roku vládnutia tejto vlády, ale či chceme, alebo nechceme, je to výsledok reforiem vlády Mikuláša Dzurindu.

Vládny návrh novely Zákonníka práce neprináša žiadne pozitívne opatrenia v riešení kľúčových potrieb slovenského trhu práce a nepodporuje ďalší pokles nezamestnanosti. Táto novela nezmierňuje ani existujúce regionálne rozdiely.

Tak ako i moja kolegyňa Rosová, dovoľte, aby som si ja vo svojom vystúpení pomohla nedávnymi prieskumami verejnej mienky, ktoré priniesli nasledovné výsledky. 35 % respondentov nesúhlasí s tým, že Zákonník práce pomôže riešiť regionálne rozdiely a nezamestnanosť a len 23 % sa domnieva, že áno. Zároveň takmer 54 % občanov je presvedčených, že vláda nerobí dostatok opatrení na znižovanie regionálnych rozdielov. Vládu podporilo len 28 % respondentov. Hádam netreba ani bližšie spomínať, keďže to bolo už dostatočne medializované, že prípravu a predloženie návrhu novely nesprevádzala žiadna analýza jej dopadov na zamestnanosť, podnikateľské a investičné prostredie, ako i dopadov na hospodársky rast.

Aby sme však neostali len v rovine teórií, konkrétnym dôkazom toho je i nedávne stanovisko ATOP-u - Asociácie textilného a odevného priemyslu, v ktorom sa uvádza, že novela ohrozí tisíce pracovných miest v tomto citlivom odvetví.

V dôvodovej správe k tomuto zákonu však nie je o takomto vážnom dopade ani zmienka. Navrhovaná novela je v priamom rozpore s tým, čo deklaruje vo svojej dôvodovej správe, a síce, že má ambíciu prehĺbiť zmluvnú slobodu pri dohadovaní pracovných podmienok. Naopak, zužuje zmluvnú slobodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, jej hlavným znakom je neúmerné posilňovanie odborárskych privilégií a návrat pracovnoprávnej legislatívy do praxe, ktorá sa neosvedčila a zlyhala.

Pozrime sa však bližšie na najspornejšie body najmä v oblasti odborárskych privilégií, ktoré novela stále obsahuje. V oblasti ochrany a privilégií odborárov novela navrhuje povinnosť zamestnávateľa uvoľniť odborového funkcionára na výkon odborárskej činnosti s plnou náhradou mzdy. Navrhuje predĺžiť ochranu odborových funkcionárov zo 6 mesiacov na 1 rok. A čo to spôsobí v praxi?

Zamestnávatelia budú mať zo zákona povinnosť financovať odborárskych funkcionárov, zatiaľ čo v súčasnosti je táto možnosť ponechaná na kolektívne vyjednávanie. Pôjde o zvyšovanie nákladov zamestnávateľa na úkor ostatných zamestnancov, ktorí nie sú odborárskymi bosmi. Prostriedky budú podnikom chýbať najmä na nové investície, ktoré budú môcť vytvoriť nové pracovné miesta, alebo bude krátený mzdový fond, čo negatívne ovplyvní výšku miezd ostatných pracujúcich zamestnancov. A v neposlednom rade odboroví funkcionári budú mať neprimerane vysokú mieru ochrany v porovnaní s bežnými zamestnancami.

Ďalej v oblasti právomoci odborov novela navrhuje kompetenciu odborom schvaľovať normy spotreby práce. Táto právomoc bude mať za následok neúmerné zvyšovanie právomoci odborov, ktoré vstupujú do riadenia podniku, a zhoršenie investičného a podnikateľského prostredia.

Novela Zákonníka práce ďalej navrhuje v oblasti zastupovania zamestnancov právo na kolektívne vyjednávanie, spolurozhodovanie a kontrolnú činnosť podniku budú mať iba odbory. Zamestnaneckým radám sa berie kompetencia spolurozhodovať. Je to jasná snaha o likvidáciu zamestnaneckých rád, ktoré stratia opodstatnenosť, keďže budú zbavené podstatných kompetencií.

Dôvodom je strach odborov z poklesu svojej členskej základne a konkurencie zo strany zamestnaneckých rád. Odbory sa stávajú výhradným zástupcom zamestnancov bez ohľadu na to, koho skutočne reprezentujú a či o ich prítomnosť väčšina zamestnancov má záujem, alebo nie.

Odborový zväz je občianske združenie. Na založenie stačia traja zamestnanci. Nemusí preukazovať svoju reprezentatívnosť. Naopak, pre vznik zamestnaneckej rady je potrebná účasť viac ako 50 % zamestnancov.

Návrh je v rozpore s bežnou praxou v krajinách Európskej únie, kde sú zamestnanecké rady prakticky rovnoprávnym subjektom sociálneho dialógu so zamestnávateľom.

Novela Zákonníka práce je jasným dôkazom toho, že spor medzi jej predkladateľmi a odporcami je sporom o základné chápanie toho, ako funguje trh práce. Predkladatelia naďalej vnímajú vzťah zamestnanca a zamestnávateľa ako triedny boj. Takéto vnímanie bolo typické pre 19. storočie. V 21. storočí je však zamestnanec a zamestnávateľ odkázaný spolupracovať, čo je prirodzené pre rýchlo sa meniacu dynamickú ekonomiku. Ani jeden nemôže fungovať bez toho druhého. Chápu to takmer všetky moderné európske vlády, aj tie sociálnodemokratické. A preto cieľom Zákonníka práce je najmä stanoviť čo najflexibilnejšie rámce pre spoluprácu zamestnanca a zamestnávateľa.

Táto novela tento princíp úplne popiera a likviduje. Hazarduje pritom so zamestnanosťou a ďalším rozvojom Slovenska. Slovensko sa stáva rukojemníkom predvolebných sľubov SMER-u s odborárskymi bosmi. Aj preto majú predkladatelia zapchaté uši a zatvorené oči a nie sú ochotní počúvať ani hlas odporcov a čo je najdôležitejšie, ignorujú i hlas verejnosti. A preto takýto návrh zákona nemôžeme podporiť. Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Cibulkovej pán poslanec Markovič, pán poslanec Ivančo, pán poslanec Mikloš, pán poslanec Janiš, pán poslanec Kvorka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Markovič.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel pani poslankyni Cibulkovej poďakovať, lebo veľmi presne definovala pozíciu, do akej sa dnes odbory dostávajú, a to nielen na úkor zamestnávateľov, ale aj na úkor zamestnancov.

Dlhé roky sme tu boli bývalou opozíciou, dnešnou vládnou koalíciou bití za to, že sa tu v našej spoločnosti vytvárajú nejaké skupiny alebo kategórie občanov, ale práve opak je pravdou. Dnes súčasná vládna koalícia vytvára dve kategórie občanov, a to tých, čo pracujú a tú druhú odborárov.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. Dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, podporiť moju kolegyňu Katku Cibulkovú, pretože skutočne vo svojom vystúpení trafila kľúčový problém, problém Zákonníka práce a jeho zmeny.

Ten problém spočíva v tom, že dochádza skutočne k porušeniu alebo zúženiu zmluvnej slobody vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom a dôjde tak skutočne k ohrozeniu vytvárania ďalších pracovných miest, ale aj k ohrozovaniu ďalších zamestnaneckých pomerov.

Vnímanie rovnováhy medzi zamestnancom a zamestnávateľom je pre tento Zákonník práce, ktorý je doteraz platný, tým hnacím motorom, ktorý posilňoval zamestnanosť a posilňoval vzájomné vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Vedieme nový Zákonník práce do stavu, že vytvoríme novo vyvolenú skupiny zamestnancov, ktorí sa nazývajú odborármi. A to je pre nás neprijateľné.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel vyjadriť, počul som len záver vystúpenia pani poslankyne, kolegyne Cibulkovej, ale myslím si, že veľmi presne pomenovala jednu zásadnú vec. A tú by som chcel zdôrazniť, a to je vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom a to, ako sa zmenila a ďalej mení ekonomika nielen Slovenska, ale aj svetová ekonomika.

Naozaj by som chcel tú časť zdôrazniť, o ktorej hovorila, že ten vzťah je iný, že to nie je antagonistický vzťah, teda nejaký protichodný konfliktný vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Samozrejme, že existujú isté rozdiely v záujmoch aj v postavení zamestnanca a zamestnávateľa, ale nie sú marxisticky antagonistické, a teda pružný trh práce. A to je to kľúčové a podstatné. Pružný, flexibilný trh práce je aj v záujme zamestnávateľov, ale aj v záujme zamestnancov. A preto návrh vládnej novely Zákonníka práce, ktorý zužuje flexibilitu, teda pružnosť trhu práce nejde len proti záujmom zamestnávateľov, ale ide aj proti záujmom zamestnancov. A proti záujmom zamestnancov ide preto, že takýto menej pružný trh práce bude znamenať menej práce, bude znamenať menej nových vytvorených pracovných miest a bude teda v konečnom dôsledku znamenať menej práce a nižšie zárobky pre zamestnancov. Teda pre tých, ktorých predkladatelia tejto novely zákona majú síce plné ústa, ale v skutočnosti idú proti ich záujmom. A je to tak preto, že sa naozaj mení aj charakter ekonomiky a že už tu nie je pár veľkých tovární a pracovné miesto nadosmrti, ale, že trh je čoraz zložitejší, čoraz štruktúrovanejší, je tam veľa malých firiem, nových firiem, veľa pružných pracovných úväzkov a práve preto je pružnosť pracovného trhu kľúčová a bude ešte dôležitejšia a práve preto je zle, že táto novela Zákonníka práce túto pružnosť zmenšuje.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcel by som doplniť predrečníčku kolegyňu Cibulkovú. Jedno je pre normálnych ľudí ťažko pochopiteľné. SMER uzatvorí zmluvu s odbormi, odbory vás podporujú pred voľbami, a keďže odbory sú podnikatelia, však podnikajú minimálne v sieti hotelov, tak treba za pomoc, samozrejme, zaplatiť. A vy navrhujete, aby za službu, ktorú odbory urobili vám, SMER-u, platili všetci zamestnanci. Aby sa na to skladali všetci zamestnanci. No, ak máte voči odborom nejaký záväzok strana SMER, no, tak si ten záväzok uhraďte zo svojich straníckych peňazí. Neťahajte do toho všetkých zamestnancov, aby sa skladali na odborárov. Ak máte záväzok, tak to zaplaťte zo svojich peňazí. Urobili ste zmluvu, urobili ste dohodu, plňte si svoje záväzky.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa, viete, opierať sa o voľáke prieskumy, nedôveryhodné prieskumy a s tým potom tu vystupovať a argumentovať. To si myslím, že nie je to pravé, čo by malo byť. Lebo viete, z prieskumov sa ešte nikto nenajedol a z večera do rána pri stole si ich dokážem aj ja napísať vo svoj prospech, koľko budem chcieť a ako budem potrebovať. To je po prvé.

Po druhé vám chcem povedať, že ja sa skutočne pohybujem medzi tými ľuďmi, medzi tými zamestnancami, ktorých sa to bezprostredne týka a jednoducho od nich sú podnety a námety toho, čo ich ťaží, a toho, čo by ste neboli schopní a ochotní akceptovať, rešpektovať a nechceli ste to riešiť.

Čiže, ak tu tvrdíte, že my ideme proti zamestnancom, pravý opak je toho. My práve ideme tým zamestnancom v ústrety, aby sme im pomohli v tom, čo je pre nich nie dobré a to, čo týmto zamestnancom nevyhovuje a čo rieši tento Zákonník práce.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Cibulková, chcete reagovať? Nie? Takže ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Szigeti a po ňom sa pripraví pán poslanec Lipšic.

Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec Szigeti.

L. Szigeti, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, milé dámy, vážení páni, nebudem sa vyjadrovať k meritu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, pretože to urobili moji predrečníci predovšetkým z opozičných kruhov.

Stanovisko Strany maďarskej koalície prezentovala pani poslankyňa Sárközy, ale chcel by som využiť zákonodarnú moc poslanca alebo právo poslanca Národnej rady Slovenskej republiky vzhľadom na to, že týmto zákonom sú otvorené a novelizované aj iné právne normy, a to predovšetkým v čl. 4, kde je novelizovaná právna norma č. 553/2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Prečo to robím? Robím to z toho dôvodu, lebo mi záleží na priemernom zárobku v oblasti školstva. Poznáme štatistické údaje, akým tempom rastie priemerný plat v národnom hospodárstve. Bohužiaľ, v oblasti školstva veľmi zaostávame za týmto priemerom. Prednedávnom bola prijatá právna norma, ktorá určuje, akým spôsobom sa navyšuje ročne plat pedagogickým pracovníkom.

Bohužiaľ, táto právna norma bola prijatá takým spôsobom, že zvýhodňuje pedagogických pracovníkov, ktorí majú menej ako 16-ročnú prax, v ich prípade sa to zvyšuje ročne o 1 %, v prípade starších pedagógov, ktorí majú pedagogickú prax vyššiu ako 16 rokov sa zvyšuje priemerný plat len o 0,5 %.

Ja si myslím, že to nie je úplne v poriadku a práve preto a z toho dôvodu podávam pozmeňujúci návrh v bode 2 § 7 ods. 10 zákona č. 553/2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, a to v nasledovnom znení.

V ods. 10 navrhujem nové znenie v tejto podobe. "Platová tarifa sa pedagogickému zamestnancovi s účinnosťou od 1. januára kalendárneho roka zvyšuje o 1 % za každý celý rok započítateľnej praxe dosiahnutej k 31. decembru bežného kalendárneho roka."

Môj pozmeňujúci návrh zdôvodňujem nasledovne: Doterajšie znenie ods. 10 je nasledovné: "Platová tarifa sa pedagogickému zamestnancovi s účinnosťou od 1. júla kalendárneho roka zvyšuje o 1 % za každý rok započítateľnej praxe dosiahnutej k 30. júnu bežného kalendárneho roka až do 16 rokov započítateľnej praxe. Za každý celý rok započítateľnej praxe od 17 rokov až do 32 rokov sa platová tarifa zvyšuje o 0,5 %."

Právo na rovnaké zaobchádzanie patrí medzi základné práva Európskej únie, ktorej je aj Slovenská republika členom. Doteraz platná právna úprava a jej navrhovaná právna úprava predloženej parlamentnej tlače je podľa nášho názoru v rozpore so základnou zásadou rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní platu, pretože ide o prácu rovnakej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti vykonávanej pri rovnakých pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej výkonnosti a výsledkov práce. Je tiež, pokiaľ ide o ženy učiteľky so započítateľnou praxou vyššou ako 17 rokov oproti mužom učiteľom so započítateľnou praxou do 16 rokov v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami pri poskytovaní platu.

Taktiež ide podľa môjho názoru o skrytú diskrimináciu z titulu veku, pretože zamestnanci so započítateľnou praxou nad 17 rokov sú evidentne zamestnanci vekovo starší než zamestnanci so započítateľnou praxou do 16 rokov.

Doterajšia právna úprava podľa môjho názoru nie je v súlade s čl. 141 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, preto navrhujem zmeniť uvedené ustanovenie tak, ako je uvedené v mojom návrhu. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Szigetiho pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Ivančo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Nachtmannová. Nech sa páči.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, táto právna norma, ktorú ste teraz prezentovali a kritizovali, bola však prijatá za vašej vlády. Podľa mojich vedomostí ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje zákon o verejnej službe, ktorý logicky spojí zákon č. 552 a č. 553, teda zákon o zamestnávaní niektorých zamestnancov, to je práca vo verejnom záujme, a zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri prácach vo verejnom záujme. Už len tie názvy, aké sú zložité, a pritom to bol jeden zákon, zákon o verejnej službe.

Súčasná vláda chce znova vrátiť tieto zákony do jedného zákona. Myslím, že to je veľmi logický postup. Mimochodom, zákon o verejnej službe fungoval necelý rok. Hneď po voľbách v roku 2002 ho bývalá vláda zrušila. A táto otázka, táto právna norma, pretože skutočne učitelia s dlhšou dobou praxe sú diskriminovaní, tak táto právna norma sa v tomto zákone bude riešiť. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som nadviazal na svojho predrečníka v tom, že tento pozmeňujúci návrh skutočne rieši postavenie pedagogických zamestnancov a ich nerovnoprávne postavenie, a to chcem zdôrazniť tých, ktorí majú vyšší vek a pracujú na tej istej pracovnej pozícii, vykonávajú tú istú učiteľskú činnosť obsahovo, svojou štruktúrou atď. Je pre mňa určite veľmi dobré, že tento návrh sa tu objavuje a chcem vyzvať aj poslancov koalície aj napriek tomu, čo povedala pani kolegyňa Nachtmannová, aby sme vyšli v ústrety učiteľom a ten, podľa môjho názoru, polrok takto získaný dali učiteľom a vyjadrili sme takto svoju účasť týmto povolaniam, ktoré sú také náročné, ale také potrebné pre našu spoločnosť. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Szigeti, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Dúfam, že pani poslankyňa Nachtmannová nie kvôli tomu nechce súhlasiť alebo nesúhlasí s mojím návrhom, že táto legislatívna norma bola prijatá predchádzajúcou vládou.

Ja si myslím, že v minulosti prijaté právne normy, pokiaľ časom sa zistí, že majú isté nedostatky, sa dajú korigovať a práve súčasná vládna koalícia hovorí o tom, že má isté pozitívne sociálne cítenie a ja si myslím, že pedagógovia sú rozhodujúcou vrstvou spoločnosti a myslím si, že je skutočne potrebné, aby sme ich platové pomery prispôsobili priemernému platu v národnom hospodárstve, a to čím skôr. Práve preto som predložil tento pozmeňujúci návrh, aby sme to mohli riešiť od 1. januára budúceho roku. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic. Nie je prítomný, takže stráca poradie. Ďalej pán poslanec Mikloš. Nech sa páči, pán poslanec.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, milí kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi vyjadriť sa k vládnej novele Zákonníka práce, ktorú považujem za veľmi dôležitú.

V istom zmysle súhlasím s predsedom vlády Ficom, že ide o zákon roka, aj keď nedá mi nesúhlasiť zároveň s mojím kolegom pánom poslancom Frešom v tom, že ide zároveň o fiasko roka.

O zákon roka ide z toho dôvodu, že problematika pružnosti trhu práce je jedným z kľúčových problémov a jedným z kľúčových predpokladov konkurencieschopnosti každej ekonomiky. Ak dnes niektoré aj západoeurópske ekonomiky majú problém so svojou konkurencieschopnosťou, ako napríklad Nemecko, Francúzsko a Taliansko, tak všetci odborníci sa zhodujú, že jedným z najdôležitejších dôvodov, prečo majú problémy v konkurencieschopnosti, je nedostatočná pružnosť trhu práce.

Existujú na to rôzne štúdie, ale všetky dochádzajú k tomuto záveru. Nedostatočná pružnosť trhu práce = problémy v konkurencieschopnosti. Problémy v konkurencieschopnosti = nižší ekonomický rast. Nižší ekonomický rast = nižší rast životnej úrovne a nižší rast zamestnanosti. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo tu prerokovávaná vládna novela Zákonníka práce je proti ľuďom, je proti rastu ich životnej úrovne, je proti rastu zamestnanosti.

Dovoľte mi najskôr vyjadriť sa aj k procesu, ktorého sme boli svedkami pri príprave a prerokovávaní novely Zákonníka práce. Najskôr musím znovu zdôrazniť to, čo viacerí moji kolegovia už povedali, ale považujem to za kľúčové, že vláda, ktorá sa hrdí tým, že ona vraj znovu nastolila tripartitný dialóg, že považuje tripartitný dialóg za dôležitý, tak tá istá vláda predkladá prvýkrát v histórii samostatného Slovenska a dokonca prvýkrát v histórii posledných desaťročí, pokiaľ viem, takúto zásadnú novelu bez dohody s tripartitnými partnermi.

Aj vami toľko kritizovaný a okiadzaný Kaníkov Zákonník práce bol predložený po dohode so sociálnymi partnermi, obidvoma sociálnymi partnermi, aj zamestnávateľmi, aj odbormi. Áno, odbory po dlhých rokovaniach súhlasili s tým znením ešte predtým, ako sme ho ako vláda predložili do tohto parlamentu.

Vy ste túto dohodu nedosiahli a keď dnes chcete interpretovať akési dohody, ku ktorým malo dôjsť na rokovaní vášho predsedu vlády, tak je to zavádzanie verejnosti. Je to zavádzanie verejnosti, pretože skutočnosť je taká, že vtedy na tom rokovaní u predsedu vlády rokovali zástupcovia aj zamestnávateľov, aj odborov len o niekoľkých bodoch, pričom desiatky bodov boli otvorené a rozporované.

Ak teda došlo k zhode a potom dochádzalo k rôznej interpretácii toho, či sa dohodli, alebo nedohodli, tak došlo k zhode, aj to nie celkom jednoznačne uznanej, len o týchto niekoľko málo bodoch, pričom ostatné body vôbec neboli na tomto rokovaní otvorené. Teda platí, že nebola dosiahnutá dohoda a že vaše účelové interpretácie na tom jednoducho dnes nič nezmenia.

Zákonník práce tu máme bez dohody sociálnych partnerov. A je to aj logické, pretože vy sami ste priznali, váš predseda vlády opakovane priznal, že tento Zákonník práce, jeho znenie je súčasťou dohody s odbormi, predvolebnej dohody SMER-u s odbormi. Nakoniec pani ministerka Tomanová to nepriamo priznala v jednej z televíznych debát na TA3, keď povedala, že ona sama s niektorými ustanoveniami ministerského návrhu Zákonníka práce nesúhlasí. Tak čo viac potrebujeme na preukázanie toho, že vlastne išlo o plnenie politickej dohody s odbormi a je teda prirodzené, že takáto dohoda len ťažko mohla byť akceptovateľná pre druhého partnera.

Čo sa týka ďalej toho procesu schvaľovania. My do parlamentu sme dostali znenie, ktoré kritizujeme, pretože má množstvo problematických bodov, ale ktoré, ako tiež už moji viacerí kolegovia poukázali, sa už dosť zásadne líši od pôvodného ministerského návrhu. Ale ja sám som absolvoval, no, množstvo, neviem ich teraz vyčísliť, ale množstvo diskusií aj vystúpení v televízii s predstaviteľmi najmä SMER-u, ktorí sa v týchto diskusiách dušovali, že v tom ministerskom návrhu je všetko v poriadku a že ani o piaď netreba ustupovať, že to je to najlepšie, čo môžeme pre slovenskú ekonomiku, pre slovenských zamestnancov a dokonca aj zamestnávateľov predložiť. Zrazu, čuduj sa svete, prišla vládna novela Zákonníka práce, ktorá v mnohých bodoch je, chvalabohu, posunom k lepšiemu, ale stále je to výrazný posun k horšiemu oproti stavu, ktorý dnes máme, pričom my ani stav, ktorý dnes máme, nepovažujeme za ideálny.

Myslím, že to spomínal kolega Štefanec, že SDKÚ - DS dávala, mimochodom, v hromadnom pripomienkovom konaní, ktoré ste organizovali cez jeden z denníkov, ktoré vôbec nebolo dodnes vyhodnotené, my sme predložili 27 zásadných pripomienok, vôbec sme nedostali žiadnu reakciu, aj keď treba povedať, že tých 15 našich z 27 zásadných pripomienok bolo do vládneho návrhu zapracovaných, z toho 8 úplne a 7 čiastočne. Myslím si, že aj toto, aj táto skutočnosť svedčí o tom, že ten prvý návrh bol naozaj zlý a že ten, ktorý prišiel z vlády je síce menej zlý, ale tiež zlý.

Čo sa týka obsahu. Často sa tu operuje, pani poslankyňa Vaľová to spomínala, ale aj viacerí, pojmom flexicurita a často sa odvolávate a tvrdíte, najmä teda predstavitelia SMER-u, že toto má byť socialistický alebo sociálnodemokratický Zákonník práce, že to má byť štandardný Zákonník práce, aký je v západoeurópskych krajinách alebo v niektorých západoeurópskych krajinách. No, chcem vám povedať, že aj v západoeurópskych krajinách existujú veľmi rôzne zákonníky práce a že napríklad zákonníky práce v už spomínanom Nemecku alebo Francúzsku nie sú pružné, nie sú flexibilné, neuplatňuje sa tam princíp flexicurity a práve nepružnosť týchto trhov práce daných nepružným zákonníkom práce vyvoláva problémy v konkurencieschopnosti.

A vy chcete náš Zákonník práce posunúť tým smerom, v akom ho majú krajiny, ktoré majú problémy aj vďaka nepružnému trhu práce. Áno, máme tu príklady krajín, kde je flexibilný trh práce a zároveň sú to krajiny, ktoré sú označované za sociálnodemokratický model fungovania, napríklad v Dánsku. Áno, Dánsko má systém flexicurity, ktorý na jednej strane znamená pomerne širokú a aj drahú, treba povedať, aktívnu politiku trhu práce, ktorá zase vyžaduje ale vysoké zdanenie a vysokú mieru prerozdeľovania. Nezdá sa mi, že by ste prišli za ten rok s návrhmi na zvýšenie miery prerozdeľovania a zdanenia, naopak, ako som vám už viackrát ukázal na číslach. Čiže nerobíte ani tú časť security, ani tú časť flexibility, lebo vo flexibilite idete opačne.

V Dánsku napríklad neexistujú žiadne prekážky proti prepúšťaniu zamestnancov, teda pracovný trh je flexibilný aj z hľadiska prijímania do práce, ale aj z hľadiska prepúšťania z práce. Zároveň existuje silná časť tej security, ktorá je daná nielen tou masívnou aktívnou politikou zamestnanosti, ale napríklad aj povinnosťou zúčastňovať sa na týchto politikách, na tých produktoch, ktoré sa poskytujú, a zároveň povinnosť prijať prácu, ak táto práca je ponúknutá zo strany štátu alebo inštitúcií, ktoré ju zabezpečujú. Áno, je pravda, že politika flexicurity bola, ak sa nemýlim, zavedená v Dánsku v priebehu posledných desiatich, dvanástich rokov, a je pravda, že bola, ak sa nemýlim, schválená počas premiérovania premiéra Rasmussena, ktorý je dnes šéfom Európskej socialistickej strany, z ktorej ste, mimochodom, boli vylúčení alebo bolo pozastavené vaše členstvo. Takže možno sa treba tam opýtať. Možno sa treba opýtať, neviem, či môžete, keď nie ste teraz členovia, ale tam sa treba opýtať, ako to vlastne vyzerá a čo vlastne systém flexicurity znamená.

No a chcel by som sa ešte zastaviť pri tom, čo vnímam ako možno zásadný, možno aj taký trošku ideový alebo ideologický problém vnímania toho Zákonníka práce. Ja mám pocit, ak sa mýlim, tak sa ospravedlňujem, ale mám pocit, že tie možno aj nedorozumenia alebo iné pohľady na Zákonník práce vyplývajú naozaj z toho, že nie vždy chápeme rovnako vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ja som to naznačil už vo faktickej poznámke, ale chcem sa pri tom zastaviť, lebo to považujem za kľúčové.

Áno, existujú isté rozdiely v postavení a aj v záujmoch zamestnancov a zamestnávateľov. Ale tieto rozdiely nie sú protichodné a antagonistické v tom zmysle, že keď je niečo dobré pre zamestnávateľa, tak to musí byť zlé pre zamestnanca. Jednoducho nie sú, pretože v ekonomike a v ekonómii väčšinou platí princíp win win, princíp vzájomnej výhodnosti a platí to o to viac, ako sa mení svetová ekonomika, a o to viac, ako rastie globálna konkurencia.

Takže naozaj pružný trh práce je dobrý pre podnikateľské prostredie, je dobrý pre podnikateľov, ale je dobrý aj pre zamestnancov. Je dobrý pre zamestnancov, pretože vytvára dynamickejšiu, pružnejšiu ekonomiku, ktorá je schopná vytvárať viac a lepšie platených pracovných miest.

Ak máme dnes problémy, a ja nepopieram, že máme, napríklad problémy zneužívania minimálnej mzdy alebo zneužívania, resp. problémy vyplácania len časti miezd oficiálne, proti ktorým môže minimálna mzda fungovať ako istá zábrana. Máme problémy aj v tom možno, že sú, ja netvrdím, že nie sú, že nie je zneužívané postavenie zamestnávateľov voči zamestnancom. Ale ak sú takéto prípady, a ony sú, tak proti nim treba bojovať dôslednejšou kontrolou a nástrojmi, ktoré budú toto potierať, ale nie tým, že kvôli pár chorým stromom vyrúbeme celý, v zásade zdravý les. A toto je problém novely Zákonníka práce, ktorú vláda predložila do Národnej rady.

Dnes už je celkom evidentné, ak sa pozriete na Slovensko, že miera výskytu takýchto problémov napríklad zneužívania postavenia zamestnávateľa voči zamestnancovi je oveľa vyššia tam, kde je menej práce. Tam, kde jednoducho ponuka práce nie je dostatočná a ten dopyt je väčší, teda najmä v menej rozvinutých regiónoch východného Slovenska, južného Slovenska. Tam, kde je viac práce, kde jednoducho ekonomika už šliape viac, kde prišlo viac investorov, tieto problémy nie sú. Naopak, zamestnávatelia často majú problémy s tým, aby našli dostatok pracovných síl a musím povedať, že tento problém už začína byť čoraz viac viditeľný aj v tých zaostalejších regiónoch, aj v tých menej rozvinutých regiónoch.

Čiže myslím si, že ak sa sústredíme na to, aby sme naozaj ekonomiku udržali v rýchlom raste, aby sme nezhoršovali podnikateľské prostredie, pretože zlepšovanie podnikateľského prostredia je práve najdôležitejším predpokladom rastu ekonomiky, tak bude čoraz menej aj týchto negatívnych príkladov, proti ktorým ale aj tak treba bojovať, ale nie zmenou celého Zákonníka práce smerom k nižšej pružnosti.

A ešte by som chcel spomenúť jednu vec, ktorá je aktuálna aj z pohľadu najnovšej správy Európskej centrálnej banky pre Medzinárodný menový fond, ktorá spochybňuje, ako ste sa dočítali v médiách, udržateľnosť plnenia inflačného kritéria alebo schopnosť Slovenska udržať inflačné Maastrichtské kritérium dlhodobo, nielen v tej lehote posudzovania dvoch rokov, ale aj do budúcnosti.

Môžete sa opýtať, ako Zákonník práce s eurom súvisí. No, súvisí veľmi silno. Každý ekonóm vám potvrdí, že problém je v tom, že po vstupe do eurozóny vlastne stráca štát, ktorý prijíma spoločnú menu, stráca jeden z nástrojov v hospodárskej politike, aj keď ten nástroj bol už pomerne obmedzený, ale stráca jeden z nástrojov, ktorým je menová politika.

Pri strate tohto nástroja ešte výraznejšie sa do popredia dostáva dôležitosť kompetentnej a zodpovednej fiškálnej politiky, ale aj pružného trhu práce. Ekonómovia sa jednoducho zhodujú na tom, že nepružný trh práce alebo menej pružný trh práce vytvára ďalšie dodatočné riziko z hľadiska úspešného členstva alebo pobytu v eurozóne, a preto schválenie, chcel by som na to upozorniť, že schválenie vládnej novely Zákonníka práce, tak ako je predložená do tohto parlamentu, môže byť a som presvedčený, že aj bude jedným z ďalších dôvodov a jedným z ďalších argumentov, ktoré môžu vystupovať proti prijatiu Slovenska do eurozóny.

My sme pomenovali na tlačovke SDKÚ - DS už pred vyše mesiacom tie dôvody, ktoré nás vedú k tomu, že máme obavy, či Slovensko bude do eurozóny prijaté. Medzi tieto obavy patrila napríklad dlhodobá udržateľnosť inflačného kritéria z dôvodu najmä obmedzenia nezávislosti regulačných úradov a politického tlaku na dodávateľov energií a vody, ktorý znamená, že síce dočasne máme nižšie ceny, a teda aj nižšiu infláciu, ale už od strednodobého a dlhodobého hľadiska, a na tom sa ekonómovia zhodujú, takýto politický tlak na nižšie ceny znamená zo strednodobého a dlhodobého hľadiska vyššie ceny. A teda ohrozenie udržateľnosti inflačného kritéria.

Je to logické a prirodzené a poviem to na príklade vodární. Ak ste vodárňam stlačili ceny tak, že miera ich zisku klesla na desatinu miery zisku oproti predchádzajúcim cenám, tak je evidentné, že sa bude v sektore menej investovať. Ak sa bude menej investovať, tak je evidentné, že to v budúcnosti spôsobí problémy konkurencieschopnosti a v nákladoch týchto spoločností a že to bude viesť k vyšším cenám.

Ohrozujete prijatie eura aj fiškálnou politikou vlády, keď sektory, ktoré síce zatiaľ nie sú započítavané do verejného okruhu, ako sú napríklad nemocnice a celé zdravotníctvo, ako je napríklad televízia, rozhlas, ako je Národná diaľničná spoločnosť, ako sú železničné spoločnosti vytvárajú nový a nový, väčší a väčší dlh.

Práve preto, že európske inštitúcie budú posudzovať nielen aktuálny stav plnenia Maastrichtských kritérií, ale aj ich udržateľnosť, práve preto aj toto môže byť problém a Eurostat môže zahrnúť do verejných výdavkov aj výdavky týchto verejných subjektov a potom môžeme mať problém aj z hľadiska krátkodobého vykázania plnenia paktu rastu a stability a Maastrichtských kritérií. Navyše sa nekomunikuje s inštitúciami, čoho svedectvom je aj naposledy menované stanovisko Európskej centrálnej banky, vyše roka tam chýba viceguvernér zodpovedný za túto oblasť atď. atď.

A Zákonník práce, vážené dámy, vážení páni, je jedna z vecí, ktorá, žiaľbohu, v tejto mozaike, v tomto výpočte dôvodov, ktoré môžu ohroziť náš vstup do eurozóny, zohráva pomerne významnú úlohu a musím povedať, že na to upozornila aj Národná banka, aj keď trochu bojazlivo a len raz vo svojom stanovisku v pripomienkovom konaní pri predložení Zákonníka práce na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

Takže dovoľte mi, aby som to zhrnul a uzavrel tým, že som presvedčený, že aj keď vládou predložená novela Zákonníka práce je lepšia, ako bol pôvodný ministerský návrh, aj tak je zlá. Je zlá pre slovenskú ekonomiku, je zlá pre slovenských občanov, je zlá nielen pre zamestnávateľov, ale je zlá aj pre zamestnancov, je zlá preto, že zmenší pružnosť trhu práce, a tým pádom zhorší konkurenčnú schopnosť slovenskej ekonomiky a bude v konečnom dôsledku znamenať menej práce a menej pracovných príležitostí a navyše táto novela Zákonníka práce, ktorá nie je dobrá ani pre zamestnancov, ani pre zamestnávateľov, ktorá nie je dobrá pre ľudí, zároveň táto novela Zákonníka práce ešte môže byť a bude jedným z dôvodov ohrozenia splnenia jedného z mála pozitívnych cieľov a takých rukolapných cieľov, ktoré v programovom vyhlásení vláda má, a to je vstup do eurozóny.

Aj preto chcem povedať, že poslanci za SDKÚ - DS budú hlasovať za všetky pozmeňujúce návrhy, nielen ktoré vzišli z opozičných lavíc, ale mnohé, ktoré vzišli aj z koaličných lavíc, najmä z lavíc SNS a HZDS, ktoré, a tým chcem aj oceniť prácu a iniciatívu týchto poslancov, ktorí takéto návrhy dávali, pretože tieto pozmeňujúce návrhy vylepšujú aspoň čiastočne ten základný problém a tie základné riziká, ktoré novela Zákonníka práce so sebou nesie.

Takže budeme hlasovať za všetky tieto nielen naše, ale aj tie koaličné pozmeňujúce návrhy, ktoré novelu Zákonníka práce vylepšujú a budeme sa snažiť, aby tie škody napáchané touto novelou boli aspoň čo najmenšie. Ďakujem pekne. (Potlesk.)