M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pani poslankyňa Vaľová a pán poslanec Halecký.
Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Vaľová.
J. Vaľová, poslankyňa: Ja iba veľmi krátko, lebo stále sa tu spomína, že podnikatelia a zamestnávatelia boli nespokojní, že sa s nimi nerokovalo, že sa nerokovalo s obchodnými komorami. Ja to tu stále mám a asi to dám už namnožiť a rozdám to opozícii, lebo som už čítala, že Slovensko-rakúska obchodná komora nám ďakovala. Americká obchodná komora, nechcem to čítať, srdečne chce poďakovať za to, s akou trpezlivosťou ministerstvo práce pristupovalo k rokovaniam. Takisto mám poďakovanie za ústretovosť od Podnikateľskej aliancie Slovenska.
Takisto tu mám poďakovanie od Americkej komory. Tak ja to už asi dám nakopírovať, aby sa to neopakovalo, aby sme si to všetci mohli prečítať. Ďakujem, ja iba toľko.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som chcel reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Štefanca, kde hovoril o ekonomickej únosnosti realizácie novely Zákonníka práce. Je to skutočne závažná otázka, pretože si myslím, že všetci vieme, že ochrana zamestnanca týmto zákonníkom bude realizovaná. Čiže skutočne otázka, či ekonomicky na to máme a či ekonomicky je to vhodné, alebo či je to potrebné.
Tak uvediem snáď niektoré čísla, ktoré by mohli povedať, že je to potrebné a je to nutné. A to z tohto dôvodu, že je známy ukazovateľ. Čo sa týka hrubého domáceho produktu, sme niekde v strede európskeho priemeru. Avšak v mzdách v pomere sme dokonca tretí od konca v európskom rebríčku. Teda hlboko pod priemerom. A je to disparita, ktorú by bolo potrebné riešiť takisto, dajme tomu, aj Zákonníkom práce, aj keď iné zákony alebo iné ekonomické zákonitosti to riešia iným spôsobom.
Na druhej strane je potrebné ešte zdôrazniť, že dokonca v rámci aj okolitých krajín Vyšehradskej štvorky máme dokonca mzdy nižšie o 20 %. Takže tá ochrana nielen záujmov pracovných, bezpečnostných, ale aj mzdových, ktoré sú základné a rozhodujúce pre zamestnanca, je potrebná a je nutná.
No a čo sa týka tvorby hrubého domáceho produktu, nechcem byť ekonómom, ale myslím, že zhruba sa to pohybuje okolo 1 600 miliárd Sk a podniky nefinančného sektora dosahujú zisk ročne 280 miliárd korún. Teda je to suma... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Bohužiaľ, čas uplynul, pán poslanec. S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Štefanec.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Halecký, čísla, ktoré ste uviedli, sú korektné a sú správne. Podstata je ale v tom, že práve, keď bude platiť táto novela, ako to navrhuje vaša koalícia, tak podmienky pre zamestnanie sa zhoršia a ohrozuje sa aj spomalenie rastu platov.
Mzdy boli na Slovensku historicky nižšie, ako boli v okolitých krajinách, to je pravda. A je aj pravdou to, že nárast za posledné roky je vyšší ako v iných krajinách. Veď za platnosti súčasného Zákonníka práce sme sa dostali na mieru evidovanej nezamestnanosti 8,33 %, ďaleko najvyššiu za posledné roky. Taká je pravda. A reálne mzdy rastú za posledné štyri roky kontinuálne. To sú ekonomické čísla. Ale boli možné tieto výsledky práve kvôli tomu, že sa urobila reforma trhu práce, daňová reforma a že sa zlepšilo podnikateľské prostredie.
Čo sa týka pani poslankyne Vaľovej. No, vy si, pani kolegyňa, zamieňate zdvorilostné listy za oficiálne stanovisko tripartity. To je zásadný rozdiel, keď s niekým jednáte, a to nikto nespochybňuje, že ste jednali, tak, samozrejme, je slušné sa za stretnutie poďakovať. Ale podstata, čo sme my hovorili, je, že nedošlo k dohode sociálnych partnerov. Predsa tripartitní partneri stále hovoria, predstavitelia zamestnávateľov, že Zákonník práce prišiel do vlády aj do Národnej rady bez dohody sociálnych partnerov. A toto je to, čo ste nedokázali a čo dokázala minulá vláda. Taká je podstata. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ako posledná písomne prihlásená vystúpi v rozprave pani poslankyňa Vaľová.
J. Vaľová, poslankyňa: Vážená pani ministerka, kolegovia a kolegyne, návrh novely Zákonníka práce prešiel náročnú etapu prípravy zložitými rokovaniami. Či už v pracovných skupinách v tripartite, v legislatívnej rade vlády, alebo v tripartite. Nehovoriac o tom, že prešiel verejným pripomienkovaním. Tento proces vyjednávania bol často sprevádzaný informáciami zo strany opozície, ktorí šírili polopravdy a strašili verejnosť. Zo Zákonníka práce, keď bol v tripartitnom rokovaní, urobili tzv. lochneskú obludu, ktorú nikto ešte nevidel, nepočul, ale všetci sa jej už začali báť.
Ubezpečujem občanov, že naším záujmom je vytvoriť právne podmienky pre dôstojnú a dobrú prácu, ktorá by mala obsahovať zamestnanosť pre všetkých, spravodlivé odmeňovanie na zabezpečenie životných podmienok zamestnanca a jeho rodiny, zosúladenie životných, pracovných a rodinných podmienok, zamestnanecké práva vrátane sociálnej ochrany zamestnanca, právo na dôstojné pracovné podmienky, právo na kolektívne vyjednávanie. A v neposlednom rade kladiem dôraz na ochranu zdravia pri práci.
Ďalším cieľom novely Zákonníka práce je zabezpečiť vyvážené právne postavenie medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu. Bývalá pravicová vláda zaviedla reformy pracovného práva, ktoré radikálne znížili pracovné štandardy a postavili slovenské pracovné právo mimo sociálnej Európy, ktorej sme súčasťou.
Dzurindova vláda reformnými opatreniami značne predĺžila, a teraz poviem prečo, neistoty pre mnohých zamestnancov, otvorila priestor reťazeniu pracovných pomerov opakovaným uzatváraním pracovných pomerov na dobu určitú § 48 a odstránila súbeh odstupného a výpovednej lehoty § 76. Umožnila nové individuálne zmluvy so zníženou sociálnou ochranou, napríklad využívanie zmlúv na dočasné zamestnávanie na kratší pracovný čas § 49 a kamuflované pracovné pomery živnosťami ustanovené v § 7 ods. 4 Zákonníka práce.
Rozšírila, pomalšie dobre, prispôsobím sa, aby ste lepšie rozumeli, čo ste spôsobili. Rozšírila využívanie agentúr dočasného zamestnávania so zníženou sociálnou ochranou, ktoré majú znaky diskriminačného zaobchádzania. V neposlednom rade značne oklieštila práva odborárov.
Všetky tieto zmluvy sú v rozpore so smerovaním vyspelých členských krajín Európskej únie a so smernicami Európskej únie, ktorých ustanovenia Zákonník práce teraz úplne harmonizuje.
Vývoj v štátoch Európskej únie je posilňovanie dialógu na zamedzovanie pracovného dumpingu, usilujúc sa o harmonizáciu pracovného a súkromného života. Tak ako to uviedlo nemecké predsedníctvo, že boj proti chudobe je aj formou odstraňovania prekérnej, a to doslovne preložím, neistej práce. Týmito postojmi môže byť Európa príkladom celému svetu, ale v prvom rade chceme, aby si tento príklad osvojilo Slovensko.
Zazneli tu výklady českého Zákonníka práce, kde bolo povedané, že český Zákonník práce nezaratúva pracovnú pohotovosť do pracovného času. Nie je tomu tak, pretože český Zákonník práce nepoužíva definíciu, ako je pracovná pohotovosť, pretože čas, keď je zamestnanec pripravený na vykonanie práce alebo čaká na prácu, definuje pojmom pracovný čas. Český Zákonník práce nezaratúva len pracovnú pohotovosť mimo pracoviska do pracovného času, tzv. čakanie doma na telefóne. V Českej republike platí Zákonník práce, ktorý predložila Strana sociálnej demokracie. Nedošlo k prepúšťaniu, nedošlo ku krachu podnikov, ale, naopak, došlo k hospodárskemu rastu. Novelizovaný Zákonník práce v Českej republike nebol prekážkou, ale prínosom k dobrým hospodárskym výsledkom.
A ešte k odborárom. Zámerne dávkovanie neistoty, ktoré umožňuje postupne zbavovať zamestnancov sociálnych práv, paralyzovať odbory a tlačiť na znižovanie miezd je v príkrom rozpore s cieľmi Európskej únie. Európska koncepcia vychádza z princípov flexicurity, ktorá kladie dôraz na bezpečnú prácu, v ktorej zamestnanec používa aj určité sociálne hodnoty. Hospodársku prosperitu, konkurencieschopnosť je možné trvalo dosahovať len kvalitnou pracovnou silou, jej schopnosťou pružne aplikovať svoje znalosti a znalosti iných.
Aby zástupcovia pracovníkov mohli vykonávať svoje funkcie, malo by sa im poskytnúť na nevyhnutný čas uvoľnenie z práce na účasť na schôdzach odborov, vzdelávacích kurzoch, seminároch, pri vyjednávaniach vyšších kolektívnych zmlúv. Tak, ako sa to píše v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 135. Dokument Medzinárodnej organizácie práce zdôrazňuje, že odborári nesmú mať problémy dostať sa k informáciám, ktoré sú potrebné na výkon ich funkcií a vedenie podniku by im malo na ich činnosť vytvoriť potrebné materiálne podmienky.
Za zmienku ešte stojí ustanovenie čl. 17, podľa ktorého zástupcovia odborov, ktorí nie sú zamestnaní v podnikoch, v ktorom majú v odboroch zamestnaných svojich členov, mal by sa im povoliť prístup do takéhoto podniku.
Aj na základe týchto dokumentov je zrejmé, že posilnenie pozície odborov v podnikoch nie je ani odmena SMER-u - sociálna demokracia pre odbory, ani návrat do minulosti, ako tu často rozprávate, aspoň nie do tej komunistickej, ako to tu stále zaznieva. Pretože hoci uvádzané dokumenty Medzinárodnej organizácie práce sú staré už vyše 30 rokov, spoločne ich prijali nielen vtedajšie socialistické, kolega, musím použiť aj tento výraz, ale aj kapitalistické vtedajšie krajiny. Odborárom navrhované právomoci v novele Zákonníka práce právom patria. A sú nespochybniteľné Ústavou Slovenskej republiky, európskymi dohovormi a dohovorom Medzinárodnej organizácie práce. Medzinárodná organizácia práce je špecializovaná organizácia OSN na tripartitnej báze a Slovensko predsa členom OSN je.
Som presvedčená, že Zákonník práce slušným zamestnávateľom uľahčí priestor do určitej miery na rýchlejšie dohody so zamestnávateľmi, ale ich aj zrovnoprávni na konkurenčnom poli a postaví ich do výhody pred zamestnávateľmi, ktorí nemajú záujem robiť sociálnu politiku.
Väčšina demokratických štátov má mnoho odborov, zatiaľ čo väčšina autoritatívnych režimov nie. Je to z encyklopédie Vikipédia.
A nakoniec rečnícka otázka. Táto vláda je demokratická. Čiže má záujem, aby fungovali tripartitné rokovania. Tak teda, aký je dôvod, kolegovia, kolegyne, báť sa odborov? Od Nežnej revolúcie sa v našom štáte položilo veľa firiem na kolená. Myslím si, že do týchto kolien ich dostali tunelári a tzv. pseudopodnikatelia, ktorí robia zlé meno schopným podnikateľom. A preto sa pýtam. Existuje prípad na Slovensku, kedy položili firmu do zániku zamestnanci alebo odborári? Je namieste sa báť odborov? Myslím si, že nie. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, odzneli vystúpenia všetkých poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Pýtam sa teraz, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Ústne sa do rozpravy hlásia poslanci Rafaj, Gibalová, Smolková, Farkas, Rosová, Lipšic, Radičová, Halecký, Kvorka. Deviatka, môžeme to posunúť? Od osmičky hore potrebujem, teda dole a ďalej. Áno, Halecký, Kvorka, niektorí sa vyradili. Ešte raz znovu skúsim. Ďakujem.
Čiže do rozpravy sa ústne prihlásili poslanci Rafaj, Gibalová, Smolková, Rosová, Novotný, Halecký, Kvorka, Nachtmannová, Tkáčová, Cibulková, ďakujem, Szigeti, Lipšic, Mikloš, Radičová, Laššáková, Vaľová Jana. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo odovzdávam pánovi poslancovi Rafajovi.
R. Rafaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, kolegovia a kolegyne, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril v rozprave k Zákonníku práce, pretože chcem v rámci môjho vystúpenia podať pozmeňujúci návrh. Predtým však ešte pár slov k samotnému mechanizmu schvaľovania.
Chcem povedať, že Slovenská národná strana od začiatku, kedy uzrel svetlo sveta návrh, pristupovala k Zákonníku práce pragmaticky a snažila sa o jeho vyváženosť. K tomu smerovali aj naše pripomienky a myslím si, že od toho februárového pôvodného návrhu až do dnešného stavu sa nám to aj v mnohom podarilo.
Uvedomili sme si našu zodpovednosť predovšetkým za ťahúňa slovenskej ekonomiky ťažkého priemyslu, a to je predovšetkým automobilový priemysel, pretože nemôžeme sa nazývať Detroidom Východu bez toho, aby sme neumožnili tomuto priemyslu, ktorý, mimochodom, sanuje veľkú časť nášho vývozu, umožniť, pokiaľ možno, bezproblémový chod.
Súčasne Slovenská národná strana ako koaličný partner musela na seba prevziať záväzok, ktorý vyplýva z programového vyhlásenia vlády, predovšetkým v časti 3. 2. Pracovné vzťahy a sociálny dialóg, kde sa vládna koalícia zaviazala, citujem, "že pripraví novelizáciu Zákonníka práce s cieľom zabezpečiť zvýšenú ochranu zamestnancov" atď. atď.
Čiže toto sú mantinely, kde sa môžeme pohybovať. Nakoľko tu zaznela myslím aj od pána Brocku a niektorých ďalších kolegov z opozície poznámka na štyri pozmeňujúce návrhy, chcem povedať, že tieto predložili poslanci Slovenskej národnej strany vo viacerých výboroch, a chcem povedať, že jeden predložím teraz ja. Jeden už predložila pani Belásová a myslím, že jeden ďalší je už súčasťou prednesených alebo predložených písomných návrhov.
Ja som ich zaznamenal celkovo 6 a týkajú sa novelizačného bodu 38 § 62, novelizačného bodu 142 § 240, § 93 ods. 3, novelizačného bodu 75 § 97 ods. 11, to je môj prípad, § 133 ods. 3 a § 103 ods. 3.
Takže, ak dovolíte, predložil by som svoj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Po prvé. Novelizačný bod 75 znie, citujem: "75. V § 97 ods. 11 sa vypúšťajú slová," citujem, "a na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu", koniec citácie a na konci sa pripája táto veta, citujem: "So zamestnancom, ktorý vykonáva rizikové práce, možno dohodnúť výnimočne prácu nadčas aj na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov."."
Ak dovolíte, odôvodním tento návrh, ktorý je v záujme zabezpečenia bezpečnosti a plynulosti výrobného procesu práce nadčas, predovšetkým je to spomínaný automobilový priemysel, ktorý pracuje nepretržite v linkách a jedna časť výroby bezprostredne nadväzuje na druhú, preto sme napriek tomu, že si uvedomujeme, že je tu smernica 203/88 Európskych spoločenstiev, ktorá zvyšuje ochranu zdravia pre nočné práce a môže sa to týkať aj nočných prác, chcem oceniť, že aj po konzultáciách s rezortom ministerstva práce došlo k takejto všeobecnej a akceptovateľnej zhode pre tých pracovníkov, teda ktorí vykonávajú rizikové práce za taxatívne vymedzených podmienok, a to predovšetkým, samozrejme, súhlasu konkrétneho zamestnanca a súhlasu zástupcov zamestnancov.
Pracovnoprávna ochrana zamestnanca je zabezpečená podmienením výkonu práce nadčas dohodou s príslušným zamestnancom, pretože ide o rizikovú prácu, a taktiež so zástupcami zamestnancov. Znemožnenie práce nadčas v rizikových prevádzkach by totiž mohlo spôsobiť škody pri zabezpečovaní plynulosti a bezpečnosti výroby najmä v spomínanom automobilovom alebo strojárskom ťažkom priemysle.
Zdôrazním, že najmä v podmienkach automobilovej výroby nie je možné niektoré rizikové pracoviská, predovšetkým v lakovniach a karosárňach, vylúčiť. V prípade, ak by došlo k zastaveniu výrobnej linky z dôvodu poruchy na týchto pracoviskách a následku k výpadku výroby podľa pôvodného návrhu novely by dobehnutie sklzu vo výrobe nebolo možné zabezpečiť nadčasovou prácou a následne by mohlo prísť až k zastaveniu celej fabriky aj vzhľadom na to, že ide o pomerne vysoko špecializované profesie, kde nie je možné zo dňa na deň zobrať brigádnikov na takýto typ práce.
Ďalej by som vám chcel predložiť druhý pozmeňujúci návrh. Týka sa novelizačného bodu 87, kde sa vkladá nový bod 88, ktorý znie, citujem: "V § 121 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá veta, ktorá znie: "Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku."." Bezprostredne to súvisí s predchádzajúcim bodom.
Vzhľadom na to, že ide o osobitný charakter rizikových prác sa navrhuje, aby v prípade nadčasovej práce patrilo zamestnancovi vykonávajúcemu takúto rizikovú prácu nadčas mzdové zvýhodnenie oproti pôvodnému zneniu 25 % plus 10 %, čiže v celkovej výške 35 % a toto zvýšené zvýhodnenie je kompenzáciou za už spomínanú expozíciu v rizikovom prostredí počas výkonu nadčasovej práce a s týmto opatrením súhlasia aj zamestnávatelia, takže opäť je to pragmaticky vyvážený prístup a ja vás na záver prosím o jeho podporu. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Gibalová, pripraví sa poslankyňa Smolková.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, vážené dámy a páni, ja nebudem predkladať žiaden pozmeňujúci návrh, pretože predložil pozmeňujúce návrhy za klub pán poslanec Brocka a z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré som predložila vo výbore ja, niektoré som počula ako modifikované, už predložené viacerými predrečníkmi.
Ja by som chcela len vyjadriť pár praktických poznámok, vyjadriť sa k niektorým bodom, ktoré som si osvojila a možno zazneli viac-menej alebo niektoré aj nezazneli, ale predtým by som chcela povedať, že nik sa nebojí odborov a zdôrazňujem opäť, nik sa nebojí odborov. Ale zmena štatútu odborovej organizácie zo združenia odborov organizovaných zamestnancov na občianske združenie podľa môjho názoru nemá opodstatnenie. Navyše občianske združenie je dobrovoľná organizácia, ktorá, ak chce, môže sa osoba starať ako každé iné združenie. Nevidím dôvod, aby zamestnanci neorganizovaní v odborovej organizácii museli zo svojich miezd platiť tých, ktorých nechcú. To by, prepáčte, ale mohol vzniknúť aj divadelný krúžok, telovýchovný krúžok a v rámci rovnakých podmienok by mohli všetci zamestnanci naň prispievať.
Nemôžem súhlasiť s tým, že v § 240 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, na základe ktorého vzniká zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť príslušnému odborárovi náhradu mzdy, pretože tento chce vykonávať funkciu odborára. Chýba už zo slušnosti snáď dodatok v prípadoch hodných zreteľa, resp. po dohode so zamestnávateľom. Ak odborári vo svojich stanovách deklarujú chrániť a obhajovať potreby svojich členov zákonnými a demokratickými prostriedkami, tak práve na skutok demokracie by v tomto ustanovení návrhu zmeny nemali zabúdať. Ide o nanútenie vôle odborárov prostredníctvom zákona pri ignorovaní demokracie na úkor neodborára zamestnávateľa. Finančné krytie odborárov na "politikárčenie" má byť realizované z odborárskych príspevkov. Až v prípade napríklad neúspešného súdneho sporu, kde vzniknú náklady spojené so zastupovaním, pripúšťam, si môžu nechať vynaložené trovy preplatiť neúspešným v konaní.
Ak pán Frešo vo svojom vystúpení upozornil na to, že neprítomnosť pána premiéra vyjadruje jeho pravý vzťah k tomuto zákona roka, tak ja si dovolím ho ešte doplniť, že vyjadruje určitým spôsobom aj svoj vzťah svojou neprítomnosťou k odborárom.
Ďalej by som sa chcela vyjadriť ešte k § 48 ods. 1, kde je definovaný pracovný pomer uzatvorený na určitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne. Podmienka kondície je vedľajšie ustanovenie o právnom úkone, to znamená, že zmena právneho úkonu nastane, ak sa splní podmienka. Do nesplnenia podmienky trvá stav neistoty a nakoľko právny úkon treba urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný, zastávam názor, že podmienkou vzniku pracovného pomeru na neurčitý čas musí byť náležitý prejav vôle účastníkov tohto vzťahu, čo je vyjadrené v istej stanovenej perfektnosti obsahovej náplne aj písomnej formy.
Ďalej tu mám poznámky k reťazeniu pracovných pomerov a ich obmedzovaniu. Nuž, už som to spomínala aj vo výbore, aj vo svojich vystúpeniach k iným problémom, najmä v dotknutí na sociálne služby, a zopakujem to znova, pretože to sú veci, ktoré sú z praxe, že v stave, v akom sú sociálne služby a ich poskytovanie, teda v situácii, keď poskytovatelia sociálnych služieb sú neverejní poskytovatelia úplne diskriminovaní vo financovaní sociálnych služieb a porušuje sa zákon zo strany skoro všetkých VÚC-iek pri financovaní zariadení sociálnych služieb, kde sú poskytovatelia vyslovene nespravodlivo dotlačení k podpísaniu zmlúv na dobu určitú na jeden rok.
Neviem si dosť dobre predstaviť ako zamestnávateľ, teda poskytovateľ sociálnych služieb zaručí svojim zamestnancom zamestnanie na dobu neurčitú. Ja viem a poznám odpoveď aj pani ministerky, my o tomto veľa a často hovoríme, že áno, tento stav je neštandardný a tu si niekto neplní svoju povinnosť zo zákona. Žiaľ, musím konštatovať, že nikto si to nevšíma, ani ministerstvo, nakoniec ani pani ministerka, ktorá mi posiela síce veľmi pekné odpovede, ale v konaní necítim razantnosť voči porušovaniu zákona, teda neviem si predstaviť, ako takýto zamestnávateľ uzavrie so zamestnancom pracovný pomer na dobu neurčitú, ak nebude mať možnosť reťazenia pracovných pomerov.
Takže ešte raz opakujem. Nik sa nebojí odborov. Ide o to, že kritizujeme ich nadštandardné postavenie, ktoré dostali ako odmenu za to, že podporovali túto vládnu koalíciu, najmä stranu SMER vo voľbách, pred voľbami. Ďakujem pekne za vypočutie. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Kvorka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán kolega.
J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, na jednej strane hovoríte, my sa odborov nebojíme, na druhej strane hovoríte, ako treba odborom zobrať všetky právomoci a kompetencie, ktoré by mali mať. Na jednej strane hovoríte, že pán premiér nie je prítomný na prerokovaní takéhoto zákona, to už povedal asi tretí člen z opozície, na druhej strane by som bol zvedavý, či vôbec poznáte pracovný čas pána premiéra, čo všetko on musí v tejto dobe robiť a vy to hneď spájate s tým, že neprikladá voľajakú vážnosť alebo dôležitosť prerokúvaniu tohto zákona svojou neprítomnosťou.
Povedali ste, že je to odmena za nejakú podporu vo voľbách zo strany SMER. Kvôli tomu dávame odborom voľajaké privilégiá atď. Viete čo, ja by som vám doprial, keby ste si tak prečítali, ako je to v iných krajinách Európskej únie, poviem v takom Nemecku, Luxembursku, Španielsku, Portugalsku atď. atď. To by ma tiež zaujímalo, či aj v týchto krajinách, keď tieto odbory majú svoje opodstatnené postavenie, tiež dostali takéto právomoci na základe voľajakej podpory vládnucej strany, ktorá momentálne je pri vládnutí v týchto krajinách, ktoré som tu spomenul. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Chce sa vyjadriť pani Gibalová? Áno. Slovo dajte pani Gibalovej. Prosím.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja ďakujem za vašu reakciu, pán poslanec. Ja na vašu otázku, či poznám pracovný čas pána premiéra. Nuž, veľmi detailne ho nepoznám, samozrejme, ja to nesledujem v takýchto detailoch, ako vy ste to položili v otázke, ale tak dlho avizovaný, už rok avizovaný zákon roka a on tu nie je prítomný, tak to je trošku smutné. A na vašu otázku ja odpoviem tiež otázkou, či vy viete, čo je parlamentná demokracia? A nik nepovedal, ani ja vo svojom vystúpení, ani moji predrečníci, ak myslíte na celú opozíciu, že berieme všetky práva a postavenie odborov. To nie je pravda. Neklamte.
P. Paška, predseda NR SR: S ďalším vystúpením je prihlásená pani poslankyňa Smolková. Ešte predtým, ako jej udelím slovo, chcem informovať, dámy a páni, že po dohode s predstaviteľmi klubov nebudeme o 17.00 hodine hlasovať a hlasovať budeme až zajtra po ukončení rozpravy. Bližšie informácie dohodnem zajtra počas stretnutia s predsedami poslaneckých klubov. Ďakujem.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Smolková, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja vo svojom príspevku obídem politiku a budem pragmatická. Predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 283).
Za bod 76 sa dopĺňa nový bod 77, ktorý znie: "V § 103 ods. 3 sa za slová "týchto škôl a ich zástupcov" vkladajú slová "asistentov učiteľov".." Doterajšie body 77 až 154 sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: V nadväznosti na zákon č. 29/1984 Zb., tzv. školský zákon, v zmysle ktorého aj asistent učiteľa ako pedagogický zamestnanec vykonáva výchovno-vzdelávací proces v školách a v predškolských zariadeniach, je odôvodnené, aby aj táto skupina zamestnancov mala nárok na dovolenku ako ostatní učitelia, majstri odbornej výchovy a vychovávatelia. Aj metodický pokyn k zavedeniu profesie asistent učiteľa pri výchove a vzdelávaní detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v predškolských zariadeniach, v základných školách a v špeciálnych základných školách. Je to metodický pokyn č. 184 z roku 2003 vydaný Ministerstvom školstva Slovenskej republiky 6. decembra 2003, uvádza podrobný výklad, kto je asistent učiteľa, aké podmienky musí spĺňať, okrem iného musí spĺňať aj odbornú spôsobilosť a pedagogickú spôsobilosť v zmysle tohto zákona.
Ja by som si ešte dovolila odcitovať z toho metodického pokynu bod druhý: "Asistenta učiteľa je možné ustanoviť v takých triedach školy, ktoré navštevuje dieťa alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pri výchove a vzdelávaní ktorého vzhľadom na jeho stupeň a mieru postihnutia bez prítomnosti asistenta učiteľa nie je možné garantovať bezpečnosť a ochranu zdravia toho žiaka, prípadne ostatných žiakov triedy a taktiež prekonávanie bariér pre žiaka neprekonateľných z dôvodu jeho zdravotného postihnutia." Takže aj asistenti učitelia sú pedagogickí pracovníci, majú úväzok, len boli doteraz podľa môjho názoru diskriminovaní, pretože mali dovolenku iba podľa odpracovaných rokov. Týmto pozmeňujúcim návrhom ich dávame na úroveň ostatných pedagogických pracovníkov. Prosím o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ako ďalšia vystúpi pani poslankyňa Rosová.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem stručná a dovolím si apelovať na vás argumentmi, na ktoré väčšinou strana SMER zvykne počúvať, a to len dva údaje z výskumu verejnej mienky. Ide o reprezentatívny výskum, ktorý sa uskutočnil v marci na vzorke vyše tisíc respondentov. Je moja profesia sociológa a výskumníka venovať sa týmto veciam, takže nadväzujem nato.
V tomto výskume iba 9 % respondentov uviedlo, že súčasné znenia Zákonníka práce im niekedy spôsobilo nejaký problém. Pýtam sa teda, pre koho vlastne tieto zmeny sú, komu to slúži? Naozaj len odborárom, tak ako to už toľkokrát zaznelo? Ale ten istý výskum ponúka ešte iný údaj a ten sa priamo týka práve činnosti odborov na pracoviskách. Pomer tých, ktorí majú pozitívnu skúsenosť s pôsobením odborov na ich pracovisku, voči tým, ktorí majú, naopak, negatívnu skúsenosť, je 1 ku 4. Samozrejme, tú väčšinu tvoria práve tí, ktorí majú skúsenosť, že odbory sa účinne nezastali pracovníkov na pracovisku tam, kde pôsobia. Takže toľko teda argumenty na zváženie, načo, prečo a komu slúži táto novela.
No a dovolím si ešte prečítať môj pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí s mojím pôsobením vo výbore pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Navrhujem v čl. I vypustiť novelizačný bod 31. Navrhuje sa tým vypustiť povinnosť nového zamestnávateľa uhradiť časť nákladov na vyškolenie učňa pôvodnému zamestnávateľovi, pokiaľ jeho kvalifikáciu nebude využívať, zdôrazňujem, pokiaľ jeho kvalifikáciu nebude využívať, pretože, keď sme prerokúvali tento pozmeňujúci návrh vo výbore, došlo tam k nesprávnej interpretácii tohto návrhu zo strany predstaviteľov ministerstva práce a sociálnych vecí.
Tento vládny návrh, ktorý ukladá takúto povinnosť novému zamestnávateľovi, nie je v prospech tých učňov. Je, naopak, ohrozením ich budúcej možnosti pracovať preto, lebo, samozrejme, ich zamestnateľnosť s podmienkou, že treba uhradiť za nich náklady na kvalifikáciu, sa výrazne obmedzí. Takže naozaj to považujem za návrh, ktorý je jednoznačne v prospech vyššej zamestnanosti, v prospech toho, aby vyučení ľudia mali možnosť zamestnať sa aj v prípade, že prídu o prácu, alebo teda že chcú zmeniť svoje pôsobisko a prejdú k inému zamestnávateľovi. Aby mali vôbec takúto šancu, aby ten nový zamestnávateľ mal o ich pracovnú silu záujem a nebol hendikepovaný tým, že musí uhrádzať náklady za ich kvalifikáciu. Ďakujem pekne za vypočutie.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Novotný. Pán predseda, máte slovo.
V. Novotný, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní vystúpil k tej časti Zákonníka práce, novely Zákonníka práce, ktorá sa zaoberá problematikou pracovnej pohotovosti a na záver svojho vystúpenia podám aj jeden pozmeňujúci návrh.
Navrhovaná úprava pracovnej pohotovosti, tak ako ju prináša táto novela Zákonníka práce, dáva tento inštitút podľa dôvodovej správy do súladu s rozsudkami Európskeho súdneho dvora a do súladu s terminológiou používanou v smernici Európskeho spoločenstva o niektorých aspektoch organizácie pracovného času.
Zmena legislatívy - započítavanie doby neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku do pracovného času sa najvýraznejšie prejaví u zamestnávateľov s veľkou potrebou pracovnej pohotovosti na pracovisku, ako je to predovšetkým rezort zdravotníctva, ale, povedzme, aj hasičské jednotky.
Podľa návrhu Zákonníka práce počet hodín pracovnej pohotovosti na pracovisku má byť limitovaný týždenným maximálnym priemerným počtom pracovných hodín a ročným limitom počtu nadčasových hodín. Zároveň sa mení charakter plnenia za čas pracovnej pohotovosti z náhrady za pracovnú pohotovosť, ktorá nie je základom na odvody do poistných fondov na mzdu za prácu. Mzda za pracovnú pohotovosť na pracovisku musí byť poskytovaná na úrovni základnej zložky hodinovej mzdy alebo podielu mesačnej mzdy. Toľko dôvodová správa a doložka zlučiteľnosti a teraz trochu matematiky.
Nakoľko pracovná pohotovosť na pracovisku sa bude zahŕňať do odpracovaného času, ktorý je v zmysle novely Zákonníka práce limitovaný 48 hodinami týždenne, bude pracovná pohotovosť na pracovisku vrátane práce nadčas limitovaná 8 hodinami týždenne.
Za predpokladu, že priemerný týždenný počet hodín práce nadčas je približne 4,5 hodiny, k tomu výpočtu sa ešte dostanem, a nezmení sa, priemerný týždenný počet hodín pracovnej pohotovosti po schválení Zákonníka práce bude obmedzený na 3,5 hodiny na zdravotníka, na lekára, na hasiča.
Zo štatistických údajov vyplýva, že na jedného lekára pripadalo cca 580 hodín za rok, to je 48 hodín mesačne, teda 12 hodín týždenne pracovnej pohotovosti na pracovisku. Desatinné čísielká som vypustil, aby sa to dobre počítalo, a počet hodín práce nadčas predstavoval 220 hodín v roku na jedného lekára, t. j. 18 hodín mesačne, 4,5 hodiny týždenne. Čiže týždenne dnes vychádza na jedného lekára v zdravotníckom zariadení 4,5 hodiny nadčasov a 12 hodín pohotovosti, teda jedna 16,5-hodinová, tzv. v našej vnútornej zdravotníckej nomenklatúre malá nočná služba v pracovný deň od 15.30 hodiny do 7.00 hodiny.
Podľa návrhu Zákonníka práce zostane pre lekára mesačne priemerne 18 hodín nadčasov. To by sa ešte dalo zniesť, ale namiesto 48 hodín pohotovosti len 16,5 hodín mesačne, a to je už v zdravotníckom zariadení neriešiteľný problém.
V dôvodovej správe sa píše, že na príjmy lekára alebo zamestnanca budú mať tieto zmeny protichodný vplyv. Negatívny z dôvodu limitovania doteraz neobmedzeného počtu hodín dohodnutej pracovnej pohotovosti na pracovisku, takže celkový počet odpracovaných hodín v mesiaci bude nižší, a z dôvodu, že mzda bude podliehať odvodom do poistných fondov.
Pozitívny vplyv bude mať z dôvodu zvýšenia sumy za čas pracovnej pohotovosti na pracovisku, pretože Zákonník práce upravoval len minimálny nárok vo výške 50 % hodinovej sadzby minimálnej mzdy.
Novela garantuje mzdu vo výške základnej čiastky mzdy, t. j. hodinovej tarifnej mzdy, podielu mesačnej mzdy alebo podielu zmluvnej mzdy ako zložky mzdy viazanej na odpracovaný čas.
Faktom ale zostáva, že keď reálne čísla a priemernú mzdu v zdravotníctve prepočítame aj podľa doložky finančných vplyvov, ktorá je súčasťou vládnej novely zákona, lekári a zdravotníci zarobia menej. Ak je dnes mesačný priemer nadčasov u jedného lekára 18 hodín a pohotovosti 48 hodín, hrubá mzda sa pohybuje okolo 34-tisíc korún, 34 585 presne, ako je to v doložke zlučiteľnosti finančných vplyvov.
Ak sa počet nadčasov nezmení, ostane na úrovni 18 hodín, ale pohotovosť sa zníži na 16,5 hodiny mesačne, hrubý príjem klesne napriek aj negatívnemu, aj pozitívnemu vplyvu, o ktorom som už hovoril, na 32 800 korún, to znamená v čistom príjme lekár klesne z 26-tisíc korún na 24 600 korún. Zhruba o 2-tisíc korún v hrubej mzde, 1 500 korún v čistej mzde bude zarábať menej.
V spomínanej doložke sa píše potreba dodatočného vykrytia hodín, ktoré doteraz boli hodinami pracovnej pohotovosti na pracovisku a v nadväznosti na maximálny limit týždenného pracovného času 48 vrátane práce nadčas, môže v praxi spôsobiť problémy dočasného charakteru.
Nepriaznivá situácia môže nastať napríklad v rezorte zdravotníctva z hľadiska potreby počtu zamestnancov s požadovanou kvalifikáciou bez špecializácie, prípadne s inou než požadovanou špecializáciou.
No toto je spomínaná doložka k novele Zákonníka práce, ale ja si dovolím zacitovať aj zo Správy o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve, ktorú napísal kolega pani ministerky pán minister Valentovič a ktorú zrejme prerokujeme v tejto snemovni zajtra. Ten je už menej optimistický. Ten vo svojej správe o aktuálnom vývoji píše.
"Ďalším rizikom, ktoré môže prehĺbiť nedostatočné finančné zabezpečenie rezortu, je, že Slovenská republika musí implementovať smernicu o pracovnom čase. Bude to mať výrazný dopad na rezort zdravotníctva a na štátny rozpočet, hospodárenie zdravotníckych zariadení, zamestnanosť, odmeňovanie, sieť zdravotníckych zariadení, zdroje zdravotného poistenia. Novela Zákonníka práce a jej uplatňovanie v zdravotníckych zariadeniach, t. j. zabezpečenie nepretržitej dostupnosti zdravotnej starostlivosti si bude v praxi vyžadovať zavedenie trojzmennej prevádzky, ktoré si vyžiada podstatné zvýšenie požiadaviek na zdroje tak ľudské, ako aj finančné." Toľko citát zo Správy o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve. Čierne na bielom sa tu píše, že Zákonník práce bude v rezorte zdravotníctva pôsobiť skôr škodlivo a bude znamenať obrovské ľudské aj finančné problémy.
Nie je mi síce celkom jasné, prečo potom minister zdravotníctva za novelu Zákonníka práce vo vláde hlasoval, ale nato sa ho budem pýtať zajtra, ak dovolíte, a teraz by som pokračoval na tému Zákonník práce.
Zhrnuté a podčiarknuté. Veľa som čítal, veľa som citoval, aby to nevyznelo tak, že prichádzam s nejakým mojím videním a mojím výkladom Zákonníka práce. Držal som sa vládnych materiálov. A teraz to veľmi jednoducho zhrniem. Novela Zákonníka práce limituje objem nadčasov vrátane pracovnej pohotovosti na 8 hodín týždenne. Pritom objem len pohotovosti týždenne sa v zdravotníckych zariadeniach pohybuje okolo 15,5 hodiny. Zavedenie tejto novelizácie bude mať konkrétne na zdravotnícke zariadenia tri negatívne dopady.
Ten prvý, o ňom som už hovoril. Zdravotníci zarobia menej. Na plate lekára sa to prejaví 2-tisíc korunami na hrubej mzde. Čiže toto je zlá správa pre zdravotníkov, pre lekárov, zdravotné sestry, ktoré hovoria o tom, že ich práca nie je dostatočne ohodnotená a chcú zarábať viacej peňazí.
Druhý negatívny vplyv sa prejaví v tom, že budeme potrebovať v zdravotníckych zariadeniach viacej lekárov a sestier. Problémom ale je, že zdravotnícki pracovníci sú vysoko špecializovaní pracovníci, ktorých výchova, príprava na výkon povolania trvá dlhé roky. Vychovať jedného neurochirurga trvá v prepočte, a to sa musí veľmi snažiť, minimálne 11, 12 rokov. Skôr to proste nejde. Dnes toľko voľných odborníkov na trhu práce, aby sme dokázali zabezpečiť kvalitne trojzmennú prevádzku, jednoducho na Slovensku nemáme. Bude to znamenať aj tlak na mzdový fond zdravotníckych zariadení v spojení so zvyšovaním miezd a mäkkými rozpočtovými kritériami. To povedie len k ďalšiemu kolu zadlžovaniu zdravotníckych zariadení. Naozaj, ak musíme prijať do zdravotníckych zariadení viacej pracovníkov, znamená to, že budeme potrebovať viacej peňazí na ich mzdy spolu s odvodmi, bude to znamenať, že buď nebudeme zvyšovať mzdy ostatným zamestnancom a v prípade, že ich zvyšovať budeme, nemocnica sa bude dostávať do existenčných problémov. Už dnes sa zdravotnícke zariadenia zadlžujú nebývalým tempom. O tom budem znovu hovoriť zajtra pri správe o aktuálnom vývoji.
A ten tretí negatívny dopad sa týka toho, že 8 hodín nadčasov a pohotovosti dokopy v priebehu jedného týždňa nepokryje ani jednu týždennú nočnú službu, čiže ani tú malú 16-hodinovú nočnú službu. Už nehovorím o 24-hodinovej službe v priebehu víkendu, ktorú bežne slúžime. To znamená, bude nevyhnutné prestať trojzmennú prevádzku. Trojzmenná prevádzka, dámy a páni, je najhoršia správa, ktorú môžeme pacientovi povedať. Ja neviem, či ste už niekedy zažili trojzmennú prevádzku v zdravotníckom zariadení. S ňou sa jeden z riaditeľov v košickej fakultnej nemocnici pokúsil experimentovať. Tak sme to veľmi krátko skúsili a predovšetkým, kto na to doplatil boli pacienti. Veľmi intímny citlivý vzťah medzi lekárom a pacientom sa v tejto chvíli zruší.
Dámy a páni, nemocnica nie je fabrika. Nie je fabrika na zdravie, nie je fabrika, kde poskytujeme zdravotnú starostlivosť, kde operujeme na zmeny. Nemocnica je inštitúcia, kde liečime pacienta, jeho telesno, ale aj jeho duševno. A to najdôležitejšie, aby sa pacient vyliečil, je, že nám musí veriť. Aby nám veril, nám zdravotníkom, lekárovi, zdravotnej sestričke, nemocnici, oddeleniu, primárovi je, že sa musí s nami občas aj stretnúť v tej práci, aby sme mali na seba čas. Keď sa stretne s pacientom v pondelok v operačnej sále a najbližšie v stredu v poobedňajšej službe a potom ešte v sobotu v nočnej službe, ten pacient sa z dohľadu operatéra úplne stratí. Bude ho liečiť každý, kto ho práve nájde v oddelení, mnohokrát nešpecializovaný, lebo dosť špecialistov nemáme a prejaví sa to, žiaľ, na kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti. A o to nám predsa nejde. Nejde nám o kvalitu, o to, aby sme zhoršili kvalitu zdravotnej starostlivosti.
Zhrnuté a podčiarknuté. Nechcel som hovoriť tak, aby som kritizoval alebo obviňoval niekoho, že chce zhoršiť kvalitu zdravotnej starostlivosti, že chce zabrániť ľuďom zarábať viacej peňazí a že chce škodiť systému. Naozaj nebolo to mojím cieľom, preto by som rád ponúkol aj riešenie.
Po prvé. Žiadam vyňať na osobitné hlasovanie bod 18 spoločnej správy, ktorý je dnes v spoločnej správe s odporúčaním neschváliť a odporúčam, aby sme tento pozmeňujúci návrh schválili. Tento pozmeňujúci návrh som podal vo výbore pre zdravotníctvo ja. Za tento pozmeňujúci návrh hlasovali aj poslanci za Slovenskú národnú stranu, aj za Ľudovú stranu - HZDS, čiže som mal podporu aj vládnych poslancov. Nie je to len nejaký opozičný návrh. A týka sa § 96 pracovná pohotovosť. Navrhuje tento paragraf vypustiť, tak ako je teraz napísaný, a ponechať pracovnú pohotovosť zadefinovanú, ako je dnes v platnom Zákonníku práce.
Navrhujem ďalej bod spoločnej správy číslo 10 vyňať na samostatné hlasovanie a neschváliť. Zdôvodním prečo. Je to pozmeňujúci návrh predsedu výboru pre sociálne veci pána poslanca Haleckého, ktorý sa zaoberal presne touto problematikou, o ktorej hovorím, a našiel čiastočné riešenie. Vkladá nový § 85a, ktorý umožňuje zvýšiť počet nadčasov a pohotovosti nad 8 hodín týždenne, ale len do 16 hodín týždenne len na štyri mesiace a len pre zdravotníckeho pracovníka.
Dovoľujem si teda navrhnúť vyňať tento bod na osobitné hlasovanie a neschváliť preto, lebo práve teraz chcem podať vylepšujúci pozmeňujúci návrh, ktorý vylepšuje pozmeňujúci návrh pána poslanca Haleckého a týka sa tej istej problematiky. Netýka sa však len zdravotníkov, ale aj všetkých pracujúcich, teda napríklad aj hasičov. Zostávajú tam síce 4 mesiace, ale nedáva sa horný limit 16 hodín nadčasov a pohotovosti týždenne.
Môj pozmeňujúci návrh. V čl. I sa za novelizačný bod 60 vkladá nový novelizačný bod, ktorý znie: "Za § 85 sa vkladá nový § 85a, ktorý znie: "§ 85a. Odsek 1. Pracovný čas zamestnanca môže byť viac ako 48 hodín týždenne v priemere za obdobie najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich len v prípade, ak sa na tomto predĺžení dohodnú sociálni partneri a ak zamestnanec s takýmto rozsahom pracovného času súhlasí."
"Odsek 2. Zamestnávateľ je povinný pri dohodnutí pracovného času podľa ods. 1 po a upovedomiť o tejto skutočnosti príslušný inšpektorát práce alebo príslušný orgán dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o to požiadajú; po b viesť aktuálne záznamy o zamestnancoch, ktorých pracovný čas je takto dohodnutý a predložiť tieto záznamy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o ne požiadajú."
"Odsek 3. Zamestnanec nesmie byť zo strany zamestnávateľa prenasledovaný alebo inak postihovaný za to, že nesúhlasí s rozsahom pracovného času nad 48 hodín týždenne v priemere. V súvislosti s navrhovanou zmenou je potrebné vykonať prečíslovanie novelizačných bodov."
Krátke odôvodnenie: Návrh reaguje na zmeny, ku ktorým dochádza v súvislosti s rozsudkami Európskeho súdneho dvora vo vzťahu k práci nadčas a pracovnej pohotovosti. Keďže tieto zmeny by ohrozili poskytovanie zdravotnej starostlivosti, navrhuje sa, aby dohodou sociálnych partnerov bolo možné stanoviť maximálny čas v súlade s požiadavkami či už celého rezortu, alebo konkrétnej nemocnice či pracoviska.
Tento návrh pritom vychádza zo stanovísk Európskej komisie, ktoré podporujú dohodu sociálnych partnerov dosiahnutú v rámci sociálneho dialógu. Zároveň rieši nielen potenciálny problém v rezorte zdravotníctva, ale aj v iných rezortoch, ako sú napríklad hasiči.
Dámy a páni, chcem vás požiadať, aby ste podporili moje pozmeňujúce návrhy, ktoré som naozaj podal v dobrej viere na vyriešenie pálčivých problémov, ktoré by postihli rezort zdravotníctva, ale aj iné rezorty.
Pevne verím, že tak, ako som získal pre svoj pozmeňujúci návrh podporu poslancov Ľudovej strany - HZDS a SNS vo výbore pre zdravotníctvo, môžem s podporou niektorých koaličných poslancov rátať aj v pléne Národnej rady. Ďakujem pekne.