M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Pado.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Existuje jedno latinské príslovie: Veni, vidi, vici, a ja by som si ho dovolil poopraviť: Veni, vidi, fugi - Prišiel som, videl som, ušiel som. (Smiech v sále.)

Pán predseda hovoril aj o iných veciach, hovoril o tom, že za posledných osem rokov tu vládla akási skupina a teraz tu vládne vláda. Ja si myslím, že predseda parlamentu by mal veľmi dobre vážiť slová, ako pomenúva oficiálnu ústavnú inštitúciu. Tu nevládla skupina, ale tu vládla vláda Slovenskej republiky, koaličná vláda, pravo-ľavá koaličná vláda, aj s vašou predchodkyňou, ktorú máte v strane.

Pán predseda hovoril, že sme v demokratickom parlamente. No ja sa obávam, že ak budeme postupovať tak ako za posledné dni, demokratický parlament to už možno nebude. Keď sa obmedzí sloboda vyjadrovania, stráca sa demokratickosť. Už zostáva len opätovne zbaviť poslanca mandátu, ale aj to sme tu už mali, už nebudete prví.

Chcem povedať, že každý, kto sa trošku vyzná v ekonomike, a ja nie som ekonóm, to hovorím celkom otvorene, si urobí obraz o ekonomických znalostiach pána predsedu. Ak k tomu zisku niekde navýši zisk, treba tvrdo pracovať a niekde navýši zisk, stačí znížiť DPH z 19 na 10 %.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela oceniť vystúpenie pána predsedu a nadviazať naňho v tom, keď vyslovil presvedčenie, že Zákonník práce naozaj bude dobrou právnou normou, ktorá nastolí vyvážené právne vzťahy. Ja si myslím, že aj zamestnávateľovi musí záležať na tom, aby mali zamestnanci vytvorené dobré pracovné podmienky. Veď spokojný zamestnanec dáva väčší výkon práce a dá sa povedať, v tej práci sa môže realizovať. Vieme, že v mnohých prípadoch v rôznych podnikoch to tak nie je.

Ďalej by som chcela doplniť pána predsedu, keď hovoril o flexibilite pracovnej sily. Myslím si, že novela Zákonníka práce vracia späť dohodu o pracovnej činnosti, zavádza nový inštitút telepráce a zlepšuje a skvalitňuje podmienky aj pre domácich pracovníkov. Sú to všetko inštitúty, ktoré sa naozaj môžu využívať na to, aby sa ten pracovný trh spružnil. Takže znova musím povedať, že Smer - Sociálna demokracia vidí tento Zákonník práce ako moderný Zákonník práce, Zákonník práce obdobný v krajinách Európskej únie, do ktorej patríme.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rozprave. Teraz vystúpi pani poslankyňa Vaľová. Pani poslankyňa Vaľová nie je v sále. Stráca poradie.

Slovo má pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, vážený pán podpredseda, za slovo.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dovoľte mi, aby som v stručnosti nadviazal na svoje predchádzajúce vystúpenie, aby som sa už nevenoval nejakým hlbším analýzam jednotlivých bodov, pretože ste asi už aj unavení z toho dlhého prerokovania Zákonníka práce. Chcem sa konkrétne venovať bodom, ktoré musíme dnes odsúhlasiť, alebo neschváliť.

Bol tu predložený poslanecký pozmeňujúci návrh pána predsedu výboru pre zdravotníctvo MUDr. Novotného. Chcel by som k tomu zaujať stanovisko v tom zmysle, že skutočne jeho návrh by riešil to, čo by som chcel aj ja, aby práca v zdravotníctve bola aj v tých nadčasoch riešená v takom rozsahu a v takých hodinách, ktoré si vyžaduje. Ja som svoj poslanecký pozmeňujúci návrh konzultoval aj s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, aj s príslušnou parlamentnou legislatívou a tam mi bolo povedané, že, žiaľbohu, aj keď potreba je väčšia, je to limitované tými 56 hodinami v priemere. Takže toto som aj zakomponoval do svojho návrhu. A pokiaľ by to bolo tak, že ten horný čas je nejako obmedzený, som schopný pristúpiť aj k stiahnutiu svojho poslaneckého pozmeňujúceho návrhu, ale čo ja viem, je tých 56 hodín maximum, čo môže byť.

Chcel by som poprosiť aj predkladateľku, pani ministerku Tomanovú, aby sa k tomu vyjadrila, či skutočne to tak je, lebo mnohí spochybňujú, že ako koaliční sme to obmedzili, ale je tam možnosť to neobmedzovať, čo podľa mojich konzultácií na úrovni ministerstva, parlamentu je to obmedzenie 56 hodín fixné, nemenné, maximálne.

Chcem upozorniť ešte na jednu vec, že sú otázky a boli aj telefonáty na mňa, či sa tento § 85a dotýka aj zdravotníckych zamestnancov, nielen lekárov, ale aj nižších, to znamená, zdravotných sestier, sanitárov, röntgenologických laborantov, pomocných zdravotníckych pracovníkov, teda zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach. Ja som to vysvetľoval, že sa to dotýka aj ich. Pravdupovediac, trošku som si neistý a preto by som chcel, aby pani ministerka aj k tomu povedala svoje stanovisko, či je to tak, ako ja hovorím, alebo, či sú tam nejaké obmedzenia len na lekárov alebo absolventov stredných zdravotníckych škôl.

Po tretie k tejto otázke chcem, aby pani ministerka odpovedala aj na túto moju otázku a vlastne na otázku pre vás pri schvaľovaní tohto bodu, ale aj teda zdravotníckych pracovníkov, či ten paragraf sa dotýka aj zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracujú v ústavoch sociálnej starostlivosti, teda v domovoch dôchodcov vo funkcii zdravotná sestra, zdravotnícky pracovník. Moje vysvetlenie ako predkladateľa tohto návrhu bolo, že áno, aj tam nadčasy, pracovná pohotovosť sa započítava do fondu pracovnej doby tak, že vlastne to riešenie je pre zdravotnícke zariadenia, sociálne ústavy, všade tam, kde sú v zamestnaneckom pomere lekári, zdravotné sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci.

Chcem ešte zdôrazniť, že predtým musí byť dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom, to znamená, že zamestnanec s týmto riešením musí súhlasiť. Sme si vedomí aj toho, ako už bolo hovorené, u špičkových lekárov, kde je to pracovné zaťaženie nadmerné, ide to na úkor ich zdravia, takže chceme sa ospravedlniť zdravotníckym pracovníkom, že my ich nenútime pracovať viacej, ako niektorí zdôrazňovali, ale iba vytvárame možnosť, aby zdravotnícke prevádzky boli funkčné, aby zamestnávatelia vedeli zabezpečiť starostlivosť, ktorá nepozná prestávku, ktorá nepozná - pardon, počkajte, prerokujeme, uvidíme -, kde zdravotnícka starostlivosť sa musí poskytovať každú minútu, každú sekundu. Takže to by bola jedna kapitola, na ktorú by som chcel, pani ministerka, aby ste reagovali.

Druhá, trošku možno aj pre mňa taká ťažšia, od včerajška je nepríjemnejšia, aj to, čo som predložil vo svojom pozmeňujúcom návrhu k § 240. Mal som určité telefonáty, esemesky, že som poškodil odborárov, že som zvýhodňoval skupinu, ktorá je započítavaná do zamestnaneckej rady. Tu by som chcel len podotknúť, že v žiadnom prípade to nebolo mojou ambíciou, snahou, zámerom, pretože odborárov si cením, vážim a nakoniec si myslím, že ich postavenie týmto Zákonníkom práce sa zvyšuje, spevňuje a dokonca, povedal by som, že je na vyššej úrovni, ako bolo predtým. Chcem vám povedať, že je to tak. No beriem to, že je to tak, že trošku sa aj zvyšuje a to z toho dôvodu, že predchádzajúce riešenie počítalo s ich fixáciou postavenia na pracoviskách, kde je 50 odborárov a viac, 16 hodinami do mesiaca. Riešenie, ktoré som ja vo svojom pozmeňujúcom návrhu dával, hovorí to, že ich postavenie sa dokonca nieže zníži, ako sa mi vytýka, ale zvýši. Dokonca použijem takú trošku možno parafrázu alebo nejakú hyperbolu, že som ich zvýšil viacej, ako to urobila vláda, ako to urobilo ministerstvo, a to svojím odsekom a), pretože som umožnil, aby odbory boli uvoľňované a platené na pracoviskách, kde majú menej ako 50 členov, predtým bolo na 4 hodiny. Takže vlastne, pokiaľ by zostal pôvodný návrh, tak odbory by mohli pracovať pri organizovanosti 20 až 30 % na pracoviskách, kde je 200 - 300 zamestnancov. Teraz môžu pracovať na všetkých. Takže považujem to za vyvážené z toho dôvodu, že pracoviská, kde by nemali odborové primerané zastúpenie, tie nižšie, menšie by sa mohli cítiť diskriminované a dokonca mi hovorili, že by podali aj návrh na Ústavný súd, že sme umožnili odborovú ochranu iba vo väčších pracoviskách na 200 - 300 zamestnancov pri počte 50 odborárov a viac, teraz im to umožníme viac. Takže tento bod § 240 ods. a) zvyšuje postavenie odborárov.

Ja si osobne myslím, že ich dáva na také miesta, aké im patria. To, že dávame vyššie postavenie zamestnaneckej rade, považujem za určitý svoj alebo možnože aj príspevok Ľudovej strany z tohto dôvodu, že naďalej si myslím, že konkurencia je všade dobrá a vhodná a efektívna. Takže aj pri ochrane záujmov zamestnancov je vhodné, pokiaľ budú súťažiť na danom pracovisku dve skupiny ľudí, ktorí sú lepší, efektívnejší, vyžadujú si menej času, menej peňazí a ktorí majú väčšiu dôveru zamestnancov. O to ide.

Takže toto moje konštatovanie chcem ešte zavŕšiť ďalším pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa dotýka tejto kapitoly a predložím vám ho teraz.

Chcem dať pozmeňujúci návrh k § 231, kde sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: "U zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia, kolektívnu zmluvu podľa odseku 1 nahrádza dohoda uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom. Ak u zamestnávateľa začne pôsobiť odborová organizácia, účinnosť tejto dohody skončí uplynutím jej účinnosti najneskôr však do 6 mesiacov od začiatku pôsobenia odborovej organizácie." V súvislosti s navrhovanou zmenou je potrebné vykonať prečíslovanie novelizačných bodov.

Odôvodnenie. Návrhom sa zabezpečuje priaznivejšia úprava pracovných podmienok a podmienok zamestnávania zamestnancov aj u toho zamestnávateľa, u ktorého odborová organizácia nepôsobí. To je všetko.

Ďakujem vám za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou - pani poslankyňa Tkáčová. Má slovo.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ja oceňujem, že ste našli odvahu povedať aj iný názor, ako je konformný, ale chcem sa opýtať niečo iné, a to v súvislosti s nadčasmi pre zdravotníckych pracovníkov. Keď sme to mali vo výbore, dosť sme o tom rozprávali a hovorili sme aj o tom, že tá smernica, ktorá nás núti zakomponovať obmedzenie nadčasov, v podstate nevyhovuje takmer žiadnemu členskému štátu Európskej únie. Prečo sa potom ministri členských štátov nezídu a jednoducho túto smernicu nenavrhnú zmeniť, pretože ona skutočne robí všade problémy a takmer v každom štáte ju musia obchádzať, či sa im to páči, alebo nie.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. So stanoviskom na faktickú poznámku - pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Áno, máte pravdu, pani poslankyňa Tkáčová, je to tak. Nevyhovuje nielen u nás, ale nevyhovuje ani v ďalších európskych štátoch, štátoch Európskej únie, a preto ja nechápem, prečo sme nútení do tej situácie, že máme prevádzkovať taký dôležitý odbor, ako je zdravotníctvo, za podmienok, ktoré sú vlastne nereálne a neuskutočniteľné. Preto bude treba vyvinúť tlak cez europoslancov, cez jednotlivé krajiny, aby skutočne, buď tá výnimka sa predložila, zmenila, alebo, aby sa takéto opatrenia prijímali až vtedy, keď sú vytvorené optimálne alebo vhodné podmienky. To znamená, keď sú primerané počty lekárov, zdravotníckych pracovníkov a keď je možné takú dôležitú oblasť ako zdravotníctvo riešiť k spokojnosti obyvateľov danej krajiny. Je to problém nielen náš, ale aj iných a myslím si, že v dohľadnom čase europoslanci sa tým budú musieť zaoberať aj pod naším nátlakom, nátlakom aj parlamentu. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. O slovo požiadala navrhovateľka, pani ministerka. Nech sa páči.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni, pán poslanec Halecký vzniesol na mňa konkrétnu otázku a tak som si dovolila požiadať a doručili mi Smernicu č. 88 z roku 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času. Ja som tu včera o tejto smernici hovorila a som hovorila, že jediná výnimka je v čl. 17 ods. 5, ktorá umožňuje odchýliť sa od čl. 6 v prípade lekárov, odbornej príprave v súlade s ustanoveniami ustanovenými v pododseku 2 a 17 tohto odseku a členské štáty môžu mať najviac ešte ďalšie dva roky, pardon, ešte som preskočila jednu časť, so zreteľom na čl. 6 odchýlky uvedené v prvom odseku pododseku sú povolené počas prechodného obdobia 5 rokov od 1. augusta 2004, čiže do 1. 8., teda 31. 7. 2009.

Členské štáty môžu mať navyše ešte ďalšie dva roky, ak je to potrebné, aby zohľadnili ťažkosti pri dodržiavaní ustanovení o pracovnom čase, pokiaľ ide o zodpovednosť za organizovanie a poskytovanie zdravotných služieb a lekárskej starostlivosti. Aspoň 6 mesiacov pred ukončením prechodného obdobia príslušný členský štát však musí informovať komisiu s uvedením dôvodov tak, aby komisia po náležitých konzultáciách mohla zaujať stanovisko do 3 mesiacov po získaní týchto informácií.

Ak členský štát nepostupuje podľa stanoviska komisie, odôvodní svoje rozhodnutie. Oznámenie a odôvodnenie členského štátu a stanovisko komisie sa uverejní v úradnom vestníku Európskej únie a zašle sa Európskemu parlamentu.

Dostanem sa k tým hodinám. Členské štáty zabezpečia výpočet pracovných hodín za týždeň, v žiadnom prípade nepresiahol v priemere 58 hodín za prvé tri roky, to je od 1. augusta 2004 do 31. 7. 2007, to je do 31. júla 2007. Čiže ešte raz, lebo som sa poplietla v dátumoch, 58 hodín nesmie prekročiť počas prvých troch rokov prechodného obdobia. V úvode som povedala prechodné obdobie 5 rokov je od 1. augusta 2004 do 1. augusta 2009, v prvých troch nesmie prekročiť 58 hodín. Toto obdobie vyprší 31. júla 2007. V priemere 56 hodín počas nasledujúcich dvoch rokov, t. j. od 31. júla 2007 do 31. júla 2009. A taktiež som o tom hovorila včera, ďalšie dve hodiny, ktoré sa, štyri hodiny, ktoré krátia, to je maximálne 52 hodín počas akéhokoľvek zostávajúceho obdobia. Čiže vlastne od 1. augusta tohto roku do 31. júla 2009 máme možnosť čerpať tých 56 hodín.

V tejto súvislosti však musím povedať jednu a zásadnú vec, ktorú tu vysvetľovala pani dr. Nachtmannová, pani poslankyňa Nachtmannová a hovorím o tom, že Slovenská republika je právny štát. To bola základná podmienka prístupu do Európskej únie. Ako právny štát, ktorý vstúpi do Európskej únie, je povinný akceptovať a prispôsobujeme svoje právo europrávu Európskej únie, teda sme viazaní smernicami, navyše sme viazaní rozsudkami Európskeho súdneho dvora.

A pokiaľ ide o pracovnú pohotovosť, pani poslankyňa, musím povedať, pracovná pohotovosť bola na základe rozhodnutia právoplatného rozsudku Európskeho súdneho dvora citovaná tak, ako sme ju upravili v našom návrhu Zákonníka práce.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Pokračujeme v rozprave, vážené kolegyne, kolegovia, teraz má slovo pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca za navrhovateľa, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som najskôr zareagoval na problém, o ktorom sa tu zmienila pani ministerka. Tá otázka alebo výzva zo strany poslancov nebola, aký je platný stav so smernicami, lebo ten je zrejmý, on je nevyhovujúci, ale čo bude vláda robiť a konkrétne aj vy, pani ministerka, aby sa zmenil. V tomto pán poslanec Halecký nemá pravdu, ak hovorí, že niečo by mali robiť europoslanci. Európsky parlament má pomerne našťastie malé kompetencie, ale vy by ste mali tlačiť na Rade ministrov na vášho komisára, aby predložil zmenu týchto smerníc. Pretože naozaj sú v rozpore so záujmom pána komisára Špidla. Treba proste na nich tlačiť, na eurokomisárov. To je úloha ministrov. Nie prísť do Bruselu a počúvať. Už sme plnoprávny člen Európskej únie. Je to ťažké niekedy sa sporiť, s tým máme osobnú skúsenosť aj my, keď sme boli vo vládnej koalícii. Potom človek nie je populárny v Bruseli, ale treba to robiť v záujme nášho štátu.

Dovoľte mi povedať len pár poznámok - pretože nie som odborník na pracovné právo - k návrhu novely Zákonníka práce. Myslím si, že niektoré ustanovenia, ktoré sú v novele Zákonníka práce, sú vtipné, niektoré sú nebezpečné a niektoré sú hlúpe. Ja som týmto začal aj moju diskusiu k vládnemu programu a našťastie som zatiaľ nebol disciplinárne stíhaný.

Ale chcem sa vyjadriť aj k tomu, čo sa v týchto dňoch deje v tejto snemovni. Prvýkrát za obdobie od vzniku parlamentu sú poslanci stíhaní pre výroky. To je škandál. Pani poslankyňa Zmajkovičová, nie je zrejme tu, ale ja ju vyzývam, aby okamžite zvolala výbor a konanie zastavila. Inak s jej menom, s menom pani poslankyne Zmajkovičovej bude spojený tento škandalózny postup výboru, kedy poslanci opozície sú stíhaní za to, čo povedia. To je jednoducho neprijateľné ....

M. Číž, podpredseda NR SR: Ešte raz vás upozorňujem, prosím. Hrubo porušujete rokovací poriadok, máme Zákonník práce, pán poslanec. Ešte raz, pán poslanec, ešte raz vás upozorňujem, prosím.

D. Lipšic, poslanec: Nechajte ma hovoriť, pán podpredseda. Môžete ma upozorňovať niekoľkokrát pokojne aj ďalej.

M. Číž, podpredseda NR SR: Viem, že prejavujete tendenciu hrubo porušovať rokovací poriadok.

D. Lipšic, poslanec: Budem pokračovať.

M. Číž, podpredseda NR SR: Dovoľte, aby som vás upozornil, že mojou povinnosťou je, pokiaľ rečník sa odchyľuje od prerokovanej veci, mám ho vyzvať, aby hovoril k veci. Vyzývam vás, aby ste hovorili k veci.

D. Lipšic, poslanec: Budem pokračovať. Pán predseda výboru, ja sa neodchyľujem od veci. To, čo sa deje v tejto snemovni, je škandál pre Slovensko. Je škandál pre slobodu prejavu. To tu nikto nikdy nerobil, ani za Mečiarovej vlády, pán poslanec. Dávajte na to pozor, asi ste nervózny.

M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím vás, aby ste sa vrátili k téme, ktorú prerokúvame, pán poslanec.

D. Lipšic, poslanec: Pred chvíľou tu pán predseda Paška rozprával zaujímavé veci o Zákonníku práce. Pani poslankyňa Tkáčová mu potom vysvetlila, žiaľ, už bez jeho prítomnosti, že on môže mať rôzne skúsenosti zo svojho podnikania, ktoré je známe. Ale u predsedu Pašku je známe, že jeho slová a skutky sa rozchádzajú, pomerne dramaticky.

Nie je mi tiež zrejmý novodobý zvyk vládnej koalície niečo odprednášať a odísť. Ja chápem, že niekto môže mať prijatie, ale veď pán predseda môže kedykoľvek vystúpiť. Tak nech vstúpi vtedy, aby si nechal minimálne 10 minút po svojom vystúpení, aby si vypočul faktické poznámky. Čoho sa stále bojíte? Ešte aj diskusie, ešte aj počúvania diskusie. A keď sa vám niečo už veľmi nepáči, tak začnete poslancov stíhať za ich výroky? Pani poslankyňa Zmajkovičová, vás som oslovil pred chvíľou a som rád, že ste tu. A budem vás oslovovať pomerne častejšie, pokiaľ výbor nezastaví hanebné konanie voči poslancom opozície.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ešte raz, pán kolega, prerokúvame Zákonník práce, prosím, aby ste sa neodchyľovali od predmetu rokovania. Prosím.

D. Lipšic, poslanec: Ale pri pánovi predsedovi Paškovi sme si už zvykli, že jeho slová a skutky sú rozdielne. Pred týždňom nám tu hovoril o imunite. Tento parlament v posledných rokoch hlasoval päťkrát o imunite. Trikrát o jej zúžení a dvakrát o jej rozšírení. A pán predseda Paška hlasoval trikrát proti zúženiu a dvakrát za rozšírenie. Nech nám už tu nerozpráva takéto veci ďalej.

A teraz k tým ustanoveniam Zákonníka práce. Najskôr k tým vtipným alebo k jednému vtipnému. To je bod 30 § 52 ods. 3 domácka práca a telepráca. "Zamestnávateľ prijme opatrenia, ktoré predchádzajú izolácii zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu od ostatných zamestnancov a dávajú mu možnosť stretávať sa s ostatnými zamestnancami." To je pekné ustanovenie podľa mojej mienky. Len čo to robí v Zákonníku práce? Ako bude zamestnávateľ postihnutý, ak neumožní svojim zamestnancom sa socializovať. Je to len také deklaratórne ustanovenie? Je to len z toho dôvodu, že bolo treba urobiť novelu Zákonníka práce? Je to naozaj vtipné, aby v Zákonníku práce mal zamestnávateľ povinnosť dbať o to, aby jeho zamestnanci sa mohli stretávať, spolu hovoriť, ísť na kávu. Ale ja sa pýtam, ak to nezabezpečí, aká sankcia mu hrozí. Lebo inak je to absolútne imperfektná právna norma bez možnosti akejkoľvek sankcie, čisto propagačného účelu.

Tento návrh novely Zákonníka práce má približne 150 novelizačných bodov. Už doteraz zaznelo takmer 60 ďalších pozmeňujúcich, doplňujúcich návrhov vo výbore a v rozprave. Toto mala byť vzorová novela Zákonníka práce, perfektne pripravená, oddiskutovaná, priechodná v parlamente. A k 150 bodom je 60 ďalších pripomienok z veľkej časti od poslancov vládnej koalície. To je ten návrh zákona roka, ktorý prišiel perfektne pripravený do Národnej rady.

Ďalšie ustanovenie, bod 46, považujem za ustanovenie, ktoré je hlúpe. Do ustanovení okamžitého zrušenia pracovného pomeru sa má vložiť veta "výnimočne a to iba vtedy". Dnes § 68 ods. 1 znie: "Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec ...", a sú tam taxatívne vymedzené dva dôvody. Ale vládna koalície chce, aby tam ešte bolo navyše napísané "výnimočne a to iba vtedy". Aj dnes to už je iba vtedy, lebo výpočet je taxatívny. Načo je takéto ustanovenie v Zákonníku práce? Buď nejaký zmysel má, potom zmysel je ten, že tam pribudla ďalšia podmienka a to je "len výnimočne". To znamená, ak zamestnanec bude právoplatne pre trestný čin odsúdený, ani tak to nebude dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru, lebo to bude možné len výnimočne. Možno, keď spácha druhý, tretí, štvrtý trestný čin. Druhá možnosť je, že sa nič nemení. Že to naozaj je znovu len propagandistické ustanovenie v Zákonníku práce, ktoré fakticky nijakú právnu úpravu nemení. A dnes máme rozsiahlu judikatúru k paragrafom, ktoré sa týkajú okamžitého skončenia pracovného pomeru.

V ďalšom bode - bod 49 - sa navrhuje vypustiť § 71 ods. 4, ktorý umožňuje zamestnávateľovi skončiť pracovný pomer na určitú dobu aj bez uvedenia dôvodu. Tento návrh je zdôvodnený pomerne stručne a to tým, že je v rozpore s ústavou, zrejme s čl. 36. Čl. 36 zakotvuje ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu, ale to neznamená, že ustanovenie § 71 ods. 4 znamená svojvoľné prepustenie. To by znamenalo, že ani v skúšobnej dobe nie je možné skončiť okamžite pracovný pomer, lebo to je tiež svojvoľné. Veď v Zákonníku práce máme antidiskriminačné ustanovenia, ktoré dokonca prenášajú dôkazné bremeno na zamestnávateľa práve aj pre prípady svojvoľného konania zamestnávateľa, či pri prijímaní do pracovného pomeru alebo potom pri jeho skončení.

Ustanovenie, ktoré považujem za nebezpečné a určite bolo diskutované v pléne, bol bod 55, ktorý zakotvuje súbeh výpovednej doby a odstupného. Vládny návrh síce umožňuje, aby v prípade menších zamestnávateľov do 20 zamestnancov mohlo dochádzať k tzv. reťazeniu pracovného pomeru na dobu určitú. A ja sa pýtam, pre zamestnanca, ktorý bude pôsobiť v malej firme, čo by bolo lepšie, keby mohol mať pracovný pomer na dobu neurčitú, ale nemal by súbeh výpovede a odstupného, ako je to dnes, alebo budeme tlačiť menších zamestnávateľov k tomu, aby uzatvárali pracovný pomer na dobu určitú. Lebo je zrejmé, že u malého zamestnávateľa, ktorý si nebude môcť dovoliť súbeh výpovednej lehoty a odstupného z finančného dôvodu, bude to tlačiť zamestnancov do pracovných pomerov na dobu určitú. To je v prospech zamestnancov? To nie je v prospech zamestnancov. Práve naopak. Vy svojimi ustanoveniami budete tlačiť zamestnancov do oveľa nevýhodnejšej pozície, ako sú dnes.

Posledné ustanovenie, o ktorom sa chcem zmieniť a považujem ho za ustanovenie, ktoré je hlúpe, je ustanovenie bodu 142. To je ustanovenie, ktoré sa týka toho, aby zamestnávatelia mali povinnosť platiť odborárskych bosov. Áno, pani ministerka aj vláda má pravdu, je to tak v mnohých krajinách. A v mnohých krajinách s tým majú aj zaujímavé skúsenosti. Naposledy boli stíhaní odborárski bosovia Siemensu v Nemecku pre korupciu. Proste boli uplácaní zamestnávateľom odborárski bosovia v Nemecku. To je skúsenosť krajín, ktoré zavádzajú povinnosť pre zamestnávateľov zo svojho platiť predstaviteľov odborov. Podľa mojej mienky je to hlúpe. Ako môže odborár tvrdo hájiť záujmy zamestnancov, keď bude platený zamestnávateľom? Stále nie je jasné. Ako by mohol advokát zastávať záujmy svojho klienta, keby ho platil prokurátor? (Potlesk.) Veď to je nezmysel. To je koncepčne chorý nezmysel.

Aj u nás sme mali skúsenosť - SCP Ružomberok. Boli tam viacerí zamestnanci vyhodení kvôli tomu, že mali námietky k zamestnávateľovi. Ich sa odborárski predstavitelia, milé kolegyne, kolegovia, nezastali. Vykašľali sa na nich. Oni potom išli na súd, títo zamestnanci, a ten súd o neplatnosť výpovede vyhrali, ale odborárski bosovia boli ticho. Boli jedna ruka so zamestnávateľom. Toto má naozaj zlepšovať podmienky práce zamestnancov alebo len podmienky práce odborárskych bosov, ktorí sú úzkou lobistickou skupinou napojenou na stranu Smer?

Milé kolegyne, vážení kolegovia, považujem z týchto dôvodov Zákonník práce za návrh alebo novelu Zákonníka práce za návrh, ktorý nie je v súlade ani so záujmami zamestnancov, ale v protiklade s ich záujmom. Z tohto dôvodu poslanecký klub KDH návrh novely nepodporí.

Ďakujem, pán predsedajúci. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou - poslanci Radičová, Frešo. Ak nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pani poslankyňa Radičová.

I. Radičová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Lipšic spomenul smernicu o možnosti pracovného času. Rada by som sa k tejto téme i ja vyjadrila a dala na zváženie v čl. 6, kde sa práve hovorí o maximálnom týždennom pracovnom čase, explicitne sa píše: "Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov" a teraz ten bod, "týždenný pracovný čas bude obmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami, alebo kolektívnymi zmluvami, alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi."

Dávam na zváženie, môžeme upraviť tento pracovný čas, dať možnosť úpravy aj kolektívnymi zmluvami ako napríklad vo Fínsku. Ale môžem vymenovať aj iné krajiny, kde práve týmto spôsobom sa snažia túto smernicu svojím spôsobom obísť, lebo je veľmi striktná a tvrdá.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predrečník hovoril o prerokovanom bode aj v časti, kde hovoril o klíme, za akej je tento bod prerokúvaný. A ja si myslím, že k poslaneckej práci, samozrejme, patrí, aby sa dotkol aj témy klímy hlavne, keď je nejakým spôsobom obmedzované ústavné právo poslanca, aby vyjadroval svoje názory. A ja za takéto obmedzovanie považujem aj začaté disciplinárne konania a myslím si, že keď tu máme slobodne, zodpovedne a odborne predebatovať zákon, ako je Zákonník práce, tak táto klíma musí byť taká, ako Ústava vyžaduje. Považujem za nenáležité, pokiaľ predsedajúci každú druhú vetu komentuje rečníkove vystúpenie. A naozaj si myslím, že by sme mali vo veľmi obmedzenej miere a veľmi triezvo využívať inštitút, ktorý dáva k dispozícii rokovací poriadok a nie sa snažiť pomocou neho poslancov nútiť hovoriť tak, ako to koalícii vyhovuje.

Myslím si, že naozaj ide o škandál, keď poslanci majú vystupovať s tým, že im hrozia sankcie za ich vystúpenia. A toto je bod, ktorý sa týka aj prerokúvaného bodu.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, objavujú sa opäť pripomienky k spôsobu vedenia schôdze. Zdá sa, že je potrebné pripomenúť niektoré ustanovenia, osobitne pánovi Frešovi, možno mu to rozptýli pochybnosti. § 32 - Zabezpečenie poriadku v rokovacej sále. "Ak sa rečník odchyľuje od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci. Ak ani po opakovanej výzve nebude hovoriť k veci, odoberie mu slovo. Ak rečník prekročí rečnícky čas, predseda ho na to upozorní, ak okamžite neskončí, odoberie mu slovo."

V ods. 2: "Poslanca, ktorý neuposlúchne výzvu, ktorou sa mu odobralo slovo, alebo ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej miestnosti prekročil hranice slušnosti, predsedajúci vyzve zachovať poriadok. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, môže predsedajúci vykázať poslanca až do skončenia rokovania v tom istom dni z rokovacej miestnosti. Vykázaný poslanec má právo zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu."

Vážené kolegyne, kolegovia, vážne poprosím, nemáme nijaký iný záujem, aby sme korektne a dôstojne viedli naše rokovania v Národnej rade. Poprosím ale všetkých pánov poslancov, keby dodržiavali rokovací poriadok. Je zákonom a nepripravila ho naša vláda. Pripravila a jeho znenie, páni kolegovia, ste pripravili pre Národnú radu vy v predchádzajúcom volebnom období.

Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, zaznelo tu veľa slov za i proti novelizácii Zákonníka práce. Myslím si, že všetci sme tlmočili názory občanov Slovenska tak, ako k nám prichádzali. Ja by som si dovolila tlmočiť názory občanov, ktorí nám ďakovali za zmenu v Zákonníku práce a to hlavne v § 90 a to citujem: "Zamestnávateľ nemôže rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec pracoval v nočných zmenách 2 týždne po sebe nasledujúcich okrem prípadu, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas inak a to z dôvodu Medzinárodnej organizácie práce z jej odporúčania podľa odporúčania organizácie k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o nočnej práci č. 171/1990, ktorý bol prezidentom Slovenskej republiky ratifikovaný 30. januára roku 2002. Ak pracovná zmena zahŕňa nočnú prácu, v žiadnom prípade by nemali byť vykonané 2 po sebe idúce zmeny v prvom pracovnom čase." A chcem povedať, že tu ideme nad rámec. Čiže, nie je na mieste to, že nevykonávame alebo teda nedodržiavame sa dohovorov, ktoré platia v Európskej únii okrem prípadov vyššej moci alebo skutočnej nehody, havárie alebo bezprostredne hroziacej nehody.

V preambule Smernice 203/88 Európskej únie o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, ktorá rozvádza podstatu a cieľ smernice, ochranu života a zdravia zamestnancov, je uvedené, že výskumy v tejto oblasti jednoznačne ukazujú, že ľudský organizmus je v noci citlivejší na rušivé vplyvy prostredia a tiež na niektoré zaťažujúce formy organizácie práce. Ďalej uvádza, že dlhé doby nočnej práce môžu poškodiť zdravie zamestnancov a bezpečnosť na pracovisku a je potrebné obmedziť trvanie nočnej práce.

Toto pracovné právo Európskej únie a Dohovor o nočnej práci sú záväzné pre Slovenskú republiku a nie je možné prijať právne predpisy, ktoré sú v rozpore s pracovným právom Európskej únie a ratifikovanými dohovormi.

Prichádzali nám odozvy, že sú pracoviská, kde ľudia aj polroka nepretržite pracujú na nočnej zmene. Ak neprijmú tieto podmienky, nebudú prijatí do pracovného pomeru. Ruku na srdce, páni poslanci, kto by z nás chcel v noci pracovať, vlastne žiť a cez deň spať? Aj v tomto prípade máme podporu s novelou Zákonníka práce, pretože ju zosúlaďujeme s pracovným a rodinným životom.

Taktiež, vážení poslanci, by som vám chcela dať do zrejmosti petíciu, ktorá prišla do Národnej rady ku dňu 15. júna 2007. Petícia je zaevidovaná pod č. P4/2006 na oddelení pre styk s médiami a verejnosťou, referát pre petície a sťažnosti Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, kde sú predložené a uložené originály podpisových hárkov. Táto petícia prišla v takom znení, apeluje na všetkých poslancov, aby podporili Zákonník práce, aby podporili to, k čomu sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení. A na tejto petícii, vážení kolegovia, kolegyne, je 45 tisíc podpisov občanov Slovenskej republiky za podporu novely Zákonníka práce, a preto chcem v mene všetkých ľudí práce, v mene všetkých občanov, zamestnávateľov, tí, ktorí robia slušnú sociálnu politiku v tomto štáte, v mene pracujúcich ľudí poprosiť poslancov o podporu tejto novely Zákonníka práce tak, ako bol predložený.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Gibalová, faktická, dobre. Ďalej s faktickou - pán poslanec Janiš. Chce ešte niekto vystúpiť s faktickou poznámkou? Keď nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Gibalová.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, za slovo. Pani poslankyňa Vaľová, ja budem reagovať len veľmi stručne a zhrniem svoju reakciu tak, aby som reagovala aj na vaše včerajšie vystúpenie.

Pani poslankyňa, veľmi rýchlo sa učíte. Viete dokonca veľmi dobre vykorčuľovať aj zo situácie podľa určitého, vám daného scenára. Hovoríte ako pán Paška, ktorý nás pred chvíľočkou uistil o našich intelektových schopnostiach, ktoré sú zárukou nášho profesionálneho života a jeho zaradení aj po odchode z parlamentu. Myslím si, že viacerí, čo tu sedíme, si uvedomujeme skutočnosť, že sme sami strojcami svojho šťastia a vďaka našim rozmanitým a individuálnym schopnostiam v tomto čase máme morálnu povinnosť pomáhať aj iným. To si všetci veľmi dobre uvedomujeme. Ak by som chcela uvažovať veľmi zištne na základe vašich vystúpení aj vystúpenia pána predsedu Pašku, tak by som musela v tejto chvíli skonštatovať už len jedno. Ak raz nebudem poslankyňa parlamentu, chcem byť odborárka.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani predrečníčka ma v rozprave utvrdila v taktike podnikateľsko-socialistického SMER-u. A veľmi doplnila aj predsedu Národnej rady pána Pašku. Táto taktika je plné ústa občanov, tzv. ochrany zamestnancov, vzletné reči o sociálnom štáte a v pozadí napríklad distribučné firmy na lieky a špeciálny zdravotný materiál so stámiliónovými ziskami a štátne nemocnice so stámiliónovými stratami na druhej strane.

Úplná náhoda spojených nádob: minister zdravotníctva za SMER, predseda Národnej rady za SMER a z toho mi vyplýva, že sociálno-distribučné firmy sú za socialistický ľud. A na takýchto istých princípoch ste postavili aj novelu Zákonníka práce - zo zákona posilnenie odborov, odborárske úderky SMER-u na pracoviskách. Už len ranné politické desaťminútovky a sme v minulosti. Potom už len pridajte jarné a jesenné zasadnutie Národnej rady, už len pridajte k tomu, čo kto môže a čo nemôže povedať a sme úplne tam, kde sme nechceli byť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. So stanoviskom k faktickým poznámkam - pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Pekne ďakujem za reakcie, pani Gibalová. Nemám na čo odpovedať, pretože vy ste využili možnosť a reagovali ste na pána Pašku. A dali ste názor aj na nejaký môj príhovor, ktorý vôbec nebol o odborároch momentálne. Chcela by som povedať, chcem vás poprosiť, ja nemám žiadnu firmu. Nemám žiadnu firmu, takže neviem, o čom rozprávate.

To isté platí aj pre pána Janiša, mal sedieť v miestnosti vtedy, keď pán Paška rozprával, aby mohol na neho reagovať, nech nereaguje na mňa, lebo myslím si, že od pána Pašku sa zjavne ako žena odlišujem, takže si nás dvoch nemôže pliesť ani mýliť. A chcela by som povedať, že, opakujem, žiadne firmy nemám, o odborároch som nerozprávala a povedala som, že 45 tisíc podpisov občanov Slovenska je záväzných pre poslanecký klub strany SMER určite, pretože to je určitý vyjadrený názor. A ak títo občania nám dali určitú plnú moc alebo v tom zmysle, že teda podporujú náš Zákonník práce, myslím, že je to správne. A hovorím ešte raz, tieto slová aplikujte pánu Paškovi. Ja žiadnu firmu nemám a nevlastním, ani nikdy som v žiadnej farmaceutickej firme nerobila. Predtým som bola zamestnaná v regionálnej agentúre rozvoja. Tak na ozrejmenie, poprípade teda doložím aj životopis, ale hovorím, ako žena sa od pána Pašku odlišujem, tak by ste nás dvoch mali rozoznať.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, myslím, že vystúpili všetci rečníci, ktorí sa riadne prihlásili do rozpravy. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

A pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, pani ministerka.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh novely Zákonníka práce, ktorý sme predložili, má utvoriť podmienky pre dôstojnú a dobrú prácu pre ľudí práce. Ako som už v mojom prvom vystúpení uviedla, pojem dôstojnej práce bol zadefinovaný pod nemeckým predsedníctvom na pôde Európskej únie, kedy sa ministri práce členských štátov zhodli na tom, že dobrá práca nezahŕňa len zamestnanosť pre všetkých, ale zároveň aj spravodlivé odmeňovanie pre všetkých, ktoré umožní zamestnancom zabezpečiť uspokojenie dôstojných životných podmienok pre zamestnanca a pre jeho rodinu, ochranu zdravia pri práci, umožnenie kvalifikácie a celoživotného vzdelávania, zosúladenie životných a pracovných podmienok, zamestnanecké práva vrátane sociálnej ochrany zamestnanca, práva na dôstojné pracovné podmienky, práva na kolektívne vyjednávanie, odborové práva, vrátane ochrany zástupcov zamestnancov a utvorenia podmienok na efektívne zastupovanie zamestnancov.

Pri koncipovaní jednotlivých novelizačných ustanovení sme vychádzali z princípov európskej právnej a sociálnej kultúry, ako aj z kultúry uznávanej Medzinárodnou organizáciou práce. Pracovné právo vyplývajúce zo Zmluvy o založení Európskej únie, zo Smerníc Európskej únie, z Európskej sociálnej charty a z Dohovorov Medzinárodnej organizácie práce rozvíjajúcich tieto články vždy malo, má a bude mať ochranné prvky. Tieto rešpektujú všetky členské krajiny.

Pracovné právo Európskej únie sa dotýka a ovplyvňuje takmer polovicu národných pracovnoprávnych úprav všetkých krajín Európskej únie, vrátane Slovenskej republiky. Všetky sociálne normatívy, ktoré vyplývajú zo Základnej zmluvy o založení Európskej únie, vrátane jej zmien a doplnení, majú priamu právnu účinnosť, preto priamo a bezprostredne zaväzujú nielen štátne orgány pri tvorbe národných právnych predpisov, ale aj všetky právnické osoby a fyzické osoby každého členského štátu, t. j. aj zamestnávateľov.

Aj Slovenská republika je teda povinná plniť záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o založení Európskej únie, a teda aj tých článkov zmluvy, smerníc, nariadení a rozsudkov Európskeho súdneho dvora, ktoré sa týkajú pracovného práva. Tieto majú za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahla ich harmonizácia pri zachovaní dosiahnutej úrovne, primeraná sociálna ochrana, sociálny dialóg a rozvoj ľudských zdrojov.

Na dosiahnutie uvedených cieľov Európska únia podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov v oblastiach, ktoré sa dotýkajú zlepšovania najmä pracovného prostredia, na ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov, pracovných podmienok, informovanosti zamestnancov a porád s nimi, sociálneho dialógu a rovnaké zaobchádzanie. Ide o európsky sociálny model. Keď hovoríme o európskom sociálnom modeli, musíme do spoločných hodnôt zahrnúť aj hodnoty formulované Radou Európy v takých dokumentoch, ako je Dohovor o ľudských právach a slobodách, Európska sociálna charta, Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia, ale predovšetkým hodnoty obsiahnuté v agende a dokumentoch Medzinárodnej organizácie práce.

Ako vieme, Slovenská republika ako nástupnícky štát Česko-Slovenskej republiky bola spoluzakladateľom tejto významnej inštitúcie a naša sociálnodemokratická vláda sa bezvýhradne hlási k jej ideám a k jej hodnotám. No nejde len o prihlásenie sa. Náš štát ratifikoval celý rad dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a tieto medzinárodné pracovné normy majú teda v zmysle čl. 7 ods. 5, čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky dokonca prednosť pred zákonmi.

Nedá mi v tejto súvislosti nespomenúť, že ochrana pracovníkov je ťažiskom mandátu Medzinárodnej organizácie práce. V súlade so zásadami ustanovenými v Deklarácii Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci z roku 1998 a v agende o dôstojnej práci je pozornosť sústredená aj v ostatných rokoch prioritne na také otázky, ako je výzva štátov, aby vo svojich vnútroštátnych politikách neopomínali porovnať ekonomický rast, tvorbu pracovných miest a dôstojnú prácu, aby prostredníctvom zákonov garantovali účinnú ochranu pracovníkov v pracovnom pomere, aby zabezpečili spravodlivú hospodársku súťaž, vylúčili akékoľvek možnosti sociálneho dumpingu, aby garantovali efektívne uskutočňovanie zamestnaneckej participácie, vrátane kolektívneho vyjednávania, aby zaručili adekvátne postavenie odborovej organizácie a účinnú ochranu odborových funkcionárov pred poškodzovaním ich práv zo strany zamestnávateľa. Ďalej, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, aby venovali v zákonoch dostatočnú pozornosť primeranému stanoveniu pracovného času a času odpočinku, taktiež práva na spravodlivú odmenu za prácu.

V tejto súvislosti mi dovoľte zacitovať slová nemeckého ministra práce pána Franza Munteferinga, ktoré vyslovil na februárovej konferencii o sociálnom modeli Európy, citujem: "Štát založený na sociálnych princípoch je prejavom spoločnosti, ktorej sloboda, spravodlivosť a solidarita sú kľúčovými hodnotami. V Európe už nie je potrebné diskutovať o tom, že v politike sa očakáva zodpovednosť za spoločné dobro a zabezpečenie spravodlivosti a to aj napriek tomu, že v mnohých oblastiach dochádza ku globalizácii. Politika hrá stále najdôležitejšiu úlohu pri formovaní spoločnosti. Je to výlučne privilégium štátu. Štát má úlohu vytvárať rámcové podmienky pre vnútrospoločenskú solidaritu. Sociálny štát sa rovná organizovanej solidarite, verí v slobodu jednotlivca a v rovnosť. Sociálny štát prijíma opatrenia na ochranu občanov pred vznikom nepredvídaných životných udalostí a zároveň garantuje, že podpora v stave núdze nie je milosťou, ale vynútiteľným právom.

Tieto princípy platia v celej Európe, z toho dôvodu sme sa už dohodli na sociálnych cieľoch v rámci našej metódy otvorenej koordinácie, napríklad v oblasti zamestnanosti, sociálnej integrácie, zaopatrenia starších, ako aj v oblasti zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti. Avšak je potrebné zdôrazniť, že vnútorný trh môže a mal by byť modelovaný sociálnym spôsobom. Z toho dôvodu nemecké predsedníctvo Európskej únie odporúča zahrnúť do roku 2008 smernice o sociálnej politike do novelizovaných smerníc, týkajúcich sa zamestnanosti. Nemalo by ísť len o minimálne štandardy, ktoré sú základom, ale aj o vyššie štandardy, ktoré nemožno dosiahnuť bez predchádzajúceho úsilia. Rozhodnutie, ako to dosiahnuť, ako aplikovať princíp subsidiarity, ostáva na členských štátoch. Národné tradície budú naďalej dominovať nad sociálnou politikou a národné regulácie budú naďalej rozhodujúce. Úspešné príklady niektorých členských štátov dokazujú, že sa môžeme navzájom od seba veľa učiť. Neobjavujme koleso znova a znova.

Druhým základným pilierom je sociálny trh. V Nemecku bol pripravený návrh sociálnej trhovej ekonomiky od obdobia druhej svetovej vojny a ukázalo sa, že je konkurencieschopný. Bol navrhnutý začiatkom 19. storočia a existuje jemu veľa podobných ekonomických systémov v iných európskych štátoch. Sociálna trhová ekonomika je dôkazom toho, že sociálny rozmer je nevyhnutným predpokladom pre ekonomický rast. Je to atraktívny návrh a je premietnutý aj do Lisabonskej stratégie, ktorá sa zameriava na Dohodu o novom strategickom cieli Európskej únie, aby sa posilnila súčasne zamestnanosť, ekonomická reforma a sociálna kohézia ako súčasť znalostnej ekonomiky.

Potrebujeme jeden trh v Európe, ktorý nie je zameraný len na krátkodobé zisky, ale aj na zachovanie zdrojov. Trh predprodukujúci zisky, ktoré sú užitočné pre každého a trh, ktorý je ekonomickým, ekologickým a sociálnym modelom pre svet."

Toľko z citátu ministra práce Spolkovej republiky Nemecko pána Munteferinga. Práve na týchto spoločných európskych hodnotách je založený a pertraktúvaný aj návrh novelizácie Zákonníka práce. Nie je teda náhoda, že spomedzi 154 novelizačných bodov takmer 3/4 spojených s nevyhnutnosťou zosúladiť platný Zákonník práce s normami pracovného práva Európskej únie, Medzinárodnej organizácie práce či Rady Európy. Avšak aj ďalšie novelizačné body, ktoré vychádzajú z potrieb našej vnútroštátnej praxe, sú spojené s imperatívom zachovania európskej a právnej kultúry a kultúry zakotvenej v dokumentoch uvedených medzinárodných inštitúcií.

Otázka nestojí tak, či máme ako členský štát diskutovať o tom, či a prečo je potrebné implementovať právo EÚ alebo dohovory Medzinárodnej organizácie práce do Zákonníka práce. Otázka stojí tak, ako čo najlepšie zosúladiť Zákonník práce s požiadavkami uvedených dokumentov tak, aby sme utvorili reálny právny rámec pre dôstojnú prácu a pre potreby hospodárskeho rastu, ako vážení poslanci opozície kritizujú tieto novelizačné body, nemôžem to teda chápať inak ako tak, že kritizujete za každú cenu to, čo ste mohli urobiť dávno, keď ste boli vo vláde.

Odporcovia predloženej novely najčastejšie argumentujú tézou o nevyhnutnosti čeliť konkurencii v rámci globálnej hospodárskej súťaže. Nemám námietky, ak ide o férové prostriedky konkurencie. Nemôžem však súhlasiť s tendenciou neoliberálnych politikov o zabezpečovaní konkurencieschopnosti razantným znižovaním nákladov na cenu práce a súťažením v tomto smere s ázijskými, či juhoafrickými a juhoamerickými firmami. Ak pri vyjednávaniach v rámci sociálneho trojuholníka čelný predstaviteľ Republikovej únie zamestnávateľov neustále požadoval Zákonník práce zmeniť tak, aby mohol znížiť náklady na zamestnanca, prispôsobiac sa praktikám zaobchádzania so zamestnancami v textilných fabrikách v Južnej Ázii a vy sa k týmto požiadavkám pripájate, potom sa pýtam, kde sú vaše hranice znižovania nákladov na zamestnanca. Kde sa zastavíte? Pri práci za misku ryže? Alebo pri detskej práci? (Hluk v sále.) Či pri praktikách vytvoriť skupinu zamestnancov, ktorí po celý život pracujú len v noci? To si naozaj myslíte, že v civilizovanej Európe s jej sociálnou a humánnou históriou a kultúrou, ku ktorej sa tak hrdo hlásime, je možná adekvátna cesta za ziskom a prosperitou a hospodárskym rastom prostredníctvom nástrojov sociálneho dumpingu? (Potlesk.) A juhoázijským praktikám zaobchádzania so zamestnancami? Chápem to ako spiatočnícky návrat do 19. storočia.

Chcem vás ubezpečiť, že vnímame potrebu úspory výrobných nákladov a nevyhnutnosti flexibility práce. Avšak musím razantne odmietnuť tvrdenia, že kľúčovým nástrojom zabezpečenia konkurencieschopnosti je cesta razantného znižovania nákladov spojených s ľudskými zdrojmi. Naopak, ak hovoríme o vedomostnej ekonomike, nemožno nespomenúť zamestnanca ako nevyčerpateľný zdroj prosperity.

Z vašich vystúpení, dámy a páni, je viac ako jasné, že sa usilujete o zámerné dávkovanie neistoty, ktorého cieľom je postupne zbavovať zamestnancov sociálnych práv, paralyzovať odbory a tlačiť na znižovanie miezd či iných bonusov zamestnanca. Nie ste v týchto snahách osamelí. Je príznačné, že vás k tomu tlačia neoliberálni ekonómovia ... (Smiech v sále.) ..., ale hlavne niektorí podnikatelia, s ktorými ste v spojení a ktorých nemožno nazvať inak ako ranní kapitalisti alebo rýchlozbohatlíci idúci za ziskom za každú cenu. (Potlesk.)

Je preto logické, v modeli sociálnej Európy aj odôvodnené, že Európska koncepcia dobrej práce vychádza z princípov flexicurity, ktoré popri hospodárskej prosperite, konkurencieschopnosti firiem a flexibilite trhu práce kladú dôraz aj na bezpečnú prácu, v ktorej zamestnanec požíva adekvátne sociálne výhody a istoty. Európsky sociálny model, ako bol naštartovaný Lisabonskou stratégiou, pokračujúc fínskym, nemeckým a portugalským predsedníctvom, je definovaný v zmysle spoločných hodnôt členských štátov, ktoré sa dajú zhrnúť pod hlavičku sociálny štát, sociálny trh a sociálne partnerstvo. V rámci týchto hodnôt nemožno obchádzať už spomenutý pojem dobrá práca, boj proti sociálnej vylúčenosti, boj proti chudobe, ktorý zahŕňa aj fenomén chudobných zamestnaných ľudí. Ak teda uznáme, že ako členský štát si ctíme hodnoty Európskej únie, očakávam od vás, že sa zasadíme o adekvátne právne rámce na flexibilnú, ale na dobrú prácu.

Ak teda hovoríme o európskych atribútoch dobrej a dôstojnej práce, musíme mať na pamäti predovšetkým princíp rovnosti, ale aj skutočnej rovnosti šancí rovnakého zaobchádzania v zamestnaní. Rovnaké zaobchádzanie vyžaduje od aktérov ekonomiky, aby presadzovali konkurencieschopnosť znižovaním iných ako pracovných nákladov, ako sú napríklad inovácia v metódach a produktoch, produktívna špecializácia a vyššia kvalita práce, všetky podnecované optimalizovanými organizáciami. Toto sú tie správne páky, ktoré môžu zvládnuť globálnu súťaž, pretože vzhľadom na to, že pracovné náklady sa nemôžu znižovať, ekonomický hráč nemôže konkurovať krajinám, kde je pracovná sila intenzívne vykorisťovaná. Metóda rovnakého zaobchádzania vedie podnikateľa k tomu, aby maximálne využíval kombináciu a efektívnosť produktívnych faktorov bez toho, aby mohol využívať páku konkurencieschopnosti spočívajúcu v znižovaní nákladov práce.

Vo svetle uvedeného by som rada poukázala aj na sociálnu náuku cirkvi katolíckej, tak ako ju sformuloval velikán Ján Pavol II. vo svojich encyklikách Centesimus Annus, Laborem exercens o ľudskej práci. Podľa tejto náuky, citujem: "Vlastníctvo výrobných prostriedkov, ak neprináša hodnoty, ale slúži len na prekážanie iným s cieľom dosiahnuť taký zisk, ktorý vyrastá z celkového zveľaďovania práce a spoločenského bohatstva, ale z ich útlaku, z neprípustného vykorisťovania, špekulácie a marenia solidarity, tak takéto vlastníctvo kapitálu a výrobných prostriedkov je nemorálne a z hľadiska prirodzených ľudských práv aj neprípustné. V spoločnosti, v ktorej sa popiera základné ľudské právo, a to právo vlastnou prácou zabezpečovať prostriedky na obživu a slušnú úroveň seba a svojej rodiny, ktorej opatrenia hospodárskej a sociálnej politiky neumožňujú zamestnancom dosiahnuť uspokojivú úroveň zamestnania, nemôže získať ani svoje morálne oprávnenie vtedy, keď zodpovedným spôsobom a v primeranom čase vytvára pracovné príležitosti a ľudský rozvoj pre všetkých."

V rámci slobody trhu uznáva sociálna náuka cirkvi oprávnenú funkciu zisku ako ukazovateľa prosperujúceho podniku. Ak podnik prináša zisk, znamená to, že náležite použije výrobné faktory a ľudské potreby primerane uspokojuje. Lenže zisk nie je jediným ukazovateľom podniku. Aj v mnohých podnikoch s dobrou hospodárskou bilanciou sú totiž zamestnanci ponižovaní, zneužívaní a nedostáva sa im primeranej odmeny za prácu, ktorí pre vlastníka vytvorili zisk. To je nielen morálne neprípustné, ale neprípustné aj z hľadiska budúcej výkonnosti podniku a zachovania jeho vitality. Veď cieľom podniku nie je výlučne tvorba zisku, ale aj existencia samého podniku ako spoločenstva ľudí, ktorí sa rôznym spôsobom usilujú naplniť svoje základné životné potreby a zároveň tvoria i zvláštnu skupinu slúžiacu celej spoločnosti. Zisk je teda regulátorom podniku, ale nie jediný. Okrem neho treba brať do úvahy ľudské a morálne faktory, ktoré sú z perspektívneho hľadiska takisto podstatné pre život v podniku.

V Encyklike Rerum novarum, citujem: "Ide teda o to, aby sa práca človeka i sám človek nezdegradovali len na úroveň tovaru, ale aby zamestnanec bol primeraným spôsobom aj chránený v práci, podmienok života a práce. Bohužiaľ, tohto cieľa sa treba aj v súčasnosti domáhať." Koniec citátu. (Potlesk.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, máte pred sebou predlohu novely Zákonníka práce, ktorá by mala prinavrátiť slovenskému pracovnému právu európsky ráz. Ide o to, aby sme legislatívnymi nástrojmi utvorili taký rámec, ktorý bude zaručovať obranné mechanizmy ako pre zamestnancov, tak aj pre tých, ktorí zastupujú záujmy zamestnancov a presadzujú ich práva, predovšetkým odbory, pretože, a to je potrebné zdôrazniť, funkcia pracovného práva je predovšetkým ochraňovať toho slabšieho v pracovnom vzťahu a tým je zamestnanec. Ide o to, aby pri utváraní podmienok zamestnávania a pracovných podmienok bola použitá taká sociálna politika, ktorá je aj morálne správna a teda, ktorá rešpektuje objektívne práva pracujúceho človeka. Takáto politika sa teda od štátu so sociálne orientovaným trhovým hospodárstvom očakáva.

Lisabonská stratégia sa zameriava na Dohodu o novom strategickom cieli Európskej únie, aby sa posilnila súčasne zamestnanosť, ekonomická reforma, sociálna kohézia ako súčasť znalostnej ekonomiky. Potrebujeme jeden trh v Európe, ktorý nie je zameraný len na krátkodobé zisky, ale aj na zachovanie zdrojov. Trh produkujúci zisky, ktoré sú užitočné pre každého a trh, ktorý je ekonomickým, ekologickým a sociálnym modelom pre svet. (Ruch v sále.) Z uvedeného dôvodu je dôležité prepojiť politiky v oblasti ekonomiky, zamestnanosti a sociálnych vecí. Ak má trh produkovať dobré výsledky, je potrebné pre to vytvoriť primerané politické a sociálne rámce. Niet sporu o tom, že pri určovaní podmienok života a práce má popri kolektívnych zmluvách a individuálnych pracovných zmluvách nezastupiteľnú funkciu aj štát ako regulátor podmienok a postupov, za ktorých sa tieto zmluvy budú uzatvárať. Znamená to tvorbu takých pracovných miest, ktoré budú garantovať účinné mechanizmy na ochranu práce, vrátane zabezpečenia účinného kolektívneho vyjednávania, ochranu zdravia pri práci a ochrany zamestnania. Ide teda o to, aby pri utváraní podmienok života a práce bola použitá taká sociálna politika, ktorá je aj morálne správna a teda, ktorá rešpektuje objektívne práva pracujúceho človeka v rámci jeho základných práv a slobôd.

Vážené dámy, vážení páni, nedá mi, aby som sa nedotkla niektorých vecí, ktoré tu ešte dnes odzneli. V prvom rade by som rada reagovala na pána poslanca Lipšica, ktorý hovoril o tom, že ministri by mali tlačiť v Európskej únii na to, ak máme problémy, aby sa riešili. Môžem povedať, že k problému pracovnej pohotovosti a príprave novely Smernice o pracovnom čase sa venovala pod vedením fínskeho predsedníctva Rada ministrov v decembri minulého roku, nedospela k dohode. Nemecké predsedníctvo si však túto úlohu neosvojilo, túto úlohu si osvojilo portugalské predsedníctvo, s ktorým sme opakovane rokovali a ktorému sme sa pokúšali vysvetliť dôležitosť riešenia vzhľadom na to, že je skupina štátov, ktorá nemá problém s pracovným časom a s pracovnou pohotovosťou a je skupina štátov, väčšia skupina štátov, ktorá s tým problém má.

Musím sa vrátiť k čl. 6 tak, ako ho tu predniesla pani poslankyňa Radičová a znovu musím pripomenúť, že treba čítať tento článok v celom súvise a poviem, že hneď názov čl. 6 hovorí o maximálnom týždennom pracovnom čase a citácia písm. a) je podmienená aj písm. b): "Priemerný pracovný čas pre každé obdobie 7 dní, vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín." Jediná výnimka, ktorá tu je a tá je obsiahnutá v čl. 17 ods. 5, je tá výnimka, o ktorej som tu už hovorila, preto sa o nej nebudem zmieňovať. (Hluk v sále.)

Vážený pán poslanec Miššík, nedá mi nereagovať na vašu požiadavku, aby som sa ospravedlnila pani poslankyni Sárközy. V tejto súvislosti sa spýtam, kto sa ospravedlní tým nežným rúčkam a múdrym hlávkam, ktoré pripravovali tento Zákonník práce, tým, ktorí statočne pracovali a to nielen pod mojím vedením, pod vedením mojich predchodcov a sú to, musím povedať, dámy a starostlivé dámy a veľmi múdre dámy, ktoré museli znášať a použijem slovo pána poslanca Freša "škandály", ktoré robili zástupcovia zamestnávateľov na zasadnutí poradného orgánu a zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady. Často v skorých ranných hodinách museli znášať ponižovanie a urážky. Kto sa ospravedlnení týmto ľuďom za to, že včera boli nazvané, že tieto ruky písali s nenávisťou Zákonník práce? (Potlesk.) Ale bez ohľadu na to musím povedať, že sú to dokonca ľudia a medzi nimi sú aj ľudia, ktorí dokonca vám niektorým z rezortov, keď ste na nich sedeli, pomáhali pri tvorbe zákonov, a preto si nezaslúžia takýto prístup, to skutočne vážne.

A pokiaľ ide o pani Sárközyovú, hovorili ste o tom, že ja sa mám ospravedlniť pani Sárközyovej. Ja znovu poviem, že je tu niekoľko invektív, ktoré boli povedané, možno ste tu neboli a ste ich nepostrehli a musím hovoriť o tom, že skutočne tieto reči nepatria do Národnej rady, keď hovorila o tom, že nesúhlasila s tým, aby Tomanová ako tieňová ministerka sa zúčastnila na spoločnom rokovaní k pripravovanej novele zákona 461, bolo to 4. februára minulého roku, že sa neustále vyjadruje k mojej nespôsobilosti, pričom o mojej práci nič nevie. Musím hovoriť o tom, že ironizuje takú inštitúciu a včera ironizovala takú inštitúciu, ako je Trnavská univerzita, na ktorej sú takí velikáni, ako je pán prof. Šoltés, pán prof. Krčméry, pani dr. Barancová, Tomanová je posledné kolo na voze, aby som povedala 1 005 kolo na voze, ktorá sa sčasti zúčastňuje na prednáškach na Trnavskej univerzite a určite by si nikdy nedovolila a pani dr. Barancová by ani nepripustila, aby do jej výskumu niekto zasahoval. (Potlesk.)

Dovolím si povedať ďalšiu vec, keď už hovoríme o tých invektívach. Zažila som prvé zasadnutie výboru, kde som sa dozvedala, že som menej ako pani poslankyňa. Ja si určite ctím a vážim každého človeka a musím povedať, že viem aj, kde je moje miesto a necítim sa byť viac ako pani poslankyňa Sárközy. V tejto súvislosti však poviem jedno a ja som tu už spomínala velikána Jána Pavla II., myslíte si, že by pán Ján Pavol II. čo len niekedy pomyslel na to, aby o ktoromkoľvek človeku, akomkoľvek človeku bol by si myslel, že je niečo menej ako on? Veľmi ťažko, o tom pochybujem. (Hluk a potlesk.) Pán poslanec, ak si myslíte naďalej, že sa mám ospravedlniť, tak sa pani Sárközyovej ospravedlňujem. Prepáčte, že žijem na tejto planéte, prepáčte, že chodím po tejto zemi, po ktorej chodíte aj vy a prepáčte, že dýcham tento vzduch, ktorý dýchate aj vy. (Veľký hluk v sále a potlesk.)

Pokiaľ ide o pána poslanca Freša, bola by som už veľmi rada, pán poslanec Frešo, keby ste začali konečne hovoriť zmysluplne a keby ste hovorili erudovane. Pokiaľ ide o prídavky a zvyšovanie prídavkov, teda valorizácia prídavkov, sú stanovené legislatívne termíny, kedy sa pripravujú. V súčasnosti je príprava v legislatívnom procese, je príprava valorizácie prídavkov na deti. Pokiaľ sme nastupovali do vlády minulý rok 6. júla, pretože 5. júla bol sviatok, musíte vedieť, že termín 1. 9., pokiaľ materiál nebol aspoň ako-tak pripravený, nebolo možné zvládnuť.

Vážené dámy, vážení páni, toto je záver môjho dnešného vystúpenia, ale napriek tomu sa vám chcem všetkým skutočne úprimne poďakovať za pripomienky a za vyslovené názory. Považujem ich pre mňa za veľmi cenné, aj za tie, ktoré predložila opozícia, pretože z obsahu vystúpení vyplýva jedno, opozícia predložila pozmeňujúce návrhy, ktoré si osvojila od Republikovej únie zamestnávateľov a od Únie materských centier, so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi neprišla.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)